Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. marec 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/292/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212221233
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4212221233.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr.

Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Borisa Minksa, v spore žalobcu: EDYPLUS, s.r.o., so sídlom Sad A.
Kmeťa24,Piešťany,IČO:36258881(pôvodnýžalobcaSlovenskásporiteľňaa.s.,sosídlomTomášikova
48, Bratislava IČO: 00 151 653), zastúpený: Roman Kvasnica & partneri s.r.o., so sídlom Sad A. Kmeťa
24, Piešťany, IČO: 36 866 598, proti žalovanému: I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., ul. Á. N. XXXX/
XX, o zaplatenie (pôvodne) 2.427,56 Eur (istiny) s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Komárno č. k. 6C/40/2013-255 zo dňa 28. marca 2017, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 812,62 Eur

s príslušenstvom a nadväzujúcom výroku o trovách strán sporu m e n í tak, že žalovaná j e p
o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 812,62 Eur spolu s úrokom vo výške 17,30% ročne a s úrokom z
omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 446,35 Eur od 24.09.2012 do zaplatenia a to všetko do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

Žalovanému voči žalobcovi n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 4.10.2012 žalobca súdu doručil žalobu a žiadal, aby súd žalovaného zaviazal zaplatiť mu
2427,56 Euro spolu s ročným úrokom vo výške 17,30 % za čas od 24.9.2012 do zaplatenia, ako aj

úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 1510,30 Euro za čas od 24.9.2012 do zaplatenia a
trovykonania,natomskutkovomzáklade,žesožalovanýmuzatvoril úverovú zmluvudňa26.9.2005,na
základe ktorej mu boli poskytnuté finančné prostriedky v sume 50 000 Sk ( 1659,69 Euro ) , ktoré sa
zaviazal splácať v dohodnutých mesačných splátkach (prvá splátka bola splatná 20.10.2005 a posledná
dňa 20.9.2010. Žalovaný pravidelné splátky na vyrovnanie dlhu prestal vykonávať v decembri 2007
a poslednú platbu vykonala dňa 20.12.2008 a na jeho výzvy zo dňa 16.5.2011 , 20.7.2011 vôbec
nereagoval.

2. Na základe čiastočného späťvzatia žaloby zo dňa 20. 07. 2015 konajúci súd prvého stupňa - prvej
inštancie pripustil na pojednávaní 16.09.2015 zmenu petitu žaloby, po ktorej zmene petit žaloby je
nasledovný:

3. Súd konanie o zaplatenie 748,83 Euro, ako aj ročného úroku vo výške 17,30% zo sumy 688,04 Euro
za čas od 24. 09. 2012 do zaplatenia, ako aj o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8% ročne zo

sumy 688,04 Euro za čas od 24. 09. 2012 do zaplatenia, zastavuje.

4. Odporkyňa je povinná navrhovateľovi zaplatiť 1.678,73 Euro, ako aj úrok vo výške 17,30 % ročne zo
sumy 822,26 Euro za čas od 24. 09. 2012 do zaplatenia, ako aj úrok z omeškania vo výške 8 % ročnezo sumy 822,26 Euro za čas od 24. 09. 2012 do zaplatenia, ako aj trovy konania, všetko do 3 dní po
právoplatnosti rozsudku.

5. Konajúci súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 6C/40/2013-195 zo dňa 16. septembra 2015 žalobu
zamietol a žalovanej nepriznal náhradu trov konania. V dôsledku odvolania žalobcu odvolací súd -
Krajský súd Nitra uznesením č.k. 8Co/132,133/2016-223 zo dňa 22. septembra 2016 tento rozsudok
konajúceho súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že žalovanej konajúcim súdom bol
ustanovený procesný opatrovník (podľa §-u 29 ods.2 OSP), po účinnosti CSP však procesné právo

nepozná inštitút procesného opatrovníka fyzickej osobe pre jej neznámy pobyt , preto ustanovenie
tohto opatrovníka po prijatí Civilného sporového poriadku od 01. 07. 2016 stratilo opodstatnenie, resp. je
v rozpore s Civilným sporovým poriadkom, z ktorého dôvodu uvedené rozhodnutie v zmysle ustanovenia
§ 389 ods. 2 CSP zrušil. V ďalšom konaní súd svoje úkony vo vzťahu k žalovanému vykonal v súlade
s CSP.

6. Žalovaná sa v priebehu sporu k podanej žalobe nevyjadrila, súdne zásielky na adrese pobytu
nepreberala a jej iný pobyt nebol súdu známy.

7. Podaním zo dňa 08.03.2017 učinil žalobca čiastočné späťvzatie žaloby v časti žalovanej sumy 866,11
Eura a úroku z omeškania zo sumy 375,91 Eura od 24.09.2012 do zaplatenia, teda požadoval od

žalovanej uloženie povinnosti zaplatiť sumu vo výške 812,62 Eura a tiež 17,30% ročný úrok a 8% ročný
úrok z omeškania zo sumy 466,35 Eura od 24.09.2012 do zaplatenia. K uvedenému späťvzatiu žalobca
pripojil vyčíslenie pohľadávky od 20.10.2009 do 23.09.2012, z ktorého vyplýva, že výška pohľadávky
ku dňu 20.09.2010 bola 582,36 Eura a pozostávala z istiny 446,35 Eura, anuitného úroku 49,97Eura,
poplatku za správu úveru 23,88 Eura, úroku zo splatnej časti istiny 37,87 Eura a úroku z omeškania

24,29 Eura, keď ku dňu vyčíslenia pohľadávky - k 23.09.2012 sa pohľadávka navýšila o anuitný úrok
157,44 Eura a úrok z omeškania 72,82 Eura, teda pohľadávka k tomuto dátumu predstavuje celkom
812,62 Eura, keď zo samotnej dlžnej istiny 446,35 Eura si uplatnil aj dojednaný úrok a úrok z omeškania
(17,3 %, resp. 8 % ročne).

8.1. Napadnutým (zhora označeným) rozsudkom Okresný súd Komárno ako súd prvej inštancie v spore
(za účasti pôvodného žalobcu) takto rozhodol:
8.2. Súd konanie o zaplatenie 1.614,94 Eur s príslušenstvom zastavuje.
8.3. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
8.4. Súd žalovanému nepriznáva náhradu trov konania.

9. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie s poukazom na vykonané dokazovanie, citované ustanovenie
§ 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a citované ustanovenie § 100 ods. 1 a § 101
Občianskeho zákonníka (OZ - zákon č. 40/1964 Zb.) odôvodnil nasledovne:

10. Dňa 26.9.2005 strany sporu uzatvorili úverovú zmluvu. Na základe tejto zmluvy žalobca poskytol
žalovanému úver v sume 1659,69 Euro ( 50 000 Sk ) . Úroková sadzba bola dohodnutá v deň podpisu
zmluvy vo výške 17,30 % ročne a žalovaný mal úver splácať v dohodnutých splátkach , každú v sume
1306 Sk a splátky mal vykonať v období 20.10.2005 do 20.9.2010 . Poslednú splátku žalovaný vykonal
dňa 20.12.2008.

11. V časti o zaplatenie 1.614,94 Eur s príslušenstvom súd konanie vo veci zastavil podľa ust.§-u
145 ods.2 CSP (Civilný sporový poriadok - zák. č. 160/2015 z. z.) po právne účinnom späťvzatí žaloby
žalobcom.

12. Podľa § 52 ods.1- 4 OZ v znení účinnom od 1.5.2014, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

13.Jebezpochybné,žezmluvu,ktorúuzatvorili stranysporu trebapovažovaťzaspotrebiteľskúzmluvu,
pretože túto uzatvoril dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ . Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je

to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy
alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalobcom túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou tejto spotrebiteľskej
zmluvy sa stali aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré žalovaný ovplyvniť nemohol, nakoľko
boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Je bezpochybné , že žalobkyňa má v predmetesvojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo žalobkyňou tvrdené a ani preukázané,
že sporný úver bol poskytnutý žalovanému za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania.
Táto zmluva neobsahuje žiadnu zmienku o poskytnutí úveru na výkon zamestnania, povolania alebo

podnikania a ani nič nenasvedčuje na to , aké je povolanie žalovaného ako odberateľa a aký
konkrétny súvis s takýmto povolaním či predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie tejto zmluvy má.
Na právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy s prihliadnutím na ust. §-u 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho
zákonníka v znení účinnom od 1.5.2014 (podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ), sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali

použiť normy obchodného práva. Toto ustanovenie OZ nadobudlo účinnosť 1. mája 2014 a právny
predpis, ktorého súčasťou je, nemá prechodné ustanovenia. To znamená, že od jeho účinnosti sa
vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Súd preto predmetný právny vzťah považoval
za spotrebiteľský právny vzťah a posudzoval ho podľa ustanovení OZ a to aj z hľadiska premlčania .
Takýto záver o charaktere predmetného právneho vzťahu ako aj o aplikácii ustanovení OZ o premlčaní
na takýto právny vzťah , je v súlade s rozhodnutím NS SR zo dňa 21.4.2015 spisová značka 3MCdo

12/2014 ako aj 4 MCdo 17/2014 zo dňa 26.11.2015.

14. Súd plniac si svoju povinnosť podľa §-u 5b Zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa ,
predovšetkým zisťoval, či sporné právo bolo na súde uplatnené pred uplynutím zákonom stanovenej
premlčacej dobe. Súd pri posudzovaní tejto otázky vychádzal z týchto úvah: Premlčanie je kvalifikované

uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou premlčania.
Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa
závažne oslabuje. Uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku
čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na
subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň

aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje
povinnosti. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným
spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť
námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u
súdu svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za

následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta Občianskeho
zákonníka).

15. Súd teda zisťoval , kedy nastala možnosť vykonania práva po prvý raz , teda od ktorého dňa
začala plynúť premlčacia doba veriteľovi na uplatnenie tohto svojho práva z predmetnej zmluvy. Začiatok

plynutia premlčacej doby nastáva v okamihu, keď sa veriteľ môže oprávnene domáhať na súde splnenia
záväzku. Inými slovami, je to okamih, kedy oprávnený môže po prvýkrát s úspechom podať žalobu na
plnenie záväzku. Občiansky zákonník objektívne vymedzuje začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý
nezávisí od subjektívnej okolnosti, teda od toho, či oprávnený subjekt vie alebo nevie o svojom práve.
Všeobecná trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz . Ak

však veriteľ môže vyvolať splatnosť dlhu sám, potom môže svoje právo i vykonávať. Z tohto dôvodu
súdna prax (R 28/1984) vyvodzuje, že prvá objektívna možnosť vykonania práva je okamihom, keď
veriteľ mohol najskôr o splnenie požiadať. To potom v tomto prípade znamená, že počiatok plynutia
premlčacej doby treba počítať odo dňa nasledujúceho potom, čo veriteľ mohol prvý krát požiadať a
splnenie a nie odo dňa nasledujúceho po splatnosti dlhu. Práve takýto záver, podľa názoru súdu je

súladný so zásadou dôvery v právo, že práva nebudú vykonávané v neprimerane dlhom časovom
odstupe od ich vzniku a veritelia budú nútení v záujme zachovania takejto právnej istoty (dlžníkov)
uplatňovať svoje práva včas. Prijatie názoru o viazanosti začiatku plynutia premlčacej doby na deň
splatnosti dlhu (prípadne na deň splatnosti splátok ) a nie na deň možnosti prvý krát požiadať o plnenie ,
by tu znamenal neprípustné posunutie začiatku plynutia premlčacej doby (v zrejmom rozpore s účelom

inštitútu premlčania a zásadou všeobecnej ochrany spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch ) .Je teda
žiaduce, aby vôľa veriteľa určiť splatnosť pohľadávky bola obmedzená práve hrozbou z oslabenia jeho
subjektívneho práva na plnenie. Vzhľadom na vyššie uvedené súd vychádza z toho , že všeobecná
premlčacia doba teda plynie odo dňa, keď sa právo mohlo - objektívne posudzované - vykonať (uplatniť)
po prvý raz. Tým je objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej doby. Tento okamih je daný

objektívne a nezávisle od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený vedel alebo nevedel o svojom práve.
Je bezpochybné , že vyvolať splatnosť celého úveru (a to vykonaním úkonu k tomu potrebného) je
právom veriteľa a nie jeho povinnosťou . Na druhej strane však tá skutočnosť , či a kedy veriteľ toto
právo vykoná, nemôže mať vplyv na začiatok plynutia premlčacej lehoty . Z hľadiskazačiatku plynutia premlčacej lehoty je dôležitý okamih, kedy veriteľ takýto úkon mohol prvýkrát vykonať.
V opačnom prípade veriteľ by mohol predlžiť svojou nečinnosťou premlčaciu dobu , čo však je v rozpore
zmyslom inštitútu premlčania ( ktorým je prioritne zvýšenie istoty v právnych vzťahoch ) . Ak totiž

veriteľ chce , aby sa z jeho práva stal nárok ( ktorého sa potom domáhať na súde ) a môže vykonať úkon
k tomu smerujúci, preto je len na jeho vôli , či z jeho práva sa stane nárok . Ak veriteľ nechce takýto
úkon vykonať , musí znášať hmotnoprávny dôsledok , ktorým dôsledkom je, že začne plynúť zákonom
stanovená premlčacia doba . Na podporenie správnosti záveru o tom, kedy sa právo môže prvýkrát
vykonať , súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR spisová značka 4 MCdo 17/2014 zo dňa

26.11.2015,vktorom sauvádza:„ Akplneniespočívavpovinnostiniečohosazdržaťčiniečoopomenúť,
dostane sa právo do štádia actio nata vtedy, keď povinný po prvý raz porušil túto svoju povinnosť, t. j.
vykonal to, čo nemal, resp. postavil sa na odpor správaniu, na ktoré bol inak povinný “.

16. Súd pri rozhodovaní vychádzal z vyše uvedených zásad a dospel k záveru, že uplatnené právo je
premlčané z nasledovných dôvodov:

17. V tomto konaní si žalobca uplatňuje zaplatenie dlhu vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy. Podľa
zmluvy o úvere zo dňa 26.9.2005 posledná splátka úveru mala byť vykonaná 20.9.2010. Ako vyplýva z
výpisov účtu predmetného úveru žalovaný poslednú splátku vykonal 20.12.2008, pričom splátky mali
byť vykonané až do 20.9.2010. Napriek tejto skutočnosti veriteľ nevykonal žiaden úkon na predčasné

zosplatnenie úveru , aj keď mu na to dohodnuté VOP dávali viacero možností . Tieto skutočnosti súd
prisudzovaní toho, kedy mohol veriteľ prvý krát svoje toto právo uplatniť na súde posúdil nasledovne:

18. Dátum poslednej úhrady je 20.12.2008. Prvý krát veriteľ svoje predmetné právo mohol uplatniť
už najneskôr 1.6.2009 z nasledovných dôvodov: Podľa bodu 17 pod 17.1 Všeobecných obchodných

podmienok pôvodného veriteľa, ten mohol kedykoľvek (aj ) bez uvedenia dôvodu vypovedať predmetnú
úverovú zmluvu a podľa bodu 17.2 písm. b) Všeobecných obchodných podmienok mohol odstúpiť od
zmluvy (keď žalovaný s tým, že nezaplatil splatnú splátku podstatným spôsobom porušil ustanovenia
zmluvy ) a tým vytvoriť možnosť žiadať od dlžníka celý dlh vyplývajúci zo zmluvy o splátkovom úvere.
Žaloba na súd bola podaná dňa 4.10.2012, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty.

Na základe vyše uvedeného súd dospel k záveru, že sporné právo je premlčané , preto ho žalobkyni
priznať nemohol a žalobu v celom rozsahu zamietol.

19. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. §-u 257 CSP keď konaní plne úspešnému žalovanému
nepriznal náhradu trov konania, pretože mu týmto konaním zo spisu vyplývajúce trovy nevznikli.

20. Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním napadol len žalobca domáhajúci sa jeho zmeny
(prípadne zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie) tak, aby jeho podanej žalobe
tak ako ju upravil bolo vyhovené, t.j. požadoval zaplatenie sumy 812,62 Eura s príslušenstvom ako toto
vyplýva z jeho čiastočného späťvzatia žaloby; vzhľadom k 1. čiastočnému zastaveniu konania (bod 3.

zhora) a výške (v odvolaní) požadovanej sumy tak napádal aj prvý výrok rozsudku (bod 8.2. zhora).
Súdu prvej inštancie vyčítal čiastočné nesprávne právne posúdenie veci ohľadom začiatku plynutia
premlčacej lehoty celej žalovanej pohľadávky od 01.06.2009. Poukázal na to, že vzhľadom na právny
názor obsiahnutý v rozhodnutí súdu druhej inštancie on nanovo vyčíslil svoju pohľadávku, avšak súd
prvej inštancie zamietajúcu časť svojho rozhodnutia s právnym názorom súdu druhej inštancie opätovne

odôvodnil tak, že premlčacia doba na uplatnenie zaplatenia pohľadávky začala plynúť dňa 01.06.2009,
kedy si mohol voči žalovanej po prvý krát uplatniť svoje predmetné právo. Ku dňu 01.06.2009 ale ešte
neboli splatné všetky anuitné splátky jeho pohľadávky, keď ku dňu ukončenia zmluvného vzťahu - k
20.09.2010 mal splatnú a nepremlčanú pohľadávku voči žalovanej v celkovej výške 582,36 eura, ktorá
pohľadávka pozostávala zo splatných a nezaplatených anuitných splátok za obdobie od 20.10.2009

do 20.09.2010 a nezaplatených úrokov z omeškania zo splatných splátok, keď do jeho vyčíslenia
pohľadávky k 23.09.2012 ešte táto pohľadávka stúpla o úroky zo splatnej istiny vo výške 257,44 eura a
úroky z omeškania vo výške 72,82 eur, t.j. celkom na sumu 812,62 eura. V zmysle zákona a uzavretej
zmluvy mal len právo a nie povinnosť od zmluvy odstúpiť, prípadne vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru,
ktoré právo nevyužil a uzavretý zmluvný vzťah tak skončil (až) dňom 20.09.2010, kedy sa stala splatnou

posledná splátka úveru. Riadnym nesplácaním zmluvných dohodnutých splátok poskytnutého úveru zo
strany žalovanej vznikal dlh. Nie je mu zrejmé, na základe akých dôkazov súd dospel ku skutkovému
zisteniu, že celý zvyšok jeho pohľadávky bol splatný ku dňu 01.06.2009, keď vzhľadom na ust. § 101
OZ by premlčanými mohli byť iba splatné splátky, ktoré boli splatné do 04.10.2009, avšak žalobu v častisplátok splatných do tohto dňa zobral svojim podaním zo dňa 08.03.2017 späť a teda z uplatňovanej
sumy 812,62 eura nie je žiadna časť uplatnenej pohľadávky premlčaná v zmysle ust. § 5b zákona č.
250/2007 Z.z.

21. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

22. Pôvodný žalobca podaním zo dňa 19.06.2017 učinil návrh na zmenu účastníka konania podľa § 80
ods. 1 CSP z dôvodu postúpenia pohľadávky, tvoriacej predmet tohto sporu, nakoľko táto bola zmluvou

o postúpení pohľadávok účinnou dňom 07.06.2007 postúpená na obchodnú spoločnosť EDYPLUS s.r.o.
so sídlom Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, ohľadom ktorej spoločnosti žiadal, aby súd pripustil jej vstup
do konania namiesto neho. Nový veriteľ - EDY-LUS s.r.o. so vstupom do konania súhlasil a súd prvej
inštancie uznesením č.k. 6C/40/2013-284 zo dňa 09.08.2017 rozhodol tak, že pripúšťa zmenu strany
sporu tak, že namiesto pôvodného žalobcu Slovenská sporiteľňa a.s. vstupuje do konania EDYPLUS
s.r.o.; uznesenie nadobudlo právoplatnosť 04.10.2017.

23. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania
s verejným vyhlásením rozhodnutia viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania žalobcu a
skutkovým stavom sporu tak, ako ho zistil súd prvej inštancie a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné v odvolaním napadnutých častiach týkajúcich sa zaplatenia sumy 812,62 eur s

príslušenstvom a nadväzujúcom výroku o trovách strán sporu podľa ust. § 388 CSP zmeniť (tak, ako to
je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia), nakoľko odvolanie žalobcu vzhliadol plne dôvodným,
keďže súd prvej inštancie daný skutkový stav nesprávne právne posúdil.

24. V danej veci dojednaný úver mal žalovaný splácať v mesačných splátkach, pre ktoré, v zmysle

ust. § 103 veta prvá OZ, začínala premlčacia doba plynúť samostatne odo dňa ich zročnosti, keď
automatická (bez ďalšieho) zročnosť celého dlhu (zosplatnenie) pre nezaplatenie splátky (strata výhody
splátok) dojednaná nebola a žalobca svoje právo v tomto smere nevyužil. Pokiaľ teda žalobca k
skoršiemu určeniu lehoty na plnenie svoje právo nevyužil, jeho nároky z mesačných splátok splatných
po 04.10.2009 mu ostali nepremlčané a odvolací súd mu ich, pri nespornosti ich vyčíslenia, priznal.

V dôsledku zmeny rozhodnutia v napadnutej časti rozhodoval odvolací súd aj o trovách strán sporu
v celom spore, keď pri prevažnom úspechu žalovaného v spore tomuto náhradu trov voči žalobcovi
nepriznal z dôvodu, že mu v spore žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).