Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. júl 2017

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 0T/42/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217889344
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Farkaš, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2017:1217889344.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II pred samosudcom JUDr. Romanom Farkašom, PhD. v trestnej veci

obžalovaného L. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona na
hlavnom pojednávaní konanom dňa 20. 07. 2017 v Bratislave, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: L. Š., nar. XX. XX. XXXX v Bratislave, trvale bytom
Bratislava - Karlova Ves

s a u z n á v a v i n n ý m, ž e

dňa01.02.2017včaseo11.36hod.vpredajnidmdrogeriemarktnachádzajúcejsavobchodnomcentre
Centrál, Metodova 6, Bratislava, odcudzil parfum značky E. Iglesias o objeme 60 ml, a to tým spôsobom,
že si ho vložil do vrecka bundy a následne prešiel cez pokladničnú zónu bez zaplatenia, čím spôsobil
spoločnosti dm drogerie markt, s.r.o., so sídlom Na pántoch 18, 831 06 Bratislava, IČO: 31393781 škodu
vo výške 25,59 €, a tak konal hoci bol dňa 14. 01. 2017 Obvodným oddelením PZ Trnávka postihnutý
blokovou pokutou vo výške 33,- €, číslo bloku 11075794 za spáchanie priestupku proti majetku podľa

§ 50 ods. 1 zákona č. 372/90 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorého sa dopustil dňa 14. 01. 2017
v Bratislave v obchodnom centre Avion v predajni A3 Sport, kde odcudzil tovar v hodnote 103,60 € a
tiež hoci bol za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona odsúdený, a to trestným
rozkazom Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 0T/18/2017 vydaným a právoplatným dňa 20. 01. 2017.

t e d a

si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich

mesiacoch postihnutý a bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený,
č í m s p á c h a l

prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e:

Podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m) Trestného zákona k trestu
odňatia slobody v trvaní 14 /štrnásť/ mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa pre výkon tohto trestu zaraďuje do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava II podala dňa 02. 02. 2017 obžalobu na obvineného L. Š.
pre vyššie uvedený trestný čin s tým, že samosudca túto obžalobu preskúmal, oboznámil sa s listinným

materiálom a nezistiac žiadne prekážky rozhodol o vydaní odsudzujúceho trestného rozkazu, ktorý však
bol v zákonnej lehote napadnutý opravným prostriedkom - odporom zo strany obžalovaného, na základe
čoho bol vo veci obligatórne nariadený termín hlavného pojednávania.
V úvode hlavného pojednávania obžalovaný zotrval na podanom odpore, prokurátor takisto zotrval na
podanej obžalobe, pričom vylúčil možnosť uzatvorenia dohody o vine a treste a predniesol obžalobu tak,
ako bola písomne podaná s tým, že obžalovaný spolu s obhajcom sa k podanej obžalobe nevyjadrili.

Obžalovaný L. Š. bol následne poučený podľa zákonných ustanovení § 34, § 121 a § 257 Trestného
poriadku. Čo sa návrhov na doplnenie dokazovania týka, obhajca obžalovaného navrhol vyšetrenie
duševného stavu obžalovaného na základe lekárskej správy zo dňa 17. 03. 2017.
Súd na hlavnom pojednávaní vo veci vykonal dokazovanie prečítaním znaleckého posudku z odboru
psychiatrie podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku so súhlasom prokurátora a obžalovaného, ako

aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisového materiálu. Po dôkladnom
vyhodnotení dôkazov v intenciách ustanovenia § 2 ods. 12 Trestného poriadku súd ustálil skutkový stav
veci tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný L. Š. v prípravnom konaní k skutku uviedol, že dňa 01. 02. 2017 v čase okolo 11.30 hod.

bol spoločne s kamarátkou V. N. v predajni DM drogerie v nákupnom centre Centrál. Do obchodu išli
nakúpiť sviečky a rôznu kozmetiku, ktorú potrebovala V.. Počas nákupu tovar vkladali do nákupného
košíka. Keď sa zastavili pri regáli s voňavkami a testermi, tak si zobral jeden z parfumov a vložil ho
do košíka. Ako prechádzali medzi uličkami, tak si tento parfum v domnienke, že ho nikto nevidí vybral
z košíka a vložil si ho do vrecka. Potom išli spolu s V. k pokladni, kde za nakúpený tovar zaplatili a

on prešiel cez pokladňu, pričom mal vo vrecku uvedený parfum a pokračovali do pasáže obchodného
centra. Keď prešli cca 50-80 metrov, tak za nimi prišiel muž, ktorý im povedal, že je pracovník SBS z DM
drogerie a povedal, aby ho nasledovali. V. tomu nerozumela lebo nevedela o tom, že odcudzil parfum.
Jeho výzve vyhoveli a spoločne išli do kancelárie, ktorá bola v skladových priestoroch predajne. Ako
prechádzali cez skladové priestory, tak v domnienke, že si ho nikto nevšimne vyložil parfum na jeden

z regálov. Keď si to všimol pracovník SBS, tak sa k skutku priznal. Tovar nebol nijako poškodený a bol
vrátený pracovníkovi SBS. Svoje konanie úprimne ľutuje a uviedol, že skutok spáchal z toho dôvodu, že
si chcel parfum ponechať, ale nemal dostatok finančných prostriedkov na jeho kúpu. Obžalovaný L. Š.
na hlavnom pojednávaní uviedol, že nepopiera spáchanie skutku, ľutuje to, avšak urobil to nechcene,
nakúpil tovar a nevedome si dal do vrecka tester.

Zo znaleckého posudku MUDr. H. N., znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria,
vyplýva, že obžalovaný L. Š. netrpí a ani v minulosti netrpel duševnou chorobou v pravom slova
zmysle (psychózou). U obžalovaného bola zistená duševná porucha - závislosť od metamfetamínu
a kanabinoidov, t. č. v štádiu vynútenej abstinencie a porucha osobnosti zmiešaného typu. Závislosť

od pervitínu a marihuany bola u obžalovaného diagnostikovaná už v roku 2014 pri znaleckom
psychiatrickom vyšetrení s následným návrhom ochrannej ambulantnej protitoxikomanickej liečby. V
čase spáchania skutku bola u obžalovaného zachovaná rozumová a ovládacia zložka, na základe
ktorých bol schopný ovládať svoje konanie a rozpoznať jeho protiprávnosť. Na časový úsek skutku
je možné v konaní obžalovaného vylúčiť také klinické príznaky, ktoré by svedčili pre kvalitatívnu

poruchu vedomia, patologický impulz, či ovplyvnenie psychoaktívnou látkou, čiže je možné vylúčiť také
klinické príznaky, ktoré by vplývali na jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti, pričom tieto narušené
neboli. Obžalovaný je v súčasnej dobe schopný chápať zmysel a účel trestného konania a svojho
postavenia v ňom. Skúmanie duševného stavu obžalované podľa § 148 ods. 3 Trestného poriadku
nepovažuje znalkyňa za potrebné. Ak ešte nebola uložená, tak navrhuje uložiť obžalovanému ochrannú

protitoxikomanickú liečbu (najlepšie počas výkonu trestu odňatia slobody) z toho dôvodu, že vzhľadom
na zistenú závislosť je jeho pobyt na slobode z psychiatrického hľadiska pre spoločnosť potenciálne
nebezpečný, nakoľko pri nedodržaní abstinencie je u obžalovaného riziko výskytu protispoločenských
aktivít. Čo sa týka poruchy osobnosti ide o odlišné, ale nie chorobné vlastnosti osobnosti.Súd sa na hlavnom pojednávaní oboznámil aj s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisového
materiálu, a to najmä výpisom z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR, lustráciou v systéme AVÍZO
a odpisom registra trestov.

Z takto vykonaného dokazovania súd dospel k presvedčeniu, že k podaniu obžaloby došlo jednoznačne
opodstatnene, keďže o otázke viny obžalovaného nemá ani súd žiadne pochybnosti, čomu nasvedčujú
aj výsledky prvotného preskúmania obžaloby a zodpovedajúceho listinného materiálu, zadováženého
v rámci prípravného konania, ako aj fakt, že súd bez výhrad obžalobu prijal na ďalší procesný postup,

spočívajúci vo vydaní trestného rozkazu, pričom ani v konaní pred súdom obžalovaný nevzniesol žiadne
relevantné námietky vo vzťahu k obžalobe, nezmenil svoju výpoveď z prípravného konania, v ktorej sa
k skutku priznal a na hlavnom pojednávaní uviedol, že spáchanie skutku nepopiera. Je teda zrejmé, že
nemožno spochybňovať fakt, že predmetný skutok sa stal a že jeho páchateľom je obžalovaný L. Š.,
ktorý svojim úmyselným konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa § 212
ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona, a to po stránke objektívnej i subjektívnej.

Z výpisu z registra priestupkov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ päťkrát priestupkovo prejednávaný,
z toho tri priestupky boli proti majetku.

Z odpisu registra trestov obžalovaného súd zistil, že bol doposiaľ desaťkrát súdne trestaný. Naposledy

bol uznaný vinným trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 20. 01. 2017, sp. zn.
0T/18/2017, právoplatným dňa 20. 01. 2017, pre úmyselný prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f),
ods. 3 písm. b) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody nepodmienečne na 12 /
dvanásť/ mesiacov v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v § 34
Trestného zákona, pričom prihliadal predovšetkým na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie,
pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu obžalovaného, ako aj možnosti jeho nápravy
a prevýchovy. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu
okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona (priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin

úprimne oľutoval) a jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Trestného zákona (bol už za
trestný čin odsúdený). Týmto je pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností 1:1, pričom súd aplikoval
pri stanovení trestu ustanovenie § 38 ods. 2 Trestného zákona.

S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, ako aj s ohľadom na osobu obžalovaného, doterajší

spôsob jeho života a jeho predchádzajúce odsúdenia má súd za to, že na splnenie výchovného a
preventívneho účelu je potrebné pôsobiť nepodmienečným trestom odňatia slobody vo výmere 14 /
štrnásť/ mesiacov. Súd je toho názoru, že takto uložený trest môže v danom konkrétnom prípade viesť
k dosiahnutiu svojho účelu nápravy a prevýchovy obžalovaného, ako aj na zabezpečenie ochrany
spoločnosti.

Na výkon tohto trestu súd zaradil obžalovaného za použitia § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona do
ústavu so stredným stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný bol v posledných 10 rokoch pred spáchaní
trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

S poukázaním na odôvodnenie rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku
s presvedčením, že rozhodnutie je náležitým odrazom riadne vykonaného a dôsledne vyhodnoteného
dokazovania, náležitého zhodnotenia všetkých relevantných okolností vo vzťahu k otázkam skutkového
stavu, viny, právnej kvalifikácie a trestu, a to so súčasným presvedčením, že uložený trest môže v danom
prípade viesť k dosiahnutiu svojho účelu z hľadiska požiadavky zabezpečenia tak generálnej, ako aj

individuálnej prevencie v zmysle § 34 ods. 1 Trestného zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na tunajší súd.