Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. marec 2014

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 17Cb/64/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7508214402
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Tatranská

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2014:7508214402.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie, sudca JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko

s.r.o., IČO: 35 724 803, Pajštúnska 5, Bratislava, zast.: Tomáš Kušnír s.r.o., IČO: 36 613 843, advokátska
kancelária so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, proti žalovaným: X/Ing. W. Č., L.. XX.XX.XXXX, X. XXX/
XX, Č., 2/N. Č., L.. XX.X.XXXX, X. XXX/XX, Č., za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778, Ľuda Zúbka 2, Bratislava, zast.: JUDr. Igorom Šafrankom,
advokátom so sídlom vo Svidníku, Sov. hrdinov 163/66, v konaní o zaplatenie 13.520,59 eura s prísl.

r o z h o d o l :

Súd uznesenie Okresného súdu Košice-okolie 17Cb/64/2009 - 191 zo dňa 10.1.2013 z r u š u j e .

Konanie v rozsahu sumy 5.255,56 eura z a s t a v u j e .

Súd vracia žalobcovi súdny poplatok 308,67 eura cestou príslušného daňového úradu

Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 13.520,59 eura spolu s
kapitalizovaným úrokom z omeškania ku dňu 6.11.2008 v sume 1.5528 eura ako aj 8,5% ročný úrok z
omeškania zo sumy 13.520,59 eura od 7.11.2008 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

O vzájomných trovách účastníkov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Právny predchodca žalobcu sa žalobou, podanou na tunajšom súde dňa 27.11.2008 domáhal, aby boli
žalovaní v 1. - 3. rade zaviazaní zaplatiť mu žalovanú sumu ako aj kapitalizovaný úrok z omeškania za
obdobie do 6.11.2008 v sume 6.813,84 eura (počítaného v sadzbe 26,4% ročne) a náhradu trov konania.

Vzhľadom na to, že žalovaný v 3. rade W.. W. N. -ručiteľ dňa X.X.XXXX zomrel, konanie bolo voči nemu
zastavené uznesením zo dňa 15.2.2011, právoplatným 26.2.2011.

Do konania v stúpil dňa 25.11.2011 vedľajší účastník, ktorý navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

V prvom rade súd poznamenáva, že žalovaní sa ani na jedno z riadne nariadených pojednávaní
nedostavili, po každý raz sa, najmä žalovaný v 1. rade ospravedlnil a žalovaná zásielky súdu
nepreberala. Určitú dobu sa nedarilo zistiť ani to, či v mieste bydliska býva vzhľadom na to, že rodinný
dom v obci Č. žalovaní predali, preto jej súd ustanovil pre toto konanie opatrovníka. Následne ale súd

zistil, že súdne zásielky žalovaná v 2. rade iba nepreberá na pošte, hoci sa v mieste bydliska zdržiava,
o čom boli políciou doručené aj písomné správy.Vzhľadom na to, že odpadli dôvody pre ustanovenie opatrovníka, súd uznesenie zo dňa 10.1.2013
zrušil.

Rovnako, ako na všetky predchádzajúce, ani na posledné pojednávanie nariadené na deň 17.2.2014
sa žalovaní v nedostavili s tým, že žalovaná si zásielku nevyzdvihla a žalovaný v 1. rade mal doručenie
vykázané dňom 3.2.2014. Žalovaný v 1. rade osobne do podateľne súdu doručil ospravedlnenie avšak
až v čase po jeho skončení a to dňa 18.2.2014. Uviedol v ňom zároveň, že aj jeho manželka je
odcestovaná a že jeho zdravotný stav mu nedovoľuje zúčastniť sa pojednávania.

Uvedené skutočnosti súd však vzhľadom na čas doručenia ospravedlnenia irelevantné a aj keby bolo
doručené včas, žalovaný o odročenie pojednávania nežiadal a preto súdu nič nebránilo vec prejednať
a rozhodnúť a v neprítomnosti oboch žalovaných.

Účastníkom bolo doručené podanie žalobcu zo dňa 6.12.2013, ktorým zobral žalobu späť v rozsahu

sumy 5.255,56 eura (časť kapitalizovaného úroku z omeškania do 6.11.2008, počítaného sadzbou
26,4% ročne) a úrok z omeškania vyrátal za to isté obdobie v sadzbe 8,5%. Na základe toho tiež upravil
znenie žalobného petitu.

Na výzvu súdu, aby sa žalovaní 1 a 2 k tomuto čiastočnému späťvzatiu vyjadrili, títo nereagovali.

Podľa § 96 Obč. súdneho poriadku

(1) Navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý
späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

(2) Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom

prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

(3) Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa
začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie,
či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od

späťvzatia návrhu.

Podľa § 11 ods. (3) zákona č. 71/1992 Z.z.: Poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania,
podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania
a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním

bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie. Ak sa návrh na začatie konania
o rozvode manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnom stupni súdov, vráti sa polovica
všetkých zaplatených poplatkov. V konaní o preskúmaní rozhodnutia orgánu verejnej správy sa poplatok
vráti, ak sa návrh na začatie konania vzal späť pred prejednaním veci alebo ak bolo konanie zastavené
z dôvodu, že účastník nebol v konaní riadne zastúpený.

(4) Okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok
alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,63 eura. Ak sa návrh vzal späť pred
zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

Súhlas žalovaných nebol potrebný, keďže k späťvzatiu došlo pred prvým pojednávaním a preto v
rozsahu späťvzatia súd konanie zastavil a vrátil so sumy späťvzatia žalobcovi súdny poplatok 308,67
eura (315,30 eura mínus 6,63 eura).

Predmetom konania sa tak na základe upraveného znenia žalobného petitu stala suma 13.520,59 eura,
kapitalizovaný úrok z omeškania ku dňu 6.11.2008 v celkovej sume 1558,28 eura, počítaný v zákonnej
sadzbe a riež úrok z omeškania 8,5% od 7.11.2008 do zaplatenia zo sumy 13.520,59 eura až do
zaplatenia.Súd ohľadom tohto uplatneného nároku vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi,

na základe čoho zistil tento skutkový stav:

Žalobca tvrdil a listinami preukázal, že pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa a.s. (SLSP) uzavrel so
žalovanými v 1. a 2. rade ako dlžníkmi zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX dňa 11.11.2004. Touto zmluvou
bol a žalovaným v 1. a 2 rade poskytnutá suma vo výške 350.000 Sk, ktorú sa zaviazali zaplatiť

žalobcovi v splátkach splatných 20. dňa v mesiaci počnúc 20.12.2004 vo výške 4589 Sk. Úrok z úveru
bo dohodnutý v sadzbe 9,3% ročne. Celý úver mal byť zaplatený dňa 20.10.2014. V zmysle bodu 7.6.1
Všeobecných podmienok ak aj dlžník v omeškaní so splácaním istiny alebo úrokov alebo poplatkov viac
ako 10 dní, môže banka vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru a dlžník je povinný vrátiť požičanú sumu
úrok z omeškania z omeškanej čiastky.

Ako vyplýva z predložených výziev, pôvodný veriteľ vyzýval žalovaných už listom zo dňa 14.3.2006 k
úhrade vzniknutej dlžoby na omeškaných splátkach a keďže na tieto výzvy žalovaní nereagoval, veriteľ
dňa 12.9.2007 vyhlásil mimoriadnu platnosť celého úveru. V tomto oznámení zároveň veriteľ vyzval
dlžníkov (i ručiteľa), aby celkovú dlžnú čiastku zročného úveru vo výške 430 103,40 Sk zaplatili okamžite,

najneskôr do 7 dní od obdržania výzvy.

V rámci súdneho konania žalovaní vecne reagovali len raz a to žalovaný v 1. rade podaním zo dňa
5.10.2009, doručený súdu 8.10.2009. V tomto podaní popísal, že tento úver vlastne zobral s manželkou

pre W.. N., ktorému peniaze po obdržaní ihneď odovzdal s tým, že sa ich zaviazal riadne splácať. Až
neskôr sa dozvedel, že N. peniaze nespláca a preto vzhľadom na aktuálnu situáciu požiada banku o
odklad splátok, no nedostal odpoveď. Uviedol, že má záujme dlh uhradiť avšak bez úrokov resp. nie
v takej výške, ako žalobca žiada.

Uvedené podanie žalovaného v 1. rade bolo jediné a posledné vecné vyjadrenie k veci.

Vedľajší účastník vo vyjadrení zo dňa 3.3.2012 navrhol žalobu zamietnuť z dôvodu premlčania, keďže

k zosplatneniu úveru došlo 12.9.2007 a žaloba bola podaná 17.1.2012. v priebehu konania sa však
vysvetlila diskrepancia spočívajúca v tom, že po vstupe vedľajšieho účastníka bolo potrebné doručiť
žalobu a prílohy zo strany žalobcu aj pre potreby vedľajšieho účastníka. K tomuto úkonu došlo dňa
17.1.2012, ktorým dátumom podateľňa súdu označila aj priložený exemplár žaloby, hoci konanie začalo
už dňa 27.11.2008. Po objasnení tejto veci vedľajší účastník žiadal na uvedenú námietku neprihliadať.

Poukázal však na premlčanie, ktoré nastalo v dôsledku každej individuálnej splátky v období 3 rokov
pre podaním žaloby t.j. 10 splátok, kedy posledná splátka bola splatná 22.11.2005. Akcentoval na to, že
už o 3 mesiacoch od uzavretia zmluvy boli žalovaní v omeškaní, pričom dodávateľ až po 2,5 roku ukončil
zmluvu formou mimoriadnej splatnosti. Toto konanie je treba považovať za nekalú obchodnú praktiku,
pretože za toto obdobie sa dlžná suma navýšila o 3.818,55 eura.

Žalobca namietol oprávnenosť vecnej argumentácie vedľajšieho účastníka vzhľadom na to, že žalobca
(jeho právny predchodca) využil svoje oprávnenia, avšak nie na škodu spotrebiteľa, ale na škodu svoju
vlastnú.

Súd vyhodnotil vykonané dokazovanie jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, a základe čoho právne
uzatvára:

Hlavný právny vzťah založený zmluvou o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.11.2004 bol uzavretý
za účelom „údržba nehnuteľnosti“. Úver na tento účel sa podľa § 1 ods. 2 písm. a) zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch za spotrebiteľský úver nepovažuje (Zákon sa nevzťahuje na
zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností,dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu) čo však neznamená, že
by nepodliehal aplikácii všeobecných ustanovení ochrany spotrebiteľa podľa Občianskeho zákonníka,
pretože: normy obchodného práva (vrátane všeobecnej úpravy úveru) sú použiteľné len vtedy, ak

neodporujú úprave majúcej z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Obč.
zákonníku a v predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Medzi tromi zákonmi, prichádzajúcimi takto o
úvahy (1. zákon o spotrebiteľskom úvere, 2. občiansky zákonník, 3. Obchodný zákonník) panuje pomer,
že primárne sa použije predpis špeciálny, ak tento určitú otázku neupravuje resp. tak nečiní úplne,
nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva všeobecne v širšom slova zmysle, teda úprava podľa

Obč. zákonníka.

To znamená, že úprava Obchodného zákonníka sa môže na takýto prípad uplatniť len vtedy, keď
nenarazí na obmedzenie v Občianskom zákonníku a vykonávacích predpisoch k nemu.

Úverový právny vzťah v danej veci upravuje iba Obch. zákonník, podľa ktorého:

Podľa § 497 ObZ:

Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné

prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ObZ:

(1) Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške,

inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto
určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla
dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na
základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

(2) Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.

Podľa § 503 ObZ:

(1) Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota

na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého
kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné
aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

(2) Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky

splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa zmluvy mali žalovaní vrátiť 119 splátok po 4589 Sk, súčasťou ktorých bol tiež dohodnutý úrok
z úveru 9,3% ročne. Skutočnosť, že zmluva neobsahuje RPMN nemá na vec právny význam, pretože
zákona 258/2001 Z.z. sa na túto vec nevzťahuje. Iné, tzv. neprijateľné podmienky po tom, ako žalobca

upravil výšku kapitalizovaného úroku z omeškania, súd nezistil.

Súd nesúhlasí ani s argumentáciou vedľajšieho účastníka o tom, že premlčanie, ktoré namietol pôvodne
zcelého splatnéhoúveru kudňupodaniažaloby,žiadalposúdiťohľadneindividuálnychsplátokvobdobí
3 rokov pre podaním žaloby v počte 10, kedy posledná splátka bola splatná 22.11.2005.

Z prehľadu splácania (čl. 17) je zrejmé, že posledná úhrada bola realizovaná žalovanými dňa 12.1.2006,
a dňa 12.6.2007 vznikla žalovaným povinnosť vrátiť žalobcovi celú požičanú sumu v nesplatenom
rozsahu vo výške 430.103,40 Sk. Ak žalobca (právny predchodca) využil právo „zosplatniť“ celý úver,
povinnosťou žalovaných bolo vrátiť tieto peniaze ako celok v lehote na to určenej (7 dní od prevzatia

výzvy), pričom ručiteľovi bola táto výzva doručená 19.9.2007. Nie je síce známe, kedy bola doručená
aj samotným žalovaným, ale je predpoklad, že to bolo v rovnakom období. Bez ohľadu na moment
doručenia výzvy žalovaným 1/ a 2/ popr. moment vrátenia neprevzatej výzvy späť veriteľovi je isté, že
pokiaľ bola žaloba podaná dňa 27.11.2008, bola podaná včas a nie je dôvod posudzovať premlčaniekaždej individuálne splátky. Vedľajší účastník navyše ani neoznačil, o ktoré splátky sa má jednať a preto
jeho vyjadrenie v tomto smere je neadresné a bez výpovednej hodnoty.

S poukazom na na vyššie uvedené skutočnosti súd priznal žalobcovi dlžnú sumu úveru spolu so
zmluvným úrokom v žalovanej výške ako aj úrok z omeškania.

Podľa § 517 Obč. zákonníka:
(1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

(2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa §3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.: Výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby
určenej Národnou bankou Slovenska2) platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Žalobca vypočítal úrok z omeškania v zákonnej sadzbe z každej splátky resp. jej časťou za obdobie,
po aké boli žalovaní v omeškaní ku dňu 6.11.2008 a súd preveril, že tieto výpočty sú správne. Žalobca
pri každej splátke použi správnu úrokovú sadzbu aj správny výpočtový kľúč a súčet takto vyrátaných
jednotlivých súm dáva sumu 1.558,28 eura. V deň zročnosti celého dlhu dňa 12.9.2007 bola základná

sadzba NBS 4,25% a omeškanie s touto sumou trvá doposiaľ a preto aj v období od 7.11.2008 plynie
úrok z omeškania 8,5% ročne z dlžnej sumy 407 321,30 Sk (13.520,59 eura) a trvá až do zaplatenia.

Z uvedeného dôvodu súd aj tejto časti dôvodne podanej žalobe voči žalovaným v 1. a 2. rade vyhovel.
Súd iba na okraj poznamenáva, že skutočnosti uvádzané žalovaným v 1. rade o tom, že tento úver

brali a aj odovzdali fyzicky žalovanému v 3. rade sú v tomto prípade právne bezvýznamné. Nemôže
byť na ťarchu veriteľa okolnosť, spočívajúca na vôli dlžníka zaťažiť sa úverom a vstúpiť s ním do
záväzkového vzťahu a je čisto na dlžníkovi, na aký účel sa týmto spôsobom zaväzuje. V danom
prípade žalovaní uviedli, že si úver berú na údržbu nehnuteľnosti a na tom veriteľ nemôže nič zmeniť,
môže len skontrolovať, či peniaze boli na tento účel použité. Pri týchto úvahách by ale súd išiel na

rámec petitu a toho, čo je predmet konania a preto je plne zodpovednosti žalovaných niesť následky
z uzavretého záväzkového vzťahu. Napokon, žalovaní na preukázanie svojich tvrdení nepredložili ani
neoznačili žiadne dôkazy a na splnenie záväzku, ku ktorému sa zaviazali úverovou zmluvou, už po smrti
ich ručiteľa súd nemôže zaviazať nikoho iného.

S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania súd a procesnú situáciu ku dňu rozhodnutia rozhodol
v súlade s vyššie cit. ustanoveniami zákona a úvahami súdu tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozsudku.

V závislosti od výsledku tohto konania sa až právoplatnosťou rozhodnutia ustáli výpočtový základ pre

potreby rozhodnutia o trovách konania, preto si súd vyhradil právo o trovách konania rozhodnúť až po
právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v
3 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 OSP/ uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa

dospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniam,e)doterazzistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§
205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať

návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.