Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. január 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/170/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314202630
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2314202630.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudcov:

JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Daniel Ilavský, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr.
Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, proti žalovanej: M. F., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Z. S. XXX, o zaplatenie 633,28 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Galanta, č. k. 5C/215/2014-92 zo dňa 23. januára 2017, v časti zamietnutia zvyšku
žaloby, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu I. inštancie sa v napadnutej časti (v časti zamietnutia zvyšku žaloby) p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej sa nepriznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd I. inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy 57,87 eura, vyčíslenej zmluvnej pokuty v sume
131,42 eura a vyčísleného úroku z omeškania vo výške 8,5% ročne v sume 4,52 eura zastavil. Vo zvyšku
žalobu zamietol a žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom
a žalovanou ako dlžníkom bola dňa 02.09.2010 uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere. Je

nepochybné, že táto zmluva je zároveň zmluvou spotrebiteľskou s poukazom na § 52 Občianskeho
zákonníka, keďže žalovaná pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ako aj skutočnosť, že ide o predtlačenú formulárovú
(typovú) zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť jej obsah, teda žalovaná má v tomto
zmluvnom vzťahu postavenie spotrebiteľa. Súd má zároveň za to, že v danom prípade sa jedná súčasne
o spotrebiteľský úver upravený Zákonom o spotrebiteľských úveroch a z tohto dôvodu súd pristúpil ku
skúmaniu predmetnej zmluvy z pohľadu dodržania podstatných náležitostí zmluvy uvedených v § 9 ods.

2zákonaospotrebiteľskýchúverochvzneníúčinnomkudňu02.09.2010.Súdpritomzistil,žepredmetná
zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje obligatórnu náležitosť uvedenú v § 9 ods. 2 písm. k),
nakoľko zmluva obsahuje údaj len o celkovej výške mesačnej splátky v sume 19,29 eura, pričom v
splátke sú zároveň zahrnuté aj úroky. S poukazom uvedené, keďže v zmluve nie je uvedená výška, počet
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia, sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov v súlade s § 11 ods. 1 písm. a) zákona

o spotrebiteľských úveroch. S poukazom na uvedený právny záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
zmluvysasúdužďalejnezaoberalostatnýmineprijateľnýmipodmienkamispotrebiteľskejzmluvy,akoani
výškou odplaty za poskytnutie úveru, a taktiež sa nezaoberal ani ďalšími námietkami strán, nakoľko by
to bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania a vyžiadalo by si to ďalšie dokazovanie, čoby už v tomto štádiu konania bolo nadbytočné. Z vykonaného dokazovania taktiež vyplýva, že žalovanej
bola schválená výška úveru 360 eur, avšak žalobca vyplatil žalovanej v skutočnosti iba sumu v celkovej
výške 308,26 eura, nakoľko si žalobca pri poskytnutí úveru odpočítal dohodnutú odplatu za poskytnutie

služby spočívajúcej v možnosti odkladu splátok úveru vo výške 51,74 eura (360 eur - 51,74 eura).
Zároveň žalobca poskytol žalovanej revolving 189,81 eura, z čoho je opätovne bola vyplatená len čiastka
162,93 eura, keďže pri poskytnutí revolvingu si žalobca odpočítal sumu 26,88 eura zodpovedajúcu
odplate za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splátok revolvingu. Tieto skutočnosti,
ktoré ani neboli medzi stranami sporné, vyplývajú aj z karty klienta, kde je uvedené, že žalovanej

bola vyplatená čiastka 471,19 eura (t.j. úver 308,26 eura + revolving 162,93 eura). Z karty klienta
ďalej vyplýva, že žalovaná zaplatila žalobcovi sumu 639,86 eura. Na základe uvedených skutočností a
citovaných zákonných ustanovení súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Z listinných dôkazov vyplýva,
že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 471,19 eura, pričom žalovaná uhradila doposiaľ už sumu
639,86 eura, teda možno konštatovať, že žalovaná poskytnutý úver (bezúročný a bezpoplatkový) splatila
v celom rozsahu a jej dlh v zmysle § 559 Občianskeho zákonníka zanikol.

3. O náhrade trov konania súd I. inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP a § 256 ods. 1 CSP tak, že úspešnej žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal. Žalobca
sa podanou žalobou pôvodne domáhal zaplatenia sumy 633,28 eura s príslušenstvom a zmluvnou
pokutou, následne vzal žalobu čiastočne späť. K čiastočnému zastaveniu konania došlo v dôsledku

späťvzatia žaloby žalobcom, bolo teda povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať
procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu,
aj na strane žalovanej. Žalobca zobral žalobu späť bez udania dôvodu a bez toho, aby išlo o reakciu
na správanie žalovanej, a teda trovy žalovanej znáša žalobca. S poukazom na skutočnosť, že na
čiastočnom späťvzatí žaloby bolo dané zavinenie žalobcu, platí, že v tomto rozsahu žalobca nemal

vo veci úspech. Podľa výsledku konania bola v celom rozsahu úspešná žalovaná, teda jej patrí nárok
na náhradu trov konania a to tak v merite veci, ako aj v zastavenej časti konania. Žalovanej však v
konaní žiadne trovy konania nevznikli, pričom zároveň na pojednávaní výslovne uviedla, že v prípade
úspechu si trovy konania neuplatňuje. Preto súd rozhodol tak, že žalovanej nárok na náhradu trov
konania nepriznal.

4. Odvolanie proti rozsudku z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d) Civilného sporového poriadku,
(konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci); podľa § 365
ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku (súd I. inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam); podľa § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku

(rozhodnutie súdu I. inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože súd rozhodol
na základe nepríslušnej právnej normy). Súd zamietol žalobu na základe toho, že uzavretá zmluva
číslo 8100031520 je bezúročná a bez poplatkov, pretože neobsahuje rozčlenenie splátky na časť istinu,
časť úrok a časť iné poplatky. Právne posúdenie súdu I. inštancie odporuje zákonu č. 129/2010 Z. z.
a aj rozhodnutiu Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15. Zmluva obsahuje zákonom vyžadovanú výšku

splátky, termín splatnosti splátky a počet splátok (42 splátok), teda aj náležitosť podľa § 9 ods. 2
písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch. Nad rámec toho zmluva obsahuje aj dátum splatnosti
prvej splátky. Ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. sú výsledkom implementácie vyššie spomínanej
smernice Rady 2008/48, je dôležité a podstatné vychádzať pri výklade § 9 ods. 2 písm. k) zákona č.
129/2010 Z. z. aj z jej ustanovení. Osobitne to určuje ako povinnosť aj článok 22 ods. 1 smernice.

Predmetná smernica má v rámci únijného práva povahu plnej harmonizácie. Členské štáty preto nie sú
oprávnené legislatívne prijímať odchylné ustanovenia. Na podporu uvádzaného poukazuje odvolateľ aj
na odôvodnenie rozsudku, č. k. 13Co/111/2014-166, rovnako aj rozhodnutie SD EÚ vo veci C-42/15.
Výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z., ako to prezentuje súd, predstavuje
v podstate požiadavku, aby sa v zmluve o úvere uvádzala amortizačná tabuľka. Súd I. inštancie preto

dospel k nesprávnemu záveru o tom, že úver je bezúročný, preto aj nesprávne posúdil neexistenciu
povinnosti žalovaného uhradiť žalobcovi dlžnú žalovanú sumu. Vzhľadom k vyššie uvedenému žalobca
navrhuje, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v napadnutom rozsahu a vrátil celú vec na ďalšie
konanie súdu I. inštancie.

5. K odvolaniu sa žalovaná nevyjadrila.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu I. inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods.
1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že
odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/ a h/ CSP), preskúmal

napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1
CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto
a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu
minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu vo
veci samej nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu I. inštancie je vecne správny.

7. K odvolacím námietkam žalobcu, ktoré spočívali v tom, že zmluva obsahuje všetky náležitosti v
zmysle zák. č. 129/2010 Z. z. odvolací súd udáva nasledovné:

8. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z., platného a účinného v čase uzavretia zmluvy,
Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí

obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

9. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z. z. platného a účinného v čase uzavretia zmluvy,

poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom
úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

10. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne
obsahové náležitosti. Cieľom takejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka

záväzkovo-právneho vzťahu zo spotrebiteľského úveru. . Spotrebiteľ musí byť pred uzavretím zmluvy
o úvere dôkladne informovaný. Na to, aby sa spotrebiteľ mohol rozhodnúť na základe úplnej znalosti
veci, musia sa mu pred uzavretím zmluvy o úvere poskytnúť primerané informácie o podmienkach
a nákladoch spojených s úverom a o jeho povinnostiach, ktoré spotrebiteľ môže zvážiť. Aby bolo
zabezpečené, že spotrebiteľ bude mať vždy dostatok relevantných informácií pre svoje rozhodnutie,

zákonodarca v § 9 citovaného zákona vymenúva zákonné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V
rámci nich vymenúva tie, ktorých neuvedenie v písomnej zmluve má za následok, že úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, čo predstavuje určitý postih - sankciu pre dodávateľa, ktorý zákonom
predpísané náležitosti v zmluve neuvedie. Cieľom zákonodarcu pod hrozbou uvedeného následku teda
bolo donútiť dodávateľov - veriteľov, aby stanovené náležitosti - údaje v zmluve o spotrebiteľskom úvere

uvádzali a zároveň dodržiavali písomnú formu zmluvy. Vychádzajúc z uvedeného teologického výkladu
by bolo nelogické, ak by zákonodarca hodlal postihnúť následkom bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru iba tie úvery resp. zmluvy, ktoré by nemali písomnú formu a zároveň neobsahovali kumulatívne
všetky náležitosti podľa § 11 ods. 1 písm. a) citovaného zákona. V takom prípade by totiž veriteľovi
ako dodávateľovi stačilo iba dodržať písomnú formu a v zmluve neuviesť ani jedinú z vymenovaných

náležitostí a následku bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru by sa tým vyhol a to napriek tomu, že
písomná zmluva by zákonom predpísané náležitosti neobsahovala. Účel zákonodarcu dosiahnuť, aby
dodávateľ bol povinný oboznámiť spotrebiteľa so všetkými relevantnými údajmi potrebnými pre zváženie
úveru by sa tým nedosiahol a zmysle tejto úpravy právnej normy nebol naplnený. Ust. § 9 ods. 2 zák. č.
129/2010 Z. z. stanovuje základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom podľa ust. § 9 ods.

2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z., zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, teda s
rozčlenením jednotlivých čiastok, nestačí teda uviesť len celkovú výšku splátok. Predložená úverová
zmluva zo dňa 19.11.2013 takýto konkrétny splátkový kalendár neobsahovala. Takáto informácia je

pritom významná pre spotrebiteľa, najmä pokiaľ ide o jeho možnosť zhodnotiť na základe predloženého
splátkového kalendára či požadovaný úrok za úver je pre neho výhodný, prijateľný, resp. aby spotrebiteľ
bol schopný posúdiť celkovú výšku odplaty požadovanej žalobcom za poskytnutý úver. Žalobca v
odvolaní pripúšťa, že niektoré náležitosti o spotrebiteľskom úvere sú v samotnom texte zmluvy a ďalšie
vo VOP. Odvolací nespochybňuje fakt, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú aj VOP ako ani

to, že nie všetky náležitosti musia byť v samotnej zmluve. Podstatným v danom prípade je to, že pokiaľ
zákon kladie dôraz na to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplatenýmzostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, musí to byť
takou formou, aby bola zrozumiteľná a prehľadná pre spotrebiteľa. Žalobca tiež uviedol, že splátka
zostáva rovnaká počas celej doby, avšak plynule sa mení výška a pomer istiny a úroku. Z toho vyplýva,

že na začiatku úverového vzťahu najväčší podiel celej splátky bude tvoriť úrok a naopak na konci
bude najväčší podiel splátky predstavovať istina. Ak žalobca vie predložiť spotrebiteľovi na požiadanie
amortizačnútabuľku,nietdôvodu,abyspotrebiteľovinepredložiltabuľku,ktorábyzrozumiteľneuvádzala
prehľad splátok (v zmysle zákona) pri uzatváraní samotnej zmluvy, aby spotrebiteľ mal prehľad o tom, čo
a kedy spláca resp. má splácať. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd je toho názoru, že s poukazom

na znenie § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch je potrebné vykladať tak, že
absencia či písomnej formy alebo už len jednej z náležitostí vymenovaných v § 11 ods. 1 a citovaného
ustanovenia spôsobuje, že predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

11. Je pravdou, tak ako na to poukazuje žalobca v odvolaní, že v rozhodnutí Súdneho dvora z 9.11.2016
voveciC-42/15onávrhunazačatieprejudiciálnevkonaniapodľačlánku267ZFEÚ,ktorýpodalOkresný

súd Dunajská Streda rozhodnutím z 19.12.2014 a ktorý súvisí s konaním Home Credit Slovakia, a.s. proti
Kláre Bíróovej súdny dvor uviedol, že článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice 2008/48 sa má vykladať
v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú ustanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi
splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná
na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení z článku 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby

členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.

12. Otázka priameho účinku právnych noriem EÚ sa vo všeobecnosti týka vymedzenia podmienok, za
ktorých vnútroštátne orgány môžu určitú právnu normu práva Únie aplikovať priamo, bezprostredne na
prípad, ktorý riešia. Vzhľadom na existenciu ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho

účinku Smerníc v spore medzi jednotlivcami (v tomto prípade veriteľ proti spotrebiteľovi) v zásade
platí zákaz priameho (horizontálneho) účinku spočívajúceho v tom, že žiadne ustanovenie smernice
zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu,
v ktorom stoja proti sebe jednotlivci.

13. Uznané vnútroštátne výkladové metódy vytvárajú právny rámec pre realizáciu povinností súladného
výkladu vnútroštátnych noriem s právom EÚ. To ale neznamená, že tieto metódy môžu viesť k
akémukoľvek výsledku, len aby bol dosiahnutý cieľ smernice. Súdny dvor už sám stanovil medze,
ktoré súladný výklad má, hoci by sa opieral o uznanú vnútroštátnu metódu. Súdny dvor tieto medze
prehľadne zhrnul vo veci C-212/04 rozsudok súdneho dvora z 4.7.2006 keď uviedol, že povinnosť

vnútroštátneho sudcu odvolávať sa na obsah smernice pri výklade a uplatňovaní relevantných
ustanovení vnútroštátneho práva je obmedzená všeobecnými zásadami práva, najmä právnou istotou a
zákazom retroaktivity a nemôže slúžiť ako základ pre výklad contra legem (proti zákonu) vnútroštátneho
práva (aj rozsudok C-105/03 zo 16.06.2005, C-268/06 z 15.4.2008). Vzhľadom na explicitné znenie
zákona v časti členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov by súdy, ak by vyložili

toto ustanovenie eurokonformne tak, že zmluva nemusí obsahovať členenie splátok na splátky istiny a
úrokov a iných poplatkov, prípadne v otázke, kedy je zmluva o úvere bezúročná bez poplatkov doslova
„zlomili“ vnútroštátne právo a toto vnútroštátne právo by nahradili Smernicou (čo je postup typický pre
priamy účinok). Nakoľko ale nejde o priamy účinok Smernice, ale účinok nepriamy, takýto postup nie je
možný preto, lebo by išlo o výklad práva contra legem. Na to, aby bolo možné vykladať zákon v súlade

so Smernicou je potrebné zákon o spotrebiteľských úveroch novelizovať zosúladiť s textom Smernice,
inak by bola porušená zásada právnej istoty (výkladom contra legem).

14. Žalovaná celkovo ku dňu podania žaloby uhradila 33 splátok vo výške 19,29 eura a časť splátky č.
34 vo výške 3,29 eura, celkovo sumu 639,86 eura. Žalovaná suma tak predstavuje neuhradenú sumu

úveru vo výške 633,28 eura. Keďže žalovaná bola v omeškaní s úhradou splátky č. 30 o viac ako 3
mesiace, žalobca vyhlásil okamžitú splatnosť úveru, ktoré bolo žalovanej oznámené dňa 30.05.2013.
Zároveň došlo k uplatneniu sankcie straty výhody splátok dňa 14.08.2013, kedy žalovaná bola povinná
uhradiť doposiaľ neuhradené splátky. Zmluvné pokuty boli vyčíslené vo výške 131,42 eura, a ročný úrok
z omeškania 8,50% ročne bol vyčíslený vo výške 4,52 eura. Žalobca uviedol, že v tejto časti berie žalobu

späť zároveň poukázal na skutočnosť, že v priebehu konania zobral žalobu v časti istiny vo výške 57,87
eura zobral späť. Podaním doručeným súdu dňa 07.07.2014 žalobca upravil žalobný petit tak, že žiadal,
aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť sumu 575,41 eura, vyčíslené zmluvné pokuty 131,42 eura, vyčíslený
ročný úrok z omeškania 8,5 % vo výške 4,52 eura, ročný úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zosumy 16 eur od 10.02.2014 do zaplatenia a zo sumy 575,41 eura od 15.08.2013 do zaplatenia a náhradu
trov konania. Predmetom konania zostala pohľadávka žalobcu na zaplatenie sumy 575,41 eura, úrok z
omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 575,41 eura od 22.01.2014 do zaplatenia a uplatnený nárok

na náhradu trov konania, čo zostával podľa obsahu a rozsahu aj predmetom odvolania

15. Z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8100031520
vyplývajú nasledovné údaje o schválenom úvere: schválená výška úveru: 360 eur, splatnosť úveru: 42
mesiacov, výška mesačnej splátky úveru: 19,29 eura, dátum splatnosti prvej splátky úveru: 11.10.2010,

dátum splatnosti poslednej splátky úveru: 11.03.2014, periodicita splácania úveru: mesačná, dátum
splatnosti splátky v priebehu periódy splácania: 11., celková výška úveru: 360 eur, RPMN úveru: 68,33%,
schválená výška revolvingu: 216,69 eura, zvýšenie celkovej výšky úveru po vykonaní revolvingu: 216,69
eura, výška mesačnej splátky úveru po vykonaní revolvingu: 19,29 eura, RPMN po vykonaní revolvingu
(predpokladaná výška): 60,50 %, úverový limit: 360 eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť
(t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru): 810,18 eura, odplata za poskytnutie služby v zmysle

čl. 8 ods. 8.1.písm. a) Dohody o poskytnutí služby predstavovala 51,74 eura, ročná úroková sadzba
úveru: 70,02 %, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť pri každom revolvingu (t. j. revolving +
úroky za celú dobu čerpania revolvingu): 462,96 eura, ročná úroková sadzba revolvingu: 76,21 %,
dátum nadobudnutia platnosti a účinnosti Zmluvy o revolvingovom úvere: 02.09.2010. Z karty klienta
vystavenej dňa 19.11.2013 súd zistil, že žalovanej bola vrátane revolvingov vyplatená čiastka 471,19

eura a žalovaná splatila celkom 639,86 eura. Z karty klienta ďalej vyplýva, že žalovaná má doplatiť
žalobcovi sumu 633,28 eura, v čom je zahrnutý aj poplatok rozhodcu 37,50 eura a poplatok právnika
118,34 eura. V oznámení o zosplatnení zo dňa 26.05.2013 žalobca žalovanej oznámil, že je v omeškaní
s úhradou splátok č. 30,31,32 v sume 57,87 eura a omeškanie najstaršej splatnej splátky je 76 dní,
s upozornením, že ak sa omešká s ktoroukoľvek splátkou o viac ako tri mesiace a uplynie 15 dní od

doručenia tohto oznámenia, stanú sa splatnými všetky záväzky zo zmluvy, ktoré sa majú stať splatnými
až v budúcnosti. Z fotokópie doručenky vyplýva, že oznámenie o zosplatnení bolo žalovanej doručené
dňa 30.05.2013.

16. V danom prípade sa jedná súčasne o spotrebiteľský úver upravený Zákonom o spotrebiteľských

úveroch a z tohto dôvodu súd pristúpil ku skúmaniu predmetnej zmluvy z pohľadu dodržania podstatných
náležitostí zmluvy uvedených v § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu
02.09.2010. Zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje obligatórnu náležitosť uvedenú v § 9 ods. 2
písm. k), obsahuje len údaj o celkovej výške mesačnej splátky v sume 19,29 eura, ale v splátke sú
zároveň zahrnuté aj úroky. V zmluve nie je uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, sa úver považuje za
bezúročný a bez poplatkov v súlade s § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch.

17. Žalovanej bola schválená výška úveru 360 eur, žalobca vyplatil žalovanej iba sumu v celkovej výške

308,26 eura, odpočítal si dohodnutú odplatu za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu
splátok úveru vo výške 51,74 eura (360 eur - 51,74 eura). Zároveň poskytol žalovanej revolving
189,81 eura, z čoho bola vyplatená len čiastka 162,93 eura, žalobca si odpočítal sumu 26,88 eura
zodpovedajúcu odplate za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splátok revolvingu.
Skutočnosti medzi stranami neboli sporné. Vyplýva to z karty klienta: žalovanej bolo vyplatených čiastka

471,19 eura - úver 308,26 eura a revolving 162,93 eura, žalovaná zaplatila žalobcovi sumu 639,86
eura. Súd I, inštancie správne uzavrel, že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 471,19 eura, žalovaná
uhradila sumu 639,86 eura, teda možno konštatovať vzhľadom k tomu, že sa jedná o úver bezúročný,
žalovaná poskytnutý úver splatila v celom rozsahu a jej dlh v zmysle § 559 Občianskeho zákonníka
zanikol.

18. Zákon č. 129/2010 Z. z. jasne ustanovuje, čo má úverová zmluva obsahovať.

19. Preto na základe vyššie uvedeného má odvolací súd za to, že z dôvodu, že zmluva o spotrebiteľskom
úvere uzavretá medzi účastníkmi presnú výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov

splatnosť neobsahovala, je potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov a žalovaná bola
povinná vrátiť žalobcovi len poskytnutú istinu, čo súd pri rozhodovaní i zohľadnil.

20. Z uvedených dôvodov odvolací súd vecne správny rozsudok súdu I. inštanciev napadnutej časti vo veci samej podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

21. Žalovaná má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu

trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalovaná bola v odvolacom konaní v
celom rozsahu úspešná. Z dôvodu, že žalovaná preukázateľne a účelne nevynaložila žiadne výdavky
v súvislosti s týmto odvolacím konaním, ako to predpokladá § 251 CSP, odvolací súd jej náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal s poukazom na čl. 4 ods. 2 CSP.

22. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).