Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. január 2014

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Cpr/1/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111229448
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriel Slobodník

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6111229448.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom, v právnej veci

navrhovateľa FITTICH ALARM spol. s r.o., so sídlom Banská Bystrica, Zvolenská cesta 14, IČO: 00
634 743, v konaní zastúpeného JUDr. Dušanom Paulíkom, advokátom, Advokátska kancelária Banská
Bystrica, Kukučínova 18, proti odporcovi D. P., F.. XX. XX. XXXX, T. T. T., J., H. J. XXXX/XX, v konaní
zastúpenýJUDr.DanielomŠintajom,advokátom,AdvokátskakanceláriaMajerskácesta96,ozaplatenie
4 999,18 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporcaje povinný zaplatiťnavrhovateľovi4999,18Eurspolus9,25%ročnýmúrokomzomeškania
od 09. 12. 2011 až do zaplatenia, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 2 657,58 Eur, z toho vo výške
1 499,68 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa PhDr.Mgr. Petra Rosputinského, PhD., vedený
v Tatra banke, a.s., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, vo výške 858,40 Eur na účet právneho zástupcu
navrhovateľa JUDr. Dušana Paulíka, advokáta, vedený v Tatra banke, a.s., číslo účtu: XXXXXXXXXX/
XXXXavovýške299,50EurnaúčetnavrhovateľavedenývTatrabanke,a.s.,čísloúčtu:XXXXXXXXXX/
XXXX, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľpodanýmnávrhom,doručenýmsúdudňa14.12.2011,žiadalsúd,abyvosvojomrozhodnutí

zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 4 999,18 Eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody.

Odporca s návrhom vyjadril nesúhlas.

Súd vo veci vykonal dokazovanie Pracovnou zmluvou uzatvorenou medzi účastníkmi konania dňa XX.
XX. XXXX, z ktorej zistil, že odporca nastúpil u navrhovateľa ako zamestnanec od 01. 01. 1993 ako
vedúci výrobného úseku.

Následne pracovná zmluva bola doplnená dodatkami zo dňa XX. XX. XXXX, XX. XX. XXXX, XX. XX.
XXXX, XX. XX. XXXX, ktorá obsahovala dodatok najmä vo vzťahu k mzde odporcu, resp. dohoda o
zmene pracovnej zmluvy zo dňa XX. XX. XXXX zakotvila zmenu čo sa týka druhu práce, resp. funkcie,
na ktorej odporca pracoval a to riaditeľ spoločnosti - konateľ.

V priebehu konania nebol medzi účastníkmi spor o to, že odporca u navrhovateľa bol v pracovno-

právnom pomere, pričom sporná zostala otázka len skončenia pracovného pomeru odporcu u
navrhovateľa, ktorá je predmetom iného súdneho konania.Súd ďalej vykonal dokazovanie faktúrou č. XXXXXXX, ktorú adresoval JUDr. Miloš Baranec, advokát,
navrhovateľovi a fakturoval ňou paušálnu odmenu podľa dodatku č. 1 k zmluve o právnej pomoci zo dňa
01. 08. 2005, pričom predmetom tejto faktúry je suma 87 631,94 Eur. Faktúra bola vyhotovená dňa 14.

01. 2011, s dátumom splatnosti dňa 22. 01. 2011. Z prezenčnej pečiatky navrhovateľa vyplýva, že táto
bola prijatá navrhovateľom dňa 07. 03. 2011 pod poradovým číslom XXX/XX.

Súd ďalej vykonal dokazovanie upomienkou, ktorú adresoval JUDr. Miloš Baranec, advokát,
navrhovateľovi dňa 13. 04. 2011 a upomienka sa týkala neuhradenej faktúry č. 2011002 s dátumom

vystavenia dňa 14. 01. 2011, s lehotou splatnosti 22. 01. 2011 na sumu 87 631,94 Eur. Z uvedenej
upomienky je zrejmé, že suma 50 000,-- Eur bola uhradená a neuhradená časť je vo výške 37 631,94
Eur. Z prezenčnej pečiatky navrhovateľa vyplýva, že táto bola prevzatá navrhovateľom dňa 18. 04. 2011
a zapísaná pod poradovým číslom XXX/XX.

Súd ďalej vo veci vykonal dokazovanie pokusom o zmier, ktorý adresoval JUDr. Miloš Baranec, advokát,

navrhovateľovi listami zo dňa 18. 04. 2011, 21. 06. 2011 a 07. 09. 2011, v ktorom sa domáha úhrady
neuhradenej časti splatnej faktúry č. XXXXXXX, pričom tieto výzvy boli doručené navrhovateľovi, o čom
svedčí prezenčná pečiatka ich doručenia a z uvedených výziev je zrejmé, že v prípade, že nedôjde k
úhrade žiadanej dlžnej sumy, bude JUDr. Miloš Baranec nútený ďalej vo veci pokračovať právnou resp.
súdnou a exekučnou cestou.

Súd vo veci vykonal ďalej Notárskou zápisnicou F. X/XXXX, F. XXXX/XXXX, F. XXXX/XXXX W. C.
XX. XX. XXXX, z ktorej zistil, že notár JUDr. Michal Capek so sídlom Notárskeho úradu v Brezne sa
uvedeného dňa dostavil do Advokátskej kancelárie JUDr. Miloša Baranca, advokáta so sídlom v Banskej
Bystrici, na základe ktorého požiadal o spísanie právneho úkonu. Jednalo sa o právny úkon medzi

obchodnouspoločnosťouFITTICHALARMspol.sr.o.sosídlomBanskáBystrica,vzastúpeníkonateľom
Jaroslavom Kútikom a JUDr. Milošom Barancom, advokátom so sídlom Banská Bystrica. Z notárskej
zápisnice vyplýva, že notár osvedčil uznanie dlhu (záväzku) dlžníka voči veriteľovi a súhlas dlžníka
s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice v exekučnom konaní. Z notárskej zápisnice je zrejmé, že
spoločnosť FITTICH ALARM spol. s r.o. ako dlžník a osoba povinná má dlh (záväzok) voči veriteľovi

osobe oprávnenej JUDr. Milošovi Barancovi, advokátovi so sídlom v Banskej Bystrici vo výške 86 901,68
Eur.

Z notárskej zápisnice je ďalej zrejmé, že účastníci tohto právneho úkonu konštatujú, že uvedený dlh je po
lehote splatnosti, ktorá uplynula dňom 22. 01. 2011, pričom veriteľ do dňa spísania notárskej zápisnice

ani len čiastočne neuhradil uvedený dlh a je v omeškaní so zaplatením svojho dlhu (záväzku) voči
veriteľovi.

Účastník právneho úkonu obchodná spoločnosť FITTICH ALARM spol. s r.o. ako dlžník a osoba povinná
prehlasuje, že v plnom rozsahu si je vedomá svojej povinnosti uhradiť veriteľovi svoj dlh (záväzok), ktorý

je špecifikovaný v tejto notárskej zápisnici, ktorý uznáva čo do dôvodu, výšky a zároveň vyhlasuje, že
výslovne súhlasí s tým, aby v prípade nesplnenia jeho dlhu (záväzku), t. j. neuhradenia dlhu (záväzku)
dlžníka voči veriteľovi v celom rozsahu vo vyššie uvedenej dohodnutej náhradnej lehote splatnosti, a to
najneskôr v lehote do 31. 03. 2011 sa stala táto notárska zápisnica vykonateľným (exekučným titulom)
pre exekúciu vyššie špecifikovaného dlhu (záväzku) podľa ustanovení Exekučného poriadku.

Súd ďalej vo veci vykonal dokazovanie faktúrou č. X/XXXX, ktorou JUDr. Michal Capek, notár so sídlom
v Brezne fakturoval navrhovateľovi sumu 461,81 Eur za poskytnutie právnych služieb, a to spísanie
notárskej zápisnice, vyhlásenie dlžníka o uznaní dlhu (záväzku voči veriteľovi) a o súhlase dlžníka s
vykonateľnosťou notárskej zápisnice v exekučnom konaní dňa 27. 01. 2011 s lehotou splatnosti 31.

01. 2011. Uvedená faktúra podľa prezenčnej pečiatky navrhovateľa bola doručená dňa 28. 01. 2011.
Z predloženej faktúry súd ďalej zistil, že v spodnej časti tejto faktúry je ručným písmom napísané P.S.
Elmont.

Z listu adresovaného JUDr. Denisou Regináčovou Mihalovou, súdnou exekútorkou so sídlom

Exekútorského úradu Košice súd zistil, že táto adresovala navrhovateľovi upovedomenie o začatí
exekúcie v konaní pod číslom konania EX 760/2011-26 dňa 24. 10. 2011. Predmetom exekúcie je
pohľadávka na základe exekučného titulu a to Notárskej zápisnice č. F. X/XXXX, F. XXXX/XXXX, F.
XXXX/XXXX zo dňa 27. 01. 2011, ktorý vydal Notársky úrad JUDr. Michala Capeka a v súlade spoverením na vykonanie exekúcie, ktoré vydal Okresný súd Banská Bystrica číslo XXXX*XXXXXX C.
XX. XX. XXXX. Predmetom vymáhaného nároku bola istina vo výške 36 901,68 Eur, trov právneho
zastúpenia pri exekúcii 530,88 Eur a trovy exekúcie pri upustení od vykonania exekúcie vo výške

4 468,30 Eur. Z uvedeného upovedomenia o začatí exekúcie vyplýva, že oprávnený je JUDr. Miloš
Baranec zastúpený JUDr. Danielom Šintajom, advokátom so sídlom Banská Bystrica a povinný je
FITTICH ALARM spol. s r.o. so sídlom Banská Bystrica.

Uvedené upovedomenie o začatí exekúcie podľa prezenčnej pečiatky navrhovateľa bolo doručené dňa

09. 11. 2011.

Z uvedeného upovedomenia o začatí exekúcie potom vyplýva, že povinný, t. j. navrhovateľ v tomto
konaní, bol vyzvaný na uspokojenie pohľadávky oprávneného s príslušenstvom a trovami exekúcie v
celkovej výške 41 900,86 Eur, resp. aby vzniesol námietky proti exekúcii.

Súd mal za preukázané, že navrhovateľ takto exekučným spôsobom vymáhanú sumu zaplatil na účet
súdnej exekútorky, o čom svedčí príkaz udelený banke dňa 11. 11. 2011 na sumu 14 000,-- Eur a
príkazom banke z toho istého dňa na sumu 27 900,86 Eur. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ o tom
dlžnúsumu,ktorábolapredmetomexekučnéhokonaniavovýške41900,86Euruhradildňa11.11.2011.

Navrhovateľ vo svojom návrhu potom uviedol, že dňa XX. XX. XXXX (správne dňa 09. 11. 2011) mu
na základe doručeného upovedomenia o začatí exekúcie, ktoré sa viedlo pred Exekútorským úradom
JUDr. Denisy Regináčovej Mihalovej, pod sp. zn. L. XXX/XXXX dozvedel, že odporca dňa 27. 01. 2011
podpísal Notársku zápisnicu pod sp. zn. F. X/XXXX, F. XXXX/XXXX, F. XXXX/XXXX, ktorou došlo k
osvedčeniu a uznaniu dlhu (záväzku dlžníka) vo výške 86 901,68 Eur voči veriteľovi JUDr. Milošovi

Barancovi, advokátovi. Zároveň v tejto notárskej zápisnici bol vyslovený súhlas dlžníka s vykonateľnou
takejto notárskej zápisnice v exekučnom konaní.

Odporca však notársku zápisnicu navrhovateľovi nikdy nedoručil, ani ju neodovzdal a vyhotovenie
notárskej zápisnice ani neoznámil Valnému zhromaždeniu navrhovateľa, ani ďalším dvom spoločníkom

navrhovateľa, resp. konateľovi navrhovateľa O.. B. P.. Takáto notárska zápisnica zo strany odporcu
nebola zaevidovaná do došlej pošty navrhovateľa a ani nebola uložená do registratúrnych dokumentov
navrhovateľa. Odporca konal v tejto súvislosti nielen ako bývalý konateľ navrhovateľa, ale aj ako
bývalý zamestnanec navrhovateľa. Keďže navrhovateľ nemal vedomosť o existencii takejto notárskej
zápisnice ako exekučného titulu, potom čo mu bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie, zaplatil

nielen vymáhanú istinu vo výške 36 901,68 Eur, ale aj trovy exekúcie vo výške 4 468,30 Eur a trovy
oprávneného vo výške 530,88 Eur. Navrhovateľ uviedol, že keby mal vedomosť o existencii notárskej
zápisniceakoexekučnéhotitulu,vrámciktorejbybolvymáhanýnárokJUDr.MilošaBarancavovýške36
901,68 Eur, tento by bol uhradil a neboli by vznikli trovy exekúcie a trovy oprávneného v rámci exekúcie,
ktoré musel uhradiť.

Na základe uvedeného potom navrhovateľ tvrdil, že takýmto konaním odporcu mu vznikla škoda v
dôsledku úhrady trov exekúcie a trov oprávneného v rámci exekúcie celkovo vo výške 4 999,18 Eur.

Zároveň navrhovateľ zdôvodnil zodpovednosť odporcu za uvedenú škodu jednak v zmysle ustanovenia

§ 135 ods.1 Obchodného zákonníka, § 135a ods.1 Obchodného zákonníka a taktiež ustanovenia
Zákonníka práce v § 178 a nasledujúcich. Navrhovateľ tvrdil, že odporca porušil povinnosť vykonávať
pôsobnosť konateľa s odbornou starostlivosťou a povinnosť konať ako konateľ v súlade so záujmami
spoločnosti, teda navrhovateľa a všetkých spoločníkov navrhovateľa. Porušil taktiež svoju všeobecnú
prevenčnú povinnosť zamestnanca počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na majetku a súčasne

si nesplnil svoju osobitnú oznamovaciu povinnosť a osobitnú povinnosť zakročiť proti hroziacej škode.

Vzhľadom na uvedené potom je tu daná zodpovednosť odporcu ako zamestnanca v zmysle ustanovenia
§ 179 a nasledujúcich Zákonníka práce.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že existencia notárskej zápisnice nevyplývala ani z komunikácie, ktorá
prebiehala medzi JUDr. Milošom Barancom a navrhovateľom, ktoré tento zasielal navrhovateľovi vo
forme upomienok ohľadne uhradenia dlžnej sumy. V rámci takýchto výziev zo strany JUDr. Miloša
Baranca nikdy nebolo uvedené, že svojho nároku sa domáha aj na podklade notárskej zápisnice akoexekučného titulu. V svojich výzvach nazvaných ako pokus o zmier uvádza, že bude pokračovať v
prípade neuhradenia dlžnej sumy súdnou a exekučnou cestou. Z uvedeného navrhovateľ mal za to,
že JUDr. Miloš Baranec nedisponuje žiadnym exekučným titulom voči navrhovateľovi, aj keď o takúto

dispozíciu sa zrejme bude snažiť podaním žaloby voči navrhovateľovi na súde, čo aj urobil žalobou v
nasledujúcom období.

Navrhovateľ ďalej poukázal na to, že podľa jeho názoru v čase spísania notárskej zápisnice nenastala
podmienka vzniku nároku JUDr. Miloša Baranca, advokáta na paušálnu odmenu a nezačala plynúť 30-

dňová lehota uvedená v dodatku splatnosti, na základe ktorej by mohol požadovať sumu vo výške 86
901,68 Eur. Zároveň navrhovateľ poukázal na to, že takáto faktúra zo strany JUDr. Miloša Baranca č.
XXXXXXX na sumu 87 631,94 Eur je práve v rozpore s dodatkom k zmluve o poskytovaní služieb.
Navrhovateľ zároveň poukázal na to, že JUDr. Miloš Baranec, advokát nedoručil faktúru č. XXXXXXX
navrhovateľovi štandardným spôsobom, avšak túto faktúru odovzdal odporcovi, ktorý ju neodovzdal
navrhovateľovi, ponechal si ju u seba a doručil ju navrhovateľovi až dňa 07. 03. 2011, čo preukazuje

otlačok pečiatky došlej pošty navrhovateľa na danej faktúre. Zároveň poukázal na to, že odporca dňa
14. 03. 2011 zaplatil sumu 50 000,-- Eur, pričom takúto sumu uhradil na účet tretej osoby, čo odôvodnil
chybnou informáciou ohľadne bankového spojenia s JUDr. Milošom Barancom. V rámci konania sa
vyjadril aj O.. B. P., konateľ navrhovateľa, ktorý uviedol, že niekedy v priebehu novembra roku 2011 zistil,
že majú zablokované dva firemné účty, pričom v Slovenskej sporiteľni zistili číslo exekučného konania,

na základe ktorého bola takáto blokácia vykonaná s tým, že kontaktoval ich advokáta, ktorý ho neskôr
informoval o tom, že existuje notárska zápisnica, na základe ktorej je takáto exekúcia vedená. Uviedol,
že sa pýtal ľudí v spoločnosti, či majú vedomosť o takejto notárskej zápisnici a taktiež konkrétne aj
odporcu, avšak bolo mu odpovedané, že o takejto notárskej zápisnici nevedia. Na základe porady s
právnym zástupcom došlo k úhrade sumy, ktorá bola predmetom exekúcie.

Konateľnavrhovateľaďalejuviedol,žejepravdou,žeJUDr.MilošBaranechokontaktovalajtelefonickým
spôsobom s tým, že on sám vedel, že bola zaplatená suma 50 000,-- Eur, pričom ten zvyšok,
ktorý predstavoval asi 36 000,-- Eur nebol zaplatený. Konateľ navrhovateľa vo svojej výpovedi
uviedol, že spoločnosť navrhovateľa nebola pripravená plniť takýto záväzok, pretože podľa ich názoru

takáto odmena nebola v poriadku. Okolnosť neuznania takejto pohľadávky a neochotu ju uhradiť
bola oznámená aj JUDr. Milošovi Barancovi. Konateľ navrhovateľa uviedol, že v spoločnosti existuje
organizačný poriadok, ktorý opravuje obeh ukladania a prijímanie listín adresovaných navrhovateľom
podľa povahy týchto písomností a tieto sú rozdeľované jednak na technické, právne, kde sa ukladajú
napríklad zmluvy a tie listiny, ktoré sú pre spoločnosť zásadné, samozrejme eviduje aj osobne v tom

zmysle, že vie kde sú tieto uložené a kto ich má na starosti. Odporca prostredníctvom svojho právneho
zástupcu uviedol, že s návrhom navrhovateľa nesúhlasí, pričom tvrdenia uvádzané navrhovateľom sa
nezakladajú na pravde. Uviedol, že v snahe zabezpečiť pre spoločnosť čas potrebný na uhradenie
predmetného záväzku sa snažil dojednať prijateľnejšie podmienky napríklad oddialením platby, resp.
prijatím splátkového kalendára voči dlhu, ktorý mala spoločnosť voči JUDr. Milošovi Barancovi.

Odporca uviedol, že nie je pravdou, že by spoločnosť navrhovateľa o takomto dlhu resp. o notárskej
zápisnici nemala vedomosť. O týchto okolnostiach bol informovaný konateľ spoločnosti O.. B. P.,
pričom spoločnosť obdržala aj faktúru od JUDr. Michala Capeka č. X/XX na zaplatenie sumy 461,81
Eur, predmetom ktorej bola fakturácia za spísanie uvedenej notárskej zápisnice. Takáto faktúra bola

riadne zaúčtovaná v účtovníctve navrhovateľa a následne uhradená, čo bolo aj zohľadnené v daňovom
priznaní o DPH. Odporca uviedol, že postupoval obvyklým spôsobom, keď predmetnú faktúru dal do
účtovníctva spoločnosti a notársku zápisnicu, ktoré vyhotovenie bolo fakturované, založil v spoločnosti
a s týmito skutočnosťami bol riadne oboznámený aj druhý konateľ. V skutočnosti o tom, že spoločnosť
navrhovateľavedelaosvojomzáväzkuvočiJUDr.MilošoviBarancovivyplývaajzvýziev,ktoréadresoval

tento navrhovateľovi na zaplatenie takejto pohľadávky svojimi listami zo dňa 18. 04. 2011, 20. 04. 2011,
27. 06. 2011, pričom posledný pokus o zmier bol vykonaný dňa 12. 09. 2011.

Odporca osobne vo svojej výpovedi uviedol, že faktúru od JUDr. Capeka spolu s jej prílohou, ktoré
predstavovala notárska zápisnica, odovzdal na zaregistrovanie na základe registratúrneho poriadku

pracovníčkesekretariátu,resp.jehoasistentkep.E.,pričomfaktúrabolariadnezaúčtovanávúčtovníctve
a notársku zápisnicu v podstate vložil do spisov spoločnosti, ktoré sa týkali JUDr. Baranca. Odporca
uviedol, že on osobne hovoril s O.. P.Č. v tom zmysle, že túto sumu treba zaplatiť, pretože môže dôjsť
k prípadnej exekúcii. Odporca osobne vo svojej výpovedi uviedol, že prvotné listiny a v danom prípadesa jednalo o faktúru od JUDr. Capeka, obsahuje pečiatku a táto sa už nedávala na prílohy tak, ako
to bolo v tomto prípade, kedy takouto prílohou bola notárska zápisnica. Zvykom bolo, že celá došlá
pošta spoločnosti sa odovzdávala p. E.. Odporca osobne vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že faktúra,

ktorá bola od JUDr. Miloša Baranca zo dňa 14. 01. 2011, mu bola doručená niekedy v januári roku
2011. Túto faktúru mal u seba a niekedy začiatkom februára roku 2011 ju mala u seba O.. R. s tým,
že jej dal pokyn v tom zmysle, že ju má zaúčtovať len vtedy, keď jej to výslovne nariadi, pričom mal v
úmysle teda vyjednávať s JUDr. Milošom Barancom ohľadne lepších platobných podmienok, pretože
na účte spoločnosti nebolo dostatok finančných prostriedkov. Následne toho 07. 03. 2011 jej dal príkaz,

aby takáto faktúra bola zaúčtovaná. Uviedol, že nevie sa vyjadriť k tej otázke, či dal pokyn O.. R.
zaúčtovať aj záväzok vyplývajúci z notárskej zápisnice, pretože aj po podpise takejto notárskej zápisnice
sa snažil vyjednať lepšie platobné podmienky a v takom prípade by bolo možné notársku zápisnicu
zrušiť. Uviedol, že uvedené listiny teda faktúra od JUDr. Capeka a notárska zápisnica nebola nijakým
spôsobom zopnutá, zošitá, spomenul si na to, že notárska zápisnica bola zaviazaná farebným motúzom
a táto bola zapečatená. Tak isto poprel tú skutočnosť, že by dal pokyn O.. R. v tom zmysle, aby na

faktúru od JUDr. Capeka v spodnej časti vyznačila, že táto sa týka spoločnosti P.S.Elmont.

Súd ďalej vykonal dokazovanie fotokópiou knihy došlej pošty navrhovateľa, z ktorej zistil, že dňa XX.
XX. XXXX bola od JUDr. Michala Capeka doručená faktúra č. X/XX s poznámkou notárske služby so
sumou 461,81 Eur.

Súd taktiež vykonal dokazovanie Čestným prehlásením zo dňa 11. 11. 2011, podpísané O.. B. P., O.. Ľ.
R.O., O.. Ľ. P. I. J. E., z ktorého je zrejmé, že títo podpísaní zamestnanci spoločnosti navrhovateľa čestne
prehlasujú, že notárska zápisnica F. XXXX/XXXX napísaná JUDr. Michalom Capekom dňa 27. 01. 2011
nikdy nebola prijatá správcom registratúry ako došlá pošta na zaevidovanie a osvedčená registratúrnou

pečiatkou spoločnosti a z tohto dôvodu sa nenachádza v registratúrnych dokumentoch spoločnosti.

Súd vo veci vypočul ako svedkyňu Ľ. R., ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že u navrhovateľa pracuje ako
účtovníčka od 01. 10. 2005. Uviedla, že bola riadená priamo odporcom ako riaditeľom spoločnosti. Medzi
jej pracovnú náplň patrilo najmä účtovanie faktúr, vypracovanie účtovných závierok, mzdovej agendy a

daňovej agendy. Uviedla, že faktúry jej boli predkladané tak, že potom čo došli do spoločnosti, tieto boli
zaevidované pracovníčkou na sekretariáte riaditeľa a všetci zainteresovaní zamestnanci majú miesto,
kde sa im ukladá agenda, teda listy, ktoré prichádzajú a tak isto aj ona mala takúto priehradku, kde jej
boli vkladané faktúry s tým, že sa stalo aj to, že odporca priamo vložil faktúru do takejto jej priehradky.
Pokiaľ zistila, že takáto nie je zaevidovaná, predložila ju pracovníčke sekretariátu, aby ju zaevidovala a

následne vložila späť do jej poličky. Uviedla ďalej, že pokiaľ jej bola predložená k nahliadnutiu faktúra
od JUDr. Michala Capeka, notára, tak na túto si spomína v tom zmysle, že k nej nebola pripojená žiadna
príloha, jej podpis sa tam nenachádza, je tam len dátum, kedy bola zaúčtovaná. Pokiaľ je tam poznámka
v dolnej časti napísané P.S.Elmont, túto poznámku tam napísala ona, pretože sa išla spýtať odporcu,
čoho sa táto faktúra týka a právne veci riešil odporca spolu s právnikom a následne jej povedal, že sa to

týka spoločnosti P.S.Elmont, avšak nijaké doklady jej neukázal. Uviedla ďalej, že právne veci alebo také
veci, ktoré sa týkali rozdelenia zisku, zápisnice z valných zhromaždení, mal odporca u seba. Svedkyňa
ďalej uviedla, že pokiaľ mala nejakú pochybnosť alebo nevedela s niektorou listinou naložiť, išla za
odporcom, on jej to vysvetlil alebo ukázal takéto listiny, ktoré si ona odkontrolovala. V tomto prípade
však jej žiadnu listinu neukázal, teda takú, ktorá by sa týkala spoločnosti P.S.Elmont.

Svedkyňa ďalej uviedla, že tou pracovníčkou, ktorá spracovávala poštu u navrhovateľa je p. E. a faktúru
od JUDr. Capeka mala v poličke, nepamätala si na tú okolnosť, či táto už bola zaevidovaná v došlej
pošte. Ona sama nemala právomoc nariadiť uhradenie faktúry, na toto vždy potrebovala pokyn alebo
podpiskonateľa.AjnatejtofaktúreodJUDr.Capekajenadruhejstranevlastnelikvidačnýlistfaktúry,kde

je schválenie vyjadrené podpisom odporcu. Nevedela sa vyjadriť k okolnostiam, či na týchto faktúrach
sa vyznačuje aj príloha, v čase kedy táto pošta dôjde spoločnosti. Uviedla, že nevie povedať, či mala
vedomosť, že existuje nejaká notárska zápisnica pred tým, než takáto exekúcia voči navrhovateľovi bola
vedená. Takúto vedomosť ona sama nemala a nemala vedomosť ani o tom, že by jej takáto notárska
zápisnica bola odovzdaná. O takýchto okolnostiach sa dozvedela až v čase, kedy boli zablokované

bankové účty.

Svedkyňa sa ďalej vyjadrila k faktúre od JUDr. Miloša Baranca, pričom uviedla, že túto jej doniesol do
kancelárie odporca s tým, aby ju založila, avšak nezaevidovala ani nezúčtovala do toho času, pokiaľon jej nepovie ako ďalej. V priebehu asi týždňa jej odporca povedal, aby takúto faktúru zaevidovala a
vložila do účtovníctva.

Súd vo veci vypočul ďalej ako svedkyňu J. E., ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že u navrhovateľa
pracuje od roku 1996 ako asistentka konateľa, pričom do jej pracovnej náplne patria aj činnosti ako je
evidencia registratúry, vedenie pokladne a podobne. Uviedla, že evidencia registratúry spočíva v tom,
že zapisuje došlú a odoslanú poštu smerujúcu teda k spoločnosti alebo von zo spoločnosti a zároveň
uchovávanie takýchto listín a archivácia. Uviedla, že zapisovanie došlej pošty prebieha tým spôsobom,

že všetky listiny, ktoré prichádzajú poštou, resp. sú jej odovzdávané osobne zapisuje do knihy došlej
pošty. Uviedla, že pokiaľ sa týka doručenia faktúry od JUDr. Capeka, toto sa stalo niekedy v roku 2011,
takúto faktúru zaevidovala do došlej pošty a následne ju odovzdala O.. R. na ďalšie spracovanie do
účtovníctva. Uviedla, že si už presne nepamätá na odstup času, či takáto faktúra prišla poštou alebo jej
ju osobne odovzdal odporca. Uviedla, že si nespomína, či faktúra pokiaľ by aj prišla poštou obsahovala
nejaký sprievodný list. Tak isto uviedla, že nevie či jej bola odovzdaná osobne od odporcu s nejakým

komentárom v tom zmysle, že o čo sa jedná. Na tieto okolnosti si už svedkyňa nespomínala. Uviedla,
že všetky listiny musia prejsť registráciou tak ako ju popísala a všetky listiny až po zaregistrovaní sa
odovzdávajú konkrétnemu zamestnancovi, napr. v prípade O.. R. to sú faktúry. Uviedla, že prílohy pokiaľ
sú priložené k faktúre, tieto sa nezapisujú do knihy došlej pošty, skutočnosť o tom, že prílohou takejto
faktúry a o existencii notárskej zápisnice nemala vedomosť v období pred októbrom alebo novembrom

roku 2011. O takejto sa dozvedela až v čase, kedy exekúcia prebiehala. Uviedla, že jej odpoveď je
záporná na otázku, či jej dal teda odporca do ruky notársku zápisnicu, ktorá sa týkala tohto exekučného
titulu. K takémuto vyjadreniu dochádza z toho dôvodu, že všetky písomnosti teda sú ňou registrované a
pokiaľ takáto notárska zápisnica nie je zaregistrovaná, vychádza z toho, že oficiálne v spoločnosti by sa
nemala nachádzať. Uviedla, že určite môžu existovať aj také dokumenty, o ktorých ona nevedela v rámci

spoločnosti, avšak pokiaľ by prílohou napríklad takejto faktúry bol nejaký závažný právny dokument, tak
určite by takýto právny dokument zaregistrovala, aj keď pripustila možnosť, že ku všetkým dokumentom
ona prístup nemala, pretože nie je konateľkou spoločnosti a takáto okolnosť jej nie je zrejmá. Uviedla
na záver, že nevidela a nevie potvrdiť, či takáto notárska zápisnica sa nachádzala na inom mieste v
rámci spoločnosti.

Podľa § 178 ods.1 a 2 Zákonníka práce, zamestnanec je povinný si počínať tak, aby nedochádzalo k
ohrozeniu života, zdravia a poškodeniu majetku alebo k jeho zničeniu, ani k bezdôvodnému obohateniu.
Ak hrozí škoda, zamestnanec je povinný na ňu upozorniť vedúceho zamestnanca. Ak je na odvrátenie
škody hroziacej zamestnávateľovi neodkladne potrebný zákrok, je povinný zakročiť. Túto povinnosť

nemá, ak mu v tom bránia dôležité okolnosti alebo ak by tým vystavil vážnemu ohrozeniu seba
alebo ostatných zamestnancov, alebo blízke osoby. Ak zamestnanec zistí, že nemá utvorené potrebné
pracovné podmienky, je povinný oznámiť to vedúcemu zamestnancovi.

Podľa § 179 ods.1 a 2 Zákonníka práce, zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu

spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.
Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a
185.
Zamestnanec zodpovedá aj za škodu, ktorú spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom.

Podľa § 181 ods.1 Zákonníka práce, od zamestnanca, ktorý vedome neupozornil vedúceho
zamestnanca na hroziacu škodu alebo nezakročil proti hroziacej škode, hoci by sa tým zabránilo
bezprostrednému vzniku škody, môže zamestnávateľ požadovať, aby prispel na úhradu škody v rozsahu
primeranom okolnostiam prípadu, ak ju nemožno uhradiť inak. Pritom sa prihliadne najmä na to, čo
bránilo splneniu povinnosti. Náhrada škody nesmie presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho

priemerného mesačného zárobku.

Podľa § 186 ods.1 a 2 Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný
nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do
predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje.

Náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u
jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného
zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu.Podľa § 135 Obchodného zákonníka, konatelia sú povinní zabezpečiť riadne vedenie predpísanej
evidencie a účtovníctva, viesť zoznam spoločníkov a informovať spoločníkov o záležitostiach
spoločnosti.

Podľa § 135a ods.1 a 2 Obchodného zákonníka, konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s
odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú
povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu
rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie

tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej
spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých
spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.
Konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne
nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti
vznikla tým, že poskytli plnenie spoločníkom v rozpore s týmto zákonom alebo nadobudli majetok v

rozpore s § 59a.

Súd na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaných právnych predpisov mal za preukázané,
že účastníci konania boli v čase rozhodnom v pracovnoprávnom pomere, kedy odporca bol
zamestnancom navrhovateľa, pričom vykonával aj funkciu konateľa a táto skutočnosť medzi účastníkmi

sporná nebola. Zároveň mal súd za preukázané, že odporca v čase výkonu funkcie konateľa spísal s
JUDr. Milošom Barancom osvedčenie o uznanie dlhu (záväzku) ako dlžníka vo výške 86 901,68 Eur,
kde JUDr. Miloš Baranec vystupoval ako veriteľ a zároveň vyjadril súhlas s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice v exekučnom konaní, pričom takémuto právnemu úkonu došlo dňa XX. XX. XXXX formou
notárskej zápisnice napísanej prostredníctvom notára JUDr. Michala Capeka pod číslom F. X/XXXX, F.

XXXX/XXXX, F. XXXX/XXXX.

Uvedená zápisnica obsahuje osvedčenie o uznaní dlhu, ktorý mal vzniknúť JUDr. Milošovi Barancovi,
advokátovi pri poskytovaní advokátskych služieb navrhovateľovi v celkovom rozsahu 86 901,68 Eur.

Na základe takejto spísanej notárskej zápisnice potom oprávnený JUDr. Miloš Baranec požiadal
o vykonanie exekúcie na Exekútorskom úrade JUDr. Denisy Reginačovej Mihalovej so sídlom
Exekútorského úradu v Košiciach pod č. EX XXX/XXXX-XX, kde vymáhaný nárok predstavoval sumu
36 901,68 Eur, trovy oprávneného na účelné vymáhanie nároku vo výške 530,88 Eur a trovy exekúcie
v prípade upustenia od vykonania exekúcie vo výške 4 468,30 Eur. Exekučným titulom mala byť práve

spomínaná notárska zápisnica.

Na základe uvedeného exekučného konania potom navrhovateľ uhradil sumu 41 900,86 Eur. Súd mal
za preukázané, že trovy konania exekúcie oprávneného a trovy exekútora spolu predstavovali sumu 4
999,18 Eur, t. j. žalovanú sumu.

Súd v danej veci konštatuje, že v danom prípade predmetom konania bolo posúdenie vzťahu všeobecnej
zodpovednosti zamestnanca za škodu ako osobitného druhu zodpovednosti zamestnanca, ktorá má
prednosť pred všeobecnou úpravou všeobecnej zodpovednosti. Tak ako pri všeobecnej zodpovednosti
je potrebné, aby v danom prípade navrhovateľ preukázal všetky atribúty, ktoré majú byť splnené pre

priznanie náhrady škody a to za použitia tejto špeciálnej úpravy ustanovenej v § 179 Zákonníka práce. Je
zrejmé, že pre vznik všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu musia byť splnené predpoklady,
a to existencia pracovnoprávneho vzťahu, vzniku škody pri plnení pracovných úloh, resp. v priamej
súvislosti s takýmto plnením, protiprávny úkon, porušenie povinností pri plnení pracovných úloh alebo
v priamej súvislosti s nimi, resp. úmyselné konanie proti dobrým mravom, príčinná súvislosť medzi

porušením povinností a vznikom škody a zavinenie na strane zamestnanca.

Súd na základe uvedeného konštatovania potom mal za preukázané, že navrhovateľ v konaní osvedčil
všetky tieto atribúty pre priznanie náhrady škody voči odporcovi a to z nasledujúcich dôvodov. V konaní
bolo nepochybne zrejmé, že spornou otázkou je, či v čase rozhodnom mala spoločnosť navrhovateľa

k dispozícii, resp. vedomosť o tom, že existuje notárska zápisnica zo dňa 27. 01. 2011, v ktorom
spoločnosť navrhovateľa uznala dlh voči JUDr. Milošovi Barancovi. Z vykonaného dokazovania je
zrejmé, že takáto okolnosť bola podstatnou, keďže v rámci komunikácie medzi navrhovateľom a JUDr.
Milošom Barancom nedošlo k dohode a dobrovoľnej úhrade následne exekvovanej sumy. Z výpovedeštatutárneho zástupcu navrhovateľa vyplynulo, že navrhovateľ požiadavku JUDr. Miloša Baranca na
úhradu vyčíslených nákladov za právne zastupovanie navrhovateľa neuznával a nebol ochotný ich
uhradiť na základe dobrovoľnosti. Takýto názor zastával aj napriek tomu, že si bol vedomý prípadnej

hrozby súdneho konania o priznanie takejto pohľadávky. Súd musí prisvedčiť tvrdeniam navrhovateľa v
tom zmysle, že pokiaľ aj listy JUDr. Miloša Baranca smerujúce navrhovateľovi a žiadajúce dobrovoľnú
úhradu takejto pohľadávky neboli akceptované aj z toho dôvodu, že v rámci takýchto výziev tento nikdy
resp. v žiadnej z týchto výziev neoznačuje svoju pohľadávku za uznanú formou notárskej zápisnice.

Súd sa teda v konaní zameral na to, či navrhovateľ dostatočným spôsobom preukázal tú skutočnosť,
či navrhovateľ mal teda vedomosť o existencii takejto notárskej zápisnice. Súd má za to, že dôkazné
bremeno spočívalo na strane odporcu, ktorý takúto skutočnosť jednoznačným spôsobom nepreukázal.
V konaní teda nebolo preukázané, že v čase rozhodnom mal navrhovateľ k dispozícii notársku zápisnicu
riadne zaregistrovanú v rámci svojich interných predpisov tak, že by mohol podľa nej v prípade svojho
záväzku postupovať.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že napriek tvrdeniu odporcu o tom, že takúto notársku zápisnicu
riadne odovzdal spolu s faktúrou za jej vyhotovenie nebolo preukázané a takáto okolnosť nebola
preukázaná, ba naopak bola vyvrátená výpoveďami svedkov v konaní, najmä svedeckou výpoveďou
O.. R. I. J. E.. Súd považoval za preukázané tú skutočnosť, že v rámci interných postupov spoločnosti

navrhovateľa O.. R. na pokyn odporcu zapísala na faktúru od JUDr. Michala Capeka poznámku, že táto
sa týka spoločnosti P.S.Elmont. Takáto skutočnosť vyplýva aj z hierarchického usporiadania postavenia
jednak odporcu a jednak O.. R.. Skutočnosť, že takáto notárska zápisnica k dispozícii navrhovateľovi
v rozhodnom období nebola je preukázané aj fotokópiou z knihy došlej pošty, z ktorej je zrejmé len
to, že spoločnosti bola doručená faktúra od JUDr. Michala Capeka, notára. Svedkyňa J. E. vo svojej

výpovedi uviedla, že pokiaľ by takáto faktúra obsahovala aj tak závažný právny dokument akým je
notárska zápisnica, určite by jeho prijatie spoločnosťou zaregistrovala.

Skutočnosťou o tom, že nie všetky listiny smerujúce navrhovateľovi boli vždy riadne a včas
zaregistrované svedčí aj to, pričom túto skutočnosť potvrdil sám odporca, že pokiaľ JUDr. Miloš Baranec

fakturoval za právne služby navrhovateľovi faktúrou svoju pohľadávku, túto odporca u seba si ponechal
bez toho, aby ju predložil na zaregistrovanie a na takéto zaregistrovanie do dokumentov navrhovateľa
ju predložil až po takmer dvoch mesiacoch.

Odporca žiadnym z dôkazných prostriedkov nepreukázal teda, že notársku zápisnicu, ktorú spísal o

právnom úkone s JUDr. Milošom Barancom, v skutočnosti aj navrhovateľovi doručil.

Z takéhoto záveru potom súd konštatuje, že k vzniku škody došlo jednoznačne pri plnení pracovných
úloh alebo priamej súvislosti s takýmto plnením, kedy aj povinnosťou riaditeľa spoločnosti, v danom
prípade aj konateľa obchodnej spoločnosti t. j. odporcu, bola povinnosť všetky listiny, ktoré mohli mať

dopad na chod a peňažné záväzky spoločnosti, tieto riadne a včas predložiť. Pokiaľ tak odporca neurobil,
súd takýto postup hodnotil ako protiprávny. Nemôže byť spor o tom, že pokiaľ tak odporca neurobil,
dopustil sa porušenia povinností pri plnení pracovných úloh alebo priamej súvislosti s nimi.

Z uvedeného konštatovania potom vyplýva aj príčinná súvislosť medzi porušením takejto povinnosti a

vznikom škody, ktorá fakticky vznikla, keďže navrhovateľ preukázal, že okrem pohľadávky, ktorú mienil
v prípadnom inom súdnom konaní rozporovať, uhradil aj trovy exekúcie a trovy oprávneného v celkovej
výške 4 999,18 Eur, ktoré by inak vynaložiť nemusel, pokiaľ by mal včas vedomosť o tom, že existuje
notárska zápisnica zo dňa 27. 01. 2011, ktorá osvedčuje uznanie dlhu (záväzku) navrhovateľa voči
veriteľovi, t. j. JUDr. Milošovi Barancovi. Len zavineným správaním odporcu došlo k tomu, že takýto

právny dokument nebol zaregistrovaný v rámci zaužívaných postupov upravených internými predpismi
navrhovateľa tak, aby tento riadne a včas mal o nich vedomosť a mohol v zmysle záverov v notárskej
zápisnici uvedených postupovať.

Súd teda konštatuje, že nárok navrhovateľa v danom prípade je dôvodný po splnení všetkých zákonných

predpokladov pre uplatnenie náhrady škody od odporcu, a preto súd návrhu navrhovateľa vyhovel.

Súd zároveň priznal navrhovateľovi právo aj na úrok z omeškania v zmysle § 517 ods.1 Občianskeho
zákonníka, kedy sa odporca dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu vzhľadom k tomu že výzvana zaplatenie požadovanej náhrady škody bola odporcovi doručená dňa 05. 12. 2011 s tým, že túto
mal uhradiť dobrovoľne v lehote troch dní od doručenia tohto rozhodnutia. Omeškanie odporcu potom
nastalo dňom 09. 12. 2011. Zároveň súd výšku úroku z omeškania priznal v zmysle § 3 ods.1 nariadenia

vlády č. 87/1995 Z. z.

Súdtaktiežrozhodolopráveonáhradutrovkonania,ktorépriznalnavrhovateľoviakoúčastníkovivspore
úspešnému voči odporcovi, ktorý úspešný v konaní nebol a právo na náhradu trov konania nemal. Trovy
konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 299,50 Eur a trov právneho zastúpenia

právneho zástupcu navrhovateľa a to jednak predchádzajúceho právneho zástupcu PhDr. Mgr. Petra
Rosputinského, PhD., a to za prípravu a prevzatie zastúpenia vo výške 170,97 Eur spolu s 20 % DPH,
teda 34,19 Eur, spolu 205,16 Eur, písomné podanie na súd vo veci samej podanie žaloby dňa 14. 12.
vo výške 170,97 Eur + DPH vo výške 34,19 Eur, spolu 205,16 Eur, písomné podanie na súd zo dňa 15.
03. 2012 205,16 Eur, účasť na pojednávaní dňa 20. 03. 2012 205,16 Eur, písomné podanie na súd zo
dňa 21. 05. 2012 205,16 Eur, pojednávanie dňa 22. 05. 2012 205,16 Eur, účasť na pojednávaní dňa 22.

11. 2012 205,16 Eur + 2 x režijný paušál po 7,41 Eur a 5 x režijný paušál po 7,63 Eur, spolu 52,97 Eur,
spolu s 20 % DPH vo výške 10,59 Eur, spolu 63,56 Eur. Spolu teda trovy právneho zastúpenia PhDr.
Mgr. Petra Rosputinského, PhD. predstavujú sumu 1 499,68 Eur.
Trovy právneho zastúpenia za právne zastupovanie JUDr. Dušanom Paulíkom predstavujú účasť na
pojednávaní dňa 09. 05. 2013 205,16 Eur, účasť na pojednávaní dňa 17. 09. 2013 205,16 Eur, účasť na

pojednávaní dňa 14. 11. 2013 205,16 Eur a účasť na pojednávaní dňa 16. 01. 2014 205,16 Eur. Spolu
s režijným paušálom a to 3 x po 7,81 Eur a 8,04 Eur za rok 2014, spolu 31,47 Eur, spolu s 20 % DPH
vo výške 6,29 Eur, spolu 37,76 Eur. Trovy právneho zastúpenia JUDr. Dušanom Paulíkom predstavujú
potom sumu 858,40 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia
jeho písomného vyhotovenia, písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému
rozsudku smeruje, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť

podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd zhotoví kópie na trovy
odvolateľa. (§ 205 ods. 1 OSP, § 42 ods.3 OSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné
rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa Zákona č.
233/95 Z. z. a noviel - Exekučný poriadok.