Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Roman Bolebruch
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zrušujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/418/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209205454
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1209205454.2
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov
JUDr. Alexandry Hanusovej a JUDr. Ing. Maria Dubaňa v právnej veci žalobcu: X. V., Š. na Y.
XXX, zastúpeného advokátkou JUDr. Ivanou Remšíkovou, Surovovova 8, Pezinok, proti žalovanému:
Generali Poisťovňa, a.s., Lamačská cesta 3/A, Bratislava, o zaplatenie 69.650,31 eura s príslušenstvom,
na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 50C/199/2009-363, zo dňa
11.4.2014, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť
žalovanému náhradu trov konania 4.212 eur. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou, doručenou
súdu 21.4.2009, domáhal zaplatenia sumy 169.650,31 eura (správne zrejme 69.650,31 eura) s
príslušenstvom titulom nevyplatenia poistného plnenia. Žalobu odôvodnil tým, že na základe leasingovej
zmluvy č. R. z 26.3.2007 žalobca ako leasingový nájomca vzal do užívania ojazdené nákladné vozidlo
F. E. XX.XXX 8x4, VIN: U., ktorého vlastníkom sa stala leasingová spoločnosť ČSOB Leasing, a.s.
Súčasťou dojednanej leasingovej zmluvy bolo havarijné ako aj povinné zmluvné poistenie vozidla
spoločnosťou Česká poisťovňa - Slovensko, a.s.; práva a povinnosti po jej zániku prešli v celom rozsahu
na žalovaného. Po tom, čo neznámy páchateľ 3.5.2008 odcudzil predmetné vozidlo, mu žalovaný
odmietol plniť s odôvodnením, že mu neboli odovzdané všetky kľúče od vozidla a že poistná udalosť
nebola nahlásená do 15 dní od jej vzniku. Zo znalecky určenej hodnoty vozidla (87.062,89 eura),
si žalobca v zmysle poistnej zmluvy odpočítal 10 % ako dohodnutú spoluúčasť a 10 % krátenie za
opomenutie (neskoré hlásenie poistnej udalosti) a tak si proti žalovanému uplatnil nárok na úhradu sumy
69.650,31 eura.
2.Súdprvejinštanciekonštatoval,ževpredmetnomkonanínebolomedzistranamisporné,že26.3.2007
uzatvoril žalobca ako leasingový nájomca so spoločnosťou ČSOB Leasing, a.s. leasingovú zmluvu,
predmetom ktorej bolo nákladné motorové vozidlo zn. F., typ E. XX.XXX 8x4, VIN: U. a že v ten istý
deň bola uzatvorená kúpna zmluva medzi ČSOB Leasing, a.s. ako kupujúcim a T. W. TRUCK - TRANS
- TRADE ako predávajúcim za účasti žalobcu ako leasingového nájomcu. Kúpnu cenu 3.510.500,- Sk
poukázal predávajúcemu kupujúci a predmet leasingu prevzal na základe odovzdávacieho protokolu
priamo od predávajúceho žalobca. Z protokolu o prevzatí predmetného motorového vozidla mal
súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca 26.3.2007 uvedené motorové vozidlo prevzal spolu
s 2 ks kľúčov od vozidla, bez kľúčov od mechanického zabezpečenia, bez kľúčov od imobilizéra
a ovládača k alarmu. Ďalej mal za preukázané, že 26.3.2007 bola súčasne uzatvorená poistná
zmluva medzi žalobcom ako poisteným - poistníkom a Českou poisťovňou - Slovensko, a.s. (právnym
predchodcom žalovaného), podľa ktorej bola dohodnutá spoluúčasť 10 % a žalobca ako poistník súhlasil
s vinkulovaním plnenia po dobu trvania leasingovej zmluvy v prospech ČSOB Leasing, a.s. Ďalšou
nespornou skutočnosťou bolo, že 3.5.2008 došlo ku krádeži vozidla, ktorú žalobca síce oznámil polícii,ale poistnú udalosť žalovanému nahlásil až v septembri 2008 (4 mesiace po vzniku škody). Žalovaný
odmietol leasingovému prenajímateľovi - ČSOB Leasing, a.s. plniť a ukončil škodovú udalosť bez
poskytnutia poistného plnenia s poukazom na to, že škodová udalosť mu nebola včas nahlásená a že
neboli protokolárne odovzdané všetky kľúče od vozidla.
3. Vykonaným dokazovaním mal ďalej súd prvej inštancie za preukázané, že spolu s poistnou zmluvou,
leasingovou zmluvou, kúpnou zmluvou bol žalobca oboznámený, že nedeliteľnou súčasťou týchto zmlúv
sú poistné podmienky, ako všeobecné poistné podmienky pre havarijné poistenie motorových vozidiel
VPP HAV 06 (ďalej len „VPP HAV 06“) a všeobecné zmluvné podmienky pre finančný leasing (ďalej
len „VZPFL“).
4. Súd prvej inštancie považoval za potrebné vysporiadať sa predovšetkým s námietkou aktívnej
legitimácie žalobcu odôvodnenou tým, že vlastníkom motorového vozidla bola leasingová spoločnosť
ČSOB Leasing, a.s. a že poistné plnenie bolo vinkulované v prospech leasingovej spoločnosti. V tejto
súvislosti poukázal na § 806 Obč. zák., podľa ktorého z poistenia majetku má poistený právo, aby mu
bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci,
na ktorú sa poistenie vzťahuje. Zo znenia § 797 ods. 1 Obč. zák. vyvodil, že síce právo na plnenie má
v zásade vlastník veci (...ten, na ktorého majetok...sa poistenie vzťahuje), avšak zo slov „pokiaľ nie je v
tomto zákone alebo poistných podmienkach ustanovené inak“ zároveň vyplýva zmocnenie zákonodarcu
v inom zákonnom ustanovení, alebo v poistných podmienkach, upraviť danú vec odlišne. Táto odlišnosť
je daná v § 815 ods. 1 citovaného zákona (...poistenie sa môže vzťahovať na majetok iného, než
toho, kto poistnú zmluvu uzavrel...) a tiež v samotnej poistnej zmluve, kde je uvedená vinkulácia
poistného plnenia a jej podmienky. Podľa názoru súdu prvej inštancie, keďže zanikol zmluvný vzťah
medzi leasingovou spoločnosťou a žalobcom, dňom skončenia zmluvného vzťahu medzi žalobcom a
leasingovouspoločnosťou,právonavyplateniepoistnéhoplneniaprešlonapoisteného,tedanažalobcu.
5. K samotnému odmietnutiu poistného plnenia žalovaným poukázal na prevažne dispozitívny charakter
ustanovení Občianskeho zákonníka. Vyvodil z neho, že v rámci zmluvnej autonómie si subjekty
môžu občianskoprávne vzťahy a ich obsah usporiadať slobodne, odlišne aj od úpravy obsiahnutej
v Občianskom zákonníku, pokiaľ to zákon výslovne nezakazuje, alebo pokiaľ z povahy príslušného
zákonného ustanovovania nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť. Predovšetkým teda platí to, čo
si subjekty dohodli. V danom prípade sa podľa názoru súdu prvej inštancie strany neodchýlili svojimi
zmluvnými dojednaniami od tých ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré majú kogentnú povahu,
preto ich súd považoval za platné. Nestotožnil sa preto s tvrdením žalobcu, že § 799 ods. 2 Obč.
zák. má kogentný charakter a stotožnil sa s výkladom, uvádzaným žalovaným, že treba rozlišovať
medzi vedomým porušením povinností a úmyselným porušením povinností. Za vedomé porušenie
povinností tak možno považovať, ak ten, komu je povinnosť uložená, túto povinnosť nesplnil, hoci ju
poznal alebo musel poznať, a nesplnil ju napriek tomu, že z okolností prípadu vyplýva, že ju splniť
mohol (nejde vždy o úmysel). Ak teda žalobca uzatvoril so žalovaným poistnú zmluvu, bol oboznámený,
aké povinnosti mu vyplývajú v prípade, ak nastane poistná udalosť a aké sankcie preňho nastúpia,
ak si uvedené povinnosti nesplní. Ak žalobca ako poistený porušil povinnosti uvedené v bode 1 čl.
VIII týchto VPP HAV 06, má poisťovateľ právo znížiť poistné plnenie alebo odmietnuť poistné plnenie
podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť (čl. X bod 15 VPP HAV 06).
Súd prvej inštancie mal za to, že z obsahu uvedeného ustanovenia VPP HAV 06, ktoré tvorili prílohu
poistnej zmluvy a s ktorými mal žalobca možnosť sa oboznámiť, jednoznačne vyplýva, že poisťovateľ si
vymienilprávoodmietnuťpoistnéplneniezaškoduspôsobenúkrádežoupoistenéhovozidlapredložením
všetkých kľúčov od vozidla dodávaných výrobcom, nielen odovzdaných predávajúcim kupujúcemu po
uzavretí kúpnej zmluvy. Z výpovede svedka T. W. mal súd prvej inštancie za preukázané, že svedok
žalobcovi k vyššie uvedenému vozidlu ako predajca (nie výrobca) neodovzdal všetky kľúče, vrátane
zabezpečovacieho zariadenia. V prípade, že si žalobca kúpil poistené motorové vozidlo iba s jedným
kľúčom od predávajúceho, znášal riziko, že v prípade krádeže poisteného vozidla, (keďže žalobca mal
možnosť oboznámiť sa s VPP HAV 06 pri uzatváraní poistnej zmluvy) poisťovateľ bude mať v zmysle
príslušných článkov VPP HAV 06 právo znížiť/odmietnuť poistné plnenie. Vykonaným dokazovaním mal
súdprvejinštanciezapreukázané,ženapoistenéhosavzťahuječl.Xbod15VPPHAV06,podľaktorého
ak poistený porušil povinnosti uvedené v čl. XIII ods. 1 týchto VPP HAV 06, žalovaný ako poisťovateľ
má právo odmietnuť poistné plnenie, keďže porušenie týchto viacerých povinností malo vplyv na vznik
poistnej udalosti (krádež motorového vozidla). Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie žalobu
žalobcu zamietol ako nedôvodnú. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľaktorého úspešný žalovaný má nárok na náhradu trov konania 4.212 eur, ktoré predstavujú zaplatený
súdny poplatok za odpor 4.179 eur a za odvolanie proti vydaniu predbežného opatrenia 33 eur.
6. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a
vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Súdu prvej inštancie vytkol nesprávne právne posúdenie charakteru
§ 799 ods. 3 Obč. zák. ako dispozitívneho, z čoho vyvodil oprávnenie žalovaného úplne odmietnuť
poistné plnenie. Jeho pochybenie videl tiež v tom, že vôbec nevykonal dokazovanie zamerané na
preukázanie skutočností, či porušenie povinností žalobcom muselo mať podstatný vplyv na vznik
poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu jej následkov. V konaní sa nezaoberal a v odôvodnení
rozsudku nevysporiadal s otázkou primeranosti postupu žalovaného, t.j. či a z akých dôvodov považuje
odmietnutie plnenia za primerané rozsahu porušenia povinností žalobcu, teda ak aj žalovaný mal právo
znížiť poistné plnenie až na nulu, či toto zníženie bolo primerané porušeniu povinnosti žalobcu a ak nie,
aké zníženie by primerané bolo.
7. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie (str. 11 rozsudku) k otázke charakteru § 799 ods. 3
Obč. zák., ktorý posúdil ako dispozitívny, od ktorého sa žalovaný mal právo odchýliť tak, ako to urobil
v čl. X ods. 15 VPP - vrátane odmietnutia poistného plnenia. Nespochybňoval dispozitívny charakter §
799 ods. 2, v konaní však považoval za podstatnú otázku charakteru § 799 ods. 3, ktorý považuje za
kogentný (Občiansky zákonník - Veľký komentár, H., I., Eurokódex 2011). Podľa jeho názoru sankcia
za porušenie povinností poisteného, spočívajúca v práve poisťovateľa znížiť plnenie z poistnej zmluvy,
môže nastúpiť len v prípade, ak sú splnené zákonné predpoklady v zmysle § 799 ods. 3 Obč. zák., z
ktorých prvým je vedomé porušenie povinností poisteného. Vzhľadom na to, že počas trvania poistného
vzťahu neobdržal VPP žalovaného (tieto mu boli doručené až počas súdneho sporu) mal za to, že
okamžitým nahlásením odcudzenia vozidla polícii a leasingovej spoločnosti (prostredníctvom ktorej
bolo tiež dojednávané havarijné poistenie vozidla) si splnil všetky oznamovacie povinnosti vo vzťahu k
poistnej udalosti. Nepopieral a je si vedomý toho, že porušil povinnosť včasného nahlásenia poistnej
udalosti, no odmietnutie poistného plnenia v plnom rozsahu považuje za absolútne neprimerané rozsahu
porušenia. Za primerané zníženie vzhľadom na omeškanie s nahlásením poistnej udalosti poisťovni
považoval zníženie o 10 %. K nesplneniu povinnosti odovzdať všetky kľúče od vozidla uviedol, že z
listinných dôkazov založených v spise bolo jednoznačné, že odovzdal 1 ks kľúč od kabíny a 1 ks od
domiešavača, čo boli jediné kľúče, ktoré mu boli predávajúcim odovzdané. Nikdy neprevzal iné ako
uvedené kľúče a logicky teda nemohol poisťovateľovi vydať viac kľúčov než sám mal. Uviedol, že túto
skutočnosť potvrdil aj samotný predajca vozidla - p. W. T. v prípise z 4.11.2008, ako aj svojou výpoveďou
z 28.2.2014.
8. V podanom odvolaní žalobca ďalej namietal, že nebol naplnený ani druhý zo zákonných predpokladov
pre zníženie poistného plnenia v zmysle § 799 ods. 3 Obč. zák., teda, že porušenie povinností
malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu jej následkov. Vyslovil
presvedčenie, že včasným nahlásením poistnej udalosti žalovanému by nebolo došlo k iným následkom,
nakoľko po vozidle začali pátrať orgány činné v trestnom konaní okamžite po poistnej udalosti na základe
nahláseného trestného oznámenia (v deň krádeže vozidla, 3.5.2008) pričom toto pátranie bolo až do
r. 2010 bezúspešné.
9. Súdu prvej inštancie vytýkal, že v odôvodnení rozsudku a v celom prvoinštančnom konaní sa
nijako nezaoberal otázkou príčinnej súvislosti medzi porušením povinností a vznikom poistnej udalosti
(zväčšením rozsahu jej následkov). Vychádzal z toho, že dôkazné bremeno o existencii uvedených
skutočností nesie žalovaný ako poisťovateľ, ktorý ak ich zistí, je oprávnený poistné plnenie primerane
znížiť(vrozsahu,vakommaloporušeniepovinnostípoistenýmpodstatnývplyvnavznikalebozväčšenie
rozsahu následkov poistnej udalosti). Zdôraznil, že žalovaný odmietol plniť (resp. znížil poistné plnenie
o 100 %), pričom počas celého konania nijako nepreukázal, či poistná udalosť nastala v dôsledku
porušenia povinností žalobcu, alebo či a ako toto porušenie podstatným spôsobom zväčšilo rozsah
následkov poistnej udalosti. Pokiaľ žalovaný dospel k záveru, že dôvodom zníženia poistného plnenia je
nevrátenie dvoch kľúčov od spínacej skrinky motora, toto jeho tvrdenie je účelové a nemá nijakú oporu
v zákone ani v ustanoveniach poistnej zmluvy či poistných podmienok žalovaného. Žiadne z ustanovení
VPP žalovaného totiž neukladalo žalobcovi povinnosť dať si po kúpe vozidla vymeniť na ňom zámok
a takisto žiadne ustanovenie mu neukladalo povinnosť odovzdať poisťovateľovi 2 ks kľúčov od vozidla.
Podľa jeho názoru by pritom bolo v hrubom rozpore s požiadavkou právnej istoty a z nej vyplývajúcej
potreby predvídateľnosti právnych vzťahov (vrátane následkov porušenia právnych povinností) kebypoisťovňa mohla svojvoľne znižovať poistné plnenia z iných ako zákonných, resp. zmluvných dôvodov,
t.j. pre porušenie iných ako zákonom alebo poistnými podmienkami/zmluvou stanovených povinností.
Žalobca zároveň poukázal na výpoveď svedka - p. T. W. z 28.2.2014, v ktorej ako predajca vozidla
potvrdil, že žalobca s vozidlom pri jeho kúpe obdržal iba jeden kľúč od spínacej skrinky motora (od
kabíny) a druhý odovzdaný kľúč bol od domiešavača. Duplikáty kľúča robiť nedával. Ani žalovaný ani
leasingová spoločnosť sa pri uzatváraní zmlúv so žalobcom touto skutočnosťou nezaoberali a v nijakom
ustanovení poistných/leasingových podmienok ani v zmluve samotnej mu neuložili povinnosť dať si
vyrobiť druhý kľúč, príp. dať si vymeniť zámok na vozidle.
10. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť
ako vecne správny; s jeho odôvodnením sa v celom rozsahu stotožnil. Postup, ktorým ukončil likvidáciu
poistnej udalosti bez poskytnutia poistného plnenia, považoval za odôvodnený a oprávnený. Uviedol, že
tento postup prijal z dôvodu závažného porušenia VPP HAV 06, konkrétne čl. VIII bod 1 písm. e) a písm.
m). Okrem týchto porušení má žalovaný za to, že žalobca porušil aj ďalšie ustanovenia poistnej zmluvy, a
to konkrétne čl. VIII bod 1 písm. c). Žalobca totiž po krádeži poisteného vozidla neodovzdal žalovanému
všetkykľúčeodvozidladodávanévýrobcom.Žalovanýzdôraznilskutočnosť,žezožalobcomdoložených
dokladov žalovaný pri vstupe do poistného vzťahu nemohol vedieť, že dva kľúče, ktoré sú uvedené v
preberacom protokole, sú dva rôzne kľúče, takže nie je možné v tomto smere prenášať zodpovednosť
na žalovaného. Žalobca bol riadne oboznámený s podmienkami poistenia, vrátane podmienok pre
krátenie poistného plnenia, a z tohto dôvodu jeho obrana uvedená v odvolaní nemôže obstáť. Z hľadiska
prevencie je podľa názoru žalovaného logické a rozumné od priemerného človeka požadovať, aby si
vozidlo, od ktorého má s najväčšou pravdepodobnosťou kľúč aj nejaká iná osoba, zabezpečil proti
krádeži výmenou zámku. Žalobca musel vedieť, že v prípade, kedy sa k autu dodávajú dva kľúče
od spínacej skrinky, a on dostáva iba jeden, je vysoký predpoklad, že môže dôjsť ku krádeži tohto
vozidla, a to práve preto, že druhým kľúčom disponuje neznáma osoba. Pre toto vážne zanedbanie
prevenčnej povinnosti nie je spravodlivé od poisťovateľa požadovať, aby v takomto prípade poskytol
žalobcovi poistné plnenie. K poukazu na § 793 Obč. zák., podľa ktorého je žalobca ako poistník povinný
poskytnúť žalovanému ako poisťovateľovi všetky dôležité informácie, ktoré môžu mať vplyv na uzavretie
poistnejzmluvy,uviedol,ževychádzalprávezpreberaciehoprotokolu,ktorýboldoloženýspoluskúpnou
zmluvou, kde je uvedený počet kľúčov 2, a mal za to, že táto informácia je pravdivá, nemal dôvod a ani
povinnosť skúmať pravdivosť tohto údaju. V takom prípade podľa žalovaného nie je ale možné porušenie
povinnosti dávať na ťarchu žalovaného, ktorý z dokladov predložených žalobcom pri vstupe do poistenia
nemohol vedieť, že žalobca disponuje iba jedným kľúčom od spínacej skrinky. Žalovaný uvádza, že s
vyššie uvedenou argumentáciou korešponduje aj odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Bratislava IV
sp. zn. 24C/152/2012.
11. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1
C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
12. V predmetnom spore si žalobca uplatnil právo na poistné plnenie na základe Poistnej zmluvy pre
havarijné poistenie motorových vozidiel po tom, čo došlo dňa 3.5.2008 k poistnej udalosti (krádež
poisteného motorového vozidla). Všeobecná právna úprava poistenia ako právneho pomeru založeného
poistnouzmluvouzaväzujepoistiteľa,aknastanenáhodnáudalosťvzmluvebližšieoznačená,poskytnúť
poistencovi v dojednanom rozsahu plnenie (§ 788 a nasl. Občianskeho zákonníka). Právna úprava
predpokladá, že podrobnejšia úprava práv a povinností účastníkov tohto pomeru bude v konkrétnom
prípade obsiahnutá v poistnej zmluve a v poistných podmienkach, tvoriacich jej súčasť. Poistne
podmienky pri poistení majetku majú preto konkretizovať a špecifikovať, ktoré veci sa poisťujú, z ktorých
poistných udalostí vznikne právo na plnenie a aké sú prípady výluky z poistenia; majú tiež detailnejšie
upraviť rozsah a splatnosť poistného plnenia, dĺžku poistného obdobia, výšku poistného, spôsob
jeho platenia a čas platnosti poistnej zmluvy. Poistenie tak predstavuje určitý spôsob zabezpečenia
proti následkom vyvolaným skutočnosťou, charakterizovanou poistným nebezpečenstvom či poistným
rizikom. Obsahom poistenia majetku je jeho ochrana pre prípad, kedy dôjde k zníženiu či strate hodnoty
poistenej veci v dôsledku poistnej udalosti.
13. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvého stupňa sa v odôvodnení rozhodnutia dostatočne
nevyporiadal s jeho argumentáciou v konaní, že žalovaný nemal právo odmietnuť poistné plnenie,
mal právo ho iba primerane znížiť v prípade, ak sú naplnené zákonné predpoklady zníženia podľa
ustanovenia § 799 ods. 3 Obč. zák. Podľa neho ustanovenie § 799 ods. 3 Obč. zák. má s ohľadomna ustanovenia § 2 ods. 3 Obč. zák. kogentný charakter, k čomu poukázal na judikatúru, rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 27.1.2011 č.k. 1 Cdo 152/2009 (založený v spise ako č.l. 240 - 248) a rozsudok
Najvyššieho súdu Českej republiky z 29.3.2005 č.k. 33 Odo 1202/2003, na odborný výklad (Občiansky
zákonník - Veľký komentár, H., I., Eurokódex) a výklad ustanovenia § 799 ods. 3 Obč. zák. Národnou
bankou Slovenska, ktorý zaujala k danej veci a žalobca ho pripojil k svojmu podaniu z 18.2.2014 (č.l.
311 - 312), v ktorom bolo poukázané na ďalší odborný výklad tohto ustanovenia Občianskeho zákonníka
(Komentár k Občianskemu zákonníku, M., P.).
14. Povinnosti poisteného, vyplývajúce z uzavretej poistnej zmluvy, upravuje Občiansky zákonník v
ustanovení § 799. Zákon v tomto ustanovení ukladá poistenému povinnosti, ktoré má plniť počas
existencie záväzkového právneho vzťahu, a to najmä po vzniku poistnej udalosti. Poistenému zákon
ukladá dodržiavať počas platnosti poistnej zmluvy povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zákona (napr.
informačná povinnosť podľa § 793 ods.1 Obč. zák.) a ďalej povinnosti, ktoré mu vyplývajú z poistnej
zmluvy alebo poistných podmienok. Ide najmä o povinnosť dodržiavať prevenčné opatrenia, aby k
poistnej udalosti nedošlo, resp. aby rozsah jej následkov bol čo najmenší (napr. § 809, § 810, § 820
a § 826 Obč. zák.). Pre obsah poistného vzťahu má zásadný význam vznik poistnej udalosti, nakoľko
v majetkovej sfére poisteného vznikne určitá finančná potreba, ktorú je poistiteľ povinný uspokojiť. V
súlade s tým zákon, ako aj poistné podmienky ukladajú poistenému konkrétne povinnosti, ktoré v súhrne
možno označiť ako informačnú, prevenčnú a súčinnostnú povinnosť. Okrem týchto povinností ďalšie
povinnosti môžu poistenému vyplývať z poistných podmienok pre daný druh poistenia a z poistnej
zmluvy. V odseku 3 ustanovenia § 799 je zakotvená sankcia v prípade, že poistený poruší jednak
všeobecné povinnosti, ktoré mu ukladá zákon, poistná zmluva alebo poistné podmienky poistiteľa, a
jednakpovinnosti,ktorémuvyplývajúz§799ods.2Obč.zák.povznikupoistnejudalosti.Dôsledky,ktoré
zákon spája s porušením stanovených alebo dohodnutých povinností, nastávajú len vtedy, ak sú splnené
obe zákonom predpokladané podmienky, a to 1/ ak poistený (prípadne iná osoba, ktorá má právo na
plnenie poistiteľa) porušil tieto povinnosti vedome a 2/ tieto povinnosti (povinnosť) majú podstatný vplyv
na vznik poistnej udalosti, resp. zväčšenie rozsahu jej následkov. Splnenie podmienok na zníženie
poistného plnenia musí preukázať poistiteľ. Pokiaľ zistí vyššie uvedené okolnosti, je oprávnený poistné
plnenie znížiť, a to v rozsahu, v akom malo porušenie povinností poisteným podstatný vplyv na vznik
poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu jej následkov. Do úvahy prichádza len primerané zníženie
poistného plnenia, a nie jeho odmietnutie, pričom právo na zníženie poistného plnenia môže poistiteľ
uplatniť len pred vyplatením poistného plnenia (porovnaj napr. J. H., Občiansky zákonník, Komentár,
vysvetlivky, str. 912 a nasl.). Tento názor vyslovil NS SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 1 Cdo 152/2009,
zo dňa 27.1.2011, na ktorý sa odvoláva aj žalobca vo svojom odvolaní.
15. Podľa záverov Najvyššieho súdu SR v uvedenom rozhodnutí niet pochýb o tom, že k primárnym
povinnostiam poisteného patrí povinnosť zachovávať všetko to, čo bolo dohodnuté alebo určené a
povinnosť poskytovať súčinnosť. Je logické, že rozsah týchto povinností vyplýva buď priamo zo zákona,
prípadne z poistných podmienok, pokiaľ sú súčasťou poistnej zmluvy. Okrem toto má i povinnosť
zachovávať všetko, k čomu sa zaviazal v zmluve. Pre prípad kolízie medzi povinnosťami zo zákona
na strane jednej a zo zmluvy na druhej strane, je treba rešpektovať kogentnú alebo dispozitívnu
povahu príslušných ustanovení a z tohto hľadiska hodnotiť právnu relevanciu. Záväzné východiská pre
posudzovanie zníženia poistného plnenie zo strany poistiteľa, aby podľa závažnosti a vplyvu porušenia
konkrétnej povinnosti (poisteným) mohol korigovať výšku poistného plnenia, upravuje § 799 ods. 3
Obč. zák., ktoré má povahu normy kogentnej. Uvedené ustanovenie slúži na ochranu poisťovateľa, ale
súčasne aj poisteného tým, že poistné plnenie umožňuje znížiť len v prípade, ak porušenie povinnosti
bolo vedomé a súčasne malo podstatný vplyv na poistnú udalosť, resp. na zväčšenie rozsahu jej
následkov. V rámci podstatného vplyvu dáva možnosť posudzovať rozsah miery tohto vplyvu na vznik
poistnej udalosti, resp. jej následkov. Z povahy tohto ustanovenia vyplýva, že ak vedomé porušenie
povinnosti nemalo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, krátenie poistného je vylúčené.
16.OdvolacísúdpoukazujenajednoznačnýnázorNSSR,žezákonnevylučujedohoduozníženíplnenia
z poistnej zmluvy v prípade porušenia povinností vyplývajúcich z poistenému z § 799 ods. 1, 2 Obč.
zák., táto dohoda však musí byť v súlade s odsekom 3, pretože je ustanovením kogentným. Sankcia v
podobe zníženia poistného plnenia nastupuje len za predpokladu splnenia oboch zákonných podmienok
súčasne. Zároveň treba uviesť, že § 799 ods. 3 Obč. zák. v sporovom konaní prenáša dôkazné bremeno
preukázať, že poistený vedome porušil povinnosti vyplývajúce mu z § 799 ods. 1, 2 Obč. zák. a že
tieto mali podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti na poistiteľa, čo však žalovaný v danom prípade
nepreukazoval.
17. Na uvedenom základe odvolací súd považoval za relevantné odvolacie dôvody žalobcu, že súd
prvej inštancie sa vôbec nevyporiadal s jeho argumentáciou, že poisťovateľ nemôže poistné plneniepre nesplnenie niektorej z povinnosti poisteným dohodnutej v poistnej zmluve alebo stanovenej vo
všeobecnýchpoistnýchpodmienkachpoisťovateľaznížiťtak,žemupoistnéplnenienevyplatí,sohľadom
na ustanovenie § 799 ods. 3 Obč. zák. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku síce
toto ustanovenie Občianskeho zákonníka citoval, ale neuviedol, či a ako ho na danú vec aplikoval. Z
odôvodnenia možno len vyvodiť (súd prvej inštancie výslovne neuviedol), že mal za to, že nárok žalobcu
na poistné plnenie vznikol, keďže došlo ku krádeži poisteného vozidla. Za tejto situácie bolo podľa
odvolacieho súdu potrebné, aby daný stav posúdil aj podľa ustanovenia § 799 ods. 3 Obč. zák., podľa
ktoréholenvedoméporušeniepovinnostíuvedenýchvodsekoch1a2ataké,ktorémalopodstatnývplyv
na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, oprávňuje poistiteľa
plneniezpoistnejzmluvyznížiťpodľatoho,akývplyvmalototoporušenienarozsahjehopovinnostiplniť;
konkrétne posúdiť najmä súlad úpravy čl. X bod 15 VPP HAV 06 s § 799 ods. 3 Obč. zák. a následne
vplyv neodovzdania všetkých kľúčov od vozidla dodávaných jeho výrobcom na vznik poistnej udalosti.
Pokiaľ sa súd prvej inštancie nevysporiadal s týmito otázkami, je jeho záver, že žalovaný mal právo
odmietnuť navrhovateľovi vyplatiť poistné plnenie, neodôvodnený a nepreskúmateľný. Keďže však súd
prvej inštancie dispozitívny charakter právnej úpravy Občianskeho zákonníka vztiahol aj na jeho § 799
ods. 3, vec aj nesprávne právne posúdil. Dôsledne nezhodnotil všetky právne významné skutočnosti
dôležité pre rozhodnutie vo veci samej, nevysporiadal sa s rozhodujúcimi argumentmi žalobcu. Súd prvej
inštancie tým znemožnil stranám, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces a nakoľko uvedený nedostatok nemožno napraviť ani v konaní
pred odvolacím súdom, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p.
zrušil a podľa § 391 ods. 1 O.s.p. vrátil vec na ďalšie konanie.
18. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní opätovne posúdi dôvodnosť nároku žalobcu na poistné plnenie
abudepovinnýriadiťsavyššieuvedenýmprávnymnázoromodvolaciehosúdu,týkajúcimsakogentnosti
ustanovenia § 797 ods. 3 Obč. zák. a nemožnosti úplne odmietnuť poistné plnenie, ktorým je v zmysle
§ 391 ods. 2 C.s.p. viazaný. Vec opätovne prejedná na pojednávaní, na základe vykonaných dôkazov
ustáli skutkový stav potrebný pre svoje rozhodnutie, ktoré bude vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu
preskúmateľné, vysporiada sa s odvolacími námietkami žalobcu a po opätovnom rozhodnutí sporu svoje
závery o skutkových zisteniach a právnom posúdení veci odôvodní spôsobom zodpovedajúcim § 220
ods. 2 C.s.p.
19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.