Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. september 2014

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 29C/123/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210220078
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Mičková

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2014:7210220078.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Jankou Mičkovou v právnej veci žalobcu N.. Y.B. C., B..

XX.X.XXXX, X. Z. Č.. X, W., právne zastúpenému JUDr. Martou Šuvadovou, advokátkou, so sídlom
advokátskej kancelárie Floriánska č. 16, Košice, proti žalovanej T.. Y. C., G.. J., B.. X.X.XXXX, X. W. XX,
Košice, právne zastúpenej JUDr. Jaroslavom Martiňukom, advokátom so sídlom Branisková 7, Košice
v konaní o neplatnosť darovacej zmluvy

r o z h o d o l :

Súd určuje, že darovacia zmluva uzavretá dňa 20.8.2007 medzi žalobcom a žalovanou titulom ktorej
došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/2 k celku k nehnuteľnostiam a to k pozemku
parcela registra S. Č.. XXX/X záhrada o výmere 1073 m2, pozemku parcela registra C č. XXX/X

zastavaná plocha a nádvoria o výmere 379 m2 a rodinnému domu súpisné číslo XXXX postavenému
na parcele č. 104/4, ktoré nehnuteľnosti sú evidované na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie
P. C., C. P. C., C. W. N. do podielového spoluvlastníctva žalovanej je neplatná.

Súd určuje, že vlastníkom spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/2 k celku na nehnuteľnostiach
(pôvodne v spoluvlastníctve žalovanej, ktorá tento spoluvlastnícky podiel nadobudla od žalobcu darom
na základe darovacej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 20.8.2007) a to pozemok parcela

registra C č. XXX/X záhrada o výmere 1073 m2, pozemok parcela registra C č. XXX/X zastavaná plocha
a nádvoria o výmere 379 m2 a rodinný dom súpisné číslo 1794 nachádzajúci sa na parcele č. XXX/
X, ktoré nehnuteľnosti sú evidované na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie P. C., C. P. C.,
C. W. N. je žalobca.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobu doručenou súdu dňa 19.8.2010 domáhal, aby súd určil že darovacia zmluva
uzatvorená dňa 20.8.2007 medzi žalobcom a žalovanou, titulom ktorej došlo k prevodu

spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1 k celku k nehnuteľnostiam a to k pozemku parcela registra „C" č.
XXX/X, záhrada o výmere 1073 m2, parcela registra „C" č. XXX/X zastavaná plocha a nádvoria o výmere
379m2arodinnémudomusúpisnéč.XXXXpostavenémunaparceleč.XXX/X,nehnuteľnostievidované
na LV č. XXX, kat. územie P.É. C., C. P. C., C. W. N., do podielového spoluvlastníctva žalovanej,
je neplatná. Zároveň žiadal, aby súd určil, že vlastníkom spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1 k
predmetným nehnuteľnostiam je žalobca. Žiadal aj náhradu trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že
darovacou zmluvou uzatvorenou dňa 20.8.2007 medzi ním ako darcom a žalovanou ako obdarovanou

daroval tejto podiel o veľkosti 1 k celku k nehnuteľnostiam pozemku parc. č. XXX/X záhrada o výmere
1073 m2, parcela č. XXX/X zastavaná plocha a nádvoria o výmere 379 m2 a rodinnému domu súpisné
č. XXXX postavenému na parcele č. 104/4, ktoré sú evidované na LV č. XXX pre kat. územie P.C.,C.P.C.,C.W.N.. Vkladvlastníckehoprávabolpovolenýdňa20.9.2007Správoukatastra.Kprevodu
spoluvlastníckeho podielu došlo najmä a výlučne z podnetu žalovanej, kedy žalobca bol dobrej viere jej
vtedajších argumentov, že žalovaná chce mať do budúcna istotu žitia a bývania v dome, v ktorom už

časť manželského života spolu prežili a podľa jej vtedajších vyhlásení aj prežiť do budúcna ako manželia
mienia. Zároveň sa zaviazala za účasti svedkov k tomu, že i z jej strany bude recipročne realizovaný
prevod nehnuteľnosti v jej výlučnom vlastníctve v prospech žalobcu (tiež podiele 1 k celku) aby bol
aj u žalobcu navodený „stav istoty a rovnosti". K obom právnym úkonom boli následne vypracované
darovacie zmluvy i keď vypracovanou mala byť právne zmluva zámenná. Po realizácii daru žalovaná

začala postupovať a realizovať skutky, ktoré nezodpovedali tomu, v čom bol žalobca ubezpečovaný, na
základe ktorých došlo k právnemu aktu darovania.
Žalovaná nesplnila svoj záväzok previesť na žalobcu časť svojho majetku a z jej doterajších vyjadrení
prebiehajúcich v konaniach je osvedčené, že tak nikdy ani nemienila urobiť, navyše uvedené dojednania
napriek svedkom v celosti popiera. Uzavretím darovacej zmluvy žalovaná začala realizovať prípravy na
svoj „odchod z manželstva s čo najlepším finančným zabezpečením". Po nadobudnutí daru a získaní

istoty spoluvlastníctva, skryto si predtým zhromažďujúc korešpondenciu žalobcu, ako aj iné dôkazné
materiály, podala v krátkom časovom slede voči žalobcovi žalobu o zrušenie BSM z dôvodu údajnej
existencie závažných dôvodov na strane žalobcu (údajné nehospodárne nakladanie so spoločným
majetkom). Žalobca listom zo dňa 31.3.2009 vyzval žalovanú na vrátenie daru. Žalobca sa vrátenia
daru domáhal aj súdnou cestou v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II, sp. zn. 42C/158/2009

a toto konanie bolo na jeho žiadosť prerušené, keďže dospel k názoru, že je potrebné domáhať sa
neplatnosti právneho úkonu darovania. Relatívnu neplatnosť tohto právneho úkonu žalobca videl v tom,
že žalovaná úmyselne navodila omyl žalobcu tak, že ho primäla uzavrieť darovaciu zmluvu za stavu,
keď prezentovala celým svojim konaním (rečami i správaním sa), že sa jedná o dar „manželke", ktorá
má záujem o trvalé manželské vzťahy účastníkov konania, ktorá svojho manžela miluje, voči spôsobu

života v rodine a voči žalobcovi nemá žiadne výhrady a chce so svojim manželom zotrvať v manželstve
aj do budúcna. Zároveň namietal aj absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 a §
39 Obč. zákonníka, ktorá súvisí s tým, že v skutočnosti prejavom vôle účastníkov konania sa mala
realizovať zámenná zmluvy a nie dve samostatné darovacie zmluvy, pretože tomu zodpovedala ich vôľa
a vzájomné predchádzajúce dojednania.

Podaním doručeným súdu dňa 28.9.2011 žalobca uviedol, v čom vidí naliehavý právny záujem na
predmetnej žalobe. Naliehavý právny záujem na určení je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo
ohrozené právo žalobcu alebo kde by bez toho určenia jeho právne postavenie sa stalo neistým. Žaloba
domáhajúca sa určenia nemôže byť spravidla opodstatnená tam, kde je možné žalovať na splnenie
povinnosti podľa § 80 písm. b) O.s.p. V danom prípade už k ohrozeniu práva žalobcu došlo tým, že

na základe (podľa jeho názoru neplatnej darovacej zmluvy) bol povolený vklad vlastníckeho práva v
prospech žalovanej. Rozsudok súdu v tejto veci môže byť v prípade úspechu žalobcu podkladom na
vykonanie obnovy vlastníckeho práva v prospech žalobcu. Poukázal aj na rozhodnutie NS SR sp. zn.
2Cdo/50/2000, ktorým preukázal naliehavý právny záujem na danej veci.

Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila.

Okresný súd Košice II rozsudkom č.k. 29C 123/2010-158 zo dňa 14.5.2012 žalobu zamietol.

Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 2Co/225/2012-193 zo dňa 7.2.2013 zrušil rozsudok a vec vrátil

súdu I. stupňa na ďalšie konanie, poukázal na to, že z odôvodnenia rozhodnutia súdu I. stupňa nie je
zrejmé, ako sa vyporiadal so skutočnosťami vyplývajúcimi z listinného dôkazu predložené žalovanou
(graf), vo vzťahu ku žalobcom tvrdeným skutočnostiam, že išlo o úmyselné konanie v rozpore s
jej tvrdením o spokojnosti v manželstve. Vyhodnotil v tomto smere iba časové hľadisko vyplývajú z
grafu (postupnosť jednotlivých konaní), nevyhodnotil súvislosti vyplývajúce z grafu a súvisiace s inými

konaniami (zrušenie a vyporiadanie BSM, rozvod manželstva). V odôvodnení súdu I. stupňa chýba
hodnotenie dôveryhodnosti výpovede účastníkov v kontexte s ich výpoveďami v iných konaniach. V
odôvodnení rozhodnutia súd I. stupňa poukazoval na konania o zrušení BSM a o rozvode manželstva,
avšak nevyporiadal sa so skutočnosťami, ktoré podľa žalobcu mali vyplývať z obsahov týchto spisov
v súvislosti s konaním žalovanej. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu I. stupňa nie je zrejmé, ako sa

vyporiadal s postojom žalovanej na pojednávaní dňa 2.2.2012, keď odmietla odpovedať na otázky
zástupcu žalobcu. Rozhodnutie súdu I. stupňa je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, lebo
dôvody napadnutého rozhodnutia je potrebné považovať za neúplné. Z týchto dôvodov odvolací súd
zrušil rozsudok a vrátil na ďalšie konanie. Po vrátení veci bude povinnosťou súdu I. stupňa opätovnerozhodnúť o uplatnenom nároku, rozhodnutie odôvodniť tak, aby bolo preskúmateľné, vysporiadať
sa s dôvodnosťou uplatneného nároku žalobcu so všetkých ním uplatnených dôvodov, ako aj so
skutočnosťami uvedenými účastníkmi konania tak v odvolaní, ako aj vo vyjadrení k odvolaniu.

Podľa § 226 osp. ak bola vec zrušená a vrátená na ďalšie konanie, je súd prvého stupňa viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu.

Súdvykonaldokazovanievýsluchomúčastníkovkonania,svedka,oboznámenímsaslistinnýmidôkazmi

nachádzajúcich sa v spise tunajšieho súdu sp. zn. 42C/158/2009, sp. zn.
39C/19/2009 a sp. zn. 13C/15/2008 pričom ďalšie dôkazy a skutočnosti označené ani predložené
účastníkmi konania v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. neboli a na základe toho zistil tento skutkový stav:

Žalobca ako darca a žalovaná ako obdarovaná uzatvorili dňa 20.8.2007 darovaciu zmluvu, ktorej
predmetom boli nehnuteľnosti nachádzajúceho sa v kat. území P. C., C. P. C., C. W. N. a to parcela č.

XXX/XX záhrada o výmere 1073 m2, parcela č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 379 m2
a rodinný dom súpisné č. XXXX na parcele č. XXX/X, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, dom na
parcele č. XXX/X evidované na LV č. XXX správa katastra. Vklad vlastníckeho práva bol povolený pod č.
P. dňa 20.9.2007. Predmetom bol spoluvlastnícky podiel na týchto nehnuteľnostiach v podiele 1 k celku.

Z výpisu z LV č. XXX, okres W. N., C. W. P. C. , kat. územie P. C. vyplynulo, že spoluvlastníkmi
predmetných nehnuteľností o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1 sú účastníci konania t.j. žalobca a
žalovaná.

Z fotokópie darovacej zmluvy zo dňa 20.8.2007 kde ako darkyňa je uvedená T.. Y. C. a ako

obdarovaný N.. Y. C. vyplýva, že touto darovacou zmluvou sa malo previesť vlastnícke právo vo veľkosti
spoluvlastníckeho podielu 1 k celku na N.. Y. C. a jednalo sa o nehnuteľnosti kat. územie O., C. W. -
Z., parcela č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 19 m2 a radová garáž súpisné č. XXXX
postavená na parcele č. XXXX, zapísané na LV č. XXXXX. Súčasťou toho je aj návrh na povolenie
vkladu zo dňa 20.8.2007, pričom ani návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva ani na darovacej

zmluve nie sú podpisy účastníkov tejto darovacej zmluvy.

Faktúrou č. 10/07 zo dňa 20.8.2007 Y.. Y. T., advokát vyúčtoval žalobcovi sumu vo výške XX XXX,-
Sk a to za 4 darovacie zmluvy kde v jednej darovacej zmluve je uvedený ako darca žalobca, má sa
týkať nehnuteľnosti na P. C., v ďalších troch darovacích zmluvách je ako darkyňa uvedená žalovaná

a má sa týkať garáže v W., Č. Z. H. R. W.N. - U. a chalupy P. K.. Z príjmového pokladničného dokladu
zo dňa 5.1.2008 Y.. T. potvrdil, že prevzal od N.. C. sumu vo výške 24 XXX,- Sk za právne služby - 4x
darovacie zmluvy.

Z rozsudku tunajšieho súdu č.k. 39C/19/2009-64 vyplynulo, že manželstvo účastníkov konania bolo

rozvedené a maloletý syn účastníkov účastníkov konania K. bol zverený do výchovy a opatery matky.
Rozsudok okrem výroku o výživnom nadobudol právoplatnosť dňa 24.3.2010.

Rozsudkom č.k. 13C/15/2008-365 zo dňa 13.5.2009 súd zrušil bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
účastníkov konania v zmysle ust. § 148 ods. 2 Obč. zákonníka. Predmetný rozsudok bol potvrdený

Krajským súdom v Košiciach a to rozsudkom č.k. 6Co/2572009-397 zo dňa 24.11.2009. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 19.1.2010.

Zo spisu sp. zn. 42C/158/09 vyplýva, že dňa 3.9.2009 žalobca N.. Y. C. podal na súd návrh na určenie
vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu vo veľkosti 1 na

predmetných nehnuteľnostiach, ako aj návrh na vydanie daru. Uznesením č.k. 42C/158/2009-130 zo
dňa 20.9.2010 súd konanie prerušil do právoplatného skončenia veci vedenej pod sp. zn. 29C/123/2010.

Zchronológieúkonov(čl.51spisu)vyplývakedyaakéúkonymedziúčastníkmikonaniabolivykonávané,
kde okrem iného je uvedené, že dňa 20.9.2007 nadobudla žalovaná darovaním polovicu nehnuteľnosti v

kat. území P. C., dňa 5.2.2008 podala žalovaná návrh na zrušenie BSM za trvania manželstva z dôvodov
na strane žalobcu a dňa 18.2.2009 podala návrh na rozvod manželstva.Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že okrem predmetnej darovacej zmluvy, ktorej neplatnosti sa v
tomto konaní domáha boli vypracované ďalšie 3 zmluvy, ktoré spracovával jeho osobný právnik Y., T.. K
prevodu vlastníckehoprávavovýškespoluvlastníckehopodielu1 kpredmetnýmnehnuteľnostiamdošlo

z toho dôvodu, že žalovaná stále silnejšie naliehala na usporiadanie vzťahov k predmetnému rodinnému
domu, neustále mu opakovala, kedy prevedie ten spoluvlastnícky podiel na ňu. Žalobca spočiatku s
týmto prevodom nesúhlasil, odhovárali ho jeho príbuzní aj známi, pričom nakoniec pristúpil k darovaniu
s tým, že sa jedná o dar milujúcej manželke, že neskôr na jej podnet potom ona sama navrhla, že tiež
prepíše polovičný podiel na nehnuteľnostiach, ktoré vlastní na žalobcu. Právnikom bol upozornený, že

má ísť nie o dve darovacie zmluvy, ale ,že má ísť o zmluvu zámennú avšak manželka stále trvala na tom,
že to budú 2 samostatné zmluvy. Žalovaná dala podmienku, že v prípade, ak bude podpísaná darovacia
zmluva, na základe ktorej sa stane spoluvlastníčkou nehnuteľnosti, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve
žalobcu, potom následne dôjde aj k prevodu spoluvlastníckeho práva v podiele 1 k nehnuteľnostiam,
ktoré sú v jej výlučnom vlastníctve na žalobcu. Celkovo boli vypracované návrhy 4 darovacích zmlúv s
tým, že v 3 darovacích zmluvách bola ako darkyňa uvedená žalovaná a tieto sa týkali garáže, ktoré boli

vo vlastníctve žalovanej. Na garáže boli 2 darovacie zmluvy a ďalšia sa týkala chaty vo P. K..
V čase keď došlo k uzavretiu zmluvy situáciu v manželstve hodnotil ako dobrú. S odstupom času mal
zato, že manželka zneužila jeho dôveru, cítil sa oklamaný, podvedený a po spojení si udalosti, ktoré
nastali po darovaní dospel k presvedčeniu, že žalovaná nikdy nemienila urobiť také úkony, ktoré mu
deklarovala, to znamená previesť na neho vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú v jej výlučnom

vlastníctve. Bol teda primätý na uzavretie darovacej zmluvy, ktorú uzatvoril v omyle, že ide o dar milujúc
manželky,ktoránemážiadnevýhradyvočižalobcovi,vočimanželskémuspolužitiuapodobne. Poukázal
nato, že po darovaní sa začalo meniť správanie jeho manželky a že manželka si pripravovala len
doklady a veci k ukončeniu manželstva. Správanie manželky po obdarovaní hodnotil ako chladné,
odmerané niekedy až nepriateľské. Toto jej správanie vyvodzoval z toho, že si vybrala kontakty ľudí

z jeho mobilného telefónu, ktorých navštevovala a informovala sa o jeho osobe. Otvárala a fotila jeho
súkromnú aj firemnú korešpondenciu, dala ho sledovať bezpečnostnou službou, hrubo a nepravdivo
ho osočovala pred deťmi. V mesiaci november 2007, t.j. 2 mesiace po darovaní, si založila bez jeho
vedomia spoločnosť s ručením obmedzeným, kde na začiatočný vklad použila sumu XXX XXX,- Sk zo
spoločných prostriedkov. Zakúpila si diktafón, aby ho mohla nahrávať a doklady použila na súde.

S odstupom času keď si dal tieto všetky udalosti dohromady mal pochybnosti o tom, či takto sa má
správať obdarovaná osoba. Žalobca potom, čo na základe vkladu do katastra nehnuteľnosti sa aj
žalovaná stala podielovou spoluvlastníčkou na nehnuteľnostiach, ktoré predtým patrili do jeho výlučného
vlastníctva, naliehal na ňu, aby došlo tiež k prevodu
spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach na neho, avšak to bolo zo strany žalovanej odsúvané

a potom už k tomu prišli problémy medzi účastníkmi konania, bol podaný návrh na zrušenie BSM za
trvania manželstva a tieto veci sa odsunuli.
V čase keď sa podpisovala darovacia zmluva manželka nemala žiadne výhrady voči žalobcovi, voči ich
spoločnému manželskému životu, a ani voči vzťahu žalobcu k deťom. Uviedol, že spoločné rokovanie
za účasti obidvoch účastníkov konania a Y.. T. nikdy nebolo, podklady na vypracovanie zmlúv predkladal

právnikovi žalobca. Keďže darovacie zmluvy pripravoval Y.. T., žalobca sa pozná aj s N.. T., jeho synom,
ktorý bol vlastne sprostredkovateľom medzi ním a Y.. T..

Z výpovede žalovanej vyplynulo, že manželstvo so žalobcom uzatvorili v roku 1988, manželstvo trvalo
22 rokov a počas tohto manželstva sa účastníkom konania narodili dvaja synovia. Potvrdila, že aj

pred uzavretím darovacej zmluvy mala výhrady voči správaniu sa manžela, avšak tieto súviseli so
starostlivosťou o deti, s trávením voľného času keď žalobca v pracovnej pozícii, ktorú zastával bol
vyťažený a málo sa venoval deťom, pričom žalovaná chcela aby viac času trávili spoločne ako rodina.
K otázke darovania nehnuteľnosti sa vyjadrila, že v predmetnom dome bývali od uzavretia manželstva
t.j. od roku 1988, zo spoločných prostriedkov ho rekonštruovali, pričom v rámci takej spoločnej diskusie

prišlo sa na myšlienku realizovať prevod spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam a to aj s
prihliadnutím nato, že v čase, keď sa rodinný dom rekonštruoval žalovanej bolo viackrát svokrom
naznačené, že to nie je jej dom. Žalobcu žiadnym spôsobom nenútila k darovaniu, nedopustila vo voči
nekalého správania, žalobca sa k darovaniu rozhodol dobrovoľne. O skutočnostiach, ktoré tvrdil žalobca,
že v krátkej budúcnosti potom, čo bola uzatvorená darovacia zmluva, kde ako darca bol označený

žalobca, že mali byť uzatvorené aj ďalšie darovacie zmluvy, kde mala byť ako darkyňa uvedená žalovaná
o tom nemala vedomosť, dozvedela sa to až počas súdnych konaní , ktoré medzi účastníkmi konania
prebiehali.S prevodom spoluvlastníckeho podielu na žalobcu k nehnuteľnostiam, ktorých je výlučnou vlastníčkou
sa nikdy so žalobcom nerozprávali, nikdy by s tým nesúhlasila a to z toho dôvodu, že nehnuteľnosť
a to chata na G., ako aj garáže boli zakúpené jej rodičmi z ich finančných prostriedkov, avšak na jej

meno a to pred uzavretím manželstva. Predmetné nehnuteľnosti zo svojich peňazí teda nekupovala,
žiadne sumy zo svojho príjmu tam neinvestovala a teda žalobca nemal s nimi nič spoločné. O predmetné
nehnuteľnosti sa ani ako manželia spoločne nestarali, neudržiavali ich, celá starostlivosť bola v réžii
jej rodičov. O darovacej zmluve (čl. 83-84,) ktorá sa týka garáže na X. D.. P. W., kde mala byť v pozícii
darkyne vedomosť nemala, takúto darovaciu zmluvu predtým nevidela a zo strany žalobcu jej nebolo

povedané, že vypracovaním darovacích zmlúv poveril svojho právnika. Poprela výslovne, žeby dávala
akýkoľvek podnet na vypracovanie darovacích zmlúv pričom poukázala nato, že N.. T. je kamarát
žalobcu a zároveň aj obchodný partner, mali spoločný obchod s pneumatikami a v prípade, ak by aj mala
úmysel darovať časť nehnuteľnosti žalobcovi a tom by museli vedieť aj jej rodičia. Nie je pravdou , že
mali sa podpísať darovacie zmluvy resp. zámenné zmluvy, na základe ktorých by žalovaná časť svojho
majetku previedla na žalobcu.

Potvrdila, že aj po darovaní v ich manželstve bolo všetko v poriadku, koncom roka 2007 sa zúčastnila
spoločne so žalobcom na narodeninovej oslave jeho obchodného partnera v B., všetko bolo v poriadku,
taktiež začiatkom roka 2008 za účasti ďalších 4 manželských párov sa zúčastnili dovolenky v Alpách
a zároveň z predložených fotiek z rodinného albumu z rodinnej oslavy z marca 2008, kedy oslavovala
narodeniny, kde na fotkách je už, či sama alebo spoločne s manželom tieto fotky nenasvedčujú tomu ,

žeby medzi účastníkmi konania
ako manželmi boli vtedy nejaké problémy ,nedorozumenia a podobne. Poprela tvrdenie žalobcu, že
potom, čo bol u neho N.. T. mal mať s ňou telefonický rozhovor , ktorý dal na „hlasitý odposluch", v
rozhovore mala potvrdiť skutočnosť, že súhlasí so zámennými zmluvami.

Z výpovede svedka N.. T. T. vyplynulo, že darovacie zmluvy, na ktoré sa účastníci konania odvolávali
v tomto konaní pripravoval jeho otec, pričom pri niektorých sedeniach bol a vlastne s celou vecou sa
oboznámiltak,žebolvlastnesprostredkovateľom - nosičomtýchtozmlúv,tietozmluvyjehootecpripravil
a prostredníctvom svedka ich doručil žalobcovi a následne potom od žalobcu ich svedok priniesol späť k
otcovi. Mal vedomosť o tom, že žalobca chcel spočiatku jednu zmluvu, ktorá by sa týkala domu, garáže

aj chaty, pričom potom následne uviedol, že žalovaná takúto zmluvu nechce a potom sa vypracovalo viac
zmlúv. Spoločne ešte aj s otcom mu vysvetľovali nech na takéto veci nepristupuje. Prvá zmluva, ktorá
bola aj popísaná pokiaľ si dobré pamätá sa mala týkať rodinného domu a následne mali byť podpísané
ďalšie zmluvy týkajúce sa garáže a chaty. Nevedel sa vyjadriť k tomu, či podklady k vypracovávaniu
zmlúv predložil žalobca alebo žalovaná, avšak jeho otec tieto podklady mal. Či bolo aj vôľou žalovanej,

prevádzať časť svojho vlastníckeho práva na žalobcu o tom vedomosť nemal, avšak potvrdil, že keď
prišiel pre jednu zmluvu k žalobcovi vyprovokoval žalobcu k telefonátu, ktorým mal volať žalovanej s tým,
že povedal, že sú dohodnutí, že to urobí tak a tak. Konkrétne si slová už nepamätá avšak z rozhovoru
vyplynulo, že áno, že sa dohodli. Bolo to v kancelárii žalobcu kde prítomní boli len oni dvaja, to znamená
svedok a žalobca. V rozhovore odznelo, že je tu prítomný ten právnik, nespomínal konkrétne kto, a že či

to urobia tak, ako sa dohodli, bolo to formulované žalobcom v dlhších vetách. To, že žalobca skutočne
telefonoval so svojou manželkou, t.j. žalovanou, svedok predpokladal len z jeho reakcie v telefóne.
Potvrdil, že bol v obchodnom vzťahu so žalobcom v minulosti. So žalovanou sa o predmetných veciach,
to znamená o darovacích zmluvách nezúčastnil žiadneho rokovania. Nebol svedkom žiadneho nátlaku
na žalobcu, ktorých výsledkom by malo byť spísanie darovacej zmluvy. Ďalej svedok uviedol, že žalobca

spomínal, že jeho manželka na neho nalieha, aby na ňu previedol polovicu rodinného domu, žalobca
mu to bližšie zdôvodňoval tým, že napr. prestala mu manželka robiť večeru, prestala mu prať a podobne.

Podľa § 34 obč. zák. právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých
práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37 ods. 1 obč. zák. právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

Podľa § 39 obč. zák neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu

alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 49a obč. zák právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo
skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tentoomyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala
úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

Podľa § 80 písm. c) osp. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Žalobca sa v tomto konaní domáhal určenia, že darovacia zmluva je neplatná a zároveň, že je
spoluvlastníkom vyššie popísaných nehnuteľností.

Základným procesným predpokladom úspešnosti takejto žaloby je existencia naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení. Naliehavý právny záujem na určení, či tu právny vzťah alebo právo je
alebo nie je, je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo kde by
sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Žaloba domáhajúca sa určenia podľa § 80
písm. c) O.s.p. nemôže byť spravidla opodstatnená tam, kde možno žalovať o splnenie povinností podľa

písm. b) tohto ustanovenia. Aj v prípade, kedy možno žalovať o splnenie povinností, môže byť naliehavý
právny záujem na určení daný vtedy, ak sa tým vytvorí pevný právny základ pre právne vzťahy medzi
účastníkmi a predíde sa tak prípadným ďalším žalobám o plnenie alebo ak žaloba o splnenie povinností
nerieši alebo nemôže riešiť celý obsah alebo dosah sporného právneho vzťahu alebo práva.

Žalobca v danej veci naliehavý právny záujem na takejto určovacej žalobe osvedčil, pretože žaloba
o vrátenie daru , ktorá je vedená pod sp. zn. 42C/158/2010, kedy vrátenia daru možno sa domáhať
len vtedy, ak k darovaniu došlo platne a v prípade, ak by konajúci súd v rámci predbežnej otázky
skúmal platnosť darovacej zmluvy a došiel by k záveru, že darovacia zmluva je neplatná, výsledkom
by bolo rozhodnutie súdu , že žaloba by bola zamietnutá a nebol by žalobca určený za výlučného

vlastníka dotknutých nehnuteľností. Pre tento prípad by sa teda žalobcom musel domáhať určenia
neplatnosti darovacej zmluvy v samostatnom konaní. V prípade, ak by žalobca nepodal žalobu o
určenie neplatnosti, jeho postavenie by sa stalo neistým, keď žalobca nemôže predvídať rozhodnutie
súdu v konaní o vrátenie daru. Nedostatok naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti by mal
žalobca len vtedy, keby platil stav, žeby došlo k platnému darovaniu. Zároveň súd tu poukazuje aj na

rozsudok NS SR zo dňa 24.1.2003 sp. zn. 2Cdo/110/02 z ktorého vyplýva a z ktorého cituje „nedostatok
naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti právneho úkonu nemožno vyvodiť z toho, že veriteľ
má možnosť domáhať sa vyslovenia neúčinnosti tohto právneho úkonu. Žalovaná v čase rozhodovania
súdu je zapísaná v katastre nehnuteľnosti ako vlastníčka spornej nehnuteľnosti a len vyhovujúce súdne
rozhodnutie môže byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu vlastníctva v katastri nehnuteľnosti."

V tomto smere súd poukazuje aj na ustálenú súdnu prax (napr. rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo/50/2000).
„S prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva v Katastri nehnuteľnosti a na jeho právne
účinky je odôvodnený záver, že právne postavenie žalobcu za tejto situácie je neisté a že bez
požadovaného určenia, by jeho právo mohlo byť ohrozené. Súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti , je vždy podkladom na vykonanie zmien v zápisoch katastra nehnuteľnosti

(rozsudokNSSRsp.zn.2Cdo/165/2005)".Bezrozhodnutiasúduotom,žedarovaciazmluvajeneplatná
si žalobca nemôže s úspechom uplatniť svoje nároky týkajúce sa obnovy jeho vlastníckeho práva
záznam v katastri nehnuteľnosti.

Vykonaním dokazovaním mal súd za preukázané, že na základe darovacej zmluvy uzavretej dňa

20.8.2007 žalobca ako darca previedol spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1 na nehnuteľnostiach v jeho
výlučnom vlastníctve na žalovanú ako obdarovanú, ktorých bližšia
špecifikácia je uvedená v texte tohto rozsudku. V priebehu konania sa žalobca bránil tým, že takýto
úkon by mal byť ako absolútne, tak aj relatívne neplatný.

Relatívnu neplatnosť videl v tom, že právny úkon urobil v omyle, ktorý videl v tom, že spoluvlastnícky
podiel na nehnuteľnostiach daroval , mal zato, že sa jedná o dar manželke, ktorá má záujem o trvalé
manželské vzťahy, ktorá svojho manžela miluje a voči spôsobu života v rodine a voči žalobcovi nemá
žiadne výhrady a chce so svojom manželom zotrvať v manželstve aj do budúcna , pričom žalovaná
už v čase darovania sa rozhodla manželstvo so žalobcom ukončiť, čo však žalobcovi nedala vedieť

a práve naopak predstierajúc, že v manželstve je všetko v poriadku, uisťujúc ho o ich vzťahu do
budúcna a apelujúc na jej lepší pocit a vytvorenia zázemia, na rovnosť ich majetkového postavenia
začala si pripravovať svoju pozíciu prečo najvýhodnejší odchod z manželstva a na základe toho týmto
postupom dosiahla prevod spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam na jej osobu (ako to vyplýva zo strany 4odôvodnenia žaloby). Zároveň namietal absolútnu neplatnosť právneho úkonu, že vôľa nebola slobodná
a vážna , určitá a zrozumiteľná, prejav vôle sa mal realizovať u účastníkov konania formou zámennej
zmluvyanieformoudvochsamostatnýchdarovacíchzmlúv,pretožetomuzodpovedalavôľaajvzájomné

predchádzajúce dojednania a teda právny úkon v zmysle § 39 Obč. zákonníka svojim obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Právna podstata omylu uvedeného v § 49a obč. zák. spočíva v tom, že konajúca osoba nemá
správnu alebo dostatočnú predstavu o dôsledkoch právneho úkonu. Základným predpokladom použitia

normatívnych dôsledkov tohto ustanovenia je to, že omyl sa týka takej okolnosti, bez ktorej by
konajúca osoba právny úkon neurobila. Inak povedané, ak by nebolo omylu, nedošlo by k urobeniu
právneho úkonu. Takýto omyl sa kvalifikuje ako podstatný omyl. Kumulatívnym predpokladom je však aj
subjektívnastránkadruhéhoúčastníkaprávnehoúkonu.Druhýúčastníkmuselomylvyvolaťaleboaspoň
o ňom musel - objektívne posudzované - vedieť. Omyl možno vyvolať aj z nedbanlivosti, z nepatrnosti,
z dôvodu nerešpektovania § 43 , ale aj úmyselne. V prípade, ak bol omyl vyvolaný úmyselne, právny

úkon je neplatný, bez ohľadu nato, či ide o omyl podstatný alebo nepodstatný. V takomto prípade ide o
omyl vyvolaný ľsťou. Omyl sa môže týkať predmetu plnenia , kvality predmetu plnenia, osoby druhého
účastníka právneho úkonu alebo iných náležitostí právneho úkonu, ktoré účastník konajúci v omyle
mienil považovať za podstatné, avšak mýlil sa pri ich posudzovaní.

Žalobca v tomto konaní a s prihliadnutím na súvislosti iných konaní , ktoré boli alebo sú vedené
medzi účastníkmi konania preukázal to, čo tvrdil, že žalovaná sa už v čase darovania rozhodla
ukončiťmanželstvosožalobcomsčonajvýhodnejšímzabezpečenímpriskončenímanželstva.Žalovaná
poukázalanato,žespoločnesožalobcomkoncomroka2007,toznamenápotom,čodošlokobdarovaniu
bola na spoločnej narodeninovej oslave jeho obchodného partnera v Nitre a všetko bolo v poriadku,

poukázala aj na fotografie zo spoločnej dovolenky v Alpách, ktorá sa mala konať začiatkom roka
2008 za účasti kamarátov respektíve obchodných partnerov žalobcu, ako aj na rodinnú oslavu pri
príležitosti jej 40. narodenín z marca 2008, kde nič nenasvedčovalo tomu, žeby boli v manželstve nejaké
problémy , nedorozumenia, avšak z chronológie úkonov, ktoré vypracovala žalovaná v grafe vyplynuli
iné skutočnosti, ktoré súd podrobne rozoberá ďalej.

Z chronológie úkonov vyplývajúcich z grafu v súvislosti s inými konaniami (zrušenie a vyporiadanie
BSM, rozvod manželstva) vedenými medzi účastníkmi konania vyplýva nasledovné:
Žalobcadňa4.12.2006,8.2.2007,27.2.2007,3.4.2007a30.4.2007prijímalodfirmyQ.U..G..C..peniaze,
pričom tieto zmluvy boli podpísané Y. J. otcom žalovanej, ktorý si dňa 6.7.2007 dal overiť podpis, aby

dokázal, že podpisy nie sú jeho. K predmetným listinným dôkazom sa žalobkyňa dostala tak, ako to
uviedla vo svojej výpovedi, niekedy v lete 2007 to znamená, že dňom 6.7.2007 keď bol overený podpis
jej otca, ktorý sa nezhodoval s podpisom na uvedených zmluvách, už v tom čase žalobkyňa mala
vedomosť o tom, že má výhrady voči žalobcovi minimálne v súvislosti s nakladaním so spoločnými
finančnými prostriedkami. O nakladaní s finančnými prostriedkami žalobcom sa žalovaná dozvedela z

rôznych zmlúv a to v období leta 2007 pri upratovaní tak, ako to uviedla vo svojej výpovedi v konaní
13C 15/2008-122 súd cituje: „ ja som sa o rôznych zmluvách o nakladaní s finančnými prostriedkami
dozvedela až v lete 2007 pri upratovaní. Odporca mal totiž pod posteľou uložené nejaké igelitové
tašky už asi pol roka, pričom mne to už začalo pri upratovaní, pri vysávaní vadiť a preto som ich
vytiahla a nahliadla do ich obsahu, pričom ich obsahom boli aj tie listinné dôkazy, ktoré som predložila“.

Následne potom v lete 2007 sa skontaktovala so svojou právnou zástupkyňou, ktorá jej poradila, aby
spolu s manželom komunikovali s tým, že žiadala poskytovať určitú sumu na starostlivosť o deti a na
starostlivosť o domácnosť a zo strany manžela bola dohoda poskytovať mesačne sumu 10.000 Sk,
pričom išlo o ústnu dohodu a peniaze boli poskytnuté v septembri 2007. Vzhľadom k tomu, že žalovaná
nemala úplné vedomosti o finančnom hospodárení manžela s ich spoločnými financiami a vzhľadom

k tomu, že jej odmietol poskytnúť bližšie kompletné údaje o tom, v akých peňažných inštitúciách majú
uložené peňažné prostriedky a potom, čo našla tie doklady v igelitke a po porade so svojou právnou
zástupkyňou, ktorej plnomocenstvo na zastupovanie v konaní udelila dňa 27.12.2007, pričom išlo o
generálne splnomocnenie, následne dňa 5.2.2007 bol na Okresnom súde Košice II podaný návrh na
zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a to z dôvodu § 148 ods. 2 Občianskeho zákonníka,

t.j. pre podnikanie obidvoch účastníkov konania. Na pojednávaní dňa 29.10.2008 žiadala zrušenie
BSM v zmysle § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka a to pre prípad, že by súd mal za to, že dôvody na
zrušenieBSMpodľa§148ods.2Občianskehozákonníkaniesúdané.Vtejtosúvislostipotompoukázala
na nehospodárne nakladanie manžela s finančnými prostriedkami patriacimi do BSM a jeho investícieako tichého spoločníka do rôznych spoločností, poskytovanie pôžičiek právnickým resp. fyzickej osobe,
financovaním reklamy a pod., pričom o finančných transakciách sa spoločne manželia nerozprávali
a neradili, ako nakladať so spoločnými finančnými prostriedkami. Žalobca nebol ochotný odpovedať

na otázky a informovať ju koľko majú spoločných finančných prostriedkov patriacich do BSM, pričom
situácia sa vyhrotila niekedy medzi jarou a letom 2007.

Následne v grafe je uvedený deň 20.9.2007, kedy žalovaná nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnosti
vo výške spoluvlastníckeho podielu 1/2, pričom darovacia zmluva bola uzatvorená dňa 20.8.2007 a

katastrálny úrad povolil vklad vlastníckeho práva dňa 20.9.2007, pričom čo sa týka okolností tohto
darovania, žalobca uvádzal, že k nemu došlo najmä a výlučne z podnetu žalovanej, pričom zároveň sa
malaajzaúčastisvedkovžalovanázaviazať,žebuderealizovanýrecipročnýprevodnehnuteľností,ktoré
sú v jej výlučnom vlastníctve, pričom toto sa vykonaným dokazovaním nepotvrdilo. Žalobca vo svojej
výpovedi v konaní sp.zn. 42C 158/2009, ktoré sa viedlo o vrátenie daru uviedol, že po naliehaní a tlakov
zo strany žalovanej sa dohodli na tom, že prevedie na manželku polovicu svojho majetku v jej prospech

a následne ona prevedie polovicu svojho majetku na žalobcu a v dôsledku toho dal dať vypracovať
aj darovacie zmluvy, ktoré sa mali týkať prevodu polovice rodinného domu a ďalšie dve darovania sa
mali týkať prevodu polovice chaty a polovice oboch garáží, ktoré boli vo vlastníctve žalovanej. Žalovaná
v tomto konaní uviedla, že k darovaniu polovice spoluvlastníckeho podielu na rodinnom dome došlo
viac menej po spoločnej diskusií, pričom žalovaná túto skutočnosť okomentovala tak, že v predmetnom

rodinne dome bývali celý čas od uzavretia manželstva, t.j. od roku 1988 a zo spoločných peňazí ho
rekonštruovali. Zároveň žalovaná sa v konaní sp.zn. 13C 15/2008 vyjadrila súd cituje: „ja chcem uviesť,
že s rodinným domom, s darovaním polovice rodinného domu to bolo tak, že keďže sme do domu
urobili značné investície, zveľadili sme samotný dom aj záhradu a okolie domu, ja som žiadala, keďže
sa investovalo z našich spoločných finančných prostriedkov, aby som bola ja spoluvlastníčkou domu, s

čím manžel až po dlhšom naliehaní súhlasil“.

K darovaniu sa žalobca vyjadril aj v konaní 42C 158/2009, kde vo svojej žalobe uviedol, že aj žalovaná
sa mala zaviazať k tomu, že i z jej strany bude recipročne realizovaný prevod nehnuteľnosti (ako to
vyplýva z odôvodnenia žaloby str. 2), dokonca toto svoje tvrdenie opiera aj o výpovede navrhnutých

svedkov Y.. Y. T. H. N.. T. T..

Žalovanánapojednávanídňa13.1.2014uviedla,súdcituje:“že smyšlienkouprišieljejmanželzdôvodu,
že dlho žili, žili šťastne, mali pekné manželstvo a už o tejto myšlienke sa dlhodobejšie rozprávali,
keďže v predmetnom dobe bývali od uzavretia manželstva. Táto téma bola spontánna pri vzájomných

manželských rozhovoroch, pričom o tejto otázke sa začali baviť po úmrtí svokra, pričom svokor zomrel
v júni 2006“.

Dňa 13.1.2008 bol nahratý na diktafón rozhovor účastníkov konania, ktorú nahrávku žalovaná
prezentovala ako snahu vyskúšať diktafón a z tohto dôvodu tam je zaznamenaný rozhovor účastníkov

konania týkajúci sa ich finančných záležitostí, finančného hospodárenia. Podľa názoru súdu je
prinajmenšom zvláštne a nie bežne zaužívané, že diktafón sa skúša tým spôsobom, že zo strany
žalovanej sa dávajú otázky k finančnému hospodáreniu a tieto sa následne nahrávajú. Takéto konanie je
potrebnépovažovaťzakonaniescieľomzabezpečeniasidôkazovpreukazujúcichžalobcovenakladanie
s finančnými prostriedkami patriacimi do BSM pre možné budúce potreby (súdne konanie a pod.).

Čo sa týka podania návrhu na zrušenie BSM, tento bol súdu podaný dňa 5.2.2008 osobne. V tomto
konaní, aj keď spočiatku žiadala žalovaná ako navrhovateľka zrušiť BSM z dôvodu podnikateľskej
činnosti účastníkov konania, t.j. v zmysle § 148a ods. 2 O.s.p., pričom neskôr v priebehu konania
skutočností, pre ktoré žiadala zrušiť BSM boli zmenené tak, že žiadala ho zrušiť pre porušovanie

dobrých mravov na strane žalobcu v zmysle § 148 ods. 2 O.s.p., ktoré porušovanie malo spočívať v
nehospodárnom nakladaní so spoločnými prostriedkami patriacimi do BSM.

Ďalším dátumom v chronológii úkonov je deň 15.1.2009, kedy žalovaná kúpila byt v Košiciach, t.j. ešte
pred rozvodom manželstva.

Ďalej zo dňa 16.1.2009 a 30.1.2009 sú uvedené nejaké emaily advokátky JUDr. Bajužíkovej, v
poslednom sa zmieňuje o nejakom podaní na súd zo dňa 16.1.2009 a ktorým má preukazovať aj nejaké
nekalé konanie N.. Y. C..Posledným údajom na predmetnom grafe je deň 18.2.2009, t.j. dátum, kedy bol na súde osobne podaný
návrh na rozvod manželstva medzi účastníkmi konania, pričom navrhovateľkou bola žalovaná. Aj v

samotnom návrhu na rozvod manželstva, ktorý podávala žalovaná v pozícií navrhovateľky v konaní sp.
zn. 39C 19/09 a ktorý bol podaný dňa 17.2.2009 uviedla súd cituje:“ že k vážnemu narušeniu vzťahov
došlo vtedy, keď manželovi začala vyčítať jeho pracovnú zaneprázdnenosť, zanedbávanie rodiny, s
ktorou trávil málo času, avšak najvážnejším dôvodom nedorozumení bola tá skutočnosť, že manžel tajil
svoje príjmy z podnikateľskej činnosti, nechcel zriadiť podpisové právo k účtom, na ktorých mal uložené

finančné prostriedky, tajil ich výšku, sám rozhodoval o investovaní zarobených finančných prostriedkov,
kupoval nehnuteľnosti, ktoré bez jej vedomia ďalej prenajímal tretej osoby a prostriedky si ponechával
pre seba. Taktiež zistila z dokladov, ktoré mal doma uložené, že zneužíval jej príbuzných (otca) na
transakcie, ktoré sa neuskutočnili, resp. neboli v súlade s právnym poriadkom. Zároveň uviedla, že
ďalším dôvodom nedorozumení bola tá skutočnosť, že nehnuteľnosť, ktorú zdedil aj jeho brat, obaja
vo výške 1/2, pričom do tejto nehnuteľnosti investovali nemalé finančné prostriedky ešte za života otca

žalobcu a táto nebola vysporiadaná v prospech navrhovateľky. Len pred nedávnom na moje naliehanie
mi manžel daroval polovicu domu, avšak jeho vysvetlenie vysporiadania so svojím bratom mi doteraz
nie je jasné, nakoľko jeho odpovede ohľadom vysporiadania sa rôznia. Raz je to finančné vysporiadanie
a raz sú to cenné papiere“.

Čo sa týka hodnotenia a vyhodnotenia súvislosti vyplývajúcich z grafu s inými konaniami vedenými
medzi účastníkmi konania , tú súd poukazuje na to, že pred podpisom darovacej zmluvy zo strany
žalovanej neboli preukázané žiadne výhrady voči spôsobu života účastníkov konania, pričom už na jar
až v lete 2007 mala zistiť, že žalobca mal v mene jej otca falšovať podpisy a uzatvárať zmluvy, pričom
dokonca v júli 2007 si otec žalovanej spísal prehlásenie so svojím overeným podpisom, kde uviedol, že

dotknuté zmluvy nepodpisoval, pričom pred žalobcom sa pred uzavretím darovacej zmluvy žalovaná o
tejto skutočnosti nezmienila, nežiadala žiadne vysvetlenie, avšak neskôr tieto dôkazy použila v konaní
sp. zn. 13C 15/2008 o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Zároveň v lehote 2007
vyhľadala právnu pomoc JUDr. Bajužíkovej a sama žalovaná vypovedala, že kroky realizovala po porade
so svojou právnou zástupkyňou, pričom pred uzavretím darovacej zmluvy sa o týchto skutočnostiach

vôbec nezmieňovala, nežiadala žiadne vysvetlenie k nutnosti oslovovať právneho zástupcu v rodinných
veciach a taktiež listiny, ktoré našla v lete pri upratovaní tieto bez vedomia žalobcu neskôr použila
v súdnom konaní proti žalobcovi, pričom o týchto sa znova nezmieňovala a nežiadala ani žiadne
vysvetlenie.

Keďže darovacia zmluva bola uzatvorená dňa 20.8.2007 a zavkladovaná dňa 20.9.2007, po uzavretí
tejto darovacej zmluvy, žalovaná, ktorá dovtedy nemala žiadne výhrady voči žalobcovi, od septembra
2007 začala sa intenzívne zaujímať o finančnú situáciu domácnosti, žiadala , ako sama potvrdila aj
vo svojej výpovedi sumu XX.XXX Sk, ktorú jej žalobca v septembri 2007 poskytol ako peniaze pre
deti a na chod domácnosti, žiadala prístup k účtom a to po 22 rokoch manželstva, v decembri 2007

udelila plnomocenstvo právnej zástupkyni JUDr. Bajužíkovej na podanie žaloby o zrušenie BSM. Po
udelení plnomocenstva dňa 5.2.2008 bol osobne podaný návrh na súd na zrušenie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. V tomto konaní, aj keď spočiatku žiadala zrušiť BSM z dôvodu podnikateľskej
činnosti účastníkov konania, t.j. v zmysle § 148a ods. 2 O.s.p., pričom neskôr v priebehu konania
skutočností, pre ktoré žiadala zrušiť BSM boli zmenené tak, že žiadala ho zrušiť pre porušovanie

dobrých mravov na strane žalobcu v zmysle § 148 ods. 2 O.s.p., ktoré porušovanie malo spočívať v
nehospodárnom nakladaní so spoločnými prostriedkami patriacimi do BSM. V januári 2009 si zakúpila
do svojho výlučného vlastníctva byt, pričom uzavretiu zmluvy a povoleniu vkladu vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností predchádzalo určité časové obdobie spočívajúce vo vyhľadaní vhodného bytu,
vybavení hypotekárneho úveru a pod.

Súd nehodnotil a nevyporiadaval sa s postojom žalovanej na pojednávaní 2.2.2012, kde odmietla
vypovedať z dôvodu, že žalovaná po zrušení I. stupňového rozsudku a zmene právneho zástupcu
na pojednávaní dňa 13.1.2014 vypovedala. Uviedla, že odmietla vypovedať z dôvodu kladenia
sugestívnych a kapcióznych otázok zo strany právnej zástupkyne žalobcu s cieľom ponížiť ju a zároveň

neodpovedať na otázky jej odporučil vtedajším právnym zástupcom.

Na základe týchto skutočností posúdiac každé jednotlivé konanie vyplývajúce z grafu osobitne, všetky
aj vo vzájomnej súvislosti, súd mal za preukázané, že minimálne od leta 2007, kedy žalovaná objavilalistinné dôkazy týkajúce sa nakladania žalobcu s ich spoločným majetkom a následne od 6.7.2007,
keď medzi jednotlivými dokladmi boli aj zmluvy o pôžičkách, ktoré mal uzatvárať jej otec a ktorý si
týmto dňom dal overiť podpis s tým, že tento na zmluvách nebol jeho vlastnoručným podpisom, už od

uvedeného dátumu musela mať dosť opodstatnené výhrady voči manželskému spolužitiu so žalobcom,
najmä čo sa týka nakladania so spoločnými finančnými prostriedkami a teda, že tento spôsob finančného
hospodárenia jej nevyhovuje, pričom o tom sa pred podpísaním darovacej zmluvy žalobcovi nezmienila,
čo potvrdila aj sama vo svojej výpovedi, zároveň už v tom čase, keďže si doklady, ktoré našla v taške
pri upratovaní, si z nich zaobstarala kópiu a tieto potom následne použila v ďalších súdnych konaniach

proti žalobcovi. Súd je potom toho názoru, že je preukázané, že žalobca uzavrel so žalovanou darovaciu
zmluvu v omyle, ktorý vyvolala úmyselne v snahe nadobudnúť majetok patriaci do výlučného vlastníctva
žalobcu, pričom naliehala na uzatvorenie darovacej zmluvy, čo aj sama vo výpovediach v iných súdnych
konaniach potvrdila a zatajila mu skutočnosti, ktoré sa dozvedela pred podpisom darovacej zmluvy, na
základe ktorých mala potom výhrady k finančnému hospodáreniu a ktoré boli prezentované jednak ako
dôvod podania návrhu na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a aj v konaní o rozvod

manželstva. Zároveň v snahe získať majetok patriaci do výlučného vlastníctva žalobcu presvedčila
žalobcu, že aj ona mu daruje časť majetku patriaceho do jej výlučného vlastníctva, pričom trvala na
uzavretí samostatných darovacích zmlúv. Potom, čo nadobudla dar už uzavretie darovacích zmlúv
nerealizovala. To je možné vyvodiť aj z toho, že čo sa týka telefonátu svedka Ing. Mikulu, ktorý
„vyprovokoval“ telefonát žalobcu žalovanej, ktorý bol daný na hlasitý odposluch, táto potvrdila, že sa

zakladá na pravde reciprocita uzavretia právnych úkonov (darovacích zmlúv). Žalobca nevedel, že bude
so žalovanou telefonicky hovoriť o týchto skutočnostiach a nie je teda logický zdôvodniteľné, že nevediac
o tom, že bude so žalovanou telefonovať si „pripravil záložnú telefonujúcu“ (možno nejakú tretiu osobu),
ktorá by osvedčila úmysel uzavrieť ostávajúce darovacie zmluvy neskôr.

Súd poukazuje aj na vyjadrenie žalovanej k odvolaniu zo dňa 14.2.2013, kde uviedla súd cituje: „otec
žalobcu mi naznačoval, že rodinný dom nie je môj, najmä počas rekonštrukcie, aj preto sa žalobca
spontánne, bez toho, aby ja som naňho vyvíjala nátlak, rozhodol polovicu z nehnuteľnosti mi darovať.
Ja som to pokladala za správne rozhodnutie, s ohľadom na spoločné investície do domu, ako aj na náš
dlhoročný vzťah, predsa išlo o 22 ročné manželstvo“. Pričom v konaní sp.zn. 13C 15/2009 o zrušenie

BSM na pojednávaní dňa 18.2.2009 žalovaná sama na otázku súdu, ako došlo k darovaniu rodinného
domu uviedla, že navrhovateľ tento daroval až po dlhšom naliehaní odporkyne na navrhovateľa, čiže
z toho teda vyplýva, že o nejakej spontánnosti nemôže byť reč. Zároveň čo sa týka predmetného
vyjadrenia uviedla, že žalobu o zrušenie BSM podala z dôvodu, že predpokladala vyriešenie nezhôd,
ktoré boli medzi manželmi a ktoré sa týkali finančného hospodárenia, pričom mala záujem na udržaní

manželstva a rodiny, pričom táto veta sa dostala do konfrontácie výpovedí, ktoré odzneli v skoršom
časom okamihu v roku 2007 až v roku 2009 v iných konaniach, pričom aj samotná žalovaná uviedla,
že návrh na zrušenie BSM podávala z dôvodu, že žalobca podniká a až následne potom odôvodnila
svoj návrh na zrušenie BSM tým, že nehospodárne nakladá s majetkom účastníkov konania. Zároveň
aj graf, ktorý bol predložený jej právnym zástupcom, a ktorý zaznamenával sled udalostí v postupností,

z toho je zrejmé a nemožno mať pochybností, že žalovaná už v čase darovania robila faktické úkony,
ktoré osvedčujú jej disponovanie informáciami, že mala za to, že už nemieni so žalobcom zotrvať v
manželstve a zbierala si k tomu podklady, jednak sú to podklady od jej otca, ktorý overoval svoj podpis za
účelom vylúčenia uzavretia zmlúv o pôžičkách a jednak ďalšie skutočností uvedené v grafe. Žalovaná
pred darovaním a po darovaní robila také kroky, ktoré viedli k rozpadu manželstva a jednak osvedčujú

tú skutočnosť , že preto, aby došlo k darovaniu, sľubovala vecí, ktoré následne nesplnila (reciprocita
darovania).

Čo sa týka jej nespokojností s finančným hospodárením v domácnosti a tým ako žalobca nakladal s
financiami, tak v prípade, keď by aj súd mal za to, že podľa žalovanej január 2008 bol tým dátumom,

kedy sa bola radiť s advokátkou ako postupovať vo vzťahu k tomu, že nie je spokojná s finančným
hospodárením v ich rodine, pričom v takomto prípade návrh na zrušenie BSM bol spísaný vlastne hneď
nato (na návrhu je uvedený deň 4.2.2008). Zároveň doklady, ktoré našla v lete 2007 pod posteľou,
tieto doklady si nafotila, žalobcovi o tom nepovedala a následne ich predložila v konaní o zrušení BSM.
Zároveň v konaní o vyporiadaní BSM sp. zn. 42C 122/2012 na pojednávaní dňa 2.6.2014 predložila

fotodokumentáciu vybavenia rodinného domu účastníkov konania hnuteľnými vecami a pri každej fotke
hnuteľnej veci sa nachádzal denník SME, pričom je minimálne zvláštne s poukazom na časový sled
udalostí, že účastníci konania podľa slov žalovanej žijú v 22 ročnom bezproblémovom a šťastnom
manželstve, v lete 2007 žalovaná nájde pod posteľou doklady, v septembri 2007 je zavkladovanádarovacia zmluva, zároveň medzi tým si žalovaná nafotí kompletné vybavenie a zariadenie rodinného
domu účastníkov konania, v septembri-októbri žiada výživné a pristúp k účtom a podľa vyjadrenia
žalovanej v januári 2008 navštevuje advokáta, lebo nie je spokojná s hospodárením domácnosti a

chce rovnosť účastníkov konania, čo sa má dosiahnuť práve zrušením BSM, aby sa následne mohlo
pokračovať v šťastnom a bezproblémovom manželstve.

Súd poukazuje aj na to, že medzi výpoveďami žalovanej od roku 2008 až po rok 2014 sú jej výpovede
menené a upravované majúc na mysli rozdielne tvrdenia vo vzťahu k myšlienke darovania, kedy v roku

2008 a v roku 2009 vypovedala pred súdom, že darovanie bolo realizované po jej dlhodobom naliehaní,
pričom výpoveďou v konaní o zrušenie BSM súdu chcela preukázať stav nerovnakého postavenia v
manželstve, pričom neskôr už uviedla, že jednalo sa o spontánny dar zo strany žalobcu. Túto zmenu
v názoroch uveriteľným spôsobom žalovaná nevysvetlila. V prípade ak do leta 2007 žalovaná žila v
bezproblémovom a v šťastnom manželstve, súd je toho názoru, že nebol z jej strany dôvod, aby si jednak
nafotila každú hnuteľnú vec v rodinnom dome zároveň s uvedením denníka SME, aby bolo zrejmé, kedy

sa predmetné fotografie robili, začala požadovať od septembra 2007 dispozičné práva k účtom, výživné
na deti a nakoniec v januári 2008 navštívila advokátku s cieľom dosiahnuť rovnocenné postavenie v
rodine a vo februári 2008 už je podaný návrh na zrušenie BSM na súde. Aj z výpisu z účtu mobilného
telefónu žalovanej, ktorý predložil žalobca je zrejmý jej kontakt s právnou zástupkyňou v júni, v júli 2007
a ďalšie dôkazy (fotodokumentáciu) zhotovené samotnou žalovanou s prihliadnutím aj na časový sled

udalostí v grafe predloženým tiež žalovanou, je možné zhrnúť to, že po uzavretí darovacej zmluvy dňa
20.8.2007 a následne jej zavkladovaním do katastra nehnuteľností dňa 20.9.2007 a vyplýva to aj z
pripojených spisov účastníkov konania (v konanie o zrušenie BSM, o vrátenie daru, o rozvod) vyšlo
najavo, že žalovaná spustila sled udalostí v dôsledku čoho začala žiadať a aj dostala finančný obnos
týkajúcisavýživnéhonadetíachoddomácnosti,žiadala prístupkúčtom,nafotilasivybavenierodinného

domu v septembri 2007, v decembri 2007 udelila plnomocenstvo právnej zástupkyni na podanie žaloby o
zrušenie BSM, v roku 2008 zakúpila do výlučného vlastníctva byt, pričom o tom, že na jar v roku 2007 až
po leto 2007 našla dokumenty týkajúce sa finančného hospodárenia žalobcu so spoločnými peniazmi, o
tejto skutočnosti sa pred uzavretím darovacej zmluvy žalobcovi vôbec nezmienila. Neinformovala ho o
tom, nežiadala žiadne vysvetlenie, avšak neskôr tieto dokumenty použila v súdnych konaniach. Zároveň

pred letom 2007 vyhľadala právnu pomoc a sama žalovaná uviedla, že kroky realizovala po porade so
svojouprávnouzástupkyňou.Vôbecotomneinformovalažalobcu,žejepotrebnériešiťurčitéskutočností
v rodinných veciach a to prostredníctvom advokáta.

Vzhľadom nato, že právna podstata omylu spočíva v tom, že konajúca osoba má nesprávnu alebo

nedostatočnú predstavu o dôsledkoch právneho úkonu, súd je toho názoru, že žalobca konal v omyle
v zmysle § 49a Obč. zákonníka je neplatná. Pri posudzovaní neplatnosti právneho úkonu táto sa
posudzuje so zreteľom na okolnosti daného prípadu v okamihu, keď k právnemu úkonu došlo.

Dobré mravy síce nie sú v žiadnom právnom predpise definované, avšak tento pojem možno stotožniť

so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie
výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych
vzťahov).

V zmysle rozhodnutia Ústavného súdu č. II. ÚS 249/1997 boli dobré mravy charakterizované ako

súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je mnohokrát
zaisťované i právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými, morálnymi
zásadami demokratickej spoločnosti. Tento všeobecný horizont, ktorý vývojom spoločnosti rozvíja i svoj
morálny obsah v priestore a v čase, musí byť posudzovaný z hľadiska konkrétneho prípadu práve v
danom čase, na danom mieste a vo vzájomnom konaní účastníkov právneho vzťahu.

Žalobca zároveň podaním zo daň 10.8.2010 uplatnil u žalovanej relatívnu neplatnosť darovacej zmluvy ,
pričom na predmetný list reagovala JUDr. Jana Bajužíková listom zo dňa 20.8.2010 ako v tom
čase poverená zastupovaním žalovanej. Aj v tomto vyjadrení je uvedené, že žalovaná chcela so
žalobcom zotrvať v manželstve, avšak bez možností spoločného hospodárenia, keďže nemala prehľad

o spoločnom hospodárení, avšak tú súd poukazuje na to, že kroky, ktoré robila žalovaná a ktoré
vyšli najavo v súdnych konaniach, ktoré sa medzi účastníkmi konania viedli a z grafického sledu
udalostí vypracovaného žalovanou, sú v rozpore s týmto deklarovaným tvrdením. Žalovaná namietala
doručenie predmetného listu. Z doručovacieho hárku spoločností UPC s.r.o. Košice vyplynulo, žezásielka bola doručovaná priamo žalovanej a potvrdila to svojím podpisom, pričom túto zásielku prevzala
dňa18.8.2010atentolistboldoručovanýžalovanejdovlastnýchrúk,pričomnatentolistreagovalaJUDr.
Bajužíkováadatovalalist20.8.2010,takževprípade,akbyajžiadnepotvrdenieodoručenípredmetného

listu žalovanej nebolo zo strany žalobcu predložené, nie je možné logicky dôjsť k inému názoru než k
tomu, že v prípade, ak JUDr. Bajužíková mala v tom čase sídlo v Michalovciach a odpovedala na list,
ktorý bol zasielaný žalobcom priamo žalovanej, JUDr. Bajužíková sa k predmetnému listu mohla dostať
len tým spôsobom, že jej ho odovzdala žalovaná a zároveň ju poverila odpoveďou na tento list.

Žalovaná vzniesla námietku premlčania nároku žalobcu na uplatnenie si relatívnej neplatnosti právneho
úkonu - darovacej zmluvy. Námietka premlčania žalovanej nie je dôvodná, nakoľko darovacia zmluva
bola uzatvorená dňa 20.8.2007 a žalobca sa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne dovolal
relatívnej neplatnosti právneho úkonu u žalovanej v 3-ročnej premlčacej lehote dňom 18.8.2010, kedy
táto predmetnú písomnosť, t.j. dovolanie sa relatívnej neplatnosti prevzala a prostredníctvom svojej
vtedajšej zástupkyne aj na to listom zo dňa 20.8.2010 reagovala, pričom v konaní bolo preukázané,

že JUDr. Bajužíková v tom čase žalovanú zastupovala, keďže dňa 7.9.2010 jej samotná advokátka
JUDr.Bajužíkovafakturovalaposkytnutieprávnychslužieb.Zároveňtouviedlaajsamotnážalovaná,keď
oznámila súdu, že dňom 16.5.2011 si zvolila nového právneho zástupcu a to Mgr. Jaroslava Martiňuka.

V kontexte týchto skutočností teda vyplýva, že vzhľadom na časový sled udalostí vyplývajúcich z grafu a

posudzujúc predmetné úkony účastníkov konania v súvislosti aj s inými konaniami vedenými medzi nimi
a s prihliadnutím na rozpory a zmenu výpovede žalovanej v závažných skutočnostiach majúcich vplyv
na rozhodnutie v danej veci, jej tvrdenia, boli odlišné, ako keď bola vypočúvaná v skorších dátumoch v
iných konaniach, súd mal za to, že dôveryhodnosť jej výpovedí v tomto konaní, keď už mala za sebou
rad iných súdnych pojednávaní v iných konaniach, je nízka.

Na základe toho z výsledkov vykonaného dokazovania, zhodnotiac každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy vo vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko, čo uviedli účastníci konania, ako aj čo
vyšlo za konania najavo, je možné zo strany súdu urobiť záver o absolútnej aj o relatívnej neplatnosti
darovacej zmluvy. Správanie žalovanej popísané vyššie súd považoval za správanie v rozpore s dobrými

mravmi. Na základe vyššie uvedeného teda súd žalobe vyhovel. S tým úzko súvisela aj otázka určenia
spoluvlastníckeho práva k daným nehnuteľnostiam v prospech žalobcu, keď súd pri určení neplatnosti
darovacejzmluvyzároveňurčil,žežalobcajevlastníkomajďalšejpolovicenehnuteľností,ktorú neplatne
previedol na svoju vtedajšiu manželku, t.j. žalovanú.

O trovách konania súd rozhodol tak, že o nich rozhodne po právoplatnosti predmetného rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
II v 2 písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OZ - z odvolania musí byť zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; 31) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.