Rozsudok pre uznanie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. január 2018

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17Csp/138/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316217663
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2018:2316217663.4

Rozsudok pre uznanie

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej
veci žalobcu: AXA životní pojišťovna a.s., so sídlom Česká republika, 120 00 Praha 2, Lazarská 13/8,
vo veci organizačnej zložky AXA životní pojišťovna a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu,
so sídlom Slovenská republika, 811 06 Bratislava, Kolárska 6, IČO: 35 968 079, zast.: advokátska
kancelária SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom 811 08 Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 36 862

711, proti žalovanému: A. A., nar. XX. X. XXXX, bytom XXX XX I. A. XXX, o zaplatenie 49,88 eura s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti istiny vo výške 49,88 eura zastavuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania v celkovej výške 12,23 eura a to do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

IV. Súd žalobcovi priznáva voči žalovanému náhradu trov konania vo výške 100 %, o ktorej výške súd
rozhodne samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podľa § 282 CSP, Ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na
návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.

Podľa § 285 CSP, Odôvodnenie rozsudku pre uznanie nároku obsahuje len stručnú identifikáciu
procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre uznanie nároku.

2. Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 27. 9. 2016 domáhal vydania rozsudku voči
žalovanému o zaplatenie sumy 49,88 eura s príslušenstvom - úrokom z omeškania a to z titulu dlžného
poistného.

3. Súd rozhodol vo veci podľa § 282 CSP. Ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť,
súd je povinný rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku, ak žalobca navrhol tento osobitný procesný

postup (arg.: "rozhodne súd"). Písomné vyhotovenie rozsudku pre uznanie nároku obsahuje náležitosti
podľa § 220 ods. 1 CSP. Rozsudok pre uznanie nároku obsahuje odôvodnenie, ale len s náležitosťami
uvedenými v § 285 CSP; ustanovenie § 220 ods. 2 a 3 CSP sa neaplikuje.

4. Výrokom I. súd konanie čiastočne zastavil s poukazom na § 145 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak je
žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd

v rozhodnutí vo veci samej. Uvedené je v prospech žalovaného, k späťvzatiu navyše došlo pred začatím
pojednávania, kedy sa na zastavenie konania nevyžaduje súhlas žalovaného. Pre účely náhrady trovkonania však tento postup nie je na ťarchu žalobcu, nakoľko žalovaný žalovanú sumu - istinu 49,88 eura
uhradil po podaní žaloby, avšak pred rozhodnutím súdu vo veci samej. Predmetom konania tak zostalo
zaplatenie príslušenstva - zákonných úrokov z omeškania.

5. Keďže boli splnené procesné podmienky podľa § 282 CSP (žalovaný svoj dlh uznal v časti úrokov z
omeškania vo výške 12,23 eura), súd vo veci rozhodol rozsudkom pre čiastočné uznanie nároku (výrok
II.).

6. Výrokom III. súd žalobu v časti úroku z omeškania vo výške 0,06 eura zamietol, pričom podľa §
517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa§3nar.vládyč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskehozákonníka,

účinného od 1. 2. 2013, Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

7. Omeškanie dlžníka je najčastejším porušením záväzku, hoci z hľadiska realizácie záväzku nejde o
najzávažnejšie porušenie, a to z toho dôvodu, že ešte neznamená zmarenie záväzku. Ide tu o prípad,

keď záväzok síce nebol splnený v dobe splatnosti, ale splnenie obligačnej povinnosti nie je vylúčené
a predpokladá sa jej dodatočné splnenie. Je to samostatná forma nesplnenia v tom zmysle, že ide o
nesplnenie dočasné. Omeškanie dlžníka sa nevzťahuje len na prípady nesplnenia záväzku včas, ale
zahŕňaajprípady,keďsícezáväzokbolsplnenývčas,ale totoplnenienemánáležitostiriadnehoplnenia,
t. j. plnenie je vadné. Na vadné plnenie sa teda hľadí ako na nesplnenie záväzku.

8. Žalovaný podľa listinných dôkazov je v omeškaní tým, že neplnil riadne a včas (dostal sa do
omeškania uplynutím času plnenia); omeškanie teda spočíva v porušení záväzku vo vzťahu k času
plnenia, keď deň splatnosti dlžného poistného bol stanovený na 31. 1. 2014. Žalovaný plnil celé dlžné
poistné vo výške 89,88 eura v sume 20,- eur dňa 12. 7. 2016 (892 dní omeškania od 1. 2. 2014 do 12. 7.

2016), v sume 20,- dňa 10. 8. 2016 (28 dní omeškania od 13. 7. 2016 do 10. 8. 2016) obe platby pred
podaním žaloby a po podaní žaloby v sume 20,- eur dňa 30. 9. 2016 (50 dní omeškania od 11. 8. 2016
do 30. 9. 2016), v sume 20,- eur dňa 12. 10. 2016 (11 dní omeškania od 1. 10. 2016 do 12. 10. 2016)
a v sume 9,88 eura dňa 11. 11. 2016 (29 dní omeškania od 13. 10. 2016 do 11. 11. 2016).

9. Žalobca si pred súdom podaným návrhom uplatnil úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení
s § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. (základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola určená vo výške 0,25 % p.a., potom úrok z omeškania je
5,25 % p.a.), preto mu ich súd priznal v takto uplatnenej výške, avšak po riadnom výpočte súd dospel k
celkovej sume úrokov z omeškania vo výške 12,23 eura a nie 12,29 eura ako žalobca, preto súd žalobu

v časti úroku z omeškania vo výške 0,06 eura zamietol, čo je však pre účely priznania náhrady trov
konania nepatrený neúspech žalobcu.

10. O náhrade trov konania súd rozhodol výrokom IV. podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 256 ods. 1
CSP. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu. Úspech

vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo.
Žalobca bol v konaní takmer úplne úspešný, jeho nepatrný neúspech predstavuje zamietnutie žaloby v
sume 0,06 eura, preto mu súd priznal plnú náhradu trov konania, t. j. 100 %. Čo sa týka zastavujúcej časti
konania, zastavenie spôsobil žalovaný tým, že plnil v časti istiny až po podaní žaloby, teda náhrada trov
konania ide na vrub žalovaného. O výške náhrady trov konania súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Podľa § 356 písm. a/ CSP proti tomuto rozsudku vo výroku II. odvolanie nie je prípustné, okrem prípadov
odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia (§ 365 ods.
1 písm. a/ CSP), v takom prípade sa odvolanie podáva v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje.Proti výroku I., III. a IV. tohto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Podľa § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia
nie je prípustné. Poľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie

vydané.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 127 ods. 1 CSP, Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

Podľa § 127 ods. 2 CSP, Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj
uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa § 364 CSP, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.
Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.