Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. október 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/307/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114212025
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4114212025.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr.

Renáty Pátrovičovej a JUDr. Borisa Minksa, v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom
Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 264 29 705, proti žalovanému: J. Q.,
narodený XX.X.XXXX, trvale bytom M., W. XXXX/XX, o plnení zo zmenky, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 23. novembra 2016, č.k. 10C/70/2014-68, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému voči žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Okresný súd Nitra (ako súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový

poriadok, ďalej len „CSP“ ) rozsudkom zo dňa 23. novembra 2016, č.k. 10C/70/2014-68 (ďalej len
„napadnutý rozsudok“) konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku 0,19 % ročne zo sumy 344 eur
od 27.3.2011 do zaplatenia zastavil.

1.2. Žalobu vo zvyšnej časti zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobca sa v spore začatom 17.4.2014 vo forme tlačiva

podľa prílohy nariadenia ES č. 861/2007 (ďalej len "nariadenia") a jeho doplnením požadoval, aby súd
rozhodol, že právny predchodca žalovaného je povinný zaplatiť mu zmenkovú sumy 344 eur spolu so
zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 27.3.2011 do zaplatenia a úrokom 6 % ročne od 10.6.2011 do
zaplatenia s odôvodnením, že nadobudol všetky práva zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný 22.9.2010
a v ktorej sa zaviazal zaplatiť túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa, pričom na ňu
doposiaľ nič nezaplatil.

3. Žalobca zobral podaním doručeným súdu 29.12.2015 žalobu v časti o zaplatenie zmenkového úroku
vo výške 0,19 % ročne späť a žiadal konanie zastaviť. Pretože hodnota pohľadávky nepresahuje 2000
eur, a teda ide podľa čl. 2 nariadenia o konanie s nízkou hodnotou sporu, ktoré sa podľa čl. 19 nariadenia
riadi zákonom č. 140/1915 Z.z., pretože sa vedie v Slovenskej republike, súd konanie v tejto časti s
poukazom na § 145 ods. 2 veta druhá CSP zastavil.

4. Právny predchodca žalovaného T. Q. zomrel XX.X.XXXX, jeho dedičom je podľa Osvedčenia o

dedičstve z 19.5.2016 č.k. 31D/523/2014-45 spísaného súdnom komisárkou JUDr. S. L. je žalovaný,
preto súd uznesením z 30.8.2016 č.k. 10C/70/2014-58 rozhodol, že v konaní pokračuje so žalovaným
ako jeho dedičom.5. Žalovaný sa k žalobe vyjadril a uviedol, že pohľadávku s úrokom 0,06 % denne akceptuje.

6. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 297 písm. b) CSP, pretože ide iba o otázku

jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

7. Súd prvej inštancie z hľadiska skutkového stavu vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaný vystavil
22.9.2010 v Nitre zmenku na zmenkovú sumu 344 eur s tým, že na ňu zaplatí pri predložení na

rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zapísaná v obchodnom
registri Okresného súdu Bratislava 1, Oddiel: Sro, vložka číslo 23636/B zmenkovú sumu: tristotridsať
eur a zmenkový úrok 0,25% denne od dátumu začiatku úročenia: 27. marca 2011. Zmenka bola
splatná: POHOTOVOSŤ, s.r.o. Pribinova 25, 811 09 Bratislava, vystavená "bez protestu" a "na platenie
predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Na zmenke je uvedený údaj - číslo zmluvy XXXXXXXXX.
Zmenkabolavystavenánazákladedohodyovyplnenízmenkyobsiahnutejvovšeobecnýchobchodných

podmienkach, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere z 22.9.2010, č. XXXXXXXXX, ktorú uzatvoril žalovaný
ako dlžník a spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako veriteľ.

8.1. Nazákladepredmetnejúverovejzmluvyposkytolveriteľžalovanémuúvervovýške250eur,ktorýsa
žalovaný zaviazal vrátiť v 12-tich splátkach vo výške 39 eur , t.j. zaplatiť celkom 468 eur, pričom úroková

sadzba v zmluve nie je uvedená. Žalovaný si dobrovoľne neplnil svoje povinnosti, a preto veriteľ uplatnil
svoje práva na Stálom rozhodcovskom súde so sídlom v Bratislave, ktorý jeho návrhu rozsudkom sp.
zn. SR 07028/11 z 1.8.20111 v celom rozsahu právoplatne vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie
žalovanej sumy s pôvodne uplatneným zmenkovým úrokom, úrokom a na náhradu trov konania.

8.2. Žalovaný si naďalej svoju povinnosť dobrovoľne nesplnil, preto veriteľ navrhol u súdneho exekútora
vykonať proti žalovanému exekúciu na vymoženie priznanej istiny s príslušenstvom na základe
predmetného exekučného titulu. Súdny exekútor požiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie a Okresný súd Nitra uznesením z 28.11.2012 č.k. 25Er/1324/2012-11 žiadosť zamietol, avšak
toto rozhodnutie Krajský súd v Nitre uznesením z 21.6.2016 č.k. 25CoE/62/2013-28 zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd Nitra 27.11.2014 uznesením z 24.11.2016 č.k. 25Er 1324/2012-53
žiadosť o udelenie poverenia opäť zamietol, ale jeho rozhodnutie nie je doposiaľ právoplatné.

9.1. Z obsahu zmenky a pripojeného exekučného spisu mal súd za preukázané, že predmetná zmenka
vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pretože právny predchodca žalobcu pri uzatváraní

hlavného záväzkového vzťahu, ktorým je zmluva o úvere, konal a žalovaný nekonal v rámci predmetu
svojejpodnikateľskejaleboobchodnejčinnosti, apretojesúdpovinnýzúradnejmocivtomtokonaní,
v ktorom si žalobca uplatňuje nárok zo zmenky, prihliadnuť podľa § 17 ods. 1 a 2 zákona č. 191/1950
Sb. v znení účinnom od 23.12.2015 na skutočnosti odôvodňujúce námietky žalovaného aj z jeho vzťahu
voči právnemu predchodcovi žalobcu. Aj judikatúra súdneho dvora EÚ vyžaduje a ani zo znenia § 17

zákona č. 191/1950 Sb. v znení účinnom do 22.12.2015 nevyplýva zákaz skúmania kauzálnych vzťahov,
t.j. neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, na ktorých krytie je zmenka určená ex offo.

9.2. Zo spoločného stanoviska občianskoprávneho a obchodnosprávneho kolégia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 20.10.2015 rovnako vyplýva, že ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného

nároku doloží zmenku a súdu vyplynie súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného
nároku je ex offo povinný zabezpečiť prieskum tohto nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti
úkonu, v ktorom má nárok základ. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ je možné ju skúmať až po
úroveň dohody o vyplňovacom práve aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, keď bola zmenka
vystavená.

10.1. Podľa súdu prvej inštancie z obsahu úverovej zmluvy vyplýva, že veriteľ poskytol žalovanému
peňažné prostriedky za úrok vo výške 46,58 % ročne, pretože bola poskytnutá suma 250 eur na 12
mesiacov, pričom žalovaný mal vrátiť sumu 468 eur, ktorý úrok je neprimerane vysoký a v rozpore s
dobrými mravmi. Pretože ide o obligatórnu náležitosť úverovej zmluvy je celá zmluva absolútne neplatná

podľa § 39 OZ, v dôsledku čoho nemôže byť platná ani vystavená zmenka, ktorá ju zabezpečuje, čo
korešponduje aj s právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom SR zo dňa 06.05.2008 pod. sp. zn.
4 Obo 161/2007 (z neplatnej úverovej zmluvy, ktorá sa prieči dobrým mravom a zásadám poctivého
obchodného styku, nemôže vzniknúť ani právo na vyplnenie blankozmenky).10.2. Okrem toho zmenka bola v predmetnej veci vystavená na zabezpečenie nároku veriteľa zo
spotrebiteľskej zmluvy, čo je podľa citovaného zákonného ustanovenia neprípustné, pričom dohoda

o vyplňovacom práve zmenky spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v
neprospech žalovaného ako spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ), pričom je obsiahnutá vo všeobecných
obchodných podmienkach ,a teda súd má za to, že nebola individuálne dojednaná podľa § 53 ods.
2 OZ ,keďže žaloba nepreukázal opak podľa § 53 ods. 3 OZ, preto je neplatná podľa § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka.

11.Úverovázmluvabolauzavretá22.9.2010avtedyajboližalovanémuposkytnutépeňažnéprostriedky.
Pretože súd predmetnú zmluvu vyhodnotil ako neplatnú, mohol si žalobca právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia z neplatnej zmluvy prvý krát uplatniť žalobou na súde 23.9.2010. Pretože ide
o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR I. ÚS 402/2013-10
z 19.6.2013 použijú aj citované ustanovenia občianskeho zákonníka o premlčaní, a pretože žaloba bola
podaná na súde až 17.4.2014, t.j. po uplynutí dvojročnej subjektívnej aj trojročnej objektívnej premlčacej

doby, je žalovaná suma vzhľadom na citované zákonné ustanovenia premlčaná, na čo súd prihliadol
zo zákona. Keďže toto právo nemožno žalobcovi v súdnom konaní priznať, súd žalobu v celom rozsahu
zamietol.

12. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil podľa ustanovení § 39, § 52 ods. 1, 2, 3,

4, § 53 ods. 4 písm. k/, l/ Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a, b/, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, 2, 3, 4, 6
zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, čl. I § 77 ods. 1, 2, § 10, § 11 ods. 1, § 14 ods. 1,
§ 17, § 5 ods. 1, 2, 3 a § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. (ďalej len „ZZŠ“), § 451 ods. 2, § 107 ods. 1
až 3 Občianskeho zákonníka a podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

13. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP, ale v spore úspešnému žalovanému
náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli a ani ich náhradu nežiadal priznať.

14.1. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, domáhajúc
sa zmeny rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 23.11.2016, sp. zn. 10C/70/2014 tak, že odvolací

súd žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalobcovi prizná náhradu trov odvolacieho konania vo výške
26,56 € bez DPH za podané odvolanie a 8,58 € bez DPH režijný paušál, a to všetko navýšené o DPH.

14.2. V dôvodoch odvolania odvolateľ konštatoval, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

15.1. Poukázal na to, že prvoinštančný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vo veci vykonal
dokazovanie oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi,

avšak žalobca a ani žalovaný však takéto dokazovanie nenavrhli. Dokazovanie v sporovom konaní je
ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi
a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli.

15.2. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa

všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zák. č. 191/1950 Sb., dokázal jasne, úplne a
zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme obsahu zmenky
zo strany žalovanej neboli vznesené námietky, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala
vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci.

15.3. V danej veci preto súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a
jej príslušenstva len z predloženej zmenky. V danom konaní súd svoj postup vôbec nezdôvodnil.
Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Zmenka je
listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo žalobcu. Vo vzťahu k žalobcovi
ako indosatárovi je preto jediným legitimizačným prostriedkom, ktorý nie je možné ničím nahradiť.

16.1. Žalovaný mohol v zmysle čl. 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak však
tak neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnejzásady konštruovanej nariadením. Súd samotný nie je legitimizovaný na to, aby postupom podľa § 120
ods.1 veta prvá in fine OSP vznášal námietky voči zmenke za žalovaného.

16.2. Vytýkal súdu, že z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovaného a bez legitímneho podnetu na ťarchu
žalobcu vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter žalovaného ako spotrebiteľa. Žalovaný
sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolával, uplatnenú pohľadávku nerozporoval, svojím konaním
ju prakticky uznal.

16.3. Súd iniciatívne rozširoval okruh dotazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre neho
dostatočný podklad pre zamietnutie návrhu na uplatnenie pohľadávky, nevykonal žiadne dokazovania
nad rámec navrhnutých dôkazov v prospech uplatnenej pohľadávky, teda neobjektívne v tomto konaní
podporil žalovaného, ktorý o túto podporu nepreukázal žiadny záujem, a tak ochranu žalovanému
prakticky nanútil, bez jeho vôle. Nevykonal žiadne dokazovanie nad rámec navrhnutých dôkazov v
prospech uplatnenej pohľadávky, teda neobjektívne podporil žalovaného v tomto konaní, navyše pri

vydávaní rozhodnutia vychádzal z podľa neho nesporných skutočností.

17.1. Prvoinštančný súd navyše pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z podľa neho nesporných
skutočností, keď za nesporné považoval to, že žalovaný so spoločnosťou Pohotovosť, s. r. o., uzatvorili
zmluvu o úvere, ďalej, že zmenka, ktorá je predmetom tohto konania, je zabezpečovacou zmenkou

a že žalovaný uzatvoril zmluvu o úvere ako spotrebiteľ. Uvedené nesporné skutočnosti však neboli
tvrdením ani jedného z účastníkov konania. Súd tieto nesporné fakty vyabstrahoval z dokazovania,
ktoré si sám navrhol. Žalovaný, ani žalobca sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili, preto neexistuje
spôsob, akým by súd mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností. Ak súd svoje rozhodnutie založil
na týchto nesporných skutočnostiach, toto rozhodnutie je postihnuté vadou, ktorá má za následok jeho

nesprávnosť.

17.2. Prvostupňový súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako
aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov práva Európskej únie. Žalobca je majiteľom
zmenky, na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka

je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať
inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Prvoinštančný súd sa aplikáciou príslušných ustanovení
o zmenke upravených v zák. 191/1950 Sb. vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu.

18.1.Odvolateľvytýkalsúdu,že vecposudzoval,akobyišloobežnýzmluvnýzáväzok,čojeneprípustné.

Žalovaná vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré
vyplývajú z jej vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť
žalovaný, tým menej tak môže činiť sám súd.

18.2. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Obo 3/2008

zo dňa 22. októbra 2008 a na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 22. 08. 2002 sp.
zn. 25Cdo 1839/2000. Tak isto uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 43CoZm/102013
zo dňa 21.11.2013 a uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co/79/2013 zo dňa 05.09.2013,
ktoré boli vydané v skutkovo a právne zhodnej veci žalobcu, potvrdzujú uvedené závery žalobcu.

18.3. Vzhľadom na úplnú samostatnosť, oddelenosť, nezávislosť zmenkového záväzku, nie je možné
hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou podľa Zákona spotrebných úveroch a že tomuto zákonu odporuje.
Odvolateľ ďalej argumentoval, že zmenka uplatnená v tomto konaní má všetky zákonom predpísané
náležitosti, a teda ide o platnú zmenku, teda jeho nárok je tak v celom rozsahu dôvodný.

19. Žalobca považuje za potrebné obiter dictum vyjadriť sa aj k záveru súdu o tom, že dohoda
o vyplňovacom práve blanko zmenky by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku pri
poskytovaní spotrebných úverov.

20.1.Samotnýzákonospotrebiteľskýchúverochč.258/2001Z.z.pripúšťa,abynazabezpečeniesvojich

nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia
vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase vyplnenia. Z uvedeného vyplýva, že prípustné sú akékoľvek
zmenky, akékoľvek doložky a zároveň aj blankozmenky s úpravou vyplnenia zmenky v dohode ovyplňovacom práve. Zákonodarca pripúšťal, že zmenky budú vyplňované dodatočne po vystavení,
pretože inak by použil spojenie v čase vystavenia, resp. by vylúčil vyplňovanie zo strany veriteľa.

20.2. Z uvedeného preto vyplýva, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla
byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava
explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek.

20.3. Odvolateľ uviedol, že uplatnená pohľadávka zo zmenky nie je premlčanou. Premlčacia doba

môže začať plynúť až odo dňa splatnosti zmenky, nie od momentu jej vystavenia. Žalovaný vystavil
zmenku ako tzv. vista zmenku, teda jej splatnosť nastáva predložením na platenie. Doložka na zmenke
„na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ predstavuje prípustnú modifikáciu lehoty na
predloženiezmenkykplateniupodľaust.§34ods.1tretiavetaZŠZ.Zuvedenéhojezrejmé,žesplatnosť
zmenky nastáva v momente predloženia, pričom predložiť je ju možné v lehote 4 rokov od jej vystavenia.

20.4. Premlčacia doba tak začína plynúť až v momente predloženia zmenky na platenie. Ku dňu
podania návrhu na uplatnenie pohľadávky na súde nebol nárok zo zmenky premlčaný, pretože odo dňa
predloženia zmenky na platenie neprešla dlhšia doba ako 3 roky. Preukázanie skutočnosti, že nastalo
premlčanie uplatneného nároku zo zmenky je na strane žalovaného. Záver súdu je teda nesprávny a
vyplýva z nesprávneho právneho posúdenia veci.

21. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

22. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej aj
ako „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou v zákonom stanovenej lehote na

podanie odvolania (§ 359 CSP § 362 ods. 1 CSP) ,po zistení, že spĺňa náležitosti odvolania v zmysle §
363 CSP, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario )
za splnenie povinnosti ustanovenej v ust. § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie
je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP v napadnutej časti o zamietnutí
zvyšnej časti žaloby a v časti o náhrade trov konania ako vo výroku vecne správny potvrdil.

23.1. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

23.2. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

23.3. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

23.4. Aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutéhorozhodnutia,môžesa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 CSP).

24. Odvolací súd sa plne stotožňuje s dôvodmi súdu prvej inštancie uvedenými v napadnutom rozsudku,

vrátane dôvodov o premlčaní pohľadávky, na tieto poukazuje ako na správne, a preto ich nebude
opakovať (§ 387 ods. 2 CSP). Na potvrdenie správnosti záverov súdu prvej inštancie a k námietkam
uvedeným v odvolaní žalobcu odvolací súd uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je dostatočne
odôvodnené a tým aj preskúmateľné.

25. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že v danej veci
predmetom konania je nárok vyplývajúci zo zmenky indosovanej na žalobcu sídliaceho v Českej
republike,ktorýsisvojeprávovyplývajúcezozmenkyuplatňujepredsúdomSlovenskejrepublikyvrámci
európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentuaRady(ES)č.861/2007,vktoromsažalobcadomáhalodžalovanéhozaplateniazmenkovej

sumy 438 eur spolu s príslušenstvom, zmenkovej odmeny a náhrady trov konania. Podľa predloženého
návrhu je žalobca ako indosatár nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný,
pričomindosovanázmenkajevistazmenkouopatrenoudoložkou„naplateniepredložiťvlehote 4
rokov od zaplatenia“. Zmenka bola indosantom predložená na zaplatenie, lebo vystaviteľ doposiaľzmenkovú sumu neuhradil. Článok 4 nariadenia upravuje zjednodušený a v zásade písomný spôsob
vedenia konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu s cieľom zjednodušenia prístupu k spravodlivosti.

26. Odvolací súd zastáva názor, že cieľom nariadenia nie je obmedziť súdy pri zadovážení si dôkazov
potrebných pre rozhodnutie vo veci, ale umožniť im využívanie technických a iných prostriedkov v
záujme toho, aby dokazovanie prebehlo čo najjednoduchším a najmenej zaťažujúcim spôsobom. Znenie
článku 4 nariadenia nemožno preto vykladať tak, že by na základe neho nemal súd k dispozícií iné
dôkazné prostriedky než príslušné tlačivá a nemal by ani možnosť oboznámiť sa s inými písomnými

dôkazmi. Z čl. 8 a 9 tohto nariadenia jednoznačne vyplýva, že aj v konaniach s malou hodnotou
sporu je zachovaná možnosť sudcu vykonávať potrebné dokazovanie a nariadiť ústne pojednávanie,
ak to považuje za potrebné. Zjednodušená forma konania podľa nariadenia je preto plne zlučiteľná
s judikatúrou Súdneho dvora EÚ, ktorá prikazuje sudcom ex offo prihliadať na nekalosť zmluvných
podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu sa riadi,
ak nie je ustanovené inak, procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie, čo priamo

vyplýva z čl. 19 nariadenia.

27. Žalobca sa v odvolaní zameral predovšetkým na zdôraznenie platnosti príslušnej zmenky a jeho
námietkyboliprejavomsnahyonepripustenieakéhokoľveksúdnehoprieskumuokolnostívznikuzmenky
a vykonania dokazovania v tomto smere.

28.1. Odvolací súd sa s argumentáciou žalobcu, spochybňujúcou postup súdu pri skúmaní kauzy
pôvodného právneho vzťahu, ku ktorému predstavuje predmetná zmenka zabezpečenie a pri
vykonávaní dôkazov, nestotožňuje. Súdny dvor EÚ totiž vo viacerých rozsudkoch týkajúcich sa smernice
93/13/EHS (počnúc C-240-244/98, Oceano Grupo Editorial, C-243/08, Pannon GSM) vyslovil, že

národný súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách ex offo,
neskôr (C-137/08, VB Pénzügyi Lízing) dokonca vyslovil, že ich musí skúmať ex offo a (C-618/10, Banco
Espanol de Credito), že odporuje európskemu právu, ak ich súd nemôže skúmať a limine (t.j. ak ich
môže skúmať len ex post). V takých prípadoch musí národný súd vykladať národné procesné i hmotné
právo konformne s právom EÚ.

28.2. Odvolací súd z uvedených dôvodov považuje odvolanie žalobcu, podľa ktorého nariadenie samo o
sebe predstavuje prekážku pre vykonanie ex offo súdnej kontroly zmluvných podmienok za nedôvodné.

29.1. Podľa § 17 Zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len „ZZŠ“), kto je žalovaný zo

zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi
alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

29.2. Podľa § 495 OZ platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na základe ktorého je dlžník
povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku, s výnimkou cenných papierov hromadne

vydaných alebo iných cenných papierov, pre ktoré je zákonom ustanovené, že veriteľ túto povinnosť
nemá.

30. Z ust. § 17 ZZŠ nevyplýva zákaz skúmania kauzálnych námietok ex offo, takže toto ustanovenie
pripúšťa i taký výklad, že ich skúmať možno. Nariadenie neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by

zakazovalo alebo neumožňovalo súdu skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých krytie je zmenka určená. Čl.
7 ods. 3 nariadenia naopak hovorí, že súd v prípade pasivity žalovaného len „vydá rozsudok“, nehovorí,
že žalobe musí vyhovieť.

31. Podľa § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku do 31.

12. 2010, v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh
zmenkoualebošekom.Veriteľsmieprijaťoddlžníkazmenkualebošeknazabezpečeniesvojichnárokov
zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia
je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne

30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.32.1. Z uvedeného plynie, že nič nebráni súdu (a judikatúra SD EÚ to naopak vyžaduje), aby ex
offo skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné
zmluvné podmienky. Odvolací súd sa nestotožnil ani s názorom žalobcu, podľa ktorého bolo potrebné pri

rozhodovaní o uplatnenom nároku vychádzať výlučne z predloženej zmenky, predstavujúcej samostatný
abstraktný záväzok neakcesorickej povahy.

32.2. Smernica Rady č. 87/102/EHS z 22. 12. 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov
a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru síce používanie zmeniek

v spotrebiteľských zmluvách nezakazuje, ale podľa čl. 10 tejto smernice jednoznačne členské štáty
môžu povoliť používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú
ochranu spotrebiteľa. Hlavným rizikovým prvkom potom v danej veci je z pohľadu ochrany spotrebiteľa
abstraktný charakter zmenky, ktorý inak nepripúšťa, aby súd pri uplatňovaní práva zo zmenky prihliadal
na kauzu pôvodného právneho vzťahu, t.j. aby hodnotil pôvodnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a
skúmal, či táto obsahuje nekalé zmluvné podmienky.

33. Vychádzajúc z exekučného spisu v prejednávanom prípade predložená zmenka má svoj základ v
dohode o vyplňovacom práve zmenky obsiahnutej vo všeobecných úverových podmienkach právneho
predchodcu žalobcu spojených so spotrebiteľskou úverovou zmluvou. S ohľadom na výnimočnosť
spotrebiteľského vzťahu a potreby súdnej ochrany spotrebiteľa súd prvej inštancie správne skúmal

charakter tohto vzťahu. V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora (ESD) je súd v každom
štádiu konania a v každom druhu konania povinný z úradnej povinnosti skúmať, či sa nejedná v danej
veci o spotrebiteľský právny vzťah, a teda či sa na konkrétny právny vzťah použijú právne normy
spotrebiteľského práva za účelom zabezpečenia ochrany spotrebiteľa.

34. Aj v tomto konaní bol súd povinný z úradnej moci skúmať, či sa nejde o spotrebiteľský vzťah, a to
bez ohľadu na to, že sa v danom konaní uplatňuje právo zo zmenky. Z činnosti súdu je pritom známe, že
pôvodný remitent - spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., v prospech ktorého žalovaný zmenku vystavil a
ktorý predmetnú zmenku od žalovaného prijal, sa zaoberá aj poskytovaním spotrebiteľských úverov a je/
bol taktiež vedený v registri veriteľov a podregistri iných veriteľov, ktorý vedie Národná banka Slovenska

ako iná spoločnosť poskytujúca spotrebiteľské/iné úvery. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru v
čase uzatvorenia zmluvy o úvere bola obsiahnutá v Zákone o spotrebiteľských úveroch, ktorý v ust. §
2 písm. a/ definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej forme.

35. Spotrebiteľská zmluva je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. V zmysle § 52 OZ za spotrebiteľa sa považuje fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti. Osoba, ktorá do postavenia odberateľa tovarov či služieb vstupuje konaním v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti je tzv. nespotrebiteľom.

36. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, spôsobom nevzbudzujúcim
pochybnosti, pričom dôkazné bremeno je na dodávateľovi. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv
je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu
zmluvy alebo jej zmeny. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie a tiež považuje

predmetnú zmluvu za spotrebiteľskú. Úver poskytnutý žalobcom túto charakteristiku spĺňa, pričom
súčasťou zmluvy o úvere boli všeobecné úverové podmienky, ktoré žalovaný nemohol ovplyvniť,
lebo boli vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Dodávateľ mal v predmete svojej činnosti
poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo preukázané, že úver bol poskytnutý žalovanému za
účelom výkonu podnikania. V prípade pochybnosti účelu poskytnutia spotrebiteľského úveru, a teda

dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy má dodávateľ, resp. jeho
právny nástupca.

37. Súd prvej inštancie mohol a mal , bez ohľadu na to, že ide o konanie podľa Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/200, zisťovať aj samotný obsah zmluvy, ktorá bola podkladom pre

vystavenie zmenky, a na tento účel postupom súladným s procesným predpisom vykonať ďalšie dôkazy,
najmä oboznámením sa so samotnou zmluvou o úvere ako aj s obsahom exekučného konania pre
vymoženie pohľadávky pôvodného veriteľa spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., ak takéto konanie bolo
vedené.38.1. V čase uzavretia úverovej zmluvy platila právna úprava, ktorá v § 2 písm. a/ a b/ a v § 4
ods. 6 zák. č. 285/2001 Z. z. cit. zák. v znení účinnom do 31. 12. 2010 obsahovala zákaz plniť dlh

zmenkou. Veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho nároku zo spotrebiteľského
úveru, len ak šlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne
vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške max. 30%
istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmel prijať a bol povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.

Ustanovenie tohto odseku platilo aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
V tomto prípade právny predchodca žalobcu zákonný limit zmenkovej sumy nerešpektoval a zmenku,
napriek výslovnému zákazu, prijal a následne ju previedol na žalobcu.

38.2. Zmenka bola teda vystavená v rozpore s vnútroštátnym právnym poriadkom a aj v rozpore
s právom Európskej únie. Vystavením zmenky v rozsahu nad zákonom povolený limit, vzhľadom

na povahu tohto cenného papiera, bolo zhoršené postavenie žalovaného. Dojednanie o zmenke,
ktoré nezohľadňuje právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, odporuje ustanoveniu § 54 ods. 1,
2 Občianskeho zákonníka, a preto na podklade takéhoto dojednania zmenka nemohla byť platne
vystavená a ani platne indosovaná. Na takomto závere nič nemení ani skutočnosť, že vnútroštátna
právnaúpravaplatnádo31.12.2010umožňovalapoužívaťzmenkyajvspotrebiteľskomvzťahu,pretože

keďže zmenkové právo ako také v súdnom konaní znevýhodňuje žalovanú ako zmenkového dlžníka,
a keďže podľa článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky právo EÚ má prednosť pred zákonmi
Slovenskej republiky, vnútroštátna právna úprava, ktorá umožnila za istých okolností do 31. 12. 2010
zmenky používať aj v spotrebiteľských vzťahoch, je nepoužiteľná.

38.3. Je evidentné, že pôvodný veriteľ uplatnil v minulosti na súde plnenia z neprijateľných zmluvných
podmienok a že po nepovolení exekúcie pre rozpor s dobrými mravmi sa teraz uplatňujú v podstate
obdobné plnenia, len ich uplatňuje žalobca ako indosatár zo zmenky, a to podľa nariadenia. Plnenie v
uvedenej výške správne súd prvej inštancie považuje za rozporné so zásadou dobrých mravov, čo
spôsobuje jeho neplatnosť podľa § 39 v spojení s § 3 Občianskeho zákonníka a dohodu o vyplňovacom

práve zmenky vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku, majúc za to, že nešlo o podmienku individuálne
dojednanú a nepochybne spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v
neprospech spotrebiteľa z dôvodu, že umožňuje vymáhať plnenia uplatňované v rozpore so zákonom,
bezzohľadneniaprávspotrebiteľa,ideoneplatnédojednanie(§53ods.5Občianskehozákonníka).Akje
potomabsolútne neplatnáúverovázmluva,ktorábolauzavretádňa22.9.2010,potomajvnejobsiahnutá

dohoda o vyplňovacom práve zmenky je taktiež absolútne a neplatná je aj samotná zmenka, a to ex
tunc, už od začiatku, teda už od jej vystavenia právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú
za následok vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností , preto aj premlčacia doba začala plynúť, ako to
správne konštatoval aj súd prvej inštancie, odo dňa nasledujúceho od neplatnosti úverovej zmluvy, t.j.
od 23.09.2010, čo korešponduje aj s právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom SR dňa 6.5.2008

pod sp. zn. 4Obo/161/2007.

38.4. Pretože ide o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR
I. ÚS 402/2013-10 z 19.6.2013 použijú aj citované ustanovenia občianskeho zákonníka o premlčaní,
a keďže žaloba bola podaná na súde až 17.04..2014, t.j. po uplynutí troch rokov, je žalovaná suma

vzhľadom na citované zákonné ustanovenia premlčaná, na čo súd prihliadol zo zákona a žalobcovi aj
pre premlčanie nebolo možné priznať právo uplatnené v žalobe.

39. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že z predmetnej zmenky zmenky nemohol
vzniknúť platný zmenkový záväzok, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej o

zamietnutí zvyšku žaloby i v časti výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku
vecne správny potvrdil .

40. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a
v odvolacom konaní úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu

preukázateľne žiadne odvolacie trovy nevznikli.41. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 druhá veta CSP a § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ

musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť
spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba,
jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).