Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 23. jún 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/677/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213207095
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4213207095.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr.
Renáty Pátrovičovej a JUDr. Borisa Minksa, v právnej veci žalobcu: CD Consulting s. r. o., so sídlom
Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 26 429 705, proti žalovanému: R. O.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, o zaplatenie 1.144,- EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 6. novembra 2015, č. k. 7C/325/2013-99 a o čiastočnom

späťvzatí žaloby, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd pripúšťa čiastočné späťvzatie žaloby v časti zmenkového úroku vo výške 0,19% denne
zo sumy 1.144 EUR od 29.07.2009 do zaplatenia, v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u
j e a konanie z a s t a v u j e.

II. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v ostatnej zamietajúcej časti výroku a výroku o náhrade

trov konania z r u š u j e a vec vracia prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno (do 30.6.2016 ako súd prvého stupňa v zmysle § 9 ods. 1 OSP zákona č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej len „OSP“ a od 1.7.2016 v zmysle § 12 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“ ako súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 6. novembra
2015,č.k.7C/325/2013-99(ďalejlen„napadnutýrozsudok“)podanúžalobuzamietolaotrováchkonania

rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil podľa čl. I § 5 ods.1, § 11 ods.1, § 33 ods.1, § 34
ods.1, § 36 ods. 1 a 2, § 48 ods.1 bod 2 a § 75 zákona č.191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch v znení
neskorších predpisov.

3. V odôvodnení rozsudku poukázal na to, že žalobca sa vo svojom podaní: „Návrh na uplatnenie
pohľadávky“ zo dňa 18.3.2013, ktoré doručil súdu dňa 28.3.2013 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného
nazaplateniesumy1.144EUREURztituluzmenkovejsumy,zmenkovéhoúrokuvovýške0,25%denne
zo sumy 1.144 EUR za obdobie od 29.07.2009 do zaplatenia, 6,00 % ročného úroku zo sumy 1.144
EUR od 03.12.2009 do zaplatenia a z titulu zmenkovej odmeny v sume 3.81 EUR.

4. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú
vystavil žalovaný dňa 06.02.2009 za vyššie uvedených podmienok. Indosovaná vlastná zmenka je
vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Žalovaný
mal zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku
k zaplateniu, žalovaná nič neuhradila, preto žalobca žiadal, aby ju súd v zmysle čl. 7 Nariadenia
európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 k tejto povinnosti zaviazal rozsudkom.

5. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.6.1. Súd prvej inštancie zistil, že žalobca je obchodnou spoločnosťou so sídlom na území Českej
republiky. Žalovaná ako fyzická osoba má bydlisko na území Slovenskej republiky. Žalovaná zmenka

bola vystavená na území Slovenskej republiky, kde je i platobné miesto. Predmetom konania je
cezhraničný spor v zmysle čl. 3 bodu 1 nariadenia Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým
sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, nakoľko žalobca má sídlo
v Českej republike, teda v členskom štáte inom ako v členskom štáte súdu, konajúceho vo veci.
Hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky Okresnému súdu Levice

nepresahuje 2.000,- EUR bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov, a preto sa podľa čl. 2 bodu 1
nariadenia Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu, na tento spor uplatňuje nariadenie Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007,
ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Žalovaná má bydlisko
v obvode Okresného súdu Levice, ktorý je z tohto dôvodu v zmysle uvedeného nariadenia príslušným
súdom na konanie vo veci. Takto určená právomoc súdu je i v súlade s čl. 16 bodu 2 nariadenia Rady

(ES) č. 44/2001 Z.z. z 22.12.2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a
obchodných veciach.

6.2. Predmetom konania je spor zo zmenky. Zmenka bola vystavená podľa slovenského práva, miesto
vystavenia i platobné miesto sa nachádzajú na území SR. Vzhľadom k tomu sa žalované vzájomné

majetkové vzťahy účastníkov konania spravujú právnym poriadkom SR. Použitie právneho poriadku SR
v súlade s § 10 a § 11 zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení
neskorších predpisov zodpovedá rozumnému usporiadaniu záväzkového vzťahu účastníkov konania.
Iná dohoda účastníkov konania o voľbe rozhodujúceho práva v konaní preukázaná nebola.

6.3.Vzhľadom k tomu, že v tomto konaní išlo o drobný spor, súd vyvesil dňa 28.10.2015 oznam na
úradnej tabuli súdu, že dňa 6.11.2015 o 12.45 hod., v pojednávacej miestnosti OS Komárno na č. d. 2,
na poschodí, bude podpísaným súdom vo veci verejne vyhlásený rozsudok.

7. Po oboznámení sa s žalobou spolu s prílohami a originál zmenkou zistil nasledovný skutkový stav

veci: Žalobca predložil v konaní vlastnú zmenku, ktorá obsahuje nasledovné údaje:
Označenie, že sa jedná o zmenku
Číslo zmluvy: XXXXXXX
Meno, priezvisko, rodné číslo a podpis vystaviteľa - žalovanej
Miesto vystavenia: D.

Dátum vystavenia: 06.02.2009
Zmenková suma: 1.144,00 EUR
Vyhlásenie vystaviteľa: „Zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35
807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zmenkový úrok 0,25 % denne od 29.07.2009“.
Splatné: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava,

Doložka: "bez protestu", "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia".
Na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na žalobcu.

8.1. Súd prvej inštancie považoval z obsahu spisu za zrejmé, že žalobca sa podanou žalobou domáhal
vydania zmenkového platobného rozkazu na zaplatenie sumy 1.144,- EUR. Súd však vo veci zmenkový

platobný rozkaz nevydal a pred rozhodnutím o podanom návrhu sa oboznámil s obsahom spisového
materiálu a to s predloženou xerox-kópiou, ktorú si porovnal s originálom listiny založenej v trezore
súdu označenej ako zmenka, vystavenej v Sokolciach s dátumom vystavenia dňa 06.02.2009 na 1.144,-
EUR zmenkovej sumy, ktorá listina obsahuje doložku v znení: " zaplatím za túto zmenku pri predložení
na rad: Pohotovosť s.r.o. IČO 35 807 598, Pribinova 25, 811 9 Bratislava zapísaná v obchodnom

registri Okresného súdu Bratislava 1, oddiel: Sro, vložka číslo 23 636/B, zmenkovú sumu slovom
jedentisícjednostoštyridsaťštyri EUR a zmenkový úrok 0,25 % denne od dátumu začiatku úročenia
29.07.2009. Ďalej uvedená zmenka obsahuje doložku nasledovného znenia: Splatné: Pohotovosť s.r.o.
IČO 35 807 598, Pribinova 25, 811 9 Bratislava, ako aj doložku: „bez protestu", „na platenie predložiť v
lehote 4 rokov od vystavenia" s uvedením mena a priezviska: R., v kolonke trvalé bydlisko s označením

D., rodné číslo XXXXXX/XXXX, s grafickým vyobrazením nečitateľného podpisu nad kolonkou podpis
vystaviteľa.8.2.Prvoinštančnýsúduviedol,žezjednodušenepovedanévpodstatekaždázmenkaobsahujeformálne
a obsahové náležitosti. Medzi formálne náležitosti patria písomná forma a určitý jazyk rovnaký pre
platobný príkaz (zaplaťte, zaplatím) a pre označenie: „zmenka“. Obsahové náležitosti vlastnej zmenky

sa členia na podstatné a nepodstatné, ktoré sú uvedené v čl. I § 75 a súvis. ustanovení zák. č.
191/1950Zb.ozmenkáchašekoch.Zmenkaobsahujevšetkyprávaapovinnosti,ktorésúinkorporované
v skriptúrnych prejavoch na zmenke, ktorá predstavuje množinu doložiek ,a preto nespornosť
zmenečného záväzku znamená, že zmenka sama osebe je jediným a celkom dostatočným dôvodom
pre platenie ,nie je k tomu nič potrebné preukazovať len existenciu samotnej platnej zmenky, ktorá má

charakter abstraktného záväzku v tom zmysle, že sa neuvádzajú okolnosti a dôvody vzniku záväzku
a z tohto titulu sa nemôžu uplatniť ani námietky. Ak vznikne zmenečný záväzkový vzťah sa stáva
záväzkovým vzťahom celkom samostatným ktorý existuje mení sa a vyvíja sa bez väzby na záväzkové
vzťahy, ktoré stáli pri ich vzniku a nepochybne s každým indosamentom sa nesporne charakter zmenky
ďalejposilňujeaprehlbujevneprospechzmenečnezaviazanejosoby,kedyzjednodušenemožnouviesť,
že zmenka si začne žiť svojim životom.

9.1. Tento abstraktný záväzok zo zmenky možno preto obmedziť po uplatnení dôvodných námietok
zo strany osôb zúčastnených na zmenkovo-právnom vzťahu, resp. uplatnený nárok z takejto listiny
síce označenej ako zmenka ex offo posúdiť ako neplatnú zmenku napr. podľa § 33 ods. 2 .... zák. č.
191/1950 Zb. zák. čím by došlo k zamietnutiu žaloby. Medzi uvádzané minimálne zákonom požadované

štandardy patrí aj údaj určujúci splatnosť zmenky a ako je tomu v prejednávanom prípade, kedy popri
údaji určujúcom splatnosť Vista zmenky, inak povedané zmenky pri predložení (upravenej v § 33 ods.
1 zák. č. 191/1950 Zb. zák.) sa vyskytuje ďalšia doložka nad podpisom výstavcu, čím táto doložka
je rovnako krytá podpisom výstavcu, je údaj určujúci konkrétny deň splatnosti a to štyroch rokov od
vystavenia t. j. jeden konkrétny deň a to 6.február 2013 , kedy súd poukazuje na výkladové pravidlá k

§ 36 ods. 1 a súvis. ustanovení Zmenkového práva podľa ktorého platí, že ak je zmenka znejúca na
jeden alebo viac mesiacov ako je tomu v prejednávanom prípade 4 rokov od 06.02.2009, t. j. po dáte,
alebo ....... je sročná odpovedajúceho dňa mesiaca v ktorom sa má platiť, len ak by nebolo toho dňa
bola by zmenka zročná posledného dňa v mesiaci. K takto určenej splatnosti uviedli v minulosti a to
autorskýkolektívuniverzitnýchprofesorovvBratislaveDr.KarolKizlingaDr.JánSpišiakvosvojejknižke:

„Zmenkové právo na Slovensku“ (v dotlači z r. 2005 s textami pôvodných ženevských dohôd z r. 1930 a
podľa platnej právnej úpravy zákona č. 191/1950 Zb. zák.), na strane 228: „Pri údaji jedného alebo viac
rokov je zmenka zročná zodpovedajúci deň v roku v ktorom sa má platiť .... “ Rovnako túto skutočnosť
posúdil aj odborník na zmenkové právo aj sudca pán JUDr. Zd. Kovařík, ktorý vo svojej knižke Zákon
směnečný a šekový - komentář z roku 1999, k § 36 na strane 115. uviedol, že: „... ročné lehoty

budú bežať obdobne ako lehoty mesačné. Teda splatnosť pripadne na deň, ktorý sa číslom a označením
mesiaca zhoduje s dňom rozhodným, t. j. vystavenia alebo ...“ ako je tomu v prejednávanom prípade.

9.2. Na základe uvedených skutočností podľa súdu je zrejmé, že sú tu vlastne dve samostatné doložky
vymedzujúce splatnosť zmenky (jednak lehotnú ako splatnú v jeden konkrétny deň splatnosti 4 roky po

vystavení), preto nie je možné súhlasiť s názorom, podľa ktorého uvedenú situáciu je možné riešiť na
základe tzv. moderačného práva súdu jednak preto, že by takýmto postupom došlo k narušeniu rovnosti
účastníkov pred zákonom, pretože súd takýmto výkladom a uplatnením moderačného práva by vyložil
obsah zmenky pri riešení jej platnosti alebo neplatnosti v prospech jedného z účastníkov konaniach
a zároveň by sa úplne poprela zákonom predpokladaná podmienka rigoróznosti zmenky a to zvlášť v

prípadevymedzeniasplatnostizmenky,nakoľkovopačnomprípadebytýmdošlozozákonapodľa §33
ods. 2 ZŠZ k neplatnosti zmenky. Citovaná rigoróznosť v tomto prípade je v protiklade s abstraktnosťou
záväzku zo zmenky, nakoľko podľa súdu je zrejmé, že úmysel strán pri spracovaní písomného
vyhotovenia zmenky nie je významný, za významné možno považovať len písomné zachytenie vôle
vyplývajúce z listiny a to samotnej zmenky. Abstraktnosť zjednodušuje zmenečne oprávnenej osobe si

uplatniť na súde zmenečné nároky pre ktoré je charakteristická zmenková prísnosť (rigor cambialis),
ktorú musí zmenka spĺňať ako cenný papier z pohľadu zmenečného veriteľa tak aj dlžníka na to aby
bolo možné práva z nej s úspechom uplatniť.

10. Citovaná vlastná zmenka je neplatná okrem už uvedených skutočností aj na tom základe,

že nemožno na jednej strane v rámci zachovania materiálnej (hmotnoprávna) zmenkovej prísnosti
neprihliadať ku skutočnosti, že na zmenke sú napísané dve doložky upravujúce splatnosť zmenky a
na druhej strane v rámci abstraktnosti záväzku výkladom dospieť k tomu, že splatnosť je jednoznačne
upravená inak ako je uvedená v písomnom vyhotovení citovanej vlastnej zmenky.11. Súd prvej inštancie v rámci svojich úvah poukázal na argumentáciu v rozhodnutí v obdobnej veci NS
SR sp. zn.: 1 Obdo 59/2010 zo dňa 26. januára 2011, ktorým NS SR zamietol dovolanie voči rozhodnutiu

KS Nitra 15 CoZm 1/2010-139 v spojení s uznesením z 20.07.2010 k čís. on.: 15 CoZm 1/2010-150
(vec OS Nitra) a jednoznačne skonštatoval neplatnosť zmenky s dvoma údajmi splatnosti ako je tomu v
prejednávanom prípade s poukazom na citovaný § 33 ods. 2 zákona o zmenkách a šekoch. Vzhľadom k
zhodnej úprave zák. č. 191/1950 Zb. zák. o zmenke a šeku vo vzťahu k § 33 a § 34 aj v inom členskom
štáte ES v ČR , poukázal aj na rozhodnutie Městského soudu Praha sp. zn. 196/Cm 6/2009 zo dňa

08.12.2009 ako aj na právny názor sudcu (t. č. Vrchního soudu Praha) odborníka na zmenkové právo
pána JUDr. Zdenka Kovaříka, ktorý skonštatoval neplatnosť zmenky s dvoma údajmi splatnosti vo svojej
knižke Zákon směnečný a šekový - komentář z roku 1999, k § 33 na strane 110. v časti judikátov 12/98
uviedol, že údaj Vista zmenka ako súčasť zmenečného prehlásenia znamená, že ide o zmenku splatnú
na videnie. Ak však obsahuje zmenečné prehlásenie nad to ešte označenie určitého dňa splatnosti,
ide o navzájom sa vylučujúce údaje o splatnosti zmenky a takáto zmenka je preto neplatná pre neurčité

stanovenie splatnosti.

12. Podľa názoru súdu prvej inštancie nemožno súhlasiť s argumentáciou prezentovanou za posledné
obdobia, podľa ktorého doložka: „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia" je
výrazom akej si postupnej splatnosti, resp. predĺženia lehoty na predloženie vistazmenky na platenie

o 4 roky, prípadne iných úvah. Prezentované názory vo vzťahu k citovanej doložke súd považuje za
účelové a v rozpore so znením § 34 ods. 1 zák. a § 36 zmenkového zákona a plne sa stotožňuje s
nasledovnými právnymi názormi prezentovanými dvoma českými autormi a to jednak s už uvádzaným
p. JUDr. Kovaříkom a p. JUDr. Radimom Chalupom Ph.D., ktorý má napriek svojmu veku za
sebou bohatú publicistickú minulosť, ktorého zdrojom boli osobné skúsenosti bankového špecialistu na

úseku zahraničného platobného styku pri práci so zmenkami, VŠ pedagóga na PF MU v Brne, ktorý
prostredníctvom vydavateľstva Linde Praha a.s. v roku 1996 vydal knižku Zákon směnečný a šekový -
komentář v ktorom sa uvádza vo vzťahu k § 34 na strane 315 z hora v 7. riadku, že: Výstavca môže
lehotu k predloženiu vista zmenky k plateniu stanoviť (predĺžiť, alebo skrátiť), napríklad slovami: „ k
plateniu predložiť v lehote ... (x-rokov)“ čím by došlo k platnému predĺženiu lehoty a nie tak ako to je

uvádzané v podanej žalobe, že malo dôjsť predĺženiu lehoty splatnosti o 4 roky od vystavenia. Zhodne
sa s touto skutočnosťou a už uvedeným právnym názorom vysporiadal pán JUDr. Zdeněk Kovařík vo
svojej knižke Zákon směnečný a šekový - komentář z roku 1999 na strane 111. zdola v 12. riadku uvádza
k § 34, že akákoľvek lehota beží od splatnosti ( ktorú lehotu možno skrátiť resp. predĺžiť) kedy bolo
možné najskôr zmenku predložiť k plateniu a nie však ako je to bežne uvádzané od dáta vystavenia

na zmenke, nakoľko práve v neuvedení slovka „ od vystavenia“ sa zabezpečí nezameniteľnosť s iným
spôsobom (podľa § 33 ods.1 ZŠZ) od vystavenia zmenky a to na určitý čas po dátume vystavenia a
to tzv. datozmenky.

13. Zo skôr uvedených skutočností je zrejmé, že doložky „zaplatím za túto zmenku pri predložení....“ ako

aj doložka "na platenie predložiť v lehote xxx rokov“, resp. na inom mieste svojej knižky a to na strane
315. k § 34 p. JUDr. Radim Chalupa v citovanej knižke uviedol, že úprava možného znenia doložky,
ktorou indosant môže lehotu skrátiť je nasledovný text: „k plateniu predložiť najneskôr do ......“ uvedené
doložky sú platným vyjadrením či už predĺženia lehoty na predloženie zmenky, resp. splatnosti zmenky.
Obaja autori (p. JUDr. Radim Chalupa a p. JUDr, Zdenek Kovařík) sú zajedno v tom, že pri uvedení

doložiek vymedzujúcich vistazmenku s jednotlivými modifikáciami (predĺženie lehoty na predloženie
zmenky na platenie, skrátenie lehoty zo strany indosantov) faktické znenie doložky je bez uvedenia
slovka od vystavenia.

14. Ale za danej situácie je podstatné to, že okrem doložky „zaplatím za túto zmenku pri predložení ....“

ktorá doložka je vyjadrením splatnosti zmenky na videnie, avšak na zmenke je uvedená aj ďalšia
doložka "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia", ktorou doložkou došlo bez pochybností
k ohraničeniu časového úseku (4 roky od vystavenia) ako je to v prípade tzv. datozmeniek podľa § 33
ods. 1 splatnej na určitý čas po dátume vystavenia v spojení s § 36 ZŠZ jej začiatkom a to napr.:„ .....
od vystavenia ako aj ukončením lehoty jedným konkrétnym dňom, ktorý je zhodný v prípade ročných

lehôt„ ... ročné lehoty budú bežať obdobne ako lehoty mesačné, teda splatnosť pripadne na deň, ktorý
sa číslom a označením mesiaca zhoduje s dňom rozhodným, t. j. vystavenia alebo ...“ ako je tomu v
prejednávanom prípade, (z knižky JUDr. Zd. Kovaříka: „Zákon směnečný a šekový - komentář“ z roku
1999, k § 36 na strane 115). Podľa súdu napokon táto doložka "na platenie predložiť v lehote 4 rokovod vystavenia" je klasickým vyjadrením tej skutočnosti, že dlžník, ktorému sa v zmysle tejto doložky na
platenie predložila zmenka (samozrejme to nebolo pri tomto type zmenky obligatórne, ale z dobových
informácií z minulosti je zrejmé, že skôr prevládala prax, podľa ktorého bolo skôr zaužívané a možno

to malo aj svoje opodstatnenie z hľadiska rýchlejšej návratnosti zmenkovej sumy /ako cez súdy/, že
najprv sa zmenka na preplatenie predložila dlžníkovi a až potom sa podala žaloba na súd) a ten uhradí
zmenkovú sumu oproti vydaniu tohto cenného papiera na znak vysporiadania sa s týmto záväzkom v
určený deň a to v lehote 4 rokov od vystavenia zmenky.

15. Vyššie uvedené vymedzenie splatnosti podľa § 36 zmenkového a šekového zákona je v rozpore
so splatnosťou zmenky na videnie, ktorá sa označuje aj ako lehotná zmenka s datozmenkou podľa §
36 ZŠZ splatnou v jeden konkrétny deň, a preto podľa súdu uvedená zmenka je neplatná podľa § 33
ods. 2 ZŠZ.

16. Účastníkom konania súd náhradu trov konania nepriznal podľa 151 ods. 1 O.s.p., pretože v konaní

úspešný účastník konania si nárok na náhradu trov konania neuplatnil a z obsahu spisového materiálu
je zrejmé, že žalovanému žiadne trovy tohto konania ani nevznikli.

17. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že v konaní došlo
k vadám uvedeným v § 221 ods.1 OSP- účastníkovi sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiadal,
aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu
vyhovie a žalobcovi prizná náhradu trov odvolacieho konania vo výške 61,41 € bez DPH za podané
odvolanie a 8,39 € bez DPH režijný paušál, a to všetko navýšené o DPH.

18. Napadnuté rozhodnutie je prekvapivým rozhodnutím, čo predstavuje odňatie možnosti konať pred
súdom. Prekvapivosť napadnutého rozhodnutia vyplýva zo skutočnosti, že žalovaný uplatnený nárok
nepoprel, no napriek tomu súd uplatnený nárok zamietol, ale najmä vyplýva z rozporu napadnutého
rozhodnutia s konštantnou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

19. Prvostupňový súd dospel k záveru, že zmenka je neplatná pre neurčitý údaj splatnosti a neurčitosť
splatnosti má vyplývať z údajného rozporu medzi na zmenke napísaným údajom „ zaplatím za túto
zmenku pri predložení“ a údajom „ na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“.

20. V zmysle čl. I § 33 ZZŠ môže byť splatnosť zmenky určená len štyrmi spôsobmi predpokladanými

zákonom, inak je zmenka ničotná (neplatná). Jedným zo spôsobov splatnosti zmenky je splatnosť na
videnie (ide o tzv. vistazmenku). Zákon explicitne neudáva akým spôsobom sa má doložka uviesť. Je
zaužívané pri vistazmenkách používať na označenie údaja zročnosti údaj najmä nasledovnými slovnými
vyjadreniami: „ na predloženie“, „po predložení“, „pri predložení“, „na videnie“. Je nesporné, že údaj,
ktorý je uvedený na predloženej zmenke ako údaj splatnosti „ pri predložení“ je tradičný údaj, ktorý sa

používa ako údaj splatnosti pri vistazmenke.

21. V zmysle čl. I § 34 ZZŠ zmenku splatnú na videnie je potrebné predložiť na platenie do
jedného roku od dátumu vystavenia. Vystaviteľ môže lehotu na platenie predĺžiť, alebo skrátiť.
Predĺženie lehoty na platenie sa na zmenke musí uviesť. Dôležité je, aby bol údaj dostatočne určitý a

nevzbudzoval pochybnosti o zameniteľnosti s iným údajom. Zmenka predstavuje abstraktný záväzok,
stelesňuje právo samé o sebe, je zo zákona prevoditeľná indosamentom, a preto sa pri posudzovaní
podstatných náležitostí vyžadujú prísnejšie kritéria (tzv. rigor cambialis), tzv. formálna zmenková
prísnosť. Vychádzajúc zo zásady rigor cambialis mali by byť náležitosti na zmenke uvedené tak určito,
aby nezávislá priemerne vyspelá tretia osoba , ktorá zmenku nikdy predtým nevidela, mohla posúdiť pri

čítaní jej textu, či ide o zmenku, ktorá má riadne uvedené všetky náležitosti (t.j. najmä kto, komu, koľko,
kedy a kde má platiť).

22. V tejto veci je na zmenke uvedené „ na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Na
základe výkladových pravidiel slovenského jazyka je možné vyvodiť, že zmenka má byť predložená

počas obdobia štyroch rokov od vystavenia. To znamená, že uvedený údaj vymedzuje časový úsek od
kedy (od vystavenia) do kedy (uplynutím štyroch rokov od vystavenia) má byť zmenka predložená na
platenie. Uvedený posudzovaný údaj teda logicky zodpovedá účelu vymedzenia lehoty na predloženie
vistazmenky na platenie v súlade s čl. I § 34 ods.1 ZZŠ, v zmysle ktorého môže byť jednoročnéobdobie, počas ktorého má byť zmenka predložená na platenie predĺžené, čo sa aj stalo v tomto
prípade tým, že obdobie bolo predĺžené na štyri roky. Nie je možné stotožniť sa so záverom, že v údaji
predlžujúcom lehotu na platenie by mala byť ešte uvedené predložka „do“, a to tak, že údaj by mal

znieť „na platenie predložiť v lehote do 4 rokov od vystavenia“. Na základe uvedeného údaj „ Zaplatím
za túto zmenku pri predložení“ si navzájom nekonkuruje s údajom“ na platenie predložiť v lehote 4
rokov od vystavenia“, pretože ide o dva rozličné údaje s dvomi rozdielnymi významami z pohľadu
zmenkového, t. j. nejde o vnútorný rozpor zmenky. Prvý z nich určuje údaj zročnosti zmenky, t. j. podľa
neho zmenku charakterizujeme o aký typ ide z hľadiska zročnosti (v tomto prípade vistazmenka), druhý

z nich určuje obdobie, v rámci ktorého môže byť zmenka predložená na platenie. V posudzovanom
prípade sa nejedná o takú skutkovú situáciu, aká je uvedená v rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa
26.01.2011, sp. zn. 1 Obdo 59/2010, keďže údaj splatnosti: „na videnie“, však iný údaj : „na platenie
predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ nie je ďalší údaj splatnosti v zmysle čl.I § 33 ods.1 ZZŠ,
ale ide o údaj predĺženia lehoty na predloženie zmenky na platenie v zmysle čl. I § 34 ods.1 ZZŠ,
čo jednoznačne vyplýva z jazykového textu „ na platenie predložiť...“.Záver súdu je teda nesprávny a

vyplýva z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013 ako aj uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9Co/22/2014
zo dňa 11.03.2014 a tiež uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11Co/529/2014 zo dňa 11.02.2015,
ktoré boli vydané v skutkovo a právne zhodnej veci žalobcu, potvrdzujú uvedené závery žalobcu.

23. Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

24.1. Žalobca písomným podaním zo dňa 17.12.2015, osobne podaným na Okresný súd Komárno dňa
21.12.2015 doručil čiastočné späťvzatie návrhu podľa § 96 ods.1 OSP v rozsahu zmenkového úroku
vo výške 0,19% denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25% denne, čím si uplatňuje

v tomto konaní len zmenkový úrok vo výške 0,06 % denne. Vzhľadom na skutočnosť, že zmenka je
platná, uplatnený nárok je v celom rozsahu dôvodný, žiadal, aby súd návrhu v celom rozsahu vyhovel.
Uviedol, že zosúladil svoj postup s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý vyjadril v
zjednocujúcom stanovisku zo dňa 20.10.2015 č. 93, a keďže tak došlo k odstráneniu týmto súdom
označených hmotnoprávnych prekážok a iné v názore súd nedefinoval, navrhovateľ očakáva, že napriek

značnému zdržaniu oproti lehote definovanej pre vydanie rozhodnutia v čl. 7 Nariadenia európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 961/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu, súd vydá rozsudok v skrátenom konaní bez ďalšieho zdržania. Zbytočné plynutie času
generuje na strane navrhovateľa majetkovú škodu vyvoditeľnú voči zodpovedným subjektom.

24.2. Žalovaný sa na výzvu Krajského súdu v Nitre nevyjadril k čiastočnému späťvzatiu návrhu.

25. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len
„CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 v tom čase účinného Občianskeho súdneho
poriadku „OSP“) oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému

je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 OSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§
205 ods. 2 písm. a), c) a f) OSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario ) a v zmysle § 370 ods.1,2 CSP pripustil čiastočné späťvzatie návrhu v rozsahu

zmenkového úroku vo výške 0,19% denne zo sumy 1.144 EUR od 29.07.2009 do zaplatenia, v tejto
časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil.; napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
v ostatnej zamietajúcej časti výroku a výroku o náhrade trov konania zrušil a vec vrátil prvoinštančnému
súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

26. Súd prvej inštancie vyniesol napadnutý rozsudok v tejto veci za účinnosti zákona č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej len „OSP“, ktorý bol účinný do 30.06.2016, keďže bol zrušený v
ustanovení § 473 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“). Civilný sporový
poriadok nadobudol účinnosť 1. júla 2016 (§ 474 CSP).

27. Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.Podľa § 470 ods.2 prvá veta CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Podľa § 60 CSP stranami sú žalobca a žalovaný.

Podľa 370 ods.1 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

Podľa odseku 2 tohto ustanovenia súd späťvzatie nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie
zastaví.

Podľa odseku 3 tohto ustanovenia ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich častí primerane.

28. V prípade, ak sa späťvzatie žaloby týka len časti žaloby, ku ktorému došlo po rozhodnutí
prvoinštančného súdu, voči ktorému aj bolo podané odvolanie, a ak žalovaný súhlasí s čiastočným
späťvzatím žaloby, alebo ak žalovaný neuvedie vážny dôvod nesúhlasu s čiastočným späťvzatím žaloby,
odvolací súd pripustí čiastočné späťvzatie žaloby, v späťvzatej časti rozhodnutie súdu

prvej inštancie zruší a konanie zastaví a predmetom odvolacieho konania potom zostáva zvyšujúca
časť rozhodnutia prvoinštančného súdu.

29. Prvoinštančný súd doručil žalovanému čiastočné späťvzatie žaloby, ale ten sa nevyjadril k
čiastočnému späťvzatiu žaloby, a teda možno vychádzať z toho, že nemal žiaden vážny dôvod

nesúhlasiť s čiastočným späťvzatím žaloby, čo je aj na jeho prospech ako spotrebiteľa, preto odvolací
súd pripustil čiastočné späťvzatie žaloby v časti zmenkového úroku vo výške 0,19% denne zo sumy
1.144 EUR od 29.07.2009 do zaplatenia, v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a konanie
zastavil.

30. Pokiaľ ide o rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej o zamietnutí žaloby, odvolací súd tento
napadnutý rozsudok § podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, pretože súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom;

zrušil tiež výrok o náhrade trov konania, ktorý je závislý od rozhodnutia vo veci samej.

31. Podľa Čl. 1, § 1 ods.1 zákona č. 125/2015 z 18. novembra 2015, o niektorých opatreniach
súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho
súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Ak sa vo všeobecne záväznom právnom

predpise používa pojem „návrh“, „navrhovateľ“, „odporca“, „účastník“, rozumie sa tým podľa povahy veci
aj „žaloba“, „žalobca“, „žalovaný“, „strana“.

Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „súd prvého stupňa“ alebo
„súd druhého stupňa“, rozumie sa tým podľa povahy veci „súd prvej inštancie“ alebo „súd druhej

inštancie“ (ods. 2 citovaného ustanovenia).

Ak sa v právnom predpise používa pojem „občianske súdne konanie“, rozumie sa tým podľa povahy
veci „civilný proces“ alebo „správny súdny proces“ (ods. 3 citovaného ustanovenia).

Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „občianskoprávne konanie“, rozumie
sa tým „civilný proces“ (ods. 4 citovaného ustanovenia).

32. V zmysle § 157 OSP bol okresný súd (vtedy ako súd prvého stupňa v zmysle § 9 ods. 1 OSP)
povinný rozsudok odôvodniť spôsobom zakotveným v tomto ustanovení, teda v odôvodnení rozsudku

mal uviesť, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca
(žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne a, jasne a výstižne mal vysvetliť, ktoré skutočnosti
považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotenídôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, a ako vec právne posúdil, pričom mal dbať
na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

33. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu
vyplývajúcich z Listiny základných práv a slobôd ako aj z článku 1 Ústavy Slovenskej republiky,
ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia
musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov a
právnymi závermi. Stav, kedy rozsudok neobsahuje náležitosti uvedené v ust. § 157 ods. 2 OSP vedie

v konečnom dôsledku k tomu, že sa stáva nepreskúmateľným. Ak je rozhodnutie súdu prvého stupňa
nepreskúmateľné, musí ho odvolací súd zrušiť, pretože inak by zaťažil konanie vadou, ktorá môže mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

34. Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate porušením
základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v

podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasledujúcich Ústavy
Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

35. Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 22. októbra 2014 č.k. II. ÚS 675/2014-40
„Súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka konania, je však povinný

na zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a
ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom (porov. v tomto
zmysle IV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04, IV. ÚS 340/04, III. ÚS 32/07), najmä s ustanovením § 157 ods. 2
OSP, v ktorom sú upravené náležitosti odôvodnenia“.

36. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu
ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so
všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a
právne významné (Nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 236/06 zo dňa 1.7.2008).

37. Judikatúra nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie
bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre
rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Aj rozhodnutie
formou uznesenia (ak nejde o rozhodnutie, ktorým sa celkom vyhovuje návrhu, ktorému nikto
neodporoval alebo o uznesenie, ktoré sa týka vedenia konania) musí obsahovať odôvodnenie, pretože

povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé
odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka.
Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti,
pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia
musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť

v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným
dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a
domnienky.

38.Zákonompožadovanériadneapresvedčivéodôvodneniepísomnejformyrozhodnutiasúdujenielen

formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých
alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah
súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané,
účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne
musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí

byť preskúmateľné. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na
strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve
zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu
v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok
riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto

vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného odvolania.

39. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, aksúd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil
správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

40. Súd prvej inštancie síce napadnutý rozsudok rozsiahlym spôsobom odôvodnil, ale nezaoberal sa v
ňomotázkouaplikácieustanovenízákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochvzneníúčinnomv
časeuzatvoreniaúverovejzmluvymedzižalovanoua právnympredchodcomžalobcu:Pohotovosť,s.r.o.
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, v prospech ktorého bola zmenka vystavená 29. júla 2009,
a teda či v prípade žalovaného nejde o spotrebiteľa a či Dohodu o vyplňovacom práve zmenky

nie je treba prípadne vyhodnotiť za neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach oboch účastníkov spotrebiteľského vzťahu v neprospech
spotrebiteľa.

41. Odvolací súd nepovažuje za správny ani právny záver súdu prvej inštancie o tom, že zmenka je
neplatná z dôvodu, že sú v nej uvedené dva rôzne údaje o splatnosti. Zo zmenky predloženej žalobcom

vyplýva jednoznačne doba splatnosti, pretože obsahuje údaj : „Zaplatím za túto zmenku pri predložení
na rad“, a teda ide o platnú zmenku na videnie v zmysle § 33 ods.1 zákona č.191/1950 Zb. o zmenkách
a šekoch (ďalej aj „ZZŠ“) . Ak je totiž zmenka splatná „na videnie“, a to či už podľa výslovnej doložky
uvedenej na zmenke alebo preto, že na nej, ak nejde o blankozmenku, nie je uvedená splatnosť, potom
podľa čl. I § 2 a § 76 ods.2 ZZŠ platí za zmenku splatnú na videnie zo zákona a pri vystavení takejto

zmenky ani nie je možné stanoviť jej skutočnú splatnosť, teda ktorým dňom nastane splatnosť. Vždy
je na majiteľovi zmenky, ktorý v rámci lehoty stanovenej na predloženie môže kedykoľvek zmenku
na platenie predložiť označenej osobe a následne na to je treba zmenku bez zbytočného omeškania
zaplatiť. Ani majiteľ vistazmenky však nemôže neobmedzene predkladať na zaplatenie zmenku, a teda
ani svojvoľne určiť deň jej splatnosti ihneď, ale musí tak urobiť v určitej lehote. Údaj o splatnosti zmenky

je obligatórnou náležitosťou vlastnej zmenky a jej podstatou je sľub vystaviteľa zmenky, že majiteľovi
zmenkovej sumy v mieste a čase vyplývajúcom zo zmenky, sám zaplatí zmenkovú sumu.

42.1. Z obsahu zmenky, ktorá bola predložená na videnie, teda po predložení, nevyplýva žiaden rozpor ,
pokiaľ ide o údaj splatnosti. Veta „Zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad“ a Splatné: bez

protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ nevyplýva žiaden rozpor v údaji o
splatnosti, keďže predstavuje prípustnú modifikáciu lehoty na predloženie zmenky k plateniu podľa ust.
§ 34 ods.1 tretia veta ZZŠ, z ktorej vyplýva, že splatnosť zmenky nastáva v momente predloženia,
pričom je možné ju predložiť v lehote 4 rokov od jej vystavenia a až po jej predložení v lehote 4 rokov
nastáva jej splatnosť.

42.2. Už z týchto uvedených dôvodov, o ktoré v podstate oprel svoje odvolanie aj odvolateľ, bolo
potrebné napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

42.3.Zobsahuspisuvyplýva,žepredmetomkonaniajenárokžalobcuvyplývajúcizvlastnejvistazmenky

vystavenej žalovanou pôvodne vo forme blankozmenky na zabezpečenie nárokov - v stovkách súdnych
konaní vystupujúcej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. - s najväčšou pravdepodobnosťou zo
spotrebiteľskej zmluvy o úvere, ktorej číslo 2540335 je uvedené aj na samotnej zmenke. Smernica Rady
č. 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení
členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (ďalej len „Smernica“), používanie zmeniek

v spotrebiteľských zmluvách nezakazuje, ale podľa čl. 10 Smernice jednoznačne členské štáty môžu
povoliť používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú
ochranu spotrebiteľa.

43. Pojem vhodnej ochrany spotrebiteľa treba vykladať so zreteľom na čl. 14 Smernice, ktorá zakazuje

znížiť štandard ochrany spotrebiteľa. Vhodnú ochranu spotrebiteľa je preto potrebné chápať ako celkový
právny rámec ochrany spotrebiteľa vyplývajúci z predpisov práva únie a judikatúry Súdneho dvora EÚ
zahŕňajúci aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Hlavným
rizikovým prvkom z pohľadu ochrany spotrebiteľa je abstraktný charakter zmenky, ktorý inak nepripúšťa,
aby súd pri uplatňovaní práva zo zmenky prihliadal na kauzu pôvodného právneho vzťahu, t.j. aby

hodnotilpôvodnúzmluvuospotrebiteľskomúvereaskúmal,čitátoobsahujenekalézmluvnépodmienky.

44. Na základe toho sa mal prvoinštančný súd predovšetkým s ohľadom na uprednostňované práva
spotrebiteľov ex offo zamerať na platnosť zmluvy, na základe ktorej vznikla pohľadávka zabezpečenázmenkou, resp. posudzovať okolnosť, či pôvodnému veriteľovi (dodávateľovi) vôbec vzniklo právo na
vyplnenie blankozmenky. Na tento účel v súlade s ustanovením § 120 ods. 1 tretej vety OSP aplikáciou
výnimkyzprejednacejzásadymalsúd -bezohľadunato,žeideokonaniepodľanariadeniaEurópskeho

parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 - zisťovať aj samotný obsah zmluvy, ktorá bola
podkladom pre vystavenie zmenky, a na tento účel postupom súladným s procesným predpisom vykonať
ďalšie dôkazy, najmä oboznámením sa so samotnou zmluvou o úvere ako aj s obsahom exekučného
konania pre vymoženie pohľadávky pôvodného veriteľa spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., ak takéto
konanie bolo vedené.

45. V súlade s právom Európskej únie, ktorým je Slovenská republika viazaná a ktoré má prednosť pred
zákonmi Slovenskej republiky, mal súd posudzovať, či v tomto prípade môže byť použiteľná vnútroštátna
právna úprava, ktorá umožnila za istých okolností do 31.12.2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských
vzťahoch (zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii, Zákon zmenkový a šekový v znení

neskorších predpisov). Na tom základe sa súd mal zaoberať platnosťou uvedenej zmluvy a aj tým, či
zmenka vôbec vznikla, resp. či nie je neplatná na podklade Občianskeho zákonníka v ustanoveniach o
právnych úkonoch a o spotrebiteľských zmluvách (§ 39, § 52 a nasl.).

46. Pri hodnotení platnosti zmluvy o úvere by bolo nutné vychádzať aj zo záveru, že v

spotrebiteľských zmluvách sa za neprijateľnú podmienku považuje aj dohoda o uplatnení Obchodného
zákonníka; aj keby zmluvné strany uzatvorili zmluvu o úvere ako „absolútny obchod" podľa ustanovení
Obchodného zákonníka, nie je táto skutočnosť prekážkou prednostnej aplikácie príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.

47. Predmetom konania je nárok vyplývajúci zo zmenky indosovanej na žalobcu sídliaceho v Českej
republike,ktorýsisvojeprávovyplývajúcezozmenkyuplatňujepredsúdomSlovenskejrepublikyvrámci
európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu upraveného Nariadením. Článok 4 Nariadenia
upravuje zjednodušený a v zásade písomný spôsob vedenia konania vo veciach s nízkou hodnotou
sporu s cieľom zjednodušenia prístupu k spravodlivosti. Odvolací súd urobil záver o tom, že ak by

súd prvého stupňa vo všeobecnosti nemal na základe vyplneného tlačiva žalobcu k dispozícii všetky
potrebné dôkazy pre rozhodnutie vo veci, mohol by žalobcu vyzvať na doplnenie a mohol realizovať aj
iné postupy v súlade s vnútroštátnym procesným predpisom.

48. Cieľom Nariadenia nie je obmedziť súdy pri zadovážení si dôkazov potrebných pre rozhodnutie

vo veci, ale umožniť im využívanie technických a iných prostriedkov v záujme toho, aby dokazovanie
prebehlo čo najjednoduchším a najmenej zaťažujúcim spôsobom. Znenie článku 4 Nariadenia nemožno
preto vykladať tak, že by na základe neho nemal súd k dispozícií iné dôkazné prostriedky než príslušné
tlačivá, a nemal by ani možnosť oboznámiť sa s inými písomnými dôkazmi, napr. so spotrebiteľskou
zmluvou.

49. Z čl. 8 a 9 uvedeného Nariadenia jednoznačne vyplýva, že aj v konaniach s malou hodnotou
sporu je zachovaná možnosť sudcu vykonávať potrebné dokazovanie a nariadiť ústne pojednávanie,
ak to považuje za potrebné. Zjednodušená forma konania podľa Nariadenia je preto plne zlučiteľná s
judikatúrou Súdneho dvora, ktorá prikazuje sudcom ex offo prihliadať na nekalosť zmluvných podmienok

v spotrebiteľských zmluvách. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu sa riadi, ak nie je
ustanovené inak, procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie, čo priamo vyplýva z
Čl. 19 Nariadenia.

50. V prípade bezpečného zistenia, že v danom prípade medzi žalovanou a spoločnosťou

POHOTOVOSŤ,s.r.o.,išloospotrebiteľskúzmluvuoúvere,sohľadomnavýnimočnosťspotrebiteľského
vzťahu a potreby súdnej ochrany spotrebiteľa , bolo potrebné zo strany súdu prvej inštancie zaoberať
sa aplikáciou ustanovení obsiahnutých v Zákone o spotrebiteľských úveroch. Základnou črtou
spotrebiteľských zmlúv v praxi je poväčšine to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. S prihliadnutím na možný výskyt

zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybnosti dôkazné bremeno na
preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ, resp. jeho právny nástupca. Existujúce
pochybnosti sa v súdnom konaní odstraňujú spôsobom upraveným pre dôkazné konanie, čo znamená,že nespotrebiteľský charakter musí byť bezpečne preukázaný spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené
pochybnosti.

51. V zmysle § 17 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb., kto je žalovaný zo zmenky, nemôže
robiťmajiteľovinámietky,ktorésazakladajúnajehovlastnýchvzťahochkvystaviteľovialebokpredošlým
majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Z tohto zákonného
ustanovenia vo všeobecnosti vyplýva, že dlžník - s uvedenou výnimkou - nemá oprávnenie robiť voči
majiteľovi zmenky námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k predošlému majiteľovi,

t.j. veriteľovi ktorý poskytol pôvodný spotrebiteľský úver. Ide o zjednodušené chápanie citovaného
ustanovenia, ktoré sa pri spotrebiteľských vzťahoch musí vykladať v spojení s ustanoveniami zákona č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“).

52. Rešpektovanie výlučne abstraktného charakteru zmenky je neprijateľné z pohľadu judikatúry

Súdneho dvora EÚ, ktorý vyslovil všeobecnú zásadu o špecifikách súdneho konania prebiehajúceho
v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom; súdy
musia zabezpečiť spotrebiteľom právnu ochranu podľa ustanovení Smernice Rady č. 93/13/EHS, čo
potvrdzuje aj Čl. 14 Smernice Rady č. 87/102/EHS. Ak totiž pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej
zmenky vnútroštátny súd vôbec nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o

nekalosti niektorých zmluvných podmienok, ide o zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi
a o porušenie zásady efektivity.

53. Abstraktný charakter zmenky bol spochybnený v ustanovení § 4 ods. 6 Zákona o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy o úvere, podľa ktorého bolo v súvislosti s

poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby zakázané splniť dlh zmenkou alebo šekom.
Veriteľ smel podľa zákona prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo
spotrebiteľského úveru, len ak šlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30

% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmel prijať a bol povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platilo aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

54. Čo sa týka dohody o vyplňovacom práve zmenky, táto - ak má byť právom akceptovateľná ako

prejav zmluvnej autonómie - mala byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre spotrebiteľa. Neinformovanosť spotrebiteľa,
resp. jeho nedostatočná informovať v oblasti spotrebiteľských právnych vzťahov mu nemôže byť na
ujmu. V tejto súvislosti je právne významné aj ustanovenie § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od zákona v

neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Ak ide o také dojednanie o zmenke, ktoré
nezohľadňuje právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, ide o dojednanie v rozpore s ustanovením §
54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, a na podklade takéhoto dojednania zmenka nemohla byť platne

vystavená a ani platne indosovaná.

55. Jednou zo základných zásad práva Európskej únie je zásada, podľa ktorej sú členské štáty povinné
zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a zároveň sú povinné zabezpečiť, aby sa nekalé
podmienky v spotrebiteľských zmluvách neuplatňovali, resp. neboli záväzné. Vzhľadom na to aplikáciou

procesného práva má súd túto povinnosť naplniť, čo znamená, že v prípade uplatnenia nároku zo
zmenky mal ex offo skúmať, či vystaviteľom zmenky nie je spotrebiteľ. Aj keď vnútroštátna právna úprava
platná do 31.12.2010 umožňovala používať zmenky aj v spotrebiteľskom vzťahu, použitie zmenky ako
takej v spotrebiteľskom právnom vzťahu v skutočnosti nie je úplne v súlade s právom EÚ na ochranu
spotrebiteľa. Vnútroštátna právna úprava do 31.12.2010 nezabezpečila vhodnú ochranu spotrebiteľa na

základe Smernice 87/102/EHS v konaní o nároku zo zmenky a zákonodarca túto skutočnosť zmenil až
zrušením dovtedajšieho zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. a prijatím nového zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, účinného od 01.01.2011. Zmenkové právo ako také v súdnom konaníznevýhodňuje žalovaného zmenkového dlžníka, a keďže podľa článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky právo EÚ má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, vnútroštátna právna úprava, ktorá
umožnila za istých okolností do 31.12.2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských vzťahoch (ako je

opísané vyššie), môže byť nepoužiteľná. Na podklade takejto úvahy je možné dospieť aj k právnemu
záveru o tom, že z takej zmenky nemôže vzniknúť platný zmenkový záväzok.

56. Súd prvej inštancie riešil v prvom rade splatnosť zmenky, ktorej nesprávnosť mala mať za následok
neplatnosť zmenky, avšak vôbec sa nezaoberal tým, či zmenka nevznikla na základe spotrebiteľského

vzťahu tak, ako odvolací súd opísal vo vyššie uvedených častiach odôvodnenia tohto rozhodnutia.

57.1. Odvolací súd v súvislosti v právnou problematikou prejednávanej veci dáva do pozornosti súdu
prvej inštancie Spoločné stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015 k postupu
súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu

k ochrane spotrebiteľa, ktoré bolo prijaté na návrh ministra spravodlivosti postupom podľa § 21 ods. 3
písm. b/ zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako aj podľa čl.
17 ods. 4 písm. c/ a podľa čl. 19 Rokovacieho poriadku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. Pls
1/2006 (č. 291/2006 Z.z.), aby na spoločnom rokovaní oboch kolégií bolo zaujaté stanovisko
k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady

(ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu (ďalej v texte len „Nariadenie“) s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa
[§ 22 ods. 1 písm. b/ zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, resp.
čl. 20 Rokovacieho poriadku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. Pls 1/2006 (č. 291/2006 Z.z.)].

57.2. V tomto stanovisku sa uvádza:

„I.Aknavrhovateľakodôkazosvedčeniauplatnenéhonárokudoložízmenku,platíbezohľadunapovahu
procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že:
1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou

povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;
2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného

dokazovania vyplynie.
II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o
vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.
III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či
je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu

posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje“.

58. Vzhľadom na to, a v spojení s právnym záverom odvolacieho súdu o
nepreskúmateľnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia , odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ,

ktorým bola žaloba žalobcu zamietnutá, zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

59. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie nariadiť pojednávanie a na ňom vykonať
dokazovanie výsluchom sporových strán, oboznámením sa so zmenkou, so zmluvou spoločnosti

POHOTOVOSŤ, s.r.o., a exekučným spisom (ak bolo vedené exekučné konanie), prípadne vykonať
aj ďalšie potrebné dokazovanie a ak na základe vykonaného dokazovania bude považovať súd
prvej inštancie za jednoznačne preukázané, že v danom prípade medzi žalovanou a spoločnosťou
POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako právnych predchodcom žalobcu, išlo o spotrebiteľskú zmluvu o úvere,
s ohľadom na výnimočnosť spotrebiteľského vzťahu a potreby súdnej ochrany spotrebiteľa bude

povinnosťou súdprvejinštancieaplikovaťustanoveniaobsiahnutévZákoneospotrebiteľskýchúveroch.
Pre spotrebiteľské zmluvy v praxi je väčšinou charakteristické, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené
a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. S prihliadnutím na možný
výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybnosti dôkazné bremeno napreukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ, resp. jeho právny nástupca. Existujúce
pochybnosti sa v súdnom konaní odstraňujú spôsobom upraveným pre dôkazné konanie, čo znamená,
že nespotrebiteľský charakter musí byť bezpečne preukázaný spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené

pochybnosti.

60. Svoje nové rozhodnutie odôvodní prvoinštančný súd tak, aby zodpovedalo vyššie uvedeným
zákonným požiadavkám, v danom prípade ustanoveniu § 220 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého „V
odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil,

aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej
obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne
argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých
dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo
presvedčivé“.

61.1. Ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné
odôvodnenie tohto odklonu (§ 220 ods. 3 CSP).

Jednotlivé odseky odôvodnenia rozsudku sa označujú arabskými číslicami (§ 220 ods. 4 CSP).

61.2. Podľa § 391 ods.2 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa § 396 ods.3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

62. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0 (§
393 ods. 2 druhá veta CSP a § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).