Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. október 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/359/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415202471
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mario Dubaň

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1415202471.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr.

Alexandry Hanusovej a JUDr. Romana Bolebrucha v právnej veci žalobcu: Správcovské bratislavské
družstvo, Drobného 27, Bratislava, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Zuzana Papšíková, s.r.o.,
Jégeho 8, Bratislava, proti žalovanej: Z. F., O. XX, B., o zaplatenie 298,66 eura s príslušenstvom, na
odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 5C/63/2015-53, zo dňa 5.5.2016,
takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi proti žalovanej p r i z n á v a plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť uhradiť žalobcovi 266,93
eura, spolu s úrokom z omeškania 5,15 % ročne od 1.8.2014 do zaplatenia, zmluvnú pokutu 0,83
eura a náhradu trov konania spočívajúcu v uhradenom súdnom poplatku 33 eur a v trovách právneho
zastúpenia 152,05 eura; vo zvyšku žalobu zamietol.

2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie mal
vo vzťahu k skutkovému stavu za preukázané, že žalovaná si ako vlastník bytu č. X nachádzajúceho

sa v O. XX, B. (ďalej len „byt“) nesplnila svoju povinnosť a nezaplatila žalobcovi nedoplatok na ročnom
vyúčtovaní za rok 2013 vo výške 266,93 eura v zmysle článku IV., bod 8. Zmluvy o výkone správy
(ďalej len „zmluva“). Žalovaná neprevzala uvedené vyúčtovanie v odbernej lehote, z listín založených v
súdnom spise však bolo zrejmé, že mala možnosť sa s vyúčtovaním oboznámiť.

3. Súd prvej inštancie s poukazom na § 8a ods. 2 veta prvá a druhá zákona č. 182/1993 Z.z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 182/1993

Z.z.“) a článok IV. bod. 8 zmluvy zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 266,93 eura, ktorá predstavuje
nedoplatok na ročnom vyúčtovaní za rok 2012, pretože si ako vlastník bytu svoje povinnosti voči
žalobcovi ako správcovi riadne nesplnila a nedoplatok na ročnom vyúčtovaní za rok 2013 neuhradila.
Podľa § 544, § 517 ods. 1, ods. 2 Obč. zák., § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z., čl. IV. bod 9. zmluvy
priznal žalobcovi aj zmluvnú pokutu 0,83 eura a úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po uplynutí
lehoty na úhradu nedoplatku z ročného vyúčtovania. Ďalej uviedol, že žalobca sa domáhal aj zaplatenia
hotovýchvýdavkov30,90eura,jednaknazákladefaktúryč.XXXXXXXXz31.1.2015,ktorouakosprávca

vlastníkom bytov a nebytových priestorov vyfakturoval náklady spojené s prípravou podkladov na
vymáhanie neuhradeného nedoplatku vyúčtovania nákladov za užívanie bytu a služieb s tým spojených
(vyhľadávanie dokumentácie, vyhotovenie podkladov, fotodokumentácia dokladov, výzva na uhradenie
nedoplatkov a odovzdanie advokátskej kancelárii), a jednak v zmysle platného cenníka SBD. Žalobcanepreukázal konkrétnu výšku jednotlivých úkonov uvedených vo faktúre cenníkom, na ktorý sa v tejto
faktúre odvoláva a ani neodôvodnil, na základe akých skutočností vystavil faktúru a adresoval ju všetkým
vlastníkom bytov a nebytových priestorov na ulici O. XX. Vychádzajúc z uvedeného súd prvej inštancie

žalobu v časti o zaplatenie 30,90 eura ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa
§ 142 ods. 3 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal v konaní neúspech v časti o zaplatenie 30,90 eura a úspech v
časti o zaplatenie 266,93 eura a zmluvnej pokuty, priznal plnú náhradu trov konania, ktoré pozostávajú
z trov právneho zastúpenia 152,05 eura a náhrady iných trov konania 33 eur.

4. Proti vyhovujúcej časti rozsudku podala žalovaná odvolanie a žiadala rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a
právnych argumentov jej odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) možno konštatovať, že v ňom namietala
nesprávne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie súdom prvej inštancie. Mala za to, že
súd prvej inštancie si v predmetnom konaní nesplnil všetky svoje povinnosti, nakoľko sa nezaoberal
otázkou vecnej legitimácie strán sporu, predovšetkým aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu. V tejto

súvislosti poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.6.2010, sp. zn. 2Cdo/205/2009.
Ďalej namietala, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku žiadnym spôsobom nevysporiadal
s platnosťou predmetnej zmluvy, čo považovala vo vzťahu k žalovanému nároku za nevyhnutné.
Uvedené vyslovila s poukazom na skutočnosť, že žalobca nie je legitímnym správcom a ani nemôže
byť legitímnym správcom bytového domu, pretože neexistuje žiadna zápisnica zo schôdze vlastníkov o

hlasovaní žalobcu do funkcie vykonávateľa správy bytového domu na O.É. ulici XX, B., neexistuje ani
prezenčná listina o účasti vlastníkov bytov a nebytových priestorov na predmetnej schôdzi. Na podporu
uvedeného dala do pozornosti uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 15Co/378/2010, v ktorom
odvolací súd v obdobnej veci zaviazal súd prvej inštancie posúdiť aktívnu legitimáciu žalobcu, platnosť
dohody o ukončení výkonu správy a zistiť, či náklady uvedené vo vyúčtovaní boli vyúčtované správne;

obdobne rozhodol aj súd prvej inštancie v konaniach sp. zn. 5C/112/2014 a sp. zn. 22C/205/2013.
Napokon poukázala aj na fakt, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z nesprávnych údajov
predložených žalobcom ohľadne neprevzatia ročného vyúčtovania za rok 2013, nakoľko si predmetné
vyúčtovanie prevzala a v zákonnej lehote ho u žalobcu reklamovala.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol,
že preukázal svoju vecnú legitimáciu predmetnou zmluvou v znení jej dodatkov, ktorá bola riadne
uzatvorená medzi ním a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na O. XX, B.. Dodal,
že v predmetnom konaní vystupuje v mene a na účet ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov,
nie len na základe zmluvy, ale najmä v súlade s § 8b zákona č. 182/1993 Z.z. Napokon podotkol, že

žalovanou spomínané konanie na Okresnom súde Bratislava IV sp. zn. 5C/112/2014 je v štádiu konania
pred súdom prvej inštancie a ešte nebolo rozhodnuté vo veci (obdobne konanie sp. zn. 22C/205/2013).
Ostatné námietky žalovanej považoval za bezpredmetné.

6. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.) preskúmal

napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1
C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti je vo výroku vecne správny
(§ 378 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 26.10.2017 (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 3 C.s.p.).

7. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku,

konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalovanej
v odvolaní (ktoré v súhrne spochybňujú vecnú správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie,
nakoľko má vychádzať z nesprávneho právneho posúdenia veci), s ktorými sa odvolací súd musí v
odôvodnení vysporiadať (§ 387 ods. 3 C.s.p.) hodno podotknúť, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú
argumentáciu a to s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k

posúdeniu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na vymáhanie nedoplatkov za užívanie bytu a služieb
s tým spojených v zmysle § 8b ods. 2 písm. b) zák. č. 182/1992 Zb. Žalovanou uvádzané tvrdenia
v odvolaní neboli spôsobilé zmeniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie,
na ktorých založil svoje rozhodnutie, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené nové rozhodujúce
skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli privodiť priaznivejšie rozhodnutie v prospech odvolateľky.

8. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že vecnou
legitimáciou v občianskom súdnom konaní sa rozumie oprávnenie vyplývajúce z hmotného práva.
Vecnú legitimáciu má tá zo strán sporu, ktorá je nositeľom hmotného práva, o ktorom v konaníide, inak vyjadrené, ktorému svedčí stav z hmotného práva (právo alebo povinnosť), o ktorú v
konaní ide; nedostatok vecnej legitimácie je dôvodom na zamietnutie žaloby. Žalovaná v odvolaní
namietala nesprávne právne posúdenie veci, keď súdu prvej inštancie vyčítala, že sa nezaoberal vecnou

legitimáciou sporových strán, najmä žalobcu, a s tým súvisiacou platnosťou zmluvy o výkone správy
bytového domu, s ohľadom na to, že neexistuje zápisnica zo schôdze vlastníkov bytov, na ktorej
sa dohodli na poverení žalobcu správou tohto domu. Žalobca na preukázanie vecnej legitimácie na
vymáhanie nedoplatku na úhradách za užívanie bytu v bytovom dome vo vchode O. Č.. XX v B. od
žalovanej ako vlastníčky bytu č. XX pripojil k žalobe zmluvu (o výkone správy), uzavretú medzi ním a

vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v tomto dome dňa 19.6.2001 so zoznamom vlastníkov bytov vo
vchode č. XX s ich podpismi, dodatok č. 1 k zmluve z 13.2.2003, dodatok č. 2 z 11.11.2004, dodatok č. 3
z 26.6.2008 s pripojeným zoznamom vlastníkov bytov z vchodu č. 13. Okrem tohto k jeho identifikačným
údajom uviedol, že koná ako správca v zmysle ustanovenia § 8b ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. a v žalobe
poukázal aj na ustanovenie § 8b ods. 2 písm. e) a § 10 ods. 6 a ods. 7 zák. č. 182/1993 Z.z.

9. Podľa § 8b ods. 1 veta prvá zák. č. 182/1993 Z.z. správca je povinný vykonávať správu domu
samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať
pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom.

10. Podľa § 8b ods. 2 písm. e) zák. č. 182/1993 Z.z. správca domu je povinný sledovať úhrady za plnenia

a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky.

11. Podľa § 10 ods. 1 veta prvá zák. č. 182/1993 Z.z. vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú
povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky

mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho
po vklade vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností. Podľa ods. 6 tohto paragrafu úhrady za plnenia sú vlastníci bytov a nebytových
priestorov v dome povinní mesačne vopred uhrádzať na účet domu v banke.

12. Vecná legitimácia žalobcu na vymáhanie nedoplatku vlastníka bytu na platbách za užívanie bytu
a služieb s tým spojených uhrádzaných do fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu vyplýva
z uvedených ustanovení zák. č. 182/1993 Z.z., najmä § 10 ods. 1. Námietka žalovanej, že žalobca
nemá vecnú legitimáciu na podanie predmetnej žaloby teda nie je dôvodná. Žalobca je v danej
veci aj procesne legitimovaný na podanie predmetnej žaloby, ktorá dopĺňa aktívnu vecnú legitimáciu

žalobcu. Oprávnenie žalobcu domáhať sa od vlastníka bytu, aby do fondu zriaďovaného pri správe
bytového domu prispieval dohodnutú sumu, teda ochrany práva patriaceho hmotnoprávne oprávneným
vlastníkom bytov, je daná osobitným zákonným oprávnením v § 8b ods. 2 písm. e) zák. č. 182/1993
Z.z. Týmto zákonným ustanovením je umožnené, aby sa ochrany práva patriaceho vlastníkom bytov v
bytovom dome domáhala iná osoba, správca bytov, ktorá nie je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia

a ani to o sebe netvrdí.

13. Za dôvod neplatnosti zmluvy žalovaná označila to, že neexistuje zápisnica zo schôdze vlastníkov,
na ktorej títo poverili žalobcu správou predmetného bytového fondu a ani prezentačná listina o účasti
vlastníkov bytov na takejto schôdzi. Odvolací súd zo spisu zistil, že žalobca k návrhu na začatie konania

pripojil kópiu zmluvy o výkone správy, uzavretú medzi ním a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov
v bytovom dome na O. R.. Č.. XX V. B. z 19.6.2001, ku ktorej pripojil zoznam vlastníkov bytov vo
vchode č. XX, ktorí zmluvu podpísali. Za situácie, ak druhá sporová strana v konaní pred súdom prvej
inštancienenamietalaoprávneniežalovanéhospravovaťpredmetnýbytovýfondnazákladetejtozmluvy,
resp. platnosť zmluvy o výkone správy predmetného domu uzavretej žalobcom s vlastníkmi bytov, tak

nemožno tomuto súdu vytýkať, že sa osobitne nezaoberal týmito otázkami a vychádzal zo zmluvy
a jej dodatkov predložených žalobcom (§ 120 ods. 3 O.s.p., platný v čase rozhodovania súdu prvej
inštancie - súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov). Žalovaná
sa pojednávania pred súdom prvej inštancie bez ospravedlnenia nezúčastnila, a v jedinom jej podaní
zaslanom súdu (odpore k platobnému rozkazu) nenamietala platnosť zmluvy o správe predmetného

bytového domu žalobcom.

14. Námietku neplatnosti zmluvy o výkone správy mohla žalovaná uplatniť v konaní vedenom súdom
prvej inštancie a tak sa ňou odvolací súd nezaoberal (§ 366 C.s.p.), navyše, ak toto svoje tvrdenienepodložila konkrétnym odôvodnením a nepripojila k odvolaniu žiadne dôkazné prostriedky. V tejto
súvislosti odvolací súd poukazuje na v civilnom sporovom konaní (predtým občianskom súdnom
konaní) uplatňovanú zásadu koncentrácie, ktorá je zákonným príkazom adresovaným súdu, podľa

ktorého ku skutočnostiam a dôkazom, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, v odvolacom
konaní nemožno prihliadať. V odvolacom konaní je prípustné doplnenie dokazovania len v taxatívne
vymedzených prípadoch v § 366 C.s.p. (v čase podania odvolania v § 205a O.s.p., podľa ktorého
skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok

konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a d) ich účastník konania bez
svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa); v preskúmavanej
veci nejde o žiaden z týchto zákonom stanovených prípadov. A pretože žalovaná v podanom odvolaní
ďalej argumentovala už len ničím nepodloženými subjektívnymi názormi a neuviedla žiadne relevantné

skutočnosti,ktorýmibypreukázalanesprávnosťnapadnutéhorozhodnutia,odvolacísúdostatnétvrdenia
uvádzané v odvolaní nepovažoval za podstatné, t.j. také, ktoré by svojou relevanciou aj v prípade
preukázania boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku; ďalšie odvolacie námietky žalovanej
preto odvolací súd vyhodnotil v ich súhrne ako právne irelevantné a také, ktoré z povahy veci nie sú
spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi priznal proti žalovanej plný nárok
na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mal vo veci plný úspech.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).