Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/674/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213206711
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4213206711.4

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek
senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Eriky Madarászovej, v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o.,
so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29
705, zastúpeného Advokátskou spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova
4, proti žalovanej: D. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, o zaplatenie zmenkovej sumy 140 eur s

príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 7C/360/2013-89 zo
dňa 06.11.2015 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd pripúšťa čiastočné späťvzatie žaloby v časti zmenkového úroku vo výške 0,19% denne,
v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti

z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh, ktorým sa žalobca - formou tlačiva podľa
nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 - domáhal zaplatenia zmenkovej sumy 140
eur, zmenkového úroku 0,25 % denne zo súm špecifikovaných v žalobe, 6% ročného úroku zo súm
špecifikovaných v žalobe, zmenkovej odmeny v sume 1,19 eura. O trovách konania súd rozhodol tak, že

žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, čo odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 151 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) s tým, že v konaní úspešný účastník konania si nárok
na náhradu trov konania neuplatnil a žiadne trovy mu ani nevznikli. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil
najmä podľa čl. I § 5 ods. 1, § 11 ods. 1, § 33 ods. 1, 2, § 34 ods. 1, § 48 ods. 1 bod 2, § 75 zákona
č. 191/1950 Zb. zákona zmenkového a šekového v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zmenkový
a šekový zákon“). Súd konštatoval, že predmetom konania je cezhraničný spor v zmysle čl. 3 bodu 1

nariadenia Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007 (ďalej aj „Nariadenie“), ktorým sa ustanovuje Európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, pričom žalobca má sídlo v Českej republike a hodnota
pohľadávky nepresahuje 2.000 eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Právomoc súdu je
daná i podľa čl. 16 bodu 2 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 Z. z. o právomoci a o uznávaní a výkone
rozsudkov v občianskych a obchodných veciach. Predmetom konania je spor zo zmenky, vystavenej
podľa slovenského práva na území Slovenskej republiky, kde je aj platobné miesto; žalované majetkové

vzťahy účastníkov konania sa spravujú slovenským právnym poriadkom v súlade s ustanoveniami § 10
a § 11 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších
predpisov. Keďže ide o drobný spor, súd podľa § 115a ods. 1, 2 OSP pojednávanie nenariadil. Po
vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že na zmenke je o. i. aj údaj o čísle zmluvy: 400700390,
pričom vystaviteľom zmenky je žalovaná, dátum vystavenia zmenky je 24.05.2010 na zmenkovú sumu
358 eur a vystaviteľ vyhlásil, že zaplatí za zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO:

35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zmenkový úrok 0,25 % denne od 29.11.2011“, s doložkou„bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Na rube zmenky sa nachádza
indosament (rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na žalobcu.
Súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že zmenka má obsahovať formálne náležitosti, podstatné aj

nepodstatné, upravené v Zmenkovom a šekovom zákone. Zmenka má charakter abstraktného záväzku,
pretože sa v nej neuvádzajú okolnosti a dôvody vzniku záväzku, a tak sa nemôžu uplatniť ani námietky
z tohto titulu. Zmenkový vzťah sa môže vyvíjať bez väzby na záväzkové vzťahy, ktoré stáli pri ich vzniku
a s každým indosamentom sa charakter zmenky ďalej posilňuje a prehlbuje v neprospech zmenkou
zaviazanej osoby. Abstraktný záväzok zo zmenky možno obmedziť po uplatnení dôvodných námietok

zo strany osôb zúčastnených na zmenkovo-právnom vzťahu, resp. uplatnený nárok z takejto listiny síce
označenej ako zmenka ex offo posúdiť ako neplatnú zmenku, napr. podľa § 33 ods. 2 Zmenkového
a šekového zákona s následkom zamietnutia žaloby. Zmenka je znejúca na 4 roky od 24.05.2010.
Súd v odôvodnení poukázal na publikácie niektorých autorov k zmenkám. Na základe uvedených
skutočností dochádza k rozporu so zákonom o zmenkách v časti určenia dňa splatnosti, kedy zmenka
na videnie sa dostane do rozporu s vymedzením jedného konkrétneho dňa splatnosti (štyroch rokov od

vystavenia) a to 24.05.2014. Súd danú zmenku považoval v zmysle § 33 ods. 2 Zmenkového a šekového
zákona za neplatnú a poukázal na niektoré súdne rozhodnutia. Ak zmenka obsahuje vyhlásenie určitého
dňa splatnosti, ide o navzájom sa vylučujúce údaje o splatnosti zmenky a takáto zmenka je neplatná
pre neurčité stanovenie splatnosti. Nemožno súhlasiť s názorom, podľa ktorého doložka: „na platenie
predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia" je výrazom postupnej splatnosti, resp. predĺženia lehoty na

predloženie vistazmenky na platenie o 4 roky, prípadne iných úvah. To súd považoval za účelové a v
rozpore so znením § 34 ods. 1 a § 36 Zmenkového a šekového zákona a stotožnil sa s názorom, že
„Výstavca môže lehotu k predloženiu vista zmenky k plateniu stanoviť (predĺžiť, alebo skrátiť), napríklad
slovami: „k plateniu predložiť v lehote ...(x-rokov)“ čím by došlo k platnému predĺženiu lehoty, a
nie tak ako je to v podanej žalobe, že malo dôjsť predĺženiu lehoty splatnosti o 4 roky od vystavenia.

Akákoľvek z uvedených lehôt beží od dáta, kedy bolo možné najskôr zmenku predložiť k plateniu a nie
od dáta vystavenia na zmenke.
Napokon súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobu zamietol aj „s poukazom na to, že v protiklade s
abstraktnosťou záväzku, ktorá zjednodušuje zmenečne oprávnenej osobe si uplatniť na súde zmenečné
nároky je charakteristická zmenková prísnosť (rigor cambialis), ktorú musí zmenka spĺňať ako cenný

papier z pohľadu zmenečného veriteľa tak aj dlžníka na to, aby bolo možné práva z nej s úspechom
uplatniť. Rozlišuje sa materiálna (hmotnoprávna) zmenková prísnosť, ktorá sa prejavuje striktnou a
kogentnou úpravou minimálnych náležitostí zmeniek s prísnymi podmienkami zachovania zmenkových
práv atď. a formálna stránka zmenkovej prísnosti, z ktorej vyplýva, že zmenenčné nároky sa dajú uplatniť
v urýchlenom súdnom konaní. Na základe uvedených skutočností podľa súdu citovaná vlastná zmenka

je neplatná okrem už uvedených skutočností aj na tom základe, že nemožno na jednej strane v rámci
zachovania materiálnej (hmotnoprávna) zmenkovej prísnosti neprihliadať ku skutočnosti, že na zmenke
sú napísané dve doložky upravujúce splatnosť zmenky a na druhej strane v rámci abstraktnosti záväzku
výkladom dospieť k tomu, že splatnosť je jednoznačne upravená inak ako je uvedená v písomnom
vyhotovení citovanej vlastnej zmenky.“

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok
zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Uviedol, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, postupom súdu prvej inštancie mu bola odňatá možnosť konať
pred súdom a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Napadnuté rozhodnutie

je podľa neho prekvapivé, čo predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom, lebo žalovaný uplatnený
nárok nepoprel, a je tu aj rozpor s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Prvostupňový súd
dospel k záveru, že zmenka je neplatná pre neurčitý údaj splatnosti; neurčitosť má vyplývať z údajného
rozporu medzi na zmenke napísaným údajom „zaplatím za túto zmenku pri predložení“ údajom „na
platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Poukázal na konkrétne ustanovenia Zmenkového a

šekového zákona a na niektoré súdne rozhodnutia. Podľa neho je nesporné, že údaj, ktorý je uvedený
na zmenke ako údaj splatnosti „pri predložení“, je tradičný údaj, ktorý sa používa ako údaj splatnosti pri
vistazmenke, t. j. zmenky splatnej na videnie. V súlade s výkladovými pravidlami slovenského jazyka je
možné vyvodiť, že zmenka má byť predložená počas obdobia štyroch rokov od vystavenia, čo znamená,
že uvedený údaj vymedzuje časový úsek, odkedy (od vystavenia) dokedy (uplynutým štyroch rokov od

vystavenie) má byť zmenka preložená na platenie. Nestotožnil sa so záverom, že v údaji predlžujúcom
lehotu na platenie by mala byť ešte uvedená predložka „do“, a to tak, že údaj by mal znieť „na platenie
predložiť v lehote do 4 rokov od vystavenia“. Záver súdu je nesprávny a vyplýva z nesprávneho právneho
posúdenia veci.3. Žalovaná sa k odvolaniu písomne nevyjadrila.

4. V priebehu odvolacieho konania žalobca zobral žalobu čiastočne späť a to v časti zmenkového
úroku a namiesto pôvodne uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo zmenkovej sumy
140 eur žiadal priznať zmenkový úrok len vo výške 0,06% denne. Žalobca vzal čiastočne späť návrh
na začatie konania potom, čo súd prvej inštancie rozhodol, ale jeho rozhodnutie v dôsledku podaného
odvolania nie je dosiaľ právoplatné. Žalovaná sa na výzvu odvolacieho súdu k čiastočnému späťvzatiu

nevyjadrila.

5. Občiansky súdny poriadok bol dňom 1. júla 2016 zrušený zákonom č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“). Súd prvej inštancie
napadnuté rozhodnutie vydal dňa 06.11.2015, t. j. ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.
Odvolací súd, rozhodujúc o odvolaní už za účinnosti nového procesného predpisu, postupoval v súlade

s ustanovením § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Preto odvolací súd v
rozhodovacom procese aplikoval už ustanovenia CSP.

6. Podľa § 370 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako

rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Podľa ods. 3, ak
je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov.

7. Pretože žalobca po rozhodnutí súdu prvej inštancie do času, kým rozhodnutie nenadobudlo
právoplatnosť vzal svoju žalobu v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne späť a žiadal zastaviť

konanie, žalovaná nevyjadrila nesúhlas s čiastočným späťvzatím, odvolací súd dospel k záveru, že sú
splnené všetky podmienky stanovené v § 370 ods. 1, 3 CSP, preto pripustil čiastočné späťvzatie žaloby
a v tejto časti zrušil napadnutý rozsudok a konanie zastavil.

8. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie

žalobcubeznariadeniaodvolaciehopojednávania,keďženevzhliadoldôvodnanariadeniepojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP ) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je nutné podľa § 389 ods. 1 písm. c/
CSP a § 391 ods. 1 CSP zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Predmetom tohto konania je návrh na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia

Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“). Na jeho základe sa žalobca domáhal zaplatenia
uvedenej zmenkovej sumy s príslušenstvom a trov konania. Podľa predloženého návrhu je žalobca
ako indosatár nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná, pričom indosovaná
zmenka je vistazmenkou opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“.

Indosant predložil zmenku na zaplatenie, lebo vystaviteľ pohľadávku doposiaľ neuhradil. Súd prvej
inštancie konštatoval, že na zmenke vystavenej žalovanou dňa 24.05.2010 na zmenkovú sumu 358
eur sa nachádza aj údaj o čísle zmluvy: 400700390, pričom vystaviteľ vyhlásil, že zaplatí za zmenku
pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava a na
rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na žalobcu. Podľa

obsahu spisu a aj podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie neskúmal,
na základe akého právneho vzťahu žalovaná zmenku vystavila, odôvodnenie rozsudku zameral na
zdôvodnenie, prečo vo veci rozhodol bez prejednania so záverom o neplatnosti zmenky ako takej pre
nesprávnosť lehoty, v ktorej mala byť zmenka predložená na zaplatenie.

10. Civilný sporový poriadok v čl. 2 upravuje princíp právnej istoty tak, aby ochrana ohrozených
alebo porušených práv a právom chránených záujmov bola spravodlivá a účinná (ods. 1). Právna istota
je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v
ktoromkaždýmôželegitímneočakávať,žejehosporbuderozhodnutýspravodlivo(ods.2).Aksasporna

základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo
na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu (ods. 3). To, že právo na riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne
vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že súčasťouobsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

Právo účastníka na riadne odôvodnenie rozhodnutia je jednoznačne takým procesným právom, ktoré
mu je v občianskom súdnom konaní priznané za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov. Odôvodnenie rozsudku súdu musí mať náležitosti uvedené v ustanovení § 220
ods.2,3CSP,ktoréobligátorneupravujeajzdôvodnenieprípadnéhoodklonuodkonštantnejjudikatúrnej
praxe, čo je v súlade s princípom právnej istoty. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí

vyrovnať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a ich myšlienkový postup musí byť v odôvodnení
dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale
tiež s poukazom na prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať
správnosť rozsudku; odôvodnenie musí byť súčasne presvedčivé a preskúmateľné.

11. Po prejednaní veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho

právneho posúdenia veci nevykonal dôkazy potrebné pre rozhodnutie veci samej, čím porušil princíp
právnej istoty vyplývajúci z článku 2 CSP. Súd v odôvodnení rozsudku uviedol nepodstatné údaje o
dôvode rozhodnutia bez nariadenia pojednávania a o publikáciách konkrétnych autorov, ale jasným,
stručným a zrozumiteľným spôsobom neuviedol všetky svoje skutkové zistenia a najmä právny záver
o neopodstatnenosti žaloby. Pokiaľ aj citoval obsah publikácií odborníkov na zmenkové právo, tento

obsah vecne nespojil so zisteným skutkovým a svojím vlastným právnym záverom. Odôvodnenie tak
vyznieva chaoticky, zmätočne, nejasne a v konečnom dôsledku aj nepresvedčivo, a tak odvolací súd
dospel k tomu, že prvoinštančný súd sa jasným a zrozumiteľným spôsobom nevyrovnal s argumentmi
strán, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo veci a nevysporiadal sa so všetkými skutočnosťami, ktoré boli
pre vydanie rozhodnutia podstatné.

12. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom konania je nárok žalobcu vyplývajúci z vlastnej vistazmenky
vystavenej žalovanou pôvodne vo forme blankozmenky na zabezpečenie nárokov - v stovkách
súdnych konaní vystupujúcej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. - s najväčšou pravdepodobnosťou
zo spotrebiteľskej zmluvy o úvere, ktorej číslo je uvedené aj na samotnej zmenke. Smernica Rady

č. 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení
členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (ďalej len „Smernica“), používanie zmeniek
v spotrebiteľských zmluvách nezakazuje, ale podľa čl. 10 Smernice jednoznačne členské štáty môžu
povoliť používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú
ochranu spotrebiteľa. Pojem vhodnej ochrany spotrebiteľa treba vykladať so zreteľom na čl. 14

Smernice, ktorá zakazuje znížiť štandard ochrany spotrebiteľa. Vhodnú ochranu spotrebiteľa je preto
potrebné chápať ako celkový právny rámec ochrany spotrebiteľa vyplývajúci z predpisov práva únie a
judikatúry Súdneho dvora EÚ zahŕňajúci aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať nekalosť
zmluvných podmienok. Hlavným rizikovým prvkom z pohľadu ochrany spotrebiteľa je abstraktný
charakter zmenky, ktorý inak nepripúšťa, aby súd pri uplatňovaní práva zo zmenky prihliadal na kauzu

pôvodného právneho vzťahu, t.j. aby hodnotil pôvodnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a skúmal, či
táto obsahuje nekalé zmluvné podmienky. Na základe toho sa súd mal v prvom rade s ohľadom na
uprednostňované práva spotrebiteľov ex offo zamerať na platnosť zmluvy, na základe ktorej vznikla
pohľadávka zabezpečená zmenkou, resp. posudzovať okolnosť, či pôvodnému veriteľovi (dodávateľovi)
vôbec vzniklo právo na vyplnenie blankozmenky. Na tento účel mal súd - bez ohľadu na to, že ide

o konanie podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 - zisťovať aj samotný
obsah zmluvy, ktorá bola podkladom pre vystavenie zmenky, a na tento účel postupom súladným s
procesným predpisom vykonať ďalšie dôkazy, najmä oboznámením sa so samotnou zmluvou o úvere
ako aj s obsahom exekučného konania pre vymoženie pohľadávky pôvodného veriteľa spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o., ak takéto konanie bolo vedené.

13. V súlade s právom Európskej únie, ktorým je Slovenská republika viazaná a ktoré má prednosť pred
zákonmi Slovenskej republiky, mal súd posudzovať, či v tomto prípade môže byť použiteľná vnútroštátna
právna úprava, ktorá umožnila za istých okolností do 31.12.2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských
vzťahoch (zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej

národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii, Zákon zmenkový a šekový v znení
neskorších predpisov). Na tom základe sa súd mal zaoberať platnosťou uvedenej zmluvy a aj tým, či
zmenka vôbec vznikla, resp. či nie je neplatná na podklade Občianskeho zákonníka v ustanoveniach
o právnych úkonoch a o spotrebiteľských zmluvách (§ 39, § 52 a nasl.). Pri hodnotení platnosti zmluvyo úvere by bolo nutné vychádzať aj zo záveru, že v spotrebiteľských zmluvách sa za neprijateľnú
podmienku považuje aj dohoda o uplatnení Obchodného zákonníka; aj keby zmluvné strany uzatvorili
zmluvu o úvere ako "absolútny obchod" podľa ustanovení Obchodného zákonníka, nie je táto skutočnosť

prekážkou prednostnej aplikácie príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách.

14. Predmetom konania je nárok vyplývajúci zo zmenky indosovanej na žalobcu sídliaceho v Českej
republike, ktorý si svoje právo vyplývajúce zo zmenky uplatňuje pred súdom Slovenskej republiky v

rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu upraveného Nariadením. Článok 4
Nariadenia upravuje zjednodušený a v zásade písomný spôsob vedenia konania vo veciach s nízkou
hodnotou sporu s cieľom zjednodušenia prístupu k spravodlivosti. Odvolací súd urobil záver o tom, že
ak by súd prvej inštancie vo všeobecnosti nemal na základe vyplneného tlačiva žalobcu k dispozícii
všetky potrebné dôkazy pre rozhodnutie vo veci, mohol by žalobcu vyzvať na doplnenie a mohol
realizovať aj iné postupy v súlade s vnútroštátnym procesným predpisom. Cieľom Nariadenia nie je

obmedziť súdy pri zadovážení si dôkazov potrebných pre rozhodnutie vo veci, ale umožniť im využívanie
technických a iných prostriedkov v záujme toho, aby dokazovanie prebehlo čo najjednoduchším a
najmenej zaťažujúcim spôsobom. Znenie článku 4 Nariadenia nemožno preto vykladať tak, že by na
základe neho nemal súd k dispozícií iné dôkazné prostriedky než príslušné tlačivá, a nemal by ani
možnosť oboznámiť sa s inými písomnými dôkazmi, napr. so spotrebiteľskou zmluvou. Z Čl. 8 a 9

uvedeného Nariadenia jednoznačne vyplýva, že aj v konaniach s malou hodnotou sporu je zachovaná
možnosť sudcu vykonávať potrebné dokazovanie a nariadiť ústne pojednávanie, ak to považuje za
potrebné. Zjednodušená forma konania podľa Nariadenia je preto plne zlučiteľná s judikatúrou Súdneho
dvora, ktorá prikazuje sudcom ex offo prihliadať na nekalosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských
zmluvách. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu sa riadi, ak nie je ustanovené inak,

procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie, čo priamo vyplýva z Čl. 19 Nariadenia.

15. V prípade bezpečného zistenia, že v danom prípade medzi žalovanou a spoločnosťou
POHOTOVOSŤ,s.r.o.,išloospotrebiteľskúzmluvuoúvere,sohľadomnavýnimočnosťspotrebiteľského
vzťahu a potreby súdnej ochrany spotrebiteľa mal súd prvej inštancie aplikovať ustanovenia obsiahnuté

v Zákone o spotrebiteľských úveroch. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv v praxi je poväčšine
to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu
zmluvy alebo jej zmeny. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia
zmluvy má v prípade pochybnosti dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru
zmluvy dodávateľ, resp. jeho právny nástupca. Existujúce pochybnosti sa v súdnom konaní odstraňujú

spôsobom upraveným pre dôkazné konanie, čo znamená, že nespotrebiteľský charakter musí byť
bezpečne preukázaný spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti.

16. V zmysle § 17 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb., kto je žalovaný zo zmenky, nemôže
robiťmajiteľovinámietky,ktorésazakladajúnajehovlastnýchvzťahochkvystaviteľovialebokpredošlým

majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Z tohto zákonného
ustanovenia vo všeobecnosti vyplýva, že dlžník - s uvedenou výnimkou - nemá oprávnenie robiť voči
majiteľovi zmenky námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k predošlému majiteľovi,
t.j. veriteľovi ktorý poskytol pôvodný spotrebiteľský úver. Ide o zjednodušené chápanie citovaného
ustanovenia, ktoré sa pri spotrebiteľských vzťahoch musí vykladať v spojení s ustanoveniami zákona č.

258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“). Rešpektovanie výlučne
abstraktného charakteru zmenky je neprijateľné vo svetle judikatúry Súdneho dvora EÚ, ktorý vyslovil
všeobecnú zásadu o špecifikách súdneho konania prebiehajúceho v rámci vnútroštátneho práva medzi
predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom; súdy musia zabezpečiť spotrebiteľom právnu ochranu

podľa ustanovení Smernice Rady č. 93/13/EHS, čo potvrdzuje aj Čl. 14 Smernice Rady č. 87/102/
EHS. Ak totiž pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky vnútroštátny súd vôbec nemá možnosť
hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, ide
o zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. Abstraktný
charakter zmenky bol spochybnený v ustanovení § 4 ods. 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení

účinnom v čase uzatvárania zmluvy o úvere, podľa ktorého bolo v súvislosti s poskytovaním úveru od
spotrebiteľaaleboinejosobyzakázanésplniťdlhzmenkoualebošekom.Veriteľsmelpodľazákonaprijať
od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak šlo o
zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výškynesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského
úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmel prijať

a bol povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platilo aj v prípade
zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

17. Čo sa týka dohody o vyplňovacom práve zmenky, táto - ak má byť právom akceptovateľná ako
prejav zmluvnej autonómie - mala byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa

vyžaduje informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre spotrebiteľa. Neinformovanosť spotrebiteľa,
resp. jeho nedostatočná informovať v oblasti spotrebiteľských právnych vzťahov mu nemôže byť na
ujmu. V tejto súvislosti je právne významné aj ustanovenie § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských

zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Ak ide o také dojednanie o zmenke, ktoré
nezohľadňuje právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, ide o dojednanie v rozpore s ustanovením §
54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, a na podklade takéhoto dojednania zmenka nemohla byť platne
vystavená a ani platne indosovaná.

18. Jednou zo základných zásad práva Európskej únie je zásada, podľa ktorej sú členské štáty
povinnézabezpečiťvysokúúroveňochranyspotrebiteľaazároveňsúpovinnézabezpečiť,abysanekalé
podmienky v spotrebiteľských zmluvách neuplatňovali, resp. neboli záväzné. Vzhľadom na to aplikáciou
procesného práva má súd túto povinnosť naplniť, čo znamená, že v prípade uplatnenia nároku zo
zmenky mal ex offo skúmať, či vystaviteľom zmenky nie je spotrebiteľ. Aj keď vnútroštátna právna úprava

platná do 31.12.2010 umožňovala používať zmenky aj v spotrebiteľskom vzťahu, použitie zmenky ako
takej v spotrebiteľskom právnom vzťahu v skutočnosti nie je úplne v súlade s právom EÚ na ochranu
spotrebiteľa. Vnútroštátna právna úprava do 31.12.2010 nezabezpečila vhodnú ochranu spotrebiteľa
na základe Smernice 87/102/EHS v konaní o nároku zo zmenky a zákonodarca túto skutočnosť zmenil
až zrušením dovtedajšieho zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. a prijatím nového

zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a
o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného od 01.01.2011. Zmenkové právo ako také v súdnom
konaní znevýhodňuje žalovaného zmenkového dlžníka a keďže podľa článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky právo EÚ má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, vnútroštátna právna úprava, ktorá
umožnila za istých okolností do 31.12.2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských vzťahoch (ako je

opísané vyššie), môže byť nepoužiteľná. Na podklade takejto úvahy je možné dospieť aj k právnemu
záveru o tom, že z takej zmenky nemôže vzniknúť platný zmenkový záväzok.
19. Súd prvej inštancie riešil v prvom rade splatnosť zmenky, ktorej nesprávnosť mala mať za následok
neplatnosť zmenky, no vôbec sa nezaoberal tým, či zmenka nevznikla na základe spotrebiteľského
vzťahu tak, ako odvolací súd opísal vo vyššie uvedených častiach odôvodnenia svojho rozhodnutia.

Vzhľadom na to v spojení s právnym záverom o nepreskúmateľnosti prvostupňového rozhodnutia
odvolací súd napadnutý rozsudok, ktorým bola žaloba zamietnutá, zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie,
v ktorom súd prvého stupňa bude postupovať v naznačenom smere, t. j. nariadi pojednávanie, na
ktorom vykoná dokazovanie výsluchom strán, oboznámením sa so zmenkou, so zmluvou č. 400700390
spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., a exekučným spisom (ak bolo vedené exekučné konanie), prípadne

vykoná aj ďalšie navrhované dokazovanie. Svoje nové rozhodnutie odôvodní tak, aby zodpovedalo
vyššie uvedeným zákonným požiadavkám.

20. V zmysle § 391 ods. 2 CSP je súd prvej inštancie právnym názorom odvolacieho súdu viazaný.

21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).