Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 16. február 2018

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 7Csp/123/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817205122
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2018:8817205122.5

Uznesenie

Okresný súd Vranov nad Topľou v spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so
sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát, Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti
žalovanému: T. S.Í., W.. XX.XX.XXXX, Ž. XXX/X, XXX XX F., zast.: JUDr. František Komka, advokát, AK
Hlavná č. 27, 080 01 Prešov, o zaplatenie 552,81 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd konanie zastavuje.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 24 % s tým, že o výške trov konania
súd rozhodne osobitným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 04.05.2017, ktorú podal právny predchodca žalobcu, spoločnosť
ConsumerFinanceHoldinga.s.,saprávnypredchodcažalobcudomáhalvydaniarozhodnutia,ktorýmby

súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 552,81 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15
% ročne od 20.07.2014 do zaplatenia a aby žalovaný bol zaviazaný nahradiť žalobcovi trovy konania
z dôvodu, že žalovaný s právnym predchodcom žalobcu uzavrel zmluvu o pôžičke dňa 17.06.2012,
číslo zmluvy: 6121445, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 700,- eur, ktorý mal
celkovo splatiť 48 splátkami po 24,43 eur. Ku dňu podania žaloby žalovaný uhradil iba sumu 488,60 eur.

2. Po začatí konania bol tunajšiemu súdu podaný návrh na zmenu účastníka konania na strane žalobcu,
o ktorom rozhodol súd uznesením tunajšieho súdu zo dňa 13.10.2017, ktorým pripustil, aby z konania
na strane žalobcu vystúpila spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. a aby na jej miesto vstúpila
spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o.

3. Právny zástupcu žalovaného v písomnom vyjadrení k žalobe žiadal, aby súd predmetnú žalobu

zamietol a to z dôvodu, že žalovanému bola poskytnutá pôžička vo výške 700,- eur pri RPMN 32 %. Na
túto pôžičku uhradil žalobcovi sumu 488,60 eur a preto žalobcovi dlží iba sumu 211,40 eur a mal by mu
uhradiť aj úrok z omeškania a to až od doby doručenia žaloby na súd, t.j. 5 % ročne, nakoľko od žalobcu
neobdržal žiadne oznámenie o zosplatnení. Zmluva bola uzavretá dňa 17.06.2012. Žaloba na súd bola
podaná dňa 04.05.2017, teda po 5 rokoch a preto má zato, že uplatnený nárok je premlčaný.

4. Dňa 12.10.2017 zo strany právneho zástupcu žalobcu bolo súdu doručené späťvzatie žaloby z
dôvodu, že žalovaný po podaní žaloby uhradil sumu 200,- eur dňa 08.09.2017 a následne vzhľadom
na vyjadrenie žalovaného, že predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný a za bezpoplatkový
uviedol, že v žalobe prevyšujúci rozdiel medzi poskytnutou sumou úveru 700,- eur a doteraz zaplatenou
sumou na úver vo výške 688,60 eur, pričom suma 200,- eur bola uhradená po podaní žaloby dňa
08.09.2017, berie žalobu čiastočne späť a žiada, aby žalovaný bol zaviazaný iba na zaplatenie sumy

11,40 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 211,40 eur od 20.07.2014 do08.09.2017, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 11,40 eur od 09.09.2017 do zaplatenia a
aby bol zaviazaný aj na náhradu trov konania.

5. Následne podaním doručeným súdu dňa 07.02.2018 zo strany právneho zástupcu žalovaného bolo
oznámené, že k tomuto dňu žalovaný dlží žalobcovi sumu 11,40 eur. Na Okresnom súde Vranov nad
Topľou v konaní 3Csp/171/2017 medzi tými istými stranami sporu sa vedie spor o zaplatenie 990,58
eur, pričom z tejto úverovej zmluvy žalovaný zaplatil o 6,- eur viac oproti svojej povinnosti uhradiť z
úveru, pričom tento preplatok započítal svojím písomným vyjadrením v tomto konaní žalobcovi s tým,

že zvyšnú sumu 5,40 eur uhrádza na účet právneho zástupcu žalobcu. K tomuto písomnému vyjadreniu
bolo doručené potvrdenie o zrealizovaní transakcie vo výške 5,40 eur na účet s variabilným symbolom
5658251 s dátum zúčtovania dňa 22.01.2018.

6. Dňa 14.02.2018 bolo súdu doručené podanie právneho zástupcu žalobcu, ktorým zobral žalobu voči
žalovanému späť v rozsahu celej výšky istiny a jej príslušenstva bez uvedenia dôvodu. Zároveň požiadal

o vrátenie zaplateného súdneho poplatku a priznať náhradu trov konania.

7. Na pojednávanie sa právny zástupca žalobcu ani žalobca nedostavili.

8. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že so späťvzatím súhlasí a pokiaľ ide o náhradu

trov konania, žiadal, aby súd zobral na vedomie majetkovú situáciu žalovaného, ktorý tohto času po
operácii, hrozí mu invalidita, poberá dennú nemocenskú dávku vo výške 4,55 eur, jeho manželka má
diagnózu sklerozis a poberá čiastočný invalidný dôchodok, majú dve maloleté deti a musia hradiť úvery
ako aj nevyhnutné výdavky.

9. Podľa § 144 a § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť. Ak je
žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd
v rozhodnutí vo veci samej.

10. V zmysle § 146 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so

späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa
neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168
alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu.

11. Keďže k späťvzatiu žaloby v celom rozsahu došlo po začatí konania, právny zástupca žalovaného
so späťvzatím žaloby súhlasil, súd konanie zastavil.

12. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a
účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

13. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 256 ods. 1 CSP, v zmysle ktorých ak strana procesne
zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

14. Podľa § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne

aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

15. Pokiaľ ide o náhradu trov konania, súd zistil, že právny zástupca žalobcu si uplatnil nárok na náhradu

trov konania. Pokiaľ ide o žalovaného, tento prostredníctvom právneho zástupcu požiadal, aby súd
vzhľadom na dôvody hodné osobitného zreteľa žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.

16. Pri zastavení konania súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania zisťuje zavinenie
zastavenia konania. V konaní žalobca zobral žalobu späť v celom rozsahu, pričom najprv zobral žalobu

späť do sumy 200,- eur z dôvodu, že po podaní žaloby zo strany žalovaného bola vykonaná úhrada
dňa 8.9.2017. Tieto skutočnosti medzi stranami sporné ani neboli. Následne, vzhľadom na vznesenú
námietku žalovaného, že úver má byť bezúročný a bezpoplatkový, zobral ešte žalobu v časti 341,41
eur späť a požadoval zaplatenie sumy 11,40 eur a následne súd zistil, že žalovaný uviedol, že z tejtosumy uhradil, koniec koncov žalobcovi celú sumu, aj keď v tomto konaní bola iba suma 5,40 eur a
zvyšnú sumu 6,- eur si započítal ako preplatok v konaní, ktoré je vedené na tunajšom súde pod sp.zn.
3Csp/171/17, kde podľa žalovaného o túto sumu preplatil žalobcovi iný úver. V nadväznosti na doručené

späťvzatie žaloby v celom rozsahu možno konštatovať, že žalobca s takýmto zápočtom sumy 6,- eur,
keďže žalobca zobral žalobu späť v celom rozsahu, súhlasil.

17. Na základe uvedeného súd preto musel ustáliť, kto a v akom rozsahu zavinil zastavenie konania
v danej právnej veci. Súd zistil, že žalovaný mal zato, že úver je potrebné považovať za bezúročný a

za bezpoplatkový, mal zato, že žalobcovi mal uhradiť iba poskytnutý úver, t.j. sumu 700,- eur. Ku dňu
podania žaloby na poskytnutý úver uhradil sumu 488,60 eur. Ďalej po podaní žaloby zaplatil ďalšiu sumu
200,-eur a taktiež uhradil mu aj sumu 5,40 eur a taktiež aj 6,- eur, ktorú si uplatnil ako zápočet voči
žalobcovi.

18. Na základe takto vykonaných úhrad možno určiť, že zo strany žalovaného po podaní žaloby bolo

uhradených a to 200,- eur a taktiež aj 11,40 eur, z čoho 6,- eur bolo urobených ako zápočet pre preplatok
v inom konaní. Teda zaplatená suma zo strany žalovaného vo výške 211,40 eur bola suma, na ktorú
by mal žalobca nárok a ktorú by mu aj súd priznal a v prevyšujúcej časti by súd žalobu zamietol. Teda
späťvzatie žaloby v časti 211,40 eur zavinil žalovaný, keďže po podaní žaloby túto čiastku žalobcovi
uhradil a vo zvyšnej časti možno zastavenie zaviniť žalobcovi, keďže žalobca vo zvyšnej časti zobral

žalobu späť, vzhľadom na obranu žalovaného. V konaní teda žalovaný mal úspech vo výške 62 %,
žalobca v časti 38 % a teda úspešnejšiemu žalovanému patrí aj nárok na náhradu trov konania v rozsahu
24 % s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti
rozsudku vo veci samej.

19. Pre úplnosť súd dodáva, že pre posúdenie dôvodnosti späťvzatia žaloby súd vzal do úvahy obranu
žalovaného, ktorý uvádzal, že predmetný úver je nutné považovať za bezúročný a za bezpoplatkový, s
čím sa súd stotožnil, nakoľko, z obsahu predloženej zmluvy o úvere vyplýva, že: Spoločnosť Consumer
Finance Holding, a.s., ako spoločnosť a žalovaný ako klient uzavreli dňa 17.6.2012 zmluvu o poskytnutí
pôžičky č. 686430, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému pôžičku v sume

700 eur, ktorú sa žalovaný zaviazal uhradiť v 48 splátkach pri výške mesačnej splátky 24,43 eur, ročnej
úrokovej sadzbe 32 % a RPMN 32 %. Konečná splatnosť bola dohodnutá na 06/2016.

20. Súd sa v prvom rade zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru, ktorého výška v danom prípade
predstavovala 32 % ročne. Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobného úveru

v bankách a zistil, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou do 5 rokov v júni 2012 činil úrok 12,93
% p.a. Z toho je zrejmé, že ročná sadzba úroku dohodnutého medzi účastníkmi v danom prípade viac
ako dvojnásobne prevyšuje mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami.

21. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť

dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

22. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z

občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

23. Na kategóriu dobrých mravov treba osobitný dôraz klásť pri spotrebiteľských zmluvách. Pojem dobré
mravy Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak preto, lebo dobré mravy podliehajú spoločenskému

vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti však
možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v
ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v
podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť
namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za činnosť proti dobrým mravom.

24. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi bol obsiahnutý i v zákone č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa. Podľa ustanovenia § 4 ods. 8 tohto právneho prepisu predávajúci nesmie konať v rozpore s
dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie,ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami, a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia
z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu
účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva

najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.Za
dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých
dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade
so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.

25. V danom prípade teda ide o neprimerané vysoké úroky, ktoré boli dojednané v rozpore dobrými
mravmi, preto je s poukazom na ust. §39 OZ (Občianskeho zákonníka) zmluva o úvere v časti
odplaty neplatným právnym úkonom. „Aj keď podľa slovenskej právnej úpravy nie je civilnoprávna
úžera explicitne upravená, odporuje dobrým mravom a ustanoveniu § 39 OZ. Absolútne neplatným
právnym úkonom je aj úver, poskytnutý pri zneužití tiesne alebo aj ľahkovážností za neprimerané
protiplnenie (úroky, poplatky). V konečnom dôsledku ide o skutkovú podstatu trestného činu úžery,

len na trestnoprávny postih chýba úmysel. Ľahkomyseľnosť síce nie je v § 235 Trestného zákona
súčasťou skutkovej podstaty, ale na účely tzv. civilnoprávnej úžery okruh kvalifikačných kritérií nie je
taxatívny (porov. rozhodnutie rak. Najvyšší súdny dvor OGH 3Ob 816/53). K otázke tzv. civilnoprávnej
úžery a z tohto dôvodu neplatnosti zmluvy úverovej povahy teda k skutkovej podstaty trestného činu
úžery pri nepreukázaní úmyslu odvolací súd poukazuje na rozsudok NS ČR 21Cdo 1484/2004. Pre

tzv. civilnoprávnu úžeru je právny úkon absolútne neplatný pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 OZ).“
Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 25. septembra 2013 č. k. 3Co 151/2013.Z vyššie
citovaného rozhodnutia tiež vyplýva, že „Odvolací súd považuje za rozporné s dobrými mravmi, ak
sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu prevyšujúcu o 100% priemernú cenu porovnateľných úverov
poskytovaných bankami a ak veriteľ využije tieseň spotrebiteľa, jeho neskúsenosť, ľahkomyseľnosť,

rozrušenie, prípadne slabomyseľnosť. Aj pri nedbanlivosti veriteľa ide o vykorisťovanie spotrebiteľa a v
takomto prípade je úverová zmluva neplatná v celom rozsahu. Poskytovanie úverov je citlivá agenda a
pre odbornú starostlivosť veriteľa sa musí vyžadovať proaktívny prístup k zisteniu vhodnosti úverových
podmienok (starostlivosť o hospodárske záujmy spotrebiteľov; čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej
únie).“

26. „Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom
úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100 % oproti
priemeruúrokovzaúveryposkytovanébankamijenetolerovateľnézažiadnychokolnostíapretosprávne
postupoval súd prvého stupňa, ak nepriznal žalobcovi žiadané úroky predstavujúce viac ako 100 %

oproti priemeru úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere (v tom čase 12,67 % ročne). V tejto súvislosti
odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že pokiaľ sú úroky neplatné v celom rozsahu, nemožno ich ďalej ani
moderovať, a preto súd prvého stupňa nesprávne postupoval, ak považoval dohodu o výške úrokov
nad 12,67 % ročne za absolútne neplatnú. Správne mal ustáliť, že úroky sú neplatné v celom rozsahu.
Táto okolnosť totiž spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa

v zmysle § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a za týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o
výškeúrokovakoabsolútneneplatnú.“RozsudokKrajskéhosúduvPrešovesp.zn.3Co/114/2014zodňa
05.11.2014. ( porovnaj aj Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 7Co/220/2014 zo dňa 27.11.2014).

27. Vo vyššie uvedených rozhodnutiach preto aj súd považoval za rozporné s dobrými mravmi

poskytnutie úveru spotrebiteľovi za cenu prevyšujúcu o 100% priemernú cenu porovnateľných úverov
poskytovaných bankami. Vzhľadom na vyššie uvedené závery aj preto súd považoval dohodu o výške
úrokov za absolútne neplatnú (§41 Občianskeho zákonníka) a preto by rozhodol, že žalobca nárok iba
na vrátenie požičanej sumy mínus vykonané úhrady, teda rozhodol by v zhode s obranou žalovaného.

28. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia písomne na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody )
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.