Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. júl 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/363/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3514205560
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3514205560.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne Mgr.

Zuzany Holúbkovej a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej v spore žalobcu: UK Profit, spol. s r.o., IČO: 35
937 815, so sídlom Hornočermánska 797/59, Nitra, právne zastúpený: JUDr. Ivana Zmeková, advokátka
so sídlom Zámocká 18, Bratislava, proti žalovanému: J. Z., nar. XX.XX.XXXX, občan SR, bytom L. XXX,
právne zastúpený: JUDr. Šimonom Cibulkom, advokátom so sídlom Hodžova 53, Trenčín, o zaplatenie
754,81 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad
Váhom zo dňa 28. septembra 2015, č.k. 12C/443/2014-81, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia
dlhu z úveru poskytnutého žalovanému právnym predchodcom žalobcu, a to s odôvodnením, že
právny predchodca žalobcu od úverovej zmluvy odstúpil, v dôsledku toho došlo od počiatku k zrušeniu
zmluvy podľa § 48 OZ a žalobcovi preto nesvedčí právo na plnenie zo zmluvy, ale právo na vydanie
bezdôvodného obohatenie, ktoré však nebolo možné priznať pre jeho premlčanie v zmysle § 101 a §
107 OZ. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

2. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnuté rozhodnutie zmeniť a žalobe
vyhovieť. Namietal nesprávne právne posúdenie premlčania podľa Občianskeho zákonníka, ako aj
nesprávny záver o zániku zmluvy ako celku, pretože účastníkmi právneho vzťahu bolo v obchodných
podmienkach dohodnuté, že prípadným odstúpením od úverovej zmluvy nezaniká záväzok dlžníka
splatiť banke pohľadávku z úveru. Súčasne bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté, že si nebudú
vracať plnenia poskytnuté do odstúpenia a do 15 dní splatia druhej zmluvnej strane všetky pohľadávky

vzniknuté do odstúpenia. S poukazom na to, že právny vzťah vznikol do účinnosti novely č. 102/2014
Z.z. a do jej účinnosti bol aj podaný návrh na súde, považoval žalobca za správne posúdenie otázky
premlčania podľa Obchodného zákonníka.

3. Žalovaný žiadal vo vyjadrení k odvolaniu napadnuté rozhodnutie potvrdiť.

4. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 378 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu

podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.5. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom obchodných podmienok, na ktoré v odvolaní poukazuje
žalobca, zistil, že súd prvej inštancie prijal nesprávny záver o účinkoch odstúpenia od zmluvy, keď mal za
to,ževdôsledkuodstúpeniadošlokzrušeniucelejúverovejzmluvyodpočiatku.Naopak,zmluvnéstrany

dohodou tento následok vylúčili, keď tak ako uvádza žalobca dohodli, že odstúpením od úverovej zmluvy
nezaniká záväzok dlžníka splatiť banke pohľadávku z úveru, zmluvné strany si nebudú vracať plnenia
poskytnuté do odstúpenia a do 15 dní splatia druhej zmluvnej strane všetky pohľadávky vzniknuté do
odstúpenia.

6. Napriek uvedenému pochybeniu súdu prvej inštancie, v dôsledku ktorého bolo potrebné posúdiť
uplatnený nárok ako nárok zo zmluvy a nie z bezdôvodného obohatenia, bolo potrebné napadnuté
rozhodnutie potvrdiť, pretože aj pri posúdení uplatneného nároku ako nároku zo zmluvy bol tento nárok
premlčaný, pretože otázku premlčania je potrebné posúdiť podľa Občianskeho zákonníka a nie podľa
Obchodného zákonníka, ktorý názor zastáva žalobca. Odvolací súd vychádzal zo splatnosti dlhu určenej
v zmysle obchodných podmienok do 15 dní od odstúpenia od zmluvy, ku ktorému došlo 31.12.2010 a

splatnosť dlhu tak nastala 15.01.2011. Žaloba bola podaná dňa 11.06.2014, teda viac ako tri roky, ale
menej ako štyri roky po splatnosti dlhu.

7. Nie je v konaní sporné, že zmluvný vzťah, z ktorého nárok bol uplatnený žalobou je vzťahom
spotrebiteľským v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Otázka právneho posúdenia premlčania

práva v spotrebiteľskom vzťahu z hľadiska aplikácie Obchodného zákonníka či Občianskeho zákonníka
je v rozhodovacej praxi slovenských súdov dlhodobo posudzovaná rozdielne. Tak ako je možné
citovať nespočetné rozhodnutia o správnosti aplikácie Obchodného zákonníka, možno práve opačný
právny názor o správnosti použitia Občianskeho zákonníka podporiť rovnako nespočetným množstvom
rozhodnutí založených na aplikácii Občianskeho zákonníka. Spor uvedených právnych názorov sa

dlhodobo javil argumentačne vyčerpaný. Na škodu právnej istoty žiaľ bez jednoznačného príklonu
k niektorému z riešení. Možno sa stotožniť so žalobcom v jeho názore na dopad právnej úpravy
premlčania na zmluvné strany, ktorý je vo všeobecnej rovine skutočne rovnaký tak pre veriteľa ako aj
pre dlžníka. Právna úprava premlčania je tak skutočne z hľadiska ochrany spotrebiteľa indiferentná.
Dokonca v právnej úprave niektorých otázok premlčania je právna úprava v Obchodnom zákonníku,

oproti Občianskemu zákonníku pre dlžníka výhodnejšia (uznanie dlhu podľa § 407 ods. 1 Obch. zák.,
premlčanie práva priznaného rozhodnutím súdu, limit premlčacej doby 10 rokov podľa §408 ods. 1 Obch.
zák.).

8. V uvedenej nejednotnej rozhodovacej praxi slovenských súdov sa rozhodovacia prax Krajského

súdu v Trenčíne o otázke premlčania dlhu z úveru poskytnutého spotrebiteľovi priklonila k záveru o
použití Občianskeho zákonníka, a to v zásade bez ohľadu na dátum uzavretia úverovej zmluvy (napr.
19Co/243/2016 z 15.03.2017, 4Co/186/2016 zo 16.02.2017). Rozhodovacia prax KS v Trenčíne tu
vychádza zo záveru, že vyššie uvedená nejednotnosť v rozhodovacej činnosti bola odstránená až
novou právnou úpravou, a to novelou Občianskeho zákonníka, vykonanou zákonom č. 102/2014 Z.

z., podľa ktorej sa ustanovenia Občianskeho zákonníka použijú v spotrebiteľskej veci vždy, a to aj v
právnych vzťahoch, ktoré vznikli pred jej účinnosťou. Rozhodovacia prax KS v TN k tomu uvádza, že
novela Občianskeho zákonníka, vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z. v čl. II. v bode 1. v § 52 ods.
2 Občianskeho zákonníka, pripojila vetu: "Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy

obchodného práva". Uvedené ustanovenie nadobudlo účinnosť 01.04.2014 a právny predpis, ktorého
je súčasťou, nemá prechodné ustanovenia. To znamená, že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne
vzťahy založené pred týmto dňom.

9. Citovaná právna úprava dáva odpoveď na zjednotenie súdnej praxe v otázke premlčania pri

spotrebiteľských zmluvách, ktoré boli uzavreté podľa Obchodného zákonníka aj pred účinnosťou tejto
novely.Zdôvodovejsprávykzákonuč.102/2014Z.z.vyplýva,"ženazmluvyuzatváranéspotrebiteľmi,t.
j. spotrebiteľské aj obchodné zmluvy, sa použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka a nie Obchodného
zákonníka. Znamená to, že ak si zmluvné strany písomne dohodli v zmysle § 262 Obchodného
zákonníka, že sa ich vzťah bude riadiť Obchodným zákonníkom, pre spotrebiteľské zmluvy to bude inak.

Rovnako to bude platiť aj pre tzv. absolútne obchody, upravené v § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka.
Ak sa uzavrie spotrebiteľská zmluva podľa Obchodného zákonníka, keďže v Občianskom zákonníku nie
je upravená, tak okrem vymedzenia zmluvného typu a jeho podstatných náležitostí sa na všetko ostatné
bude vzťahovať Občiansky zákonník". Uvedené znamená, že na premlčaciu dobu v spotrebiteľskýchzmluvách treba aplikovať úpravu v Občianskom zákonníku (§ 101), teda trojročnú premlčaciu dobu.
Obdobne rozhodoval aj NS SR napr. v rozhodnutí NS SR sp. zn. 4MCdo 17/2014 z 26.11.2015.

10. Z dôvodu udržania jednotnej rozhodovacej praxe Krajského súdu v Trenčíne, odvolávajúc sa aj
na vyššie uvedené rozhodnutie NS SR sa odvolací súd priklonil k vyššie uvedenému odôvodneniu
prednostného použitia právnej úpravy premlčania podľa Občianskeho zákonníka aj v tomto prípade a
napadnuté rozhodnutie v napadnutom výroku zodpovedajúce uvedenému právnemu posúdeniu potvrdil
ako vecne správne, i keď z iných dôvodov.

11. Späťvzatie žaloby bolo odvolaciemu súdu doručené až po vyhlásení rozsudku, ktorým rozhodol o
odvolaní žalobcu, a z dôvodu viazanosti vyhláseným rozsudkom nebolo už možné konanie zastaviť.

12. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255

ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému odvolací súd priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).