Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. december 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/4/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813202124
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8813202124.1

Rozhodnutie

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaFiľakovskéhoasudcovJUDr.
Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcov 1./ R. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
obec G., X./ F. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/XX, XXX XX G. F., právne zastúpení Advokátska
kancelária BABIN, PETKO & partners, s. r. o., so sídlom Hlavná 29, 080 01 Prešov, IČO: 47 253 177,
proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35

792 752, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho
16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 9C 102/2013-139 zo dňa 04. októbra 2016, takto
jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaný n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania a žalobcom sa ich náhrada n e p r
i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol
tak, že:

„Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade sumu 2.185,21 eur s tým, že plnením jednému
zo žalobcov zaniká povinnosť voči druhému v rozsahu plnenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne trovy konania vo
výške 32 %.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 4 odsek 5 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej
inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“); § 53 odsek 1
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“); § 23a odsek 1 a 2 zákona
č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

3. Vychádzal zo zistenia, že medzi žalobcami a žalovaným boli uzavreté zmluvy o revolvingovom úvere ,
predmetom ktorých bolo poskytnutie revolvingového úveru žalobcom vo výške 1.659,70 Eur a 829,85
Eur. Pri posudzovaní daných úverových zmlúv sa zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru, ktorá
predstavoval za obdobie 30 mesiacov úrok vo výške 61,46 % ročne pri zmluve č. 8300018794 a vo
výške 61,48 % ročne pri zmluve č. 8300018795. Pri podobnom spotrebiteľskom úvere so splatnosťou
od 1 do 5 rokov v období február 2009 činil úrok 13,17 % p.a.. Úrok dohodnutý medzi stranami sporu v

danom prípade je viac ako 4,5 krát vyšší ako bol úrok požadovaný bankami. Dohodu o výške úrokov v
predmetných zmluvách preto považoval za absolútne neplatnú, nakoľko sa prieči dobrým mravom. Malza preukázané, že žalovaný sa na úkor žalobcov bezdôvodne obohatil vo výške 2.185,21 Eur (žalobcom
bola zo strany žalovaného poskytnutá suma vo výške 2.489,55 Eur a žalovanému celkovo vyplatili sumu
vo výške 4.674,76 Eur).

4. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok
tak, že žalobu zamietne. Namietal spoločnú aktívnu legitimáciu žalobcov na podanie žaloby, nakoľko
žalobkyňav2./radejelenspoludlžníkomohľadnezáväzkovžalobcuv1./rade.Uviedol,žezustanovenia
§ 3 odsek 10 a 11 Zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že o neplatnosti celého dojednania úroku

nie je možné rozhodnúť.

5. Žalobcovia sa ku odvolaniu nevyjadrili.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie,

preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich
z § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že
odvolanie nie je opodstatnené.

7.Vovecisavdostatočnomrozsahuzistilskutkovýstavazozistenýchskutočnostíbolvyvodenýsprávny

právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej
inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

8. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj k odvolacím dôvodom odvolací

súd uvádza nasledovné:

9. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný ako veriteľ uzatvoril so žalobcami dňa 09.02.2009 dve zmluvy
o revolvingovom úvere, a to zmluvu č. 8300018794, na základe ktorej bol žalobcom poskytnutý úver vo
výške 1.659,70 Eur, ktorý bolo potrebné splatiť 30 mesačnými splátkami s ročnou úrokovou sadzbou

67,51 % a zmluvu č. 8300018795, na základe ktorej bol žalobcom poskytnutý úver vo výške 829,85
Eur, ktorý bolo potrebné splatiť 30 mesačnými splátkami s ročnou úrokovou sadzbou 67,56 %. Z výpisu
z klientskeho účtu žalobcov č. 0502396383/7500 vyplýva, že žalobcovia žalovanému uhradili sumu
3.135,20 Eur (zmluva č. 8300018794) a sumu 1.539,56 Eur (zmluva č. 8300018795). Z obsahu spisu
vyplýva, že predmetné úvery boli splácané žalobcom v 1./ rade ako aj žalobkyňou v 2./ rade (čl. 71 -

potvrdenie zamestnávateľa žalobkyne v 2./ rade).

10. Je nepochybné, že zmluva o revolvingovom úvere č. 8300018794 a zmluva o revolvingovom
úvere č. 8300018795 zo dňa 09.02.2009 sú spotrebiteľskými zmluvami v zmysle ustanovenia § 52
Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný vystupoval v postavení dodávateľa keďže pri uzatváraní

a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti a žalobcovia sú spotrebitelia, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonali v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Okrem aplikácie ustanoví
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách sa na predmetný vzťah budú aplikovať aj ďalšie
predpisy upravujúce ochranu spotrebiteľov.

11. Podľa ustanovenia § 3 odsek 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

12. Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom
alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

13. Podľa ustanovenia § 53 odsek 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu
plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.14. Podľa ustanovenia § 4 odsek 4 Zákona o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ
požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

15. Na kategóriu dobrých mravov treba osobitný dôraz klásť pri spotrebiteľských zmluvách. Pojem dobré
mravy Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak preto, lebo dobré mravy podliehajú spoločenskému
vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti však
možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v
ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v

podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť
namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za činnosť proti dobrým mravom.

16. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi bol obsiahnutý i v zákone č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa. Podľa ustanovenia § 4 odsek 8 tohto právneho prepisu predávajúci nesmie konať v rozpore
s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä

konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo
vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť
ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl,
lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

17. Aplikáciu ustanovenia § 3 Občianskeho zákonníka v otázke výšky odplaty nevylučovalo ani
ustanovenie § 3 odsek 10 a odsek 11 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy. Podľa tohto ustanovenia odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nesmie
prevyšovať výšku ustanovenú nariadením vlády. Ak je zmluva o spotrebiteľskom úvere v rozpore s
ustanovením odseku 10 v tom, že odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru prevyšuje výšku

ustanovenú nariadením vlády vydaným podľa odseku 10, je neplatná v rozsahu, v ktorom odporuje
tomuto ustanoveniu, ak sa ten, kto je takouto zmluvou dotknutý, neplatnosti dovolá.

18. Rovnako aj odplata, ktorá je v súlade s nariadením vlády č.238/2008 Z.z., ktorým sa stanovuje
výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru môže byť v rozpore s

dobrými mravmi. Ustanovenie § 3 Občianskeho zákonníka je určené práve na situácie, kedy výkon
právavyplývajúcizovšeobecnezáväznýchprávnychpredpisovjevrozporesneformálnymnormatívnym
systémom dobrých mravov.

19. Ustanovenie § 3 odsek 1 Občianskeho zákonníka patrí k právnym normám s relatívne neurčitou

hypotézou, t.j. k právnym normám, ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom a
ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade sám vymedzil
hypotézu právnej normy zo širokého, dopredu neobmedzeného okruhu okolnosti. Pri posudzovaní, či
konanie účastníka občianskoprávneho vzťahu je v súlade či v rozpore s dobrými mravmi, zákon výslovne
neurčuje z akých hľadísk má súd vychádzať. Rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky pre použitie

ustanovenia § 3 odsek 1 Občianskeho zákonníka alebo ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka
je vždy potrebné urobiť po starostlivej úvahe, v rámci ktorej musia byť zvážené všetky rozhodujúce
okolnosti.

20.Pridojednávaníúrokovkonávsúladesdobrýmimravmilentenveriteľ,ktorýpožadujeprimeranýúrok

bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi
je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri poskytnutí peňažných prostriedkov uspokojí bez ohľadu na
to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty za užívanie poskytnutých finančných
prostriedkov,aktorýsvojevoľnépeňažnéprostriedkymienizhodnotiťobvyklýmspôsobom.Niejemožné
neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu a dohodu o úrokoch často práve z dôvodov

svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi
ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou,
a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v
dobedojednaniaobvyklú,určenúnajmäsprihliadnutímkúrokovýchsadzbámuplatňovanýmbankamipri
poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného

trhusavzhľadomnavyššiumierurizikavovšeobecnostidajúakceptovaťvyššieúroky,rozhodnenievšak
viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. V zmluve dohodnutá úroková sadzba úveru vo výške 61,46 %
viac ako 4 násobne prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu 13,17 % uplatňovanú bankami pri poskytovaní
obdobných úverov alebo pôžičiek. Dohodnutá úroková miera teda podstatne prevyšuje obvyklú úrokovúmieru, a preto záver o neplatnosti celej zmluvy pre rozpor dojednania o úrokoch s dobrými mravmi podľa
ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka má oporu vo vykonanom dokazovaní.

21. Za neplatnú z dôvodu rozporu dojednaných úrokov s dobrými mravmi nemohla byť považovaná iba
časť dojednania podstatne prevyšujúca obvyklú úrokovú mieru. Podľa ustanovenia § 41 Občianskeho
zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť,
pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Tam, kde sa dôvod neplatnosti vzťahuje

na celý právny úkon, je právny úkon neplatný v celom rozsahu. Otázku možnosti a nemožnosti
oddelenia právneho úkonu treba posudzovať z hľadiska povahy a obsahu celého právneho úkonu a
nie len z hľadiska oddeľovanej časti. Zmluvu, pokiaľ ide o jej zákonom určené pojmové znaky, treba
chápať ako nedeliteľný celok. V danom prípade síce bolo možné oddeliť časť zmluvy o úvere, ktorá
v sebe obsahovala dohodu o výške úrokov od samotnej zmluvy, avšak jej obsah tvorí nedeliteľný
celok vo vzťahu k dojednaniu o výške úrokov. Navyše pri neprimeranom dojednaní úrokovej sadzby

spotrebiteľského úveru je možné hovoriť o občianskoprávnej úžere, ktorá žiadnu právnu ochranu
nepožíva. Neprimeraná odplata za úver ohrozuje najmä sociálne slabšie obyvateľstvo a úverový
právny úkon za takéto neprimerané protiplnenie je ťažko možné podrobiť moderácii. Takéto úverové
praktikyzcelospoločenskéhohľadiskasúnebezpečnévsúvislostisneprimeranýmúverovýmzaťažením
obyvateľstva. Občianskoprávna úžera spôsobuje neplatnosť právneho úkonu v celom rozsahu pre

rozpor s dobrými mravmi, pretože sa poskytuje úver pri nadvláde veriteľa za úžernú cenu úveru.

22. Dôsledkom absolútnej neplatnosti úverovej zmluvy je vznik povinnosti žalovaného vydať žalobcovi
bezdôvodné obohatenie získané plnením z neplatného právneho úkonu v zmysle zásad uvedených v
ustanovení § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.

23. Odvolacia námietka žalovaného týkajúca sa nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobkyne v
2./ rade vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú, nakoľko (ako aj sám žalovaný uvádza) táto bola spolu
so žalobcom v 1./ rade zaviazaná spoločne a nerozdielne na uhradenie dlhu vzniknutého zo zmlúv o
revolvingovom úvere zo dňa 09.02.2009, pričom, bola to v prevažnej miere práve žalobkyňa v 2./ rade,

ktorá predmetný úver splácala.

24. So zreteľom na uvedené odvolací súd v zmysle § 387 odsek 1 a 2 C.s.p. napadnutý rozsudok v
celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 odsek 1 C.s.p. v
spojení s § 255 odsek 1 C.s.p. a to tak, že žalobcom ako úspešnej strane konania trovy nepriznal,
nakoľko im v odvolacom konaní žiadne nevznikli.

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).