Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. september 2014

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 3C/187/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813206796
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Vaľuš

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8813206796.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd vo Vranove nad Topľou samosudcom JUDr. Milanom Vaľušom v právnej veci žalobkyne:

G. G., nar. XX.X.XXXX, bytom Y., D. XXX/XX, zast. JUDr. Ľubošom Bajužíkom, advokátom, Nám.
Slobody 2, 066 01 Humenné proti žalovanému: Slovenská republika, v zastúpení Generálna prokuratúra
Slovenskej republiky, ul. Štúrova 2, 812 85 Bratislava o náhradu škody takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 8.953,05 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni trovy konania vo výške 2.237,65 eur na účet právneho

zástupcu žalobkyne, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa podanou žalobou o náhradu škody domáhala proti žalovanému SR - zast. Ministerstvom
vnútra SR Bratislava náhrady škody v súvislosti s tým, že uznesením č. ČVS: ORP-791/VT-2009 zo dňa
28.1.2010 poverený príslušník PZ z Obvodného oddelenia PZ Vranov n.T. vzniesol obvinenie proti osobe
žalobkyne pre prečin krádeže podľa ust. § 212 ods. 1 Trestného zákona. Žalobkyňa podala proti tomuto
uzneseniu sťažnosť, ktorú Okresný prokuratúr vo Vranove n.T. uznesením zo dňa 22.2.2010 zamietol.
Na základe týchto skutočností sa v roku 2010 viedlo voči osobe žalobkyne trestné stíhanie pre prečin
krádeže, ktorého sa nikdy nedopustila. Všetko vyvrcholilo podaním obžaloby. Rozsudkom Okresného

súdu vo Vranove n.T. č.k. 2T/82/2010-215 zo dňa 19.3.2010 súd žalobkyňu spod obžaloby oslobodil.
Po dobu 2 rokov, čo bola neoprávnene stíhaná, žila v neustálom strese. V dôsledku trestného stíhania
poklesla jej vážnosť v mieste bydliska, pretože býva v obci, kde sa táto správa šírila v dôsledku toho,
že príslušníci OO PZ SR Vranov n.T. túto informáciu poskytli regionálnemu denníku, ktorý ju uverejnil.
V dôsledku trestného stíhania došlo k zhoršeniu zdravotného stavu žalobkyne, za čo si žalobkyňa
uplatňuje 8.000,-eur, ako nemajetkovú ujmu spôsobenú nezákonným stíhaním a náhradu trov konania,
ktoré vynaložila na svoju obhajobu v trestnom konaní pre odmenu advokáta vo výške 953,05 eur.

Žalovaný zastúpený Ministerstvom vnútra SR predložil súdu návrh na ustálenie orgánu procesne
spôsobilého konať v mene SR na strane žalovaného a to písomným podaním zo dňa 30.9.2013 v ktorom
uviedol, že namieta nedostatok procesnej spôsobilosti Ministerstva vnútra SR konať v mene žalovaného
a navrhuje, aby súd ustálil, že ústredným orgánom príslušným konať vo veci v mene žalovaného je
v zmysle ust. § 4 zák. č. 514/2003 Z.z. - Generálna prokuratúra SR. Poukázal na tú skutočnosť, že
žalobkyňa podala proti uzneseniu o vznesení obvinenia sťažnosť, ktorú predložil poverený príslušník PZ

dozorujúcemu prokurátorovi a tento sťažnosť žalobkyne zamietol ako nedôvodnú. V predmetnej trestnej
veci bola prokurátorom podaná na žalobkyňu obžaloba.V priebehu súdneho konania žalobkyňa prostredníctvom svojho zástupcu písomným podaním zo dňa
12.2.2013 na čl. 46 uviedla, že v ďalšom označuje ako žalovaného SR, zast. Generálnou prokuratúrou
SR, Štúrova 2, 812 85 Bratislava.

Takto v ďalšom konaní súd pokračoval s účastníkom konania SR, zast. Generálnou prokuratúrou SR
Bratislava.

Žalovaný zast. Generálna prokuratúra SR Bratislava vo svojom vyjadrení zo dňa 12.6.2014 na čl.

57 uviedol, že žiada žalobu zamietnuť s tým, že zotrváva na názore, že v danej veci má konať za
SR - Ministerstvo spravodlivosti SR. Toto tvrdenie odôvodňuje tým, že žaloba žalobcu je identická so
žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku, ktorý žalobca prerokoval s Ministerstvom spravodlivosti
SR. Poukázal na znenie ust. § 4 ods. 1 písm. m/ Zák. č. 514/2003 Z.z. v platnom znení, podľa ktorého je
orgán príslušný podľa písm. e-i/, ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie nároku / ust. §
15/ ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci,

ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal konať ako
prvý, v právnej veci ako prvé konalo Ministerstvo spravodlivosti SR. Naviac poukázal na tú skutočnosť,
že žalobkyňa si nemajetkovú ujmu odvodzuje od tlačovej správy Krajského riaditeľstva PZ v Prešove
s tým, že činnosť hovorcu, resp. tlačového orgánu polície, nie je možné posudzovať ako nezákonnú
činnosť, alebo postup orgánov štátu v zmysle ust. § 514/2003 Z.z..

Okrem výsluchu účastníkov, súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, ako aj jej prílohami
na čl. 1-11, návrhom Ministerstva vnútra SR zo dňa 3.9.2013 na ustálenie orgánu procesne spôsobilého
konať v mene SR na strane odporcu na čl. 29, stanoviskom k vyjadreniam žalobkyne na pojednávaní
dňa 2.10.2013 Ministerstva vnútra SR Bratislava na čl. 34, vyjadrením Generálnej prokuratúry Vranov

n.T. Bratislava na čl. 37, lekárskou správou o vyšetrení žalobkyne na čl. 63, prepúšťacou správou
Psychiatrickej nemocnice Michalovce na čl. 64, lekárskou správou na čl. 65, záverečným návrhom
Generálnej prokuratúry SR Bratislava na čl. 72, ako aj záverečným návrhom žalobkyne na čl. 76.

Ďalej súd vykonal dokazovanie oboznámením sa celým obsahom spisu Okresného súdu vo Vranove

n.T. sp.zn. 2T/82/2010.

Z vykonaného dokazovania súd zistil, že voči žalobkyni sa začalo trestné stíhanie vo veci prečinu
krádeže podľa ust. § 212 ods. 1 Tr. Zákona, ktorého sa mala dopustiť tým, že ako pracovníčka
Správy povodia Bodrogu Trebišov, stredisko Vranov n.T. dňa 15.7.2009 odcudzila dokumentáciu

evidencie vodných tokov, ktorá obsahovala dôležité údaje o vodných tokoch na území okresov Vranov
n.T., časť Humenné, Michalovce, čím svojim konaním spôsobila škodu odcudzením pre Slovenský
vodohospodársky podnik š.p. Košice vo výške 1.214,32 eur.

Podľa uznesenia Okresnej prokuratúry vo Vranove n.T. zo dňa 22.2.2010 tak bola zamietnutá sťažnosť

žalobkyne G. G. proti uzneseniu o začatí jej trestného stíhania. Okresný súd vo Vranove n.T. v konaní
č.k. 2T/82/2010 rozsudkom zo dňa 19.3.2012 žalobkyňu spod obžaloby oslobodil v celom rozsahu s
tým, že rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 4.4.2012.

Podľa rozhodnutia Ústredia Sociálnej poisťovne Bratislava zo dňa 18.6.2010 žalobkyni bol priznaný

invalidný dôchodok s tým, že za invalidnú bola uznaná pre pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť o 45% s porovnaním so zdravou osobou.

Podľa lekárskej správy na čl. 63, žalobkyňa vrámci kontrolného psychiatrického vyšetrenia pre potreby
Sociálnej poisťovne bola vyšetrená s tým, že u nej recidivujúca depresívna porucha ťažkého stupňa. U

žalobkyne došlo k zhoršeniu psychického stavu.

Podľa prepúšťacej správy Psychiatrickej nemocnice Michalovce na čl. 74 tak u žalobkyne sa prejavuje
recidivujúca depresívna porucha stredne ťažkého stupňa.

Podľa kontrolného psychiatrického vyšetrenia na čl. 65 u žalobkyne bola zistená recidivujúca depresívna
porucha ťažkého stupňa.Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že trvá na podanej žalobe. V dôsledku toho, že boli nepravdivé
informácie do tlače, že je zlodejka, že kradla a spôsobila škodu, bola v takom zlom psychickom stave,
že musela byť hospitalizovaná na psychiatrickej nemocnici v Michalovciach, kde bola 5 týždňov. Jej

zdravotný stav potom bol v takom zlom stave, že v súvislosti s touto hospitalizáciou a psychickou
traumou, ktorú prežila a v súvislosti s trestným stíhaním, ktoré sa viedlo voči jej osobe, je invalidná
dôchodkyňa a bol jej priznaný invalidný dôchodok. Celá rodina prežívala hanbu. Jej deti mali problémy
v škole, mali problémy, keď nadviazali nejaký vzťah, pretože každý im vytýkal, že majú mamu zlodejku.
Nikto ju nezamestná, pretože informácie o tom, že kradla, že je zlodejka prebehli v tlači. V dedine, kde

býva, každý o tom hovoril. Niektorí ľudia iniciatívne rozdeľovali noviny po schránkach, aby jej škodili. V
dôsledku týchto skutočností sa psychicky zrútila a celá jej rodina, ju musela strážiť, aby si niečo neurobila
a skončila až na psychiatrii, pretože ináč to nešlo, má aj kardiostimulátor.

Okrem výsluchu žalobkyne, súd vykonal dokazovanie aj výsluchom svedkov s tým, že svedok Z.. H. G.
uviedol, že je manželom žalobkyne. Po nespravodlivom obvinení žalobkyne od augusta do decembra

2009, polícia trýznila celú rodinu. Minimálne 2-krát týždenne v tejto dobe stáli policajti pred ich domom.
Kričali na manželku, nech vráti dokumenty. V dedine sa začalo o ich rodine hovoriť, ako o nejakých
pochybných ľuďoch. Keď prichádzal z roboty domov, nachádzal manželku, ako leží doslova v zvratkoch
pri kuchynskej linke, v triaške, jednoducho nemohla sa vyrovnať s tým, čo sa o nej píše. Volal záchrannú
službu, bežne raz-dvakrát do mesiaca bola u nich záchranná služba, aby riešila zlý psychický stav

manželky - žalobkyne. Niekto z rodiny vždy musel byť v blízkosti žalobkyne. Preto musel brať dovolenky,
potom sa vymenili s dcérou. Nikto nechcel žalobkyňu zamestnať, ako zlodejku. Celá vec skončila tak, že
manželka sa psychicky zrútila a skončila na psychiatrii. Po absolvovaní psychiatrického liečenia, je na
invalidnom dôchodku. Tým sa zhoršila aj ich ekonomická situácia. Manželka predtým zarábala celkom
pekné peniaze. Teraz poberá len invalidný dôchodok 150 eur.

Svedkyňa F. D. uviedla, že žalobkyňu pozná od strednej školy. Sú kamarátky. Svedkyňa uviedla, že
môže potvrdiť, že v čase, keď vyšli články v novinách, ona pracovala v W. T. Č., kde pracovali aj ľudia
zo Y. t.j. z obce, kde býva žalobkyňa a od nich sa dozvedela, že v novinách písalo, že žalobkyňa ukradla
nejaké spisy. Žalobkyňa jej vysvetľovala, že to nie je tak, ako je uvedené v novinách a prosila ju, či nemá

kontakt na niekoho, kto by ju zamestnal. Ona jej rovno povedala, že nech sa na ňu nehnevá, ale keď
sa o nej píše, že je zlodejka, že zobrala spisy, ťažko ju niekto zamestná. Ona by ju, ani nedoporučovala
niekomu, aby ju vzal do zamestnania. V tom čase bola žalobkyňa v zlom psychickom stave. Prerušili
v súvislosti s tým, aj kontakty.

Svedkyňa J. J. uviedla, že je obyvateľka Obce Y.. So žalobkyňou sú vzdialení susedia. V Obci Y. sa
ľudia rozprávali, že žalobkyňa ukradla papiere z firmy, dokonca nejaké peniaze, že má ísť do väzenia,
že je chamtivá. Táto skutočnosť sa rozoberala medzi ľuďmi, napr. v obchode s potravinami, sa preberala
záležitosť, čo všetko narobila žalobkyňa. Obci Y. medzi ľuďmi prevláda názor aj teraz, že žalobkyňa je
tá, ktorá kradne. Medzi občanmi Obce Y. je žalobkyňa vnímaná ako zlodejka. Občania Y. si na žalobkyňu

ukazujú, že to je tá, ktorá kradla.

Ako to vyplýva z pripojeného spisu Okresného súdu vo Vranove n.T. sp.zn. 2T/82/2010, tak vo vzťahu k
žalobkyni prebiehalo trestné konanie na Okresnom súde vo Vranove n.T., ktoré bolo ukončené vydaním
rozsudku zo dňa 19.3.2012 podľa ktorého bola žalobkyňa oslobodená spod obžaloby Okresného

prokurátora. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 4.4.2012.

Podľa § 3, ods. 1, 2 Zák. č. 514/2003 Z.z. v platnom znení, štát zodpovedá za podmienok, ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona,
pri výkone verejnej moci:

a/ nezákonným rozhodnutím,
b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným zbavením osobnej slobody,
c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d/ nesprávnym úradným postupom.

Zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4, ods. 1, písm. e/ Zák. č. 514/2003 Z.z. v platnom znení, vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3, ods. 1, koná v mene štátu, Generálna prokuratúra SR, akškodu spôsobil štátny orgán, podľa osobitného predpisu v občiansko-súdnom konaní, v trestnom konaní
alebo v správnom konaní.

Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má
účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 17 ods. 1,2 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

Vprípade,akibasamotnékonštatovanieporušeniaprávaniejedostatočnýmzadosťučinením,vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 18 ods. 1 citovaného zákona, náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré
poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o

treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody
alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie
zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

Podľa § 13, ods. 1,2,3 OZ fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených

zásahov, do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo
dané primerané zadosťučinenie, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1, najmä
preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má
fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady podľa ods. 2 určí
súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

K námietke žalovaného pokiaľ sa týka toho, kto v tomto konaní zastupuje Slovenskú republiku, či
Ministerstvo vnútra SR alebo Generálna prokuratúra SR, je potrebné uviesť, že zákon č. 514/2003
Z.z. výslovne neupravuje nárok na náhradu škody v prípade oslobodenia obžalovaného spod obžaloby.
V danej veci ide o špecifický prípad zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú začatím a vedením

trestnéhostíhania,priktoromjepotrebnévychádzaťzanalogickéhovýkladunajbližšejúpravyatoúpravy
zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Podstata nárok na náhradu škody sa
v tomto prípade neviaže na správnosť, či nesprávnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní,
ale na samotný výsledok trestného stíhania. Ide o objektívnu zodpovednosť štátu v zmysle zák. č.
514/2003 Z.z. v dôsledku čoho, sa neposudzuje správnosť rozhodnutia jeho orgánu, z hľadiska, či

pri rozhodovaní porušil právnu povinnosť a škodu zavinil. Rozhodujúcim kritérium zákonnosti konania
vedeného orgánom verejnej moci, je výsledok tohto konania. Je potrebné vychádzať z toho, že
žalobkyňa bola spod obžaloby okresného prokurátora oslobodená.

Súd má za to, že žalobkyňa v podanej žalobe správne označila orgán konajúci v mene štátu, ktorým je v

danom prípade Generálna prokuratúra Slovenskej republiky. Trestné stíhanie žalobcu bolo ukončené v
konaní pred súdu, avšak konajúci súd prvého stupňa žalobkyňu spod obžaloby okresného prokurátora
oslobodil. Orgány činné v trestnom konaní sú prokurátor a policajt / § 10 ods. 1 Trestného poriadku/.
Dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní vykonáva
prokurátor / § 230 ods. 1 Trestného poriadku/. Pri výkone tohto dozoru je prokurátor oprávnený

a/ dávať záväzné pokyny na vyšetrovanie a určovať lehoty na ich vybavenie,
b/ vyžadovať od policajta spisy, dokumenty, materiály a správy o stave konania vo veciach, v ktorých
bolo začaté trestné stíhanie, na zistenie, či policajt včas začal trestné stíhanie a riadne v ňom postupuje,
c/ zúčastniť sa na vykonávaní úkonov policajta, osobne vykonávať jednotlivý úkon alebo aj celé
vyšetrovanie a vydať rozhodnutie v ktorejkoľvek veci,

d/ vrátiť vec policajtovi na doplnenie vyšetrovania s pokynmi,
e/ zrušiť nezákonné alebo neopodstatnené rozhodnutia policajta, ktoré môže nahradiť vlastnými
rozhodnutiami,
f/ odňať vec policajtovi.

Iba prokurátor je oprávnený v prípravnom konaní podať obžalobu / § 231 písm. a/ Trestného poriadku/.
Na úseku trestného konania, ktorý začína vydaním uznesením o začatí trestného stíhania a je zavŕšený
podaním obžaloby, vykonávajú svoju pôsobnosť tak vyšetrovateľ, ako aj prokurátor. Vo veci náhradyškody spôsobenej v tomto úseku trestného konania orgánom verejnej moci, podľa názoru súdu je orgán
konajúci v mene štátu Generálna prokuratúra SR.

V tomto konaní mal súd za to, že žalobkyňa preukázala tvrdený nepriaznivý a zhoršený zdravotný
stav v nadväznosti na trestné stíhanie, ktorého bola účastná. Ako to vyplýva z odborného posudku
o invalidite, žalobkyňa na čl. 25, tak žalobkyňa bola hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení od
11.2.2010 do 16.3.2010 a potom prepustená do domácej liečby s tým, že boli u nej zistené depresívne
nálady, úzkosti, zvýšená unaviteľnosť, poruchy spánku, dekoncentrácia pozornosti, celkovo depresívna

porucha ťažkého stupňa a konštatované zhoršenie psychického stavu od začiatku roka 2010. Naviac
podľa kardiologického vyšetrenia zo dňa 18.5.2010, žalobkyňa je po implantácií kardiostimulátora. Na
základe toho, bolo žalobkyni rozhodnutím Ústredím Sociálnej poisťovne Bratislava zo dňa 18.6.2010
priznaný invalidný dôchodok v sume 156,20 eur mesačne. Tieto skutočnosti vyplývajú aj z lekárskej
správy na čl. 63, kde bola žalobkyni po vyšetrení zistená recidivujúca depresívna porucha ťažkého
stupňa, že u nej došlo k zhoršeniu psychického stavu. Tieto skutočnosti sú konštatované aj v prepúšťacej

správe Psychiatrickej nemocnice Michalovce na čl. 74 a kontrolným psychiatrickým vyšetrením na čl. 75.

Svedok Z.. H. G. manžel žalobkyne tiež potvrdil, že po obvinení žalobkyne od augusta 2009, žalobkyňa
prežívala a bola v zlom psychickom stave. Často k nej volal záhrannú lekársku službu. Museli sa striedať
v rodine, aby na žalobkyňu dávali pozor, pretože pre zlý zdravotný stav, ju nemohli nechať samu. Takto

žalobkyňa skončila na psychiatrii a na invalidnom dôchodku.

Ďalej mal súd za to, že žalobkyňa preukázala v súvislosti s jej trestným stíhaním aj tvrdenú stratu dôvery
v očiach svojich známych a verejnosti s tým, že tieto skutočnosti potvrdili svedkyne F. D., ktorá uviedla,
že v čase, keď vyšli články v novinách týkajúce sa žalobkyne, že ukradla nejaké spisy, tak samotná

svedkyňa ju informovala, že ťažko ju niekto zamestná, keď sa o nej píše, že je zlodejka a ani ona sama
by ju nedoporučovala niekomu do zamestnania. Prerušili v súvislosti s tým, aj kontakty, ako priateľky. V
tom čase bola žalobkyňa v zlom psychickom stave. Svedkyňa J. J. zase uviedla, že v Obci Y. sa ľudia
rozprávali, že žalobkyňa ukradla papiere z firmy a peniaze, že má ísť do väzenia, že je chamtivá. Napr. v
obchode s potravinami sa preberala záležitosť, čo všetko narobila žalobkyňa a medzi ľuďmi prevláda aj

teraz názor, že žalobkyňa je tá, čo kradne a medzi občanmi Obce Y. je vnímaná ako zlodejka. Občania
Y. si na žalobkyňu ukazujú, že je to tá, ktorá kradla.

Z obsahu článkov uverejnených v prešovskom Korzári, ako aj vo Vranovských novinách / čl. 23,24/ je
zrejmé, že boli uverejnené články v tom smere, že vranovskí policajti vypátrali páchateľku, ktorá ukradla

dokumentáciu o vodných tokoch zo Správy povodia Bodrogu Trebišov v stredisku vo Vranove n.T. s tým,
že z prečinu krádeže obvinili 48-ročnú ženu zo Y. s tým, že bola vyčíslená škoda na 1.200 eur.

Tieto články, ktoré boli vydané mienkotvornými novinami v okrese Vranov n.T. a teda aj v obci Sačurov
v nadväznosti na začaté trestné stíhanie proti žalobkyni s tým, že za žalobkyňou chodili do miesta

jej bydliska policajti, že často tam zasahovala záhranná lekárska služba, spôsobili to, že žalobkyňa
je v súčasnej dobe v dôsledku trestného stíhania, ktoré sa viedlo proti nej na invalidnom dôchodku s
depresívnou poruchou ťažkého stupňa a tým je prakticky vyradená z normálneho života, tak pokiaľ sa
týka rodiny a priateľov, ako aj zaradenia do práce.

Po zvážení týchto skutočností súd dospel k záveru, že nemajetková ujma vo výške 8.000 eur, ktorú
požaduje žalobkyňa, je v danom prípade, primeraná a preto priznal žalobkyni nemajetkovú ujmu tak,
ako to žiadala vo svojej žalobe vo výške 8.000 eur.

Žalobkyňa v tomto konaní žiada priznať aj náhradu škody, ktorá zahŕňa náhradu trov konania, ktoré jej

vznikli v trestnom konaní, ktoré sa proti nej viedlo v ktorom bola zastúpená advokátom JUDr. Ľubošom
Bajužíkom. V tejto súvislosti žiadala zaplatiť trovy právneho zastupovania advokátom, ktoré boli spojené
s jej obhajobou v celom trestnom konaní. Žalobkyňa predložila vyúčtovanie odmeny a výdavkov za
advokátske úkony zo dňa 5.4.2012 na čl. 49 podľa ktorého vyúčtovania, jej advokát JUDr. Ľuboš Bajužík
vyúčtoval trovy obhajoby v trestom konaní v celkovej sume 953,05 eur s tým, že žalobkyňa zaplatila

zálohu 250 eur a k doplateniu zostáva 703,05 eur. Súd preskúmaním vyúčtovania odmeny a výdavkov
za advokátske úkony, ktoré urobil JUDr. Ľuboš Bajužík ako advokát v trestnom konaní v súvislosti s
obhajobou žalobkyne a spisom Okresného súdu vo Vranove n.T. č.k. 2T/82/2010 dospel k záveru, žeúkony, ktoré vyúčtoval advokát sú preukázané a teda žalobkyňa má nárok na náhradu škody z tohto
titulu v rozsahu 953,05 eur.

Súd žalobe žalobkyne vyhovel a priznal jej náhradu trov konania v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p.
nakoľko žalobkyňa mala úspech v konaní v plnom rozsahu s tým, že žalobkyni priznal náhradu trov
konania a to trov právneho zastupovania z hodnoty sporu podľa advokátskej tarify vyhl. č. 655/2004
Z.z. takto: prevzatie veci, plná moc, porada / § 14, ods. 1, písm. a/ - 237,34 eur, podanie návrhu na
OS Vranov n.T. / § 14 ods. l, písm. b/ - 237,34 eur, ďalšia porada s klientom - 11.12.2013 / § 14, ods.

2, písm. a/ - 158,22 eur / účtované 2/3 základnej sadzby tarifnej odmeny/, účasť na pojednávaní - 5x /
2.10.2013, 10.12.2013, 13.5.2014, 13.8.2014, 10.9.2014/ - 1.186,70 eur, k tomu paušálny poplatok za
rok 2013 - 5x po 7,81 eur - 39,05 eur, za rok 2014 - 3x po 8,04 eur - 24,12 eur, spolu - 1.882,77 eur.
Cestovné náklady na cestu Humenné - Vranov nad Topľou a späť, cesta vykonaná osobným motorovým
vozidlom BMW 730 D, e.č. F.-XXXBC / účasť na pojednávaní 2x 25 km - 50 km x 0,28 eur/km = 14 eur
x 5 cesty - 70 eur, strata času - 4 polhodiny x 13,01 eur / rok 2013 = 52,04 eur x 2 cesty = 104,08 eur,

4 polhodiny x 13,40 eur / rok 2014 = 53,60 eur x 3 cesty = 160,80 eur. Trovy právneho zastupovania
priznal vrámci náhrady trov konania žalobkyni v sume 2.217,65 eur k tomu zaplatený súdny poplatok 20
eur, spolu trovy konania, ktoré priznal žalobkyni 2.237,65 eur, ktorú sumu zaviazal žalovaného zaplatiť
na účet právneho zástupcu žalobkyne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zaistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zaisteniam,
e) doteraz zaistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.