Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. november 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 7C/113/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214209507
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Péter Nagy

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2214209507.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Péter Nagy v právnej veci žalobkyne: P. X., N.. XX.X.XXXX,

A. S. XXX/XX, Š., právne zastúpená: Mgr. Hana Volšíková, advokátka, so sídlom Záhradnícka 64,
Bratislava, proti žalovanému: TATRA banka, a.s., IČO: 00 686 930, so sídlom Hodžovo nám. 3,
Bratislava, za účasti intervenienta popri žalovanom: P. M., N.. XX.X.XXXX, A. X. T. XX/XX, Š., o obnovu
konania, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobkyne na obnovu konania zamieta.

II. Žalovaný a intervenient na strane žalovaného nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 12.5.2014 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie žalobcov (predtým v 2. rade Q. X., N..

X.X.XXXX, A. S. XXX/XX, Š., zastúpený zákonnou zástupkyňou: P. X., N.. XX.X.XXXX, A. S. XXX/XX,
Š.), označené ako návrh na obnovu konania, ktorým žiadali, aby súd povolil obnovu konania vedeného
na tunajšom súde pod sp. zn. 7C/184/2009 a napokon, aby po prejednaní veci rozsudkom vyhlásil
záložnú zmluvu za neplatnú. Návrh na obnovu konania žalobcovia zdôvodnili tým, že v konaní sp. zn.
7C/184/2009súdžalobuourčenieneplatnostizáložnejzmluvyzamietol,pričomvšakpočastohokonania
sa: „nepodarilo preukázať úmysel vedľajšieho účastníka na strane odporcu ako aj ich spoločný úmysel
hypotekárneho úveru od odporcu v prospech syna žalobcov Q. X.N. ml., ktorý podvodným spôsobom

už zriadil v prospech OTP banky záložné právo a potreboval ho takto získaným hypotekárnym
úverom svojho „dobrého“ spolupracovníka, kamaráta a suseda, ďalej aj jeho len predstieraním samotnej
kúpy bytu, domnievame sa realizovaním úverového podvodu, peniaze získať od odporcu a bez nášho
súhlasu a vedomia použiť spolu s vedľajším účastníkom na strane odporcu, pre iné potreby.“ Ako ďalší
dôkaz, ktorý by pre žalobcov mohol privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci samej, sú aj „dôkazyv
prebiehajúcom konaní sp. zn. 4C/351/2010, dôkazy z bánk a uznesenie odvolacieho súdu Trnava“.

2. Uznesením č. k. 7C/113/2014-26 zo dňa 20.10.2014 súd vyzval žalobcov, aby v lehote 10 dní odo
dňa jeho doručenia odstránili nedostatky ich podania a to konkrétne: aby presne uviedli, aké „dôkazy v
prebiehajúcom konaní sp. zn. 4C/351/2010, dôkazy z bánk a uznesenie odvolacieho súdu Trnava“ majú
odôvodňovať obnovu konania sp. zn. 7C/184/2009 a akým spôsobom môžu tieto dôkazy privodiť pre
žalobcov priaznivejšie rozhodnutie a tiež aby uviedli, kedy sa žalobcovia o jednotlivých dôvodoch obnovy
(dôkazoch, resp. skutočnostiach) dozvedeli. Podaním doručeným súdu dňa 18.11.2014 žalobcovia
reagovali na uznesenie z 20.10.2014, týmto však nedoplnili svoje podanie v zmysle inštrukcií. Vzhľadom

na obsah doplňujúceho podania doručeného súdu dňa 18.11.2014 súd poučil žalobcov o možnosti
obrátiť sa na Centrum právnej pomoci a opätovne ich vyzval na odstránenie nedostatkov ich podania,
ktoré nebolo riadne doplnené v zmysle výzvy súdu. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa
2.1.2015 žalobcovia opäť doplnili svoje podanie, avšak ani toto doplnenie nereflektovalo na výzvua neobsahovalo doplnenie v tom smere, ako to požadoval súd. Dňa 29.9.2015 bolo súdu doručené
oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia žalobkyne 1. JUDr Evou Mészárosovou, ktorá bola výzvou
doručenou jej dňa 8.4.2016 vyzvaná, aby v zmysle uznesenia tunajšieho súdu zo dňa 20.10.2014

presne uviedla, aké „dôkazy v prebiehajúcom konaní sp. zn. 4C/351/2010, dôkazy z bánk a uznesenie
odvolacieho súdu Trnava“ majú odôvodňovať obnovu konania sp. zn. 7C/184/2009 a akým
spôsobom môžu tieto dôkazy privodiť pre žalobcov priaznivejšie rozhodnutie, kedy sa žalobcovia
o jednotlivých dôvodoch obnovy (dôkazoch, resp. skutočnostiach) dozvedeli. Na túto výzvu právna
zástupkyňa žalobkyne 1. nereagovala.

3. Uznesením č.k. 7C/113/2014-201 z 15.06.2016 tunajší súd podanie žalobcov odmietol. Súd svoje
rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 43 ods. 1, ods. 2, § 228 ods. 3 Občianskeho súdneho
poriadku. Vecne súd argumentoval tým, že v predmetnej veci žalobcovia opierajú svoj návrh na
obnovu konania o to, že ich syn bol právoplatne odsúdený trestným rozkazom tamojšieho súdu č. k.
2T/248/2013-426 zo dňa 27.12.2013. Okrem toho žalobcovia v doplnení návrhu na obnovu z

13.11.2014 zrejme za nové dôkazy považujú aj bližšie nekonkretizované potvrdenie z OTP banky, a.s.
o tom, že ich syn v roku 2003 získal hypotekárny úver za podvodného použitia dokladov žalobcov,
ako aj uznesenie odvolacieho súdu z prebiehajúceho konania tamojšieho súdu sp. zn. 4C/351/2010,
ktorým tento mal nariadiť doplnenie dokazovania originálom splnomocnenia v čase podpisu záložnej
zmluvy. Okrem toho žalobcovia uvádzajú, že podľa záložnej zmluvy mala žalovaná banka poskytnúť

vedľajšiemu účastníkovi úver až po predložení určitej listiny, k čomu nedošlo. Z takto formulovaného
návrhu je však zrejmé, že okrem trestného rozkazu z 27.12.2013, ktorý bol vydaný až po právoplatnosti
pôvodného rozsudku, všetky uvedené skutočnosti a dôkazy vznikli, resp. existovali už v čase vyhlásenia
pôvodného rozsudku (24.03.2011). Žalobcovia pritom vo svojom návrhu napriek výzve a poučeniu súdu
vôbec neuviedli, kedy sa o týchto skutočnostiach dozvedeli a ani to, prečo ich nemohli uplatniť už v

pôvodnom konaní. Nakoľko podanie žalobcov neobsahovalo všetky predpísané náležitosti a toto svoje
podanie žalobcovia napriek výzve súdu v súdom stanovenej lehote nedoplnili požadovaným spôsobom,
súd mal za to, že nie je možné v konaní pokračovať. Z uvedeného dôvodu súd toto podanie odmietol.

4. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podala písomne odvolanie žalobkyňa 1/ prostredníctvom

jej právnej zástupkyne. K odvolaniu pripojila znalecký posudok znalca MUDr. Mária Straku č. 205/2015,
rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 13Ps 53/2015-74 zo dňa 5.4.2016, Odpoveď
na žiadosť o poskytnutie súčinnosti zo dňa 9.11.2011, Vyčíslenie predčasnej splátky hypotekárneho
úveru č. zmluvy: XXX/XXXX/XXHU zo dňa 21.11.2007, Žiadosť o zmenu zmluvných podmienok zo dňa
30.10.2007, Potvrdenie o platbe zo dňa 24.1.2011, Výpis z účtu číslo XXXXX-XXXXXXX/XXXX zo dňa

31.12.2007, Úradný záznam zo dňa 6.5.2011. V odvolaní uviedla, že žalobcovia sa o
jednotlivých dôvodoch obnovy konania dozvedeli až po pojednávaní vytýčenom v konaní na Okresného
súdu Dunajská Streda pod č. k. 4C/351/2010 na deň 21.9.2011. Po tomto termíne vstúpila do konania
ako ich splnomocnená zástupkyňa J.. V. B., ktorá sa oboznámila aj so spisom Okresného
súdu Dunajská Streda č. k. 7C/184/2009, aby zistila, v akom smere bolo v priebehu tohto konania

vykonané dokazovanie o určenie neplatnosti záložnej zmluvy. V konaní 4C/351/2010 bolo navrhnuté
zadováženie dôkazov súvisiacich s poskytnutými úvermi OTP Bankou, a.s., Istrobankou a Tatra bankou,
a.s., ktorá oznámila vedľajšiemu účastníkovi P. M. skutočnosť, že z jeho bežného účtu bola odúčtovaná
platba vo výške 621.738,96 Sk na technický účet vytvorený OTP bankou, a.s., z ktorého účtu na
žiadosť Q. X. ml., nar. X.X.XXXX, bol predčasne splatený jeho úver vo výške 621.738,96 Sk. Po tomto

termíne sa žalobcovia dozvedeli aj o skutočnosti, že nehnuteľnosť byt č. X, vchod č. XX/I., so súp. č.
XXX, nachádzajúci sa v X poschodovom obytnom dome, postavenom na parcele č. XXXX, v obci Š., k.
ú. Š., vedený na LV č. XXXX, ktorá má tvoriť predmet zabezpečenia Zmluvou o záložnom práve, bola
zapísaná pod č. XX na LV č. XXXX, k. ú. Š.. Všetky tieto dôkazy boli známe a nadobudnuté žalobcami
až v priebehu konania vedeného Okresným súdom Dunajská Streda pod č. k. 4C/351/2010. Ako novú

skutočnosť žalobcovia uvádzajú, že rozsudkom Okresného súdu Dunajská streda č. k. 13Ps/53/2015
zo dňa 5.4.2016 bol žalobca 2/ pozbavený spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu.

5. K doručenému odvolaniu žalobkyne 1/ sa písomne vyjadril intervenient popri žalovanej. Vo vyjadrení
uviedol, že tvrdenia žalobcov, že nevedeli o ničom a že následne sa dozvedeli skutočnosti, je absolútne

fraškou a z ich strany lož. Žalobcovia nepodali odvolanie, čo mohli, následne toto rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť. Žalobcovia účelovo podávajú žaloby na súd a to on je poškodený, nakoľko ho podviedli
a spôsobili mu ujmu. Žalobca 2/ bol obvinený zo zločinu podvodu a trestné konanie bolo prerušené z
dôvodu, že žalobca 2/ trpí duševnou poruchou. Následne bol žalobca 2/ obvinený z úmyselného prečinukrivej výpovede a krivej prísahy a na Okresnom súde Bratislava II bol trestným rozkazom uznaný vinným
z úmyselného prečinu krivej výpovede a krivej prísahy. Intervenient podal na žalobcov žalobu vedenú
na Okresnom súde Dunajská Streda sp. zn. 4C/351/2010. Tieto trestné a civilné konania preukazujú, že

žalobcovia nie sú dôveryhodní a ich tvrdenia sú zavádzajúce a skreslené.

6. Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 9Co/300/2016-262 zo dňa 7. augusta 2017 uznesenie tunajšieho
súdu č.k. 7C/113/2014-201 z 15.06.2016 vo vzťahu k žalobkyni 1. zrušil a vec mu v zrušenom
rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd vo svojom uznesení uviedol, že

už právoplatnou časťou preskúmavaného uznesenia (§ 367 ods. 2 veta prvá Civilného sporového
poriadku) súd podanie žalobcu 2/ odmietol. Vzhľadom na to, že žalobca 2/, žalovaná a intervenient
popri žalovanej proti preskúmavanému uzneseniu odvolanie nepodali, uznesenie súdu prvej inštancie
vo vzťahu k žalobcovi 2/ nadobudlo právoplatnosť. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo
posúdiť, či súd prvej inštancie preskúmavaným uznesením správne v súlade so zákonom odmietol
podanie žalobkyne 1/ pre nedostatok, pre ktorý nemožno v konaní pokračovať, v danom

prípade pre nedoplnenie opísania rozhodujúcich skutočností. V danej veci z obsahu podania žalobcov
(zo žaloby) nebolo súdu prvej inštancie zrejmé, aké dôkazy v prebiehajúcom konaní spisová značka
4C/351/2010, dôkazy z bánk a uznesenie odvolacieho súdu Trnava majú odôvodňovať obnovu konania
a akým spôsobom môžu tieto dôkazy privodiť pre žalobcov priaznivejšie rozhodnutie a napokon, kedy sa
žalobcovia o jednotlivých dôvodoch obnovy dozvedeli, preto ich správne uznesením vyzval na doplnenie

ich žaloby. Žalobcovia v podaní zo dňa 13.11.2014 (v doplnení žaloby) ako dôkazy označili rozsudok
Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 6.5.2011, úradný záznam zo dňa 6.5.2011, list zaslaný V.. W.
N. zo dňa 16.9.2011, trestný rozkaz Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 2T/248/2013-426 zo dňa
27.12.2013, spis Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 4C/351/2010, žiadosť o zmenu zmluvných
podmienok zo dňa 30.10.2007, vyčíslenie predčasnej splátky HÚ č. zml.: XXX/XXXX/XXHU zo dňa

21.11.2007, potvrdenie o platbe P. M. o odúčtovaní zo dňa 23.11.2007, pričom uvedené listinné dôkazy
aj k tomuto podaniu priložili. Ďalej v podaní zo dňa 13.11.2014 žalobcovia zopakovali to, čo už bolo
uvedené v žalobe, že v týchto dňoch dostali potvrdené právnym odborom OTP Banky Slovensko, a.s.
o podvodnom získaní hypotekárneho úveru č. XXXXXXXXXHU zo dňa 8.10.2003 ich synom Q. X. ml. s
manželkouF..Vodvolaníprotinapadnutémuuzneseniužalobkyňa1/uviedla,žeojednotlivýchdôvodoch

obnovy sa dozvedeli dňa 21.9.2011 na pojednávaní nariadenom vo veci vedenej na Okresnom súde
Dunajská Streda sp. zn. 4C/351/2010.

7. V prejednávanej veci sa odvolací súd nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že podanie
žalobcov bolo neúplné, pre ktorý nedostatok nebolo možné v konaní pokračovať. Uviedol, že z podaní

žalobcov (zo žaloby i doplnenia žaloby), resp. z ich celkového kontextu, totiž vyplýva, aké dôkazy majú
odôvodňovať obnovu konania o určenie neplatnosti záložnej zmluvy, tieto dôkazy jednoznačne označili
a následne i predložili súdu, že tieto dôkazy majú preukázať podvodné získanie hypotekárneho úveru
bez ich vedomia tretími osobami a že sa o týchto dôkazoch dozvedeli až v priebehu konania vedenom
na tamojšom súde pod sp. zn. 4C/351/2010. Nedostatky žaloby teda žalobcovia jednoznačne odstránili

a z právneho hľadiska je zjavné, že ich žaloba je riadne zdôvodnená a jasná, listinné dôkazy boli súdu
prvej inštancie doložené. Pri posudzovaní správnosti a úplnosti podania, ako aj zrozumiteľnosti podania,
nie je totiž možné skúmať jeho dôvodnosť, pretože dôvodnosť uplatneného nároku sa posudzuje až
pri rozhodovaní vo veci samej. Pri postupe v zmysle ustanovenia § 43 ods. 1 a nasl. Občianskeho
súdneho poriadku, účinného v čase konania pred súdom prvej inštancie je potrebné len zistiť, či

skutkový stav žalobcov je dostatočne zrejmý a je opísaný tak, že je zjavné a jasné, na základe akých
rozhodujúcich skutočnosti si uplatňuje svoj nárok. Preto podľa názoru odvolacieho súdu z hľadiska
čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nie je v danom prípade možné dospieť k záveru,
že by súd prvej inštancie z opísania rozhodujúcich skutočností žalobcami nebol objektívne schopný
identifikovať udalosti v mieste a čase, na preukázanie ktorých sa má zamerať v rámci dokazovania za

účelom objasnenia a preukázania opodstatnenosti navrhovaného petitu. V tejto súvislosti je potrebné
uviesť, že od procesnej nemožnosti konať je potrebné odlišovať nedostatočné odôvodnenie petitu z
hľadiska hmotného práva, ktorý nedostatok nemôže viesť k odmietnutiu podania podľa ustanovenia
§ 43 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase konania pred súdom prvej inštancie, ale
len k zamietnutiu žaloby. Pokiaľ súd prvej inštancie v napadnutom uznesení mimo iného konštatoval, že

všetky žalobcami uvedené skutočnosti a dôkazy vznikli, resp. existovali už v čase vyhlásenia pôvodného
rozsudku, tento jeho záver nemôže byť dôvodom odmietnutia žaloby bez prejednania veci (mohol by sa
premietnuť len v meritórnom rozhodnutí). Nesprávne preto súd prvej inštancie rozhodol, keď podanie
žalobkyne 1/ odmietol. S poukazom na vyššie uvedené potom odvolací súd uznesenie súdu prvejinštancie vo vzťahu k žalobkyni 1/ zrušil a vec mu v zrušenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

8.Tunajšísúdpovráteníveciodvolacímsúdomtútovintenciáchzrušujúcehouzneseniaznovaprejednal
v rozsahu vrátenia, t.j. len vo vzťahu k žalobkyni 1/ (ďalej len „žalobkyňa“), pričom na prejednanie
veci nariadil pojednávanie, ktoré vykonal v neprítomnosti intervenienta na strane žalovaného, ktorý
ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, nepožiadal o jeho odročenie a uviedol, že k predmetnej veci
nemá čo dodať. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, prednesom jej právnej zástupkyne

a zástupcu žalovaného a oboznámením sa s listinnými dôkazmi a podstatným obsahom spisu sp. zn.
7C/113/2014, ako aj pripojených spisov sp. zn. 7C/184/2009, 4C/351/2010, 9C/271/2013, 2T/248/2013,
a to vo vzťahu k listinám a skutočnostiam, ktorými žalobkyňa odôvodňovala svoju žalobu.

9. Z prednesu právnej zástupkyne žalobkyne vyplýva, že žalobkyňa trvá na tom aby bolo obnovené
konanie o neplatnosť záložnej zmluvy, nakoľko jej v pôvodnom konaní nebolo umožnené riadne konať

pred súdom. Nebola vypočutá v tomto konaní a predložila dostatok listinných dôkazov, ktoré
preukazujú,ževtomtoprípadeprišlokpodvodnémukonaniu. Tožedošlokpodvodnémukonaniu
je evidentné z trestného rozkazu č. k. 2T/248/2013-426 zo dňa 27.12.2013, ktorý je právoplatný a
ktorý uznal Q. X. ml. vinného z prečinu podvodu a poukazovala na listinné dôkazy, ktoré boli predložené
v konaní. Právna zástupkyňa žalobkyne navrhla vykonať dokazovanie výsluchom žalobkyne a v prípade

potreby aj svedkyne J.. V.T. B., ktorá zastupovala žalobkyňu vo všetkých konaniach súvisiacich
s predmetným konaním predtým ako Centrum právnej pomoci udelilo žalobkyni advokáta. Ku
včasnosti podania predmetného návrhu právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že žalobkyňa zastáva
názor, že návrh na obnovu konania bol podaný v lehote. V zmysle tohto prednesu žalobkyňa namieta to,
žekzaplateniukúpnejcenynedošlopodľajejvôleobsiahnutejvsplnomocnenízodňa02.11.2007,keďže

s jej vôľou prevziať celú kúpnu cenu nekorešponduje obsah čestného prehlásenia manžela žalobkyne
zo dňa 07.11.2007 o spôsobe platby z úveru ako ani kúpna zmluva. Žalobkyňa predložila všetky listinné
dôkazy, o ktorých nemala vedomosť počas základného konania a taktiež má za to, že tieto listinné
dôkazy boli predložené v zákonnej lehote.

10. Z výsluchu žalobkyne vyplynulo, že z dôvodu jej liečenia v novembri 2007 splnomocnila svojho
manžela na všetky úkony súvisiace s predajom ich bytu vrátane podpísania zmluvy o zriadení záložného
práva k ich bytu a prevzatia celej kúpnej ceny. Nie z jej viny sa však predmetné úkony, na ktoré
splnomocnila svojho manžela, uskutočnili inak ako si to ona predstavovala pri udelení plnej moci a prišli
tým o svoj byt. Dôkazy, ktoré J.. V. B. žiadala v súdnom konaní sp. zn. 4C/351/2010 zabezpečiť z bánk,

neboli použité v súdnom konaní sp. zn. 7C/184/2009, a preto sa žalobcovia rozhodli podať návrh na
obnovu konania. Dátumom pečiatky súdu, kedy súd prijal vyžiadané listiny od bánk, sa žalobcovia o
týchto listinách ako o dôvodoch povolenia obnovy dozvedeli. Ďalším novým dôkazom je trestný rozkaz
OS DS 2T/248/2013-426, ktorým bol ich syn odsúdený za trestný čin podvodu.

11. Zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že žiadny z predložených dôkazov podľa jeho názoru
nezakladá dôvod na pripustenie obnovy konania. Čo sa týka zdravotného stavu žalobcu 2/, znalecký
posudok z roku 2015 nemôže ovplyvniť platnosť uzatvorenej záložnej zmluvy z roku 2007. Taktiež
spomínaný trestný čin podvodu podľa informácii žalovaného nemal súvis s vecou, ktorá je predmetom
tohto konania. Tatra banka a.s. pri uzatváraní záložnej zmluvy prijala plnomocenstvo od žalobkyne, v

ktorom splnomocnila svojho manžela na podpis záložnej zmluvy ako aj prevzatie celej kúpnej ceny.
Nebol tam spomenutý nijaký špecifický spôsob prevzatia kúpnej ceny ktorý by si vymienila. Banka
poskytuje úver vždy ako poslednú časť kúpnej ceny práve z dôvodu predchádzania sporom o zaplatenie
ostatných častí kúpnej ceny. Na základe predloženej kúpnej zmluvy bolo zrejmé, že časť kúpnej
ceny vo výške 300.000 SKK bola uhradená pred jej podpisom. Zvyšnú časť kúpnej ceny vo výške

1.200.000 SKK žalovaný poskytol v dvoch častiach, v jednej časti vyplatil zostatok úveru, ktorý mal syn
žalobkyne v banke žalovaného a zvyšnú časť poskytol na účet do Istrobanky na základe vyhlásenia
záložcu, t.j. manžela žalobkyne. Nakoľko uzavretie záložnej zmluvy na základe plnej moci
nebolo spochybnené ani žalobkyňou, žalovaný nevidí dôvod, aby táto záložná zmluva bola vyhlásená
za neplatnú. Žalovaný preto navrhol predmetný návrh na obnovu konania zamietnuť a zároveň nežiadal

priznať právo na náhradu trov konania.
Podľa § 228 ods. 1 písm. a) a b) O.s.p. v znení platnom a účinnom v čase podania žaloby, právoplatný
rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, aka) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v
pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho

priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

Podľa § 228 ods. 3 O.s.p., návrh na obnovu konania má popri všeobecných náležitostiach (§ 42
ods.3)obsahovaťoznačenie
rozsudku, proti ktorému smeruje, dôvod obnovy, skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že návrh je podaný

včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť návrhu preukázať, ako aj to, čoho sa navrhovateľ domáha.

Podľa § 230 ods. 1, 2 O.s.p., návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho
času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol
uplatniť. Po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku možno návrh podať len z dôvodu uvedeného
v a) § 228 ods. 1 písm. a) v

prípade, že ide o trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v občianskom súdnom konaní
priznalo právo a ktorý bol neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený, b) § 228 ods. 1 písm. a)
alebo b) , ak nové dôkazy súvisia
s novými vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo možné použiť, c) § 228 ods. 1
písm. c) , d) § 228 ods. 1 písm. d)

, e) § 228 ods. 1 písm. e) .

Podľa § 409 C.s.p., ktorý procesný predpis platí od 01.07.2016 aj na toto skoršie začaté konanie podľa
§ 470 ods. 1 C.s.p., na konanie o žalobe na obnovu konania sa primerane použijú ustanovenia o konaní

pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 411 ods. 1 C.s.p., rozsahom a dôvodmi žaloby na obnovu konania je súd viazaný.

Podľa § 414 C.s.p., ak súd žalobu na obnovu konania neodmietne, rozhodne rozsudkom, či obnovu

konania povolí alebo zamietne.

12. Z dôvodu prehľadnosti súd uvádza samostatne k jednotlivým dôvodom obnovy konania a
predloženým,resp.uplatnenýmdôkazomaskutočnostiamsúdomzistenýskutkovýstav naúčely
posúdenia, či v návrhu na obnovu konania uvádzané skutočnosti napĺňajú znaky niektorého z dôvodov

obnovy konania v zmysle § 228 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, čo je však v konaní o obnove právnym
posúdením veci (viď R 54/2012 ),
a teda právnym posúdením splnenia toho-ktorého dôvodu obnovy konania.

13. Súd skúmal dôvody obnovy konania podľa právnej úpravy platnej a účinnej v čase podania žaloby,
t.j. podľa O.s.p. Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno za podmienok
ustanovených v zákone dosiahnuť nápravu vo veci, v ktorej nebol skutkový stav v pôvodnom konaní
zistený úplne alebo správne. Návrhom na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadných
pochybení pri právnom posudzovaní veci alebo nesprávností procesnej povahy; na nápravu týchto

nesprávností slúžia podľa povahy rozhodnutia a charakteru namietanej nesprávnosti iné opravné
prostriedky. Vecná nesprávnosť rozsudku napadnutého návrhom na obnovu konania nie je dôvodom
zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania podľa § 228 ods. 1 O.s.p. (viď rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 15/2000). V
zmysle uvedeného súd považoval dôvody, resp. námietky žalobkyne procesnej povahy, t.j. týkajúce

sa jej procesných práv v základnom konaní, ktoré spočívajú v tom, že v pôvodnom konaní jej nemalo
byť umožnené riadne konať pred súdom, keď nebola v tomto konaní vypočutá, za neprípustné dôvody
obnovy konania s poukazom na citované zákonné ustanovenia. Neprípustnými dôvodmi obnovy konania
sú aj námietky žalobkyne ohľadom okolností nepodania odvolania proti rozsudku v základnom konaní
(k tomu úradný záznam zo dňa 06.05.2011 a list zaslaný V.. W. N. zo dňa 16.09.2011)

14. Zákon stanovuje na podanie návrhu na obnovu konania subjektívnu a objektívnu lehotu. Subjektívna
lehota na podanie tohto návrhu je 3-mesačná; jej začiatok plynie od času, keď sa ten, kto obnovu
navrhuje, dozvedel o dôvode obnovy alebo keď mohol dôvod obnovy uplatniť. Objektívna lehota napodanie návrhu na obnovu konania je 3-ročná a začína plynúť od okamihu, kedy obnovou napadnuté
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť; po uplynutí 3-ročnej lehoty môže byť návrh na obnovu podaný len
vprípadochuvedenýchv§230ods.2O.s.p.Obelehoty(subjektívnaiobjektívna)súlehotamizákonnými

a nie je možné ich predĺžiť ani skrátiť. Jedným z predpokladov procesnej prípustnosti návrhu na obnovu
konania, na ktoré sa tu zameriava súd , je medziiným existencia skutočností, rozhodnutí alebo
dôkazov, ktoré ten, kto navrhuje obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní (§
221 ods. 1 písm. a/ O.s.p.), a ďalej možnosť vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom
konaní (§ 221 ods. 1 písm. b/ O.s.p.). V oboch prípadoch je procesná prípustnosť tohto mimoriadneho

opravného prostriedku podmienená tým, že ten, kto navrhuje obnovu konania, nemal žiadny podiel
na tom, že sa v pôvodnom konaní nemohli použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, prípadne že
sa nemohli vykonať dôkazy. Táto podmienka nie je splnená, ak určitá skutočnosť, rozhodnutie alebo
dôkaz existovali už v pôvodnom konaní a ten, kto navrhuje obnovu konania, o ich existencii vedel a
mal aj dostatok podkladov potrebných na ich označenie a na splnenie svojej dôkaznej povinnosti v
zmysle § 120 ods. 1 O.s.p., avšak v pôvodnom konaní nimi nenavrhol vykonať dokazovanie. O možnosť

vykonania dôkazov, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní (§ 228 ods. l písm. b/ O.s.p.), ide
vtedy, keď účastník v pôvodnom konaní síce označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak ním
navrhnuté dôkazy nemohol súd vykonať z dôvodu prekážok objektívneho charakteru. Nemožnosťou
použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy bez svojej viny v pôvodnom konaní sa rozumie nemožnosť
vykonať dokazovanie súdom v občianskom súdnom konaní alebo nemožnosť označiť či predložiť tieto

skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy účastníkom konania voči súdu (viď R 19/1975). Ustanovenie §
228 ods. 1 písm. b/ O.s.p. sa vzťahuje na prípady, v ktorých účastník konania tieto dôkazy voči súdu
v pôvodnom konaní použil (dôkazy označil a navrhol ich vykonanie), nemohli byť ale súdom (ktorý
vykonáva dokazovanie - viď § 122 ods. 1 O.s.p.) vykonané preto, lebo tomu bránila nejaká objektívna
prekážka (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 11. 8. 2011, sp. zn. 3 Cdo 98/2011).

15. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že predmetná žaloba o obnovu konania je
nedôvodná z viacerých dôvodov. Prvým dôvodom jej nedôvodnosti je skutočnosť, že pri uplatnených
dôkazoch, resp. skutočnostiach, ktoré podľa názoru žalobkyne napĺňajú požiadavky ustanovenia § 228
ods. 1 písm. a) a b) O.s.p., žalobkyňa nepreukázala zachovanie subjektívnej trojmesačnej lehoty, resp.

pri niektorých dôkazoch ani trojročnú objektívnu lehotu na ich uplatnenie v žalobe o obnove konania.
Pokiaľ ide o trojročnú objektívnu lehotu, táto nebola zachovaná pri znaleckom posudku č. 205/2015
a rozsudku č.k. 13Ps/53/2015-74 zo dňa 05.04.2016, keďže tieto dôkazy boli objektívne uplatnené až
po troch rokoch od právoplatnosti napadnutého rozsudku (12.05.2011) v základnom konaní a nejde o
dôkazy podľa § 230 ods. 2 O.s.p., pričom na uvedené nemôže mať vplyv ani to, že boli uplatnené v už

prebiehajúcom konaní o obnove konania, keď tieto dôvody boli uplatnené v rámci odvolania žalobkyne
zo dňa 13.07.2016 na č.l. 208 spisu. Ďalej vychádzajúc z obsahu tohto odvolania, zo žaloby o obnovu
konania vrátane jej doplnení, ako aj zo záverov zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, pokiaľ sa
žalobkyňa o jednotlivých dôvodoch obnovy mala dozvedieť dňa 21.09.2011 na pojednávaní nariadenom
vo veci vedenej na Okresnom súde Dunajská Streda sp. zn. 4C/351/2010, do podania

žaloby dňom 12.05.2014 bez pochýb nebola zachovaná subjektívna 3-mesačná lehota na jej podanie.
Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne ohľadom dôkazov, ktoré J.. V. B. žiadala v súdnom konaní sp. zn.
4C/351/2010 zabezpečiť z bánk s tým, že dátumom pečiatky súdu, kedy súd prijal vyžiadané listiny
od bánk, sa žalobcovia o týchto listinách ako o dôvodoch povolenia obnovy dozvedeli, súd uvádza, že
ani pri týchto listinách nemohla byť zachovaná 3-mesačná subjektívna lehota, nakoľko z podania

žalobcov (P. X. P. Q. X.) zo dňa 21.09.2011 založeného v spise sp. zn. 4C/351/2010 na č.l. 130 vyplýva,
že predošlým nahliadnutím do spisu dňa 16.09.2011 títo žalobcovia zistili (žalobcovia pritom boli v
konaní zastúpení aj advokátom) obsah listín zaslaných do tohto spisu bankami ČSOB a OTP dňom
28.07.2011 a 05.08.2011 a založených na č.l. 108-119, a to žiadosť o súčinnosť - odpoveď ČSOB banky
s výpismi z účtu č. XXXXX-XXXXXXX/XXXX za obdobie od 15.11.2007 do 31.01.2008 a poskytnutie

súčinnosti OTP bankou ohľadom pohybov na účte Q. X. č. 8762413/5200. V konaní sp. zn. 4C/351/2010
neskôr žalobcovia splnomocnili na svoje zastupovanie J.. V. B. (splnomocnenie na č.l. 170 a 171, ktorá
zástupkyňa následne bola nahliadnuť do spisu (úradný záznam zo dňa 21.05.2012 č.l. 196), a teda
najneskôr vtedy sa žalobcovia prostredníctvom svojej zástupkyne dozvedeli o tých listinách, ktorými v
predmetnom návrhu odôvodňujú obnovu konania sp. zn. 7C/184/2009 - potvrdenie zo dňa 24.1.2011 o

platbe P. M. o odúčtovaní platby zo dňa 23.11.2007 na č.l. 144, listiny zaslané do tohto spisu bankami
TATRA a OTP dňom 04.11.2011 a 18.11.2011, založené na č.l. 152-154, a to odpovede na žiadosť o
poskytnutie súčinnosti. Žalobcovia (aj prostredníctvom svojej zástupkyne) boli ďalej nahliadnuť do spisu
sp. zn. 4C/351/2010 aj dňa 12.06.2013 a 13.08.2013 (úradné záznamy na č.l. 230 a 233) a zúčastňovalisa aj pojednávaní v tomto konaní. Vzhľadom na uvedené, doklady, ktoré boli doložené do spisu sp.
zn. 4C/351/2010 a ktorých obsah žalobcovia a ich zástupkyňa J.. V. B. nepochybne zistili v tomto
konaní v uvedených dňoch nahliadnutia do spisu (žalobcovia si zároveň dali vyhotoviť kópie uvedených

dokladov), neboli uplatnené ako dôvody obnovy konania sp. zn. 7C/184/2009 v subjektívnej lehote 3
mesiacov, ktorá plynie od času, keď sa ten, kto obnovu navrhuje, dozvedel o dôvode obnovy alebo keď
mohol dôvod obnovy uplatniť. O všetkých uvedených listinách sa totiž žalobkyňa dozvedela a mohla
ich uplatniť nepochybne ešte pred dátumom 11.02.2014, ktorý bol najneskorším dňom, vo vzťahu ku
ktorému by bola predmetná žaloba o obnovu konania zo dňa 12.05.2014 podaná včas.

16. Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 13Ps/53/2015 zároveň vyplýva, že súdom ustanovená opatrovníčka
Q. X., N.. XX.XX.XXXX (pôvodný žalobca 2/.) J.. V. B. a právny zástupca žalobkyne JUDr. Ladislav
Slovákprevzalivtomtokonaníznaleckýposudok č.205/2015zodňa10.11.2015dňa19.01.2016
a dňa 09.02.2016 (č.l. 63-64 spisu), a teda jeho predloženie v predmetnom konaní o obnovu konania v
rámciodvolaniažalobkynedňom13.07.2016nemožnopovažovaťzauplatneniedôvoduobnovykonania

v subjektívnej 3-mesačnej lehote. Čo sa týka trestného rozkazu Okresného súdu Dunajská
Streda č. k. 2T/248/2013-426 zo dňa 27.12.2013, tento podľa obsahu trestného spisu tunajšieho súdu
sp. zn. 2T/248/2013, prevzali žalobcovia ako poškodené osoby dňa 27.01.2014 a 29.01.2014, od
ktorých dátumov taktiež uplynuli do podania predmetnej žaloby o obnovu konania dňom 12.05.2014
viac než 3 mesiace, čo aj pri tomto dôkaze znamená nedodržanie subjektívnej 3-mesačnej

lehoty. Subjektívna lehota bez akýchkoľvek pochýb nebola zachovaná ani pri úradnom zázname zo dňa
06.05.2011 (tu je otázne aj zachovanie objektívnej 3-ročnej lehoty), liste zaslanom V.. W. N. zo dňa
16.09.2011, ako ani uznesení odvolacieho súdu sp. zn. 10Co/135/2012 zo dňa 30.05.2013 (konanie sp.
zn. 4C/351/2010) doručenom žalobcom 16.08.2013.

17. Čo sa týka jednotlivých písomností, ktorými žalobkyňa odôvodňuje svoju žalobu o obnovu konania
ako dôkazmi, resp. skutočnosťami či už podľa § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p. alebo podľa písm. b) tohto
ustanovenia, súd zo spisu sp. zn. 7C/184/2009 zistil, že jednotlivé písomnosti nielenže boli známe
už v čase základného konania, ale rovno tvorili súčasť spisu v základnom konaní, a to vyčíslenie
predčasnejsplátkyhypotekárnehoúveruč.zmluvy:XXX/XXXX/XXHUnač.l.125,76,čestnéprehlásenie

prevádzajúceho zo dňa 07.11.2007 na č.l. 124, 75, 63, žiadosť o zmenu zmluvných podmienok zo dňa
30.10.2007 na č.l. 96, výpis z účtu číslo XXXXX-XXXXXXX/XXXX zo dňa 31.12.2007 na č.l. 92, 93, 77,
potvrdenie o platbe P. M. o odúčtovaní zo dňa 23.11.2007 na č.l. 123, a teda obsah týchto písomností
bol (musel byť) známy a dostupný tak súdu, ako aj účastníkom konania s procesnými právami okrem
iného aj priamo nahliadnuť do spisu, pričom žalobkyňa bola podľa plnomocenstva na č.l. 46 zastúpená

v základnom konaní advokátom. Na základe uvedeného je nutné konštatovať, že predmetné písomnosti
ako dôkazy boli známe, použité a vykonané (prejednané) už v základnom konaní.

18. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že vyššie popísané skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy
neboli predložené v lehote podľa § 230 ods. 1, 2 O.s.p., pričom pri dôkazoch, ktoré existovali už aj v čase

základného konania nie je splnená podmienka podľa § 221 ods. 1 písm. a) a b) O.s.p.), a teda, že ten,
kto navrhuje obnovu konania (žalobkyňa), by ich bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní (§
221 ods. 1 písm. a) O.s.p.), alebo že by ich objektívne nebolo možné vykonať v pôvodnom konaní (§
221 ods. 1 písm. b) O.s.p.), a to za okolností a podmienok bližšie popísaných v bode 14 odôvodnenia
tohto rozsudku.

19. Odhliadnuc od uvedeného mal súd tiež za to, že v danom prípade sa ani nejaví pravdepodobným, že
by žalobkyňou predložené a označené skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy objektívne mohli privodiť pre
žalobkyňu priaznivejšie rozhodnutie vo veci určenia neplatnosti záložnej zmluvy. Pre posúdenie otázky
platnosti predmetnej záložnej zmluvy v konaní o obnovu treba vychádzať zo stavu, ktorý tu bol v čase

uzavretia záložnej zmluvy (viď R 6/1968). Uvedené pritom platí aj pre zdravotný stav pôvodného žalobcu
2/, ktorý bol zisťovaný až v roku 2015 v konaní sp. zn. 13Ps/53/2015. V súvislosti s uplatnenými dôvodmi
obnovy konania dospel súd k záveru, že aj v kontexte žalobkyňou v konaní o obnovu konania uvedených
skutočností a predložených dôkazov obstoja skutkové zistenia a závery prijaté súdom už v základnom
konaní, a teda dôvody obnovy nemajú na ne vplyv. Ide predovšetkým o to, že výsledkami dokazovania

vykonaného v základnom konaní mal súd konajúci v tom konaní za preukázané, že zmluva o zriadení
záložného práva v prospech záložného veriteľa Tatra banka je platná, keď navrhovatelia počas konania
neprodukovaližiadnerelevantnédôkazynapreukázanieopaku.Vpôvodnomkonaníbolonadakúkoľvek
pochybnosť preukázané, že odporca poskytol kupujúcemu P. M. hypotekárny úver vo výške 1.200.000,-Sk. Ako zabezpečovací prostriedok bola uzavretá záložná zmluva v predpísanej forme, ktorá obsahuje
všetky podstatné náležitosti zmluvy o zriadení záložného práva, pričom jej platnosť a náležitosti boli
skúmané v konaní o vklade záložného práva zo strany Správy katastra v Dunajskej Strede v súlade s

§ 31 ods. 1 zákona o katastri nehnuteľnosti. Navrhovateľ v 1. rade (Q. X., N.. X.X.XXXX) zastupoval
navrhovateľku v 2. rade (P. X., N.. XX.X.XXXX) na základe platnej plnej moci zo dňa 07.11.2007 a preto
za seba a zároveň za navrhovateľku v 2. rade podpísal dobrovoľne záložnú zmluvu. Táto skutočnosť
zo strany navrhovateľov nebola ani spochybnená. Taktiež aj v konaní o obnove konania žalobkyňa
potvrdila, že v novembri 2007 splnomocnila svojho manžela na všetky úkony súvisiace s predajom ich

bytu vrátane podpísania zmluvy o zriadení záložného práva k ich bytu a prevzatia celej kúpnej ceny.
Skutočnosť, že sa predmetné úkony, na ktoré žalobkyňa splnomocnila svojho manžela, a to vo vzťahu
k okolnostiam a spôsobu zaplatenia kúpnej ceny, t.j. nie vo vzťahu k uzavretiu záložnej
zmluvy, uskutočnili inak ako si to ona predstavovala pri udelení plnej moci, nemôže odôvodňovať
obnovu konania, keďže podstatné skutkové okolnosti konkrétne vo vzťahu k spornej záložnej zmluve
boli v pôvodnom konaní riadne zistené a na základe nich bolo vo veci súdom rozhodnuté. Neplatnosť

záložnej zmluvy však už v pôvodnom konaní odôvodňovali žalobcovia inými skutočnosťami, najmä
podvodným konaním ich syna. V zmysle odôvodnenia predmetného rozsudku táto skutočnosť takisto
nemá žiaden vplyv na platnosť resp. neplatnosť záložnej zmluvy, pričom ani prípadná platnosť resp.
neplatnosť kúpnej zmluvy by nemala žiaden vplyv na platnosť záložnej zmluvy a prípadné podvodné
konanie syna navrhovateľa má byť predmetom iného konania. V nadväznosti na uvedené potom ani

trestný rozkaz vydaný po právoplatnosti rozsudku súdu v pôvodnom konaní sp. zn. 2T/248/2013, ktorým
bol syn žalobcov odsúdený za trestný čin podvodu, a ktorý sa konkrétne netýka záložnej zmluvy,
nepredstavuje dôkaz, resp. rozhodnutie, ktoré by mohlo privodiť pre žalobkyňu priaznivejšie rozhodnutie
vo veci. To isté platí aj vo vzťahu k tvrdeniu žalobcov, že právnym odborom OTP Banky
Slovensko, a.s. dostali potvrdené o podvodnom získaní hypotekárneho úveru č. XXXXXXXXXHU zo dňa

8.10.2003 ich synom Q. X. ml. s manželkou F.. Na základe uvedeného je teda nutné konštatovať, že
žalobkyňou označené dôvody obnovy konania by ani v prípade ich včasného uplatnenia nemohli privodiť
pre ňu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, nakoľko nemajú žiadny vzťah a vplyv na platnosť predmetnej
záložnej zmluvy a tak objektívne nemôžu privodiť zmenu právoplatného rozsudku vo veci samej. Súd na
záver poznamenáva, že v prípade konania o neplatnosť zmluvy musia byť účastníkmi všetci,

ktorí túto zmluvu uzavreli, prípadne ich právni nástupcovia, a to buď ako žalobcovia, alebo ako žalovaní,
pričom v danom prípade bolo konanie o obnovu pôvodného konania proti žalovanému 2/ ako druhému
záložcovi zo záložnej zmluvy právoplatne skončené odmietnutím žaloby o obnovu konania voči nemu.

20. S poukazom na uvedené skutočnosti a dôvody a na základe citovaných ustanovení mal súd za

to, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky na povolenie obnovy konania, a preto súd
žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol v zmysle § 414 C.s.p. (výrok I). Pokiaľ sa súd nevysporiadal
s niektorým tvrdením žalobkyne alebo ňou uplatnenou skutočnosťou, tieto nepovažoval za spôsobilé
ovplyvniť záver súdu o nesplnení podmienok na obnovu konania. Na základe uvedených skutočností,
ktoré bolo možné spoľahlivo zistiť z obsahu označených spisov, výsluchom žalobkyne a prednesom jej

právnejzástupkyne,súdnepovažovalzapotrebnéahospodárnevypočuťajsvedkyňuJ..V.T.B.,nakoľko
jej výpoveď by objektívne nemohla ovplyvniť vyššie spomenuté dôvody zamietnutia žaloby o obnovu
konania (nevčasné uplatnenie dôvodov a ich objektívna nemožnosť privodiť pre žalobkyňu priaznivejšie
rozhodnutie).

21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255
ods. 1 C.s.p., pričom však nakoľko žalovanému a intervenientovi na jeho strane preukázateľne žiadne
trovy v konaní nevznikli, súd im z dôvodu hospodárnosti konania nárok na náhradu trov konania podľa
uvedených ustanovení nepriznal (výrok II).

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Dunajská Streda (§ 355 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, protiktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).