Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Komárno

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Agneša Néveryová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 6C/40/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212221233
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agneša Néveryová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4212221233.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Agnešou Néveryovou v právnej veci žalobcu : Slovenská

sporiteľňa a.s. IČO 00 151 653 so sídlom Bratislava ul. Tomášikova 48 , v konaní zast. Roman Kvasnica
a partneri s.r.o. so sídlom Piešťany Sad A. Kmeťa 24 proti žalovanému : I. J. nar.XX.X.XXXX hlásený
trvalý pobyt W. ul. X. , o zaplatenie 2427,56 Euro s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd konanie o zaplatenie 1.614,94 Eur s príslušenstvom z a s ta v u j e.
Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
Súd žalovanému nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Dňa 4.10.2012 žalobca súdu doručil žalobu a žiadal, aby súd žalovaného zaviazal zaplatiť mu
2427,56 Euro spolu s ročným úrokom vo výške 17,30 % za čas od 24.9.2012 do zaplatenia, ako aj

úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 1510,30 Euro za čas od 24.9.2012 do zaplatenia a
trovykonania,natomskutkovomzáklade,žesožalovanýmuzatvoril úverovú zmluvudňa26.9.2005,na
základe ktorej mu boli poskytnuté finančné prostriedky v sume 50 000 Sk ( 1659,69 Euro ) , ktoré sa
zaviazal splácať v dohodnutých mesačných splátkach ( prvá splátka bola splatná 20.10.2005 a posledná
dňa 20.9.2010. Žalovaný pravidelné splátky na vyrovnanie dlhu prestal vykonávať v decembri 2007
a poslednú platbu vykonala dňa 20.12.2008 a na jeho výzvy zo dňa 16.5.2011 , 20.7.2011 vôbec
nereagoval.

Na základe čiastočného späťvzatia žaloby zo dňa 20. 07. 2015 konajúci súd pripustil na pojednávaní
16.09.2015 zmenu petitu žaloby , po ktorej zmene petit žaloby je nasledovný :

Súd konanie o zaplatenie 748,83 Euro, ako aj ročného úroku vo výške 17,30% zo sumy 688,04 Euro za
čas od 24. 09. 2012 do zaplatenia, ako aj o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy
688,04 Euro za čas od 24. 09. 2012 do zaplatenia, z a s t a v u j e .
Odporkyňa je p o v i n n á navrhovateľovi zaplatiť 1 678,73 Euro, ako aj úrok vo výške 17,30 % ročne

zo sumy 822,26 Euro za čas od 24. 09. 2012 do zaplatenia, ako aj úrok z omeškania vo výške 8 %
ročne zo sumy 822,26 Euro za čas od 24. 09. 2012 do zaplatenia, ako aj trovy konania, všetko do 3
dní po právoplatnosti rozsudku.
Konajúci súd rozsudkom č. k. 6C/40/2013-195 zo dňa 16. septembra 2015 žalobu zamietol a žalovanej
nepriznal náhradu trov konania. V dôsledku odvolania žalobcu odvolací súd - Krajský súd Nitra
uznesením č.k. 8Co/132,133/2016-223 zo dňa 22. septembra 2016 tento rozsudok konajúceho súdu
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že žalovanej konajúcim súdom bol ustanovený procesný

opatrovník ( podľa §-u 29 ods.2 OSP ) , po účinnosti CSP však procesné právo nepozná inštitút
procesného opatrovníka fyzickej osobe pre jej neznámy pobyt , preto ustanovenie tohto opatrovníka po
prijatí Civilného sporového poriadku od 01. 07. 2016 stratilo opodstatnenie, resp. je v rozpore s Civilnýmsporovým poriadkom, z ktorého dôvodu uvedené rozhodnutie v zmysle ustanovenia § 389 ods. 2 CSP
zrušil. V ďalšom konaní súd svoje úkony vo vzťahu k žalovanému vykonal v súlade s CSP.
2/ Súd na prejedanie veci nariadil pojednávanie , na ktoré predvolal v súlade s CSP strany sporu, ktorí

sa však na pojednávanie sa nedostavili s , návrh na odročenie pojednávania súdu doručený nebol, súd
preto na pojednávaní dňa 28.3.2017 vec rozhodol.
3/ Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením obsahu zmluvy o splátkovom úvere z čl.11 zo
dňa zo dňa 26.9.2005, VOP žalobcu, výpisov z účtu sporného úveru a na základe takto vykonaného
dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

4/ Dňa 26.9.2005 strany sporu uzatvorili úverovú zmluvu. Na základe tejto zmluvy žalobca poskytol
žalovanému úver v sume 1659,69 Euro ( 50 000 Sk ) . Úroková sadzba bola dohodnutá v deň podpisu
zmluvy vo výške 17,30 % ročne a žalovaný mal úver splácať v dohodnutých splátkach , každú v sume
1306 Sk a splátky mal vykonať v období 20.10.2005 do 20.9.2010 . Poslednú splátku žalovaný vykonal
dňa 20.12.2008.
V časti o zaplatenie 1.614,94 Eur s príslušenstvom súd konanie vo veci zastavil poľa ust.§-u 145 ods.2

CSP po právne účinnom späťvzatí žaloby žalobcom.
Podľa § 52 ods.1- 4 OZ v znení účinnom od 1.5.2014
5/ Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa §-u 5b Zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa doplnený zákonom 102/2014 účinnosť od
1.5.2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť
uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania
alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie
predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností

dovolával.
Podľa ust. § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
( § 101 - 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa ust. § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je 3-ročná a

plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
6/ Je bezpochybné, že zmluvu, ktorú uzatvorili strany sporu treba považovať za spotrebiteľskú zmluvu,
pretože túto uzatvoril dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ . Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je
to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy
alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalobcom túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou tejto spotrebiteľskej

zmluvy sa stali aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré žalovaný ovplyvniť nemohol, nakoľko
boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Je bezpochybné , že žalobkyňa má v predmete
svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo žalobkyňou tvrdené a ani preukázané,
že sporný úver bol poskytnutý žalovanému za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania.
Táto zmluva neobsahuje žiadnu zmienku o poskytnutí úveru na výkon zamestnania, povolania alebo

podnikania a ani nič nenasvedčuje na to , aké je povolanie žalovaného ako odberateľa a aký
konkrétny súvis s takýmto povolaním či predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie tejto zmluvy má.
Na právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy s prihliadnutím na ust. §-u 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho
zákonníka v znení účinnom od 1.5.2014 ( podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ ) , sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak

mali použiť normy obchodného práva. Toto ustanovenie OZ nadobudlo účinnosť 1. mája 2014 a právny
predpis, ktorého súčasťou je, nemá prechodné ustanovenia. To znamená, že od jeho účinnosti sa
vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Súd preto predmetný právny vzťah považoval
za spotrebiteľský právny vzťah a posudzoval ho podľa ustanovení OZ a to aj z hľadiska premlčania .Takýto záver o charaktere predmetného právneho vzťahu ako aj o aplikácii ustanovení OZ o premlčaní
na takýto právny vzťah , je v súlade s rozhodnutím NS SR zo dňa 21.4.2015 spisová značka 3MCdo
12/2014 ako aj 4 MCdo 17/2014 zo dňa 26.11.2015.

7/ Súd plniac si svoju povinnosť podľa §-u 5b Zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa ,
predovšetkým zisťoval, či sporné právo bolo na súde uplatnené pred uplynutím zákonom stanovenej
premlčacej dobe. Súd pri posudzovaní tejto otázky vychádzal z týchto úvah: Premlčanie je kvalifikované
uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou premlčania.
Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa

závažne oslabuje. Uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku
čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na
subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň
aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje
povinnosti. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným
spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť

námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u
súdu svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za
následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta Občianskeho
zákonníka).
Súd teda zisťoval , kedy nastala možnosť vykonania práva po prvý raz , teda od ktorého dňa začala

plynúť premlčacia doba veriteľovi na uplatnenie tohto svojho práva z predmetnej zmluvy. Začiatok
plynutia premlčacej doby nastáva v okamihu, keď sa veriteľ môže oprávnene domáhať na súde splnenia
záväzku. Inými slovami, je to okamih, kedy oprávnený môže po prvýkrát s úspechom podať žalobu na
plnenie záväzku. Občiansky zákonník objektívne vymedzuje začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý
nezávisí od subjektívnej okolnosti, teda od toho, či oprávnený subjekt vie alebo nevie o svojom práve.

Všeobecná trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz . Ak
však veriteľ môže vyvolať splatnosť dlhu sám, potom môže svoje právo i vykonávať. Z tohto dôvodu
súdna prax (R 28/1984) vyvodzuje, že prvá objektívna možnosť vykonania práva je okamihom, keď
veriteľ mohol najskôr o splnenie požiadať. To potom v tomto prípade znamená, že počiatok plynutia
premlčacej doby treba počítať odo dňa nasledujúceho potom, čo veriteľ mohol prvý krát požiadať a

splnenie a nie odo dňa nasledujúceho po splatnosti dlhu. Práve takýto záver, podľa názoru súdu je
súladný so zásadou dôvery v právo, že práva nebudú vykonávané v neprimerane dlhom časovom
odstupe od ich vzniku a veritelia budú nútení v záujme zachovania takejto právnej istoty (dlžníkov)
uplatňovať svoje práva včas. Prijatie názoru o viazanosti začiatku plynutia premlčacej doby na deň
splatnosti dlhu ( prípadne na deň splatnosti splátok ) a nie na deň možnosti prvý krát požiadať o plnenie ,

by tu znamenal neprípustné posunutie začiatku plynutia premlčacej doby (v zrejmom rozpore s účelom
inštitútu premlčania a zásadou všeobecnej ochrany spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch ) .Je teda
žiaduce, aby vôľa veriteľa určiť splatnosť pohľadávky bola obmedzená práve hrozbou z oslabenia jeho
subjektívneho práva na plnenie. Vzhľadom na vyššie uvedené súd vychádza z toho , že všeobecná
premlčacia doba teda plynie odo dňa, keď sa právo mohlo - objektívne posudzované - vykonať (uplatniť)

po prvý raz. Tým je objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej doby. Tento okamih je daný
objektívne a nezávisle od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený vedel alebo nevedel o svojom práve.
Je bezpochybné , že vyvolať splatnosť celého úveru ( a to vykonaním úkonu k tomu potrebného ) je
právom veriteľa a nie jeho povinnosťou . Na druhej strane však tá skutočnosť , či a kedy veriteľ toto
právo vykoná, nemôže mať vplyv na začiatok plynutia premlčacej lehoty . Z hľadiska začiatku plynutia

premlčacej lehoty je dôležitý okamih, kedy veriteľ takýto úkon mohol prvýkrát vykonať. V opačnom
prípade veriteľ by mohol predlžiť svojou nečinnosťou premlčaciu dobu , čo však je v rozpore zmyslom
inštitútupremlčania (ktorýmjeprioritne zvýšenieistotyvprávnychvzťahoch ).Ak totižveriteľchce,aby
sa z jeho práva stal nárok ( ktorého sa potom domáhať na súde ) a môže vykonať úkon k tomu smerujúci,
preto je len na jeho vôli , či z jeho práva sa stane nárok . Ak veriteľ nechce takýto úkon vykonať , musí

znášať hmotnoprávny dôsledok , ktorým dôsledkom je, že začne plynúť zákonom stanovená premlčacia
doba . Na podporenie správnosti záveru o tom, kedy sa právo môže prvýkrát vykonať , súd poukazuje
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR spisová značka 4 MCdo 17/2014 zo dňa 26.11.2015, v ktorom sa
uvádza : „ Ak plnenie spočíva v povinnosti niečoho sa zdržať či niečo opomenúť, dostane sa právo do
štádia actio nata vtedy, keď povinný po prvý raz porušil túto svoju povinnosť, t. j. vykonal to, čo nemal,

resp. postavil sa na odpor správaniu, na ktoré bol inak povinný “.
Súd pri rozhodovaní vychádzal z vyše uvedených zásad a dospel k záveru, že uplatnené právo je
premlčané z nasledovných dôvodov:8/ V tomto konaní si žalobca uplatňuje zaplatenie dlhu vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy. Podľa
zmluvy o úvere zo dňa 26.9.2005 posledná splátka úveru mala byť vykonaná 20.9.2010. Ako vyplýva z
výpisov účtu predmetného úveru žalovaný poslednú splátku vykonal 20.12.2008, pričom splátky mali

byť vykonané až do 20.9.2010. Napriek tejto skutočnosti veriteľ nevykonal žiaden úkon na predčasné
zosplatnenie úveru , aj keď mu na to dohodnuté VOP dávali viacero možností . Tieto skutočnosti súd
prisudzovaní toho, kedy mohol veriteľ prvý krát svoje toto právo uplatniť na súde posúdil nasledovne:
Dátum poslednej úhrady je 20.12.2008 . Prvý krát veriteľ svoje predmetné právo mohol uplatniť
už najneskôr 1.6.2009 z nasledovných dôvodov: Podľa bodu 17 pod 17.1 Všeobecných obchodných

podmienok pôvodného veriteľa, ten mohol kedykoľvek (aj ) bez uvedenia dôvodu vypovedať predmetnú
úverovú zmluvu a podľa bodu 17.2 písm. b) Všeobecných obchodných podmienok mohol odstúpiť od
zmluvy ( keď žalovaný s tým, že nezaplatil splatnú splátku podstatným spôsobom porušil ustanovenia
zmluvy ) a tým vytvoriť možnosť žiadať od dlžníka celý dlh vyplývajúci zo zmluvy o splátkovom úvere.
Žaloba na súd bola podaná dňa 4.10.2012, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty.
Na základe vyše uvedeného súd dospel k záveru, že sporné právo je premlčané , preto ho žalobkyni

priznať nemohol a žalobu v celom rozsahu zamietol.
9/ O trovách konania súd rozhodol podľa ust. §-u 257 CSP keď konaní plne úspešnému žalovanému
nepriznal náhradu trov konania, pretože mu týmto konaním zo spisu vyplývajúce trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

- Okresný súd Komárno, Pohraničná 6 PSČ 945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.