Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 15C/647/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315223209
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Jakubovič

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2017:2315223209.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudcom JUDr. Rastislavom Jakubovičom v právnej veci žalobkyne:

T. G., B.. XX.X.XXXX, X. P. T.H., V. Č..XXXX, zastúpená splnomocnenou zástupkyňou: Y.. W. Š., B..
XX.X.XXXX, X. V., L. Č.. XX, proti žalovanému: OMIKRON TRADING LIMITED, reg. č. 1503447, so
sídlom Nerine, Chambers, P.O.BOX 905, Road Town, Tortola, British Virgin Islands, na území Slovenskej
republiky so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že dohoda o zrážkach zo mzdy obsiahnutá v Zmluve o úvere zo dňa X.X.XXXX, ktorá bola
uzatvorená medzi žalobkyňou ako klientom a Poštovou bankou a.s. ako bankou je neplatná.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 1 397,51 Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobkyňa nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.10.2015 domáhala, aby súd určil, že
Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa X. Y. XXXX uzatvorená medzi ňou a Poštovou bankou, a.s.
je neplatná. Súčasne žiadala, aby súd žalovanému (pôvodným žalovaným bola spoločnosť PRO

CIVITAS s.r.o.) uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 817,43 Eur, titulom bezdôvodného
obohatenia a nahradiť trovy predmetného konania. V podanej žalobe žalobkyňa uviedla, že medzi
ňou a Poštovou bankou a.s. (právny predchodca pôvodného žalovaného) došlo dňa X.X.XXXX k
uzatvoreniu Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX, podľa ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 1
659,69 Eur (50 000,- Sk). Pôvodný žalovaný získal pohľadávku, ktorá vznikla z tejto zmluvy na základe
Zmluvy o postúpení zo dňa 24.2.2011, ktorú uzatvorila so spoločnosťou BOSSNUT INVESTMENTS
LIMITED 8 Gregory Afxentiou, ktorá spoločnosť ju získala na základe Zmluvy o postúpení zo dňa

15.12.2010, ktorú uzatvorila so spoločnosťou Poštová banka, a.s. Žalobkyňa považuje zmluvu za
problematickú a z eurokonformného hľadiska za najmenej z časti za neudržateľnú. V zmluve sú okrem
iného neprijateľné podmienky a ustanovenia v rozpore s § 54 ods. 1 OZ
a inými kogentnými ustanoveniami zákona (priam nečitateľné drobné písmo v úverových zmluvných
podmienkach, neprijateľná rozhodcovská doložka, celý rad viazaných zmlúv, ako je klasický úver,
úverová karta, revolving, poistenie, dohoda o zrážkach zo mzdy a pod.). Súčasťou typovej formulárovej
zmluvy, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa je aj Dohoda o zrážkach zo mzdy (čl. 2

ods. 5 zmluvy). Pôvodný žalovaný napriek spornosti veci požiadal zamestnávateľa žalobkyne (U. J. U.
U..G..C..) o vykonávanie zrážok zo mzdy. Napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie,
ktoré by uložilo žalobkyni povinnosť plniť, vykonávajú sa žalobkyni zrážky zo mzdy a táto nemá možnosť
ich priamo zastaviť. Zamestnávateľ žalobkyne je podľa zákona povinný vykonávať zrážky zo mzdybez ohľadu na existenciu sporu. Veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje a to bez akéhokoľvek
odsúhlasenia súdom. Žiadosť veriteľa o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyňa preukazuje potvrdením
o zrážkach zo mzdy, ktoré zamestnávateľ žalobkyne vyhotovil dňa 2.10.2015, ktoré obsahuje výpočet

vykonaných zrážok zo mzdy. Žalobkyňa tým zároveň osvedčuje vecnú súvislosť medzi zrážkami zo
mzdy a spornou Dohodou o zrážkach zo mzdy. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy považuje žalobkyňa
za rozporný s právom Európskej únie a pre rozpor s medzinárodnou zmluvou je preto aj v predmetnej
veci neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka). Ide o tzv. mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú
postihovať majetok dlžníka. Dlžník tieto zrážky nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť

a to napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah. Uzavretá
zmluva poskytuje veriteľovi priamo právny priestor na postihnutie majetku spotrebiteľa a to vrátane
plnení z neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne plnení v rozpore s kogentnými ustanoveniami
zákona. Dohoda o zrážkach zo mzdy nie je založená na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu ale na
subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Výška pohľadávky síce môže
mať oporu v zmluve, ale ako už uvádza súdny dvor, pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli

predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie je relevantné ex offo súdne preskúmanie
práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Situácia
sa vyhrocuje a dostáva do kolízie s verejným poriadkom, ak dôjde k zrážkam zo mzdy na sumy
vyplývajúce z neprijateľných podmienok alebo v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Ochrana
pred nekalými podmienkami sa má poskytnúť obdobne ako to vyžadujú vnútroštátne pravidlá verejného

poriadku. Žalobkyňa v čase uzavretia zmluvy nedokázala vyhodnotiť zmluvné podmienky a poukázať
na tie, ktoré sú neprijateľné. Nedokázala ani rozpoznať nesúlad Dohody o zrážkach zo mzdy s právom
EÚ. Dohoda o zrážkach zo mzdy tak, ako je upravená v Občianskom zákonníku, umožňuje postihnúť
majetok žalobkyne v podobe jej mzdy aj na plnenia z nekalých zmluvných podmienok alebo v rozpore
s kogentnými predpismi bez predchádzajúceho posúdenia nezávislým súdom. Pôvodný žalovaný už

vyzval zamestnávateľa žalobkyne, aby vykonával zrážky zo mzdy. Obava, že pôvodný žalovaný naplní
zásah do majetku žalobkyne bez súdneho prieskumu zmluvných ustanovení a bez toho, aby bol známy
výklad unijného práva, sa tak reálne naplnila. Ak je Dohoda o zrážkach zo mzdy v rozpore s unijným
právom, je principiálne neprípustné, aby sa použil tento problémový zabezpečovací inštitút.
2. Žaloba spolu s prílohami a výzvou na vyjadrenie sa k žalobe bola doručená žalovanému, ktorý sa k

uvedenému vyjadril podaním súdu doručeným dňa 23.11.2015. V predmetnom podaní žalovaný uviedol,
že predovšetkým namieta nedostatok procesnej podmienky - nedostatok pasívnej vecnej legitimácie
na strane žalovaného, keďže má za to, že spolu s pôvodným veriteľom tvoria nerozlučné procesné
spoločenstvo, nakoľko túto podmienku používa v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Vzhľadom na
ustanovenia § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že rozhodnutie

súdu bude mať vplyv nielen na žalovaného, ale predovšetkým na dodávateľa - bankovú inštitúciu
pôvodného veriteľa, ktorým bola Poštová banka, a.s. Ide o tzv. nútené procesné spoločenstvo, o ktoré
ide vtedy keď priamo zo zákona je z hľadiska vecnej legitimácie nevyhnutné, aby v konaní vystupovalo
spoločenstvo. Existencia spoločenstva je v tomto prípade vynútená hmotnoprávnou úpravou. V prípade
žaloby o neplatnosť právneho úkonu sa vyžaduje, aby na strane žalovaných ako nútené procesné

spoločenstvo vystupovali všetci účastníci dotknutého právneho úkonu. Ďalej žalovaný vzniesol námietku
nedostatku právomoci súdu tento spor prejednávať. Je nepochybné, že
predmet sporu vznikol z obchodu, ktorý bol predmetom zmluvy. Rovnako je nepochybné, že daný spor je
spôsobilý na prejednanie na rozhodcovskom súde a v zmysle zmluvy, ktorej súčasťou je aj rozhodcovská
doložka, je príslušný na prejednanie sporu Stály rozhodcovský súd ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA

A MEDIAČNÁ, a.s. Pokiaľ by aj súd zvažoval dohodu o zrážkach zo mzdy ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku, nie je možné záver o neplatnosti dohodu o zrážkach zo mzdy oprieť o Smernicu EHS č.
93/13/EHS a rovnako tak nemožno brať do úvahy ani judikatúru ESD, nakoľko judikatúra ESD nie je
voči jednotlivcom a teda ani voči účastníkom tohto konania - bezprostredne záväzná. Z tohto dôvodu
je právne posúdenie platnosti dohody o zrážkach zo mzdy nevyhnutné riešiť výlučne s ohľadom

na požiadavky vnútroštátneho právneho poriadku, kladenými v posudzovanom prípade príslušnými
ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Dohoda o zrážkach zo mzdy obsiahnutá v spotrebiteľskej
zmluve nie je neplatná automaticky (ex lege), ale je potrebné v každom jednotlivom prípade
ju skúmať, ako má dohoda o zrážkach zo mzdy spôsobiť ujmu spotrebiteľa a značnú nerovnováhu
v jeho právach a povinnostiach, ktoré mu z uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy vyplývajú. A

uvedené tvrdenia riadne podložiť dôkazmi. V neposlednom rade žalovaný
namietal nedostatok procesnej podmienky - naliehavého právneho záujmu, podľa ustanovenia § 80
písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. V žalobe úplne absentuje odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne
hroziacej ujmy a všetky tvrdenia žalobcu majú len subjektívny rozmer bez relevantného zdôvodnenia.Žalobkyňa nijako nepreukázala nedostatok slobodnej vôle, ktorej absencia by mohla mať za následok
neplatnosť právneho úkonu, ani, v čom má spočívať hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach
na jeho strane. Vzhľadom ku skutočnosti, že dôkazné bremeno nesie žalobkyňa, je jej povinnosťou

preukázať, že zmluvu neuzavrela slobodne, s výnimkou prípadu, ak by v čase jej podpisu bola
pozbavená spôsobilosti na právne úkony, resp. jej spôsobilosť bola obmedzená. V opačnom prípade
ide len o účelové, ničím nepreukázané tendenčné tvrdenie a súd by ho pri hodnotení dôkazov nemal
brať do úvahy. Žalobkyňa si slobodne vybrala právneho predchodcu žalovaného, napriek tej skutočnosti,
že na trhu je pomerne široký výber iných bankových inštitúcií a produktov, akceptoval vykonávanie

zrážok právnym predchodcom žalovaného. Žalobkyňa nepopiera platnosť Zmluvy a ani nepopiera,
že ju uzatvorila dobrovoľne na základe slobodnej vôle. Svojím podpisom súhlasila s celým obsahom
zmluvy. Tvrdenie, že sa dohode o zrážkach zo mzdy musela podrobiť je zjavne účelové a tendenčné.
Žalobkyňa totiž nikde netvrdí, že bola prinútená zmluvu podpísať. Rovnako je účelové a tendenčné aj
správanie žalobkyne, ktorá nespochybňuje platnosť zmluvy ako takej, teda nenamieta časť, z ktorej
brala úžitok, ale len časť, na základe ktorej má svoj záväzok splatiť. Dohoda o zrážkach zo mzdy

bola slobodne a vážne uzatvorená v zmysle ust. § 551 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
v znení neskorších predpisov. V zmysle predmetného ustanovenia je zrejmé, že
dohoda o zrážkach zo mzdy musí mať písomnú podobu, inak je neplatná. Zmluva, ktorej obsahom
je aj dohoda o zrážkach zo mzdy, má písomnú formu, a preto nie je možné neplatnosť dohody o
zrážkach zo mzdy, na tomto základe namietať. Je teda zrejmé, že jedine nedodržanie písomnej formy

dohody o zrážkach zo mzdy spôsobuje neplatnosť takejto dohody. Zo znenia ust. § 551 Občianskeho
zákonníka jednoznačne vyplýva, že dohoda o zrážkach zo mzdy je inštitútom práva, ktorý má v prvom
rade zabezpečovací charakter, tzn. zabezpečuje pohľadávku veriteľa a v žiadnom prípade nespôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Dohoda
o zrážkach zo mzdy nie je nekalou zmluvnou podmienkou, nakoľko ide o zabezpečovací inštitút

uzatvorený v súlade s ustanoveniami zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a nejde o prejav
nerovnováhy zmluvného vzťahu, ale uplatnenie si zákonného zabezpečovacieho inštitútu, ktorý tu je
práve pre prípad neplnenia si povinností zmluvnou stranou. Jeho účelom je uspokojenie pohľadávky
aj mimo súdneho konania a je absolútne absurdné a v rozpore so základnými princípmi občianskeho
práva, zdôvodňovať neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy, práve jej účelom, ktorým je mimosúdne

uspokojeniepohľadávky.Vneposlednomradežalovanýsavyjadrilajkpožiadavkežalobkynenavydanie
bezdôvodného obohatenia, ktorú považuje za zjavne nedôvodnú a tendenčnú s cieľom poškodiť veriteľa
vjehoprávachnauspokojeniejehosplatnejpohľadávky,navyšepriznanejprávoplatnýmavykonateľným
exekučným titulom - Rozhodcovský rozsudok sp. zn. PV-C/1011/0608
zo dňa 4.7.2013,vzdaný STÁLYM ROZHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným pri ROZHODCOVSKEJ,

ARBITRÁŽNEJ A MEDIAČNEJ, a.s., ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 1.10.2013 a vykonateľnosť
dňa 9.10.2013). V danom prípade k bezdôvodnému obohateniu neprišlo, nakoľko zmluva, na základe
bol žalobkyni úver poskytnutý bola uzatvorená platne, v predpísanej forme a so všetkými zákonnými
náležitosťami.
3. Dňa 29.2.2016 žalobkyňa doručila súdu návrh na zmenu účastníka konania, o ktorom

súd rozhodol uznesením č.k. 15C/647/2015-55 zo dňa 17.3.2016, právoplatným dňa 19.4.2016. Na
základe návrhu do konania namiesto pôvodného žalovaného vstúpila spoločnosť OMIKRON TRADING
LIMITED, reg. č. 1503447, so sídlom Nerine, Chambers, P.O.BOX 905, Road Town, Tortola, British Virgin
Islands, nakoľko došlo k postúpeniu pohľadávky zo Zmluvy o úvere č. 0975413808, ktorá je predmetom
daného konania.

4. Dňa 3.3.2016 bol zo strany žalobkyne doručený návrh na zmenu petitu podanej žaloby, o ktorom súd
rozhodol uznesením č.k. 15C/647/2015-56 zo dňa 17.3.2016, právoplatným dňa 2.4.2016. Zmeneným
petitom žalovaná žiadala aby súd určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy v zmluve zo dňa 8.
júla 2008 uzatvorenej medzi žalobkyňou a Poštovou bankou, a.s., so sídlom Prievozská ul. 2/B, 821 09
Bratislava, IČO: 31 340 890, je neplatná. Súčasne žiadal, aby bol žalovaný zaviazaný k povinnosti vydať

žalobkyni sumu vo výške 1 397,51 Eur z titulu bezdôvodného obohatenia.
5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, a to na deň 31.1.2017. Na pojednávanie sa osobne dostavila
len splnomocnená zástupkyňa žalobkyne. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, svoju neprítomnosť
žiadnym spôsobom neospravedlnil a o odročenie pojednávania nežiadal. Súd teda pojednával len v
prítomnosti splnomocnenej zástupkyne žalobkyne. Táto pred súdom poukázala na obsah žalobného

návrhu a k tomu uviedla, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená medzi bankou a žalobkyňou
nespĺňa náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch a z tohto dôvodu má
za to, že je splnená podmienka stanovená v § 4 ods. 3 písm. b) toho istého zákona. Teda je potrebné
vychádzať z toho, že úver bol poskytnutý bezúročné a bez akýchkoľvek poplatkov. Taktiež poukázala nato, že žalobkyňa sa v zmysle čl. 11 podmienok pre úver mala sama dobrovoľne zbaviť práva domáhať
sa ochrany svojich práv pred súdmi. Takýto stup je z pohľadu splnomocnenej zástupkyne žalobkyne
nezákonný. Nemožno podmieňovať poskytnutie úveru tým, že sa spotrebiteľ zbaví ochrany, ktorá je

poskytovaná všeobecnými súdmi a dobrovoľne sa podriadi prerokúvaniu veci pred rozhodcovským
súdom.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby a s obsahom predložených
listinných dôkazov: Zmluva o úvere zo dňa X.X.XXXX, Všeobecné obchodné podmienky, Potvrdenie
zamestnávateľa o vykonávaní zrážok z príjmu žalobkyne zo dňa 2.10.2015 a zo dňa 22.1.2016, ako aj

s ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:
7. Žalobkyňa uzatvorila s právnym predchodcom žalovaného (Poštová banka a.s.) dňa X.X.XXXX
Zmluvu o úvere, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 1 659,70 Eur (50
000,- Sk), ktorý úver sa žalobkyňa zaviazala splatiť prostredníctvom 60 mesačných splátok
vo výške 51,42 Eur (1 549,- Sk). Dátum každej splátky bol k 8-memu dňu toho, ktorého mesiaca, pričom
dátum prvej splátky bol 8.8.2008 a poslednej 8.7.2013. Pôžička bola schválená s ročnou percentuálnou

mierou (RPMN) vo výške 27,95 % a s ročnou úrokovou sadzbou vo výške 24 %. Priemerná hodnota
RPMN bola 64,79 %. Celkové náklady spojené s poskytnutím úveru predstavovali sumu vo výške 1
235,23 Eur (37 212,61 Sk). V bode 5 predmetnej zmluva je uvedené, že podpisom zmluvy zmluvné
strany uzatvárajú Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník,
ktorá je zabezpečením pohľadávky Banky vzniknutej z predmetnej zmluvy. Z predložených Potvrdení

zamestnávateľa žalobkyne o vykonávaní zrážok z jej príjmu mal sú za preukázané, že v období od
októbra 2013 do októbra 2015 bola žalobkyni z príjmu zrazená suma vo výške 3 057,21 Eur.

8. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme

odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b) cit. zákona, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

Podľa § 3 ods. 1 cit. zákona, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 cit. zákona, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver
na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 1 cit. zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná,
pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa ods. 2 písm. a) až písm. m) cit. ustanovenia, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí 6) musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,

b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere

musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred

lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa § 4 ods. 3 cit. zákona, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere
platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 4 ods. 4 cit. zákona, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie

sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

9.Spotrebiteľskézmluvyavzťahyznichvyplývajúcemajúobčianskoprávnupovahu,nakoľkoneupravujú
obchodné vzťahy medzi podnikateľmi, osobami, ktoré konajú v rámci podnikania, ale vzťahy medzi
podnikateľom a fyzickou osobou, ktorá koná v tomto vzťahu pre svoje osobné potreby a na súkromné

účely a nie na účely podnikania alebo obchodu. Na takto posudzovaný vzťah preto treba aplikovať
zákonnú úpravu Občianskeho zákonníka, ktorá bola platná v čase uzavretia zmluvy.

10. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech

zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa ods. 3 cit. ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ods. 4 cit. ustanovenia, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa§53ods.4písm.k)Občianskehozákonníka,zaneprijateľnépodmienkyuvedenévspotrebiteľskej

zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa ods. 5 cit. ustanovenia, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.

Podľa ods. 6 cit. ustanovenia, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných

prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri
poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej
stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

11. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobkyňou a právnym predchodcom
žalovaného (Poštová banka a.s.) vznikol záväzkový vzťah, nakoľko došlo medzi nimi k uzavretiu
formulárovej zmluvy o úvere, ktorá má spotrebiteľský charakter. Na základe predmetnej zmluvy bol
žalobkyni (ako spotrebiteľke) vyplatený za stany právneho predchodcu žalovaného (ako dodávateľa)
úver vo výške 1 659,70 Eur, ktorý úver sa žalobkyňa zaviazala splatiť prostredníctvom pravidelných

mesačných splátok vo výške 51,42 Eur. Žalobkyňa celkom splatila zrážkami z jej príjmu
sumu vo výške 3 057,21 Eur. Súd z predložených listinných dôkazov zistil, že
zmluva o úvere (súd má za to, že v danom prípade išlo o poskytnutie tzv. klasického úveru, nakoľko tomu
nasvedčuje jednak mechanizmus jeho splácania - pravidelné mesačné splátky, a jednak aj spôsob jeho
čerpania - jednorazové vyplatenie; pri revolvingových úveroch sa jedná o poskytnutie úverového rámca

- limitu, ktorý môže dlžník čerpať aj opakovane do schválenej výšky, za predpokladu, že splátkami tento
úverový limit každomesačne do jeho výšky doplní) neobsahuje jednoznačné a zrozumiteľné uvedenie
výšky RPMN. V bode II. Zmluvy je okrem výšky RPMN (27,95 %) uvedená aj priemerná RPMN (64,79
%). Ustanovenia zmluvy o RPMN sú uvedené nezrozumiteľným, nejasným a mätúcim spôsobom, a tak
nekorešpondujú zákonnej povinnosti uviesť RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Údaj o RPMN

musí byť totiž v zmluve uvedený jasne a zrozumiteľne, a preto v danom prípade možno poskytnutý
úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, a to v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia § 4 ods.
3 zákona č. 258/2001 Z.z. Rovnako tak súd poukazuje aj na to, že v zmluve nie sú
jednoznačne uvedené termíny splatnosti jednotlivých splátok, čo je taktiež jeden z povinných údajov
zmluvyospotrebiteľskomúverevzmyslevyššieuvedenýchzákonnýchustanovení.Vzmluvejeuvedený

len dátum prvej a poslednej splátky. Zrozumiteľnosť údajov uvedených v zmluvách o spotrebiteľských
úveroch je podstatnou náležitosťou hlavne kvôli tomu, že vo väčšine prípadov sú úvery poskytované
osobám s priemerným vzdelaním, bez odborného ekonomického či právnického vzdelania, a teda tieto
osoby nie sú schopné náležitým spôsobom posúdiť formuláciu použitú v zmluve, a spôsob akým sú
zmluvy písané je pre ne nezrozumiteľný. Činnosť a prax súdov rozhodovaním však smeruje k tomu, aby

zmluvy takéhoto typu boli písané jazykom pochopiteľným pre bežného spotrebiteľa, jazyk absentuje.
Súd teda má zato, že uzatvorená zmluva nebola uzatvorená v predpísanej forme a neobsahovala všetky
zákonom stanovené náležitosti, a teda úver, ktorý bol žalobkyni poskytnutý, jej bol poskytnutý bez úrokov
a bez poplatkov, t.j. vo výške 1 659,70 Eur, pričom však celkom splatila už sumu vo výške 3 057,21
Eur, t.j. o 1 397,51 Eur viac. Uvedená suma tak predstavuje bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo

na strane žalovaného, a ktoré je tento tak povinný vrátiť (vydať) žalobkyni. Vzhľadom na uvedené,
dohodu o zrážkach zo mzdy ako prostriedok zabezpečujúci pohľadávku vzniknutú zo zmluvy o úvere, je
potrebné považovať za neplatnú, nakoľko zabezpečuje pohľadávku vzniknutú z právneho úkonu, ktorý
trpí vadami. Dohoda o zrážkach zo mzdy bez súdnej kontroly, kedy spotrebiteľ nemá možnosť tieto
zrážky zrušiť, je neprijateľnou podmienkou spôsobujúcou výraznú nerovnováhu v postavení zmluvných

strán, a teda v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je neplatná. Takáto dohoda
sa odchyľuje od ustanovenia § 551 Občianskeho zákonníka. Predformulovaný súhlas spotrebiteľa,
formálne dosiahnutý štandardnou zmluvnou podmienkou, nemožno za žiadnych okolností považovať
za náležitý a individualizovaný prejav vôle spotrebiteľa s úkonom, na ktorý sa tento výslovne požaduje.Spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa, pričom výkon zrážok zo
mzdy je súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti. Vzhľadom
na uvedené súd podanej žalobe vyhovel tak v časti určenia neplatnosti Dohody o zrážkach

zo mzdy, ako aj v časti vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 1 397,51 Eur, nakoľko mal za to,
že žaloba bola podaná dôvodne.

12. Súd rozhodol na základe dôkazov označených a navrhnutých stranami sporu. Sám žiadne
dôkazy nevykonával ani neinicioval, a to s prihliadnutím na zásadu rovnosti strán súdneho konania

ako aj s prihliadnutím na právo strán sporu na spravodlivé a nestranné prejednanie veci. Námietky
podané zo strany pôvodného žalovaného súd považoval za nedôvodné, nakoľko v priebehu konania
došlo k zmene strany sporu na strane žalovaného, pričom na stranu žalovaného vstúpila spoločnosť,
na ktorú bola postúpená pohľadávka vzniknutá z vyššie uvedenej zmluvy, naliehavý právny záujem
žalobkyne mal súd za daný, nakoľko bolo v záujme žalobkyne rozhodnúť o platnosti, resp. o neplatnosti
dohody o zrážkach z jej príjmu, a to za účelom ochrany jej majetku - peňažných prostriedkov,

t.j. aby nedochádzalo k zrážkam aj vtedy ak pohľadávka už bola dávno splatená a napokon k námietke o
právomoci prejednávať spor na všeobecnom súde, súd uvádza, že sa plne stotožňuje so žalobkyňou a
jej tvrdením, že nie je možné aby sa spotrebiteľ zbavil ochrany, ktorá je poskytovaná všeobecnými súdmi
a dobrovoľne sa podriadi prerokúvaniu veci len pred rozhodcovským súdom. Tu rovnako súd poukazuje
na ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, ktoré za neprijateľné podmienky uvedené v

spotrebiteľskej zmluve považuje najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej
doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

13. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

14. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 C.s.p., podľa ktorého nárok na náhradu trov
vznikol žalobkyni ako plne úspešnej strane sporu. Nakoľko však žalobkyni v konaní žiadne
trovy nevznikli, žiadne si neuplatnila a žiadne jej nevyplývajú ani zo súdneho spisu, súd jej ich náhradu
nepriznal.
Súd podanej žalobe vyhovel v plno rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa

týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa popri týchto všeobecných
náležitostiach uvedie aj to proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrhnavykonanieexekúciepodľaZákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.