Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. január 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/26/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116207917
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7116207917.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr. Petra

Tutka a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcu Stavebného bytového družstva I, Košice, so sídlom
v Košiciach, Vojenská č. 14, IČO: 31 661 734, zastúpeného JUDr. Ivanom Husárom, advokátom so
sídlom v Košiciach, Vojenská č. 14, proti žalovaným: X) L. Z., O.. XX.X.XXXX, V. X. M., M. Č.. XX,
zastúpenému JUDr. Rastislavom Lenartom, advokátom so sídlom v Košiciach, Pollova č. 32, 2) U.. E.
Z., P.., O.. X.X.XXXX, V. X. M.C., M. Č.. XX, o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 362,59 eur s
prísl., o odvolaní žalovaného v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 7.6.2016 č.k.
15C/100/2016-13 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancie zaviazalžalovanýchv1.a2.rade spoločneanerozdielne
zaplatiť žalobcovi sumu 362,59 eur a zároveň žalovaných zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania z
titulu súdneho poplatku vo výške 44,15 eur a z titulu trov právneho zastúpenia v sume 894,34 eur a to
všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o príslušenstve pôvodnej pohľadávky žalobcu v sume
733,02 eur, ktorej sa voči žalovaným domáhal z titulu neuhradenia nedoplatkov z vyúčtovania za služby
spojené s užívaním bytu za obdobie rokov 2004, 2005 a 2006, ako aj z titulu nedoplatkov na zálohové
platby za obdobie mesiacov január, február a marec roku 2008.

3. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že svojím rozsudkom zo dňa 16.10.2012 č.k.

15C/102/2008-305 zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne istinu vo výške 663,45
eur spolu s príslušenstvom a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Na základe odvolania žalovaných
Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 3.9.2014 pod č.k. 1Co/317/2013-354 zrušil rozsudok vo
vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie. Konštatoval, že keďže v prevyšujúcom zamietavom výroku nebol uvedený rozsudok
okresného súdu napadnutý, preto v tejto časti nadobudol právoplatnosť. Ďalej konštatoval, že žalobca
svojím písomným podaním doručeným súdu dňa 15.1.2016 zobral žalobu v časti o zaplatenie istiny

vo výške 663,45 eur späť s odôvodnením, že tento nárok žalobcu zanikol jeho započítaním oproti
pohľadávke žalovaných, ktorá im vznikla z titulu preplatku z vyúčtovania služieb za rok 2012. Na
základe toho konanie vo veci samej ohľadne uplatnenej istiny 663,45 eur zastavil a prevyšujúci nárok
predstavujúci uplatnené úroky z omeškania vylúčil na samostatné konanie. Ohľadne tohto nárokuuviedol, že tento predstavuje nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, ktorý žalobca sumarizoval na
sumu 362,59 eur.

4. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za
preukázané, že žalobca doručil žalovaným vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním a to za
rok 2004 dňa 20.5.2005, za rok 2005 dňa 17.5.2006, za rok 2006 dňa 18.5.2007, čo žalovaní aj potvrdili
vlastnoručnýmpodpisomnapodpisovýchlistináchprevzatiatýchtovyúčtovaní.Ďalejmalzapreukázané,
že žalovaní neuhradili ani nájom za rok 2008, aj keď byt v uvedenom období riadne užívali. Konštatoval,

že títo výhrady k nájomnému a vyúčtovaniam uplatnili až po podaní žaloby, keď namietali správnosť ich
výšky. Konštatoval, že otázku správnosti výšky týchto nárokov ustálil na základe znaleckého posudku
podaného znalcom Ing. Gdovinom pod č. 5/2001, ako aj doplnkami k uvedenému posudku, ktorými bolo
ustálené, že vyúčtovania za obdobie za rokov 2004, 2005 a 2006, ako aj výška nájomného za mesiace
január až marec 2008 boli žalobcom vyčíslené správne. Ďalej konštatoval, že dlh žalovaných z titulu
uvedených nedoplatkov zanikol započítaním oproti nároku žalovaných na preplatok z titulu vyúčtovania

za rok 2012 vo výške 663,45 eur a to dňa XX.X.XXXX podľa § 580 Občianskeho zákonníka. Uzavrel,
že žalovaní nezaplatením dlžnej sumy riadne a včas sa dostali do omeškania s povinnosťou zaplatiť
žalobcovi z tohto dôvody úroky z omeškania podľa čl. 2 bod 2, čl. 3 bod 3 zmluvy o výkone správy, podľa
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a to po uplynutí 15 dní od doručenia vyúčtovaní za jednotlivé roky,
teda zo sumy 217,09 eur od 16.5.2005 do 22.6.2013, zo sumy 268,37 eur od 16.6.2006 do 22.6.2013,

zo sumy 147,81 eur od 16.6.2007 do 22.6.2013, zo sumy 10,06 eur od 16.1.2008 do 22.6.2013, zo
sumy 10,06 eur od 16.2.2008 do 22.6.2013, zo sumy 10,06 eur od 16.3.2008 do 22.6.2013 v celkovej
vyčíslenej sume 362,59 eur. Konštatoval, že diskontná sadzba NBS ku dňu omeškania bola vo výške
3%, 4,50%, 4,25% ročne a dvojnásobok diskontnej sadzby NBS predstavoval 6%, 9% a 8,5% ročne
(Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z.). S poukazom na tieto závery vyhovel nároku žalobcu na zaplatenie

úrokov z omeškania v celkovej sumarizovanej výške 362,59 eur. Rozhodnutie o trovách konania založil
na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi priznal ich náhradu, tak z titulu zaplateného súdneho poplatku,
ako aj z titulu trov právneho zastúpenia a to položkovite za jednotlivé úkony právnej služby.

5. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný v 1. rade. Tento žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a

vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Svoje odvolanie zakladal na dôvodoch uvedených v
ust. § 355 C.s.p. a § 356 C.s.p., teda na tvrdení, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané predčasne,
toto má vadu, ktorá mohla mat' za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd nevykonal navrhnutý
dôkaz, dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie
je založené na nesprávnom právnom posúdení a na tvrdení, že súd znemožnil nesprávnym procesným

postupom procesnej strane uplatnenie jej procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces. V dôvodoch odvolania uviedol, že závery súdu prvej inštancie sa nezakladajú
na pravde v časti, v ktorej súd uviedol, že doplnil dokazovanie vypočutím účastníkov, znaleckým
dokazovaním a oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to z toho dôvodu, že na pojednávaní dňa
7.6.2016 neboli prítomní okrem právneho zástupcu žalovaného iní účastníci, ani ich zástupcovia. Nebol

na ňom teda prítomný ani žalovaný v 1. rade, ktorého neúčasť bola ospravedlnená a rovnako ani
žalovaná v 2. rade. Má teda za to, že ani on, ani žalovaná v 2. rade sa nemohli oboznámiť a ani osobne
vyjadriť k písomnému vyjadreniu žalobcu, ktoré podal dňa 3.6.2016 a toto podanie nebolo do konania
pojednávania doručené ani právnemu zástupcovi žalovaného v 1. rade ani žalovanej v 2. rade. Po
vznesení námietky v tomto smere zo strany prítomného právneho zástupcu žalovaného 1. rade súd prvej

inštancie prečítal na pojednávaní obsah uvedeného podania žalobcu a to bez toho, aby uvedenú listinu
doručil právnemu zástupcovi žalovaného v 1. rade a následne ukončil dokazovanie a vyhlásil rozsudok.
Je toho názoru, že takýmto postupom odňal právo jednak žalovanému v 1. rade, ako aj žalovanej v 2.
radekonaťpredsúdom. Ďalejuviedol,žespoukazomnapísomnépodaniežalobcuzodňa3.6.2016,kde
špecifikoval úroky z omeškania, vznáša námietku premlčania. Ďalej uviedol, že žalovaný v 2. rade podal

na OkresnomsúdeKošicel kč.k.15C/102/2008vyjadreniezodňa12.2.2016atokužiadostisúdu,ktorá
mu bola doručená 11.2.2016. V tomto vyjadrení nesúhlasil žalovaný v 1. rade v zmysle § 96 ods. 2 O.s.p.
s čiastočným späťvzatím žaloby, pretože započítanie vzájomných pohľadávok žalobcu bolo realizované
dňa XX.X.XXXX, teda až po viac ako dvoch rokoch došlo k čiastočnému späťvzatiu, aj keď takýto úkon
mal byť realizovaný smerom ku súdu bezprostredne po započítaní vzájomných pohľadávok. Poukázal

na to, že nárok žalovaných na vrátenie preplatku vznikol XX.X.XXXX a k započítaniu došlo až dňa
XX.X.XXXX. Za nesprávny považuje aj výrok týkajúci sa trov konania majúc za to, že súd nemal priznať
odmenu za celý uplatnený nárok, ale iba za časť podľa úspešnosti v konaní a zároveň s prihliadnutím
na späťvzatie žaloby vo veci samej.6. K odvolaniu žalovaného v 1. rade sa vyjadrila žalovaná v 2. rade, ktorá uviedla, že s jeho obsahom
súhlasí v plnom rozsahu.

7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že toto nepovažuje za dôvodné a preto žiada rozsudok
potvrdiť ako vecne správny a žalobcovi priznať náhradu trov odvolacieho konania. Vo vyjadrení poukázal
na to, že vzhľadom na zastavenie konania ohľadne nároku vo veci samej ostalo predmetom konania iba
príslušenstvo tohto nároku. Z tohto dôvodu nebolo potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie a výsluch

účastníkov, keďže rozhodnutie v podstate predstavovalo iba matematický prepočet. Má za to, že pokiaľ
odvolanie vo veci podal iba žalovaný v l. rade môže odvolací súd skúmať jeho dôvodnosť iba vo
vzťahu k jeho osobe, keďže žalovaná v 2. rade odvolanie nepodala. Uviedol, že pojednávania 7.6.2016
sa zúčastnil právny zástupca žalovaného v 1. rade, ktorý mal takto možnosť oboznámiť sa obsahom
podania žalobcu zo dňa 3.6.2016 a to pri jeho prečítaní súdom na pojednávaní. Nepovažuje za dôvodnú
uplatnenú námietku premlčania vo vzťahu k úrokom z omeškania vzhľadom na skutočnosť, že nárok

na zaplatenie úrokov z omeškania bol predmetom konania od jeho začiatku a v označenom písomnom
podaní došlo iba ku kapitácii týchto úrokov.

8. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolanie vo veci bolo podané iba žalovaným v 1. rade vyporiadával
sa odvolací súd s rozsahom svojho preskúmania napadnutého rozsudku a v tomto smere dospel k

záveru, že pokiaľ bola napadnutým rozsudkom založená solidarita žalovaných v 1. a 2. rade tým, že títo
boli zaviazaní zaplatiť žalobcovi prisúdenú sumu z titulu úrokov spoločne a nerozdielne má podanie
odvolania jedným zo žalovaných následok povinnosť odvolacieho súdu preskúmať správnosť rozsudku
aj vo vzťahu k druhému žalovanému a to bez ohľadu na to, že on sám odvolanie proti rozsudku nepodal.

9. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (C.s.p.). Podľa
prechodných ustanovení tohto zákona uvedených v § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak platí
tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto

zákona zostávajú zachované.

11. Odvolací súd v súlade s citovanými prechodnými ustanoveniami Civilného sporového poriadku
preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 380 os. 1,2
C.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

12. Súd prvej inštancie sa zákonným spôsobom vyporiadal s príslušenstvom pôvodne uplatneného
nároku a to s úrokom z omeškania a aj správne o tomto nároku rozhodol tak do jeho základu ako aj výšky.
Odvolací súd považuje za správne závery súdu prvej inštancie pokiaľ tento mal za preukázané, že nárok
žalobcu vo výške 663,45 eur bol dôvodný a tento zanikol iba v dôsledku započítania proti pohľadávke

žalovaných vo vzťahu k žalobcovi z titulu preplatku za vyúčtovanie za kalendárny rok 2012. Správne
ustálil aj dátum účinkov tohto započítania ku dňu XX.X.XXXX. V náväznosti na to aj správne vypočítal
úrok z omeškania za jednotlivé obdobia s tým, že začiatok omeškania bol viazaný vždy na doručenie
vyúčtovania za konkrétny rok a zánik nároku ku dňu zániku nároku započítaním, teda ku XX.X.XXXX.
Na správnosti takéhoto záveru nemení nič ani žalovaným namietaná skutočnosť, že žalobca námietku

započítania realizoval až dňa XX.X.XXXX a k späťvzatiu žaloby došlo po viac ako dvoch rokoch. Z ust. §
580Občianskehozákonníkaupravujúcehoinštitútzapočítaniatotižvyplýva,žerozhodujúcimmomentom
pre posúdenie zániku pohľadávok v dôsledku započítania je okamih, kedy sa tieto vzájomné pohľadávky
navzájom stretnú a nie okamih, kedy dôjde k vykonaniu započítania jednostranným úkonom. Pokiaľ
sa teda vzájomné pohľadávky účastníkov konania stretli dňa XX.X.XXXX je správny záver súdu prvej

inštancie o tom, že týmto dňom došlo aj k zániku nároku žalobcu na zaplatenie v konaní uplatnenej istiny.
Na správnosti takéhoto záveru nemení nič ani skutočnosť, že k späťvzatiu žaloby zo strany žalobcu
pre zánik jeho nároku započítaním došlo až so značným časovým odstupom, teda dňa XX.X.XXXX.
Uvedená skutočnosť má vplyv iba na rozhodnutie súdu o trovách konania.

13. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú odvolaciu námietku, v ktorej žalovaný namietal odňatie práva
žalovanýmkonaťpredsúdomatovdôsledkunedoručeniapísomnéhopodaniažalobcuzodňa3.6.2016,
ktorého obsah bol oboznámený na pojednávaní dňa 7.6.2016. Z obsahu tohto podania totiž odvolací
súd vyvodil, že ním došlo iba k ospravedlneniu neúčasti žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu nauvedenom pojednávaní, v ktorom zároveň prejavil súhlas, aby sa toto pojednávanie uskutočnilo bez
jeho prítomnosti. Ďalšiu časť podania predstavuje iba kapitácia úrokov z omeškania, ktorá nemá žiadne
hmotnoprávne ani procesné následky a to z dôvodu, že nárok na zaplatenie príslušenstva pôvodne

uplatnenej pohľadávky z titulu úrokov z omeškania bol uplatnený už v pôvodnej žalobe, doručenej
súdu prvej inštancie dňa 2.5.2008. Z tohto pohľadu teda samotná kapitácia týchto úrokov nemá žiadny
vplyv, keďže bez ohľadu na ňu je daná povinnosť súdu výšku týchto úrokov vyčísliť v súlade s právnou
úpravou za uplatnené obdobie. Otázka, či došlo ku kapitácii týchto úrokov aj zo strany samotného
žalobcu je teda bez právneho významu vo vzťahu k povinnosti vyčísliť tieto úroky súdom. Nedoručením

uvedeného podania s takýmto obsahom teda nedošlo k odňatiu akéhokoľvek procesného práva zo
strany žalovaných. Keďže zo strany zástupcu žalovaného v 1. rade, ani zo strany žalovanej v 2. rade
nedošlo k žiadosti o odročenie tohto pojednávania sa títo sami svojou neúčasťou pripravili o možnosť
uplatniť na tomto pojednávaní svoje prípadné procesné práva a navyše žalovaný v 1. rade bol na tomto
pojednávaní zastúpený advokátom.

14. S poukazom na tieto dôvody odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej podľa
ust. § 387 ods. 1 C.s.p.

15. Za dôvodné považuje odvolací súd odvolanie žalovaného čo do výroku o trovách konania. V tejto
časti súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na nesprávnom právnom predpise a v dôsledku

toho aj nesprávne rozhodol o trovách konania účastníkov. Ust. § 142 ods. 1 O.s.p. možno aplikovať v
procesnej situácii, keď jeden z účastníkov mal plný procesný úspech v konaní. V prejednávanej veci sa
o takúto situáciu nejedná. Z obsahu spisu je totiž zrejmé, že čiastočne bol nárok žalobcu vo veci samej
zamietnutý a v prevyšujúcej časti bolo konanie vo veci zastavené a za takejto situácie neprichádza do
úvahy aplikácia ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. V prípade zastavenia konania sa rozhodnutie o trovách konania

môže zakladať iba na ust. § 146 O.s.p., resp. ust. § 256 C.s.p. s predpokladaným vyvodením záveru
o tom, ktorý z účastníkov konania zavinil jeho zastavenie. Z obsahu spisu je navyše zrejmé, že bude
povinnosťou súdu prihliadnuť pri rozhodovaní o trovách aj na ďalšie okolnosti a to procesnú pasivitu
žalobcu,ktorýnapriektomu,žemubolozrejmé,ževdôsledku jednostrannéhozapočítaniazjehostrany,
ktoré vykonal ešte dňa XX.X.XXXX zanikla jeho pohľadávka, procesne na túto skutočnosť zareagoval

až so značným časovým odstupom, keď žalobu zobral v časti istiny späť až dňa XX.X.XXXX. Možno
teda konštatovať, že pokiaľ žalovaným vznikli za uvedené obdobie pasivity žalobcu trovy konania za
tieto tzv. separátne trovy zjavne zodpovedá žalobca podľa ust. § 256 ods. 2 C.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).