Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. december 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14Csp/74/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116229590
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5116229590.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v spore žalobcu: Československá obchodná

banka, a.s., so sídlom Michalská 18, Bratislava, IČO 36 854 140, zastúpenému: Malata, Pružinský,
Hededüš & Partners s.r.o., so sídlom Prievozská 4/B, Bratislava, IČO 47 239 921, proti žalovanému: N.
I., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XX, U., o zaplatenie 789,49 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 594,18 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25%
ročne zo sumy 594,18 eur od 12.1.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd žalobu vo zvyšku z a m i e t a .

III. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 40%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca si žalobou zo dňa 15.11.2016 uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie 789,46 eur spolu
s úrokom vo výške vo výške 292,67 eur, úrokom vo výške 19,50% ročne zo sumy 550,- eur od 1.10.2016
do zaplatenia a trovy konania.

2. Skutkovo návrh odôvodnil tým, že na základe žiadosti žalovaného vystavil žalobca žalovanému
oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania k žiadosti reg. č. 003193325R zo dňa 18.05.2009,

ktorým došlo k uzatvoreniu Zmluvy o povolenom prečerpaní č. 003193325R v zmysle Čl. I bodu 2.
Obchodných podmienok pre povolené prečerpanie bežného, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť Zmluvy
o prečerpaní. Na základe zmluvy o prečerpaní poskytol žalobca žalovanému povolené prečerpanie na
bežnom účte do výšky limitu 550,00 EUR formou úveru. Úver mohol byť čerpaný odo dňa 18.05.2009.
Zmluvnéstranysadohodli,ževýškaúrokovejsadzbyvzmysleZmluvyjedohodnutá15,00%p.a.avýška
sadzby úroku z omeškania je určená vo VZP pre prečerpanie. V zmysle čl. III ods. 1 VZP pre prečerpanie
je aktuálna úroková sadzba zverejňovaná v priestoroch Žalobcu a na jeho internetovej stránke. V

zmysle čl. II ods. 5 VZP pre prečerpanie bol Žalovaný k poslednému dňu kalendárneho mesiaca
povinnýzabezpečiťnajehobežnomúčtedostatokpeňažnýchprostriedkovnaúhradumesačnýchúrokov
a úrokov z omeškania (t.j. Žalovaný nie je povinný splácať vlastnú vyčerpanú istinu počas trvania
zmluvného vzťahu). Výška úroku pri povolenom prečerpaní predstavuje ku dňu 15.11.2016 sadzbu
19,50% ročne, výška úroku z omeškania je v súlade s ust. § 517 Obč. zák. k 1.1.2014, ako dňu
nasledujúcemu po splatnosti (zosplatnení) úveru vo výške 8,25% ročne z dlžnej čiastky.

3. Žalovaný sa k návrhu ani po doručení uznesenia, ktorým mu bola uložená povinnosť vyjadriť sa k
návrhu, nevyjadril.4. Podľa § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu

bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

5. Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade predmetom posúdenia bola iba otázka jednoduchého
právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva
neprevyšuje 1 000 eur, súd nenariaďoval pojednávanie.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov predložených žalobcom.

7. Právny vzťah medzi poskytovateľom finančných prostriedkov ako veriteľom a spotrebiteľom ako
dlžníkom podlieha osobitnej právnej úprave. Jednoznačne možno ustáliť, že v konaní bola uzavretá
spotrebiteľská zmluva podľa ust. § 52 Občianskeho zákonníka, o poskytnutí kontokorentného úveru

na formou platieb kreditnou kartou. Právny vzťah medzi účastníkmi je potrebné považovať za vzťah
zo spotrebiteľských zmlúv aj v súlade s konštantnou judikatúrou ESD (Océano Grupo Editorial SA
- C-240/98, Cofídis - C 473/00, Faccini Dori C-91/92, Von Colson and Kamann C - 14/83 a iné) a
eurokomfortným výkladom smerníc Európskej únie č. 87/102/EHS do platnosti smernice č. 2008/48/ES
o zmluvách o spotrebiteľskom úvere).

8. Zmluva o úvere je upravená v ust. § 497 až § 507 Obchodného zákonníka, rovnako ako zmluva o
bežnom účte v ust. § 708 až 715 Obchodného zákonníka, patrí medzi tzv. absolútne obchody, teda je
upravená výlučne v Obchodnom zákonníku a podľa ust. § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka sa
spravuje ustanoveniami obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov. Úpravu ustanovenú

Obchodným zákonníkom však v prípade spotrebiteľských zmlúv možno použiť len podporne a to len
vtedy ak nie je možná úprava podľa ustanovení osobitného zákona č. 282/2001 Z.z. ako aj ustanovení
Občianskeho zákonníka. V konaní sa jedná o vzťah spotrebiteľ - veriteľ, kde práva a povinností medzi
účastníkmi konania, pokiaľ nie sú upravené výlučne v Obchodnom zákonníku, je potrebné posudzovať
podľa príslušných ust. Občianskeho zákonníka.

9. V obdobnej veci vyjadril právny názor aj Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo
14/2014 kde uviedol, že ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na

právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.

10. Súd preto posudzoval nároky tak, že na právny vzťah aplikoval osobitné hmotnoprávne ustanovenia
Obchodného zákonníka o zmluve o úvere a o bežnom účte, podľa ktorých posudzoval právny stav, teda
na základ záväzkovoprávneho vzťahu, avšak ostatné práva a povinnosti medzi účastníkmi posudzoval

v zmysle zákona č. 282/2001 Z.z. ako aj v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka.

11. V konaní nebola sporná skutočnosť, že žalobca otvoril a viedol pre žalovaného bežný účet č.
4007435320/7500, ku ktorému bola zriadené povolené prečerpanie.

12. Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od
určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

13. Podľa § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka banka je povinná prijímať na bežný účet v mene,
na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných

prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok
určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným
osobám. Banka je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať
zúčtovanieuskutočnenýchplatiebvsúladesozmluvouobežnomúčteavlehotáchazaďalšíchzákonom
ustanovených podmienok pre poskytovanie platobných služieb.

14. Podľa § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy
na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).15. Podľa § 711 ods. 1 Obchodného zákonníka za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať
úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte.

16. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

17.Podľa§4ods.2zák.č.258/2001Z.z.vzneníplatnomvčaseuzavretiazmluvy,t.j.k18.5.2009,zákon
sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte
poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6.

18. Podľa § 3 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. (6) Pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných
prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3)

alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase
uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o
a) úverovom limite, ak je stanovený,
b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach,
za ktorých môže byť zmenená a doplnená,

c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy.
Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri
mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších
dôsledkoch..

19. Súd zistil, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 18.5.2009 zmluvu o poskytnutí povoleného
prečerpania na základe ktorej vzniklo žalovanému ako dlžníkovi právo žiadať, aby banka vykonala do
určitej sumy, t.j. úverového limitu príkazy na platby, aj keď nemá na to žalovaný ako dlžník nemal
potrebnépeňažnéprostriedkynaúčte.Vzmysleust.§710a§497Obchodnéhozákonníkažalovanýako
dlžník bol povinný si plniť zmluvné povinnosti, najmä platiť úroky a dohodnuté splátky úveru. Úroková

sadzba bola dohodnutá vo výške 15,00% ročne.

20. Jednotlivé čerpanie, zostatky a pohyby na účte prečerpania súd zistil z priloženého výpisu, ktoré
zodpovedali tvrdeniam žalobcu. Žalovaný skutkové tvrdenia nerozporoval a nepoprel ich.

21. Súd ďalej zistil, že listom zo dňa 1.1.2014 si žalobca uplatnil právo na zosplatnenie úveru a vyzval
žalovaného, aby najneskôr do 11.1.2014 uhradil zostatok nepovoleného debetu vo výške 718,85 eur z
čoho zostatok úveru predstavuje 711,90 eur.

22. Súd má za to, že úkon, ktorým veriteľ uplatnil nárok na zosplatnenie úveru je potrebné posudzovať

ako odstúpenie od zmluvy, kedy sa statnú splatnými všetky nároky ku dňu zosplatnenia, teda úroky,
poplatky, istina a zmluva tým s účinkami ex nunc zanikne. Teda zostalo zachované právo veriteľa na
úroky splatné do zosplatnenia úveru ako aj všetky nároky do zosplatnenia úveru. Súd v súvislosti s
judikatúrou súdov v spotrebiteľských veciach konštatoval, že zánikom zmluvy a splatnosťou všetkých
nárokov po odstúpení od zmluvy nie je dané právo veriteľa, aby naďalej požadoval aj úhradu zmluvných

úrokov zo zostatku na účte, ale len úhradu úrokov z omeškania s poukazom na ust. § 369 Och. zák. na §
3 ods. 1 nar. vl. č. 87/1995 Z.z., podľa ktorého ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky
z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky

z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

23. Súd zdôrazňuje, že ak došlo k odstúpeniu od zmluvy a zániku právneho vzťahu so zachovaním
nárokov ku dňu odstúpenia (zmluva nezanikla od počiatku ako podľa predpisov Občianskeho práva ex
tunc), žalobca nepreukázal žiadnu dohodu ani zákonný či zmluvný nárok, podľa ktorého by mu vzniklo

právo voči žalovanému na úroky a poplatky a to aj po odstúpení od zmluvy. Nárok na zosplatnenie sa
pritom nemohol odvíjať od iného nároku ako od ust. § 506 Obchodného zákonníka.24. Teda po odstúpení od zmluvy - zosplatnení, nemôže požadovať žalobca ako veriteľ nároky na
zmluvné plnenia, teda úroky, či tzv. sankčné úroky (úroky majúce charakter zmluvnej pokuty) po
odstúpení od zmluvy a zániku zmluvy, pretože takýto nárok môže vzniknúť len z jestvujúceho, trvajúceho

zmluvného vzťahu. Zmluvné úroky sú podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere a možno ich žiadať len
po dobu jej existencie. Úroky sú odplata za prenechanie peňažných prostriedkov, nie sankcia za ich
nevrátenie! Práve nevrátenie peňažných prostriedkov ako omeškanie s vrátením peňažného plnenia je
sankcionované úrokmi z omeškania.

25. Súd poukazuje aj na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Prešove z 30. júna 2015 sp. zn.
6Co/190/2014 podľa ktorého, splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie
požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku
a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle
cenyobetovanejpríležitostiveriteľa,ktorýtým,ženemáistinuúverukdispozícii,nemôžestoutonakladať
a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru

v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok
dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v
záujmezískaniabudúcichúžitkovvpodobekapitalizovanejodplatyzískanejzaceléobdobiepostupného
splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne
zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane

úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ
navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov,
v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým
obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok.
Práve v tomto kruciálnom rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za

požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ
záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok
mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo
zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné
prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu

patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol
založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým
sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky
zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého
by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako

keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva,
ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav v žiadnom
prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi,
a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia
peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho

majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak by navyše odvolací súd takúto zmenu
justifikoval, podporil by nielen hrubú nadvládu veriteľa, ale zároveň by podporoval aj stav v ktorom veriteľ
nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú nahradiť stav jeho potenciálnej
nečinnosti, resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú istinu jednorazovo. Takéto konanie
veriteľa však neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto niet titulu

na inkasovanie odplatných úrokov. Uvedenou úvahou sa odvolací súd prirodzene dostáva aj v poradí
k ďalšiemu zásadnému záveru, spočívajúcemu v skutočnosti, že keďže jednorazovým zosplatnením
vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované
úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený
sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene

spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s
protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis,
a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy.
Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky
patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná

od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods.
1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou (pozri ďalej). Povedané inak v protiprávnom
stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar. vl. 87/1995 Z. z. Ak by sa žalobca odplatnýchplnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom
mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho
zákonníka a nar. vl. Alternatívne (podľa povahy zmluvnej úpravy) subsidiárne ani testom § 53 ods. 4

písm. k) Občianskeho zákonníka.

26. Súd priznal žalobcovi nároky na vrátenie istiny vyčíslenej k 31.12.2013 vo výške 550,- eur, nárok na
úrok splatný k 31.12.2013 vo výške 44,18 eur, t.j. v sume 594,18 eur. Súd zamietol nárok nad vyčíslenú
istinu 550,- eur a v časti vyčíslených úrokov v sume 292,67 eur za obdobie od 1.1.2014 do 30.9.2016,

ako aj uplatnený nárok na úroky vo výške 19,50% ročne zo sumy 550,- eur od 1.10.2016 do zaplatenia.
V petite žaloby síce žalobca uvádza istinu 789,46 eur, avšak tento jeho nárok nemá oporu v skutkových
tvrdeniach, ktorými je súd rovnako viazaný ako petitom žaloby. V obsahu žaloby totiž žalobca uviedol,
že celkovo eviduje záväzok žalovaného vo výške 1.082,13 eur, ktorý špecifikoval ako istina 550,- eur
a príslušenstvo, vyčíslený úrok k 31.12.2014 vo výške 44,18 eur, úroky za obdobie od 1.1.2014 do
30.9.2016 vo výške 292,67 eur a úrok z omeškania vo výške 195,28 eur k 30.9.2016 (bez uvedenia

spôsobu určenia a výpočtu). Súd preto postupoval tak, že nároky posúdil podľa odôvodnenia žaloby
- skutkových tvrdení bez toho, aby nároky žalobcu vyhľadával v dôkazoch. Podľa § 132 ods. 2 CSP
opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.

27. Podľa § 369 ods. 3 Obč. zák. ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ,

možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

28. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj
dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

29. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení v čase uzavretia zmluvy výška úrokov z
omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky

platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

30. Vzhľadom na omeškanie žalovaného s peňažným plnením (absenciu akýchkoľvek skutkových
tvrdení, podľa ktorých by bolo možné priznať úrok z omeškania do zosplatnenia nárokov 31.12.2013)
súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške stanovenej podľa § 3 nariadenia

vlády SR č. 87/1995 Z. z. podľa základnej sadzby stanovenej NBS k prvému dňu omeškania, t.j vo výške
8,25% ročne zo sumy 594,18 eur od 12.1.2014 do zaplatenia, teda po uplynutí doby poskytnutej vo
výške na zaplatenie zosplatneného úveru a nárok vo zvyšku zamietol.

31. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

33. Nakoľko úspech žalobcu bol v rozsahu úspechu strán určenom uplatnenou istinou 70%, u

žalovaného 30%, súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu rozdielu 40%. O výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd

na dodatočné doručenie podania nevyzýva.Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a

príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,

b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).