Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. február 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/49/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5311200065
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5311200065.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov

senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci žalobkyne: Mgr. A. P.,
nar. XX.X.XXXX, bytom J. E. K., K. XXX/XX, právne zastúpená advokátom JUDr. Miroslavom Korchom,
so sídlom D. XXXX/XX, G., proti žalovanému: Lesné spoločenstvo Kysučné, spol. s.r.o., so sídlom
Makov 121, IČO: 36 005 843, právne zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Stopka,
JUDr. Cisarík, s.r.o., so sídlom Čadca, Potočná 2835/1A, o zaplatenie 1.659,70 eur s príslušenstvom,
na základe odvolania žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 14C/2/2011-332 zo dňa
28. júla 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o n e ch á v a n e d o t k n u t ý vo výroku o zamietnutí návrhu
žalovaného na prerušenie konania.

Rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej časti p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd v celom rozsahu zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala
voči žalovanému zaplatenia sumy 1.659,70 eur s príslušenstvom titulom dohody o úžitkoch po odstúpení

od darovacej zmluvy. Vychádzal z toho, že žalobkyňa svoj nárok odvodzovala od skutočnosti, že
špecifikované - jej patriace - nehnuteľnosti užíva žalovaný, ktorý s ňou odmieta uzatvoriť nájomnú
zmluvu, berie úžitky z tohto užívania a bezdôvodne sa preto obohacuje, pričom predmetom konania je
nájomné za rok 2017.
2.Nadväzne dospel súd prvej inštancie pri aplikácii § 100 a 107 ods. 1, 2 OZ (citované v napadnutom
rozsudku) k záveru, že námietka premlčania vznesená žalovaným je dôvodná. Primárne vymedzil
podmienky plynutia subjektívnej i objektívnej premlčacej doby a konštatoval, že objektívna lehota na

uplatnenie žalovaného nároku u žalobkyne začala plynúť od 1.1.2008, preto mohla byť žaloba v rámci
objektívnej lehoty podaná najneskôr do 1.1.2011. Nakoľko však žaloba bola podaná 4.1.2011, právo na
vydanie bezdôvodného obohatenia je premlčané a nemožno ho priznať.
3.Súčasne, pokiaľ ide o vyjadrenie žalobkyne, že zo strany žalovaného sa jedná o úmyselné
bezdôvodné obohatenie, v ktorom prípade je objektívna lehota na vydanie plnenia desaťročná,
okresný súd skúmal, či na strane žalovaného bol daný úmysel obohatiť sa v čase obohatenia. V
opísanej spojitosti argumentoval, že žalovaný je právnickou osobou zapísanou v obchodnom registri,

pričom predmetom jeho činnosti je (okrem iného) aj poľnohospodárstvo a lesníctvo vrátane predaja
nespracovaných poľnohospodárskych a lesných výrobkov za účelom spracovania alebo ďalšieho
predaja. Poľnohospodárske a lesné pozemky prenajíma od jednotlivých podielových spoluvlastníkov a
platí im nájom z hospodárskeho výsledku. Medzi žalobkyňou a jej otcom O. P. na jednej strane a F. W., J.S., MUDr. K. I., MUDr. O. I. na strane druhej sa na Okresnom súde Čadca od roku 2001 až doposiaľ vedú
dlhoročné súdne spory ohľadom vlastníctva a to aj ohľadne nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto
konania (napr. konanie vo veci 6C 648/2001, konanie vo veci 8C 102/2014). Ako vyplýva z listinných

dôkazov predložených žalovaným F. W., J. S., MUDr. K. I., MUDr. O. I. žiadali žalovaného, aby pozastavil
vyplácanie podielov z nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania v prospech O. P., taktiež žiadali,
aby žalovaný tieto podiely vyplatil ich matke A. I., ktorá je ich vlastníčkou. Z uvedeného je potom podľa
okresnéhosúduzrejmé,žežalovanýnevyplatilsumu1.659,70euržalobkyninievúmyslesabezdôvodne
obohatiť, ale z dôvodu, že mal pochybnosti o tom, kto je vlastníkom nehnuteľnosti, za ktoré mal výplatu

uskutočniť. Súd prvej inštancie preto uzavrel, že na strane žalovaného nebol daný úmysel obohatiť sa
v čase obohatenia, preto na dotknutý právny vzťah aplikoval objektívnu lehotu 3 roky.

4.Samostatným výrokom okresný súd zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania. Mal za to,
že zistený skutkový stav mu umožňuje rozhodnúť, nakoľko žalobkyňa je vedená na príslušnom liste
vlastníctva ako podielový spoluvlastník nehnuteľností, za ktoré žiada náhradu.

5.Nakoľko došlo k zamietnutiu žalobného návrhu v celom rozsahu, v konaní bola úspešná žalovaná
strana, preto jej súd prvej inštancie priznal právo na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100
%.

6.Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa a domáhala sa zmeny napadnutého rozhodnutia
v podobe priznania sumy 1.659,70 eur spolu s príslušenstvom. Poukázala na § 4 zák. č. 504 /2003
Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov, v
zmysle ktorého, ak nie je dohodnuté inak, nájomné z pozemkov prenajatých na poľnohospodárske účely
sa platí ročne pozadu k 1. októbru kalendárneho roka. Z tohto dôvodu ustálenie samotného začiatku

objektívnej lehoty na deň 1.1.2008 nie je preukázané. Súčasne v tejto spojitosti uviedla, že pravidelne na
Valných zhromaždeniach Združenia vlastníkov lesa Kysučné je schvaľovaná aj ročná účtovná závierka
žalovaného až v závere nasledujúceho roka po účtovnom období.
7.Odvolateľka okresnému súdu tiež vytýka, že nevysvetlil, prečo uprednostnil právne posúdenie
uplatneného nároku ako bezdôvodné obohatenie, nie primárne ako nárok z nájomného vzťahu. Tu

poukázala na príkazný list konateľa žalovaného zo dňa 19.12.2001, v ktorom žalovaná strana nepopiera
nájomný vzťah a nepopiera ho ani vo svojich účtovných dokladoch, priložených v odvolaní. Dodala, že
žalovaný nebol oprávnený pozastaviť vyplácanie nájomného členovi pozemkové spoločenstva, ktorý
bol zapísaný v katastri nehnuteľnosti ako vlastník. Pripomenula právny názor Najvyššieho súdu SR
vyslovený v dovolacom konaní vedenom pod sp. zn. 6C/157/2014, v zmysle ktorého samotný rozsudok

10C/333/2000 akoby ani nebol. Z predložených dokladov z účtovníctva vyplýva, že žalovaný eviduje vo
svojomúčtovníctvepodmienenýzáväzokavtakomtostavehopredkladaldosvojhodaňovéhopriznania,
zatiaľ čo pred súdom sa dovoláva premlčania, čo samo o sebe nasvedčuje úmyslu vyhnúť sa povinnosti
uhradiť žalobkyni náhradu za užívanie jej spoluvlastníckeho podielu. Navyše, žalovaný zavádza, že
nárok si uplatnili dve rozličné osoby, čo nie je pravdou a je na žalovanom, aby označil aspoň jeden

takýto spor.
8.Zároveň odvolateľka zdôraznila, že okresný súd dospel k nesprávnemu záveru, že nie je možné
aplikovať 10 ročnú objektívnu lehotu. Okrem svojvoľného zadržania cudzích finančných prostriedkov
žalovaným je totiž preukázané aj ich využívanie pre svoje účely.

9. V písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaný navrhol rozsudok potvrdiť. Poukázal na
skutočnosť, že u neho je bežne zaužívanou praxou vyplácať plnenie za príslušný kalendárny rok
v decembri totožného roka osobám prítomným na valnom zhromaždení ostatným osobám zaslaním
na účet v najbližších dňoch. Tým je daný začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby. Pokiaľ
žalobkyňa tvrdí, že sa o bezdôvodnom obohatení dozvedela od svojej sestry až 27.12.2009, uvedené

nepreukázala. Okrem toho k odvolaniu žalobkyňa predkladá dôkazy, ktoré sú v zmysle § 366 CSP
neprípustné. Správnym je podľa žalovaného záver okresného súdu o bezdôvodnom obohatení,
žalobkyňa totiž nepredložila žiadnu nájomnú zmluvu. Pokiaľ ide o premlčanie, sama žalobkyňa si
uplatňuje úrok z omeškania od 1.1.2008, takže si je vedomá, že premlčacia doba začala plynúť od tohto
dátumu.Navyševšakpodľažalovanéhonieježalobkyňaaktívnevecnelegitimovanávspore,nakoľkosa

na základe dohody o odstúpení od darovacej zmluvy môže domáhať vydania úžitkov za sporné časové
obdobie od otca, nie však od žalovaného.10. V rámci následnej písomnej reakcie žalobkyňa uviedla, že jej tvrdenie o získaní informácie o
bezdôvodnom obohatení od sestry nebolo vyvrátené. Nemôže teda preukazovať to čo neexistuje. Bolo
na žalovanom, aby preukázal, že žalobkyňa bola pozvaná/prítomná na valom zhromaždení. Žalobkyňa

bola nepretržite v diplomatických službách, na Slovensko prichádzala iba na dovolenku. Zdôraznila, že
objektívna premlčacia lehota nezačína plynúť od momentu, ako si uplatňuje úroky z omeškania. Pokiaľ
ide o nájom, nedisponuje nájomnou zmluvou, nevylučuje však nájomný vzťah založený na rozhodnutí
väčšiny. Súčasne zotrvala na závere o úmyselnom zadržiavaní žalovaných prostriedkov. Dodala, že s
aktívnou legitimáciou sa konajúci súd vysporiadal správne.

11. Napokon, v poslednom vyjadrení žalovaný zdôraznil, že žalobkyňa každoročne podáva žalobu o
zaplatenie sumy, o ktorej tvrdí, že jej prináleží titulom nájomného/bezdôvodného obohatenia. Je teda
nepochybné, že má vedomosť o každoročnom konaní valného zhromaždenia v totožnú dobu, kde
dochádza k vyplácaniu plnenia za ten ktorý rok. Nesúhlasil s argumentáciou, že on má preukazovať
tvrdenie žalobkyne o nadobudnutí vedomosti žalobkyňou (o bezdôvodnom obohatení) až 27.12.2009.
Ide totiž o tvrdenie žalobkyne, ktoré preto musí ona preukázať. V ďalšej časti zopakovala svoje skoršie

právne závery/úvahy.

12.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná
strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v
rozsahu danom v ustanovení § 379 CSP (z tohto titulu nedotknutým ponechal odvolaním nenapadnutý

nezávislý výrok o zamietnutí návrhu žalovaného na prerušenie konania) a bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok okresného súdu v napadnutej časti ako vecne
správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

13.Primárne neobstojí odvolacia argumentácia o nesprávnom právnom posúdení uplatneného nároku

akobezdôvodnéhoobohatenia.Samotnážalobkyňavrámciskutkovéhovymedzeniažaloby(č.l.2spisu)
uvádza že žalovaný užíva jej pozemky, pričom ignoruje jej vlastnícke právo a odmieta s ňou uzavrieť
nájomnú zmluvu, resp. že sa domáha plnenia titulom dohody o úžitkoch po odstúpení od darovacej
zmluvy. Pre obidve „alternatívy“ vymedzenia žalobného nároku platí, že z neexistujúceho nájomného
vzťahu preto nemôže uplatňovať nárok titulom nájomnej zmluvy. Žalobkyňou predostreté vymedzenie

- absencia nájomnej zmluvy a užívanie pozemkov bez právneho dôvodu - vo všeobecnosti napĺňa
pojmové znaky inštitútu bezdôvodného obohatenia (§ 451 OZ). Z tohto hľadiska je právne bezvýznamné,
ako si predmetný nárok v rámci svojho účtovníctva žalobca (alebo ktokoľvek) vedie.

14.Nadväzne, odvolateľka síce (čiastkovo) správne konštatuje, že objektívna premlčacia lehota (na

uplatnenie bezdôvodného obohatenia - § 107 OZ) nezačína plynúť od momentu, ako si (v zásade
ktorýkoľvek subjekt) uplatňuje úroky z omeškania, uvedené však predstavuje len podporný argument
žalovaného (navyše nepostrádajúci vnútornú logiku), nie právny základ rozhodnutia okresného súdu.
Takouto určujúcou podstatou vecnej správnosti zamietnutia žaloby je konštatovanie márneho uplynutia
premlčacej doby vo vzťahu k uplatnenému nároku. V danej spojitosti, pokiaľ ide o subjektívnu premlčaciu

lehotu (ako ju vymedzil okresný súd v bode 40 svojho odôvodnenia), nemohol odvolací súd za
preukázané považovať tvrdenie žalobkyne, že sa o bezdôvodnom obohatení dozvedala až 27.12.2009.
V rozpore s teóriou prenosu dôkazného bremena v sporovom súdnom konaní totiž žalobkyňa účelovo
argumentuje že jej tvrdenie nebolo vyvrátené a že „nemôže preukazovať to čo neexistuje“. Naopak, jej
tvrdenie nemuselo byť vyvrátené, nakoľko nebolo ani len preukázané (vyvrátiť je možné/potrebné len

preukázané skutočnosti), žalobkyňa bola teda povinná preukázať, že predmetnú vedomosť skutočne
nadobudla až v uvedený dátum, nemusela preto dokazovať neexistujúcu skutočnosť a následne (v
prípade relevantného preukázania) by vznikla žalovanému povinnosť preukázať opak. V okolnostiach
súdenej veci aj pri akceptovaní zásadného odvolacieho stanoviska žalobkyne a to, že nájomné (za rok
2007) sa v zmysle zákonnej úpravy vypláca k 1. októbru nasledujúceho roka (t.j. k 1.10.2008), žalobkyňa

musela, mimo rámca rozumnej pochybnosti, nadobudnúť subjektívnu vedomosť (keďže jej bol známy
termín splatnosti) o skutočnostiach, na základe ktorých samotnú žalobu podala, t.j., že jej plnenie zo
strany žalovaného vyplatené nie je a že by sa teda žalovaný mal bezdôvodne obohatiť na jej úkor,
najneskôr (s rezervou) do konca roka 2008.
15.Možno teda zhrnúť, že žalobkyni začala plynúť dvojročná subjektívna lehota na uplatnenie nároku na

bezdôvodné obohatenie najneskôr 1.1.2009 a márne uplynula 31.12.2010, keďže žaloba bola podaná
4.1.2011. Konštatované samo osebe (z hľadiska procesnej ekonómie/hospodárnosti konania) postačuje
pre potvrdenie vecnej správnosti výroku o zamietnutí žaloby. Odvolací súd tu len podotýka, že je mu
z úradnej činnosti známe, že žalobkyňa každoročne podáva žalobu o zaplatenie sumy za užívaniedotknutých nehnuteľností za ten-ktorý rok. Je teda neobhájiteľné tvrdenie, že by nemala vedomosť o
každoročnom konaní valného zhromaždenia, dokonca za nie bezvýznamnej argumentácie žalovaného
o zaužívanej praxi vyplácať plnenie za príslušný kalendárny rok v decembri totožného roka (t.j. 2008)

osobám prítomným na valnom zhromaždení ostatným osobám zaslaním na účet v najbližších dňoch.
Uvedené by viedlo k založeniu behu objektívnej lehoty už/tiež od 1.1.2008 v totožnú dobu. Odhliadnuc
od uvedeného, za takto ustáleného záveru (márneho uplynutia subjektívnej lehoty) je následne bez
právnej relevancie či je objektívna lehota 3 alebo 10 ročná. Nad bezprostredne nevyhnutný rámec však
krajský súd dodáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s logickou úvahou okresného súdu (bod 3 tohto

odôvodnenia), na základe ktorej dospel k záveru o absencii úmyslu žalovaného bezdôvodne sa obohatiť.
Správnou je napokon i námietka žalovaného, že žalobkyňa k odvolaniu priložila listinné dôkazy, ktoré
sú v zmysle § 366 CSP neprípustné a na ktoré odvolací súd prihliadať nemôže.

16.Z iných dôvodov nesprávnosť napadnutého rozhodnutia žalobkyňa nenamietala. Odvolací súd, súc
viazaný nielen rozsahom, ale aj konkrétnymi odvolacími dôvodmi, ktoré odvolateľ vo svojom odvolaní

vymedzí v lehote zákonom stanovenej na podanie odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), preto rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil.
17.Relevantnej procesnej úprave napokon zodpovedá i závislý výrok o trovách prvoinštančného
konania.

18.O nároku na trovy odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Odvolateľka - žalobkyňa nebola v odvolacom konaní úspešná,
preto jej vznikla povinnosť nahradiť protistrane odvolacie trovy v plnom rozsahu. O konečnej/konkrétnej
výške týchto trov (po posúdení uplatnených trov v zmysle hľadísk uvedených v § 251 CSP) rozhodne
v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.

19.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým,
že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,
v čom spočíva táto vada.

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti

podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.