Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. január 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/34/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116202687
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6116202687.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Zity Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v spore
žalobcuIntrumJustitiaSlovakias.r.o.,sosídlomMýtna48,81107Bratislava-mestskáčasťStaréMesto,
IČO: 35 831 154, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, Advokátska kancelária so sídlom
Karadžičova 8, P.O. BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanému Q. J., nar. XX. W. XXXX, trvale bytom
I. XXXX/XX, XXX XX O. O. v konaní o zaplatenie 7561,95 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 15C/42/2016-48 zo dňa 20. októbra 2016 takto

r o z h o d o l :

I. Návrh Občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV so sídlom

Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962 na pribratie do konania ako osobitný subjekt z
a m i e t a.

II.Rozsudoksúduprvejinštancievtreťomvýroku,ktorýmvprevyšujúcejčastižalobuzamietolavštvrtom
výroku, ktorým žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 22 % od žalovaného p o t
v r d z u j e .

III. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom Okresný súd Banská Bystrica (ďalej ako „súd prvej inštancie“
alebo „prvoinštančný súd“ event. „okresný súd“) konanie v časti žaloby žalobcu čo do zaplatenia sumy
1.160,94 eur s prislúchajúcim ročným úrokom z omeškania zastavil (prvý výrok), zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi sumu 5.286,34 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 16. marca
2013 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (druhý výrok), v prevyšujúcej časti
žalobu žalobcu zamietol (tretí výrok) a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 22 % (štvrtý výrok).

1.1 Z rozhodnutia súdu prvej inštancie a z obsahu spisu je preukázané, že právny predchodca žalobcu
spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35
923 130 (ďalej aj „právny predchodca žalobcu“) uzavrel so žalovaným dňa 17. februára 2012 Zmluvu
o poskytnutí pôžičky č. 5012506 (ďalej aj „Zmluva“), na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu
zaviazal poskytnúť žalovanému pôžičku v sume 6.858,30 eur a žalovaný sa zaviazal vrátiť žalovanému
celkovú sumu pôžičky vo výške 17.285,76 eur v 96-tich mesačných splátkach v sume 180,06 eur. V
Zmluve bol ďalej medzi zmluvnými stranami dohodnutý termín konečnej splatnosti uvedený vo formáte

2/2020, celkové náklady spotrebiteľa v sume 10.427,46 eur, ročná percentuálna miera nákladov (ďalej
aj „RPMN“) vo výške 32 %, ročná úroková sadzba vo výške 32 % a priemerná hodnota RPMN vo výške
12,45 %. Z dôvodu nesplácania pohľadávky, vyzval právny predchodca žalobcu žalovaného písomným
podaním zo dňa 28. novembra 2012 označenom ako "Predžalobná upomienka" k okamžitej úhradevšetkých splátok jednorazovo obratom, najneskôr do 3 dní od doručenia výzvy. Žalovaný výzvu prevzal
dňa 12. marca 2013. Z prehľadu splátok a úhrad žalovaného vyplýva, že žalovaný uhradil celkovú sumu
1.571,96 eur. Zo spisu ďalej vyplýva, že právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku žalovaného

vo výške 8.722,89 eur na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14. septembra 2016. Zmenu
subjektu na strane žalobcu zo spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. na spoločnosť Intrum Justitia
Slovakia s.r.o. pripustil okresný súd uznesením č.k. 15C/42/2016-41 zo dňa 19. októbra 2016.
1.2 Súd prvej inštancie posúdil Zmluvu ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovení
§ 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „Občiansky zákonník“) a zákona č.

129/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon č. 129/2010 Z.z.“). Následne súd prvej inštancie pristúpil k
obsahovému skúmaniu Zmluvy z hľadiska zmluvných náležitostí podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.
z. účinného ku dňu uzavretia Zmluvy a dospel k záveru, že v Zmluve absentujú náležitosti podľa písm. f),
k) uvedeného zákonného ustanovenia a to termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Z dôvodu, že Zmluva neobsahuje uvedené náležitosti vyhlásil

prvoinštnačný súd predmetný úver v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z.
za bezúročný a bez poplatkov a priznal žalobcovi nárok na sumu zvyšnej nesplatenej istiny vo výške
5.286,34 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi sumou poskytnutej istiny (6.858,30 eur) a sumy úhrad
žalovaného (1.571,96 eur) Vo zvyšku súd prvej inštancie žalobu zamietol. Z dôvodu, že sa žalovaný
so zaplatením dlžnej pohľadávky dostal do omeškania, priznal prvoinštančný súd žalobcovi aj úrok

omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 5.286,34 eur od 16. marca 2013 až do zaplatenia.
1.3 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka a §
9 ods. 2 písm. f), k) a § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzavretia Zmluvy. O
úrokoch z omeškania rozhodol s poukazom na ustanovenia § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3
nariadeniavládySRč.87/1995Z.z.ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskehozákonníka.

Na rozhodnutie o trovách konania aplikoval § 255 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
(ďalej aj „C.s.p.“), podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. V tomto konaní bol úspešný žalobca v rozsahu 22 %, preto mu súd prvej inštancie priznal voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 22 %.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti tretieho a štvrtého výroku podal žalobca v zákonnej
lehote odvolanie. Odôvodnil ho tým, že prvoinštančný súd na základe vykonaného dokazovania dospel
k nesprávnemu právnemu názoru o bezúročnosti úveru.
2.1 Podľa názoru žalobcu Zmluva obsahovala všetky zákonom predpísané náležitosti. K absencii údaju
o nerozložení úverových splátok na istinu, úroky a poplatky (§ 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z)

a s tým spojenú bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru žalobca uviedol, že takýto názor je v rozpore s
Rozsudkom súdneho dvora Európskej únie zo dňa 09. novembra 2016 v právnej veci C-42/15 Home
Credit Slovakia, a.s. c/a X W.. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že článok 10 ods. 2 písm. h) a i)
Smernice2008/48/ESstanovuje,žezmluvamusíuvádzaťvýšku,početafrekvenciusplátokspotrebiteľa,
že zmluva nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná

na vrátenie istiny a že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej splátky odkazom
na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou
identifikovať dátumy týchto splátok. Žalobca rovnako nesúhlasil s názorom okresného súdu, že Zmluva
neobsahuje údaj o konečnej splatnosti úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z). Vyjadrenie
uvedeného údaju vo forme mesiac + rok (2/2020) považoval žalobca za dostatočné a zrozumiteľné plne

v súlade s platnými právnymi predpismi; žalobca poukázal na prílohu vyhlášky Ministerstva financií č.
620/2007 Z.z. - časť 2C formulára, podľa ktorej „Ak z predchádzajúcich údajov o počte a termínoch
splátok ponúkaného spotrebiteľského úveru nie je zrejmá konečná splatnosť ponúkaného úveru, uvádza
sa, do akého obdobia musí byť ponúkaný spotrebiteľský úver splatený. Uvádza sa buď konkrétny dátum,
alebo dĺžka obdobia v dňoch, týždňoch, mesiacoch alebo rokoch, na ktoré je ponúkaný spotrebiteľský

úver poskytovaný.“ Názor okresného súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru nie je správny, preto
žalobca navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie prvoinštnančého súdu zmenil a žalovaného zaviazal aj
na zaplatenie časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá (suma 1.114,67 eur s príslušenstvom) a trov konania
v sume 714,01 eur.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Dňa 22. mája 2017 bolo na Okresný súd Banská Bystrica doručené podanie Občianskeho združenia
VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV so sídlom Šafárikovo nám 7, 811 02 Bratislava,IČO: 42 362 962 (ďalej aj „Občianske združenie VOPS“). V podaní Občianske združenie VOPS s
poukazomnaustanovenie§95C.s.p.navrhlo,abysúdzistilstanoviskožalovaného,čisúhlasísnávrhom
na pribratie Občianskeho združenia VOPS do konania ako osobitný subjekt na jeho strane a následne,

aby súd o takomto návrhu rozhodol. Podanie bolo dňa 29. mája 2017 zaslané odvolaciemu súdu.
4.1 Podľa ustanovenia § 95 ods. 1 C.s.p., na ochranu práv strany môže súd aj bez návrhu do konania
pribrať orgán verejnej moci, v pôsobnosti ktorého je ochrana základných ľudských práv a slobôd, alebo
právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ak s tým strana,
na ochranu práv ktorej má vystupovať, súhlasí.

4.2 Na pribratie osobitného subjektu do konania je podľa § 95 ods. 1 C.s.p. nevyhnutnou podmienkou
súhlas strany, na ochranu ktorej má právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv
vystupovať. Súhlas žalovaného so vstupom Občianskeho združenia VOPS do konania spolu s návrhom
na rozhodnutie podľa § 95 C.s.p. doložený nebol. Občianske združenie VOPS neuviedlo, v čom vidí
potrebu ochrany práv žalovaného práve z jeho strany. Odvolací súd návrhu Občianskeho združenia
VOPS nevyhovel z dôvodu, že v štádiu odvolacieho konania účasť tohto združenia v konaní už praktický

význam nemal a súd je zo zákona povinný v spore slabšiu stranu ochraňovať (§ 290 a nasl. C.s.p.).

5. Krajský súd, ako funkčne príslušný na prejednanie odvolania v zmysle § 34 C. s. p., vec preskúmal v
rozsahu určenom § 380 ods. 1, 2 C. s. p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p.) a rozsudok
súdu prvej inštancie v treťom a štvrtom výroku podľa § 387 ods.1, 2, C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

6. Podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Úlohou odvolacieho súdu bolo posúdiť či súd prvej inštancie dodržal zákonom stanovené procesné
postupy a či za aplikácie relevantných zákonných ustanovení správne rozhodol o nároku žalobcu, najmä
o zamietnutej časti žaloby týkajúcej sa úrokov a poplatkov úveru.

8. Odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie a obsahu spisu konštatuje, že sa v
plnom rozsahu stotožňuje so skutkovým aj právnym posúdením zo strany prvoinštančného súdu. Je
nepochybné, že Zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je zmluvou
spotrebiteľskou, kde na jednej strane vystupoval právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný
ako fyzická osoba spotrebiteľ. Prvoinštančný súd potom správne aplikoval ustanovenia § 52 a nasl.

Občianskeho zákonníka a ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z.
8.1 V otázke absencie náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom
ku dňu uzavretia Zmluvy (rozpis splátok na istinu, úroky a poplatky), zastáva odvolací súd odlišný názor
ako okresný súd. Odvolací súd v tomto rozsahu vyhovuje odvolacej námietke žalobcu s poukazom na
rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C 42/15 z 09. novembra 2016 Home Credit Slovakia, a. s., c/

aA.XXV predmetnom rozhodnutí Súdny dvor Európskej únie na prejudiciálnu otázku, či je nevyhnutné,
aby zmluva o úvere uvádzala každú splátku spotrebiteľa s odkazom na konkrétny dátum alebo či v
tejto súvislosti postačuje všeobecný odkaz v zmluve umožňujúci identifikovať dátum týchto splátok,
a či zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami
musí spresňovať vo forme amortizačnej tabuľky, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie

tejto istiny, odpovedal, že čl. 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom
úvere sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť
každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú
spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok, a že čl. 10 ods. 2 písm. h)
a i) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca

amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami, nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať,
aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny, dokonca tieto ustanovenia v spojení s čl.
22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej
právnejúprave.IkeďprávoEurópskejúniedeiureneustanovujevšeobecnúzáväznosťrozhodnutísúdov
únie, všeobecná záväznosť rozhodnutí súdov únie je daná zásadou zodpovednosti členského štátu za

škodu, ktorú spôsobil porušením práva únie, napr. aj tým, že vydá súdne rozhodnutie, ktoré bude v
zjavnom rozpore s judikatúrou súdneho dvora (Köbler C-224/01, 30. 09. 2003). Z uvedeného vyplýva,
že absencia údajov o rozpise splátok na istinu, úroky a poplatky v spotrebiteľskej zmluve nie je dôvodom
na vyhlásenie úveru za bezúročný a bez poplatkov.8.2 Odvolací súd následne pristúpil k skúmaniu Zmluvy z hľadiska obsahu zmluvnej náležitosti - termín
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z.). Všetky
náležitosti vyžadované ustanovením § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. majú byť v spotrebiteľskej

zmluve vyjadrené jasne a zrozumiteľne tak, aby mohol spotrebiteľ pri podpise zmluvy takéto náležitosti
bez ťažkostí a bez nutnosti ich odvodzovania od iných údajov a príloh identifikovať. Termín konečnej
splatnosti úveru musí byť určený jednoznačným spôsobom umožňujúcim spotrebiteľovi s istotou
identifikovať dátum, dokedy zmluva trvá. Zákonodarca tým kladie dôraz na ochranu spotrebiteľa,
ktorému musí byť zo znenia v zmluve zrejmé, kedy presne nastane posledný deň splatnosti úveru.

Odvolací súd konštatuje, že je výslovne v nesúlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, ak žalobca predložil
žalovanému ako spotrebiteľovi zmluvu, ktorej náležitosti nie sú na prvý pohľad zrejmé a konkrétne.
Zmyslom a účelom úpravy spotrebiteľských úverov je dosiahnuť pravdivé informovanie spotrebiteľa o
poskytnutom úvere, a to v čase poskytnutia zmluvy. Odvolací súd konštatuje, že zo znenia Zmluvy zo
dňa 17. februára 2012 nie je zrejmý presný dátum určujúci konečnú splatnosť úveru. Žalobca v odvolaní
argumentoval tým, že spotrebiteľ (žalovaný) mohol ľahko odvodiť presný dátum konečnej splatnosti zo

znenia Všeobecných obchodných podmienok (ďalej aj „VOP“). Odvolací súd má za to, že ani z obsahu
VOP nie je možné s určitosťou označiť konkrétny dátum, keď žalovaným označené ustanovenia VOP
neodkazujú na určitý dokument, ale ponúkajú alternatívy vo forme „buď-alebo“. Navyše, pokiaľ žalobca
v odvolaní poukázal na to, že konkrétny dátum konečnej splatnosti úveru sa dal ľahko odvodiť zo Zmluvy
s kombináciou s VOP (20.2.2020), je otázkou, prečo tento údaj žalobca neuviedol priamo v Zmluve tak,

aby bol zrejmý žalovanému už pred jej podpisom. Odvolací súd navyše dáva do pozornosti veľkosť
písma použitého právnym predchodcom žalobcu tak v Zmluve (odsek, v ktorom žalovaný vyhlasuje, že
sa oboznámil s VOP), ako aj vo VOP. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať neprijateľné zmluvné
podmienky. Súdna prax ustálila, že za neprijateľnú zmluvnú podmienku možno považovať aj spôsob
formálneho vyjadrenia konkrétneho zmluvného dojednania; t.z., že neprijateľnou zmluvnou podmienkou

v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka je aj uvedenie textu zmluvy alebo jej časti,
vrátane všeobecných obchodných podmienok drobným nečitateľným písmom. Odkaz na VOP je takou
zásadnou a dôležitou informáciou, že mal byť uvedený zvýrazneným písmom, aby spotrebiteľa upozornil
na nevyhnutnosť preštudovania Zmluvy v celom jej rozsahu. (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR,
sp. zn. 1 Cdo 320/2013). Z dôvodu, že neurčitosť niektorej z náležitostí má ten istý účinok, ako keby

uvedenú náležitosť zmluva neobsahovala zastáva odvolací súd rovnaký názor ako súd prvej inštancie,
že úver medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako spotrebiteľom je z dôvodu absencie náležitosti
podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. s poukazom na § 11 ods. 1 písm a) citovaného zákona
bezúročný a bez poplatkov.
8.2.1 Žalobca v odvolaní namietal absenciu údaju o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru pričom

argumentovalprílohouvyhláškyMinisterstvafinanciíč.620/2007Z.z.-časť2Cformulára,podľaktorejak
zpredchádzajúcichúdajovopočteatermínochsplátokponúkanéhospotrebiteľskéhoúveruniejezrejmá
konečná splatnosť ponúkaného úveru, uvádza sa buď konkrétny dátum alebo dĺžka obdobia v dňoch,
týždňoch, mesiacoch alebo rokoch, na ktoré je ponúkaný spotrebiteľský úver poskytovaný. Uvedený
právny predpis bol zrušený zákonom č. 129/2010 Z.z. účinným v čase uzavretia Zmluvy so žalovaným,

preto bolo povinnosťou žalobcu vyhotoviť Zmluvu o úvere v súlade so zákonom č. 129/2010 Z.z.

9. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v treťom a
štvrtom výroku posúdil ako vecne správny a potvrdil ho v zmysle § 387 ods. 1, 2 C. s. p.

10. O trovách odvolacieho konania rozhodoval odvolací súd v zmysle § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení
s § 396 ods. 1 C. s. p. V dôsledku miery úspechu žalovaného v odvolacom konaní mu vznikol nárok
na náhradu trov odvolacieho konania; keďže si žalovaný žiadne trovy neuplatnil, ani mu z obsahu spisu
nevyplynuli,odvolacísúdmutrovyodvolaciehokonanianepriznal(porovnajuznesenieNajvyššiehosúdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/544/2015 zo dňa 26. 10. 2016).

11. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej

inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).