Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. január 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/389/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7513204984
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7513204984.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobcu CD Consulting s. r. o., Praha 1,
Nové Město, Politických vězňů 1272/21, IČO: 264 29 705, Česká republika, proti žalovanému N. Q., R. V.
P., P. XXX/XX, o zaplatenie 830,45 € istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 13C/296/2013-77
z 29.2.2016 Okresného súdu Košice - okolie

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.
Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom žalobu zamietol a rozhodol, že účastníkom sa náhrada
trov konania nepriznáva.

2. V odôvodnení rozsudku, o. i., uviedol, čo si žalobca návrhom na uplatnenie pohľadávky podľa čl.4
ods.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.861/2007, ktorým sa ustanovuje európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len Nariadenie), doručeným mu 28.3.2013, uplatnil,
čímhoodôvodnil,ževyzvalžalobcuprostredníctvomtlačivaBpodľaNariadenia8.7.2015,abysvojnávrh
doplnil tak, aby predložil zmluvu, na základe ktorej bola zmenka vystavená, ďalej splátkový kalendár a
prehľad uhradených splátok žalovaného (reprodukoval podstatný obsah písomného podania žalobcu,
doručeného mu 31.7.2015), že 11.9.2015 zaslal žalovanému tlačivo C na odpoveď podľa Nariadenia

spolu s poučením, že žalovaný však nijako nereagoval a vyplnené tlačivo mu späť nevrátil a, že
vykonaným dokazovaním bol zistený tento skutkový stav: Žalobca v žalobe uviedol, že POHOTOVOSŤ,
s.r.o. (ďalej len POHOTOVOSŤ) pôvodne uzavrela so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere,
ktorý bol zabezpečený blankozmenkou. Následne POHOTOVOSŤ indosovala zmenku vzniknutú z
uvedenej spotrebiteľskej zmluvy naňho. Ako indosatár sa stal nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky,
ktorú vystavil žalovaný 9.10.2009 na zmenkovú sumu 830,45 €, pričom sa zaviazal aj k úhrade
zmenkového úroku 0,25 % denne od 2.4.2010 do zaplatenia. Indosovaná zmenka je vistazmenkou

opatrenou doložkou na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia. Citujúc znenie čl.2 bod 1.
prvá veta,čl.3 bod 1.,1,čl.4 bod 1.,4.,čl.5 bod 1.-4.,čl.8,čl.9 bod 1. Nariadenia,§ 4 ods.6 zák.č.258/01
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a § 5a ods.1 písm. b) zák.č.250/07 Z. z. o ochrane spotrebiteľa,
ďalej uviedol: Preskúmal návrh žalobcu a považuje za nesporné, že na prejednanú vec je potrebné
aplikovať Nariadenie. Neznamená to však, že ak žalobca predložil v tomto konaní ako jediný listinný
dôkaz prvopis zmenky, že podľa č.4 ods.4 Nariadenia, ak sa domnieva, že informácie, ktoré poskytol,
nie sú dostatočne jasné alebo primerané, a pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená

alebo návrh neprípustný, že nemôže mu uložiť doplniť informácie alebo dokumenty v lehote ním určenej.
Z uvedených dôvodov vyzval žalobcu vzorovým tlačivom B „zo dňa“, aby „doplnil svoj návrh doplnil“
tak, aby predložil zmluvu, na základe ktorej bola zmenka vystavená, ďalej splátkový kalendár a prehľad
uhradených splátok žalovaného. Žalobca predložil ako jediný dôkaz len originál zmenky odvolávajúc sana to, že toto konanie je tzv. zmenkovým konaním, kde jediným dôkazom vo veci je predloženie originálu
zmenky, ktorá je cenným papierom a samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy, a
nie je možné ju spájať s inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. S týmto tvrdením síce súhlasí,

ale zároveň dodáva, že v tomto prípade nejde o zmenkové konanie ako také, ale konanie vo veciach
spotrebiteľských zmlúv, na ktoré sa vzťahuje zák.č.281/01 o spotrebiteľských „zmluvách“, nakoľko je
mu z rozhodovacej činnosti známe, že POHOTOVOSŤ poskytovala a poskytuje spotrebiteľské úvery a
na základe toho vedie na súdoch na území Slovenskej „republike“ spotrebiteľské spory na vymáhanie
pohľadávok z poskytnutých spotrebiteľských „úveroch“, pričom na základe takto poskytnutých úverov

vystavovala a prijímala zmenky, ktoré v tomto prípade mali zabezpečovaciu funkciu k takto poskytnutým
úverom a to tak, aby si „zabezpečil“ tento úver pred porušením platobnej disciplíny zo strany žalovaného.
Predmetná zmenka bola vystavená 9.10.2009 v Moldave nad Bodvou, a to za účinnosti zák.č.258/01 Z.
z., kde podľa jeho § 4 ods.6 bolo možné zmenkou zabezpečiť nároky zo spotrebiteľských úverov. Novela
zák. o ochrane spotrebiteľa, podľa §5a ods.1 písm. b), účinná od 1.5.2014, a podľa § 29b neumožňuje,
aby zmenka mala vo vzťahu k spotrebiteľským úverom už ani platobnú, ani zabezpečovaciu funkciu.

Z uvedeného teda vyplýva, že predmetná zmenka mohla byť vystavená iba na zabezpečenie dlhu
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nie na platenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalobca si v
tomto konaní uplatnil predmetnú peňažnú pohľadávku podľa Nariadenia, preto prejednával vec podľa
tohto Nariadenia a nie podľa Zák.č.191/50 Zb. - Zákon zmenkový a šekový, pretože žalobca vo veci
nenavrhoval vydať zmenkový platobný rozkaz (ďalej len ZPR). Predložená zmenka je v tomto konaní

podľa Nariadenia iba jedným z dôkazov na vydanie navrhovaného rozsudku. Nie je však jediným
dôkazom ako je to v konaní podľa § 175 o. s. p. pre vydanie ZPR. Navyše nie je zmenkovým súdom
podľa § 10 Zák.č.371/04 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov, preto nemohol vo veci rozhodovať na základe
predloženej zmenky ako jediného dôkazu v tomto konaní. Nemôže tento nárok žalobcu posudzovať
podľa osobitného konania podľa § 175 O. s. p., nakoľko ani nie zmenkovým súdom, čo bolo potvrdené

aj rozhodnutím Krajského súdu (ďalej len KS) v Košiciach, ktorý vo veci: 2Ncb/370/2013-21 uznesením
z 27.6.2013 rozhodol, že na vec je príslušný on, nakoľko z rozhodovacej činnosti je mu jasné, že
pôvodným majiteľom zmenky bola POHOTOVOSŤ, pričom vychádzajúc z množstva sporov, ktorých
uplatňovala nároky zo zmeniek, „jedná sa“ o zmenku zabezpečujúcu jej nároky ako veriteľa z úverových
zmlúv, ktorých vystavitelia zmeniek boli v postavení spotrebiteľa, keďže „sa jednalo“ o spotrebiteľské

úvery, bude potrebné posúdiť nielen podľa zmenkového a šekového zák.č.191/50 Zb., ale aj podľa
zák.č.258/01 Z. z., resp.č.129/10 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a podľa národného aj európskeho
práva sa spotrebiteľovi poskytuje zvýšená ochrana jeho práv, preto nadriadený súd je toho názoru,
že nárok spotrebiteľa bude prednostne posúdený podľa spotrebiteľského práva a v nadväznosti na to,
pri kolízií príslušného zmenkového súdu a súdu podľa bydliska spotrebiteľa, má prednosť posúdenie

príslušnosti podľa bydliska spotrebiteľa. V opačnom prípade by mohlo dôjsť k obmedzeniu až popretiu
práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Podľa zásady kontradiktórnosti konania rozhoduje len na
základe dôkazov predložených a označených účastníkmi konania a sám tak nemá pátrať po dôkazoch,
ak ich účastníci nepredložia, s prihliadnutím na to, že európske konanie s nízkou hodnotou sporu je
postavené na písomnom styku účastníkov konania so súdom, tak nemohol z vlastnej iniciatívy vykonať

dôkazy, toto môže vykonať iba ak začína konanie bez návrhu, resp. len v prípadoch uvedených v §
120 ods.4 O. s. p., čo nie je prípad tohto konania. Žalobca si ani neuplatnil v tomto konaní predmetnú
pohľadávku zo zmluvy o úvere, ale iba zo zmenky, a len on je v tomto konaní oprávnený uviesť
rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých si uplatňuje svoje právo v súdnom konaní. Vzhľadom na
to, že žalobca v konaní na základe jeho výzvy, ktorá bola riadne odoslaná podľa príslušného Nariadenia

na tlačive B reagoval tak, že nepredložil mu požadované listiny - zmluvu, na základe ktorej bola zmenka
vystavená, ďalej splátkový kalendár a prehľad uhradených splátok žalovaného, tak podľa čl.4 bod 4.
Nariadenia žalobu v celom rozsahu zamietol, pretože zmenka ako taká, nie je postačujúcim dôkazom
na rozhodnutie podľa Nariadenia. Napokon, citujúc znenie čl.16 Nariadenia: Keďže úspešný žalovaný
si trovy konania neuplatnil, rozhodol tak, že účastníkom sa náhrada trov konania nepriznáva.

3. Proti rozhodnutiu podal žalobca v celosti v zákonnej lehote toto o d v o l a n i e z dôvodu, že:
a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 205 ods.2
písm. b) O. s. p.]; b) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O. s. p. - účastníkovi konania
sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom [§ 205 ods.2 písm. a) O. s. p. v spojení s §
221 ods.1 písm. f) O. s. p.]; c) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

[§ 205 ods.2 písm. f) O. s. p.]. K dôvodom odvolania bližšie uvádza: 1. Súd svoje rozhodnutie založil
na čl.4 ods.4 Nariadenia s tým, že ho vyzval na doplnenie návrhu o konkrétny právny titul, na základe
ktorého bola zmenka vystavená a vyplnená s uvedením prvotného právneho vzťahu medzi pôvodnými
účastníkmi konania, pretože táto informácia je potrebná pre určenie či ide o spotrebiteľský vzťah. 2.Súd uvádza, že na jeho výzvu síce neodpovedal, a teda skutočnosti neoznámil a listiny nepredložil,
preto návrh zamietol. 3. S uvedeným postupom súdu nie je možné súhlasiť. Nie je prípustné, aby
ho vyzýval na doplnenie či opravu návrhu, ktorá nie je pre prejednávanú vec relevantná a splnením

takejto výzvy podmieňoval ďalší postup v konaní. Ak súd na základe nedoplnenia právne irelevantnej
požiadavky (pričom „irelenvatnosť“ bola z jeho strany v jeho odpovedi vysvetlená) dôjde k zamietnutiu
návrhu, ide o odňatie možnosti konať pred súdom. Uvedený postup súdu je neprijateľný v právnom
štáte, predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované čl.46
ods.1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len SR), ako aj čl.6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd. 4. Je nevyhnutné uviesť, že nemá vedomosť o iných vzťahoch medzi pôvodným
vlastníkom zmenky a vystaviteľom zmenky (v tomto konaní žalovaným). Je vlastníkom cenného papiera
(má len zmenku), ktorý nadobudol na základe indosamentu. Žiadne iné informácie, či dokumenty k
zmenke nemá a v zmysle platného právneho poriadku ani nepotrebuje mať na to, aby mohol uplatňovať
práva s týmto cenným papierom spojené. Požadovanie iných dokumentov ako originálu zmenky pri
uplatnení zmenkového nároku, predovšetkým pri uplatnení nároku zo strany indosatára, je neprípustné

a nezákonné. 5. V súlade s konštantnou judikatúrou českých a slovenských súdov [najmä Rozsudok
Najvyššieho súdu (ďalej len NS) SR 5Obo 3/2008 z 22.10.2008 a rozsudok Nejvyššího soudu Českej
republiky (ďalej len NS ČR) 25Cdo 1839/2000 z 22.8.2002], ktorých právna úprava zmenkového práva
je vzhľadom na spoločnú históriu totožná a preto sú aplikovateľné na prejednávanú vec, je zmenka
samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať

inýmiokolnosťami,nežsúnazmenkeuvedené.Súdsaaplikácioupríslušnýchust.ozmenkeupravených
v zák.č.191/50 Zb. (ďalej aj ZŠZ; poznámka žalobcu) vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. 6. Je
nevyhnutné zdôrazniť, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. V
konaníuplatňujebezpodmienečnýzáväzokžalovaného,žezazmenkuzaplatí.Súdvšakvecposudzoval
a rozhodol, akoby išlo o bežný zmluvný záväzok, čo predstavuje nesprávne právne posúdenie veci. 7.

V odôvodnení súd poukazuje aj na rozhodnutie vo veci C-419/11 a odvodzuje z neho svoju povinnosť
skúmať z úradnej moci postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. K tomuto uvádza, že v konaní C-419/11
je riešená celkom odlišná prejudiciálna otázka, než by sa mohla týkať prejedávanej veci. V uvedenom
konaní bola riešená situácia, či vôbec súd má právomoc o žalobe konať a rozhodnúť. V uvedenom
konaní sa Súdny dvor (ďalej len SD) zaoberal postavením žalovaného ako spotrebiteľa iba z dôvodu,

že tento namietal svoje postavenie a zároveň uvádzal svoje bydlisko v Rakúsku - teda sám žalovaný
napádal právomoc Mestského súdu v Prahe konať o návrhu na vydanie ZPR v zmysle nariadenia Rady
(ES) č.44/2001. Rozsudok C-419/11 sa týka odlišných právnych predpisov Európskej únie (ďalej len
EÚ) - nariadenia Rady (ES) č.44/2001 - než súd v tomto konaní aplikuje. SD v bode 38 rozsudku
C-419/11 uvádza, že v každom prípade na preukázanie postavenia spotrebiteľa v zmysle čl.15 ods.1

nariadenia č.44/2011 nepostačuje len okolnosť, že zmenkový ručiteľ je fyzickou osobou. Súd naopak
tvrdí, že žalovaný je spotrebiteľom. Z uvedeného je zrejmé, že súd argumentuje neexistujúcim právnym
názorom SD. 8. Súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov,
ako aj nesprávnej „interpretácii“ príslušných právnych predpisov a práva EÚ. 9. Súd sa uspokojil s
konštatovaním, že je oprávnený v každom štádiu konania a v každom druhu konania skúmať z úradnej

povinnosti, či sa nejedná v danej veci o spotrebiteľský vzťah. Zásadne nesúhlasí s tým, že súd je v
tomto konaní oprávnený z úradnej povinnosti skúmať či ide o spotrebiteľský vzťah. Vzhľadom na to,
že súd neuvádza žiadne konkrétne argumenty, rozhodnutie súdu je potrebné považovať za arbitrárne
a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo predstavuje zásah do práva na spravodlivý súdny
proces a inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [odvolací dôvod

podľa § 205 ods.2 písm. b) O. s. p.]. 10. Cituje z odôvodnenia Nálezu Ústavného súdu SR III.ÚS
36/2010 zo 4.5.2010. Porušením práva na spravodlivý proces môže byť aj situácia, kedy v hodnotení
skutkových zistení absentuje určitá časť skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, ale súd ich náležitým
spôsobom v celom súhrne posudzovaných skutočností nezhodnotil. 11. Zásadne trvá na tom, aby súd
konal v zmysle právneho poriadku a vyhol sa kreovaniu svojej preskúmacej právomoci tam, kde mu to

právny poriadok neumožňuje. Právny poriadok neumožňuje súdu preskúmavať a na prejednávanú vec
vzťahovať zmluvné vzťahy, ktoré s danou vecou nesúvisia a podľa právneho poriadku nemôžu súvisieť.
12.Vneposlednomradejepotrebnézdôrazniť,žeskutočnostioexistenciiinéhovzťahumedzipôvodným
majiteľom zmenky a žalovaným vôbec netvrdil, teda nebol nositeľom dôkazného bremena. Súd si sám
vytvoril pochybnosť (nie reálny poznatok vykonaného dokazovania, ale čistý, ničím nepodložený dohad)

o tom, že by medzi predchádzajúcim majiteľom zmenky (ktorý ani nie je účastníkom tohto súdneho
konania) a žalovaným mohol existovať iný (navyše celkom samostatný) záväzkový vzťah, než aký
je predmetom tohto súdneho konania. Súd teda vykonštruoval tvrdenie, ktoré žiadal aby preukázal.
13. Súd v sporovom konaní môže svoje rozhodnutie zakladať len na takých tvrdeniach, ktoré súprodukované účastníkmi konania a nie na tvrdeniach, ktorých pôvod nachádza v iných konaniach a tieto
tak nie sú výsledkom dokazovania. 14. Ak existuje jeho dôkazná povinnosť vo vzťahu k ním tvrdeným
skutočnostiam, ad absurdum tvrdí, že existuje aj dôkazná povinnosť súdu vo vzťahu k súdom tvrdeným

skutočnostiam.Opäťadabsurdum,aksúdsvojetvrdenienepreukázal(súduvádza,žeobjektívnenebolo
možné posúdiť, či ide o spotrebiteľský vzťah), neuniesol dôkazné bremeno a nemôže na tomto základe
založiť svoje rozhodnutie. Uvedená konštrukcia je samozrejme absurdná, pretože súd nie je účastníkom
konania, nemá povinnosť, ale ani oprávnenie kreovať skutkové tvrdenia a má len limitované oprávnenie
vo vzťahu k rozsahu dokazovania. Súd však zjavne a zreteľne porušil kontradiktórnosť súdneho procesu

apresiaholvojuprávomoc.Vtomtokonanívystupujenieproti2žalovaným(1.samotnýžalovaný,2.súd),
ale proti jedinému žalovanému, pričom súd je nezávislým arbitrom, ktorý rozhodne na základe tvrdení
účastníkov a vykonaného dokazovania. 15. Súd ignoroval § 17 ZŠZ (cituje jeho znenie). Z uvedeného
jednoznačnevyplýva,žežalovanývovšeobecnostiniejeoprávnenývznášaťtzv.kauzálnenámietkyvoči
majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom
konaní nemôže činiť žalovaný, tým menej tak môže činiť sám súd. V tejto súvislosti poukazuje na

rozsudok NS SR 5Obo 3/2008 z 22.10.2008 (z jeho odôvodnenia cituje). 16. Z uvedeného vyplýva, že je
síce prípustné za určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči nemu, avšak námietka musí
byť vznesená zo strany žalovaného a predovšetkým žalovaný v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na
preukázanie svojich tvrdení. Nie je prípustné, aby túto „úlohy“ a iniciatívu na seba (proti vôli žalovaného)
prevzal súd a suploval aktivitu žalovaného. Uvedené námietky majú hmotnoprávny charakter, preto v

záujme zachovania rovnosti strán, súd nie je oprávnený žalovaného na nich ani upozorniť (§ 5 ods.1
O. s. p.). 17. V danom prípade následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci - súd porušil poučovaciu
povinnosť súdu prekročením § 5 ods.1 O. s. p., „sud“ porušil ust. o vykonávaní jednotlivých dôkazných
prostriedkov, súd prihliadol na skutočnosti a dôkazy na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali
byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu. 18. Predpokladom vydania

rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Zmenka je listinný cenný papier,
ktorý inkorporuje v listine ako takej samo jeho právo. Vo vzťahu k nemu ako indosatárovi je preto jediným
legitimizačným prostriedkom, ktorý nie je možné ničím iným nahradiť. 19. Žalovaný mohol na základe
čl.5 ods.3 a 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak však neurobil, musia byť akékoľvek
iné námietky odmietnuté, a to „zo“ dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením.

Súd samotný nie je legitimizovaný na to, aby postupom podľa § 120 ods.1 veta „práva“ in fine O. s. p.
vznášal námietky voči zmenke za žalovaného. Ak tak súd činil, ide o porušenie princípu kontradiktórnosti
súdneho konania a rovnosti účastníkov konania ako súčasti práva na spravodlivé súdne konanie. 20.
Súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovaného a bez legitímneho podnetu na jeho ťarchu vykonal
dokazovanie,ktoréúdajnepreukázalojehocharakterakospotrebiteľa.Žalovanýsatejtoobranyžiadnym

spôsobom nedovolával, uplatnenú pohľadávku nerozporoval, svojim konaním ju prakticky uznal. Súd
iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre neho dostatočný
podklad pre zamietnutie návrhu na uplatnenie pohľadávky. Súd nevykonal žiadne dokazovanie nad
rámec navrhnutých dôkazov v prospech uplatnenej pohľadávky, teda neobjektívne podporil žalovaného
v tomto konaní. Navyše žalovaný o túto podporu nepreukázal žiadny záujem. Súd teda túto ochranu

žalovanému prakticky nanútil, bez jeho vôle. 21. Súd požadoval od neho preukázanie skutočností,
o ktorých objektívne nemal žiadnu vedomosť a tobôž nemal k dispozícii požadovaný listinný dôkaz.
Súdompožadovanédoplnenienávrhu,atedatvrdenáúdajnájehopovinnosťmaťdokumenty,nazáklade
ktorých mala údajne byť zmenka vystavená, nevyplývajú z právneho poriadku a sú zo strany súdu
fabulované. Zmenka je celkom samostatným nárokom, nič ďalšie k nej nie je potrebné. Z uvedeného

vyplýva nesprávne právne posúdenie veci. 22. Súd nesúhlasil s jeho názorom o tom, že významnou pre
konanie je výlučne zmenka, a to s odôvodnením, že toto jeho tvrdenie je v rozpore so spotrebiteľským
právom. Súd síce poukazuje na predpisy európskeho i vnútroštátneho spotrebiteľského práva, avšak
zo žiadnych ust. (citovaných, či necitovaných) súdom tvrdený rozpor nevyplýva. Tvrdenie súdu je tak
opäť fabulované, ničím nepodložené a neodôvodnené. Rozhodnutie je v tejto časti nepreskúmateľné pre

nedostatok dôvodov, čím dochádza k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces a zakladá odvolací
dôvod. 23. Súd predovšetkým ignoroval § 17 ZŠZ (cituje jeho znenie). Z uvedeného jednoznačne
vyplýva, že žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi
zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní
nemôže činiť žalovaný, tým menej tak môže činiť sám súd. V tejto súvislosti poukazuje na rozsudok

NS SR 5Obo 3/2008 z 22.10.2008 (z jeho odôvodnenia cituje). 24. Z uvedeného vyplýva, že je síce
prípustné za určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči nemu (teda prípustné by mohlo
byť zaoberanie sa vzťahom medzi pôvodným majiteľom zmenky a žalovaným), avšak námietka musí
byť vznesená zo strany žalovaného a predovšetkým žalovaný v tejto situácii nesie dôkazné bremeno napreukázanie svojich tvrdení. Nie je prípustné, aby túto „úlohy“ a iniciatívu na seba (proti vôli žalovaného)
prevzal súd a suploval aktivitu žalovaného. Uvedené námietky majú hmotnoprávny charakter, preto
v záujme zachovania rovnosti strán, súd nie je oprávnený žalovaného na nich ani upozorniť (§ 5

ods.1 O. s. p.). 25. V danom prípade následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci - súd porušil
poučovaciu povinnosť súdu prekročením § 5 ods.1 O. s. p., „sud“ porušil ust. o vykonávaní jednotlivých
dôkazných prostriedkov, súd prihliadol na skutočnosti a dôkazy na ktoré nebolo možné prihliadnuť,
pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu. Dôkaz:
Rozsudok NS SR 5Obo 3/2008 z 22.10.2008. 26. Poukazuje na rozsudok NS ČR 25Cdo 1839/2000

z 22.8.2002 (uverejnený v Sbírke soudních rozhodnutí a stanovisek č.59/2004; z jeho odôvodnenia
cituje). 27. Vzhľadom na to, že NS ČR pri rozhodovaní vychádzal z rovnakej právnej úpravy, aká je
aplikovateľnáajvtomtokonaní,jetentojudikátaplikovateľnýnaprejednávanúvec.Zuvedenéhojudikátu
vyplýva jednoznačná nesprávnosť právneho posúdenia veci súdom. Zmenkový záväzok je priamy,
bezpodmienečný, nesporný, abstraktný a samostatný záväzok, celkom nezávislý aj od zabezpečovanej
pohľadávky. 28. Z uvedených skutočností tak jednoznačne vyplýva, že súd nemôže od neho požadovať

preukázanie vzťahu medzi pôvodným majiteľom zmenky a žalovaným, pretože ide o celkom odlišný
právny vzťah, než aký je predmetom tohto súdneho konania. Žiadosť súdu o doplnenie návrhu tak bola
celkom neopodstatnená a ak požadované (pre prejednávanú vec irelevantné) dokumenty nedoplnil,
nemohlo dôjsť k zamietnutiu návrhu podľa čl.4 ods.4 Nariadenia. 29. Považuje za potrebné obiter dictum
vyjadriťsaajkzáverusuduotom,žedohodaovyplňovacompráveblankozmenkybymalapredstavovať

neprijateľnú zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných úverov. V tejto súvislosti poukazuje na
to, že samotný zák. o spotrebiteľských úveroch č.258/01 Z. z. pripúšťal, aby na zabezpečenie svojich
nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia
vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Zmenka preto aj v prostredí spotrebiteľských
úverov mohla byť používaná. Zák. súčasne nelimituje použitie len istého druhu zmeniek, ani nevylučuje

použitie určitých doložiek a p. Z uvedeného vyplýva, že prípustné sú akékoľvek zmenky, akékoľvek
doložky a zároveň aj blanko zmenky s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom práve.
Súčasne z formulácie § 4 ods.6 a použitia spojenia v čase vyplnenia, ako aj zo slov vyplnenú veriteľom,
je zrejmé, že zákonodarca pripúšťal, že zmenky budú vyplňované dodatočne po vystavení, pretože
inak by použil spojenie v čase vystavenia, resp. by vylúčil vyplňovanie znenie zo strany veriteľa. Z

uvedeného preto vyplýva, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť
neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava
explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. Uvedené závery potvrdzuje uznesenie KS v Prešove
10Co/79/2013 z 5.9.2013, ktoré bolo vydané v jeho skutkovo a právne zhodnej veci. Cituje, čo KS ako
odôvodnenie svojho rozhodnutia uvádza. Takisto uznesenie KS v Banskej Bystrici 43CoZm/10/2013 z

21.11.2013, ktoré bolo vydané v jeho skutkovo a právne zhodnej veci, potvrdzuje uvedené jeho závery.
Cituje, čo KS ako odôvodnenie svojho rozhodnutia uvádza. II. S poukazom na uvedenú argumentáciu
žiadal zmeniť rozsudok tak, že sa návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a prizná sa
mu náhrada trov odvolacieho konania: 51,45 € bez DPH za podané odvolanie a 8,58 € bez DPH režijný
paušál. Príloha: Rozsudok NS SR 5Obo/3/2008 z 22.10.2008, Uznesenie KS v Prešove 10Co/79/2013

z 5.9.2013, Uznesenie KS v Banskej Bystrici 43CoZm/10/2013 z 21.11.2013.
4. Podľa § 470 ods.1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.
5. Podľa § 474 CSP tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2016.
6. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi

odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP a rozsudok potvrdil
podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vo výroku vecne správny, aj jeho dôvody sú správne, preto sa v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, na čom nič nemení ani odvolanie.
7. Ani jeden z uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.

8. Odvolacím dôvodom upraveným v § 205 ods.2 O. s. p. zodpovedajú (v základných rysoch) odvolacie
dôvody podľa § 365 ods.1 CSP.
9. Podľa § 221 ods.1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie zrušil, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí
do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci

sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže
namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, ženepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, i) sa rozhodlo bez
návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali a j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

10. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumel procesný postup alebo aj rozhodnutie súdu, v
dôsledku ktorého účastník nemohol uplatniť konkrétne procesne práva priznané mu O. s. p.
11. Podľa ustálenej súdnej praxe inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci [§ 205 ods.2 písm. b) O. s. p., teraz § 365 ods.1 písm. d) CSP] sú všetky vady prejavujúce sa v
chybnom postupe súdu prvej inštancie pri dokazovaní, v nesprávnom posudzovaní procesných otázok,

ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania, v chybnom poučovaní strán sporu a v ďalších
nedostatkoch v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním,
pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú bez ďalšieho, ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého
porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
12. Žalobcom v odvolaní uvedené skutočnosti neumožňujú záver, žeby mu bola odňatá možnosť konať
pred súdom a, žeby konanie na súde prvej inštancie bolo takou inou vadou postihnuté.

13. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne

ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad
o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil

zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkovéhostavupodľatýchtoust.vovzťahukpredmetukonaniaprávaapovinnostiaakobolapretovec
rozhodnutá. Použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie
k zistenému skutkovému stavu.
14. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne

aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach strán sporu.
15. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku možno doplniť (§ 387 ods.3 CSP): Vzhľadom
na to, že na zmenke (fotokópia na č.l.7) je uvedené č. spotrebiteľskej zmluvy, žalobca pri nadobudnutí
zmenky vedel, že ide o zmenku na rad, ktorá v zásade zbavuje dlžníka možnosti uplatniť voči novému

majiteľovi zmenky námietky podľa § 17 ZZŠ a z údaja o č. zmluvy (tzv. hodnotová doložka, informujúca o
kauzálnom vzťahu vedúcemu k použitiu zmenky a okolností svojich vzťahov k remitentovi musel vedieť,
že zmenka sa týka spotrebiteľského vzťahu), výkon práva žalobcu je tak v rozpore s dobrými mravmi
podľa § 3 ods.1 O. z. (Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými

mravmi), ako aj so zák.č.258/01 Z. z. v znení účinnom od 1.1.2008 do 31.12.2010, pretože indosácia
zmenky zabezpečujúcej záväzok dlžníka zo spotrebiteľskej zmluvy je - v posudzovaných okolnostiach
prejednávanej veci - v rozpore s § 4 ods.6,7 cit. zák.č.258/01 Z. z.
16. Napadnutý rozsudok je v úplnom súlade s ustálenou rozhodovacou súdnou praxou (§ 393
ods.3 CSP) formulovanou v SPOLOČNOM STANOVISKU občianskoprávneho kolégia NS SR a

obchodnoprávneho kolégia NS SR z 20.10.2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s
uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, uverejneným pod č.93/2015 v Zbierke
stanovísk NS a súdov SR 8/2015.
17. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

18. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
19. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20. Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech vo veci, preto nemá právo na náhradu jeho trov a
žalovanému v ňom žiadne trovy nevznikli.

21. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.