Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. jún 2016

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 5P/78/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615204250
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Hiščáková
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2016:7615204250.4

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Denisa Hiščáková, v právnej veci mal. R. R. K., N..
XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Spišská Nová Ves, pracovisko Krompachy, dieťa matky P. K., N.. XX.XX.XXXX, K., S. XX a otca H. R.
P., N.. XX.X.XXXX, Z. F. M., A. Y. N.. XX, E. XXXXX, E., Š., na návrh matky o úpravu práv a povinností
rodičov k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

Súd z v e r u j e mal. R. R. K., N.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a
povinná maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach a otec je p o v i n n ý prispievať
na výživu maloletej sumou 60,- Eur mesačne, počnúc od 17.3.2015 do budúcna, ktoré výživné je otec
p o v i n n ý uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Dlžné výživné zo strany otca na maloletú za obdobie od 17.3.2015 do 30.6.2016 v celkovej výške 960,-

Eur súd p o v o ľ u j e otcovi splácať v mesačných splátkach po 20,- Eur spolu s bežným výživným
pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej z nich.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

Slovenská republika n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka sa svojim návrhom zo dňa 16.3.2015 doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.3.2015 v zmysle jeho
doplnenia pri informatívnom výsluchu 29.5.2015 domáhala, aby súd zveril maloletú R. R. K. do jej
osobnej starostlivosti a otca zaviazal povinnosťou platiť výživné na maloletú vo výške 150 eur mesačne
počnúc od 1.3.2015.

Tento svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom dieťaťa žila v Španielsku v jednej domácnosti asi tri
roky. Keď malo dieťa tri mesiace vrátila sa aj s dieťaťom natrvalo na Slovensko, no s maloletou otca
navštevovali v Španielsku. Dieťa bolo s otcom naposledy v auguste 2014 keď matka bola navštíviť
sestru v Španielsku, vtedy spolu boli desať dní a otec dal dieťaťu hračku a papuče. Dôvodom odchodu
zo spoločnej domácnosti bola finančná situácia, keďže otec prišiel o stálu prácu, vykonával iba sezónne
práce a matka bola bez príjmu. Otec na dcéru posiela výživné podľa jeho možností nepravidelne,

naposledy to bolo vo februári 2014 keď poslal asi 100 eur. Na Vianoce ani na iné sviatky otec dcére
darčeky nezasiela.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, výsluchom otca cestou dožiadaného súdu, vyjadrením
poverenej zamestnankyne kolízneho opatrovníka, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi na
základe čoho zistil tento skutkový stav:Súd v predmetnej právnej veci predvolal na pojednávanie matku, otca a kolízneho opatrovníka. Otec sa
na pojednávanie nedostavil, predvolanie mu bolo riadne a včas doručené, uviedol, že sa ho nezúčastní
a súhlasil s konaním v jeho neprítomnosti. Súd tak podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti

otca.

Matka vo svoje výpovedi na pojednávaní uviedla, že v čase podania návrhu žiadala výživné v sume 150
eur z dôvodu, že jej jediným príjmom bol rodičovský príspevok. Od septembra 2015 je však zamestnaná
s čistým príjmom 400 - 500 eur mesačne a zároveň od podania návrhu doposiaľ pracuje aj na dohodu,

kde si privyrobí mesačne 86 eur v čistom. Maloletá je zdravá, od septembra 2015 navštevuje materskú
školu v mieste bydliska, kde sú pravidelné mesačné poplatky vo výške 40 eur vrátane stravy. Inak má na
dieťa iba bežné výdavky. Vzhľadom na skutočnosť, že je zamestnaná, ako aj po telefonickom rozhovore
s otcom dieťaťa navrhla určiť otcovi výživné vo výške 60 až 70 eur mesačne s čím tento v rozhovore
súhlasil (v záverečnom návrhu ustálila výšku navrhovaného výživného na sumu 60 eur mesačne od
podania návrhu). K svojim osobným a majetkovým pomerom uviedla, že spolu s maloletou býva vo

vlastnom byte kde poplatky spojené s bývaním uhrádza vo výške 180 eur mesačne. Na otázku súdu aký
príjem dosahoval otec vykonávaním sezónnych prác v čase keď s matkou žili v Španielsku uviedla, že
to bolo asi 1500 eur - 1800 eur mesačne v čistom, pričom takto pracoval v roku 3 - 4 mesiace, pričom
pracoval v lyžiarskom stredisku. V ostatných mesiacoch roka nemal žiaden iný príjem. Na otázku či
otec prispel od podania návrhu na výživu maloletej uviedla, že nie, ale o dieťa sa zaujíma telefonicky.

Otec je vlastníkom domu, ktorý kúpil ešte keď žili spolu. Teraz ale býva u svoje matky, svoj dom určite
neprenajíma.

Otec bol vypočutý v rámci dožiadania súdom v mieste svojho bydliska v Španielsku dňa 26.02.2016.
Vo svojej výpovedi uviedol, že nesúhlasí s návrhom matky maloletej, nakoľko v súčasnosti nedokáže

čeliť výživnému, pretože nemá stály príjem a nemá stále platenú prácu. K svojej práci otec udal, že táto
je príležitostného charakteru, kde v rokoch 2013 a 2014 pracoval príležitostne v lyžiarskom stredisku
Baquiera Beret - Katalánsko a v sezóne 2015 a 2016 pracoval v stredisku Alto Campo. Zmluva na
túto sezónu mu už skončila. Príčinou toho, že nepracuje je koniec lyžiarskej sezóny. Ďalej uviedol, že
nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, je zdravotne v poriadku a nemá dlhy. Na maloletú dcéru neplatí výživné

a je s dcérou v kontakte. Má ešte jednu vyživovaciu povinnosť určenú súdom kde platí mesačne 250
eur. K predvolaniu na pojednávanie súdu uviedol, že toho sa nezúčastní a súhlasí s tým, aby sa konalo
v jeho neprítomnosti.

Po oboznámení účastníkov s výpoveďou otca na pojednávaní súdu matka uviedla, že s touto v podstate

súhlasí, otec jej aj v telefóne uviedol, že je nezamestnaný. Potvrdila, že otec má ďalšiu vyživovaciu
povinnosť,pričomideodieťavovekuasi13rokov.Výhradumalaktomu,žeotecnevlastnínehnuteľnosť,
nakoľko jej je známe, že vlastnil dom. Či tento medzičasom predal nevie.

Zástupkyňa kolízneho opatrovníka na pojednávaní uviedla, že navrhuje zveriť maloletú do starostlivosti

matky nakoľko u tejto v starostlivosti o dieťa neboli zistené žiadne nedostatky. Vzhľadom na súhlasné
stanovisko matky s výpoveďou otca navrhla určiť otcovi vyživovaciu povinnosť vo výške 60 eur mesačne
od podania návrhu.

Z rodného listu maloletej R. R. K. vyplynulo, že rodičmi maloletej sú matka P. K. a otec H. R. P., teda

účastníci tohto konania.

Z odpovede na lustráciu v SP zo dňa 22.06.2016 bolo zistené, že matka je od 2.9.2015 doposiaľ
zamestnancom Základnej školy s materskou školou Krompachy, Maurerova 14 s vymeriavacím
základom (hrubý príjem) od 459,28 eura do 607,71 eura mesačne. Súčasne od 2.3.2015 doposiaľ

pracuje aj na dohodu o pracovnej činnosti v spoločnosti SLOVAKIA DESIGN s.r.o. kde jej vymeriavací
základ je vo výške od 77,28 euro do 100 eur mesačne. Dávky dôchodkového poistenia, nemocenského
poistenia, úrazového poistenia ani poistenia v nezamestnanosti na obdobie od podania návrhu doposiaľ
matka nepoberá.

Podľa čl. 8 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a
uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovskýchprávapovinností,ktorýmsazrušujenariadenie(ES)č.1347/2000(ďalejlennariadenie),Súdyčlenského
štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v
tomto členskom štáte v čase začatia konania.

Podľa § 36 ods. l Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno
nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností

alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy

životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia mal. dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej
povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie po dobu troch rokov spätne odo
dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.V zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach,
ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za
následok zročnosť celého plnenia.

Súd mal na základe vyššie uvedeného ustanovenia Nariadenia Rady preukázanú právomoc na konanie
v predmetnej veci a vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu matky je potrebné vyhovieť.

Pokiaľ ide o zverenie maloletej do osobnej starostlivosti navrhovateľky, súd mal preukázané, že maloletá

má obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, keďže matka s ňou krátko po jej narodení prišla žiť
zo Španielska do Slovenskej republiky. Otec dieťaťa má o tejto skutočnosti vedomosť, s maloletou je v
telefonickomkontakte.Niekoľkokrátodpresťahovaniasamaloletejbolsdieťaťomajvosobnomkontakte
keď matka s dieťaťom navštívila Španielsko. Maloletá má na území Slovenskej republiky vytvorené
stabilné sociálne a rodinné prostredie. Maloletá sa takmer od narodenia nachádza vo faktickej osobnej
starostlivosti matky, ktorá je zabezpečovaná po všetkých stránkach primerane. Vzhľadom na uvedené

skutočnosti preto súd maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky.

Pokiaľ ide o výživné na maloleté dieťa , súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch
rodičov, ktoré sa mu podarilo zistiť, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej
povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná

suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo
vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby
súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou
na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným
stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera

týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom
ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na
výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb
maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov,
pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov,

ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä
pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.

Navrhovateľka je toho času zamestnaná ako pedagóg s čistým príjmom asi 400 až 450 eur mesačne
a súčasne pracuje aj na dohodu o pracovnej činnosti kde mesačne zarobí asi 86 eur v čistom. Okrem

maloletej R. R. K. nemá matka inú vyživovaciu povinnosť.

Náklady na maloletú predstavujú jednak náklady súvisiace s návštevou materskej školy, ktoré sú vo
výške 40 eur mesačne a jednak náklady pokrývajúce bežné potreby dieťaťa v jej veku, teda strava mimo
školy, oblečenie a obuv, zabezpečovanie bývania a iné potreby dieťaťa. Náklady matky na bývanie sú

vo výške 180 eur mesačne, pričom matky býva s maloletou sama a teda aj tieto náklady hradí výlučne
zo svojho príjmu.

Odporca pri svojom výsluchu uviedol, že vykonáva iba sezónne práce, pričom túto skutočnosť
nepreukázal, výšku svojho príjmu neuviedol a o svojom príjme nepredložil príslušné potvrdenia.

Skutočnosť, že odporca nemá stály príjem potvrdila aj matka maloletej, ktorá je s otcom dieťaťa v
telefonickom kontakte. Preto súd považoval túto informáciu za pravdivú a v záujme hospodárnosti
konania, ako aj s prihliadnutím na dĺžku trvania konania ju ďalej nepreveroval. Pokiaľ ide o výšku príjmu
otca (keďže tento ju nijako nepreukázal), vychádzal súd z informácii, ktoré uviedla matka maloletej. Tá s
otcom žila v čase keď rovnako vykonával tieto sezónne práce a uviedla, že vtedy takto zarobil mesačne

od 1.500 eur do 1.800 eur v čistom, pričom takto pracoval počas troch až štyroch mesiacoch v roku.
Vychádzajúc z týchto informácii je zrejmé, že otec je osem až deväť mesiacov v roku bez príjmu. Za
daných okolností na základe celoročného príjmu otca za kalendárny rok (12 mesiacov) môže jeho čistý
priemerný mesačný príjem predstavovať sumu okolo 550 eur. Otec má ešte jednu vyživovaciu povinnosť
k maloletému dieťaťu „P. R. X.“ vo výške 250 eur, čo potvrdila aj matka vo svojej výpovedi. Otec je zdravý,

má iba bežné výdavky, dlhy nemá.

Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletého dieťaťa ako aj
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného a prihliadajúc na skutočnosť, že maloleté dieťa jetoho času v osobnej starostlivosti matky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti považoval súd výživné
vo výške 60 eur za primerané. Preto otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej výživným v
tejto sume.

Z výpovedí matky bolo zistené, že otec na výživu maloletej za obdobie od podania návrhu neprispel
žiadnou sumou. Skutočnosť, že na maloletú neprispieva potvrdil aj sám otec vo svojej výpovedi. Na
základe uvedeného súd v súlade s ustanovením § 77 ods. 1 Zákona o rodine určil otcovi povinnosť
prispievať na výživu maloletej od podania návrhu, teda od 17.3.2015. Otcovi tak od mesiaca marec

2015, v ktorom bol podaný návrh, do dňa rozhodnutia súdu resp. do konca mesiaca jún 2016 (keďže
v danom mesiaci už nastala splatnosť výživného), vznikol nedoplatok na výživnom vo výške 960 eur.
Tento nedoplatok súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach, ktorých výšku určil na sumu 20 eur
s prihliadnutím na príležitostný charakter jeho príjmu, ako aj jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Súd
zároveň určil podmienky zročnosti splátok.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods.1 písm. a) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkovi nemá
právo na náhradu trov konania, keďže ide o konanie, ktoré sa mohlo začať aj bez návrhu.

O náhrade trov konania štátu (predstavujúce priznané odmeny prekladateľa za vykonanie prekladov
listín potrebných pre konanie pre otca maloletej) súd rozhodol podľa ustanovenia § 148 ods. 1 O.s.p.

tak, že štátu nepriznal ich náhradu z dôvodu, že otec je cudzím štátnym príslušníkom, ktorý má právo
konať vo svojej materčine resp. v jazyku, ktorému rozumie (§ 18 O.s.p.). Rovnako konanie súdu vo
veciach starostlivosti o maloletých je konaním špecifickým kde nemožno určiť výsledok konania, teda
kto bol v konaní úspešný či neúspešný. Dôležitý je len záujem maloletých detí a záujem štátu na ich
riadnej výchove a starostlivosti o ne. Na základe týchto skutočností súd v zmysle § 141 ods. 2 O.s.p.

štátu nepriznal právo na náhradu trov konania, ktoré platil za účastníka konajúceho v svojej materčine.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Odvolanie nemá odkladný účinok.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l,
b) konanie ma inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočností, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.