Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. jún 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Co/2/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113217614
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Bebčák
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5113217614.5

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka a
členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej, JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobcu: CD Consulting
s.r.o., so sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 264 29 705, proti
žalovaným v 1/ rade: E. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., XXX XX R., prechodne bytom F. XXXX/
XX, XXX XX L. - J., v 2/ rade: V. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., XXX XX R., v 3/ rade: C. O., nar.

XX.XX.XXXX, bytom R., XXX XX R., v 4/ rade: R. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., XXX XX R., žalovaní
v 2/, 3/, a 4/ rade zastúpení zákonným zástupcom: E. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., XXX XX R.,
prechodne bytom F. XXXX/XX, L. - J., (právni nástupcovia po R. O., zomrelej XX.XX.XXXX, naposledy
bytom R. XXX, XXX XX R.), v konaní o zaplatenie 286 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 5C/260/2013-106 zo dňa 18. februára 2016 v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu Čadca č.k. 5C 260/2013-144 zo dňa 25. júla 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. 5C/260/2013-106 zo dňa 18. februára 2016 v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu Čadca č.k. 5C 260/2013-144 zo dňa 25. júla 2016 týkajúcim sa rozsudku v
napadnutých výrokoch I. o zamietnutí žaloby, II. o určení zmluvnej podmienky za neprijateľnú a neplatnú
a IV. o náhrade trov prvoinštančného konania z r u š u j e a v tejto časti v r a c i a vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením okresný súd výrokom I. žalobu zamietol,
výrokom II. určil zmluvnú podmienku v článku 17 všeobecných úverovej spotrebiteľskej zmluvy č.
5851085 zo dňa 4.3.2009 uzavretej medzi veriteľom Pohotovosť, s.r.o., Bratislava a dlžníčkou R. O. o
dojednaní vypĺňacieho práva zmenky veriteľom za neprijateľnú zmluvnú podmienku v celom rozsahu
a pre neprijateľnosť za neplatnú zmluvnú podmienku v celom rozsahu, výrokom III. konanie zastavil v
časti týkajúcej sa zaplatenia zmenkového úroku vo výške 0,19% denne zo sumy 286 Eur od 26.2.2010

do zaplatenia, výrokom IV. žalovaným náhradu trov konania nepriznal a výrokom V. uložil žalobcovi
povinnosť zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu v Čadci súdny poplatok za odvolanie
vo výške 17 €. V odôvodnení poukázal na návrh žalobcu na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 ods.
1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej aj len „Nariadenie") s tým, že sa jedná o návrh zo zmenky
zo dňa 04.03.2009 vystavenej v prospech spoločnosti Pohotovosť, s.r.o., IČO: 35807598, Pribinova

25, 811 09 Bratislava, ktorej vystaviteľom je právny predchodca žalovaných R. O.. Okresný súd ďalej
uviedol, že zmenka bola vystavená k spotrebiteľskej zmluve č. 5851085, ktoré číslo je uvedené priamo
v obsahových náležitostiach zmenky. Zo zmenky vyplýva právo žalobcu na zaplatenie zmenkovej sumy
286 Eur a zmenkový úrok 0,25% denne od 26.02.2010 do zaplatenia. Spoločnosť Pohotovosť, s.r.o.,
Bratislava spornú zmenku indosovala na nadobúdateľa - žalobcu.

2. Okresný súd ďalej uviedol, že vykonal dokazovanie v súlade s článkom 7 ods. 1 písm. b), s článkom
9 ods. 1 až 3 Nariadenia, a to oboznámením sa s návrhom, porovnaním zmenky v tomto konaní sozmenkou v exekučnom konaní vrátane spotrebiteľskej zmluvy, k zabezpečeniu ktorej bola zmenka
vystavená, oboznámil sa s pripojenou fotokópiou exekučného spisu sp. zn. 16Er/696/2010, pričom
originál exekučného spisu okresný súd pripojil len na zabezpečenie fotokópií, aby nespôsobil prieťahy

v exekučnom konaní a nedal tým dôvod na podanie žaloby na náhradu škody za nesprávny úradný
postup (prieťahy v konaní).

3. Z vykonaných dôkazov vyvodil okresný súd nasledovné skutkové a právne závery. Z exekučného
spisu sp. zn. 16Er/696/2010 zistil, že úverová spotrebiteľská zmluva uvádzaná v zmenke, č.l. 4 spisu,

pod číslom 5851085 bola uzavretá medzi spoločnosťou Pohotovosť, a.s., Bratislava a žalovanou dňa
04.03.2009 na poskytnutý úver 200 Eur navýšený o poplatok 196,00 Eur, spolu 396,00 Eur. Dlh mala
právna predchodkyňa žalovaných zaplatiť v 12 splátkach po 33 Eur. V úverovej zmluve neboli uvedené
úroky z úveru ani RPMN, ani rozpis splátok. Neoddeliteľnou súčasťou úverovej spotrebiteľskej zmluvy
boli všeobecné podmienky. V článku 17 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy sa
zmluvné strany dohodli o vyplnení zmenky. Ku dňu uzavretia úverovej spotrebiteľskej zmluvy, teda ku

dňu 04.03.2009, a ku dňu vystavenia zmenky v totožný deň 04.03.2009 v zmenke nebola uvedená
zmenková suma 286 Eur, ani splatnosť zmenkového úroku 0,25 % denne. Tieto údaje mal vyplniť
jednostranne remitent, najskôr v deň, kedy sa podľa bodu 4 zmluvy stane splatný celý dlh, to je, keď
dlžník nezaplatí včas 4 po sebe idúce splátky, resp. zaplatí ich len z časti. Zmenková suma mala
pozostávať zo sumy všetkých nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú v budúcnosti ku

dňu vyplnenia zmenky. Dátumom začiatku úročenia zmenkovej sumy mal byť dátum zhodný s dňom,
kedy sa podľa všeobecných podmienok stane splatným celý dlh a tento dátum taktiež mal byť vyplnený
v budúcnosti remitentom. Tým mal okresný súd preukázané, že sporná zmenka je neúplná zmenka -
blankozmenka, ktorú jednostranne v neprítomnosti dlžníka vypísal veriteľ - spoločnosť POHOTOVOSŤ,
s.r.o., Bratislava, ktorý ju následne previedol (indosoval) na žalobcu. Okresný súd mal preukázanú

vedomosť žalobcu o kauze zmenky ako zabezpečovacieho právneho úkonu k úverovej spotrebiteľskej
zmluve.Tátoinformáciamubolaznámapriamozobsahovýchnáležitostízmenky,kdeboločísloúverovej
spotrebiteľskej zmluvy uvedené.

4. Okresný súd mal preukázané, že zmenka bola vystavená ako zabezpečovací právny prostriedok

k spotrebiteľskej zmluve. Tento záver potvrdzuje aj samotná zmenka, ktorá obsahuje číslo úverovej
spotrebiteľskej zmluvy 5851085, ktoré je zhodné s číslom úverovej spotrebiteľskej zmluvy v exekučnom
konaní pod sp. zn. 16Er/696/2010. Zmenka tvoriaca predmet sporu bola totožná so zmenkou v
konaní sp. zn. 16Er/696/2010, ktorá bola vystavená ako zabezpečovací prostriedok k spotrebiteľskej
úverovej zmluve, čo vyplýva z článku 17 všeobecných podmienok úverovej zmluvy - dohody o vyplnení

zmenky, aj zo záverov rozhodcovského súdu. Zmenka a spotrebiteľská úverová zmluva boli vystavené v
totožný deň. Úlohou okresného súdu bolo z úradnej moci skúmať platnosť primárneho právneho úkonu
spotrebiteľskej zmluvy, osobitne článok 17 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy, v
ktorom zmluvné strany uzavreli dohodu o vyplnení zmenky v budúcnosti. Na základe dohody neskôr
veriteľ sám jednostranne zmenku vyplnil čo do zmenkovej sumy 286 Eur a čo do splatnosti zmenkového

úroku0,25%denne.Včaseuzavretiaúverovejzmluvy,dňa04.03.2009,ktorýdátumboltotožnýsčasom
vystavenia zmenky, zmenka neobsahovala zmenkovú sumu a dátum splatnosti zmenkového úroku 0,25
% denne.

5. Okresný súd aplikoval Občiansky zákonník, zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,

Smernicu Rady 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, Smernicu
EurópskehoparlamentuaRady2008/48/ESozmluváchospotrebiteľskomúvere,SmernicuEurópskeho
parlamentu a Rady 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na
vnútornom trhu, rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 Obo 161/07 zo dňa 6.5.2008 a za aplikácie rozhodných
citovaných zákonných ustanovení dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. Bez platnej

dohody o vypĺňacom práve nemôže byť platná ani vyplnená zmenka. Ak dohoda o vypĺňacom práve pri
blankozmenke nezohľadňuje práva spotrebiteľa a umožňuje indosáciou zmenky vymôcť od spotrebiteľa
plnenie z neprijateľných podmienok, ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. V nadväznosti na § 17
zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový (ďalej len „zákon č. 191/1950 Zb.") bolo potrebné
posúdiť, či takýmto konaním indosatár nekonal na škodu žalovanej ako dlžníčky zo spotrebiteľského

úveru. Okresný súd dospel k záveru, že článok 17 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej
zmluvyjeneprijateľnouzmluvnoupodmienkou.Podľa§53ods.5Občianskehozákonníkajeneprijateľná
podmienka v článku 17 všeobecných podmienok spotrebiteľskej zmluvy neplatným právnym úkonom
v tejto časti. Neplatným spôsobom bolo dojednané vyplnenie zmenky. Sporná zmenka, ktorá vzniklaako zabezpečovací právny úkon k primárnemu právnemu úkonu spotrebiteľskej zmluve nemôže byť
považovaná za platný právny úkon, keď bola vystavená a vyplnená na základe neplatného dojednania,
neplatnej dohody o vyplnení zmenky v článku 17 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej

zmluvy. Táto podmienka je neprijateľná zmluvná podmienka podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
pretože nebola individuálne so spotrebiteľom dojednaná a tvorila neoddeliteľnú súčasť formulárovej
úverovejspotrebiteľskejzmluvy-všeobecnýchpodmienokabezjejpodpisubyspotrebiteľnedostalúver,
preto podmieňovala uzavretie spotrebiteľskej zmluvy, poskytnutie úveru a spotrebiteľ obsah úverovej
zmluvy a článku 17 všeobecných podmienok o vyplnení zmenky nemohol ovplyvniť. Dôkazné bremeno

na preukázanie opaku podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka mal veriteľ, t.j. právny predchodca
žalobcu. Dôkazné bremeno neuniesol. Dojednanie v článku 17 všeobecných podmienok o vypĺňacom
práve zmenky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj podľa § 53 ods. 4 písm. a) Občianskeho
zákonníka, pretože spotrebiteľ nemal možnosť sa s týmto ustanovením oboznámiť pred uzavretím
spotrebiteľskej zmluvy. Podľa § 53 ods. 4 písm. b), m) Občianskeho zákonníka je dojednanie o
vypĺňacom práve zmenky (článok 17 všeobecných podmienok) neprijateľnou zmluvnou podmienkou

aj preto, že na základe tejto podmienky vystavená zmenka umožnila previesť indosáciou bez súhlasu
spotrebiteľa práva zo zmluvnej strany POHOTOVOSŤ, s.r.o. na žalobcu, čím došlo k zhoršeniu
postavenia a ochrany práv spotrebiteľa. Zmenka a jej indosácia nadmerne sťažili spotrebiteľovi možnosť
realizovať práva spotrebiteľa. Takýto záver vyplýva už z charakteru zmenkového konania, ktoré
nepripúšťa skúmanie dôvodu vzniknutého záväzku, ani ex offo ochranu spotrebiteľských práv.

6. Okresný súd v ďalšom skonštatoval, že podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka je
dojednanie v článku 17 všeobecných podmienok o vypĺňacom práve zmenky neprijateľnou zmluvnou
podmienkou aj preto, že spôsobuje značnú nerovnováhu práv a povinností, teda značne zhoršuje
postavenie spotrebiteľa v tomto úverovom vzťahu vystavením a následným indosovaním zmenky zo

spotrebiteľského vzťahu. Okresný súd preto nevychádzal len z prísnej formálnosti zmenkového práva,
pretože mal preukázané, že došlo k zneužitiu inštitútu zmenkového práva v neprospech jednej zmluvnej
strany - spotrebiteľa obchádzaním ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa, čo je zároveň aj rozpor
so zákonom a teda neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka, § 265 Obchodného
zákonníka. Značnú nerovnováhu v právach podľa názoru okresného súdu spôsobilo dojednanie v článku

17všeobecnýchpodmienokúverovejspotrebiteľskejzmluvyajpreto,ževeriteľsámvyplnilzmenkuvdeň
splatnosti celého dlhu. Žalovaná ako spotrebiteľ nijako nemohla ovplyvniť výšku zmenkovej sumy, dátum
splatnosti zmenkového úroku, ktoré si do zmenky jednostranne dopísal veriteľ. Dojednanie vypĺňacieho
práva zmenky v článku 17 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy bolo neplatné aj
podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre neurčitosť, nepreskúmateľnosť. Dojednanie bolo neurčité,

nepreskúmateľné v časti: „Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých nárokov veriteľa voči
dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia.". Suma bola jednostranne do zmenky uvedená
veriteľom a ku dňu uzavretia dohody v článku 17 všeobecných podmienok spotrebiteľ nevedel, aká
suma do zmenky bude dopísaná. V momente uzavretia dohody uzavrel neurčitú dohodu čo do článku
17 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy. Nebola konkretizovaná výška zmenkovej

sumy, ktorá mala byť dopísaná do zmenky na základe vypĺňacieho práva zmenky a neboli ani určitým,
preskúmateľným spôsobom stanovené kritériá, na základe ktorých zmenková suma do zmenky mala
byť dopísaná tak, aby bola určiteľná a preskúmateľná za pomoci výkladových pravidiel.

7. Dohoda o vypĺňacom práve zmenky v článku 17 všeobecných podmienok je neprijateľnou zmluvnou

podmienkou podľa názoru okresného súdu, aj podľa § 53 ods. 4 písm. j) Občianskeho zákonníka,
pretože výška úveru a úroku mala byť takto určená až v čase splnenia, v tomto prípade splatnosti úveru,
kedy vzniklo veriteľovi právo vypísať zmenkovú sumu a splatnosť zmenkového úroku podľa článku
17 všeobecných podmienok. Dojednanie vypĺňacieho práva zmenky podľa článku 17 všeobecných
podmienok je neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho

zákonníka, pretože dojednanie umožnilo veriteľovi, aby pri vyplnení zmenky v budúcnosti zaviazal
spotrebiteľa zaplatiť za nesplnenie záväzku neprimerane vysokú sankciu, ktorá mu pri uzavretí úverovej
spotrebiteľskej zmluvy nebola známa. V zmenke je veriteľom vypísaný zmenkový úrok vo výške 0,25 %
denne x 365 dní, vo výške 91,25 % ročne. K vyplneniu zmenky veriteľom došlo momentom zosplatnenia
dlhu. Išlo o rozpor so zákonom podľa § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z.. Zároveň podľa záveru

okresného súdu išlo o nekalú podmienku podľa článku 2 písm. a) v spojení s ustanovením prílohy bodu
1 písm. e) Smernice Rady 93/13 EHS. Touto nekalou zmluvnou podmienkou a zároveň neprijateľnou
si veriteľ zabezpečil za nesplnenie záväzku spotrebiteľa neprimerane vysoké príslušenstvo pohľadávky,
a to zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne. Išlo o neplatnosť tohto dojednania aj v nadväznosti na §3 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi a § 39 Občianskeho zákonníka, ako aj podľa
§ 265 Obchodného zákonníka.

8. Okresný súd uzavrel, že dojednanie vypĺňacieho práva zmenky v článku 17 všeobecných podmienok
úverovejspotrebiteľskejzmluvyjeneprijateľnouzmluvnoupodmienkouajpodľa§53ods.4Občianskeho
zákonníka, pretože v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona uvedené dojednanie umožnilo obísť
zákonné ustanovenia a vpísať do zmenky pri jej vyplnení také plnenia, na ktoré vôbec žalobcovi
nevznikol nárok. Úverová spotrebiteľská zmluva neobsahuje zákonné náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm.

h), i), j), k) zákona č. 258/2001 Z.z., § 9 ods. 9 zákona č. 129/2010 Z.z.. Neobsahuje údaj o RPMN a
neobsahuje rozpis splátok. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. a § 9 ods. 9 zákona č. 129/2010
Z.z. sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Skutočný úver bez poplatkov bol
poskytnutý vo výške 200 Eur. Veriteľovi preto nevzniklo právo na vrátenie poplatku vo výške 196 Eur,
o ktorý úver navýšil, ani na úrok. Napriek tomu do zmenky bola dopísaná zmenková sumu 286 Eur a
zmenkový úrok vo výške 0,25% denne (91,25% ročne).

9. V danom prípade okresný súd konštatoval, že dojednanie v článku 17 všeobecných podmienok
úverovej spotrebiteľskej zmluvy o vypĺňacom práve zmenky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou
a podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka zároveň neplatne dojednanou zmluvnou podmienkou.
Zmluvná podmienka bola neplatná aj pre neurčitosť dojednania podľa § 37 ods. 1 Občianskeho

zákonníka pre rozpor s kogentnými ustanoveniami zákona a pre obchádzanie zákona podľa § 39
Občianskeho zákonníka, § 265 Obchodného zákonníka.

10. Okresný súd poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 Obo 161/2007 zo dňa 6.5.2008, v ktorom
sa konštatuje, že z absolútne neplatnej úverovej zmluvy nemohlo veriteľovi vzniknúť právo na vyplnenie

blankozmenky. Okresný súd podľa § 153 ods. 3 O.s.p. z úradnej moci určil zmluvnú podmienku v článku
17 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy o dojednaní vypĺňacieho práva zmenky
veriteľom za neprijateľnú zmluvnú podmienku v celom rozsahu a pre neprijateľnosť za neplatnú zmluvnú
podmienku v celom rozsahu. Z titulu neplatnej dohody o vypĺňacom práve zmenky nemohla byť preto
platným spôsobom veriteľom vyplnená zmenka zo dňa 04.03.2009. Podľa § 154 ods. 4 O.s.p. a podľa §

494 Občianskeho zákonníka z neplatného právneho úkonu, t.j. z neplatnej zmenky okresný súd nemohol
priznať žalobcovi zmenkové plnenie, preto žalobu zamietol. Okresný súd nemohol žalobcovi priznať
nároky tvoriace predmet sporu, keď dospel k záveru, že zmenka je neplatným právnym úkonom.

11. Okresný súd uviedol, že predmetom sporu nebolo zaplatenie úveru a príslušenstva podľa úverovej

spotrebiteľskej zmluvy k tomu, aby mohol zvažovať, že návrhu vyhovie v tom rozsahu, že by priznal
bezúročný úver, resp. zostatok úveru bez poplatkov podľa zákona 258/2001 Z.z. a zákona č. 129/2010
Z.z.. Pokiaľ bol nárok uplatnený na základe zmenky ako právneho titulu a nebol uplatnený na
základe úverovej spotrebiteľskej zmluvy, tak okresný súd ani nemohol posudzovať nároky cez úverovú
spotrebiteľskú zmluvu. Okrem viazanosti predmetom sporu, ktorá je daná súdu, rozhodnutiu okresného

súdu priznať žalobcovi úver, resp. zostatok úveru bez úrokov, bez poplatkov, bránila aj tá skutočnosť,
že žalobca nepreukázal, koľko skutočne žalovaná zaplatila z poskytnutého úveru 200 Eur ku dňu
rozhodovania súdu podľa § 154 ods. 1 O.s.p.. Okresný súd porovnal zmenkový nárok podľa zmenky
vo výške 286 Eur s výškou nároku uplatneného v danom konaní 286 Eur a bez účtovných dokladov
o zaplatení mohol len uvažovať, že žalovaná nezaplatila ani časť poskytnutého úveru. Z úverovej

spotrebiteľskej zmluvy vyplynulo, že spotrebiteľský úver bez úrokov, bez poplatkov bol poskytnutý vo
výške 200 Eur. Dlh s rovnakým základom nároku bol súčasne vymáhaný aj v zmenkovom konaní, aj
v exekučnom konaní, preto okresný súd nemal preukázané ani to, či dlžník nezaplatil viac, ako mu
ukladá zákon. Okresný súd preto nemohol za tejto skutkovej a dôkaznej situácie z úradnej povinnosti
podľa § 153 ods. 4 O.s.p. zaviazať žalobcu k vydaniu bezdôvodného obohatenia vo výške preplatku

zákonného plnenia. V nadväznosti na § 17 zákona č. 191/1950 Zb. a na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 4 Obo 161/2007 zo dňa 6.5.2008 okresný súd dospel k záveru, že v tomto prípade
boli splnené zákonné podmienky na skúmanie skutkových a právnych okolností, na základe ktorých
zmenka bola vystavená (kauzálny nexus), a to ex offo v záujme ochrany práv spotrebiteľa. Okresný súd
mal preukázané, že subjekt pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka - spotrebiteľa. V

príčinnej súvislosti s tým neprimerane navýšil svoju pohľadávku veriteľa na úkor (na škodu) spotrebiteľa
a vystavením a indosovaním zmenky sťažil, resp. znemožnil ochranu spotrebiteľa v príčinnej súvislosti
so vzniknutou škodou. Takémuto konaniu okresný súd nemohol poskytnúť právnu ochranu. Okresný súd
dospel k záveru, že cieľom indosovania zmenky na žalobcu bolo inkasovať zmenkovú sumu bez toho,aby zmenkový dlžník mohol vzniesť námietky a bez toho, aby súd z úradnej moci namiesto spotrebiteľa
aplikoval kogentné zákonné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Okresný súd sa preto domnieval, že
pokiaľ aj žalovaná v danom konaní neprodukovala námietky, okresný súd z úradnej moci chránil jej práva

spotrebiteľa.

12. Okresný súd tiež poukázal na stanovisko NS SR č. 93/2015 zo dňa 20.10.2015 k postupu súdov
nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa
a s prihliadnutím na toto stanovisko skúmal ex offo absolútnu neplatnosť právnych úkonov, a to

primárneho právneho úkonu spotrebiteľskej zmluvy a akcesorického právneho úkonu zmenky až po
úroveň neplatnosti dohody o vyplňacom práve zmenky. Okresnému súdu z okolností prejednávanej veci
vyplynulasúvislosťsnekaloupovahouaneprípustnosťouuplatnenéhonároku,atopriamozobsahových
náležitostí zmenky, kde je uvedené číslo a dátum uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, na zabezpečenie
ktorej bola zmenka vystavená.

13. O čiastočnom späťvzatí žaloby okresný súd rozhodol podľa § 96 ods. 1, 2 O.s.p. za súhlasu
žalovaných, keď v nadväznosti na ust. § 101 ods. 3 O.s.p. vychádzal zo zákonnej domnienky súhlasu
žalovaných s čiastočným zastavením konania, pretože domnienka nebola vyvrátená postupom podľa
§ 133 O.s.p. Okresný súd preto konanie zastavil v časti týkajúcej sa zaplatenia zmenkového úroku
vo výške 0,19% denne. O trovách konania okresný súd rozhodol s prihliadnutím na úspech právnych

nástupcov žalovanej - spotrebiteľky v konaní, ktorým tak vzniklo podľa § 142 ods. 1 O.s.p. právo na
náhradu trov konania. Keďže im však trovy konania nevznikli a ani si ich v konaní neuplatnili, okresný
súd žalovaným v rade 1/ - 4/ náhradu trov konania nepriznal.

14. Vo vzťahu k výroku V. o povinnosti žalobcu zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu v

Čadcisúdnypoplatokzaodvolanievovýške17Eurvlehotedo3dníodprávoplatnostirozsudku,okresný
súd uviedol, že žalobcovi vznikla poplatková povinnosť podaním návrhu vo výške 6% z predmetu sporu,
najmenej 16,50 Eur, ktorého platbu žalobca nepreukázal. Okresný súd preto podľa § 5 ods. 1 písm.
h) poplatkového zákona zaviazal žalobcu zaplatiť súdny poplatok v celkovej výške 17 Eur priamo v
rozhodnutí vo veci samej.

15. Proti tomuto rozsudku v celosti podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Žalobca mal za to, že
rozhodnutím okresného súdu došlo k porušeniu práva Európskej únie, konkrétne k porušeniu článku
4, 5 a 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007 (ďalej len
„Nariadenie"), pretože žalovaná nedoručila súdu žiadnu žalobnú odpoveď podľa článku 5 ods. 3, 6

Nariadenia, a tým okresný súd bol povinný postupovať podľa článku 7 ods. 3 Nariadenia a vo veci mal
byť vydaný rozsudok o pohľadávke žalobcu. Ak takto okresný súd nepostupoval, tak jeho rozhodnutie
je prekvapivým rozhodnutím. Okresný súd v odôvodnení rozsudku uvádza, že vykonal dokazovanie,
okrem iného oboznámením sa s exekučným spisom, úverovou zmluvou a ďalšími listinnými dôkazmi.
Žalobca ani žalovaná dokazovanie exekučným spisom, úverovou zmluvou či ďalšími listinnými dôkazmi

nenavrhli. Žalobca poukázal na ust. § 120 O.s.p.. Tým, že na uplatnené práva predložil platnú zmenku,
pretože táto spĺňa aj všetky formálne a materiálne náležitosti vyžadované zákonom č. 191/1950 Zb.,
tak za tohto stavu preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov
nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Okresný súd preto mohol rozhodovať len o právach zo zmenky.
Podľa článku 5 ods. 3 a 6 Nariadenia žalovaná mohla vzniesť námietky voči zmenke a ak tak

neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady
konštruovanej Nariadením. Okresný súd z vlastnej iniciatívy bez návrhu žalovanej a bez legitímneho
podnetu na ťarchu žalobcu vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter žalovanej ako
spotrebiteľa. Žalovaná sa však takejto ochrany nedovolávala, uplatnenú pohľadávku nerozporovala a
svojím konaním ju prakticky uznala. Okresný súd iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných skutočností

vtomsmere,abyzískalprežalovanúdostatočnýpodkladprezamietnutiežaloby.Takýtopostupzasahuje
do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
ako aj článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ani jeden z účastníkov
nepredkladal tvrdenia, ktoré iniciatívne posudzoval a vyjadroval okresný súd v napadnutom rozsudku.
Nie je zrejmé, ako mohol okresný súd dospieť k nesporným skutočnostiam, keď žalobca ani žalovaná

sa k týmto skutočnostiam nevyjadrili. Okresný súd dospel k nesprávnym právnym záverom. Žalobca
zdôraznil, že zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie je možné
ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Žalobca poukázal na § 17
zákona č. 191/1950 Zb. z ktorého vyplýva, že žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášaťtzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahu s pôvodným majiteľom
zmenky. Pokiaľ tak v sporovom konaní nemôže činiť žalovaný, tým menej tak môže činiť sám súd.
Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Obo 3/2008. Podľa žalobcu ustanovenie

§ 17 zákona č. 191/1950 Zb. vyžaduje aktívnu účasť dlžníka, ktorý musí zároveň splniť povinnosť
tvrdenia a dôkaznú povinnosť, teda preukázať, že majiteľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka a
zároveň musí vzniesť námietky, ktoré by mohol dlžník vznášať voči predchodcom majiteľa zmenky.
Okresný súd v rámci dokazovania prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadať,
pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu. Ďalej žalobca

poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.08.2002 sp. zn. 25 Cdo 1839/2000. Žalobca
zdôraznilúplnúsamostatnosť,nezávislosťzmenkovéhozáväzku.Niejemožnéhovoriťotom,žezmenka
je zmenkou podľa zákona o spotrebných úveroch a že tomuto zákonu odporuje. Zmenka uplatnená
v danom konaní má všetky zákonom predpísané náležitosti, a teda ide o platnú zmenku a nárok
žalobcu je tak v celom rozsahu dôvodný. Samotný zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z.
pripúšťal, aby na zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka a preto v

prostredíspotrebiteľskýchúverovmohlabyťpoužitá.Prípustnésúakékoľvekzmenky,akékoľvekdoložky
azároveňajblankozmenkysúpravouvyplneniazmenkyvdohodeovypĺňacompráve.Žalobcapoukázal
na § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. so záverom, že dohoda o vypĺňacom práve nemohla byť neplatná
a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože
právna úprava explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek.

16. K postupu okresného súdu podľa § 153 ods. 2 O.s.p. žalobca uviedol, že v tejto veci nešlo o spor
zo spotrebiteľskej zmluvy. Prejednával sa spor zo zmenky ako cenného papiera a ak okresný súd sám
vykonal dôkaz spotrebiteľskou zmluvou bez možnosti žalobcu sa k uvedenému vyjadriť, nebolo možné
uzavrieť, že ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy. V danom prípade okresný súd nerešpektoval znenie §

153 ods. 2 O.s.p. a aj napriek odlišnému predmetu sporu vyhlásil zmluvnú podmienku za neprijateľnú.
Ak by výrok o vyhlásení zmluvnej podmienky za neprijateľnú nadobudol právoplatnosť, stane sa
záväzným tak pre účastníkov konania ako aj pre všetky orgány a teda najmä súdy. Žalobca zdôraznil, že
okresný súd vyhlásil za neplatnú zmluvnú podmienku používanú spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
ktorá nie je účastníkom tohto konania. Naopak, výrok sa bude vzťahovať na žalobcu, ktorý zmluvnú

podmienku vôbec nepoužíva. Žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici
zo dňa 19. februára 2015 sp. zn. 41Cob 42/2015, uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 11.
februára 2015, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/18/2013 zo dňa 28.
novembra 2013. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie je možné
juspájaťčipodmieňovaťinýmiokolnosťami,nežsúnazmenkeuvedené.Prvostupňovýsúdsaaplikáciou

príslušných ustanovení o zmenke upravených v zákone č. 191/1950 Zb. vôbec nezaoberal a ignoroval
predmet sporu. V danom prípade sa neuplatňoval § 17 zákona č. 191/1950 Zb., preto nebolo možné v
tomto prípade poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 161/2007.
Žalobca poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co/79/2013 zo dňa 5.9.2013, z
ktorého vyplýva, že pokiaľ námietka zo strany žalovaného ako dlžníka nie je vznesená a preukázaná,

neexistuje dôvod, na základe ktorého by mohol súd opodstatnene vykonať dokazovanie týkajúce sa
obsahu kauzálnej zmluvy predchádzajúcej vystaveniu takejto zmenky. Je výlučne na dlžníkovi zo
zmenky, aby tento v rámci prípadného súdneho konania vzniesol svoje námietky a tieto v svojom konaní
aj preukázal. Len v prípade, ak zmenkový dlžník námietku vznesie a preukáže podľa § 17 zákona č.
191/1950 Zb., môže následne na svoju obranu vzniesť aj kauzálne námietky vyplývajúce z jeho vzťahu

k remitentovi, či iným skorším majiteľom zmenky. Dokazovanie na preukázanie dôvodnosti takýchto
kauzálnych námietok je totiž možné vykonať výlučne len za predpokladu, že žalovaný v lehote do 30
dní po doručení tlačiva a návrhu na uplatnenie pohľadávky ako aj tlačiva na odpoveď, sa vyjadrí k
podanému návrhu či už tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C a pripojí všetky príslušné podporné
dokladyalebosavyjadríakýmkoľvekinýmvhodnýmspôsobom,priktoromnepoužijetlačivonaodpoveď.

Ak samotná odpoveď žalovaného k podanému návrhu na uplatnenie pohľadávky nebola doručená
súdu v lehote 30-tich dní po doručení tlačiva návrhu žalovanému, musí súd vydať rozsudok. Žalobca
poukázal na ust. článku 7 ods. 3 Nariadenia, ktoré upravuje koncentračnú zásadu, z ktorej vyplýva, že
v prípade pasivity žalovaného, ktorý napriek riadnemu doručeniu návrhu v uvedenej lehote nedoručí
súdu odpoveď, musí súd rozhodnúť len na základe dôkazov predložených žalobcom, a teda nevykonáva

dokazovanie uvedené v článku 7 ods. 1 Nariadenia. V súvislosti s postupom podľa článku 7 ods. 1, 3
Nariadenia žalobca poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm 10/2013
zo dňa 21.11.2013. Ak nárok žalobca uplatnil zo zmenky, ktorú žalovaná podpísala a ktorú pôvodný
majiteľ previedol na žalobcu rubopisom, nemôže byť takýto nárok zamietnutý ako neprípustný.17.Žalobcanamietal,ževykonanédokazovanienebolookresnýmsúdomvykonanénatvrdeniažalobcu,
ktorý jasne, úplne a zrozumiteľne v tlačive A uplatnil právo zo zmenky a ktorý uviedol, že nie je jej

pôvodným majiteľom, ale je indosatárom. Žalovaná ako dlžníčka v pozícii spotrebiteľa nepreukázala,
že nový majiteľ zmenky konal pri jej nadobúdaní vedome na jej škodu a keď nepodala žiadne námietky
vyplývajúcezjejvzťahukžalobcoviaanizozáväzkovo-právnehovzťahu,kuktorémusazmenkaviazala,
teda voči remitentovi ako skoršiemu majiteľovi zmenky, nebolo možné postup okresného súdu a výklad
jednotlivých zákonných ustanovení, ako uskutočnil okresný súd, akceptovať. Posudzovanie základného

vzťahu by malo význam len vtedy, ak by žalovaná ako spotrebiteľka vzniesla voči majiteľovi námietky,
že k indosácii došlo na jej škodu alebo ak by podala relevantné kauzálne námietky týkajúce sa úverovej
zmluvy, prípadne zmenky, čo by však v konaní musela aj preukázať. Záväzky zo zmenky, aj keď vznikli z
konkrétnych zmluvných záväzkov, sú záväzkami samostatnými. Podľa zákona zmenkového a šekového
preto okresný súd bol oprávnený skúmať len to, či zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré sa musia
pre jej platnosť zo zákona povinne do nej uviesť, nie však podmienky vystavenia, ani jej neprípustnosť.

Žalobca žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že bude žalobe vyhovené, spolu s priznaním trov
súdneho konania.

18. K doručenému odvolaniu žalobcu sa žalovaní písomne nevyjadrili.

19. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP bez
nariadenia pojednávania a rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením okresného súdu
týkajúcim sa rozsudku v napadnutých výrokoch I. o zamietnutí žaloby, II. o určení zmluvnej podmienky za
neprijateľnú a neplatnú a IV. o náhrade trov prvoinštančného konania zrušil podľa ust. § 389 ods. 1 písm.
b) CSP a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Rozhodnutie

bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

20. Primárne v procesnej rovine krajský súd uvádza, že aj keď odvolacie konanie začalo podaním
odvolania zo dňa 04.04.2016 (č.l. 114 spisu), krajský súd bol v odvolacom konaní povinný postupovať
a konať od 01.07.2016 podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP"), a to v

zmysle ust. § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

21. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia

o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu.

22. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

23. Krajský súd vo vzťahu k odvolaniu žalobcu zo dňa 04.04.2016 (č.l. 114 spisu), v ktorom žalobca
uviedol, že proti rozsudku okresného súdu podáva v celosti odvolanie, uvádza, že toto podanie čo do
rozsahu podaného odvolania posudzoval podľa jeho obsahu (§ 124 ods. 1 CSP). Žalobca v odvolaní
neuviedol žiadne dôvody, ktorými by namietal nesprávnosť rozsudku okresného súdu vo výroku III. o

zastavení konania v časti o zaplatenie zmenkového úroku 0,19 % denne a na základe ktorých by bolo
možné dospieť k záveru, že ním podané odvolanie smeruje aj proti tejto časti rozsudku. Krajský súd
pritom zohľadnil, že k zastaveniu konania došlo na základe späťvzatia žaloby žalobcom, čím okresný
súd vyhovel žiadosti žalobcu, aby sa o tejto časti ním pôvodne uplatneného nároku ďalej nekonalo.
Obdobne žalobca podľa obsahu odvolania odvolaním nenamietol výrok V. rozsudku okresného súdu o

uloženej poplatkovej povinnosti, a preto ani tento výrok nemohol tvoriť predmet odvolacieho konania.
Odvolanie žalobcu čo do jeho rozsahu preto krajský súd vyhodnotil ako odvolanie smerujúce voči
rozsudku okresného súdu v časti výroku I. o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti, v časti výroku II. o určení
zmluvnejpodmienkyvčlánku17všeobecnýchpodmienokzaneprijateľnúaneplatnúavzávislomvýroku
IV. o náhrade trov prvoinštančného konania.

24. Za účelom posúdenia odvolacích dôvodov žalobcu sa krajský súd v potrebnom rozsahu
oboznámil s obsahom spisového materiálu okresného súdu a procesným postupom okresného súdu,
ktorý predchádzal vydaniu odvolaním napadnutého rozsudku, a zisťoval, akým spôsobom došlo kvykonávaniu dokazovania pred okresným súdom. Zo spisového materiálu vyplýva, že okresný súd podľa
úpravyzč.l.84založildoobsahuspisovéhomateriáluvofotokópiiexekučnýspisOkresnéhosúduČadca
sp.zn. 16Er/696/2010 (č.l. 88-97 spisu) a podľa úpravy zo dňa 11.01.2016 (č.l. 98 spisu) nariadil na deň

18.02.2016 verejné vyhlásenie rozsudku.

25. Ohľadom procesného postupu okresného súdu pri vykonávaní dokazovania krajský súd konštatuje,
že okresný súd vo veci rozhodol vyhlásením rozsudku bez nariadenia pojednávania, pričom okrem iného
vychádzal z obsahu spisového materiálu sp. zn. 16Er/696/2010. Zo spisového materiálu vyplýva, že

okresný súd sám pripojil uvedený exekučný spis, ktorý sa týkal exekučnej veci oprávneného Pohotovosť,
s.r.o. Bratislava proti pôvodnej žalovanej. Krajský súd uvádza, že pri posudzovaní postupu okresného
súduvzaldoúvahySpoločnéstanoviskoobčiansko-právnehokolégiaNajvyššiehosúduSRaobchodno-
právneho kolégia NS SR zo dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov
s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, ktoré stanovisko bolo publikované
v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 8/2015, pod č. 93. S prihliadnutím

na toto stanovisko je krajský súd názoru, že procesný postup okresného súdu, ktorý rozhodol o
pripojení predmetného exekučného spisu, je možné akceptovať. Podľa tohto spoločného stanoviska:
„Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci
vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento

ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom
má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu,
súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc
ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to
z vykonaného dokazovania vyplynie. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až

po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola
zmenka vystavená. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu
na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje."

26. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v predchádzajúcich rozhodnutiach vydaných pred 20. októbrom
2015 vychádzal primárne zo zmenkového charakteru uplatneného nároku v kombinácii s účelom
Nariadenia bez prihliadnutia ex offo na možný spotrebiteľský charakter kauzy stojacej za zmenkou,
tak v danom momente tohto konania a rozhodovania bolo potrebné vychádzať z vývoja rozhodovacej

praxe súdov v Slovenskej republike v dotknutých veciach, ktorú zjednocuje prijaté Stanovisko vo veciach
občiansko-právnych a obchodných č. 93 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov
SR č. 8/2015. Práve s ohľadom na princíp právnej istoty, ktorý spočíva v zabezpečení jednotného
rozhodovania súdov v totožných či obdobných veciach, potom aj Krajský súd v Žiline ako súd odvolací
bol povinný rešpektovať relevantnú judikatúru ako aj prijaté zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky. Požiadavka právnej istoty automaticky neznamená to, že sa nemôže vyvíjať
judikatúra najvyššieho súdu, čo platí aj ohľadom rozhodovacej praxe odvolacieho súdu.

27. Krajský súd v tejto veci poukazuje na spoločné stanovisko, z ktorého zdôrazňuje, že „pokiaľ by
sme dospeli k záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd nemá možnosť hodnotiť

obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok či zhodnotiť
platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi
a o porušenie zásady efektivity. Rigidná aplikácia ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb. by spôsobila
spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv (ust.
§ 17 obsahuje úpravu podľa ktorej, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré

sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ
pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka). Prijatie výkladu smerujúceho k povinnosti
spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa - nadobúdateľa indosovanej zmenky a až následne ho žalovať
o náhradu škody s povinnosťou v takomto konaní dokazovať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome
na škodu dlžníka, by v konečnom dôsledku viedlo k prenosu povinnosti na spotrebiteľa spôsobom,

ktorý je podľa právnej úpravy ochrany spotrebiteľa neprijateľný." „Určujúcim pri hľadaní práva má byť,
že v každej veci je potrebné vychádzať z individuálnych okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré
vychádzajú zo skutkových zistení všeobecných súdov. Je povinnosťou všeobecného súdu zohľadniť
všetky relevantné individuálne okolnosti súdenej veci a prihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých mravov,keďže nesúlad právneho úkonu s nimi vedie k jeho neplatnosti. Povinnosť všeobecného súdu posúdiť
uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník
konania výslovne namieta, musí však na ňu prihliadať aj v prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd

sám pri prieskume ex officio, keďže na absolútnu neplatnosť úkonu súd musí prihliadať ex lege. Dobré
mravy pôsobia ako korektív najmä v takých situáciách, kedy sú práva a povinnosti strán právneho
vzťahu v zjavnej nerovnováhe. Sociálno-právne chápanie zmluvnej slobody sa môže uplatniť len za
predpokladupribližnevyváženéhopomerusílúčastníkovzmluvyalenzatohtopredpokladusamôžestať
prostriedkom primeraného vyrovnania záujmov, ako už bolo vyslovené niekoľkokrát aj v rozhodnutiach

Ústavného súdu SR".

28. Napriek uvedenému je krajský súd názoru, že ak okresný súd ex offo prihliadol na dôkazy z ním
pripojeného spisového materiálu, pričom tieto dôkazy nevykonal na nariadenom pojednávaní, nakoľko
vo veci došlo len k verejnému vyhláseniu rozsudku okresným súdom bez nariadenia pojednávania, bola
takýmto postupom odňatá žalobcovi možnosť konať pred súdom v rovine vykonávania dokazovania a

oboznámenia sa s dôkazmi, a to tak v súlade s Nariadením, ako aj v súlade s Občianskym súdnym
poriadkom platným v čase rozhodovania okresného súdu, ktorého ustanovenia bolo potrebné aplikovať
ako rozhodné procesné právo v zmysle čl. 19 Nariadenia. Právo strany sporu vyjadriť sa k vykonaným
dôkazom je odrazom jej možnosti ovplyvniť skutkové zistenia, na základe ktorých súd zakladá svoje
rozhodnutie. Aktivita strany sporu pri využívaní jej procesných práva je závislá aj od miery presvedčivosti

dôkazov vykonaných súdom a z nich vyplývajúcich skutkových zistení, ktoré majú vplyv na unesenie,
či neunesenie dôkazného bremena. Ak sa okresný súd bez nariadenia pojednávania výlučne sám
oboznámil s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou pripojeného exekučného spisu, bez toho, aby
strany sporu mali možnosť s týmito listinnými dôkazmi sa oboznámiť ich vykonaním na nariadenom
pojednávaní, bolo takýmto postupom upreté žalobcovi právo splniť jeho povinnosť tvrdenia, dôkaznú

povinnosť a bola mu odňatá možnosť vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom a k posúdeniu nároku,
pri hodnotení ktorého okresný súd prihliadal na ochranu žalovanej ako spotrebiteľa. V rámci nového
konania bude preto úlohou okresného súdu zachovať práva žalobcu a rovnako tiež práva žalovanej aj
pri vykonávaní dokazovania.

29. Na základe vyššie uvedených záverov bol rozsudok okresného súdu v spojení s opravným
uznesením okresného súdu týkajúcim sa rozsudku v napadnutých výrokoch I. o zamietnutí žaloby,
II. o určení zmluvnej podmienky za neprijateľnú a neplatnú a IV. o náhrade trov prvoinštančného
konania zrušený a vec vrátená v tejto časti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vo vecno-právnej
rovine bude dokazovanie vykonávané okresným súdom na nariadenom pojednávaní s tým, že bude

rešpektovaná vyvíjajúca sa rozhodovacia činnosť všeobecných súdov za vzatia do úvahy Spoločného
stanoviska občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodno-právneho
kolégiaNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyzodňa20.októbra2015kpostupusúdovnižšiehostupňa
vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, publikované v
Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 8/2015 pod č. 93.

30. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

31. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného

dovolania.