Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. október 2014

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 11C/369/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112226217
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kumová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3112226217.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Vierou Kumovou v právnej veci žalobkyne: POHOTOVOSŤ,

s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova ul. č. 25, IČO: 35807598, právne zast. Fridrich Paľko,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36864421, proti žalovanej: Slovenská republika -
Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o zaplatenie 175,00 € a iné
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na prerušenie konania s a z a m i e t a .

II. Žaloba s a z a m i e t a .

III. Žalovanej s a náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

IV. Žalobkyni s a náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. sa žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX, domáhala proti žalovanej zaplatenia
náhrady majetkovej škody vo výške XXX,XX € a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške XXX,XX € z
titulu nesprávneho úradného postupu H. súdu K.. R., že H. súd K. ako exekučný súd prijal žiadosť
na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podanú ňou zvoleným exekútorom vo veci dlžníka

(povinného) T. V. pod pridelenou sp. zn. súdneho exekútora EX XXXXX/XXXX (správne EX XXX/XXXX).
M. súd následne vydal poverenie na vykonanie exekúcie pod číslom XXXX*XXXXXX. I. následne pre
obavy o právny a faktický osud pohľadávky nútene vymáhanej súdnym exekútorom, ktorému bolo
naposledy udelené poverenie na vykonanie exekúcie, spísala dňa XX.XX.XXXX a podala postupom
podľa § 44 ods. X M. poriadku exekučnému súdu návrh na zmenu súdneho exekútora, pričom legitímne
očakávala, že súd jej svojou činnosťou poskytne súdnu ochranu v zákonom predpokladanej kvalite,
t.j. že dôjde k reálnej zmene súdneho exekútora rozhodnutím súdu v zákonom stanovenej lehote.

Z. sa tak, i keď podaný návrh spĺňal všetky zákonné formálne i materiálne podmienky. X. tom pri
rozhodovaní o zmene exekútora je založená zákonná povinnosť rozhodnúť do XX dní od doručenia
návrhu oprávneného. Q. však v tejto lehote nerozhodol o ňom podľa § 44 ods. X M. poriadku platného
v čase podania návrhu, a to napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a
nevyžadovala si rozsiahlejšiu spoluprácu s účastníkmi konania. M. súd rozhodol o návrhu po uplynutí
zákonnej lehoty a bol bezdôvodne nečinný viac ako XX dní. I. sa dozvedela o všetkých okolnostiach
priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do porušenia jej práv a spôsobenej škody, po doručení uznesenia

exekučného súdu zo dňa XX.XX.XXXX o zmene súdneho exekútora (skutkový dej bol zavŕšený
doručením uznesenia). I. požadovala majetkovú škodu predstavujúcu náhradu účelne vynaložených
nákladov spojených s jej činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v
období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o zmenu súdneho exekútora a rozhodnutímexekučného súdu o nej. V tomto období vynaložila na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných
výkonov svojich zamestnancov s pomocou informačného systému sumu XX,XX €, na udržiavanie
a správu informačného systému sumu XX,XX €, na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným

exekútorom sumu XX,XX € a na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému
súdu, ako aj na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na
poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde
sumu XX,XX €. C. vynaložila márne sumu XXX,XX €. Z. nemajetkovej ujmy v peniazoch požadovala
žalobkyňa z dôvodu, že samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie v stanovenej lehote

bez zbytočných prieťahov nepovažovala za dostatočné zadosťučinenie vzhľadom na ujmu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Z. úradný postup okresného súdu je podľa jej názoru dôsledkom
nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so
zásahom do výkonu majetkových práv žalobkyne. F. plynutím času boli totiž reálne ohrozené legitímne
očakávania žalobkyne, že nastanú účinky predpokladané ustanovením § 44 ods. X M. poriadku a
že dôjde k zámene súdneho exekútora, čo bude viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu jej

pohľadávky. L. aj k vyvolaniu nasledovných rizík neskorým ukončením procedúry zmeny exekútora:
a) k zániku povinného, b) k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a c) k insolvencii
povinného. T. ďalšie dôvody na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy uviedla taktiež neexistenciu
akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu,
zbytočným a právne nezdôvodniteľným časovým omeškaním došlo rovnako k zániku plánovaných

podnikateľských aktivít žalobkyne a vzniku neistoty v plánovaní ďalších podnikateľských postupov a
aktivít. I. si uplatňovala primeranú náhradu nemajetkovej ujmy podľa doterajších rozhodnutí Y. súdu SR
v priemernej výške cca Y.,XX € (XX.XXX,XX Sk) za rok, čo je XX,XX € za mesiac. V prejednávanej veci
žiadala náhradu nemajetkovej ujmy vo výške XXX,XX € (XXX,XX € : XX,XX € = omeškanie exekučného
súdu v trvaní XX dní). I. podľa § 15 ods. X I. č. XXX/XXXX Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú

pri výkone verejnej moci (ďalej len "I. č. 514/XXXX Z.z.") písomnou žiadosťou požiadala žalovanú o
predbežné prerokovanie jej nároku na náhradu škody, avšak do podania žaloby žalovaná pozitívne
nereagovala. I. žiadala aj náhradu trov konania.

J. H. súdu K. zo dňa XX.XX.XXXX č. k. XXC/XXX/XXXX-XX bola žaloba zamietnutá a žalovanej nebola

priznaná náhrada trov konania.

R. A. súdu v K. zo dňa XX.XX.XXXX č. k. XXCo/XXX/XXXX-XX bol rozsudok okresného súdu zrušený
a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. A. súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že tým,
že súd prvého stupňa vo veci nenariadil pojednávanie, nedal žalobkyni možnosť reagovať na rozpory

v ňou tvrdenom skutkovom stave uvedenom v žalobe a stave zistenom z exekučného spisu, ktoré sa
preukázali ako zásadne odlišné. V takomto postupe súdu prvého stupňa videl v konečnom dôsledku
odvolací súd upretie práva účastníka konania konať pre súdom, pretože základná premisa tvrdená v
žalobe (bezdôvodná nečinnosť exekučného súdu v trvaní XX dní) sa ukázala ako nepravdivá. W. tu
potom možno konštatovať, že by sa malo jednať o zhodné tvrdenie účastníkov. Q. prvého stupňa sa

nijakým spôsobom nevysporiadal s tým, či rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zmysle
ust. § 44 ods. X M. poriadku (účinného od XX.XX.XXXX) v lehote XX dní po jeho doručení na exekučný
súd predstavuje nesprávny úradný postup súdu tak, ako to predpokladá ust. § 9 ods. X I. č. XXX/
XXXX Z.z. platného a účinného ku dňu vzniku škody. X. odvolací súd zdôraznil, že na to, aby bolo
možné zaoberať sa samotnou skutočnou škodou, prípadne ušlým ziskom, by bolo potrebné v prvom

rade konštatovať, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu tak, ako to predpokladá § 9 ods. X I.
č. XXX/XXXX Z.z. V náväznosti na vyššie uvedené potom krajský súd nutne ďalej uviedol, že na to,
aby sa ďalej súd mohol zaoberať prípadnou nemajetkovou ujmou, tak ako to predpokladá ust. § 17
ods. 1, 2, X I. č. XXX/XXXX Z.z., by v prvom rade muselo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu. V
tomto smere bola preto čiastočne dôvodná odvolacia námietka zo strany žalobkyne ohľadom vnútornej

rozpornosti rozsudku súdu prvého stupňa, ktorý v časti nároku týkajúceho sa náhrady nemajetkovej ujmy
konštatoval,ževprejednávanejvecibystačiloisamotnékonštatovanieporušeniaprávabeztoho,abysa
zaoberalsamotnýmzákladomnárokutak,akobolovyššieuvedené,takžetým,čimožnovprejednávanej
veci konštatovať nesprávny úradný postup. X. teda vychádzame z toho, že predpokladom zistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je splnenie troch základných

predpokladov: 1/ nesprávny úradný postup, 2/ vznik škody alebo majetkovej, či nemajetkovej ujmy, 3/
príčinná súvislosť medzi nesprávnym postupom a vznikom škody s tým, že súd prvého stupňa sa z
tohto pohľadu vecou vôbec nezaoberal, ako aj v náväznosti na procesný postup súdu prvého stupňa,ktorým bola odňatá možnosť účastníkom konať pred súdom, nezostávalo odvolaciemu súdu nič iné, len
rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Po vrátení veci okresný súd nariadil termín pojednávania na deň XX.XX.XXXX s tým, že si v rámci
doručovania predvolania splnil poučovaciu povinnosť podľa § 120 ods. X O.s.p.

Y. konania sa na pojednávanie nedostavili, hoci boli riadne a včas predvolaní. Q. neúčasť ospravedlnila
len žalovaná. I. navrhla zrušiť nariadené pojednávanie z dôvodu porušenia zásady nestrannosti súdu a

sudcu až do konečného ústavne konformného rozhodnutia Y. súdu SR na základe jej ústavnej sťažnosti
voči rozhodnutiu A. súdu v K. o tom, že zákonná sudkyňa v tejto veci nie je vylúčená z jej prejednania
a rozhodnutia. H. tiež namietala zaujatosť všetkých sudcov H. súdu K.. V. na podanú ústavnú sťažnosť
mala za to, že sú dané dôvody na prerušenie konania podľa § X09 ods. 1 písm. b) O.s.p. a § 109 ods.
X písm. c) O.s.p. , a preto navrhla konanie v predmetnej veci prerušiť až do právoplatného rozhodnutia
Y. súdu SR o jej ústavnej sťažnosti.

Z uznesenia Y. súdu SR zo dňa XX.XX.XXXX č. k. I. ÚS XXX/XXXX-X bolo zistené, že o ústavnej
sťažnosti žalobkyne ústavný súd rozhodol tak, že ju pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej
prerokovanie odmietol.

X. súd návrh na prerušenie konania zamietol, keď dôvod uvádzaný žalobkyňou už v súčasnosti
neexistuje, nakoľko jej ústavná sťažnosť bola právoplatne odmietnutá (výrok I.). Q. rovnako na opätovne
podanú námietku zaujatosti z tých istých dôvodov, o ktorej už bolo rozhodnuté odvolacím súdom, podľa
§ 15a ods. X O.s.p. neprihliadal. Q. tak v konečnom dôsledku dôvod neúčasti žalobkyne na pojednávaní
neuznal za ospravedlniteľný. X. tom účasť účastníka konania na pojednávaní je jeho právom, ktoré v

danom prípade nebolo využité. Q. posudzoval žiadosť žalobkyne o zrušenie nariadeného pojednávania
v súvislosti s uplatňovaným procesným právom a ak sa žalobkyňa na pojednávanie riadne nedostavila
a nepresvedčila sa tým, či súd vyhovie alebo nevyhovie jej žiadosti o odročenie, musí znášať sama aj
následky svojej neprítomnosti. X. súd vec podľa § 101 ods. X O.s.p. prejednal a rozhodol v neprítomnosti
účastníkov, pričom prihliadol na obsah spisu a vykonané dôkazy.

I. vo vyjadrení k žalobnému návrhu žiadala tento v celom rozsahu zamietnuť, pretože žalobkyňa
nepreukázala splnenie základných zákonných podmienok potrebných na priznanie náhrady škody podľa
I. č. XXX/XXXX Z.z. X. na nedostatky žaloby, resp. jej zmätočnosť, taktiež nie sú uvedené spisové
značky príslušných exekučných konaní, ktoré sú vedené na súde, chýbajú relevantné údaje ako dátumy

doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy, kedy sa žalobkyňa
dozvedela o vzniku škody v jednotlivých prípadoch. Vo všeobecnosti žalobkyňa nepriložila ani jeden
relevantný dôkaz. I. síce uviedla časť dôkazov, najmä odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti celú
dôkaznú povinnosť prenáša na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sama. Z. je pravdou,
že žalobkyňa nemá vedomosť o spisových značkách ňou uvádzaných exekučných konaní, pretože jej

boli doručené uznesenia exekučného súdu o zmene súdneho exekútora. Z. spisovej značky, v ktorom
malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu (teda nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí),
bolo jedným z dôvodov, pre ktoré Y. súd SR odmietol sťažnosti žalobkyne na porušenie ústavných
práv nečinnosťou exekučného súdu (napr. II. ÚS XXX/XXXX, IV. ÚS XXX/XXXX, IV. ÚS XXX/XXXX).
I. v danom prípade neoznačila titul nároku na náhradu škody, pričom namieta "nezákonné konanie"

v podobe nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote, ale
zároveň namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov. Z takto formulovanej žaloby nie je
teda jednoznačne jasné, na základe akého titulu si uplatňuje škodu, keďže v žalobe sa tieto tituly
prelínajú a žalobkyňa jednoznačne neuvádza, z ktorého titulu/titulov si uplatňuje svoj nárok. Čo sa
týka prieťahov, žalobkyňa neuvádza žiadne kroky, ktoré podnikla na odstránenie neželaného stavu,

t.j. či využila možnosť podania sťažnosti predsedovi súdu na zbytočné prieťahy v konkrétnom konaní,
resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti. I. tiež poukázala na to, že žaloba bola podaná na súde
skôr, ako uplynula X-mesačná lehota na predbežné prerokovanie písomného nároku na náhradu
škody, stanovená v § X6 ods. 1 I. č. XXX/XXXX Z.z., keď poškodený má právo domáhať sa náhrady
škody až po uplynutí týchto X mesiacov od prijatia jeho žiadosti (prvé žiadosti žalobkyne o predbežné

prerokovanie nárokov na náhradu škody boli doručené žalovanej dňa XX.XX.XXXX), preto je nárok
na súde predčasne uplatnený. I. poukázala na to, že napriek výzvam na doplnenie žiadosti žalobkyňa
neposkytla nijakú súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmarila akúkoľvek
možnosť predbežne prerokovať oprávnenosť jej nároku na náhradu škody, a preto žalovaná ako orgánpríslušný podľa § 4 ods. X písm. a/ I. č. XXX/XXXX Z.z. nárok žalobkyne nepovažuje za predbežne
prerokovaný. I. č. XXX/XXXX Z.z. zároveň ustanovuje všeobecné podmienky, pri splnení ktorých
štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci: 1/ nezákonné

rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, 2/ vznik škody, 3/ príčinná súvislosť medzi nezákonným
rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou, pričom splnené musia byť
všetky tri podmienky súčasne (kumulatívne). X. posudzovaní otázky nesprávneho úradného postupu
spočívajúceho v údajnom porušení povinnosti súdu vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote
žalovaná poukazuje na ustanovenie § 9 ods. X I. č. XXX/XXXX Z.z. v znení I. č. XXX/XXXX Z.z., kde

je explicitne uvedené, z čoho výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného
postupu súdu, spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
stanovenej lehote, pričom žalobkyňa dosiaľ dôkazy potrebné pre posúdenie tejto otázky, predpokladanej
v tomto ustanovení, nepredložila. K otázke nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v
zákonom ustanovenej lehote žalovaná uviedla, že všeobecným predpokladom na zmenu exekútora je
návrhu oprávneného na zmenu exekútora spolu s uvedením exekútora, ktorý má nahradiť pôvodného

exekútora. I. pripúšťa, že v niektorých jednotlivých prípadoch mohol exekučný súd rozhodnúť o návrhoch
oprávnenej (žalobkyne) na zmenu exekútora po uplynutí zákonom stanovenej XX-dňovej lehoty od
doručenia takejto žiadosti, najmä v prípadoch, ak pôvodný súdny exekútor neposkytol exekučnému
súdu plnú súčinnosť. V takých prípadoch exekučný súd objektívne nemohol dodržať zákonnú lehotu
na rozhodnutie o návrhu žalobkyne na zmenu exekútora. I. zároveň nebránilo nič v tom, aby využila

účinný prostriedok nápravy, ktorým by bolo bezpochyby podanie sťažnosti predsedovi príslušného súdu
proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ak žalobkyňa tento prostriedok
nevyužila, zanedbala tak svoju všeobecnú preventívnu povinnosť podľa § 415 H. zákonníka, keďže
si nepočínala tak, aby nedošlo ku škode na jej majetku. I. poukázala na judikatúru Y. súdu SR sp.
zn. I. ÚS XX/XX, ktorá konštatuje, že pri posúdení, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. XX ods. X ústavy, ústavný súd prihliada
síce na lehoty, ktoré sú uvedené v ústave alebo v zákone, ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky
za porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky
okolnosti danej veci. X. "zbytočné prieťahy" obsiahnutý v čl. XX ods. X ústavy je pojem autonómny,
ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom a lehoty uvedené v zákone. S ohľadom na konkrétne

okolnosti veci sa totiž ani v týchto prípadoch postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať
takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl.
XX ods. X ústavy (I. ÚS XX/XX). V. na povahu úkonu (rozhodnutie o zmene exekútora), zákonom
ustanovenú lehotu, lehotu, v ktorej sa rozhodlo, nečinnosť žalobkyne i nevyhnutnosť vykonať pred,
resp. súčasne s rozhodnutím i iné úkony (výzva na vyjadrenie pôvodnému exekútorovi, vyjadrenie

pôvodného exekútora a vyčíslenie jeho trov, doručenie exekučného spisu a jeho zaslanie novému
exekútorovi a rozhodnutie o trovách pôvodného exekútora), nie je možné nerozhodnutie o návrhu na
zmenu exekútora v lehote ustanovenej zákonom považovať za zbytočné prieťahy, a teda nesprávny
úradný postup. V zmysle ustanovenia § 9 ods. X I. č. XXX/XXXX Z.z. súd konajúci o náhrade škody
môže pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní

len v prípade, ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti
o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom
konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za
následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatnom rozhodnutí M. súdu pre ľudského práva, ktorým sa
rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo v právoplatnom

rozhodnutí Y. súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Y. súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. I. si ale vo vzťahu k predpokladom posúdenia existencie
zbytočných prieťahov nesplnila povinnosť tvrdenia ani povinnosť ich preukázania, a teda žalovaná
nepovažuje existenciu prieťahov za preukázanú. I. tiež otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo
nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, garantované v čl. XX ods. X

Y. SR, je kompetentný preskúmať len Y. súd SR v súlade so svojou ustálenou judikatúrou. X. by súd
konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov,
znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných
súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve, keď
by mohla nastať aj situácia, že postup súdu vyššieho stupňa by bol preskúmavaný súdom nižšieho

stupňa. S poukazom na právnu úpravu žalovaná uviedla, že možno preto uzavrieť, že súd konajúci o
náhrade škody by mohol pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov
v súdnom konaní v prípade, ak by tieto boli konštatované predsedom súdu alebo Y. súdom SR. V
tejto súvislosti žalovaná dala do pozornosti uznesenie Y. súdu SR zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. I.ÚS XXX/XXXX, ktorým ústavný súd rozhodoval o sťažnostiach žalobkyne a konštatoval, že o zjavnú
neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec
dôjsťkporušeniutohozákladnéhoprávaaleboslobody,ktoréoznačilsťažovateľ,atobuďprenedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom
alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú
sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil
žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol
posúdiť po prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS XX/XX, D.. ÚS XXX/XX)... Y. súd zastáva názor, že doterajšia

dĺžka predmetných konaní sama osebe nie je ešte takej povahy, aby len na jej základe bolo možné v
danej veci vysloviť namietané porušenie práv sťažovateľky, resp. že doba konaní vedených okresným
súdom ... zasiahla samotnú podstatu a účel základného práva sťažovateľky podľa čl. XX ods. X ústavy,
resp. práva podľa § 6 ods. X dohovoru takým spôsobom, že by to odôvodňovalo prijatie sťažnosti na
ďalšie konanie (m. m. II. ÚS XX/XX). I. v súlade s ustanovením § X9 ods. 1 I. č. XXX/XXXX Z.z. žalovaná
vzniesla námietku premlčania uplatnených nárokov, v ktorých k nesprávnemu úradnému postupu malo

dôjsť v období pred XX.XX.XXXX, z dôvodu uplynutia zákonom stanovenej X-ročnej premlčacej doby
na uplatnenie práva. I. sa v žalobe okrem iného domáha náhrady materiálnej škody v paušálnej sume
XXX,XX€.X.názoružalovanejaležalobkyňanepreukázalaexistenciuškodyanároky,ktorésiuplatňuje,
je možné považovať za hypotetické. I. doposiaľ neuniesla bremeno tvrdenia tým, že nekonkretizovala, či
si uplatňuje skutočnú škodu alebo ušlý zisk a zároveň žalovaná zastáva názor, že žalobkyňou uvedenú

paušalizáciu vecných nákladov nemožno považovať ani za zmenšenie majetku poškodeného (skutočnú
škodu), ani za ušlý majetkový prospech, a teda logicky nie je možné domáhať sa ich náhrady podľa I.
č. XXX/XXXX Z.z. X. paušálne sumy za spomínané veľmi všeobecne uvedené činnosti je nesprávne a
účelové, nakoľko spoločnosť poskytujúca spotrebiteľské úvery k svojej činnosti nepochybne potrebuje
a využíva informačný systém, ktorý poskytuje prehľad poskytnutých úverov. I. si zároveň uplatňuje

neprimerané čiastky za administratívne spracovanie urgencií exekučnému súdu a publikačné výdaje,
najmä s ohľadom na to, že väčšina uvádzaných zaslaných žiadostí sa mohla hospodárnejšie vykonať
aj elektronicky. Od povinnosti riadne škodu preukázať žalobkyňu neodbremeňuje množstvo podaných
žalôb, ťažkosti pri jej vyčíslení a preukázaní, ani ochrana osobných údajov, obchodného tajomstva či
dôverných informácií, ktorými odôvodňuje nesplnenie dôkaznej povinnosti. I. sa domáha aj náhrady

nemajetkovej ujmy v peniazoch v pomernej výške k čiastke XXX,XX € (na rok) podľa toho, ako dlho
trvalo domnelé omeškanie. K tomuto žalovaná uviedla, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie
je automatické a podlieha podrobnému preskúmaniu prípadu zo strany súdu. A. prípadové okolnosti sú
osobitné a vychádzať z paušálnej sumy XXX,XX € je nesprávna úvaha. Z. pri rozhodovaní ústavný súd
vychádza aj z významu sporu pre žalobkyňu, pričom v tomto prípade ide o veľkú spoločnosť poskytujúcu

úvery fyzickým osobám. F. žalovaná poznamenala, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb
a fyzických osôb je odlišný. X. členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe frustrácie, úzkosti,
neistoty a nedôvery sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej
ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba (rozsudok Z. súdu ČR sp. zn. XXCdo/XXX/XXXX). I.
uviedla aj zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov, ale tieto bližšie nekonkretizovala a

tiež nespresnila, v čom a ako situácia ovplyvnila jej ďalšie podnikateľské postupy. I. zjavne opomenula,
že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať aj to, že konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením. R. zo žaloby nevyplýva, a preto žalovaná nemá za
preukázaný ani vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. I.
poukázala na ustanovenia § 3 ods. X H. zákonníka a § 17 ods. 2, ods. X I. č. XXX/XXXX Z.z., pričom so

zohľadnením týchto ustanovení nie je možné priznať žiadnu náhradu nemajetkovej ujmy ani za situácie,
ak by boli inak splnené predpoklady zodpovednosti za škodu. V tejto súvislosti nie je možné opomenúť
povahu a predmet konaní, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu, a to pri zohľadnení
podnikateľskej činnosti žalobkyne a povedomí, ktoré má žalobkyňa v súvislosti s podnikaním vytvorené.
V posledných rokoch všetky zložky štátnej moci zamerali svoju pozornosť na ochranu spotrebiteľov a

je všeobecne známe, že potrebu ochrany práv spotrebiteľov podmienila najmä činnosť žalobkyne na
trhu spotrebiteľských úverov. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na list M. komisie, U. riaditeľstva
pre spravodlivosť č. P./T D (XXXX) XXXX adresovaný stálemu predstaviteľovi SR pri M. únii, v ktorom
M. komisia poukázala na to, že v súvislosti s podnikaním žalobkyne dostala sťažnosti od slovenského
združenia na ochranu spotrebiteľov, kde sa poukazovalo na neprijateľné podmienky, súvisiace najmä

s nákladmi na úver vo výške takmer XXX%, ktoré tvoria poplatky na vypracovanie a uzavretie zmluvy
o úvere, sankcie pri nesplnení záväzku vo výške XX,XX% ročne a pod. I. je vnímaná verejnosťou
ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie
nízkopríjmových osôb. S prihliadnutím na charakteristiku podnikateľskej činnosti žalobkyne považuježalovaná za konanie v rozpore s dobrými mravmi, ak si uplatňuje náhradu škody voči štátu, ktorá mala
vzniknúť práve pri negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite žalobkyne. V zhrnutí svojho vyjadrenia
žalovaná uviedla, že žalobkyňa nepreukázala podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu a to,

že by činnosťou súdu v namietanom exekučnom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu,
nepreukázala vznik ani výšku majetkovej škody ani nemajetkovej ujmy, a preto neexistuje ani príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. I. má za to, že žalobkyňa si stav, v ktorom sa
ocitla, zavinila sama, spôsobom vykonávania podnikateľskej činnosti, pasivitou pri obhajovaní svojich
práv a najmä v súčasnosti je zrejmé, že žalobkyňa si uplatňuje ničím neodôvodnené a nepreukázané

čiastky, či už v podobe majetkovej škody, alebo nemajetkovej ujmy. I. si uplatnila nárok na náhradu trov
konania.

Q. vykonal dokazovanie oboznámením žalobného návrhu, ako aj obsahu exekučného spisu H. súdu
K. v uvedenej veci, najmä žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
poverenia exekučného súdu pre súdneho exekútora, návrhu oprávnenej (žalobkyne) na zmenu súdneho

exekútora, rozhodnutia exekučného súdu o tomto návrhu, pričom zistil tento skutkový stav veci:

H.súduK.boladňaXX.XX.XXXXdoručenážiadosťsúdnehoexekútoraP..V.A.sosídlomvO.oudelenie
poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávnenej: X., s.r.o. B. (žalobkyne) proti povinnému: T. V., B.
XXX/X, L. nad V., pre vymoženie XX.XXX,XX Sk (XXX,XX €), istiny s príslušenstvom a trov exekúcie.

Q. značka súdneho exekútora bola EX XXX/XXXX.

H. súd K. dňa XX.XX.XXXX poveril v zmysle § 45 ods. X I. č. XXX/XXXX Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "M. poriadok") vykonaním exekúcie
na základe vykonateľného rozhodnutia Q. rozhodcovského súdu so sídlom v B., číslo konania J. SR

XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, vo veci oprávnenej: X., s.r.o. B., proti povinnému: T. V., bytom L. nad V.,
B. XXX/X, na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť sumu XX.XXX,XX Sk (XXX,XX €) s príslušenstvom,
trovami predchádzajúceho konania vo výške X.XXX,XX Sk (XXX,XX €) a trovami exekúcie súdneho
exekútora P.. Vieru A., so sídlom exekútorského úradu Z. sv. F. 9, O.. R. povereniu bolo pridelené číslo:
XXXX*XXXXXX.

L. XX.XX.XXXX bol H. súdu K. doručený návrh oprávnenej (žalobkyne) na zmenu exekútora na súdneho
exekútora P.. J. A. so sídlom exekútorského úradu I. XX, B..

R. H. súdu K. zo dňa XX.XX.XXXX č. k. XXEr/XXX/XXXX-XX súd vyhovel podanému návrhu oprávnenej

(žalobkyne) a poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora P.. J. A..

H. dňa doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora (XX.XX.XXXX) až do vydania predmetného
uznesenia exekučného súdu vrátane a po odpočítaní XX-dňovej zákonnej lehoty uplynula doba XX dní.

X. § 3 ods. X písm. d/ I. č. XXX/XXXX Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom
za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným
postupom.

X. § 9 ods. X veta prvá a druhá pred bodkočiarkou I. č. XXX/XXXX Z.z. štát zodpovedá za škodu

spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote,
nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

X. § 9 ods. X I. č. XXX/XXXX Z.z. pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho
v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti
pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov
vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného
rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil

disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia
M. súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Y. súdu Q. republiky o ústavnej sťažnosti,ktorým Y. súd Q. republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov.

X. § 9 ods. X I. č. XXX/XXXX Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

X. § X7 ods. 1 I. č. XXX/XXXX Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

X. § 17 ods. X I. č. XXX/XXXX Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

X. § 17 ods. X I. č. XXX/XXXX Z.z. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku X sa určuje s
prihliadnutím najmä na:
a/ osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b/ závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

X. § 44 ods. X M. poriadku účinného v čase podania predmetného návrhu (t.j. od XX.XX.XXXX)
oprávnenýmôžekedykoľvekvpriebehuexekučnéhokonaniaajbezuvedeniadôvodupodaťnapríslušný
okresný súd návrh na zmenu exekútora. Q. rozhodne o zmene exekútora do XX dní od doručenia návrhu

oprávneného na zmenu exekútora.

I. v žalobe poukazovala na to, že v exekučnom konaní je založená povinnosť exekučného súdu
rozhodnúť o návrhu na zmenu exekútora do XX dní od doručenia takéhoto návrhu. V predmetnej veci
žalobkyňaodôvodňovalanesprávnyúradnýpostupexekučnéhosúdunedodržanímzákonomstanovenej

XX-dňovej lehoty na rozhodnutie o jej návrhu na zmenu exekútora a v bezdôvodnej nečinnosti
(zbytočnými prieťahmi) v konaní, keď exekučný súd konal nesústredene a rozhodnutie vydal až po veľmi
dlhej dobe (v žalobe bola táto doba nečinnosti ďalej spresnená na XX dní).

Q., viazaný dispozičnou zásadou, konkrétne žalobou (§ X53 ods. X O.s.p.), žalobnými tvrdeniami (§ 79

ods. X O.s.p.) a inými tvrdeniami (§ 101 ods. 1 O.s.p.) o právne významných skutočnostiach, z ktorých
žalobkyňa vyvodzovala uplatnený nárok, dospel po vyhodnotení vykonaného dokazovania k záveru, že
nie je právne dôvodné priznať uplatňované peňažné plnenie (majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu) na
žalobkyňou tvrdenom skutkovom základe.

X. vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je kumulatívne
splnenie X základných predpokladov: 1/ nesprávny úradný postup, 2/ vznik škody, 3/ príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

Z.úradnýpostupjedefinovanývustanovení§9ods.XI.č.XXX/XXXXZ.z.apodľakonkrétnychokolností

bolo potrebné správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup
smeroval.

Je nepochybné, že exekučný súd v konaní pod sp. zn. XXEr/XXX/XXXX bol povinný rozhodnúť o návrhu
oprávnenej(žalobkyne)nazmenuexekútoravlehoteXXdníoddoručenianávrhu,tedaodXX.XX.XXXX,

anapriektomusúdotomtonávrhurozhodolaždňaXX.XX.XXXX.B.tedanesprávnetvrdeniežalobkyne,
že došlo k omeškaniu XX dní. K tomu súd nutne poznamenáva, že žalobkyňa v žalobe výslovne
poukázala len na tie skutočnosti, že návrhu na zmenu exekútora spísala dňa XX.XX.XXXX a exekučný
súd rozhodol o tomto návrhu dňa XX.XX.XXXX, pričom o celom priebehu skutkového deja sa dozvedela
až doručením tohto uznesenia. Z. na zmenu exekútora však žalobkyňa exekučnému súdu doručila až

dňa XX.XX.XXXX.

V posudzovanom prípade je azda tou najvýznamnejšou skutočnosťou to, že žalobkyňa v období
september a november XXXX iniciovala značne vysoký počet podaných návrhov na zmenu exekútora vexekučných konaniach vedených na H. súde K.. Zo záverov uvedených v rozhodnutí Y. súdu SR sp. zn.
II. ÚS XXX/XXXX vyplýva, že Y. súd SR konštante judikuje, že zaťaženosť súdov, nadmerné množstvo
vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, nie je dôvodom, ktorý by zbavoval súd, resp. štát,

zodpovednosti za zbytočné prieťahy v konaní. X. by mohli byť takto ospravedlniteľné len na krátky čas
a len v tom prípade, že by sa prijali adekvátne opatrenia na riešenie situácie. Y. súd však konštatuje,
že dávnu judikatúru vytvoril po vzore M. súdu pre ľudského práva na ochranu práva na konanie bez
zbytočných prieťahov v takpovediac nehromadných veciach. Z. teda o situácie, keď jeden navrhovateľ
stovkami až tisíckami svojich podaní prispel k zaťaženosti súdu a týmto k dlhšej dobe rozhodovania.

V prípadoch, keď jediná spoločnosť iniciovala konanie v stovkách až tisíckach typov o obdobných
veciach, je nevyhnutné vziať daný fakt do úvahy, a to smerom ku kritériá posudzovania prieťahov
a v záujme ochrany práv a slobôd iných. K. skutočnosť je teda potrebné zohľadniť pri posudzovaní
kritéria faktickej zložitosti veci, o ktorej súd koná a kritériá správania žalobkyne ako účastníka súdneho
konania. X. posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočných prieťahom, a tým aj k porušeniu
základného práva podľa čl. XX ods. X ústavy alebo práva podľa čl. X ods. X dohovoru, ústavný súd

v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (D.. ÚS XXX/XX, IV. ÚS XX/XX) zohľadňuje tri, resp. štyri
základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (X), správanie
účastníkov súdneho konania (X), postup samotného súdu (3) a význam veci pre účastníka (X). In
concreto tak ústavný súd túto skutočnosť musel zohľadniť pri posudzovaní kritéria faktickej zložitosti
veci/vecí (referenčným vzhľadom na špecifiká prípadov nie je jedna vec sťažovateľky, ale jej typovo

rovnaké veci pred konkrétnym súdom), o ktorej/ktorých súd koná, a kritéria správania sťažovateľky
ako účastníčky súdneho konania. X. všeobecného súdu vysporiadať sa s veľkým množstvom podaní
sťažovateľky ipso facto zvyšuje faktickú zložitosť veci/vecí z dôvodov, ktoré vyplývajú zo správania
sťažovateľky. V takýchto prípadov je možné akceptovať relatívne dlhšiu dobu trvania predmetných
konaní. Je možné konštatovať že povinnosťou súdu je vysporiadať sa so všetkými návrhmi žalobkyne,

čo sa nevyhnutne dostalo do konkurencie s povinnosťou tohto súdu poskytnúť súdnu ochranu bez
zbytočných prieťahov a v primeranej dobe aj ostatným účastníkom iných konaní, ktorí sa pred dotknutým
súdom uchádzajú o súdnu ochranu. V rámci kritérií a významu veci pre žalobkyňu je možné konštatovať,
že v danom prípade nejde napríklad o osobno-statusový spor, pracovný spor či spor pre žalobcu inak
existenčný.

Q. poukazuje na to, že nie každý prieťah v konaní možno vyhodnotiť ako zbytočný. Y. súd SR vyslovil
názor, že porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nemožno vyvodzovať len zo
skutočnosti, že štátny orgán dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách (IV. ÚS XXX/
XXXX). F. je nutné zdôrazniť, že súd vo svojej rozhodovacej činnosti na zákonom ustanovené lehoty síce

prihliada, ale ich nedodržanie automaticky nevyvoláva porušenie základného práva podľa čl. XX ods.
X ústavy, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky konkrétne okolnosti posudzovanej veci.
X. práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle citovaného článku ústavy nemožno
preto vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených
lehotách (I. ÚS XX/XX, IV. ÚS XXX/XXXX). Y. súd tiež uviedol, že pojem "zbytočné prieťahy" obsiahnutý

v čl. XX ods. X ústavy (obdobne pojem v "primeranej lehote" obsiahnutý v čl. X ods. X dohovoru) je
pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na v zákone ustanovené lehoty
na vykonanie toho - ktorého úkonu súdu alebo iného štátneho orgánu (I. ÚS XX/XX).

V. k vyššie uvedenému súd dospel k záveru, že postupom exekučného súdu nedošlo k nesprávnemu

úradnémupostupuspočívajúcomvprieťahochvkonaní.Aktentozákladnýpredpokladzodpovednostiza
škodu nebol naplnený, tak žalobkyni nevzniklo právo na náhradu škody z takto uplatňovaného dôvodu.

X. chýba nesprávny úradný postup, je bez právneho významu preskúmavať ostatné podmienky vzniku
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorými sú vznik škody a príčinná súvislosť

medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.

E. na okraj preto súd len poznamenáva, že žalobkyňa tiež nepreukázala vznik škody (majetkovej ujmy),
keď vyúčtované režijné náklady nemôžu byť považované za faktickú škodu, pretože sú vynakladané
na celkovú podnikateľskú činnosť žalobkyne, ktorá je podnikateľským subjektom, a preto náklady

vynakladané v príčinnej súvislosti s realizáciou predmetu jej obchodnej činnosti nemožno považovať za
škodu. X. musí znášať aj podnikateľské riziko, ktorým môže byť nepochybne aj ekonomický neúspech
obchodných prípadov. Z povahy a účelu ustanovenia § 44 ods. X M. poriadku účinného v čase podania
predmetného návrhu je nepochybné, že aj keď nebola dodržaná zákonom stanovená lehota na vydanierozhodnutia o zmene exekútora, nemohla žalobkyni vzniknúť žiadna škoda, pretože všetky potrebné
úkony v rámci exekučného konania mal vykonávať pôvodne poverený exekútor. I. nepreukázala ani
splnenie zákonných podmienok podľa § 17 ods. X I. č. XXX/XXXX Z.z. na náhradu nemajetkovej ujmy.

V žalobe totiž vychádzala len z predpokladov, nepredložila žiadne dôkazy, ani konkrétne tvrdenia,
nezdôvodnila, aká nemajetková (morálna) ujma jej vznikla, vzhľadom na subjekt žalobkyne, ktorý
je právnickou osobou, neozrejmila závažnosť ujmy, závažnosť následkov. Je tiež nepochybné, že
žalobkyňa naďalej vykonáva svoju podnikateľskú činnosť. Q. zdôrazňuje, že pocity členov riadiacich
orgánov spoločnosti v podobe frustrácie a pod. sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže náhradu

si uplatňuje právnická osoba (pozri rozsudok Z. súdu ČR sp. zn. XXCdo XXX/XXXX). Je potrebné
zdôrazniť, že žalobkyňa ako podnikateľský subjekt uzatvára obdobné zmluvy s množstvom dlžníkov
- spotrebiteľov. Z činnosti súdu je známe množstvo úverov, ktoré žalobkyňa ako nebankový subjekt
poskytla, ako i výška zmluvných úrokov, pokút a pod. X. žalobkyne z týchto úverov v porovnaní s
občasným neúspechom v rámci bežného podnikateľského rizika nemôžu mať veľký ekonomický dopad
nažalobkyňuajejďalšiuexistenciu.Q.tiežnezistil,žebyvdanejexekučnejvecižalobkyňachcelazvrátiť

ten stav, v ktorom pociťovala neistotu, frustráciu a pod. K. je taktiež jeden z aspektov, na ktorý musí súd
prihliadať. K. škoda nemá bezprostrednú a priamu príčinnú súvislosť s rozhodnutím exekučného súdu,
tvrdenými prieťahmi. I. nepreukázala, že bez vydania rozhodnutia exekučného súdu, bez tvrdených
prieťahov exekučného súdu, by nebolo došlo k vzniku tvrdenej škody.

V. k vyššie uvedenému súd považoval žalobu v celom rozsahu za nedôvodnú. Z. procesné dôsledky
(neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní toho, kto neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými
dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané (resp. toho, kto neuniesol dôkazné bremeno). X. súd žalobu v
celom rozsahu zamietol (výrok II.).

X. ide návrh žalobkyne na vykonanie listinného dôkazu - znaleckého posudku na preukázanie výšky
škody, ktorý dňa XX.XX.XXXX predložil súdu prostredníctvom súdnej správy (Q. XXX/XXXX), súd tento
dôkaz v konaní nevykonal, nakoľko z výsledkov dokazovania mal dostatok podkladov pre meritórne
rozhodnutie a tiež s poukazom, že do obsahu základného práva na vyjadrenie sa ku všetkým vykonaným
dôkazom, ktoré účastník konania pred súdom navrhol, nepatrí povinnosť súdu vykonať všetky navrhnuté

dôkazy, pretože princíp voľného hodnotenia dôkazov v konaní pred súdom v spojení so zásadou
spravodlivého rozhodnutia o veci súdu umožňuje vykonať len dôkazy, ktoré podľa jeho uváženia k
takémuto rozhodnutiu vedú. Z. znalecký posudok by mal preukázať správnosť skutkových tvrdení
žalobkyne a nemôže ich nahrádzať. K. žalobkyne o škode sú všeobecné po skutkovej stránke, sú
vyjadrené len výslednou sumou, bez skutkovej a matematickej špecifikácie. Z. všeobecné tvrdenia

preto nemožno znalecky ani inak preskúmať. Už v čase podania žaloby bolo povinnosťou žalobkyne
produkovať všetky tvrdenia a dôkazy (§ 79 ods. 1, ods. X O.s.p.).

Ak žalobkyňa ďalej žiadala o vydanie medzitýmneho rozsudku, je potrebné zo strany súdu poznamenať,
že súdne rozhodnutie predstavuje základný procesný úkon súdu, postavený na ústavnoprávnom

princípe rozhodovacieho oprávnenia súdu autoritatívne určiť, čo je v danom konkrétnom prípade právo
a ako sa subjekty práva majú správať. J. rozhoduje súd o veci samej a o celej prejednávanej veci (§
X5X ods. 1 veta prvá a ods. 2 veta prvá O.s.p.), t.j. v prejednávanej veci na základe predmetu konania
o náhradu škody a nemajetkovej ujmy. Z. teda pripustiť úvahu súdu v prejednávanej veci o vydaní len
čiastočného rozsudku ako určitej výnimky zo zásady povinného vyčerpania celého predmetu konania

tak, ako je pravidlo obsiahnuté v druhej vete ustanovenia § 15X ods. 2 O.s.p.

X. ide o vznesenú námietku premlčania žalovanej, je potrebné poznamenať, že súd skúma premlčanie
len u existujúceho nároku a v danom prípade nárok žalobkyne na náhradu škody nebol preukázaný. X.
súd na námietku premlčania žalovanej neprihliadal.

X. § X42 ods. 1 O.s.p. súd úspešnej žalovanej nepriznal náhradu trov konania proti neúspešnej
žalobkyni,pretožežiadnunevyčíslilaazobsahuspisujejžiadnetrovykonaniaaninevyplynuli(výrokD..).

X. § X24 ods. 1, ods. X O.s.p. (s prihliadnutím na § 151 ods. 1, ods. 2 O.s.p.) v odvolacom konaní

úspešnej žalobkyni nepriznal súd náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnej žalovanej, pretože
žiadnu nevyčíslila a z obsahu spisu jej žiadne trovy odvolacieho konania nevyplynuli (výrok IV.).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov. Ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, možno odôvodniť tým, že:
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
- rozhodol vylúčený sudca
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť v konaní preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej)
- odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., účastník konania bez svojej viny nemohol
dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O.s.p.).