Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 10. november 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/63/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117220747
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7117220747.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek
senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Agnesy Hricovej v právnej veci H.. E. G. nar. X.X.XXXX
bývajúceho v P. na E. ulici č. XX na návrh E.. E. G. H.. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v P. na H. ulici
č. X zastúpenej Advokátskou kanceláriou Mária Grochová a partneri s.r.o. so sídlom v Košiciach na
Bočnej ulici č. 10 v konaní o návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia o obmedzenie

spôsobilosti na právne úkony H.. E. G. o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Košice
I č.k. 11Ps 12/2017-7 z 18.8.2017 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j euznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh navrhovateľky na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým žiadala obmedziť spôsobilosť na právne úkony svojho brata H.. E.

G. nar. X.X.XXXX bývajúceho v P. na E. ulici č. XX s odôvodnením, že navrhovateľka neosvedčila
potrebu nariadenia neodkladného opatrenia. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že súd má v prvom
rade sledovať záujem dotknutej osoby a pri rozhodnutí o obmedzení spôsobilosti na právne úkony
musia byť splnené zákonné predpoklady, ku ktorým konajúci súd môže dospieť až na základe dôsledne
vykonaného dokazovania vo veci samej.

2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote prostredníctvom Advokátskej kancelárie Mária
Grochová a partneri s.r.o. odvolanie navrhovateľka s odôvodnením, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil
skutočný stav veci. Vytkla konajúcemu súdu, že rozhodnutie je nedostatočne zdôvodnené, zmätočné
a nepresvedčivé. Povinnosť riadneho a zrozumiteľného zdôvodnenia súdneho rozhodnutia je pritom

základným predpokladom spravodlivého konania podporená bohatou judikatúrou tak Ústavného súdu
SR, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva. Zdôraznila, že dôvod, prečo žiada nariadiť neodkladné
opatrenie je predovšetkým záujem jej brata, kedy ho chce chrániť a to tak jeho zdravie, ako aj majetok
a to tu a teraz. Zdôraznila, že konanie vo veci samej bude trvať dlhé mesiace a jej brat potrebuje liečbu
dnes, kedy je v najťažšej fáze svojej choroby a v ťažkom mánickom stave, je nezvládnuteľný, prichádza
o majetok a je tu hrozba, že sa stratí a niekto mu ublíži. Poukázala na lekársku správu, ktorú priložila a

z ktorej vyplýva, že ústavná liečba je nutná, pričom túto liečbu brat odmieta a odmieta aj lieky. Žiadala
preto, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia vyhovel v celom rozsahu. V prípade, ak by sa odvolací súd z akéhokoľvek dôvodu nestotožnil
s navrhovanými obmedzeniami v plnom rozsahu žiadala, aby vzhľadom na vážnosť situácie obmedzil
spôsobilosť na právne úkony E. G. tak, aby nemohol do rozhodnutia vo veci samej rozhodovať o svojej
liečbe, o umiestnení v zdravotníckom zariadení alebo v zariadení sociálnych služieb a aby nemohol

nakladať s majetkom a finančnými prostriedkami nad sumu 100 € týždenne. V danom prípade žiada,
aby odvolací súd ustanovil navrhovateľku ako je opatrovníčku.3. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

4. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

5. Podľa § 387 ods. 1,2 a 3 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo

výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní
na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

6. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel neodkladného opatrenia, ktorým je predbežná,
rýchla, i keď len dočasná úprava právnych, nielen faktických pomerov účastníkov. Nariadenie
neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie
pochybnosti o jeho potrebe. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na vydanie

neodkladného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Táto naliehavosť je
príčinou,žesúdmôžerozhodnúťlennazákladeosvedčeniatvrdenýchskutočnostíbeztoho,žebymusel
byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie či a kedy je takáto potreba daná, je ponechaná
na úvahu súdu.

7. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej i inštancie ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CMP v rozsahu danom ust. §
66 CMP a dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že navrhovateľka neosvedčila dostatočne
naliehavosť potreby neodkladným opatrením o obmedzení spôsobilosti na právne úkony svojho brata.

8. K odvolacej námietke navrhovateľky, ktorá poukazuje na odôvodnenie súdu prvej inštancie,
predovšetkým na bod 14, kde podľa jej vyjadrenia konajúci súd uviedol len všeobecné poučky, ktoré
nikto nerozporuje, odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie v danom bode poukazuje na teoretické
úvahy týkajúce sa otázky obmedzenia na právne úkony v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia,
avšak ide o úvahy, ktoré musí konajúci súd rešpektovať a v zmysle ktorých musí konať. Aj odvolací

súd zdôrazňuje, že v zmysle novej právnej úpravy je súd povinný v konaní o obmedzení spôsobilosti
na právne úkony sa zaoberať tým, či neprichádzajú do úvahy aj menej radikálne zásahy do integrity
fyzickej osoby ako sú navrhované. V konaní o spôsobilosti na právne úkony sa rozhoduje o osobnom
stave osoby, ktorá má byť obmedzená v spôsobilosti na právne úkony, čo výrazne zasahuje do integrity
fyzickej osoby a preto je povinnosťou súdu sledovať tak, ako to konštatoval súd prvej inštancie záujem

dotknutejosobyaažnáslednezáujemverejných,čitretíchosôbaniejeprípustné,abyvtýchtoprípadoch
došlo k preferovaniu verejného záujmu a záujmu tretích osôb na úkor záujmu dotknutej osoby. Tieto
skutočnosti musia byť preukázané dôsledným dokazovaním v zmysle súčasne platných ustanovení
upravujúcich obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. K obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony
bude teda možné pristúpiť, ako správne konštatoval súd prvej inštancie až po vyčerpaní všetkých

menej represívnych prostriedky a opatrení, alebo ak sa už iné obmedzenia nedajú použiť. Odvolací
súd dodáva, že z obsahu spisu a prepúšťacej správy, osoba, ktorá má byť obmedzená v spôsobilosti
na právne úkony H.. E. G. bol prijatý na psychiatrické oddelenie K. F. A.. H. v P.O. dňa 24.7.2017 a
prepustený 8.8.2017 s doporučením, že stav pacienta si vyžaduje dlhodobú ústavnú psychiatrickú liečbu
s následným plánovaným umiestnením v DSS. Na základe toho bol preložený po predchádzajúcom

dohovore s riaditeľom E.. C. E. do psychiatrickej liečebne v H., kde sa nachádzal aj v čase podania
návrhu na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Vychádzajúc z uvedeného je odvolací súd názoru,
že menovaný podstúpil psychiatrickú liečbu, je sledovaný a preto mu za týchto okolností nehrozí žiadne
zjavné ohrozenie jeho záujmov, ktoré by vyžadovalo riešenie nariadením neodkladného opatrenia.

9. K odvolacím námietkam navrhovateľky z hľadiska právneho posúdenia veci, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, nesprávne a neúplne zistil skutočný stav, odvolací súd zdôrazňuje, že v
konaní o nariadení neodkladného opatrenia súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a rozhodujespravidla bez pojednávania a bez výsluchu strán (§ 329 ods. 1 CSP). Dokazovanie má v konaní
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania, to znamená, že súd na
základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom

nemusí dodržať formalizovaný postup štandardného procesného dokazovania. Osvedčené skutočnosti
následne spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie
náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska procesného a hmotného práva
legitimizuje vyhovujúci, resp. zamietavý výrok. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku,
teda nároku vo veci samej je navrhovateľ povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie. Táto požiadavka

vychádza jednak z premisy, že zjavne neodôvodnenému nároku nemožno poskytnúť predbežnú
procesnú ochranu a jednak z predpokladu, že dôvodnosť nároku vo veci samej je navrhovateľ spôsobilý
osvedčiťjednoduchšieahodnovernejšienežsamotnúpotrebuneodkladnejúpravypomerovaleboobavu
z ohrozenej úpravy pomerov. Vzhľadom na uvedené špecifické okolnosti je preto súd povinný vždy
dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či reálne došlo k osvedčeniu
všetkých skutočností, ktorými je nariadenie neodkladného opatrenia v konkrétnom prípade podmienené.

Najmä pri neodkladných opatreniach, ktorými majú byť obmedzené určité dispozičné úkony, nie je
spravidla dostatočne možné v tomto štádiu procesu vyžadovať dôsledné preukázanie úmyslu osoby,
proti ktorej má neodkladné opatrenie smerovať. Úmysel ako bezprostredný vnútorný vzťah osoby k
určitému právnemu následku je osvedčiteľný iba vo výnimočných prípadoch s nepomernými ťažkosťami,
a preto aj z tohto dôvodu odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, že rozhodnúť

o obmedzení spôsobilosti na právne úkony menovaného bude možné len na základe dôsledne
vykonaného dokazovania vo veci samej a v zmysle príslušných ustanovení zákona. Len na základe
takto vykonaného dokazovania bude možné spravodlivo rozhodnúť o obmedzení spôsobilosti na právne
úkony a takto dôsledne dodržať všetky práva osoby, ktorá má byť obmedzená v spôsobilosti na právne
úkony.

10. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne potvrdil a zároveň sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením, preto na zdôraznenie jeho
správnosti uviedol ďalšie dôvody podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

11. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanieniejeprípustnéprotirozsudku,ktorýmsavyslovilo,žesamanželstvorozvádza,žejeneplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania.