Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. február 2018

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 10C/22/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817207848
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kopina

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2018:8817207848.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Martinom Kopinom v právnej veci žalobcu: Rozhlas

a televízia Slovenska, IČO: 47 232 480 Mlynská dolina 845 45 Bratislava, zast.: Advokátska kancelária
RELEVANS s.r.o. Dvořákovo nábrežie 8A 811 02 Bratislava proti žalovanému: J. Š., Z.. XX.XX.XXXX Q.
XX XXX XX Q. X., zast.: JUDr. Alexander Parajos, advokát so sídlom Skladná 236/64, 040 01 Košice,
IČO: 50 940 899, o zaplatenie 179,40 EUR s príslušenstvom.

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 102,08 eur zastavuje.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 26,28 eur do 3 dní od nadobudnutia
právoplatnosti tohto rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
IV. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. O výške týchto trov
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 21.09.2017, si žalobca voči žalovanému uplatnil nárok na zaplatenie
179,40 EUR a náhradu trov konania vrátane vynaložených nákladov spojených so súdnym konaním.

2. Svoj návrh odôvodnil tak, že žalobca- Rozhlas a televízia Slovenska je verejnoprávna inštitúcia

zriadená na základe zákona č. 532/2010 Z.z. o Rozhlase a televízii Slovenska. Žalobca je aktívne vecne
legitimovaný na podanie tohto návrhu. Žalovaný je zo zákona platiteľom úhrady za služby verejnosti
podľa§3písm.a)Zákonač.340/2012oúhradezaslužbyverejnostiposkytovanéRozhlasomatelevíziou
Slovenska (ďalej len „ZOU“) vo výške 4,64 EUR mesačne podľa §6 ods. 1. ZOU s periodicitou platenia
úhrad mesačná, v zmysle § 7 Zákona. Žalobca kontrolou úhrad podľa § 8 ZOU zistil, že žalovaný
ku dňu podania návrhu nezaplatil úhradu v zmysle zákona za kontrolované obdobie 01.01.2011 až
30.11.2016. Písomnou výzvou zo dňa 21.11.2016 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie omeškanej

úhrady a zaplatenie poštových sadzieb. Žalovaný nezaplatil úhradu a poštovné sadzby v lehote do
30-tich dní od doručenia výzvy, preto je povinný v zmysle § 10 ods. 3 ZOU zaplatiť aj pokutu. Dlh
žalovaného predstavuje sumu 179,40 EUR, ktorá pozostáva z 35 neuhradených mesačných predpisov
v kontrolovanom období 01.01.2011 -30.11.2016. Výška dlhu je súčtom počtu neuhradených predpisov
v kontrolovanom období a sadzby úhrady v zmysle § 6ods.1 ZOU. Nárok žalobcu na zaplatenie úhrady
nie je nárokom, ktorý by vyplýval zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisel zo spotrebiteľskou zmluvou ale
vyplýva priamo zo ZOU, pričom ide o neekvivalentné plnenie, ktoré sa svojou povahou približuje dani.

(Podľa§3ZOUjeosobaplatiteľombezohľadunato,čislužbyžalobcuvyužívaalebonie).Spornemožno
považovať za spotrebiteľský podľa § 290 Zákona č.160/2015 Z. z. Civilného sporového priadku.3. Voči žalobe prostredníctvom právneho zástupcu podal žalovaný odpor, v ktorom uvádza: Žalobca
síce predložil prehľad predpisov a platieb, i napriek tomu nie je nepochybné za ktoré konkrétne obdobie
si vlastne žalobca uplatňuje svoje nároky voči žalovanému, čo prezumuje neurčitosť žaloby ako celku.

Dôkazné bremeno je na strane žalobcu a nie na strane žalovaného. Voči uplatňovaným nárokom vznáša
námietku uplynutia (hmotnoprávnej) prekluzívnej 60-dňovej lehoty uvedenej v § 10 ods. 2 Zákona
č.340/2012 Z.z., s poukazom na to, že žalobca je z daňovo-účtovného hľadiska povinný viesť evidenciu
svojich pohľadávok, vždy k 31.12. toho ktorého kalendárneho roka, a teda vždy k 31.12 toho ktorého
kalendárneho roka žalobca vlastne zistí (by mal zistiť), voči komu eviduje splatné pohľadávky a následne

v zmysle citovaného zákonného ustanovenia mal toho ktorého platiteľa najneskôr v 60-dňovej lehote od
tohto zistenia preukázateľne vyzvať na zaplatenie úhrady. Ďalej vznáša aj námietku uplynutia trojročnej
objektívne (hmotnoprávnej) premlčacej lehoty podľa §101 Občianskeho zákonníka, preto žiada platobný
rozkazzrušiťažalobuakonedôvodnúzamietnuťažalobcuzaviazaťknáhradetrovkonaniažalovanému.

4. K odporu sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol: K námietke žalovaného že nie je zrejmé za ktoré obdobie

si žalobca uplatňuje svoj nárok žalobca uvádza, že v Prehľade predpisov a platieb, ktorý bol prílohou
žalobného návrhu je uvedený Prehľad predpisov a platieb za obdobie 01.04.2008 až 30.11.2016, tzn.
Prehľad predpisov a platieb za celé kontrolované obdobie. Žalovanému vznikla zákonná povinnosť platiť
úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska od 01.04.2008. Uvedené
vyplýva z výzvy na zaplatenie nedoplatku zo dňa 21.11.2016, ktorá tvorila prílohu žaloby. Vzhľadom k

tomu, že žalovaný v kontrolovanom období uskutočnil úhrady za niektoré kalendárne mesiace tak ako
to vyplýva z Prehľadu platieb, žalovaný je žalovaným iba za obdobie v ktorom úhrady neuskutočnil.
Úhrady žalovaného uskutočnené žalovaným boli v žalobe zohľadnené. Keďže v žalobe je špecifikované
žalované obdobie, žalobca má za to že žalobu nemožno považovať za neurčitú ako to uvádza žalovaný.

5. K námietke uplynutia 60-dňovej hmotnoprávnej prekluzívnej lehoty podľa § 10ods. 2 ZOU uplatnenej
žalovaným v odpore žalobca uvádza, že podľa citovaného ustanovenia ZOU v spojení s §583
Občianskeho zákonníka nedochádza pri nedodržaní lehoty 60 dní na výzvu na zaplatenie omeškanej
úhrady k zániku práva. K tomu cituje uvedené právne normy.

6. K vznesenej námietke premlčania žalovaným uvádza, že úhradu za služby verejnosti požadoval za
obdobie 01.01.2011 až 30.11.2016. Žalobca doručil žalobu súdu v septembri 2017. Nepremlčaná časť
nároku žalobcu zodpovedá obdobiu od septembra 2014 do septembra 2017. Preto žalobca zobral späť
časť svojho uplatneného nároku v časti istiny a to v rozsahu, ktorý zodpovedá obdobiu od 01.01.2011
do 31.08.2014, to je sumu 102,08 EUR (22 mesiacov krát 4,64 Eur). Po čiastočnom späťvzatí žaloby

v časti uplatnenej istiny si ďalej uplatňuje zvyšok istiny vo výške 77,32 Eur. Navrhuje súdu v rozmedzí
čiastočného späťvzatia žaloby konanie zastaviť a vo zvyšku žalobe vyhovieť.

7. Nakoľko boli splnené podmienky podľa §177 ods. 2 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku ( ďalej len „CSP“) súd vo veci pojednávanie nenariaďoval.

8. Súd sa oboznámil s podanou žalobou a listinnými dôkazmi, ktoré do konania predložil žalobca, a to:
Prehľad predpisov a úhrad, poštová doručenka zásielky adresovaná žalovanému, výzva na zaplatenie
nedoplatku, potvrdenie tarifnej ceny za úradnú zásielku Slovenskej pošty z 27.10.2016 , Rozsudok
Okresného súdu Bratislava II sp. zn. XXC/XXX/XXXX, ktorý do konania k odporu pripojil žalovaný.

9. Po oboznámení sa s obsahom listinných dôkazov doložených v spise súd zistil skutkový stav totožne
ako je popísaný v podanej žalobe.

10. Na zistený skutkový stav súd aplikoval nasledovné právne normy:

11. Podľa §1 zákona 340/2012 ZOU Tento zákon upravuje platenie, vyberanie a vymáhanie úhrady za
služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a
televízneho vysielania (ďalej len „úhrada“).

12. Podľa § 3 písm. a) ZOU fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii
odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre
spotrebu v byte alebo v rodinnom dome.13. Podľa § 4 ods.1 ZOU vyberateľom úhrady a príjemcom úhrady je Rozhlas a televízia Slovenska.
Podľa ods.2 citovaného ustanovenia Rozhlas a televízia Slovenska vedie príjmy z úhrady na
samostatnom účte v banke, v pobočke zahraničnej banky alebo v Štátnej pokladnici. Rozhlas a televízia

Slovenska vedie v účtovníctve analytickú evidenciu príjmov z úhrady oddelenú od iných príjmov.

14. Podľa § 6 ods. 1 ZOU platiteľ podľa § 3 písm. a) platí úhradu 4,64 eura za každý aj začatý kalendárny mesiac.

15. Podľa §7 ods.1 ZOU Povinnosť platiť úhradu vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom, a zaniká posledný deň
kalendárneho mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia:
Úhrada sa platí mesačne; úhradu za príslušný kalendárny mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do
posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia: Úhradu
možno zaplatiť jednorazovo za štvrťrok, polrok alebo rok; platiteľ je povinný zaplatiť úhradu do

posledného dňa prvého kalendárneho mesiaca obdobia, za ktoré sa táto úhrada platí.

16. Podľa § 9 ods. 1 ZOU vyberateľ úhrady na účely výberu úhrady a kontroly platenia úhrady vedie
evidenciu platiteľov.

17. Podľa § 10 ZOU Platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu podľa § 7 ,jevomeškanísozaplatenímúhrady.Podľa ods.2citovanéhoustanovenia
ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so zaplatením úhrady, je povinný ho písomne
vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie tejto úhrady a na zaplatenie poštových
sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady. Podľa ods.3 citovaného ustanovenia.

Ak platiteľ podľa § 3 písm. a)
nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je
povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu 17 eur.

18. Podľa § 144 CSP Žalobca môže vziať žalobu späť.

19. Podľa § 145 ods.1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Podľa ods.2 citovaného
ustanovenia ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí
žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

20.Podľa§146ods.1CSPSúdkonanienezastaví,akžalovanýsospäťvzatímžalobyzvážnychdôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

21. Podľa § 255 ods.1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. Podľa § 256 ods.1 CSP Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

23. Podľa § 583 zákona č.40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), K zániku práva preto,

že nebolo uplatnené v určenom čase, dochádza len v prípadoch uvedených v zákone. Na zánik súd
prihliadne, aj keď to dlžník nenamietne.

24. Podľa § 1 ods. 2 OZ Občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb,
majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb,

pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.

25. Po zhodnotení dôkazov podľa svojej úvahy, a to každého dôkazu jednotlivo a všetkých dôkazov v
ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo súd prihliadal na všetko čo vyšlo počas konania najavo, po
aplikácii citovaných právnych noriem na zistený skutkový stav, súd vec takto právne hodnotí:

26. V prebiehajúcom súdnom konaní zobral žalobca žalobu späť o sumu 120,08 EUR. Nakoľko súd vo
veci nenariaďoval predbežné prejednanie sporu ani pojednávanie podľa §146 ods. 1 CSP, nedotazoval
žalovaného o vyjadrenie súhlasu so späťvzatím žaloby . K čiastočnému späťvzatiu žaloby však došloaž po vznesení námietky premlčania zo strany žalovaného za premlčané obdobie. Súd čiastočnému
späťvzatiu žaloby vyhovel a žalobu v predmetnej časti zastavil. Z procesného hľadiska pokiaľ ide o trovy
konania podľa § 256 ods.1 CSP, zastavenie konania zavinil žalobca, pretože žalobu čiastočne zobral

späť až po uplatnení námietky premlčania zo strany žalovaného.

27. Pokiaľ ide o zvyšok uplatneného nároku po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom, a to sumu 77,32
EUR súd uvádza nasledovné:

28. §1 ZOU upravuje platenie, vyberanie a vymáhanie úhrad za služby verejnosti poskytované
Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania.

29. Podľa § 7 ods.2 ZOU sa úhrada platí mesačne. Úhradu za príslušný kalendárny mesiac je platiteľ
povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca; §7 ods.3 ZOU síce pripúšťa aj
možnosť zaplatiť úhradu jednorázovo za štvrťrok, polrok, rok, ale takáto forma platenia je na vôli platiteľa

úhrady. Zákonom uloženou povinnosťou platiteľovi zostáva mesačná periodicita platenia úhrady, ak
sa platiteľ nerozhodne pre dlhšie časové úseky úhrad. Že v tomto prípade išlo o mesačnú periodicitu
platenia úhrady nepopiera ani žalobca, ktorý takúto periodicitu uvádza v samotnej žalobe ako aj vo
vyjadrení žalobcu k odporu a v čiastočnom späťvzatí žaloby.

30. Podľa § 10 ods. 2 citovaného ZOU, ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní zo zaplatením
úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60-tich dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie tejto
úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich zo zaslaním výzvy. Z uvedeného vyplýva, že
povinnosťou poskytovateľa služby verejnosti a vyberateľa úhrady a hmotnoprávnou podmienkou pre
úspešné uplatnenie nároku súdnou cestou je splniť si svoju povinnosť uvedenú v § 10 ods. 2 ZOU

t.j. do 60 dní od zistenia že platiteľ úhrady včas neplatil, ho vyzvať na takúto úhradu. Z gramatického
výkladu ZOU (§7 ods.2 citovaného zákona) ako aj zo systematického výkladu uvedeného zákona
vyplýva že úhradou sa myslí mesačná periodicita úhrady. Podľa § 7 ods.2 ZOU je úhrada za príslušný
kalendárny mesiac splatná do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Kde v § 10 ods.2
ZOU zákonodarca hovorí o zistení vyberateľa úhrady že platiteľ je v omeškaní, zjavne tým zákonodarca

nemal na mysli možnosť zisťovať u vyberateľa úhrady kedykoľvek a akékoľvek zmeškané obdobie
platiteľa úhrady, čo aj niekoľko rokov spätne. Súdu je z vlastnej činnosti známy fakt, že prvoinštančné
súdy naprieč SR sú zavalené množstvami obdobných žalôb rovnakého žalobcu, kde žalujú aj omnoho
vyššie sumy ako je v tomto prípade a to aj za dlhšie časové obdobie niekoľkých rokov. Išlo by o
mimoriadnu výsadu verejnoprávnej inštitúcie ako vyberateľa úhrady, ak by jej súd priznal možnosť

kedykoľvek a za akékoľvek obdobie zisťovať omeškanie úhrad platiteľmi a takémuto konaniu poskytol
právnu ochranu. Išlo by o výrazný nepomer v oprávnení žalobcu na úkor povinnosti platiteľa úhrady-
obvykle bežnú fyzickú osobu. Uvedené úvahy súdu potvrdzuje aj § 4 ods.2 citovaného zákona, kde je
Rozhlas a televízia Slovenska povinná viesť príjmy za úhrady na samostatnom účte v banke, v pobočke
zahraničnej banky alebo v štátnej pokladnici. Podľa § 10 ods.2 v spojení s §7 ods. 2 ZOU je tak vyberateľ

úhrad povinný nezaplatenie úhrady zistiť hneď v prvý deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po
mesiaci kedy bola úhrada za daný kalendárny mesiac splatná.

31. Na margo súd uvádza, že si je vedomý administratívnej, technickej i personálnej zložitosti takéhoto
včasného zisťovania omeškaných úhrad. Poslanie RTVS je zásadne iné ako zaoberať sa vyberaním

úhrad (§3 zák. č. 532/2010 Z.z. o Rozhlase a televízii Slovenska. Predošlý zákon č. 68/2008 Z.z. o
úhrade za služby verejnosti, ktorý bol s účinnosťou od 1.1.2013 nahradený ZOU však poznal osobitný
subjekt - spoločnosť s ručením obmedzeným založenú RTVS a s jej 100%-nou účasťou v nej -
ktorú zákon poveroval vyberaním úhrad. Pokiaľ zákonodarca v ZOU tento osobitný subjekt zrušil a
vyberaním úhrad poveril priamo RTVS ako jej „bočným“ alebo „vedľajším“ poslaním, jeho povinnosťou

bolo administratívne, personálne a technicky RTVS zabezpečiť tak, aby toto poslanie bola spôsobilá
plniť. To, že tak neurobil, nemôže ísť na úkor bežného obyvateľstva Slovenska - fyzických, ale ani
právnických osôb.

32. Súd tak doručenie výzvy do 60 dní od zistenia omeškania platiteľa podľa § 10 ods.2 ZOU

hodnotí ako hmotnoprávnu podmienku pre neskoršie uplatnenie nároku súdnou cestou. Nesplnenie tejto
hmotnoprávnej podmienky spôsobuje zánik práva na strane žalobcu, resp. vyberateľa úhrady . Súd ma
za to, že práve takéto konanie vyberateľa úhrady bolo zámerom zákonodarcu pri prijímaní uvedenej
právnej normy. Pretože výzva na zaplatenie úhrady za kratšie časové obdobie v rádovo menších sumáchako si bežne súdnou cestou v mnohých súdnych konaniach uplatňuje žalobca, by zrejme znamenala aj
vyhnutie sa množstvu súdnych sporov. Pretože v minimálnych sumách by bežný platiteľ úhrady- fyzická
osoba omeškané platby na výzvu uhradila. Zároveň by to logicky znamenalo i nižšiu zaťaženosť súdov.

Naopak, vymáhanie úhrady za dlhé časové obdobie niekoľkých rokov ako to robí žalobca v tomto ale aj
v množstve iných súdnych sporov, kedy obvykle často vymáha niekoľko sto EUR môže bežného platiteľa
úhrady- fyzickú osobu, najmä takú ktorá má nižšie alebo žiadne príjmy ekonomicky ohroziť.

33. Na základe uvedeného tak súd hodnotí výzvu platiteľa úhrady z 21.11.2016, ktorú žalobca doložil

do konania, podľa jej obsahu ako výzvu na zaplatenie dvoch úhrad, a to za mesiac september a október
2016. Keďže výzva je datovaná dátumom 21.11.2016, úhrada za mesiac november 2016 nebola ešte
podľa § 7 ods.2 ZOU splatná.

34. Ak by aj súd uvažoval, že platiteľ bol kvartálnym, polročným alebo ročným platcom úhrady podľa
§ 7 ods.3 ZOU, na povinnosti vyberateľa úhrady vyzvať platiteľa úhrady do 60-tich dní od splatnosti

mesačných úhrad to nič nemení. Vyberateľ úhrady by mal akurát právo v rámci výzvy dotazovať platiteľa
úhrady, či nemá záujem tieto úhrady platiť v zmysle § 7 ods.3 ZOU jednorázovo, kvartálne, polročne
alebo ročne.

35. Nakoľko § 10 ods. 3 ZOU priznáva po uplynutí 30 dní od doručenia výzvy na zaplatenie aj pokutu

17 Eur, súd popri dvoch mesačných platbách priznal žalobcovi aj túto pokutu.

36. K námietke žalobcu že podľa § 583 OZ k zániku práva preto, že nebolo uplatnené v určenom čase,
dochádza len v prípadoch uvedených v zákone súd uvádza, že túto právnu normu na zistený skutkový
stav neaplikoval z nasledovných dôvodov:

a)PredovšetkýmZOÚnikdeneobsahujeodkaznaObčianskyzákonníkakovšeobecnúnormuvočiktorej
by mal ZOÚ vystupovať ako lex specialis. Naopak § 13 ods.2 ZOÚ obsahuje ustanovenie, ktoré hovorí
o tom, že na výber a vymáhanie úhrady aj iných pohľadávok sa vzťahuje iba a výlučne tento zákon,
t.j. ZOÚ.

b) Ako žalobca sám v žalobe konštatuje nárok na zaplatenie úhrady, nie je nárok, ktorý by vyplýval zo
spotrebiteľskej zmluvy, pretože ide o neekvivalentné plnenie kedy je platiteľ úhrady povinný platiť aj bez
ohľadu na to, či služby žalobcu využíva alebo nie a teda svojou povahou sa táto úhrada približuje dani.
Súd sa s týmto konštatovaním žalobcu stotožňuje, a rovnako má za to, že ide o osobitnú formu zdanenia
obyvateľstva zo strany štátu. Na základe uvedeného ZOÚ de facto upravuje sektor verejného práva, t.j.

verejných financií, aj preto , nakoľko nejde o bežný občiansko-právny vzťah, súd § 583 OZ na zistený
skutkový stav neaplikoval.

37. Súd podľa § 255 ods. 1 priznal žalovanému plnú náhradu trov konania a to aj v časti, v ktorej bolo
konanie čiastočne zastavené po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom. Žalobca procesne zavinil toto

čiastočné zastavenie konania pretože žalobu čiastočne zobral späť až po vznesení námietky premlčania
zo strany žalovaného. Podľa § 262 ods. CSP bude o výške náhrade trov konania rozhodnuté súdom
prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte vyhotovení.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.