Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. február 2018

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 3Csp/87/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816206942
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Vaľuš
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2018:8816206942.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Milanom Vaľušom v spore žalobcu: OSPEN s.r.o.,
so sídlom Hradecká 1383, 535 01 Přelouč, IČO: 25 262 823, zast. JUDr. Martin Michňák, usadený
euroadvokát, so sídlom AK Kopčianska 10, 851 01 Bratislava, proti žalovanému: X. Q., S.. XX.XX.XXXX,
M. H. XXX/X, XXX XX W. S. N., o zaplatenie 1.644,05 Kč, t.j. 60,84 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 60,84,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8%

ročne zo sumy 60,84,- eur od 02.08.2013 do zaplatenia a to všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktoré trovy je
povinný zaplatiť žalovaný a o ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 60,84 eur spolu s úrokom

z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 60,84 eur od 02.08.2013 do zaplatenia, ako aj náhrady trov
konania.

2.Žalobuodôvodniltým,žežalobcaOSPENs.r.o.,akopostupca,postúpilpostupníkoviČeskejsporiteľni,
a.s., pohľadávku žalovaného vyplývajúcu z nepovoleného debetného zostatku, a to podľa Zmluvy o
postúpení pohľadávok zo dňa 30.06.2014. O postúpení pohľadávky bol žalovaný písomne vyrozumený.

Žalobca odkúpil žalovaného pohľadávku vo výške 1.783,44 Kč vrátane všetkých práv, ktoré súvisiac
s pohľadávkou. Pohľadávka je tvorená nepovoleným debetným zostatkom vo výške 1.644,05 Kč a
zákonným úrokom z omeškania do postúpenia pohľadávky, t.j. do 01.07.2014 v kapitalizovanej výške
139,39 Kč (nie je predmetom žaloby). Žalovanému bol právnym predchodcom žalobcu zriadený na
základe Zmluvy o osobnom účte zo dňa 09.07.2012 účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Podľa čl. 10. 6
Všeobecných obchodných podmienok Českej sporiteľne (ďalej len"VOP"), ktoré sú neoddeliteľnou
súčasťou uvedenej zmluvy, klient je povinný udržiavať na platobnom účte peňažné prostriedky v takej

výške, aby postačovali k pokrytiu platobných transakcií podľa jeho príkazov a ku krytiu jeho záväzkov
voči banke vyplývajúcich zo zmluvy o platobnom účte a súčasne neklesli pod výšku minimálneho
zostatku stanoveného pre tento účet bankou. Žalovaný porušil vyššie citované ustanovenia VOP tak, že
najneskôrkudňu01.08.2013bolnajehoúčteevidovanýnepovolenýdebetnýzostatokvovýške1.644,05
Kč. Pretože žalovaný niekoľkokrát na písomné upomienky nereagoval a nepovolený debetný zostatok
neuhradil, Česká sporiteľňa, a.s. listom zo dňa 02.08.2013 žalovaného informovala o výpovedi zmluvy

o účte a dohodách o službách súvisiacich s účtom, o odstúpení od dohody o vyrovnaní a používaní
platobných kariet, o zmene bankového spojenia pohľadávky a vyzvala žalovaného k nepremlčanej
úhrade nepovoleného debetného zostatku. Táto výzva bola žalovanému doručená dňa 04.09.2013. Kudňu01.08.2013došlokuzavretiutohtoúčtuavtenistýdeňboladlžnáčiastkavovýške1.644,05Kčspolu
s vyčísleným úrokom z omeškania vo výške 16,72 Kč pripísaná k dlhu z novo založeného evidenčného
účtu pohľadávok z nepovolených debetných zostatkov č. XXXXXXXXXX. O postúpení pohľadávky bol

žalovaný vyrozumený doporučeným listom „Oznámenie o postúpenie pohľadávky“ dňa 23.07.2014.
Žalovaná suma predstavuje teda nepovolený debetný zostatok vo výške 1.644,05 Kč spolu s úrokom z
omeškania z tejto čiastky od prvého dňa nasledujúceho po prevedení nepovoleného debetného zostatku
na účet pohľadávok Českej sporiteľne, a.s., t. j., od 02.08.2013 do zaplatenia.

3. Podľa čl. 15 ods. 1 písm. b.) Nariadenia rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a
výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej
spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa
právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 4 a článku 5 bod 5, ak
ide o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má
financovať predaj tovaru.

4. Podľa čl. 16 ods. 2 uvedeného Nariadenia, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na
súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

5.Súdskúmalprávomoctunajšiehosúdu,nakoľkožalobcajesubjektomscudzouštátnoupríslušnosťou,

jeho sídlo je v Českej republike a žalovaný je občanom Slovenskej republiky. V danom prípade je daná
právomoc tunajšieho súdu v zmysle vyššie citovaných ustanovení čl. 15 a 16 Nariadenia.

6. Žalobca sa na pojednávanie vo veci nedostavil. Doručenie predvolania mal súd u neho riadne
preukázané. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil neprítomnosť žalobcu na pojednávaní, súhlasil, aby

vo veci rozhodol bez účasti žalobcu a jeho právneho zástupcu. Súd preto podľa § 180 C.s.p. pojednával
v neprítomnosti žalobcu.

7. Pri doručovaní predvolania žalovanému na pojednávanie, bol použitý postup súdu v zmysle
ustanovenia § 106 ods. 1 písm. a.) a ust. § 112 Civilného sporového poriadku. Zásielka sa súdu vrátila

dňa 24.01.2018, súd preto pojednával aj v jeho neprítomnosti.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom Zmluvy o Osobnom účte Českej spořitelny
uzavretej dňa 09.07.2012 medzi Českou sporiteľňou, a.s., so sídlom v Prahe a žalovaným, kde sa banka
zaviazala zriadiť žalovanému osobný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX v českých korunách.

9. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 02.08.2013 vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy
pred podaním žaloby s tým, že bol upozornený na prevod pohľadávky zo sporožírového účtu na
evidenčný účet pohľadávok z nepovolených debetných zostatkoch, ktoré predstavovali v istine sumu
1.660,77 Kč.

10. Listom zo dňa 18.07.2014 oznámil právny predchodca žalobcu žalovanému postúpenie pohľadávky
na súčasného žalobcu, v zmysle príslušného ust. § 1880 ods. 1 Zákona č. 89/2012 Sb, Občanského
zákonníku. Dlžná čiastka ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 1.783,44 Kč.

11. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodního zákoníka, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy touto
časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy (okrem iných tam
uvedených zmlúv) zo zmluvy o bežnom účte (§ 708).

12. Podľa § 52 ods. 1 Občanského zákoníka, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskými

zmluvami sú zmluvy kúpne, zmluvy o dielo, prípadne iné zmluvy, pokiaľ zmluvnými stranami na jednej
strane sú spotrebiteľ a na druhej strane dodávateľ.

13. Podľa § 55 ods. 1 Občanského zákoníka, sa zmluvné dojednania spotrebiteľských zmlúv nemôžu
odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať práv, ktoré mu zákon

poskytuje, alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

14. Podľa § 517 ods. 1 Občanského zákoníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dostatočne primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvyodstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

15. Podľa § 517 ods. 2 Občanského zákoníka pokiaľ ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, pokiaľ podľa tohto zákona nie
je povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanoví
vykonávací predpis.

16. Podľa § 1 nariadenia vlády ČR č. 142/1994 Sb., kterým se stanoví výše úroku z prodlení a
poplatku z prodlení podle občanského zákoníku výška úroku z omeškania zodpovedá výške repo
sadzby stanovenej Českou národnou bankou pre posledný deň kalendárneho polroku, ktorý predchádza
kalendárnemu polroku, v ktorom došlo k omeškaniu, zvýšenému o sedem percentuálnych bodov.

17. Podľa § 262 ods. 4 Obchodního zákonníku, vo vzťahoch podľa § 261 alebo podriadených

Obchodnímu zákonníku dohodou podľa odst. 1 sa použijú, pokiaľ z tohto zákona alebo osobitných
právnych predpisov nevyplýva niečo iné, ustanovenia tejto zmluvy na obe strany; ustanovenia
Občanského zákonníka alebo osobitných právnych predpisov o spotrebiteľských zmluvách, adhéznych
zmluvách, zneužívajúcich klauzúl a iné ustanovenia smerujúce k ochrane spotrebiteľa je však treba
použiť vždy, ak je to v prospech zmluvnej strany, ktorá nie je podnikateľom. Zmluvná strana, ktorá

nie je podnikateľom, nesie zodpovednosť za porušenie povinností z týchto vzťahov podľa Občanského
zákonníku a na jej spoločné záväzky sa použijú ustanovenia Občanského zákonníku.

18. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Česká republika, ktorej právnym poriadkom
sa daný právny vzťah spravuje, ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z

tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. Apríla
1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

19. Žalovaný je v právnom vzťahu so žalobcom ako spotrebiteľ, keďže uzavrel zmluvu o účte, obsah
ktorej bol daný pôvodným veriteľom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu. Všetky režimy
a opatrenia určené na ochranu spotrebiteľov platia bez ohľadu na typ štandardnej formulárovej zmluvy.

20. V prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať
právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo(porov. rozsudok NS SR voveci5MCdo
20/09 ). Základ vnútroštátnej právnej úpravy ochrany spotrebiteľa v Českej republike predstavuje ust. §
52 a nasledujúce. Prípadné použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva na spotrebiteľský právny
vzťah predstavuje zhoršenie postavenia spotrebiteľa.

21. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že medzi žalovaným a Českou sporiteľňou, a.s., ako
právnym predchodcom žalobcu, došlo k vzniku záväzkového vzťahu zo zmluvy o účte, keď žalovaný sa
dostal do nepovoleného debetného zostatku, ktorý nevyrovnal ani po výzvach žalobcu, preto súd žalobe
vyhovel a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 1.644,05 Kč, predstavujúcej sumu istiny vo výške

1.644,05 Kč, keďže z omeškania, ktoré žalobca kapitalizoval v sume 139,39 Kč ku dňu 01.07.2014 si
žalobcaneuplatnil.Ododňa02.08.2014,súdžalobcovipriznalúrokzomeškaniavzákonnejvýške8,00%
ročne, ktorá výška úroku z omeškania zodpovedá výške REPO sadzby stanovenej Českou národnou
bankou pre posledný deň kalendárneho polroku, ktorý predchádza kalendárnemu polroku, v ktorom
došlo k omeškaniu.

22. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. V tomto konaní žalobca mal úspech v celom rozsahu, preto mu súd priznal náhradu trov konania

v rozsahu 100%.

24. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia písomne na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody )
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.