Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. február 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16Co/37/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115200011
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8115200011.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a sudcov JUDr.

Branislava Brezu a JUDr. Martina Fiľakovského v spore žalobcu V.., právne zastúpený JUDr. Igorom
Šafrankom, advokátom so sídlom Sovietskych Hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený
Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO:
47 233 516, o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Prešov, č.k. 15C 1/2015-84 zo dňa 16. marca 2017, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaný n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania a žalobcovi sa ich náhrada n e p r
i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. Žalovaný je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo Zmluvy o revolvingovom úvere
č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 10.12.2007.

II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 34, § 37 odsek 1, § 39, § 52 až § 54 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“).

3. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi stranami sporu bola dňa 10.12.2007
uzatvorená Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č.

XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný žalobcovi poskytol úver vo výške 74.000 Sk (2.456,35 Eur).
Súčasťou zmluvy bola aj Dohodu o zrážkach zo mzdy, v zmysle ktorej žalobca súhlasil, aby mu boli
vykonávanú zrážky zo mzdy, a to vo výške mesačnej splátky k v tom čase neexistujúcemu, možnému
dlhu v budúcnosti a zároveň súhlasil, že veriteľ je oprávnený túto dohodu predložiť zamestnávateľovi
kedykoľvek v priebehu platnosti Zmluvy o úvere. Samotná Zmluva o úvere je typickou, štandardnou,
formulárovou zmluvou spotrebiteľskou v zmysle definície v ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka a tiež v zmysle „lex specialis“ zák. č. 258/2001 Z.z.. Z obsahu listinných dôkazov mal súd

za preukázané aké mylné informácie poskytoval veriteľ dlžníkovi o výške jeho dlhu, pričom žalobca má
nepochybne právo vedieť aká je výška jeho dlhu. Ďalej poukázal aj na zrejmý nedostatok slobodnej,
určitej a vážnej vôle žalobcu s Dohodou o zrážkach zo mzdy, ktorá v texte odkazuje na ustanovenie §
551 Občianskeho zákonníka, pričom obsah citovaného paragrafu v zmluve chýba, čo pre laika nemusíbyť dostatočne zrejmé a navyše, veľkosť písma v zmluve je tak malá, že nepochybne odrádza a vôbec
znemožňuje preštudovanie zmluvy. Žalovaný navyše ani nepostupoval s odbornou starostlivosťou, ktorá
sapriposkytovateľochslužiebočakávaajehopraktikyjemožnépovažovaťzanekalévzmysleSmernice

Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993, ako aj z ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, teda nemôže
požívať právnu ochranu. Dohoda o zrážkach zo mzdy zo Zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru
č. 8300003415 je v zmysle ustanovení § 34, § 37 odsek 1 a § 39 Občianskeho zákonníka neplatným
právnym úkonom.

4. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Napáda záveru súd o tom, že uzavretie Dohody o zrážkach zo
mzdy je zaťažené nedostatkom slobodnej a vážnej vôle žalobcu. Z vykonaného dokazovania nevyplýva
žiadna taká skutočnosť, ktorá by predstavovala nútenie fyzickou alebo psychickou formou a kto ho
vykonal. Uviedol, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nič nehovorí o tom, preto je právny úkon
neurčitý. Zo skutočnosti, že Dohody o zrážkach zo mzdy je súčasťou úverovej zmluvy vyplýva logický

záver, že sa týka zabezpečenia pohľadávok podľa úverovej zmluvy a výška zrážky zo mzdy sa rovná
výške splátky.

5. Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie,
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich
z § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že
odvolanie nie je dôvodné.

7. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

8. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam uvádza nasledovné:

9. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 10.12.2007 bola medzi stranami sporu uzatvorená Žiadosť o
poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva o

úvere“). V zmysle bodu 6. Zmluvy o úvere, žalobcovi bol poskytnutú úver vo výške 74.000 Sk (2.456,35
Eur). V uvedenom bode bol dohodnutý aj počet splátok (36) so splatnosťou v 20. dni v mesiaci, výška
mesačnej splátky (4.469 Sk, t.j. 148,34 Eur), zmluvná odmena (86.884 Sk, t.j. 2.884,02 Eur), nominálna
hodnota úveru (16.884 Sk, t.j. 5.340,37 Eur), RPMN za úver (76,84 %), zmluvná odmena za poskytnutie
revolvingu (62.208 Sk, t.j. 2.064,93 Eur) a predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu (66,44

%).

10. V bode 7 Zmluvy o úvere sa nachádzala Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) (ďalej len
„Dohoda“), ktorá obsahuje predtlačené vyhlásenie o tom, že, cit: „Podpisom Žiadosti/Zmluvy uzatvára
dlžník,spoludlžník1,spoludlžník2averiteľvsúlades§551ObčianskehozákonníkaDohoduozrážkach

zo mzdy (iných príjmov), ďalej len „Dohoda“. Pohľadávka veriteľa je tvorená úverom vo výške uvedenej
podľa bodu 6 Zmluvy o revolvingovom úvere vyššie, ďalej prípadnými revolvingami a príslušenstvom
ako plynutie zo znenia zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere. Súčasťou pohľadávky
sú aj zmluvné pokuty ak boli uplatnené a náklady súdneho/rozhodcovského príp. iného konania ak
vznikli preukázateľne. Na základe predloženia tejto Dohody je zamestnávateľ dlžníka/spoludlžníka 1,

spoludlžníka 2 povinný vykonávať v prospech veriteľa mesačné zrážky zo mzdy dlžníka/spoludlžníka 1,
spoludlžníka 2, a to minimálne vo výške mesačnej splátky uvedenej v bode 6 Zmluvy o revolvingovom
úvere vyššie vždy v riadnom výplatnom termíne a za účasti veriteľa č. (ďalej je uvedené číslo účtu a
variabilný symbol). Strany dohody výslovne súhlasia s tým, že pokiaľ nebude zrážka zo mzdy vykonaná
v dohodnutej výške ale v nižšej, aby bola za účelom čo najrýchlejšieho dorovnania dlhu - v najbližšom

nasledujúcom mesiaci, či v mesiacoch zrážka zo mzdy zvýšená nad dohodnutú výšku, a to na najvyššiu
prípustnú výšku v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo
mzdy pri výkone rozhodnutia, a to všetko do doby úhrady pohľadávok v omeškaní. Strany dohody sa
dohodli, že zrážky zo mzdy budú vykonávané zamestnávateľom až do doby, kým PM. zamestnávateľovipísomne oznámi, že všetky jeho pohľadávky vzniknuté na základe alebo v súvislosti so Zmluvou o
revolvingovomúvere,súsplatené.Dlžníkvýslovneaneodvolateľnesúhlasístým,ževeriteľjeoprávnený
tútodohodupredložiťzamestnávateľovi/platcovimzdydlžníka/spoludlžníka1,spoludlžníka2kedykoľvek

v priebehu platnosti tejto Zmluvy o revolvingovom úvere.“

11. Podľa ustanovenia § 4 odsek 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon
o ochrane spotrebiteľa“) účinného v čase podpísania Zmluvy o úvere, predávajúci nesmie konať v

rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie
najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo
vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť
ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl,
lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

12. Podľa ustanovenia § 5a odsek 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa účinného v čase rozhodovania
súdu prvej inštancie, neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo
spotrebiteľskej zmluvy
a) dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže
táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia

a mal možnosť ju odmietnuť.

13. Podľa ustanovenia § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa účinného v čase rozhodovania
prvoinštančného súdu, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu
na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho

premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať
plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával.

14. Podľa ustanovenia § 37 odsek 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase podpísania Zmluvy o

úvere, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

15. Podľa ustanovenia § 551 odsek 1 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno
zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú
byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

16. Na úvod považuje odvolací súd za dôležité uviesť, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy
je legitímnym zabezpečovacím prostriedkom a ak neexistuje hoci len potenciálne riziko vymoženia
nezákonného či inak nečestného plnenia, je tento inštitút prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje s
obídením súdneho procesu siahnuť na majetok dlžníka. Ak však existuje čo i len hrozba vymoženia

nečestného plnenia, je dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje
z toho dôvodu, že o tom, či pohľadávka existuje a v akej výške nerozhoduje nestranná inštitúcia ale
spravidla podnikateľ a je značne problematické až na úrovni nezistiteľnosti, kedy tento inštitút obchodník
aktivuje.

17.Ustanovenie§551Občianskehozákonníkaupravujúcedohoduozrážkachzomzdyazinýchpríjmov
je systematicky zaradené do ôsmej časti hlavy 1. oddielu 5 upravujúceho zabezpečenie záväzkov. V
tomto zákonnom ustanovení je použitý termín pohľadávka a nie splatná pohľadávka, a preto treba
vychádzať z toho, že dohodu o zrážkach zo mzdy možno uzatvoriť ešte pred splatnosťou príslušnej
pohľadávky veriteľa.

18. Pokiaľ ide o potrebu uvádzania platiteľa mzdy v dohode o zrážkach zo mzdy, táto požiadavka priamo
vyplýva z povahy tohto zabezpečovacieho inštitútu. Obsahom dohody je súhlas dlžníka s tým, aby
sa mu zo mzdy vykonávali zrážky a súčasne vyplácali veriteľovi. Základným predpokladom možnosti
uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy je existencia mzdy, nakoľko ak v čase jej uzatvorenia dlžník

nie je poberateľom mzdy, prípadne iného príjmu, nemôže ani platne uzatvoriť dohodu o zrážkach z
neexistujúcej mzdy, či iného príjmu. Mzdu vždy vypláca konkrétny platiteľ, ktorý musí byť v dohode
riadne špecifikovaný. Dôkazom opaku nie je ani ustanovenie § 131 odsek 8 Zákonníka práce. Uvedenéustanovenie upravuje situáciu, ak v priebehu vykonávania zrážok zo mzdy dôjde k zmene platiteľa mzdy
dlžníka.

19.SmernicaRadyč.93/13/EHSonekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluváchukladáčlenským
štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská
zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok. Súdny dvor dokonca považuje ochranu
spotrebiteľa podľa čl. 6 Smernice za tak významnú, že sa má klásť principiálne na roveň vnútroštátnym
pravidlám verejného poriadku, a to v záujme vyššej kvality života.

20. Dohoda o zrážkach zo mzdy má charakter štandardnej zmluvnej podmienky používanej žalovaným
pri uzatváraní zmlúv o spotrebiteľských úveroch so spotrebiteľmi. Občiansky zákonník v ustanovení
§ 53 odsek 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal
spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V prípade
nepreukázania opaku zo strany dodávateľa zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a

spotrebiteľomsanepovažujúzaindividuálnedojednané(§53odsek3Občianskehozákonníka).Dohoda
o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov bola uzatvorená na predtlačenom formulári v čase uzatvorenia
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a žalovaný ničím nepreukázal individuálny charakter tohto dojednania.

21. Ustanovenie § 551 Občianskeho zákonníka umožňuje zabezpečiť uspokojenie pohľadávky

písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov. Aj pre túto dohodu
platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka).

22. Právny úkon je v ustanovení § 34 Občianskeho zákonníka definovaný ako prejav vôle smerujúci
najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto

prejavom spájajú. Základným predpokladom vzniku právneho úkonu je teda existencia vôle. Bez vôle
preto niet ani právneho úkonu.

23. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom
akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných

strán. Slobodná vôľa vyžaduje informáciu o tom, čo uzatvorenie konkrétneho právneho úkonu znamená.
Z uzatvorenej dohody žiadne podstatné informácie o inštitúte dohody o zrážkach zo mzdy a z iných
príjmov nevyplývajú. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov pritom nie je založený
na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky
a jej príslušenstva. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale pri zmluve zo zmluvnými

podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia zo strany súdu alebo inej objektívnej inštitúcie
je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné
podmienky nedokáže vyhodnotiť. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov umožňuje obísť dôležitý
prvok v ochrane spotrebiteľa a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok so zameraním na to, či
tieto nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.

24. Žalovaný sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky nemohol zbaviť
ani poukazom na princíp „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením
jeho dôsledkov v neprospech žalobcu. Kým rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych
vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech

spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti
prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane
spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy
spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu, odporuje
požiadavka na podrobnej znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť

spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovať v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu. Žalovaný
ničím právne významným nepreukázal, aby žalobcovi poskytol jasné a zrozumiteľné informácie o tom,
čo znamená uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov.

25. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 28.5.2015 vydaným vo veci 8 M Cdo

13/2014, ktorým bolo zamietnuté mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora skonštatoval, že aj
bez vyriešenia otázky, či je opodstatnená námietka generálneho prokurátora o tom, že premlčanie
práva malo byť posudzované podľa ustanovení Obchodného a nie Občianskeho zákonníka je zrejmé,
že ak by Najvyšší súd zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté rozsudky a vec vrátil súdu prvejinštancie na ďalšie konanie, musel by prvoinštančný súd vziať zreteľ na ustanovenie § 5b Zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom by ako orgán rozhodujúci o nárokoch so spotrebiteľskej zmluvy bol povinný
prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Mal by tiež zohľadniť

ustanovenie § 52 odsek 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keby sa inak mali použiť normy Obchodného práva. Právne predpisy, ktorých súčasťou sú obe tieto
ustanovenia nemajú prechodné ustanovenia, čo znamená, že sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené
pred účinnosťou týchto právnych predpisov. Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že v prípade

zrušenia rozsudkov napadnutých mimoriadnym dovolaním by súd prvej inštancie posudzoval plynutie
premlčacej doby podľa ustanovení Občianskeho zákonníka v dôsledku čoho by rozhodol tak, ako v
rozsudku, ktorý generálny prokurátor navrhuje zrušiť. Z tohto rozhodnutia teda nepochybne vyplýva
potreba aplikácie ustanovenia § 5a odsek 1 písm. a/ Zákona o ochrane spotrebiteľa i na právne vzťahy
založené pred jeho účinnosťou.

26. Podľa ustanovenia § 5a odsek 1 písm. a/ Zákona o ochrane spotrebiteľa, neprípustné je
zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o
zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola
uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť
ju odmietnuť.

27. Ani toto ustanovenie zdôrazňujúce nevyhnutnosť poučenia spotrebiteľa o dôsledkoch uzatvorenia
dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov nemá prechodné ustanovenia a preto je priamo
aplikovateľné na skôr založený právny vzťah.

28. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porovnaj rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so

zreteľom na vyššie uvedené má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám daných v
ustanovení § 220 odsek 2 C.s.p.. Z rovnakých dôvodov nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými
odvolacími námietkami žalovaného, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.

29. So zreteľom na uvedené odvolací súd v zmysle § 387 odsek 1 a 2 C.s.p. napadnutý rozsudok v

celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

30. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 255 odsek
1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý by mal s poukazom na úspech v odvolacom konaní nárok na náhradu
trov odvolacieho konania, ich náhradu nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).