Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. júl 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/398/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811203510
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3811203510.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD., v spore žalobcu: J., zastúpeného G. proti
žalovanému: H. zastúpenému H., o zaplatenie 3 819,74 eur s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe
žalovaného o zaplatenie 3 884,68 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu a žalovaného proti
rozsudkuOkresnéhosúduPrievidzač.k.4C/87/2011-313zodňa22.marca2016anaodvolaniežalobcu

proti dopĺňaciemu rozsudku Okresného súdu Prievidza č. k. 4C/87/2011-314 zo dňa 02. mája 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bola žaloba žalobcu zamietnutá a vo výroku, ktorým
bolo o vzájomnej žalobe rozhodnuté tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému 1 380,26 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1 380,26 eur od 17.06.2011 do
zaplatenia, p o t v r d z u j e .

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bola vzájomná žaloba čo do zvyšku zamietnutá, vo

výrokoch o trovách konania a dopĺňací rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a v rozsahu zrušenia
vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 4C/87/2011-313 zo dňa 22.03.2016 zamietol žalobu žalobcu,
uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému 1 380,26 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 %
ročne zo sumy 1 380,26 eur od 17.06.2011 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia a
čo do zvyšku vzájomnú žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že uložil

žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia vo výške 1 700,30 eur a ostatné
trovy konania vo výške 229 eur a súčasne uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania
vo výške 446,11 eur. Rozhodnutie zdôvodnil tým, že podľa objednávky č. XXXX/XX/
XX si žalovaný dňa 22.10.2010 objednal u žalobcu práce a dodávky spojené so zhotovením stropu a
vencov na stavbe X. podľa cenovej ponuky XXXXCPXXXX-A. Podľa cenovej ponuky XXXXCPXXXX-
A zo dňa 19.10.2010, ktorá je podpísaná oboma zmluvnými stranami, bola vyčíslená v súvislosti s
predmetnou objednávkou cena bez DPH 6 819,60 eur. V cenovej ponuke je dodatok, že predmetom

fakturácie bude skutočne dodané množstvo. Súd prvej inštancie právne posúdil tento skutkový stav tak,
že medzi žalobcom, ktorý je právnickou osobou, a žalovaným ako fyzickou osobou, nie v rámci jeho
podnikateľskej činnosti, bola uzavretá zmluva o dielo. Právny vzťah, ktorý vznikol na základe uzatvorenia
tejto zmluvy o dielo, je občianskoprávnym vzťahom, ktorý upravuje Občiansky zákonník, nejde
teda oobchodnoprávnyvzťah.Medziúčastníkminebolosporné,žežalovanýuhradilžalobcovidňa
22.10.2010 sumu 2 500,- eur a dňa 26.10.2010 sumu 4 300,- eur. Žalobca faktúrou zo dňa 29.11.2010

fakturoval žalovanému sumu 10 619,74 eur. Vo faktúre sa uvádza, že sa žalovanému fakturuje podľa
objednávky XXXX/XX/XX zhotovenie železobetónového stropu na rodinnom dome S. podľa priloženého
súpisu dodávok a prác. V priloženom Súpise skutočne dodaných prác zo dňa 16.11.2010, ktorý jepodpísaný iba žalobcom, je uvedená spolu cena bez DPH 8 924,15 eur. Základnou obranou žalovaného
bolo tvrdenie, že okrem súm 2 500,- eur a 4 300,- eur uhradil žalobcovi aj sumu 5 200,- eur dňa
15.11.2010, k čomu predložil príjmový pokladničný doklad zo dňa 16.11.2010 (išlo o kópiu resp. priepis

cez kopírovací papier - pozn. odvolacieho súdu). Žalobca poprel, že by vystavoval predmetný príjmový
pokladničný doklad zo dňa 16.11.2010 a že by mu žalovaný nad sumy 2 500,- eur a 4 300,- eur vyplatil
aj sumu 5 200,- eur. Svedok H., navrhnutý žalobcom, sa k predmetnému príjmovému pokladničnému
dokladu vyjadriť nevedel, uviedol, že on ho nevystavoval. Podobne sa vyjadrili i svedkovia T., X. a Z..
Z. uviedla, že predmetný príjmový pokladničný doklad nie je založený v účtovníctve žalobcu, pretože v

opačnom prípade by na ňom bolo uvedené poradové číslo. Žalovaný podrobne popísal kedy, kde, za
akých okolností a za účasti koho došlo k výplate sumy 5 200,- eur žalobcovi s tým, že išlo o výplatu
peňazí v súvislosti s požiadavkou žalobcu na zvýšenie ceny diela s konkrétne uvedenou sumou 5
200,- eur. Tvrdenie žalovaného potvrdili svedkovia H., G. D. a J.. Tieto osoby vykonávali práce na
rodinnom dome žalovaného ako subdodávatelia žalobcu, čo v konaní sporné nebolo. Všetci uvedení
svedkovia zhodne potvrdili, že videli odovzdanie peňazí zo strany žalovaného štatutárnemu zástupcovi

žalobcu J., že išlo o odovzdanie sumy 5 200 eur, resp. „okolo 5 000 eur“, pričom presný dátum tejto
udalosti si nepamätali, všetci však vypovedali, že to bolo v novembri 2010. Rozdiely vo výpovediach
svedkov čo do určenia presného času - hodiny príslušného dňa, kedy došlo k odovzdaniu peňazí, pre
odstup času podľa súdu prvej inštancie nemôže viesť k záveru, že výpovede svedkov sú rozporné.
Aj keď svedkovia uviedli, že ich žalobca nevyplatil za ich prácu, podľa názoru súdu prvej inštancie

táto skutočnosť (vzhľadom na poučenie svedkov o trestných následkoch krivej výpovede a vzhľadom
na vyjadrenie svedkov a vzhľadom na len nepodstatné rozdiely v ich výpovediach) nemôže viesť k
spochybneniu pravdivosti výpovedí svedkov. V zhode s tvrdením žalovaného a uvedených svedkov je
aj záver znaleckého dokazovania, keď znalkyňa J., posudzujúca, či ručné písmo a podpis na príjmovom
pokladničnom doklade zo dňa 16.11.2010 na sumu 5 200,- eur je vlastnoručným písmom a podpisom

konateľa žalobcu J., vo svojom písomnom znaleckom posudku a v doplňujúcich písomných vyjadreniach
k nemu uzavrela, že pisateľom originálov sporných textových a číselných zápisov je J.. Znalkyňa vylúčila
možnosť technického falšovania, ako aj napodobnenia voľnou rukou sporných textových a číselných
zápisov, uviedla však, že písmoznalecké metódy neumožňujú zistiť, či jednotlivé textové a číselné zápisy
boli vyhotovené pomocou technických prostriedkov. Svedok W. potvrdil, že dňa 15.11.2010 (kedy mal

žalovaný vyplatiť J. peniaze vo výške 5 200,- eur) bol s J. v R. pri výkone výkopových prác. V prítomnosti
J. bol od 7.00 hod. do 10.00 hod., kedy J. išiel dať opraviť hadicu a vrátil sa za 20 - 30 minút. S J. bol
následne do 17.00 hod. resp. do 18.00 hod. Svedok H. potvrdil výkon prác dňa 15.11.2010 s J.. On však
tvrdil, že J. išiel kúpiť hadicu okolo 8.00 hod., že bol preč asi 30 minút alebo hodinu, následne bol v
jeho prítomnosti a práce skončili pred obedom. Výpoveď svedka H. na rozdiel od výpovede W., čo do

časového momentu vzdialenia sa štatutárneho zástupcu navrhovateľa od stroja, súhlasí so zistením, že
dňa 15.11.2010 bol vo firme X. vystavený daňový doklad o 08:58:21 na sumu 11,36 eur v súvislosti s
opravou - výroba novej hydraulickej hadice. Podľa žalobcu ďalším dôkazom toho, že dňa 15.11.2010
nebol v X., je záznam o prevádzke stroja zo dňa 15.11.2010. Na tomto doklade je uvedené, že stroj bol
v prevádzke od 7.30 hod. do 11.30 hod. - 4 hodiny (D. a od 7.30 hod. do 16.00 hod. - 8,5 hodín (D.). V

tomto doklade je zaevidovaná aj oprava hadice v čase 4 strojhodiny. Sám štatutárny zástupca žalobcu
ale tvrdil, že v blízkosti stroja nebol v čase od 8.30 hod do 10.30 hod., keď bol dať opravovať hadicu,
že skrátenie hadice bolo vykonané v prevádzke X. a úkon trval 10 minút, že stroj nepracoval od 7.30
hod., následne hodinu a tridsať minút stroj rozoberali s pánom D. a následne išiel dať skrátiť hadicu do
X. a k stroju sa vrátil o 10.30 hod. Cesta do X. a z X. aj so skrátením hadice mala trvať pol hodinu.

Vyhodnotením týchto dôkazov súd prvej inštancie dospel k záveru, že nemožno jednoznačne vylúčiť,
že štatutárny zástupca žalobcu bol dňa 15.11.2010 v X. Z výsluchu svedkov H., D., G. J. a zo záveru
znaleckého posudku mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný vyplatil žalobcovi okrem súm 4
300,- eur a 2.500,- eur (čo v konaní nebolo sporné) aj sumu 5 200,- eur dňa 15.11.2010. Na základe takto
zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie uzavrel, že ak žalobca v tomto konaní žiadal zaviazať

žalovaného na zaplatenie 3 819,74 eur ako rozdielu medzi fakturovanou sumou 10 619,74 eur a súčtom
nespornevyplatenýchsúm4300,-eura2500,-eur,pričomžalovanýokremtýchtosúmvyplatilžalobcovi
aj 5 200,- eur, žaloba na zaplatenie 3 819,74 eur nie je dôvodná, pretože žalovaný uhradil žalobcovi
celkom 12 000,- eur (2 500,- eur + 4 300,- eur + 5 200,- eur). Súd prvej inštancie preto žalobu žalobcu
zamietol.

1.2 Pokiaľ išlo o vzájomnú žalobu, podľa tvrdenia žalovaného žalobca nemal nárok na úhradu sumy 10
619,74 eur (fakturovanej faktúrou z 29.11.2010), pretože žalovanému neoznámil potrebu prekročenia
rozpočtu, a teda podľa § 547 ods. 6 Obchodného zákonníka mu zaniklo právo na určenie zvýšenia ceny.Súd prvej inštancie uviedol, že daný záväzkový vzťah vznikol medzi žalobcom ako právnickou osobou a
žalovaným ako fyzickou osobou, netýka sa jeho podnikateľskej činnosti, teda v tomto prípade nejde o tzv.
relatívny obchod, nejde ani o absolútny obchod podľa § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka. Predmetná

zmluva o dielo je v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou. Podľa súdu
prvej inštancie v danom prípade si žalovaný objednal u žalobcu práce na stavbe rodinného domu v X.
dňa 22.10.2010, v objednávke je odkaz na cenovú ponuku XXXXCPXXXX-A, ktorá bola vyhotovená
19.10.2010 a ktorá obsahuje výslednú cenu bez DPH vo výške 6 819,60 eur. Skutočnosťou tiež je,
že v tejto cenovej ponuke je uvedené, že predmetnom fakturácie bude skutočne dodané množstvo.

Podľa názoru súdu prvej inštancie v danom prípade bola cena dohodnutá podľa rozpočtu. V súlade s
§ 635 ods. 1 Občianskeho zákonníka v prípade zvýšenia ceny diela mal žalobca notifikačnú povinnosť
a vyžadovalo sa, aby objednávateľ (žalovaný) vopred písomne schválil alebo objednal práce a náklady
naviac. Podľa tvrdenia žalobcu v tomto prípade tu bola požiadavka väčšieho rozsahu prác zo strany
žalovaného a tieto práce aj vykonané boli. Žalovaný poprel, že by počas realizácie diela žiadal od
žalobcu zmeny rozsahu diela, tvrdil, že neexistuje písomný doklad, v ktorom by súhlasil so zvýšením

ceny alebo by schválil vykonanie ďalších prác a nákladov alebo by si dodatočne písomne objednal
výkon ďalších prác. Podľa súdu prvej inštancie však v rozpore s týmto tvrdením žalovaného je jeho
tvrdenie, ktoré uvádzal v súvislosti s výplatou sumy 5 200,- eur žalobcovi dňa 15.11.2010, keď žalovaný
napriek tomu, že už zaplatil žalobcovi sumy 4 300,- eur a 2 500,- eur (pričom podľa cenovej ponuky
XXXXCPXXXX-A bola cena 6 819,60 eur bez DPH, čo s DPH činí 8 115,32 eur), po tom, čo mu konateľ

žalobcu povedal, že bude treba viac betónu, že sa predĺži doba nájmu šalovacích dielov, a teda vyjadril
požiadavku na zvýšenie sumy diela s konkrétnou sumou 5 200,- eur, žalobcovi vyplatil bez ďalšieho
sumu 5 200,- eur. Zo situácie, že žalovaný ako objednávateľ zaplatil zvýšenú cenu bez toho, aby práce
a náklady do rozpočtu nezahrnuté písomne schválil alebo písomne objednal, súd prvej inštancie vyvodil,
že došlo k uzavretiu novej dohody o cene, a to vo výške 10 619,74 eur s DPH. Prvá cenová ponuka

totiž bola vyhotovená 19.10.2010, druhá cenová ponuka 16.11.2010, pričom k zaplateniu sumy 5 200,-
eur došlo dňa 15.11.2010. Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd prvej inštancie dospel k
záveru, že ak žalovaný uhradil žalobcovi 12 000,- eur a jeho povinnosťou bolo uhradiť sumu 10 619,74
eur podľa predmetnej faktúry na základe uzavretia novej dohody o cene, potom je žalobca povinný
vrátiť žalovanému 1 380,26 eur ako rozdiel medzi sumou 12 000,- eur a sumou 10 619,74 eur, a to

titulom vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka. Ak žalovaný
vzájomným návrhom žiadal viac, súd prvej inštancie jeho vzájomný návrh čo do zvyšku zamietol. O
povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanému úrok z omeškania, súd prvej inštancie rozhodol podľa § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka vychádzajúc z toho, že ten, kto sa bezdôvodne obohatil, je povinný plniť prvý
deň po tom, čo ho v tomto prípade žalovaný ako veriteľ o splnenie požiadal. Prvou kvalifikovanou výzvou

resp. požiadaním o vrátenie peňazí je doručenie odporu žalobcovi dňa 15.6.2011, a teda žalobca bol
povinný plniť dňa 16.6.2011, k plneniu nedošlo, preto je žalobca v omeškaní od 17.6.2011. Výška úroku
z omeškania zodpovedá § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. k prvému dňu omeškania.

1.3 Dopĺňacím rozsudkom č. k. 4C/87/2011-314 zo dňa 2.5.2016 súd prvej inštancie uložil žalobcovi

povinnosť nahradiť štátu trovy konania vo výške 746,56 eur, čo zdôvodnil s odkazom na § 148 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) tým, že v tejto veci vznikli štátu trovy vo výške 64,16 eur z
dôvodu priznania a vyplatenia svedočného svedkyni H., ďalej vo výške 668,30 eur z dôvodu priznania
a vyplatenia znalečného znalkyni J. a vo výške 14,10 eur z dôvodu priznania a vyplatenia svedočného
svedkovi H., spolu teda vo výške 746,56 eur, všetko z rozpočtových prostriedkov súdu. Vzhľadom na

výsledok konania - neúspech žalobcu v konaní o jeho žalobe je žalobca povinný nahradiť štátu trovy
konania v uvedenej výške.

2. Proti rozsudku č. k. 4C/87/2011-313 (vo výrokoch o zamietnutí žaloby žalobcu, o trovách konania
o žalobe žalobcu a o povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanému 1 380,26 eur s úrokom z omeškania)

aj proti dopĺňaciemu rozsudku č. k. 4C/87/2011-314 podal včas odvolanie žalobca. Mal za to, že súd
prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vo vzťahu k vzájomnej žalobe rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že svedecké
výpovede svedkov H., D. G. a J. sa líšili v uvedení presnej sumy, presného času - hodiny, kedy

došlo k odovzdaniu peňazí a dokonca svedok U. uviedol, že predmetná stavba bola pri Q. súd prvej
inštancie tieto svedecké výpovede napriek tomu vyhodnotil tak, že nie sú rozporné. Okrem toho všetci
svedkovia zhodne potvrdili, že k žalobcovi majú negatívny vzťah, nakoľko im nevyplatil peniaze za
prácu. Fotodokumentácia, ktorú predložil žalovaný a o ktorej tvrdil, že bola vyhotovená dňa 15.11.2010,zachytáva betónovanie stropu, čo podľa dokladov od dodávateľa betónu K. prebiehalo dňa 16.11.2010.
Naopak, žalobca preukázal, že v deň, keď podľa tvrdenia žalovaného malo dôjsť k odovzdaniu peňazí
na stavbe rodinného domu v X. (15.11.2010) sa na danom mieste J. nenachádzal, nakoľko vykonával

zemné práce bagrom v R.. Na rozdiel od výpovedí žalovaného a ním navrhnutých svedkov súd prvej
inštancie výpovede J., W. a H. vyhodnotil tak, že vzhľadom na časovú nezrovnalosť o čase, kedy
sa J. vzdialil z miesta výkonu prác v R. za účelom opravy hadice bagra, tento mohol ísť do X. a
prevziať od žalovaného sumu 5 200 eur. K tomu žalobca navrhoval vykonať dokazovanie výsluchom
svedka J., súd prvej inštancie však tento návrh zamietol. Súdom ustanovená znalkyňa J. v závere

znaleckého posudku doslovne uviedla, že kópiu sporného dokladu skúmala ako izolovaný jav, nakoľko
k pravdivosti písomnosti ako celku sa na základe kópie písomnosti vyjadriť nemôže. Súčasne uviedla,
že kópia podpisu neumožňuje vylúčiť použitie niektorej z metód technického falšovania podpisov, ale
vylúčila možnosť technického falšovania vo vzťahu k skúmaným porovnávacím dokladom označeným
ako PM 2, PM 105 a PM 106. Podľa žalobcu z toho možno dospieť k záveru, že nie je možné vylúčiť
možnosť technického falšovania príjmového pokladničného dokladu prostredníctvom iného dokladu,

ktorý mohol mať žalovaný k dispozícii. Záver znalca pri skúmaní kópie môže vypovedať len o autorovi
písma resp. podpisu, z kópie však nemožno určiť, či malo písmo resp. podpis vzťah k predloženej
listine, a preto takéto písmo resp. podpis nie je možné chápať ako nepochybný prejav vôle smerom k
takejto listine. Vzhľadom na stanovisko znalkyne, ktorá v závere vyjadrenia zo dňa 20.1.2016 uviedla,
že odporúča prekonzultovanie možnosti skúmania spornej písomnosti znalcami z odboru kriminalistika,

odvetvie grafická diagnostika, žalobca navrhoval vykonať takéto znalecké dokazovanie, súd prvej
inštancie však jeho návrh zamietol. Žalobca sa domnieva, že kópiu príjmového pokladničného dokladu
predloženú žalovaným bolo potrebné vyhodnotiť tak, že žalovaný nepreukázal, že žalobca vystavil
originálny pokladničný príjmový doklad zhodný s predloženou kópiou, keďže žalovaný originálny doklad
súdu nepredložil. Ak by došlo k odovzdaniu sumy 5 200 eur, je nelogické, aby žalobca po uzatvorení

novej dohody o cene a prijatí ceny diela vo výške 12 000 eur následne inicioval preberacie konanie
na stavbe rodinného domu, po preberacom konaní vypočítal cenu diela na sumu nižšiu ako bola
vyplatená záloha deň pred ukončením stavby (10 619,74 eur) a na túto sumu vystavil faktúru. Pokiaľ
ide o vzájomný návrh žalovaného, žalobca uviedol, že žalovaný od začiatku zmluvného vzťahu mal
vedomosť o tom, že cena diela bude vyššia než bola uvedená v cenovej ponuke zo dňa 19.10.2010,

a to v tom smere, že dohodnutým predmetom zmluvy o dielo bol iný rozsah prác než bol uvedený v
cenovej ponuke a aj v cenovej ponuke je napísané, že predmetom fakturácie bude skutočne dodané
množstvo. K tejto skutočnosti žalobca navrhoval vykonať dokazovanie výsluchom svedka Y., čo súd
prvej inštancie zamietol. O vedomosti a súhlase žalovaného s vyššou cenou svedčí aj to, že pôvodne
v konaní navýšenie ceny diela nenamietal. Pokiaľ súd prvej inštancie uviedol, že medzi žalobcom a

žalovaným došlo k novej dohode o cene, podľa žalobcu to nemohlo byť na sumu 10 619,74 eur. Žalobca
má za to, že ak žalovaný tvrdí, že dňa 15.11.2010 od neho žalobca žiadal zaplatenie sumy 5 200 eur,
ktoré mu žalovaný dobrovoľne a okamžite uhradil, došlo medzi nimi k novej dohode o cene na sumu
12 000 eur, teda v rozsahu vyplatených súm, čo možno vyvodiť aj z príjmového pokladničného dokladu
predloženého žalovaným, kde je ako účel platby uvedené „doplatok stropu“, nie záloha.

3. Proti rozsudku č. k. 4C/87/2011-313 podal včas odvolanie aj žalovaný. Uviedol, že podáva odvolanie
proti výroku o trovách konania ako aj proti výroku o povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanému sumu
1 380,26 eur s príslušenstvom (išlo o výrok, v ktorom súd prvej inštancie vyhovel vzájomnej žalobe
žalovaného, avšak z kontextu odvolania je zrejmé, že žalovaný v skutočnosti napáda zamietnutie

vzájomnej žaloby vo zvyšnej časti). Žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie
zmenil tak, že zaviaže žalobcu na zaplatenie sumy 3 884,68 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania zo
sumy 3 884,68 eur od 17.6.2011 do zaplatenia a na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie
ako aj trov odvolacieho konania. Podľa žalovaného súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru,
že sa žalobca na úkor žalovaného obohatil len o sumu 1 380,26 eur. Žalovaný si u žalobcu objednal

zhotovenie stropu a vencov na stavbe rodinného domu. Žalovaný nežiadal žalobcu o zhotovenie hrubšej
stropnej platne hrúbky 15 cm, rovnako nežiadal zhotovenie schodov slúžiacich na budúci vchod na
terasu, osadenie troch kusov chráničiek do stropnej dosky a ani zhotovenie podlahy balkóna. Žalovaný
písomne neschválil zvýšenie ceny diela ani si písomne neobjednával práce naviac. Žalovaný nemal
druhú cenovú ponuku k dispozícii. Žalobca naliehal na žalovaného, aby mu uhradil 5 200 eur, v opačnom

prípade nebude vo vykonávaní diela pokračovať. Žalovaný vyplatil predmetnú sumu v tiesni, nakoľko
sa obával, že do príchodu zimy nebude mať dielo hotové. Žalovaný nesúhlasil s názorom súdu prvej
inštancie, že uhradením sumy 5 200 eur došlo k uzavretiu novej dohody o cene diela.4. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalovaný v odvolaní doplnil
skutočnosti, ktoré v rámci konania pred súdom prvej inštancie neuvádzal, a to že žalobca naňho naliehal,
aby mu vyplatil sumu 5 200 eur a keďže sa blížila zima, túto sumu mu vyplatil, pričom však konal v tiesni.

Podľa názoru žalobcu nie je splnená ani jedna z podmienok pre uvedenie nových skutočností alebo
dôkazov v odvolacom konaní (§ 205a ods. 1 O.s.p.), preto by odvolací súd na tieto tvrdenia žalovaného
nemal prihliadať.

5. Po vydaní rozsudku a dopĺňacieho rozsudku súdu prvej inštancie a po podaní odvolania oboma

stranami došlo k zmene právnej úpravy sporového konania, keď dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť
zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý okrem iného zrušil zákon č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.). V prechodných ustanoveniach (§ 470 ods. 1, ods. 2)
CSP stanovil, že ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti, avšak s tým, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. V zmysle tohto ustanovenia odvolací súd posudzoval

včasnosť a dôvodnosť odvolania podľa ustanovení O.s.p. účinných v čase vydania rozhodnutia súdu
prvej inštancie. Procesne postupoval odvolací súd už podľa nových ustanovení CSP.

6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie je potrebné vo výroku, ktorým bola žaloba žalobcu zamietnutá a vo výroku, ktorým bolo o
vzájomnej žalobe rozhodnuté tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému 1 380,26 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1 380,26 eur od 17.06.2011 do zaplatenia, potvrdiť
ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP a vo výroku, ktorým bola vzájomná žaloba čo do
zvyšku zamietnutá, podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

7. Vo vzťahu k žalobe žalobcu o zaplatenie 3 819,74 eur s príslušenstvom (ktorý túto sumu uplatňoval
ako doplatok k už uhradeným sumám 2 500,- eur a 4 300,- eur do výšky fakturovanej sumy 10
619,74 eur) odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, keď

považoval za uhradenú aj sumu 5 200,- eur. Súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie a z
vykonaného dokazovania vyvodil správne závery ohľadom skutkového stavu. Odvolací súd poukazuje
na odôvodnenie súdu prvej inštancie a na zdôraznenie jeho správnosti v tejto časti dodáva:

8. Prevzatie sumy 5 200,- eur štatutárnym zástupcom žalobcu J. od žalovaného potvrdili zhodne štyria

svedkovia (H., G. D. a J.). Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že svedkovia mali k nemu negatívny
vzťah, nakoľko im nevyplatil peniaze za prácu, odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie uvádza, že
svedkoviavypovedalipoučeníopovinnostivypovedaťpravduaotrestnýchnásledkochkrivejvýpovedea
žiadne ďalšie dôkazy nenasvedčujú nepravdivosti ich výpovedí. Naopak ich výpovede sa v podstatných
okolnostiachzhodovali.Okremtoho,žekodovzdaniupeňazídošlovnovembri2010nastavberodinného

domu žalovaného, tiež zhodne uvádzali, že ich k odovzdávaniu peňazí privolal žalovaný z dôvodu, že
J. nemal pri sebe príjmové pokladničné doklady. To, že nevedeli uviesť presný čas (hodinu), kedy došlo
k odovzdávaniu peňazí, nijako nespochybňuje dôveryhodnosť ich výpovedí. To, že svedok G. uviedol,
že stavba bola pri Q., je vysvetliteľné odstupom času a tým, že svedok pochádza z K. a ak v tom čase
pracoval na viacerých stavbách na rôznych miestach mimo domova, nemusí si presne pamätať, kde

ktorá stavba bola. Podstatné však aj v jeho výpovedi je to, že k odovzdaniu peňazí došlo na stavbe
žalovaného v novembri 2010.

9. Pokiaľ žalobca namietal, že v konaní pred súdom prvej inštancie nebolo preukázané, že žalobca
vystavil originálny príjmový pokladničný doklad zhodný s kópiou, ktorú predložil žalovaný, odvolací

súd k tomu uvádza, že samotný štatutárny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 25.11.2011 uviedol
(všeobecne, nie k spornému príjmovému dokladu), že pokiaľ vystavil príjmový pokladničný doklad on,
tak ho vystavil dvojmo a nevie, či originál alebo kópiu dával klientovi. Ako tiež uviedol žalobca v odvolaní,
znalkyňa vylúčila možnosť technického falšovania vo vzťahu k skúmaným porovnávacím dokladom
označeným ako PM 2 (išlo o objednávku prác spísanú spolu so žalovaným), PM 105 a PM 106 (príjmové

pokladničné doklady na sumy 2 500,- eur a 4 300,- eur, ktorých pravosť nebola sporná). Je pravda, že
teoreticky prichádza do úvahy technické sfalšovanie dokumentu skopírovaním originálneho podpisu z
inej listiny, ktorú mal žalovaný k dispozícii (a k tomu žalobca navrhoval znalecké dokazovanie, ktoré súd
prvej inštancie nevykonal), avšak je potrebné mať na zreteli, že kópia príjmového pokladničného dokladubola len jedným z viacerých dôkazov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoj záver o odovzdaní
sumy 5 200,- eur, pričom tento dôkaz zapadal do mozaiky ostatných dôkazov (najmä vyššie uvedených
svedeckých výpovedí) a neexistovali žiadne indície, že by tento dôkaz mohol byť nedôveryhodný. Treba

tiež pripomenúť, že znalkyňa z odboru písmoznalectvo v znaleckom posudku potvrdila nielen to, že
podpis na spornom príjmovom pokladničnom doklade je podpisom J., ale aj to, že J. je aj pisateľom
originálov textových a číselných zápisov na tejto písomnosti (t. j. aj slov „päťtisíc dvesto euro“ a „doplatok
stropu“), pričom žalobca nevysvetli, odkiaľ by žalovaný (v prípade technického falšovania sporného
príjmového pokladničného dokladu) tieto slová mohol skopírovať. Za takýchto okolností bolo správne,

že súd prvej inštancie nevykonával ďalšie rozsiahle a časovo i finančne náročné dokazovanie. Na
konštatovanie, že k odovzdaniu peňazí došlo, by napokon postačovali aj samotné svedecké výpovede
štyroch svedkov, ktoré neboli relevantne spochybnené, kópiu príjmového pokladničného dokladu je
možné považovať len za podporný dôkaz. V súvislosti s tým je potom irelevantné, či k odovzdaniu
príjmového pokladničného dokladu žalovaného došlo dňa 16.11.2010 alebo v iný deň, prípadne či to
bolo v X. alebo v R..

10. Tvrdenie žalobcu, že dňa 15.11.2010 (kedy malo dôjsť k odovzdaniu sumy 5 200 eur) vôbec nebol
v X., nebolo v konaní preukázané. Nielen že sa nezhodovali výpovede svedkov W. a H. ohľadne času,
kedy J. odišiel z R. opraviť hydraulickú hadicu stroja, ale - čo je podstatnejšie - samotný štatutárny
zástupca žalobcu J. na pojednávaní dňa 25.11.2011 uviedol, že mimo stroja bol dňa 15.11.2010 v čase

od 8.30 hod do 10.30 hod., ďalej že stroj nepracoval od 7.30 hod., následne hodinu a tridsať minút stroj
rozoberali s pánom D., potom išiel dať skrátiť hadicu do X. (kde bol sám) a k stroju sa vrátil o 10.30 hod,
pričom cesta do X. a z X. aj so skrátením hadice mala trvať asi pol hodinu. Ak teda stroj rozoberali od
7.30 hod. do 9.00 hod. (hodinu a tridsať minút) a následne cesta do X. a z X. trvala pol hodinu, mal J.
dostatok času, aby v čase medzi 9.00 hod. a 10.30 hod. okrem opravy hadice v X. stihol aj cestu z X.

do X. (čo je vzdialenosť asi 13 km) a späť (okrem toho daňový doklad o oprave - výrobe novej hadice
firmou X. v X. bol vystavený o 08:58:21, čo potvrdzuje, že od 9.00 hod. do 10.30 hod. mal J. dostatok
času na cestu z X. do X., stretnutie so žalovaným a následne cestu do R.). Žalobcovo tvrdenie, že dňa
15.11.2010 nebol v X., teda nepotvrdzovali jednoznačne ani svedecké výpovede svedkov TK. a H. ani
iné dôkazy, preto toto tvrdenie nebolo spôsobilé vyvrátiť logický celok dôkazov potvrdzujúcich prevzatie

sumy 5 200 eur od žalovaného dňa 15.11.2010.

11.Odvolacísúdpretodospelkrovnakémuzáveruakosúdprvejinštancie,žežalovanývyplatilžalobcovi
v súvislosti s objednanými prácami spolu 12 000 eur (2 500 eur + 4 300 eur + 5 200 eur), teda faktúra na
sumu 10 619,74 eur bola v celom rozsahu uhradená, preto správne súd prvej inštancie žalobu žalobcu

v celom rozsahu zamietol a odvolací súd rozsudok v tejto časti ako vecne správny potvrdil.

12. Z tých istých dôvodov (teda zaplatenie sumy 12 000 eur žalobcovi žalovaným) odvolací súd potvrdil
aj tú časť rozsudku súdu prvej inštancie, ktorou rozhodol o vzájomnej žalobe žalovaného tak, že žalobca
je povinný zaplatiť žalovanému 1 380,26 eur spolu s úrokom z omeškania. Keďže žalobca vystavil

faktúru na sumu 10 619,74 eur, pričom nikdy netvrdil, že cena ním vykonaných prác by mala byť
vyššia, je povinný vrátiť žalovanému bezdôvodné obohatenie, ktoré získal tým, že mu žalovaný zaplatil
za jeho práce viac než bola ich cena, predstavujúce rozdiel medzi fakturovanou sumou 10 619,74
eur a zaplatenou sumou 12 000 eur. Súd prvej inštancie tiež správne určil úrok z omeškania, keď
konštatoval, že prvou kvalifikovanou výzvou na vrátenie preplatku bol odpor žalovaného obsahujúci aj

vzájomnú žalobu, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 15.6.2011, teda žalobca mal plniť dňa 16.6.2011 a
do omeškania sa dostal dňom 17.6.2011.

13. Pokiaľ súd prvej inštancie vo zvyšnej časti vzájomnú žalobu zamietol, viedlo ho k tomu právne
posúdenie, podľa ktorého tým, že žalovaný vyplatil žalobcovi bez ďalšieho sumu 5 200 eur (napriek

tomu, že už predtým mu zaplatil 2 500 eur a 4 300 eur, pričom cenová ponuka bola na sumu 6 819,60
eur bez DPH), došlo k uzavretiu novej dohody o cene diela, a to vo výške 10 619,74 eur s DPH (t.
j. vo výške, ktorú žalobca - až neskôr - fakturoval žalovanému). Takáto úvaha je však v rozpore s
právnou logikou. Súd prvej inštancie posúdil právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako zmluvu
o dielo a súčasne spotrebiteľskú zmluvu (čo žiadna zo strán v odvolaní nespochybnila), a teda naň

aplikoval ustanovenia § 631 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom podľa názoru súdu prvej inštancie
bola cena dohodnutá podľa rozpočtu (§ 635 Občianskeho zákonníka). S týmto posúdením sa odvolací
súd stotožňuje. V cenovej ponuke č. XXXXCPXXXX-A zo dňa 19.10.2010 sa pod tabuľkovým rozpisom
jednotlivých položiek síce uvádza, že predmetom fakturácie bude skutočne dodané množstvo, avšaktáto cenová ponuka bola vyhotovená skôr než objednávka realizácie č. XXXX/XX/XX. (z 22.10.2010),
pričom objednávka popisuje objednané práce výslovne len odkazom na cenovú ponuku XXXXCPXXXX-
A. Táto listina XXXXCPXXXX-A bola ponukou len do chvíle, keď došlo k jej akceptovaniu žalovaným, a

to podpisom objednávky oboma zmluvnými stranami (tým došlo k uzavretiu zmluvy o dielo) a len do tejto
chvíle bolo možné prispôsobovať cenu skutočne dodanému množstvu. Od okamihu podpisu objednávky
(obsahujúcej odkaz na cenovú ponuku bez uvedenia možnosti dodatočne meniť cenu) treba odkaz na
cenovú ponuku chápať ako odkaz na rozpis materiálu a prác uvedený v cenovej ponuke vrátane ich
ocenenia (t. j. ako odkaz na rozpočet diela). Keďže v objednávke nebolo uvedené, že cenu je možné

meniť podľa skutočne dodaného množstva materiálu a prác, išlo o cenu dohodnutú podľa rozpočtu. To
znamená, že pre akúkoľvek zmenu tejto ceny bolo potrebné písomné schválenie objednávateľa alebo
písomné objednanie prác nezahrnutých do rozpočtu (§ 635 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a cenu
nebolo možné meniť ani ústne a ani konkludentne. Okrem toho žalovaný od začiatku konania tvrdil, že
tietopeniazeodovzdalžalobcovipodnátlakom(užvodporeprotiplatobnémurozkazuuvádzal,žepánD.
stále riešil problémy s dodávkami železa, termín odovzdania diela sa neustále predlžoval a „tieto nátlaky“

zavŕšil žiadosťou o doplatok vo výške 5 200 eur s tým, že bez doplatenia tejto sumy nebol ochotný dielo
dokončiť), čo však vzhľadom na uvedené právne posúdenie ceny ako dohodnutej podľa rozpočtu nie
je podstatné. Z doteraz vykonaného dokazovania nevyplýva, že by žalovaný písomne schválil alebo
písomne objednal práce nezahrnuté do rozpočtu (to, čo súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku
označil ako druhú cenovú ponuku, v skutočnosti nie je cenová ponuka, ale súpis skutočne dodaných

prác, ktorý tvoril prílohu k faktúre a ktorý podpísal len štatutárny zástupca žalobcu, nie žalovaný). Preto
samotné odovzdanie sumy 5 200 eur žalovaným štatutárnemu zástupcovi žalobcu (aj keby k nemu
nedošlo pod nátlakom) nemôže predstavovať dohodu o zmene ceny oproti objednávke odkazujúcej na
cenovú ponuku (rozpočet).

14. Súd prvej inštancie teda nesprávne právne posúdil vec, keď považoval odovzdanie sumy 5 200 eur
žalovaným štatutárnemu zástupcovi žalobcu za dohodu o zmene ceny diela.

15. Pokiaľ žalobca v písomnom vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, že cenovú ponuku vypracoval
na základe projektovej dokumentácie, ktorú mu predložil žalovaný, a po začatí realizácie diela bolo

zistené, že stavba nekorešponduje s predloženým projektom, a preto dielo nie je možné vykonať v
zmysle pôvodnej cenovej ponuky, k tomu odvolací súd uvádza, že žalobca ako odborník v danej oblasti
mal pri vypracovaní cenovej ponuky postupovať s náležitou starostlivosťou a o skutočnom stave stavby
sa mohol sám presvedčiť. Ak vychádzal pri vypracovaní cenovej ponuky len z projektovej dokumentácie,
tento postup je jeho pochybením a z toho vyplývajúce navýšenie nákladov nemôže byť na ťarchu

žalovanému, pokiaľ takúto zmenu prác a nákladov žalovaný písomne neodsúhlasil (§ 635 ods. 1
Občianskeho zákonníka).

16. Na druhej strane však treba venovať pozornosť aj tvrdeniu žalobcu, že v skutočnosti na základe
požiadavky žalovaného vykonal iný (väčší) rozsah prác než bol uvedený v cenovej ponuke, a to

zhotovenie hrubšej stropnej platne, zhotovenie schodov slúžiacich na budúci vchod na terasu, osadenie
troch kusov chráničiek do stropnej dosky a zhotovenie podlahy balkóna (vyjadrenie žalobcu k zmene
žalobného návrhu - č. l. 101 spisu), pričom žalovaný v odvolaní uviedol, že to od žalobcu nežiadal (čo
však neznamená, že tieto práce neboli vykonané). Je potrebné jasne rozlíšiť medzi prácami a nákladmi
naviac, ktoré vznikli priamo v súvislosti s vykonávaním diela objednaného písomnou objednávkou č.

XXXX/XX/XX s odkazom na cenovú ponuku (rozpočet) - vo vzťahu k týmto prácam a nákladom
treba aplikovať ustanovenie § 635 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda ich cena sa nemohla zvýšiť
bez písomného prejavu vôle žalovaného - a prácami, ktoré prípadne mohli byť objednané osobitne
a priamo nesúvisia s prácami uvedenými v objednávke č. XXXX/XX/XX - ak došlo k objednaniu a
realizácii takýchto prác (napr. zhotovenie schodov, podlahy balkóna a pod.), mohla takto byť medzi

žalobcom a žalovaným uzavretá ďalšia zmluva o dielo, ktorú je potrebné posudzovať osobitne. Z doteraz
vykonaného dokazovania však nie je možné jednoznačne určiť, či žalovaný takéto práce objednal a
či ich žalobca vykonal (keďže tvrdenia oboch strán v tejto veci sa rozchádzajú a súd prvej inštancie
k tomu nevykonal dokazovanie, hoci žalobca navrhoval výsluch svedka Y., ktorý mal byť prítomný pri
rozhovoroch štatutárneho zástupcu žalobcu a žalovaného o prípadných prácach navyše).

17. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok v časti, ktorou súd prvej inštancie zamietol
prevyšujúcu časť vzájomnej žaloby, zrušil pre nesprávne právne posúdenie, v dôsledku ktorého súd
prvej inštancie nevykonal navrhované dôkazy (§ 389 ods. 1 písm. c/ CSP) a keďže nebolo účelné doplniťdokazovanie odvolacím súdom, v rozsahu zrušenia odvolací súd vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie vykoná dokazovanie k prácam, ktoré
boliobjednanéarealizovanénadrámecobjednávkyč.XXXX/XX/XXzodňa22.10.2010(anepredstavujú

nevyhnutné zmeny diela súvisiace priamo s prácami objednanými objednávkou č. XXXX/XX/XX) a k ich
cene (ktorú by tak bolo možné pripočítať k cene diela objednaného objednávkou č. XXXX/XX/XX vo
výške 6 819,60 eur bez DPH) a následne opätovne rozhodne.

18. Vzhľadom k tomu, že došlo k čiastočnému zrušeniu rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej,

odvolací súd súčasne v súlade s ustanovením zrušil všetky výroky o trovách konania (vrátane výroku
dopĺňacieho rozsudku o trovách štátu), pretože ide o výroky závislé od rozhodnutia vo veci samej a bude
potrebné, aby súd prvej inštancie o trovách konania (resp. o nároku na ich náhradu) vrátane trov štátu
opätovne rozhodol v novom rozsudku, ktorým rozhodne vo veci samej. Súčasne súd prvej inštancie
rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP). Vzhľadom na zrušenie výrokov o trovách
ako súvisiacich (závislých) výrokov podľa § 379 písm. a) CSP sa odvolací súd už nezaoberal odvolacími

dôvodmi, ktoré k výrokom o trovách uvádzali obe strany v ich odvolaniach.

19. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).