Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. marec 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/221/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112241659
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1112241659.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek JUDr.

Dariny Kuchtovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci žalobcu: Ochranné združenie interpretov
Slovenska, Tomášikova 5/A, Bratislava, IČO: 30778743, zastúpený: JUDr. Svetozár Juran, advokát,
Dúbravská 9, Bratislava, proti žalovanému: Hotely mládeže Slovakia, a. s. , Pražská 11, Bratislava,
zastúpený: De minimis, spol. s r. o., Lovinského 22, Bratislava, IČO: 36868949, o zaplatenie 2 649,59
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave
č. k. 5C/ 87/2013 - 78 zo dňa 19.11.2014, do výroku, ktorým súd vyhovel čiastočne žalobe žalobcu o
zaplatenie , takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č. k. 5C/87/2013-78, zo dňa 19.11.2014
v napadnutej časti o zaplatenie sumy 1 277,61 eur s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % za každý deň
z omeškania zo sumy 1 277,61 eur od 01.01.2011 do zaplatenia, m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

Žiadnej strane sporu nepriznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. konanie v časti o zaplatenie 1 371,98 eur
zastavil; výrokom II. žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1 277,61 eur s úrokom
z omeškania vo výške 0,05 % za každý deň z omeškania zo sumy 1 277,61 eur od 01.01.2011 do

zaplatenia, a úrok z omeškania vo výške 0,05 % zo sumy 1 371,98 eur za každý deň omeškania od
01.01.2011do04.03.2011;anahradiťmutrovykonania158,50eurzazaplatenýsúdnypoplatoka426,20
eur na náhradu trov právneho zastúpenia. Vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol.
2. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobou doručenou súdu dňa 13.12.2012 sa žalobca domáhal
voči žalovanému zaplatenia istiny vo výške 2 649,59 Eur s príslušenstvom. Nárok odôvodnil tým,
že na základe uzavretej Hromadnej licenčnej zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 07.06.2010 medzi
stranami sporu (ďalej len Zmluva) vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť žalovanú istinu za obdobie

od 01.01.2010 - 31.12.2010, vyúčtovaná faktúrou č. 102300191 zo dňa 27.12.2010, splatnou dňa
31.12.2010. Keďže žalovaný pohľadávku v lehote splatnosti a ani dodatočne nezaplatil, žalobca si
uplatnil aj úrok z omeškania vo výške určenej všeobecne záväzným právnym predpisom. Súd vydal vo
veci dňa 25.01.2013 platobný rozkaz č. k. 11Ro/140/2012-24, voči ktorému podal žalobca v zákonnej
lehote odpor do časti istiny 1 277,61 Eur s príslušenstvom a trovami konania. Odpor odôvodnil tým, že
k uzavretiu zmluvy došlo až 25.06.2010, kedy bola žalobcom podpísaná Zmluva doručená žalovanému.
Podľa § 44 až 46 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) zmluvy pôsobia výhradne pro futuro (do

budúcna) a žalobcovi nemôže vzniknúť na odmenu na základe Zmluvy za obdobie, ktoré predchádzalo
jej riadnemu uzavretiu, t.j. za obdobie od 01.01. do 25.06.2010.
3. Po vykonanom dokazovaní súd poukázal na § 48 ods.1, 2 zákona č. 618/2003 Z.z. o autorskom
práve a právach súvisiacich s autorským právom (ďalej Autorský zákon). Konštatoval, že žalobcaje ako právnická osoba - združenie zaregistrované Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky podľa
zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov. Je nositeľom oprávnenia v zmysle opatrenia vydaného
Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky č. 4/1998 a 1/2007 v súlade s § 79 ods.1, 2 a súvisiacich

ustanovení v § 78 a nasledujúcich Autorského zákona, ako organizácia kolektívnej správy na kolektívne
uplatňovanie a kolektívnu ochranu majetkových práv autorov a majetkových práv výkonných umelcov,
výrobcov zvukového záznamu, výrobcov zvukovo-obrazového záznamu a vysielateľov; a umožnenie
uvedenia predmetu týchto práv na verejnosti (§ 78 ods.1 autorského zákona), vrátane uzatvárania
hromadnej licenčnej zmluvy v zastúpení nositeľov práv s nadobúdateľmi podľa osobitnej právnej úpravy

v § 48 ods.1, 2 Autorského zákona, a vymáhania práv z takejto zmluvy voči nadobúdateľom v rozsahu
upravenom v § 81 Autorského zákona. Vo veci si žalobca uplatnil právo ako oprávnená organizácia
kolektívnej správy voči žalovanému ako používateľovi na zaplatenie autorskej odmeny tak, ako bolo
dohodnuté v Zmluve, vrátane odkazu na výšku odmeny podľa platného sadzobníka OZIS (žalobcu).
Nárok žalobcu súd vyhodnotil ako preukázaný. Súd sa nestotožnil s obranou žalovaného, že Zmluva
nemôže zakladať povinnosť žalovaného plniť za obdobie pred uzavretím zmluvy. Táto Zmluva je

dvojstranný právny úkon a žalovaný podpisom zmluvy súhlasil s jej uzavretím aj na obdobie spätne,
čím dodatočne konvalidoval skutočnosť, že zmluva ešte nebola uzavretá v čase, kedy mu už v zmysle
Autorského zákona vznikla povinnosť plniť. Žalovanému povinnosť uhrádzať odmenu za používanie
autorských diel vznikla na základe zákona, bez ohľadu na uzavretie Zmluvy, a žalobcovi by vzniklo
právo na plnenie voči žalovanému aj bez uzavretia Zmluvy, aj keď na základe iného právneho titulu.

Súd preto vyhodnotil v obranu žalovaného ako ako účelovú, v snahe vyhnúť sa povinnosti plniť. Preto
priznal žalobcovi nárok na zaplatenie istiny v sume 1 277,61 eur. Keďže žalovaný dňa 04.03.2011 uhradil
istinu v sume 1 371,98 Eur a žalobca v tejto časti vzal žalobu späť, súd v súlade podľa § 96 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) konanie v tejto časti zastavil. S poukazom na § 517
ods. 1 prvá veta, ods. 2 OZ a podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. priznal žalobcovi k istine

aj úrok z omeškania vo výške 0,05 % za každý deň omeškania zo sumy 1 277,61 Eur od 01.01.2011 do
zaplatenia,aúrok zomeškaniavovýške0,05%zo1371,98Eur,zakaždýdeňomeškaniaod01.01.2011
do 04.03.2011. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a plne úspešnému žalobcovi
priznal náhradu trov konania voči žalovanému v celkovej výške 584,79 Eur, ktoré pozostávajú zo sumy
158,50 Eur za súdny poplatok za podanie žaloby a zo sumy 426,29 Eur za trovy právneho zastúpenia

v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb. Pri určení tarifného základu odmeny za jeden úkon právnej služby,
vychádzal súd z hodnoty sporu 2 649,59 Eur a priznal odmenu za 5 úkonov právnej služby.
4. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním žalovaný prostredníctvom jeho pôvodného
právneho zástupcu Procházka & Partners, spol. s r.o. Bratislava, podaním doručeným súdu dňa

19.03.2015. Odvolanie podal výlučne do výroku 2. rozsudku v časti, ktorou bol zaviazaný čiastočne
plniť žalobcovi žalovanú istinu. Predovšetkým napadol nedostatočné a svojvoľne zdôvodnené súdne
rozhodnutie, ktoré je v rozpore s § 157 ods. 2 OSP. V dôsledku toho je rozhodnutie nepreskúmateľné a
žalovanému tým bolo odňaté právo na spravodlivý proces. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie
k argumentácii žalovaného nezaujal žiadne relevantné stanovisko, a obmedzil sa len na konštatovanie,

že jeho argumentáciu považuje za účelovú v snahe vyhnúť sa povinnosti plniť. Taktiež v rozsudku nijako
nezdôvodnil, na základe akého právneho predpisu by malo byť možné konvalidovať neexistujúci právny
úkon. Z rozsudku sa žalovaný nedozvedel ani to, na základe akej skutočnosti súd dospel k záveru, že
žalovanému vznikla povinnosť čokoľvek uhrádzať v čase, kedy táto zmluva nebola medzi účastníkmi
uzavretá. Súd sa nevyjadril ani k zodpovednosti žalobcu za obsah ním vyhotovených a používaných

adhéznych zmlúv, ktorou je aj licenčná zmluva, a následne ani k ich interpretačným pravidlám. Napriek
rozsiahlej judikatúre sa súd v danom prípade rozhodol, že účinnosť právneho úkonu môže predchádzať
jeho platnosti a že zmluvy môžu pôsobiť spätne, pretože podľa súdu je možné konvalidovať neexistujúci
právny úkon. Ďalší rozpor vyplýva z toho, že súd v rozsudku uviedol, že žalobca popri nároku na
zaplatenie istiny si uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške určenej všeobecným

záväzným právnym predpisom. Žalovaný bol pritom počas celého konania v domnienke, že žalobca
odvodzuje svoj nárok na úroky z omeškania výhradne z licenčnej zmluvy, konkrétne z článku IV.
bod 5, a nie zo všeobecne záväzných právnych predpisov. Nesprávnym skutkovým zistením súdu
prvej inštancie je konštatovanie, že licenčnú zmluvu považoval za uzavretú dňom 07.06.2010, hoci
medzi účastníkmi nebolo sporné, že licenčná zmluva bola uzavretá až dňa 25.06.2010. Vo veci sa

žalobca svojich finančných nárokov domáhal výhradne z titulu licenčnej zmluvy, ktorá sa riadi zákonom
č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve. Licenčná zmluva je adhéznou zmluvou, ktorú vopred pripravil
žalobca a vopred si v nej stanovil odmenu vypočítanú za celý kalendárny rok 2010 bez toho, aby vedel,
kedy k uzavretiu takejto zmluvy vôbec dôjde. Keďže k uzavretiu licenčnej zmluvy nedošlo v čase do01.01.2010, žalovaný očakával, že žalobca túto skutočnosť primerane zohľadní vo fakturácii, keďže
žalovaný nedostával od žalobcu plnenia počas celej doby, ktorá je uvedená v licenčnej zmluve, t. j.
počas celého roku 2010, ale len od uzavretia tejto licenčnej zmluvy dňa 25.06.2010 až do 31.12.2010.

Žalobca do dnešného dňa nevystavil žalovanému riadny daňový doklad, ktorý by zodpovedal licenčnej
zmluve, že bola uzavretá až dňa 25.06.2010. Podľa § 48 ods. 2 Autorského zákona, musí mať hromadná
licenčná zmluva písomnú formu, inak je neplatná. V danom prípade nielenže nebola dodržaná forma
právneho úkonu, ale do 25.06.2010 absentuje právny úkon ako taký. Zmluvy môžu pôsobiť výhradne
pro futuro, teda do budúcnosti, a ani podpis na akejkoľvek zmluve nie je spôsobilý zvrátiť túto základnú

axiomu záväzkových vzťahov. Účinnosť právneho úkonu nemôže nikdy predchádzať jeho platnosti.
Pokiaľ súd tvrdí, že uzavretím zmluvy žalovaný konvalidoval skutočnosť, že zmluva nebola uzavretá,
žalovaný k tomu namietol, že konvalidácia predstavuje dodatočné zhojenie neplatného právneho úkonu.
Vzhľadom na zákonom stanovenú písomnú formu hromadných licenčných zmlúv je vylúčené, aby bola
licenčná zmluva dodatočne zhojená. Nie je preto zrejmé ku konvalidácii čoho malo podľa okresného
súdu vôbec dôjsť. V priebehu konania žalovaný poukázal na to, že odmena podľa licenčnej zmluvy je

stanovenávýpočtomnadobutrvania12mesiacov,anieakojednorazováodmena,ktorábynemalasúvis
sčasovýmhľadiskom.Súčasnesúdupozornil,žeprávnymtitulomnapriznanieplneniaod01.01.2010do
25.06.2010nemôžebyťlicenčnázmluva,alejedinebezdôvodnéobohatenie;aajtolenpodpodmienkou,
ak žalobca preukáže, či k nemu zo strany žalovaného vôbec došlo. Predmetom konania pred súdom
prvej inštancie nebolo nikdy preukazovanie bezdôvodného obohatenia a žalovaný vzniesol aj námietku

premlčania. Ani samotný žalobca nikdy bezdôvodným obohatením neargumentoval. Súd v rozsudku
konštatoval, že žalobcovi by vzniklo právo na plnenie od žalovaného aj bez uzavretia hromadnej
licenčnej zmluvy, a to na základe zákona bez ohľadu na uzavretie zmluvy. Súd preto sám nevedel, z
akého titulu vlastne priznal žalobcovi finančné plnenie a nevyporiadal sa s argumentáciou žalovaného
týkajúcousabezdôvodnéhoobohatenia.Žalovanýnamietolajsprávnosťpriznanéhoúrokuzomeškania,

pri určení ktorého súd poukázal na ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ)
a na § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 586/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády SR č.
87/1995 Zb. Podľa tohto ustanovenia je výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného
záväzku. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom priznal žalobcovi úrok vo výške 0,05 % denne, t.

j. 18,25 % ročne, čo je dvojnásobok toho, čo vyplýva z rozhodnej právnej úpravy citovanej samotným
okresným súdom. Žalovaný sa preto domáha, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil tak,
že žalobu zamietne a žalovanému prizná náhradu trov konania za prvoinštančné a odvolacie konanie.
Alternatívnenavrhol,abyodvolacísúd rozsudokvnapadnutejčastizrušilavecvrátilsúduprvejinštancie
na ďalšie konanie.

5. Súd prvej inštancie doručil odvolanie žalovaného právnemu zástupcovi žalobcu dňa 30.03.2015.
6. K odvolaniu predložil právny zástupca žalobcu vyjadrenie podaním doručeným súdu dňa 16.04.2015.
Odvolacie námietky považuje v celom rozsahu za účelové, pretože žalovaný nárok bol preukázaný čo
do dôvodu, základu a aj jeho výšky. Rozhodnutie prvoinštančného súdu sa opiera o hromadnú licenčnú
zmluvuzodňa07.06.2010zaobdobieod01.01.až31.12.2010,uzavretúpodľa§48ods.1,2Autorského

zákona č. 618/2003 Z. z.. Za použitie umeleckých výkonov výkonných umelcov vzniká používateľovi
povinnosť uhradiť primeranú odmenu, ktorá bola vo veci obojstranne stanovená licenčnou zmluvou zo
dňa 07.06.2010. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti potvrdil a zaviazal
žalovaného nahradiť mu trovy právneho zastúpenia za odvolacie konanie.
7. Vec bola na odvolacie konanie predložená dňa 07.05.2015. Odvolací súd doručil písomné vyjadrenie

právneho zástupcu žalobcu aktuálnemu právnemu zástupcovi žalovaného elektronicky dňa 06.02.2018.
Právny zástupca žalovaného nepodal k nemu ďalšiu repliku.
8. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,
účinný od 1.7.2016, (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá

CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Krajský súd preto prejednal odvolanie žalovaného ako súd odvolací podľa § 34
CSP, v napadnutom rozsahu podľa § 380 ods. 1 CSP, na pojednávaní nariadenom podľa § 385 ods.
1 CSP.
9. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní k podanému odvolaniu uviedol, že v plnom rozsahu

trvá na jeho obsahu. Hromadná licenčná zmluva bola dohodnutá medzi stranami sporu na konkrétne
obdobie a mala pomerný charakter; to znamená, že ak sa vzťahovala na obdobie aj pred uzavretím
zmluvy, vznikla žalovanému povinnosť plniť len alikvotnú časť za obdobie, ktoré zmluva pokrývala. Ide o
formulárový charakter zmluvy, ktorú kompletne vyhotovil a vyplnil samotný žalobca, pričom tento spôsobbol v rozpore s vtedy platným Autorským zákonom č. 618/2003 Z.z. (ďalej AZ). Zo strany žalovaného
to bola pravdepodobne prvá zmluva, ktorú takýmto spôsobom uzavrel so žalobcom. Žalobca tento tip
zmluvy obvykle používal aj vo vzťahu k iným klientom. Keďže zmluva bola žalovanému predložená aj

s vyplnenými dátumami, nemohol do nej zasahovať, ale mohol ju buď uzavrieť alebo nie. Zo zákona
vyplýva, že legalizácia autorskej odmeny nie je možná. Konkrétne to vplýva z § 81 až 83 AZ, podľa
ktorých v prípadoch ak odmena nebola dohodnutá, môže ju určiť len súd. Žalovaný tvrdí, že zmluva bola
uzavretá dňa 25.6.2010, čo žalobca nerozporoval.
10. Odvolací súd konštatoval, že na kópii zmluvy, ktorá je založená v spise, je nečitateľný dátum,

kedy zmluvu podpísal žalovaný, a je zistiteľný dátum 7.6.2010, kedy zmluvu podpísal žalobca. Na výzvu
súdu právny zástupca žalobcu predložil originál spornej zmluvy, z ktorej vyplýva, že za žalovaného
bola zmluva podpísaná dňa 31.5.2010. Právny zástupca žalovaného však uviedol, že podľa jeho
informáciebolazmluvapodpísanáuž31.3.2010,adátumnazmluvejechybný.Následnežalobcadoručil
žalovanému podpísanú zmluvu s dátumom 7.6.2010, až dňa 25.6.2010, kedy bol ukončený proces
uzatváraniazmluvyakceptovanímnávrhuzmluvyzostranyžalovaného.Vobdobípreduzavretímzmluvy

žalovaný žiadne dielo požívajúce ochranu AZ nepoužil, dôkazné bremeno je sa strane žalobcu. Navyše
žalovaný ani nemusel takúto zmluvu vôbec uzavrieť, keďže na rok 2010 už mal uzavreté dve zmluvy s
inými správcami autorských práv, konkrétne so spoločnosťami Slovgram a SOZA. Zo stany žalovaného
šlo išlo o omyl, keďže nevedel, do akej miery sú autori zastúpení správcovskými organizáciami. Účinnosť
zmluvy nenastala od 1.1.2010, ale až od 25.6.2010, a v tomto smere ide o nesprávne skutkové zistenie

súdu prvej inštancie. Pokiaľ ide o výšku úroku z omeškania, právny zástupca žalovaného namietol, že
výroknezodpovedalodôvodneniurozsudku,keďževýškapriznanéhoúrokuzodpovedalaobsahuzmluvy
a nie ustanoveniam zákona, na ktoré poukázal okresný súd. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd druhý
výrok napadnutého rozsudku zmenil a žalobu zamietol, alternatívne, aby v tejto časti rozsudok zrušil a
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho

konania.
11. Právny zástupca žalovaného vyjadrenie k odvolaniu na pojednávaní doplnil a uviedol, že podľa ich
názoru je rozsudok v napadnutej časti zákonný a správny. V Slovenskej republike spravujú autorské
práva výkonných umelcov dve spoločnosti: Slovgram a OZIS (žalobca) . Nie je pravda, že žalovaný
nemal možnosť zasiahnuť do obsahu spornej zmluvy, ktorá mu bola zaslaná na posúdenie pred jej

podpisom, a ak by ju rozporoval, nastalo by rokovanie o jej obsahu. Výška autorskej odmeny pre
výkonných umelcov je stanovená sadzobníkom podľa metráže plochy, ktorú prevádzkuje užívateľská
organizácia (klient). Samotný žalovaný sa spolupodieľal na obsahu zmluvy tým, že poskytol údaje
pre výpočet autorskej odmeny. Žalobca nerozporuje dátum uzavretia zmluvy dňa 25.6.2010. Pokiaľ ide
o dĺžku času na podpísanie zmluvy, bolo to spôsobené tým, že OZIS má veľké množstvo klientov, s

ktorýmiuzatváraveľkýpočetzmlúv.Nárokautorovnaodmenuvznikáodvysielanímichdiela.Jepravdou,
že zákon na uzavretie hromadnej licenčnej zmluvy stanovuje písomnú formu. Je toho názoru, že ak
sa strany sporu dohodli na účinnosti zmluvy od 1.1.2010, žalobca má nárok aj na autorskú odmenu
za obdobie od 1.1.2010 do uzavretia zmluvy. Žalovaný zotrval na právnom posúdení uplatneného
nároku ako zmluvného plnenia, t.j. na základe spornej zmluvy. Bezdôvodné obohatenie je vzhľadom na

premlčaciu dobu už bezpredmetné. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti potvrdil a
priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.
12. Odvolací súd po preskúmaní výsledkov dokazovania na súde prvej inštancie, odvolacích námietok
žalovaného a na základe výpovedí zástupcov strán sporu na pojednávaní dňa 27.3.2018, dospel k
záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, ale vyvodil z neho nesprávne

právne závery. V odôvodnení rozsudku sa navyše nedostatočne vyporiadal s obranou žalovaného a
jeho právne závery sú nepreskúmateľné. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dňa 25.6.2010 strany
sporu uzatvorili hromadnú licenčnú zmluvu, ktorá podľa § 48 ods. 2 Autorského zákona č. 618/2003 Z.z.,
účinnéhovčasejejuzavretia,musímaťpísomnúformu;inakjeneplatná.Napriektomusistranyvzmluve
dohodli, že sa vzťahuje na obdobie celého roka 2010, teda aj na obdobie pred uzavretím zmluvy od

1.1.2010 do 25.6.2010. Základom obrany žalovaného bolo, že vzhľadom na obligatórnu písomnú formu
takéhoto tipu zmluvy, nebolo možné uzavrieť ju len ústne a platný právny úkon vznikol až uzavretím
písomnej zmluvy. Odvolací súd považuje tento právny názor za správny, pretože z právneho hľadiska
je pri neexistencii iného právneho úkonu nemožná konvalidácia účinnosti zmluvy spätne na obdobie
pred jej uzavretím. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že obrana žalovaného je účelová, pretože

aj v prípade ak by zmluva nebola uzavretá, mal by povinnosť plniť žalobcovi odmenu za používanie
autorských diel priamo na základe Autorského zákona. Tento právny názor súd bližšie nezdôvodnil
a neuviedol konkrétne ustanovenie zákona, z ktorého takýto právny stav vyplýva. Žalovaný naproti
tomu poukázal na ustanovenie § 82 ods. 1 Autorského zákona č. 618/2003 Z.z., podľa ktorého ak saorganizácia kolektívnej správy nedohodne s používateľom autorských diel na licenčnej zmluve, môže
ktorýkoľvek z nich požadovať, aby obsah takejto zmluvy vrátane odmeny za používanie spravovaných
predmetovochranyurčilsúd.Zozákonatakpriamonevznikápovinnosťpoužívateľadielaplatiťsprávcom

autorských diel odmenu v konkrétnej výške, ale musí byť buď dohodnutá alebo ju musí určiť súd. Keďže
za sporné obdobie od 1.1.2010 do 25.6.2010 nebola uzavretá platná zmluva o výške autorskej odmeny
a ani jedna strana sporu nepožiadala súd o určenie obsahu zmluvy a výške odmeny, neexistuje právny
titul, na základe ktorého by mal žalovaný povinnosť zaplatiť žalobcovi uplatnenú čiastku 1 277,61 eur
s príslušenstvom.

13. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok v napadnutej časti podľa § 388 CSP zmenil, a žalobu v
tejto časti zamietol.
14. Vzhľadom na zmenu rozsudku súdu prvej inštancie v merite veci, odvolací súd zmenil aj výrok o
náhrade trov prvoinštančného konania. Vychádzal z toho, že do časti žalovanej pohľadávky o zaplatenie
sumy 1 371,98 eur bolo konania zastavené z dôvodov na strane žalovaného, ktorý túto časť pohľadávky
uhradil v priebehu konania a žalobca následne vzal žalobcu v tejto časti späť. Súd preto konanie

zastavil a priznal žalobcovi náhradu trov konania aj za zastavenú časť žalobného návrhu. Príslušenstvo
k tejto časti žalovanej istiny bolo právoplatne priznané rozsudkom v časti, ktorá nebola napadnutá
odvolaním. Túto časť preto treba považovať za úspech žalobcu. Na základe odvolania žalovaného
odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a zamietol žalobu v časti o zaplatenie istiny 1 277,61
eur s príslušenstvom, čo je úspechom žalovaného. Keďže strany sporu boli vo veci úspešné približne

v rovnakom rozsahu, odvolací súd podľa § 255 ods. 2 CSP žiadnej zo strán sporu nepriznal náhradu
trov prvoinštančného a ani odvolacieho konania.
15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v

dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh
(§ 428 CSP).