Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. január 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/20/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515200354
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8515200354.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom
Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému C. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/X,
XXX XX D. P., o zaplatenie 3.095,87 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Stará Ľubovňa č.k. 4C 15/2015-78 zo dňa 26. júla 2016 v spojení s opravným uznesením č.k. 4C
15/2015-87 zo dňa 16. decembra 2016, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok č.k. 4C/15/2015-78 zo dňa 26.07.2016 v spojení s opravným uznesením
č.k. 4C/15/2015-87 zo dňa 16.12.2016 v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby v

prevyšujúcej časti, vo výroku o povolení splátok a vo výroku o trovách konania.

Žalobca n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému sa ich náhrada n e p
r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„Žalovaný je p o v i n n ý uhradiť žalobcovi sumu vo výške 2.191,96 eur s 8 % ročným úrokom z
omeškania od 2.12.2014 do zaplatenia a to všetko v pravidelných mesačných splátkach po 100 eur,

ktoré je žalovaný povinný platiť počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku vždy do konca toho-ktorého
mesiaca pod hrozbou straty výhody splátok pri vynechaní dvoch po sebe idúcich splátok.

Z a s t a v u j e konanie v časti týkajúcej sa sumy 75 eur.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania p r á v o.“

2. Súd prvej inštancie opravným uznesením rozhodol tak, že:

„ Súd o p r a v u j e záhlavie rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa, č.k. 4C/15/2015-78 zo dňa
26.7.2016, v časti označenia žalovaného tak že to správne znie:

„C. I., nar. X.X.XXXX, bytom T. XXXX/X, D. P.“ “

3. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej
len „Občiansky zákonník“); § 9 odsek 2 písm. k/, § 11 odsek 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľskýchúveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“).

4. Vychádzal zo zistenia, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa
02.01.2013 uzavretá Úverová zmluva č. 27481 (ďalej len „Zmluva“), ktorú vyhodnotil ako spotrebiteľskú
zmluvu. Po preskúmaní Zmluvy dospel k záveru, že táto neobsahuje konkrétnu výšku a termíny
jednotlivých splátok v členení na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, čo je v rozpore so Zákonom
o spotrebiteľských úveroch, konkrétne s ustanovením § 9 odsek 2 písm. k/. V Zmluve sa nenachádza

splátkový kalendár, ktorým by sa mal riadiť žalovaný pri riadnom a včasnom splácaní úveru. Je v nej
uvedená len suma jednej splátky vo výške 59,79 Eur, pričom z nej nevyplýva, koľko z tejto splátky
ide na splátku úroku a koľko na prípadnú splátku poplatkov. Uvedená skutočnosť nevyplýva ani zo
Všeobecných obchodných podmienok. Preto poskytnutý spotrebiteľský úver považoval za bezúročný
a bez poplatkov v zmysle ustanovenia § 11 odsek 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovanému
povolil splácať dlžnú prisúdenú sumu v splátkach, prihliadajúc na osobné, zárobkové a majetkové

pomery žalovaného.

5. Proti výroku rozsudku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, vo výroku o povolení splátok a
vo výroku o trovách konania podal včas odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie v
napadnutom rozsahu zmenil, žalobe vyhovel v plnom rozsahu a zaviazal žalovaného uhradiť dlžnú

sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Uviedol, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú
aj obchodné podmienky banky, a teda niektoré náležitosti, ktoré má v zmysle právnych predpisov
zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať, sú v samotnom texte Zmluvy o úvere a ďalšie náležitosti v
obchodných podmienkach. Počet a termíny splátok istiny aj úrokov sú rovnaké a sú určené termínom
splatnosti anuitnej splátky. Banka tiež kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom

úvere poskytne spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, ktorá uvádza splátky, ktoré sa
majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie
istiny a úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru. Informáciu, že
splácanie spotrebiteľského úveru prebieha formou mesačných anuitných splátok a že rozdelenie splátok
na istinu a úroky úveru obsahuje amortizačná tabuľka, banka klientovi poskytuje už v rámci poskytovania

informácií pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere prostredníctvom formulára pre štandardné
informácie o spotrebiteľskom úvere. V prospech argumentácie banky svedčí aj fakt, že z návrhu novely
zákona o spotrebiteľských úveroch z októbra 2015 vyplýva skutočnosť, podľa ktorej za právneho stavu
ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy (a ani za súčasného právneho stavu), zákon o spotrebiteľských
úveroch od veriteľa nevyžadoval zahrnúť všetky náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 do samotného textu

zmluvy a z dotknutého písm. k), resp. súčasného písm. l) taktiež nevyplýva povinnosť uvádzať v zmluve
presný rozpis toho, aký podiel z jednotlivých splátok pripadá na uhradenie istiny a úrokov. Podľa návrhu
generálnej advokátky predneseného dňa 9.6.2016 vo veci C-42/15, amortizačná tabuľka nemusí byť
súčasťou zmluvy o úvere.

6. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 C.s.p.),
vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal rozhodnutie v spojení s opravným uznesením v jeho
napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl.

C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie proti
rozsudku nie je opodstatnené.

8. V konaní sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych

zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

9. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam uvádza nasledovné:

10. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne zhodnotil, že uzatvorená zmluva o
úvere č. 0000000000027481 zo dňa 02.01.2013 je zmluvou spotrebiteľskou vychádzajúc z postavenia
žalovaného ako dlžníka z úverovej zmluvy a že je namieste aplikovať zákon č. 129/2010 Z.z. ospotrebiteľských úveroch. Konal preto správne, keď preskúmal, či zmluva o spotrebiteľskom úvere
obsahuje všetky obligatórne náležitosti podľa § 9 odsek 2 tohto zákona.

11.Podľaustanovenia§9odsek2písm.k/Zákonaospotrebiteľskýchúverochúčinnývčaseuzatvorenia
zmluvy o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

12. Podľa ustanovenia § 11 odsek 1 písmeno b/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

13. Zmluva o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 9 odsek 2 písm. k/ Zákona o

spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXXXXXXXX
zo dňa 02.01.2013 bolo uvedenie výšky, počtu a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov.
Nestačilotedavýškusplátkyurčiťlenjednousumoubezrozlíšeniaistinyúrokovapoplatkov.Neuvedenie
tejto náležitosti malo za následok, že zmluva o spotrebiteľskom úvere sa považovala za bezúročnú a
bez poplatkov (§ 11 odsek 1 písm. a/ Zákona o spotrebiteľských úveroch).

14. Pokiaľ ide o poukaz žalobcu na konanie vedené pred Súdnym dvorom Európskej únie vo veci
C - 42/15 v tejto súvislosti je potrebné dodať, že Súdny dvor Európskej únie už vo veci rozhodol
rozsudkom zo dňa 09.11.2016. Podľa tohto rozhodnutia čl. 10 odsek 2 písm. h) a i) smernice č.
2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu

istiny po sebe nasledujúcimi splátkami, nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť
každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s čl. 22 odsek 1
tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej
úprave. Z tohto rozhodnutia teda vyplýva, že Slovenská republika nesprávne transformovala do svojho
právneho poriadku smernicu č. 2008/48, ak vo svojej vnútroštátnej právnej úprave vyžaduje v zmluve o

spotrebiteľskom úvere uvádzať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a ich poplatkov.

15. Uvedené konštatovanie však vplyv na správnosť rozsudku v napadnutej časti nemá. Rozhodnutie
vydané vo veci C - 42/15 má charakter prejudiciálneho rozsudku. Takýto rozsudok je spolu s výkladom
alebo posúdením platnosti práva únie, ktoré sa v ňom nachádzajú, záväzný pre vnútroštátny súd,

ktorý prejudiciálnu otázku podal, ako aj pre súdy, ktoré budú rozhodovať v tej istej veci o opravných
prostriedkoch. Na druhej strane si treba uvedomiť, že úlohou prejudiciálneho rozsudku nie je rozhodnúť
spor, ale iba poskytnúť vnútroštátnemu súdu taký výklad práva únie, ktorý mu pomôže pri jeho aplikácii.

16. Podľa čl. 288 odsek 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je smernica záväzná pre každý členský

štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem
a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom. Smernica je mäkším právnym nástrojom ako nariadenie,
pretože umožňuje zladenie požiadavky na jednotu úniového práva s vôľou zachovať rozmanitosť
národných úprav. Smernica sa ako právny predpis často používa napr. v oblasti vnútorného trhu ,
kde existujú podstatné rozdiely medzi úpravami jednotlivých členských štátov, aby sa umožnilo ich

postupné zjednotenie. Smernica nemá všeobecnú záväznosť ako nariadenie, pretože je adresovaná
iba členským štátom a nie všetkým fyzickým a právnickým osobám. Ustanovenia smernice musia
byť transponované do vnútroštátneho právneho poriadku s jednoznačnou záväznou právnou silou v
podobe všeobecne záväzného právneho predpisu a s presnosťou a jasnosťou požadovanou na účely
splnenia požiadavky právnej istoty. Až kým smernica nie je správne prebratá do vnútroštátneho práva

dotknuté subjekty nemajú možnosť poznať rozsah svojich práv. Na tento stav právnej neistoty nemá
vplyv ani prípadný rozsudok Súdneho dvora o nesplnení transpozičnej povinnosti členského štátu alebo
rozsudok Súdneho dvora, ktorým bol určitým ustanoveniam tejto smernice priznaný priamy účinok.
Až momentom správnej transpozície smernice nastáva právna istota, kedy fyzické a právnické osoby
už musia poznať svoje práva vyplývajúce zo smernice a možno od nich požadovať, aby si uplatnili

svoje práva. Ustanovenia smernice majú priamy účinok len vtedy, ak sú súčasne splnené nasledujúce
podmienkyato,žeuplynulatranspozičnálehotasmernice,smernicaniejesprávnetransponovanáalebo
nie je zabezpečená jej úplná účinnosť, ustanovenie smernice zakladajúce právo pre jednotlivca alebo
povinnosť pre členský štát je dostatočne jasné, presné a nepodmienené a priama aplikácia ustanoveniasmernice nemá za následok uloženie povinnosti fyzickej alebo právnickej osobe alebo založenie, resp.
sprísnenie trestnej zodpovednosti tých, ktorí sa dopustia porušenia jej ustanovení. To znamená, že
smernica nikdy nemôže mať horizontálny priamy účinok v sporoch medzi súkromnoprávnymi subjektmi.

Je logické, že ak si členský štát nesplnil svoju povinnosť a nestransponoval smernicu správne alebo
načas,nemôžudôsledkytohtoprotiprávnehokonaniaštátuznášaťfyzickéaleboprávnickéosobyapreto
im nemôže byť uložená na základe neprebratej, resp. nesprávne prebratej smernice žiadna povinnosť.
Žalovanému ako spotrebiteľovi nie je možné uložiť povinnosť zaplatiť zmluvne dohodnuté úroky a
poplatky len na základe ustanovení smernice č. 2008/48 bez toho, aby v tomto smere nebola vykonaná

náprava vo vnútroštátnom práve, ktorá doposiaľ nenastala. Žalovaného nemožno postihovať za to, že v
dôsledku nesprávnej transpozície smernice úver ním získaný sa v zmysle v súčasnosti platnej a účinnej
vnútroštátnej právnej úpravy považuje za bezúročný a bez poplatkov.

17. Súdu prvej inštancie teda nemožno nič vytknúť, pokiaľ dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti, ktorý
predpokladá ustanovenie § 11 odsek 1 písm. b/ Zákona o spotrebiteľských úveroch videl v absencii

náležitostí uvedených v ustanovení § 9 odsek 2 písm. k/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko sa
jedná o predpoklady použité na výpočet RPMN (§ 9 ods. 2 písm. j/ Zákona o spotrebiteľských úveroch).
K údaju o RPMN (ročnej percentuálnej miere nákladov) odvolací súd zdôrazňuje, že ide o jeden z
najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za
úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Pri údaji

o RPMN sa musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho
výšky. Zákonodarca jasne stanovil, že nepostačuje uvedenie len výšky RPMN, ale v zmluve je potrebné
uviesť aj všetky predpoklady, ktoré boli použité pre výpočet RPMN. Odvolací súd preto zastáva názor, že
týmito predpokladmi je uvedenie výšky úveru, výšky splátky, jej intervalu, počtu splátok, uvedenie výšky
úrokovej sadzby a prípadných poplatkov. Je nepochybné, že v predmetnej úverovej zmluve tento údaj

chýba, nie je uvedené aké predpoklady boli použité pre výpočet RPMN, a preto správne skonštatoval
súd prvej inštancie, že už len z tohto jediného dôvodu je potrebné považovať úver za bezúročný a
bez poplatkov. Pokiaľ žalobca namieta formalistický výklad súdu, tak odvolací súd dáva do pozornosti,
že obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je uvedenie predpokladov použitých
pre výpočet RPMN aj podľa transponovanej smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z

23.4.2008, a to v článku 10 odsek 2 písm. g/ cit.: „Zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza:
ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase
uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto miery.“

18. Účelom právnej úpravy (§ 9 odsek 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch) je bez akýchkoľvek

pochybností aj poskytnutie ochrany spotrebiteľovi. Ten má totiž právo byť informovaný o výške (sume)
úrokov z úveru a poplatkoch. Žalobca ako dodávateľ má preto zákonnú povinnosť v zmluve o
spotrebiteľskom úvere uviesť údaj o výške úrokov a poplatkov a to priamo v zmluve so sankciou
straty práva na úroky a poplatky v zmluve neuvedené (§ 11 odsek 1 Zákona o spotrebiteľských
úveroch). Informácia spotrebiteľa o úrokoch a poplatkoch má podstatný význam z dôvodu, že prispieva k

transparentnosti trhu a umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Žalovaný ako spotrebiteľ
však túto možnosť nemal, keďže výška úroku a poplatkov nie je uvedená v zmluve o spotrebiteľskom
úvere. (Porovnaj tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 245/2010)

19. Tak explicitne presné ustanovenie akým je ustanovenie § 9 odsek 1 písm. k/ Zákona o

spotrebiteľskýchúverochcezprizmueurokonformnéhovýkladunemožnoignorovaťatolerovaťabsenciu
údajov o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v žiadnej zmluve o
úvere. Zákonodarca v citovanom ustanovení jasne deklaroval aké následky sú spojené s absenciou
obligatórnych náležitostí uvedených pod písm. k/ § 9 odsek 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch a
odvolací súd nevidí dôvod na odklon od vnútroštátneho predpisu, ktorý bol v čase vydania napadnutého

rozsudku a aj stále je platný a účinný.

20. Súd môže (napr. s poukazom na zlú finančnú situáciu strany sporu) tiež uložiť povinnosť plniť
opakujúce sa v budúcnosti splatné dávky a splátky. Súd musí určiť výšku každej dávky alebo splátky.
Môže tiež určiť, že omeškaním s plnením čo i len jednej dávky alebo splátky sa stáva splatným celé

plnenie.

21. Súd je oprávnený určiť, že peňažné plnenie bude vykonané v splátkach, ale po spoľahlivom zistení
možností a schopností toho, kto je na dané plnenie povinný. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný mávyživovaciu povinnosť na mal. dcéru z bývalého manželstva a taktiež mu pribudne ďalšia vyživovacia
povinnosť na ďalšiu mal. dcéru zo súčasného vzťahu. Preto považoval odvolací súd rozhodnutie
prvoinštančného súdu o povolení splácať dlžnú sumu v splátkach za správne.

22. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil
jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie
žalobcu voči výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené
dôvody odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti spolu s opravným uznesením potvrdzuje ako

vecne správny (§ 387 C.s.p.).

23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 255 odsek 1 C.s.p. v
spojení s stanovením § 262 odsek 2 C.s.p.. Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania
a žalovanému v priebehu odvolacieho konania trovy nevznikli, preto sa mu ich náhrada nepriznáva.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).