Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. február 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoP/163/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114201907
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2114201907.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň:

JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobkyne: J. G., narodená
XX.X.XXXX, bytom K. XXXX/XB, K., právne zastúpená: JUDr. Tibor Sanák, advokát, so sídlom Nám.
SNP 2, Trnava, proti žalovanému: K. G., narodený XX.X.XXXX, bytom K. XXXX/XB, K., právne
zastúpený: JUDr. Miloš Chrenko, advokát, so sídlom Hlavná 25, Trnava, o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k.
16C/20/2014-381 zo dňa 21.6.2016 a odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k.
16C/20/2014-421 zo dňa 20.6.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch 1., 2. a v závislých výrokoch 4.,
6. p o t v r d z u j e.

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku 3. m e n í tak, že žalobkyňa je
povinná zaplatiť žalovanému na vyrovnanie sumu 1.153,15 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku 5. m e n í tak, že žalobkyňa a

žalovaný sú povinní zaplatiť Okresnému súdu Trnava spoločne a nerozdielne súdny poplatok za konanie
v sume 1.958,50 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Žalobkyňa m á n á r o k voči žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

V. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom 1. vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo
účastníkov (akt. strán) tak, že do výlučného vlastníctva navrhovateľky (akt. žalobkyne) prikázal

nehnuteľnosti: a) 2-izbový byt v bytovom dome č. s. XXXX, postavený na pozemku parc. č. XXXX/XXX,
vchod č. XB, č. bytu XXX na X. X. vrátane pivnice č. XXX na X. N. X. bytového domu o výmere 53,90 m2
v celosti, b) spoluvlastnícky podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
o veľkosti 5390/96510-ín, zapísaný na LV č. XXXX Okresného úradu Trnava, odbor katastrálny, k. ú.
K., obec K., c) spoluvlastnícky podiel na pozemku parc. č. 5680/178 zast. plochy a nádvoria o výmere
250 m2 o veľkosti 5390/96510-ín, zapísaný na LV č. XXXX, parc. č. 5680/178 prislúcha k bytovému
domu č.s. XXXX zapísanému na LV č. XXXX Okresného úradu Trnava, odbor katastrálny, k. ú. K., obec

K., v celkovej hodnote 64.000 eur, hnuteľné veci: 1. manželská posteľ a matrace v hodnote 346,30
eur, 2. gaučová súprava rohová v hodnote 310,32 eur, 3. obývačková stena v hodnote 277,04 eur, 4.
konferenčný stolík v hodnote 40,40 eur, 5. presklená vitrína v hodnote 58,55 eur, 6. kuchynský stôl +
2 stoličky v hodnote 52,04 eur, spolu hnuteľné veci v hodnote 1.084,65 eur, do výlučného vlastníctvaodporcu (akt. žalovaného) prikázal hnuteľné veci: 1. automatická práčka Elektrolux v hodnote 80,00 eur,
2. chladnička Samsung v hodnote 50,00 eur, 3. Satelit Skylink v hodnote 80,00 eur, spolu hnuteľné veci
v hodnote 210,00 eur, výrokom 2. uložil navrhovateľke (akt. žalobkyni) povinnosť zaplatiť nedoplatok

na hypotekárnom úvere č. XXXXXXXXXX/XXXX v K. a.s. B., ktorý ku dňu 20.1.2016 predstavoval
čiastku 23.831,30 eur, výrokom 3. uložil navrhovateľke (akt. žalobkyni) povinnosť zaplatiť odporcovi (akt.
žalovanému) na jeho podiel sumu 10.401,27 eur do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, výrokom
4. uložil odporcovi (akt. žalovanému) povinnosť zaplatiť Okresnému súdu v Trnave trovy štátu vo výške
149,13eurdotrochdníodprávoplatnostitohtorozsudku,výrokom5.uložilnavrhovateľke(akt.žalobkyni)

povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 345 eur a odporcovi (akt. žalovanému) povinnosť zaplatiť
súdny poplatok vo výške 106 eur, obaja do troch dní od právoplatnosti rozsudku a napokon výrokom 5.
rozhodol, že účastníci (akt. strany) nemajú právo na náhradu trov konania.

2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 143, § 148 ods. 1, §
149 ods. 1, § 149 ods. 3, § 150 Občianskeho zákonníka, § 148 ods. 1, § 150 Občianskeho súdneho

poriadku a odkazom na Položku 6 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zákona č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov a vecne potrebou vyporiadania
zvoleným spôsobom, keď do BSM patrili všetky rozsudkom vyporiadané veci a pasívum uvedené vo
výroku rozsudku. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že žalobkyni dala jej matka na
splátku bytu čiastku vo výške 35.517,49 eur a že žalobkyňa použila nadobudnuté prostriedky zo zrušenej

poistnej zmluvy č. 110152849 v sume 4.490,25 eur a tieto sa použili na kúpu hnuteľných vecí v hodnote
1.084,65 eur. Pokiaľ išlo o úhradu 3.300 eur Trnavským realitám, žalovaný nepreukázal, že by sa jednalo
ojehovýlučnéprostriedkyatedajepotrebnéichmaťzaspoločnéprostriedkypatriacedoBSM. Rovnako
nebolo preukázané použitie čiastky 950 eur na spoločné účely alebo pre niektorého z účastníkov
(akt. zo strán) ako rozdiel úveru v G. č. XXXXXXXXX/XXXX čerpaného vo výške 27.550 eur, pričom

preukázateľne bolo použitých 26.600 eur. Počas trvania manželstva boli vkladané finančné prostriedky
na účet č. Q XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v X. Q. na meno K. G., keď od uzavretia manželstva
(27.9.2008) do právoplatnosti rozvodu (24.10.2013) bolo na účet vložených 4.069,82 eur, teda polovica
v prospech žalobkyne predstavuje 2.034,91 eur. Výpoveďou svedkyne Ing. T. A. bolo preukázané a tiež
listinnými dôkazmi, že táto dala žalobkyni čiastku 2.000 eur použitú na vstavanú skriňu v sume 650 eur,

ohľadne ktorej bol predložený doklad. Hypotekárny úver na meno K. G. č. XXXXXXXXXX od K. a.s.
uhrádzal po rozvode manželstva žalovaný, ktorý uhradil sumu 3.642,33 eur, v neprospech žalobkyne
je čiastka 1.825,17 eur, žalobkyňa uhradila 847,44 eur, túto sumu je potrebné započítať v jej prospech.
Rozdiel sumy 1.825,17 eur - 847,44 eur je 977,73 : 2 = 488,86 eur na jednu stranu sporu, v danom
prípade na neprospech žalobkyne. Žalobkyňa uhradila v prospech ZSE Energia a.s. 42,42 eur, teda

túto sumu je potrebné zarátať v jej prospech. Zostatok hypotekárneho úveru č. XXXXXXXXXX v K. a.s.
bol 20.1.2016 23.831,30 eur. Pokiaľ išlo o tvrdený vnos žalovaného do manželstva, žalovaný v tomto
smere neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, jeho tvrdenia neboli preukázané ani
svedeckými výpoveďami F. G. a P. G.. Hodnota BSM predstavuje sumu 64.000 (nehnuteľnosť) a cena
hnuteľných vecí spolu 1.294 eur, masa BSM potom predstavuje čiastku 65.294 eur. Vnos žalobkyne

predstavuje 35.517,49 eur na zakúpenie bytu, sumu 1.294 eur ako zostatkovú hodnota vecí, ktoré boli
za sumu 4.490,25 eur nadobudnuté, v prospech žalobkyne je potrebné zarátať sumu 2.034,91 eur
(prostriedky ušetrené a vložené za trvania manželstva na stavebné sporenie žalovaného), sumu 2.000
eur ako dar od matky žalobkyne použitej na zakúpenie vstavanej skrine vo výške 650 eur, 42,42 eur
úhradu za el. energiu. Sumu 475 eur ako polovicu zostatku úveru nepoužitého na kúpu bytu v sume 950

eur nebolo možné zarátať v prospech žalobkyne, keď zrejme došlo k spotrebovaniu tejto čiastky a účel
použitia len v prospech žalovaného nebol preukázaný. Rovnako zvyšok sumy 2.000 eur po zakúpení
skrine v hodnote 650 eur nebol preukázaný na nákup vecí patriacich do BSM, a teda je potrebné
mať za to, že došlo k spotrebovaniu tejto sumy. V prospech žalobkyne nie je možné zarátať polovicu
splátky za byt 6.945 eur, keď nebolo preukázané použitie týchto prostriedkov pre potreby žalovaného.

Pokiaľ ide o vnos 35.517,49 eur a 650 eur ako časť prostriedkov získaných žalobkyňou darom od
matky vo výške 2.000 eur je potrebné zohľadniť v 1/2-ci s prihliadnutím na celkovú amortizáciu, teda
35.517,49 eur : 2 = 17.758,74 eur a 650: 2 = 325 eur. Vnos žalobkyne spolu s čiastkou zo stavebného
sporenia, ktoré treba zohľadniť v jej prospech, potom predstavuje čiastku 21.455,07 eur. Úver spláca
žalovaný a od právoplatnosti rozvodu manželstva uhradil takto na úver k 31.5.2016 sumu 4.124,69

eur, teda na jednu stranu pripadá čiastka 2.062,35 eur, žalobkyňa uhradila sumu 847,44 eur, teda v jej
neprospech potom je potrebné zohľadniť čiastku 1.214,91 eur (2.062,35-847,44 eur). Nehnuteľnosť a
zariadenie tejto nehnuteľnosti prikázal súd prvej inštancie do výlučného vlastníctva žalobkyne a časť
hnuteľných vecí, o ktoré žalobkyňa neprejavila záujem, prikázal do výlučného vlastníctva žalovanéhoa zároveň zaviazal žalobkyňu na zaplatenie úveru použitého na zakúpenie bytu. Z masy BSM v sume
65.294,00 eur je potrebné odrátať vnosy žalobkyne a jej podiel na stavebnom sporení spolu v sume
20.240,16 eur, keď z vnosu 21.455,07 eur je potrebné odrátať sumu 1.214,91 eur ako na ňu pripadajúci

podiel úveru, ktorý splácal žalovaný, teda masa BSM by predstavovala 45.053,84 eur, z čoho podiel
každej zo strán predstavuje 22.526,92 eur. Žalobykňa však bude splácať úver vo výške 23.831,30 eur,
teda za žalovaného uhradí 11.915,65 eur a o túto sumu je potrebné znížiť podiel žalovaného, ktorý
potom predstavuje 10.611,27 eur. Žalobkyni boli prikázané nehnuteľnosť a hnuteľné veci v celkovej
hodnote 65.084,36 eur, po odrátaní úveru 23.931,30 eur v jej prospech pripadá hodnota 41.153,06 eur,

žalovanému v hodnote 210 eur. Od podielu 10.611,27 eur pripadajúcemu žalovanému je potom potrebné
odrátať čiastku 210 eur, teda výplata jeho podielu predstavuje 10.401,27 eur. Vzhľadom na uvedené
potom súd prvej inštancie zaviazal žalobkyňu na zaplatenie podielu žalovaného.

3. Súd prvej inštancie uložil žalovanému zaplatiť trovy štátu vo výške 149,13 eur, ktoré neboli hradené
z preddavkov, pričom žalovaný sa do rozhodnutia vo veci nepodieľal na trovách štátu a žalobkyňa

uhradila zálohy na preddavky spojené so znaleckým dokazovaním vo výške 300 eur. Ďalej súd prvej
inštancie uložil stranám povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 1% z hodnoty prikázaných vecí,
pričom u žalobkyne z poplatku 411 eur odrátal 66 eur za uhradený súdny poplatok za návrh a v prípade
žalovaného pri určení výšky súdneho poplatku vychádzal z podielu, ktorý mu má žalobkyňa vyplatiť, k
tejto sume pripočítal hodnotu vecí prikázaných do jeho výlučného vlastníctva vo výške 210 eur. Napokon

súd prvej inštancie nepriznal stranám právo na náhradu trov, keďže vyporiadanie BSM bolo v ich záujme
a v prípade vyporiadania BSM sa nejedná o konanie, v ktorom je možné konštatovať úspech niektorej
zo strán.

4. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalobkyne na opravu rozsudku zamietol.

5. Napadnuté uznesenie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. 224 Civilného sporového
poriadku. Vecne argumentoval tým, že pri výpočte sumy na vyrovnanie podielov postupoval tak, že z
masy BSM odrátal sumu vnosov žalobkyne do spoločného majetku, ktorých výšku ustálil na 20.240,16
eur. Z výslednej sumy určil výšku podielu každej zo strán vo výške 22.526,92 eur. Súd prvej inštancie

zohľadnil skutočnosť, že žalobkyňa bude splácať úver vo výške 23.831,30 eur a za žalovaného uhradí
sumu 11.915,65 eur, keď o túto sumu znížil podiel žalovaného, ktorý následne predstavuje sumu
10.611,27 eur. Pri stanovení výšky výplaty podielu žalovaného odrátal zo sumy 10.611,27 eur čiastku
210 eur predstavujúcu hodnotu jemu prikázaných hnuteľných vecí a výška výplaty podielu je 10.401,27
eur. Žalobkyni boli prikázané nehnuteľnosť a hnuteľné veci v hodnote 65.084,65 eur, čo po odrátaní

pasív tvorených nesplateným úverom predstavuje 41.253,06 eur. Žalobkyňa neuviedla, v čom konkrétne
postupoval súd prvej inštancie nesprávne pri použitom matematickom výpočte a predložila svoj výpočet,
pri ktorom najprv vypočítala rozdiel medzi tým, čo žalobkyňa dostáva (65.084,65 eur) a tým, čo by jej
patrilo (32.647 eur ako polovica masy BSM), t. j. suma 32.437,65 eur. Následne túto sumu znížila o sumu
33.003,24 eur predstavujúcu výšku jej vnosov do BSM (kde okrem vnosov uvedených súdom zaradila

aj sumu 847,44 eur a 11.915,65 eur) a vyšiel jej výsledok - výška podielu na výplatu žalovaného -565,59
eur, teda žalovaný by jej mal vyplatiť túto sumu. Súd prvej inštancie ale na rozdiel od žalobkyne medzi jej
vnosy nezaradil sumu 847,44 eur predstavujúcu zaplatené splátky hypotekárneho úveru za žalovaného
a sumu 11.915,65 eur predstavujúcu nárok žalobkyne voči žalovanému titulom 1/2 hypotekárneho úveru,
pričom uvedené sumy zohľadnil tak, že pokiaľ ide o sumu 847,44 eur, túto odrátal z podielu žalobkyne

na už splatenej časti úveru vo výške 2.062,35 eur a výslednú sumu 1.214,91 eur odrátal z vnosu vo
výške 21.455,07 eur. Sumu 11.915,65 eur, ktorú žalobkyňa zaplatí za žalovaného súd prvej inštancie
zohľadnil znížením podielu žalovaného zo sumy 22.526,92 eur na sumu 10.611,27 eur. Na základe
vyššie uvedeného súd prvej inštancie návrh žalobkyne na opravu rozsudku zamietol.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie
žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku. V odvolaní uviedol, že
primárne namieta rozhodnutie súdu prvej inštancie o vyporiadaní vecí patriacich do BSM, predovšetkým
nehnuteľnosti, ktoré boli prikázané do výlučného vlastníctva žalobkyne. Zastáva názor, že bolo dôvodné
prikázať tento byt do jeho výlučného vlastníctva a zákonné kritériá, resp. kritériá stanovené ustálenou

súdnoupraxou,svedčiavprospechprikázaniabytudojehovlastníctva.Argumentzásluhonadobudnutie
spoločného bytu nemožno jednoznačne použiť v prospech žalobkyne. Je síce pravdou, že táto vniesla
doBSMznačnúsumuatietodaromnadobudnutépeňažnéprostriedkyvsume35.517,49eurbolipoužité
na zaplatenie časti kúpnej ceny bytu. Súčasne však aj on vniesol do BSM výlučné peňažné prostriedkynadobudnuté darom od otca a tieto rovnako použil na zaplatenie časti kúpnej ceny bytu. Argument, že
žalobkyňa potrebuje byt pre seba, nakoľko nemá vyriešenú bytovú otázku, je nedôvodný. Žalobkyňa
odišla zo spoločného bytu pred niekoľkými rokmi a po celú dobu býva v byte svojich rodičov; je teda

zrejmé, že bytovú otázku má vyriešenú a s takýmto riešením je spokojná, v opačnom prípade by si
iste bola zaobstarala byt aspoň vo forme nájmu. Naopak v jeho prospech svedčia štyri kritériá pre
prikázanie bytu do výlučného vlastníctva, a to kritérium prikázania veci tomu, kto ich fakticky užíva,
kritérium odkázanosti, kritérium zásluh o nadobudnutie veci a kritérium potrieb maloletého dieťaťa. On
v byte býva a tento výlučne sám užíva od roku 2012. Právne významnou okolnosťou je aj to, kto sa o

spoločný byt stará a kto môže zabezpečiť jeho riadnu prevádzku v budúcnosti. Na rozdiel od žalobkyne
on je na bývanie v byte bytostne odkázaný, nemá možnosť opustiť byt a presťahovať sa k rodičom,
nakoľko v ich dome objektívne nie je pre neho a syna miesto. S poukazom na sumu 10.401,27 eur,
ktorú mu má žalobkyňa titulom vyporiadania BSM vyplatiť, nie je schopný zabezpečiť si vlastné bývanie.
Rovnako v jeho prospech svedčí i ďalší zákonný dôvod pre prikázanie bytu, a to potreby maloletého
dieťaťa, keďže maloletý K. bol na čas po rozvode zverený do striedavej osobnej starostlivosti. Aj on

sa pričinil o zaobstaranie bytu, keď na jeho kúpu použil vlastné peňažné prostriedky darované otcom.
Obdobné kritériá ako pre prikázanie bytu potom bolo potrebné aplikovať aj na prikázanie hnuteľných
vecí, resp. prikázania spoločného úveru. Za nesprávne považuje i skutkové závery súdu o vnosoch
strán do BSM a o započítaní týchto vnosov. Podľa jeho názoru bolo preukázané, že on do BSM vniesol
peňažné prostriedky v celkovej sume 11.618,48 eur, a to sumu 250.000 Sk (8.298,48 eur) nadobudnutú

darom od otca a sumu 3.320 eur nadobudnutú darom od matky. Čo sa týka sumy nadobudnutej darom
od otca, jednalo sa o sumu 250.000 Sk (8.298,48 eur), pričom táto suma bola vyplatená v r. 2008
v hotovosti. V r. 2008, krátko pred kúpou bytu, mu otec daroval uvedenú sumu; v predchádzajúcom
období totiž predal svoje cenné papiere a výnos z predaja rozdelil rovným dielom medzi neho a piatich
súrodencov. On následne tieto peniaze použil na zaplatenie časti kúpnej ceny bytu (sumu 6.945,25 eur

dňa 17.3.2009 vložil na účet predávajúceho). Rovnako vlastné prostriedky použil na zaplatenie časti
provízie realitnej kancelárie, ktorá predstavovala prvú časť kúpnej ceny vo výške 3.300 eur. V konaní
bolo totiž preukázané, že pred manželstvom disponoval úsporami na vkladnej knižke, ktorú zrušil a
peniaze vybral práve v období kúpy bytu (začiatkom roka 2009). Súd prvej inštancie poukazuje na jeho
zmätočnú výpoveď a na odlišnosti od výpovedí svedkov. Je pravda, že jeho výpovede na pojednávaní

mohli pôsobiť zmätočne, ale má za to, že súd prvej inštancie mal zohľadniť jeho osobné pomery a
zdravotný handicap, keďže trpí rečovou vadou - zajakáva sa a pri vystupovaní na verejnosti a pod
vplyvom stresu sa jeho vada radikálne zhoršuje. Uvedené (spolu s nátlakom a kapcióznymi otázkami
právneho zástupcu žalobkyne) malo bezprostredný vplyv na jeho osobnú výpoveď, jej zrozumiteľnosť
a kvalitu. Za daných okolností preto mal súd prvej inštancie prihliadať na ostatné vykonané dôkazy,

najmä na listinné dôkazy a výsluch svedkov. V prvom rade darovanie sumy 250.000 Sk a ich použitie na
kúpu bytu jednoznačne potvrdzuje písomný dôkaz - čestné vyhlásenie jeho otca, aj svedecké výpovede.
Okrem vyššie uvedených priamych dôkazov, nepriamo potvrdzujú použitie jeho prostriedkov na kúpu
bytu aj majetkové pomery v dobe kúpy bytu. Kúpa bytu sa financovala jednak z darovaných prostriedkov
a zvyšok sa dofinancoval z úveru. Žalobkyňou vložená suma 35.517,4 eur je nesporná, nesporné je

tiež použitie prostriedkov z hypotekárneho úveru vo výške 26.600 eur. Okrem prostriedkov žalobkyne
mal peniaze i on, preto sa tieto použili na kúpu bytu a až chýbajúci zvyšok sa financoval cez úver. Tvrdí,
že z jeho výlučných peňažných prostriedkov (nadobudnutých darom, resp. pred svadbou) bola použitá
na kúpu spoločného bytu preukázateľne suma 10.245,25 eura (3.300 eur na preddavok na kúpnu cenu
a 6.945,25 eura na ďalšiu časť kúpnej ceny). Túto sumu mal súd prvej inštancie zohľadniť ako jeho

vnos do BSM, ktorý mu mal započítať. Súd prvej inštancie rozhodoval aj o započítaní plnení, ktoré
žalobkyňa platila za spotrebované energie v byte po zániku BSM, pričom úhradu tohto záväzku nie je
možné vyporiadavať v rámci konania, nakoľko predmetom konania je vyporiadanie vecí patriacich do
BSMaďalejspoločnýchzáväzkovexistujúcichkudňuzánikuBSM.Rovnakosúdprvejinštanciepochybil
pri výpočte súdneho poplatku. Súd prvej inštancie nesprávne uviedol, že sadzba poplatku je 1%, keď

v zmysle položky 6 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov ide o sadzbu 3% z predmetu konania.
Rovnako nebolo dôvodné od súdneho poplatku za vyporiadanie odpočítavať žalobkyni zaplatený súdny
poplatokzanávrh,nakoľkoideodvasamostatnépoplatky-poplatokznávrhuapoplatokzavyporiadanie
BSM. Navrhuje preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že prikáže
nehnuteľnosť i hnuteľné veci do jeho výlučného vlastníctva, zaviaže ho splatiť celý spoločný dlh voči

K. B., a.s., započíta mu jeho vnos do BSM v sume 10.245,25 eur a na úplné finančné vyporiadanie ho
zaviaže vyplatiť žalobkyni sumu, ktorá vyplýva z vykonaného dokazovania (t. j. pri zohľadnení vyššie
uvedeného sumu 34.339,80 eur) v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku.7. K odvolaniu žalovaného proti rozsudku sa vyjadrila prostredníctvom svojho právneho zástupcu
žalobkyňa. Vo vyjadrení uviedla, že žalovaný tvrdí, že ona odišla zo spoločného bytu, avšak ona
bola donútená sa zo spoločného bytu vysťahovať sa pre krajne nevhodné správanie sa žalovaného

voči nej a voči synovi v čase, keď u nej vrcholilo ochorenie. Neopúšťala spoločný byt a domácnosť
s radosťou alebo z nejakej roztopaše, ale z donútenia, súc si vedomá, že sa rozhodujúcou mierou
podieľala na zabezpečení bytu a významnou mierou znížila úverovú zaťaženosť rodiny. Nie je pravda,
že by žalovaný pravidelne platil správcovi domu poplatky spojené s užívaním bytu a do fondu opráv.
Vzhľadom na nezodpovedný prístup žalovaného bola nútená neustále kontrolovať plnenie si povinností

žalovaného voči bytu a upozorňovať ho na nezaplatené poplatky spojené s užívaním bytu a nezaplatený
poplatok do fondu opráv, ktoré žalovaný pod tlakom súdneho konania o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov bol nútený doplatiť cca v rozsahu 500-800 eur. Rovnako nezodpovedne
žalovaný pristupoval aj k splácaniu hypotekárneho úveru, ktorý s prihliadnutím aj na finančné možnosti
nesplácal včas a riadne a svojim konaním ohrozil vlastníctvo bytu a tak ju donútil, aby za neho v
niektorých prípadoch zaplatila splátky na hypotekárnom úvere vo výške cca 850 eur. Žalovaný sám byt

nepotrebuje, pretože pracuje v F. - O., kde aj prespáva 5 dní v týždni, pokiaľ pracuje dlhý týždeň a 3 dni v
týždni, pokiaľ pracuje krátky týždeň. Zvyšné dni v týždni, pokiaľ je v K. a netrávi čas so svojimi priateľmi,
trávi čas u svojej matky F. G. a otca P. G., v rodinnom dome na V. X v K. a významne svojim rodičom
pomáha. V prípade prikázania bytu do vlastníctva žalovanému by nebol schopný zabezpečiť finančné
prostriedky na jeho vyplatenie vo výške 50.000 eur až 70.000 eur a dokonca ani len nepreukázal, že by

mal akékoľvek peniaze na vyplatenie z bytu. Žalovaný zároveň tvrdí, že aj on sa pričinil na zaobstaraní
bytu, keď na kúpu bytu použil vlastné peňažné prostriedky darované mu otcom, avšak toto tvrdenie
žalovaného nebolo preukázané žiadnym relevantným, objektívne preveriteľným dôkazom. Ako určité
dôkazné nóvum žalovaný tvrdí, že jeho výpovede na pojednávaní mohli pôsobiť zmätočné a má za to,
že súd prvej inštancie mal zohľadniť jeho osobné pomery a zdravotný hendikep. Žalovaný, ani jeho

právny zástupca, nenamietali na pojednávaní dňa 22.3.2016 ako kapciózne, tak aj sugestívne otázky
právneho zástupcu žalobkyne. V konaní bolo bezpečne preukázané, že poplatok pre realitnú kanceláriu
sumu 3.000 eur vyberala ona dňa 27.2.2009 o 8.13 hod. z jej VÚB účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, na
ktorom účte sa nachádzali jej peniaze z pracovného pomeru a zároveň sa tam nachádzali peniaze z
darov zo svadby ak tejto sume 3.000 eur vzápätí priložili 300 eur z BSM prostriedkov a išli spoločne

so žalovaným do realitnej kancelárie a tam zaplatili sumu 3.300 eur ako zálohu na kúpnu cenu na byt.
Rozdielna suma 950 eur z hypotekárneho úveru medzi sumou čerpanou vo výške 26.600 eur a sumou
poskytnutého úveru vo výške 27.550 eur bola podľa informácii z banky prerozdelená tak, že 300 eur bolo
z tejto sumy použitých na poplatky spojené s úverom a 650 eur bolo poukázané dňa 2.4.2009 na osobný
účet žalovaného. Navrhuje potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie stupňa z hľadiska rozdelenia vecí s

opravou výpočtu výplatku tak, ako to uviedla v jej návrhu na opravu chýb v počítaní zo dňa 15.7.2016.

8. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie
žalobkyňa. V odvolaní uviedla, že v návrhu na opravu chýb v počítaní zo dňa 15.7.2016 oponovala
spôsob výpočtu, ktorý bol uvedený v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 21.6.2016, ktorý

z hľadiska konečnej sumy výplatku bol zjavne nesprávny. Masa BSM predstavuje čiastku 65.294 eur,
polovicaztejtosumyčiní32.647eur,naktorúsumumákaždázostránnárok.Onaakožalobkyňazískava
z BSM sumu 64.000 eur - byt, sumu 1.084,65 eur - hnuteľné veci, spolu 65.084,65 eur. Žalovaný by jej
mal vyplatiť vnos do BSM, ktorý činí 17.758,74 eur ako 1/2 zo sumy 35.517,49 eur darovanej matkou,
325 eur ako 1/2 zo sumy 650 eur za zakúpenie skrine v hodnote 650 eur z darovanej sumy 2.000 eur

zo strany matky, 2.034,91 eur ako 1/2 zo sumy stavebného sporenia K. G. v celkovej výške 4.069,82
eur, 847,44 eur ako suma, ktorú zaplatila na hypotekárnom úvere č. XXXXXXXXXX/XXXX v K. za K. G.,
1.294 eur ako vnos reprezentujúci zostatkovú hodnotu vecí, ktoré boli zo sumy 4.490,25 eur zakúpené,
42,42 eur ako úhrada za K. G. voči ZSE Energia a.s., 11.915,65 eur ako nárok voči žalovanému
titulom hypotekárneho úveru č. XXXXXXXXXXXlXXX, ktorý preberá vo výške 23.831,30 eur, teda spolu

34.218,16 eur, ktorá suma predstavuje nárok žalobkyne voči žalovanému titulom zaplatenia jej vnosu
do BSM a musí byť znížená o sumu 1.214,91 eur, čo predstavuje jej podiel na splácaní úveru K. G.
v celkovej výške 4.124,69 eur po odrátaní sumy 847,44 eur, ktorú zaplatila. Rozdiel medzi tým, čo
dostáva (65.084,65 eur) a tým, čo by jej patrilo (32.647,00 eur), činí 32.437,65 eur, ktorú sumu by mala
žalovanému vyplatiť na vyrovnanie finančných rozdielov. Táto suma sa ale znižuje o hodnotu 33.003,24

eur titulom jej vnosu do BSM. Rozdiel medzi sumou, ktorú by mala žalovanému vyplatiť (32,437,65 eur) a
sumou, o ktorú sa jej výplatok voči žalovanému znižuje (33.003,24 eur), je suma 565,59 eur, ktorú by mal
žalovaný vyplatiť jej. V zmysle správneho prepočtu nie ona by mala zaplatiť žalovanému sumu 10.401,27
eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, ale žalovaný by mal jej zaplatiť sumu 565,59 eur. Žiada, abyodvolací opravil len výšku prepočtu výplatku a určil, že žalovaný je povinný žalobkyňu vyplatiť sumou
565,59 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a takto zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie.

9. K odvolaniu žalobkyne proti uzneseniu sa žalovaný nevyjadril.

10. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené

inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného do
30.6.2016, akt. § 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016), po zistení, že odvolania boli
podané včas (§ 204 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016, akt. § 362 ods.
1 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016), oprávnenými subjektmi (§ 201 Občianskeho

súdneho poriadku účinného do 30.6.2016, akt. § 359 Civilného sporového poriadku účinného od
1.7.2016), proti rozhodnutiam, proti ktorým je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 Občianskeho súdneho
poriadku účinného do 30.6.2016, akt. § 355 ods. 1, § 357 písm. f) Civilného sporového poriadku
účinného od 1.7.2016), po skonštatovaní, že odvolania majú zákonom predpísané náležitosti (§ 205
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016, akt. § 363 Civilného sporového poriadku

účinného od 1.7.2016) a že odvolatelia v odvolaní použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205
ods. 2 písm. d), f) Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016, akt. § 365 ods. 1 písm.
f), h) Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016), preskúmal napadnuté rozhodnutia podľa
§ 379 a § 380 ods. Civilného sporového poriadku, súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho
zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového

poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového
poriadku a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli
a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového
poriadku) a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie
v napadnutom výroku 1. o prikázaní nehnuteľnosti a hnuteľných vecí do výlučného vlastníctva jedného

z manželov, v napadnutom výroku 2. o uložení povinnosti žalobkyni zaplatiť zostatok spoločného úveru
a v závislých výrokoch 4., 6. o náhrade trov štátu a trov konania strán a napadnutého uznesenia súdu
prvej inštancie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku) a pre zmenu rozsudku súdu prvej inštancie
v napadnutom výroku 3. o výplatovej povinnosti žalobkyne a v napadnutom výroku 5. o poplatkovej
povinnosti strán (§ 388 Civilného sporového poriadku).

12. Predmetom konania je vyporiadanie zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva bývalých
manželov - strán sporu. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalovaného je predmetom odvolacieho
konania posúdiť, či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým
zisteniam a či vec právne správne posúdil.

13.Vprejednávanejveciboli,pokiaľišloonapadnutúčasťrozsudkuvovecisamej,spornýmiaodvolaním
žalovaného nastolenými, otázka vnosu žalovaného do bezpodielového spoluvlastníctva manželov v
sume 10.245,25 eur, otázka prikázania nehnuteľnosti, hnuteľností do výlučného vlastníctva žalobkyne
a prevzatia zostatku spoločného úveru žalobkyňou, otázka započítania sumy 42,42 eur zaplatenej

žalobkyňou ZSE Energia a.s. v prospech žalobkyne a v nadväznosti na už uvedené otázky aj otázka
výšky vyrovnacieho podielu.

14. K prvej z odvolacích námietok žalovaného o nezohľadnení jeho vnosu v sume 10.245,25 eur do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov odvolací súd uvádza, že závery súdu prvej inštancie o tejto

otázke považuje za dostatočné. Pokiaľ ide o neunesenie dôkazného bremena žalovaným založené
najmä na rozdielnosti jeho tvrdení s výpoveďou svedkov majúcich sa naopak potvrdzovať, tu k záverom
súdu prvej inštancie ťažko niečo dodať, a to bez ohľadu na podkladanie týchto svedectiev, resp. verzií, i
rôznymi listinami vyhotovenými výlučne rovnakými osobami (čestné prehlásenie predložené na podpis
žalobkyni P. G. a ňou odmietnuté podpísať č. l. 372 spisu, čestné vyhlásenie P. G. - č. l. 77 spisu). Vo

vzťahu k argumentácii žalovaného, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané použitie
jeho výlučných peňažných prostriedkov v sume 10.245,25 eur na kúpu spoločného bytu (3.300 eur
ako preddavok na kúpnu cenu a 6.945,25 eur na ďalšiu časť kúpnej ceny) je nutné konštatovať, že
vnos týchto peňažných prostriedkov nebol preukázaný a v tomto smere odvolací súd poukazuje naodôvodnenie preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie na strane 11 v odseku, v ktorom sú
podrobne rozpísané rozpory vo výpovediach žalovaného a ním navrhnutých svedkov F. G. a P. G..
Žalovaný v tejto súvislosti od počiatku uvádzal v konaní pred súdom prvej inštancie, že suma 250.000

Sk, z ktorej mal použiť sumu 6.945,25 eur na zaplatenie časti kúpnej ceny, mu bola darovaná jeho otcom
P. G. v roku 2008 krátkou pred kúpou bytu a otec P. G. mu ju vložil/poslal na jeho účet, keďže jeho
otec P. G. získal peniaze v tomto období predajom cenných papierov (viď písomné vyjadrenie zo dna
12.2.2014 - č. l. 53 spisu, ústna výpoveď dňa 10.6.2014 - č. l. 72 spisu, ústna výpoveď dňa 22.3.2016
- č. l. 370 spisu). Svedok P. G. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 30.9.2014 však uviedol, že sumu

250.000 Sk poskytol žalovanému v hotovosti, keď kupovali byt (č. l. 102 spisu). Žalovaný aj v konaní
predložil výpis z účtu otca P. G. (č. l. 162 spisu), podľa ktorého tento ku dňu 15.7.2005 mal na účet
sumu 1.500.000 Sk. Už v prvotnej informácii, akým spôsobom mala byť suma 250.000 Sk darovaná
žalovanému, je zásadný rozpor v tvrdení žalovaného (vložením/zaslaním na účet) a v svedectve P. G.
(v hotovosti), pričom žalovaný zotrval na svojej verzii aj po uskutočnení svedeckej výpovede P. G. dňa
30.9.2014 a rovnako sa vyjadril opäť na pojednávaní konanom s odstupom takmer dvoch rokov dňa

22.3.2016, pričom svoje tvrdenie o vložení/zaslaní sumy 250.000 Sk na jeho účet nepodložil žiadnym
listinným dôkazom, napr. výpisom z účtu, prevodným príkazom a pod.. I keď svedok P. G. disponoval
ku dňu 15.7.2005 sumou 1.500.000 Sk na jeho účte, čo žalovaný preukázal výpisom z účtu, nemožno
dospieť k záveru, že tento listinný dôkaz preukazuje aj ďalšie nakladanie so sumou 1.500.000 Sk vrátane
darovania jej časti 250.000 Sk žalovanému, keď v konaní nebol predložený ani ďalší dôkaz, ktorý by

preukázal minimálne výber tejto sumy 250.000 Sk z účtu, čo by aspoň z časti potvrdzovalo výpoveď
svedka P. G.. Pochybnosti o tvrdení žalovaného o tomto darovaní nepochybne spôsobuje aj ďalší rozpor,
keď žalovaný uviedol, že jeho otec P. G. získal peniaze predajom cenných papierov v období pred darom
v roku 2008, hoci podľa výpisu z účtu P. G. disponoval sumou 1.500.000 Sk už v júli 2005.Všetky vyššie
uvedené skutočnosti tak boli nepochybne na ujmu vierohodnosti príslušného svedectva a súd prvej

inštancie správne uzavrel, že darovanie sumy 250.000 Sk otcom žalovaného P. G. žalovanému nebolo
v konaní preukázané. Žalovaný namietal, že zmätočnosť jeho výpovede bola spôsobená zdravotným
handicapom - zajakávaním a nátlakom a kapcióznymi otázkami právneho zástupcu žalobkyne. Obsah
zápisníc o pojednávaní, na ktorých sa uskutočnil výsluch žalovaného, nepotvrdzuje opodstatnenosť
tejto jeho námietky, keďže text zápisníc je jednoznačný a nevyplýva z neho, že by bol právny zástupca

žalobkyne kládol žalovanému kapciózne otázky a vyvíjal na neho nátlak, resp. že by bol upozornený,
aby tak nečinil, prípadne, že by ktokoľvek zo zúčastnených subjektov namietal protokoláciu v zápisnici.
Navyše nemožno ani konštatovať, že zmätočnosť výpovede žalovaného bola spôsobená jeho rečovou
vadou, keďže tieto jeho tvrdenia boli obsiahnuté aj v písomnom vyjadrení k veci zo dňa 12.2.2014 a
v dvoch jeho výpovediach uskutočnených s odstupom času takmer dvoch rokov v dňoch 10.6.2014 a

22.3.2016.

15. Rovnako je možné konštatovať, že nebolo preukázané použitie jeho výlučných peňažných
prostriedkov v sume 3.300 eur na zaplatenie preddavku na kúpnu cenu bytu (č. l. 26 spisu). Žalovaný
okrem daru od otca v odvolaní poukazoval tiež na to, že pred uzavretím manželstva disponoval úsporami

na vkladnej knižke, ktorú zrušil a peniaze vybral práve v období kúpy bytu, pričom žalobkyňa naopak
tvrdila, že peniaze na zaplatenie tohto preddavku boli spoločné. Žalovaný v konaní pred súdom prvej
inštancie predložil kópiu časti jeho vkladnej knižky (č. l. 129 spisu) a potvrdenie R., a.s. zo dňa 11.3.2016
(č. l. 366 spisu), podľa ktorých dňa 3.2.2009 uskutočnil z tejto vkladnej knižky výber v sume 695 eur a
naproti tomu žalobkyňa v konaní pred súdom prvej inštancie predložila výpis z jej účtu (č. l. 25 spisu),

podľa ktorého bol dňa 27.2.2009 uskutočnený výber s poplatkom v sume 3.000 eur. Ak teda žalovaný
tvrdil (v rozpore s tvrdením žalobkyne), že peniaze z vkladnej knižky nadobudnuté pred uzavretím
manželstva použil na zaplatenie časti kúpnej ceny bytu, bolo jednoznačne jeho povinnosťou predložiť
súdurelevantnédôkazynapodporutohtosvojhotvrdenia,čosavprejednávanejvecinestalo.Potvrdenie
z banky o výbere peňazí z vkladnej knižke však nie je dôkazom preukazujúcim aj ďalší účel ich použitia

(podľa žalovaného na zaplatenie časti kúpnej ceny bytu) a odvolaciemu súdu nezostával nič iné, rovnako
ako súdu prvej inštancie, konštatovať, že žalovaný opäť neniesol dôkazné bremeno o tomto svojom
tvrdení o vnose sumy 3.300 eur do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

16. Ak žalovaný v odvolaní poukazuje na to, že na spoločné účely použil aj výlučné peňažné prostriedky

darované mu matkou F. G. v sume 3.320 eur, je táto odvolacia námietka irelevantná, keďže sám vzápätí
nato v odvolaní konštatuje, že nevie preukázať, aké konkrétne veci sa z týchto prostriedkov nadobudli.17. Podstatou odvolacej argumentácie žalovaného ohľadne jeho vnosov do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov bolo, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, keď nezohľadnil pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva

manželov jeho vnos v podobe peňažných prostriedkov v sume 10.245,25 eur.

18. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok
hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 132
Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016 (akt. § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku

účinného od 1.7.2016), podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania
najavo, vrátane toho, čo uviedli strany. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu
prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov strán nevyplynuli, alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto,

že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo
inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak
hodnotenie dôkazov odporuje hore uvedenému zákonnému ustanoveniu. Odvolacím dôvodom podľa
ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku je možné teda napadnúť výsledok
činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, nesprávnosť ktorého možno usudzovať len zo spôsobu, ako k

nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani
polemizovať s jeho skutkovými závermi.

19. Žalovaný v odvolaní vychádza z odlišných skutkových záverov než súd prvej inštancie a robí z
vykonaných dôkazov vlastné skutkové závery týkajúce jeho vnosov do bezpodielového spoluvlastníctva

manželov. Odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov)
by sa totiž malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia dôkazov jednotlivo, aj v ich
komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Súd prvej inštancie ohľadne tvrdených
vnosov žalovaného výsledky vykonaného dokazovania riadne vyhodnotil a na ich základe odôvodnil
rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje tak, ako už bolo uvedené vyššie. Preto správne

postupoval súd prvej inštancie, keď peňažné prostriedky v sume 10.245,25 eur nezohľadnil ako vnos
žalovaného do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

20. Žalovaný tiež v odvolaní namietal nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie o prikázaní
nehnuteľnosti a hnuteľností do výlučného vlastníctva žalobkyne, keď mal za to, že nehnuteľnosť,

hnuteľnosť a úver boli prikázané do výlučného vlastníctva žalobkyne v rozpore so zákonnými kritériami,
resp. s kritériami ustálenými súdnou praxou.

21. Zásady, z ktorých je treba vychádzať pri vyporiadaní bezpodielového psoluvlastníctva manželov,
upravuje ust. § 150 Občianskeho zákonníka tak, že pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely

oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa uhradilo, čo zo
svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo
na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliada predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa
každý z manželov staral o rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí.
Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej

domácnosti. Stanovenie rozsahu a ocenenia majetku a hodnôt v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov je predpokladom pre určenie hodnotových podielov oboch manželov. Za týmto vyporiadaním
z hľadiska kvantitatívneho následuje vyporiadanie kvalitatívne, t. j. určenie, ktoré z vecí a pohľadávok z
bezpodielového psoluvlastníctva manželov pripadnú každému z manželov.

22. Pri určení, ktoré konkrétne veci alebo pohľadávky, majú byť každému z manželov pridelené, zákon
nestanovuje výslovne žiadne hľadiská. Určujúcim je účelné využitie veci tak, aby nebolo treba na
vyrovnanie podielov peňažnú sumu. Takýto postup však nie je bezvýnimočný. Podľa judikatúry sa
za jedno z hľadísk pre prikázanie veci manželovi považuje spravidla dlhodobé užívanie veci týmto
manželom po rozvode. Pri rozhodovaní o tom, ktoré zo spoločných vecí pripadnú jednému z manželov

do výlučného vlastníctva, je potrebné tiež prihliadnuť na to, aby boli veci tvoriace bezpodielové
spoluvlastníctvo využité v súlade s potrebami maloletých detí a prihliada sa tiež na to, ako sa ktorý
z manželov zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí aj v dobe, keď manželia už nežili v
spoločnej domácnosti.23. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd prvej inštancie vychádzal z princípu
parity, teda rovnosti podielov, kedy výnimku z tejto zásady vo veci nezistil. Čo sa týka nehnuteľnosti

a hnuteľných vecí prikázaných do výlučného vlastníctva žalobkyne, vychádzal súd prvej inštancie zo
zistenia, že o nadobudnutie nehnuteľnosti a hnuteľností sa vo výraznej miere pričinila žalobkyňa jej
vnosom peňažných prostriedkov v sume 35.517,49 eur (dar žalobkyni od jej matky) na kúpu bytu a
vnosom peňažných prostriedkov v sume 4.490,25 eur (odkupná hodnota zrušenej poistky žalobkyne) na
kúpu hnuteľností. Zostatok spoločného dlhu strán prikázal súd prvej inštancie zaplatiť žalobkyni, keďže

sa viaže k nehnuteľnosti prikázanej do jej výlučnej vlastníctva.

24. Odvolací súd nedospel k záveru, že by úvaha súdu prvej inštancie v tomto smere bola nepatričná.
Dôvody pre svoje rozhodnutie súd prvej inštancie vysvetlil v súlade so skutkovým a právnym stavom
veci na základe výsledkov dokazovania. Pokiaľ žalovaný poukazoval na to, že nehnuteľnosť užíva sám
od roku 2012, a preto je tu daný dôvod na jej prikázanie do jeho výlučného vlastníctva, je táto odvolacia

námietka nenáležitá. Ako už bolo konštatované vyššie, v odôvodnených prípadoch možno prikázať do
vlastníctva jedného z manželov veci z bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o ktorých získanie
sa prevážnou mierou zaslúžil, čo je aj prejednávaný prípad, keďže žalobkyňa z výlučných prostriedkov
poskytla sumu 35.517,49 eur na kúpu bytu a sumu 4.490,25 eur na nadobudnutie hnuteľných vecí.
Rovnako nemožno obísť fakt, že žalobkyňa sa zo spoločného bytu odsťahovala v dôsledku vzájomných

nezhôd medzi manželmi, keď ich ďalšie spolužitie bolo neznesiteľné a vzájomné rozpory neboli na
prospech ani maloletému dieťaťu pochádzajúcemu z manželstva, teda neodsťahovala sa zo spoločného
bytu dobrovoľne, na čo správne poukázal už súd prvej inštancie Tiež nie je dôvodná argumentácia
žalovaného, že na bývanie v byte je bytostne odkázaný na rozdiel od žalobkyne, ktorá žije u svojich
rodičov. Tu je potrebné zohľadniť faktickú situáciu u oboch strán, ktorá je z pohľadu odkázanosti na

bývanie v spoločnom byte u oboch rovnaká, nakoľko ani žalobkyňa, ani žalovaný, nevlastnia okrem
spoločného bytu žiadnu inú nehnuteľnosť a zo skutkových zistení ani nevyplynulo, že by im svedčalo
právo nájmu, či vecné bremeno, či iné užívacie právo k akejkoľvek inej nehnuteľnosti, ktoré by im
umožňovali riešiť si svoju bytovú otázku iným spôsobom, ako bývaním v spoločnom byte. Ak žalobkyňa
žije aktuálne u svojich rodičov, rieši tým svoje nevyhovujúce bytové potreby spôsobené nezhodami

medzi stranami, ktoré viedli k jej nútenému odchodu zo spoločnej domácnosti, avšak rozhodne nemá
zabezpečené vlastné bývanie a proklamuje záujem vrátiť sa do vyporiadavaného bytu. Ak žalovaný
poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa má bytovú otázku vyriešenú, inak by si zaobstarala byt
aspoň vo forme nájmu, tak túto argumentáciu je možné použiť aj opačne vo vzťahu k nemu, pokiaľ
uvádza, že nemá možnosť v prípade nutnosti opustiť byt. Ak žalovaný tvrdí, že i on sa pričinil o

zaobstaranie bytu vnosom vlastných peňažných prostriedkov, je táto argumentácia nenáležitá vzhľadom
na dôvody uvedené v odseku 19. Napokon žalovaný argumentoval potrebami maloletého dieťaťa. I v
tomto smere nezostáva odvolaciemu súdu uviesť, že argument potrieb maloletého dieťaťa svedčí v
prospech oboch strán, keďže maloleté dieťa pochádzajúce z ich manželstva bolo na čas po rozvode
zverené do ich striedavej osobnej starostlivosti. Vo vzťahu k hnuteľnostiam prikázaným do výlučného

vlastníctva žalobkyne okrem jej pričinenia o nadobudnutie svedčí aj argument, že tieto boli zakúpené do
spoločného bytu a určené na užívanie s bytom, ktorý bol prikázaný do jej výlučného vlastníctva. Napokon
správne súd prvej inštancie uložil žalobkyni zaplatiť zostatok spoločného úveru strán čerpaného na
zaplatenie kúpnej ceny za byt, nakoľko tento sa viaže k nehnuteľnosti, keď prihliadol k okolnostiam, za
ktorých dlh vznikol. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je tak aj v súlade s hľadiskom účelného využitia

veci a zásadou, aby veci zo zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov boli medzi strany
rozdelené tak, aby čiastka, ktorú je jeden z nich povinný zaplatiť druhému na vyrovnanie jeho podielu
bola čo najmenšia. Odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie v tomto smere stotožnil.

25. Podstata ďalšej odvolacej argumentácie žalovaného spočívala v tom, že súd prvej inštancie sa pri

vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov riadil nesprávnym názorom, keď rozhodoval aj
o započítaní plnení, ktoré žalobkyňa platila za spotrebované energie v byte po zániku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Žalobkyňa žiadala v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
manželov započítať v jej prospech aj ňou zaplatenú sumu 42,42 eur, ktorá suma predstavovala platbu za
elektriku spoločnosti Západoslovenská energetika, a.s. v zmysle Výzvy zo dňa 26.1.2016. Predmetom

vyporiadania nemôže byť táto suma 42,42 eur, ktorú žalobkyňa zaplatila ako nedoplatok za elektrickú
energiu, nakoľko nejde o pohľadávku, ktorá vznikla za trvania (vznikla a bola zaplatená až po jeho
zániku). Naviac vychádzajúc z ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka predmetom vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov je spoločný majetok manželov a majetkové vzťahy, ktorévznikli v priebehu manželstva medzi spoločným majetkom manželov a výlučným majetkom každého z
manželov. Už zo samotného pojmu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov vyplýva, že
sanetýkavzájomnýchmajetkovýchvzťahovakovýlučnýchvlastníkovaaniichvzájomnýchzáväzkových

vzťahov. Ak sa niektorý z manželov na úkor druhého bezdôvodne obohatil, potom jeho nároky nemôžu
byťvyporiadanévrámcibezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov.Súdprvejinštancieprávnepochybil,
keď sumu 42,42 eur zahrnul do vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, lebo ide o iný
právny nárok voči žalovanému (vydanie bezdôvodného obohatenia, t. j. plnenie za iného). Odvolacia
námietka žalovaného o nesprávnom právnom posúdení tejto sumy ako záväzku vyporiadavaného v

rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov je opodstatnená.

26. Závery súdu prvej inštancie, čo do zadefinovania tzv. masy bezpodielového spoluvlastníctva
manželov a spôsobu rozdelenia jednotlivých vecí a pasív, týkajúce sa vyporiadania podľa výroku 1.,
2. preskúmavaného rozsudku a obsiahnuté v napadnutom rozsudku treba považovať za súladné so
zákonom a skutkovými zisteniami plynúcimi z riadneho dokazovania a odvolaciemu súdu ostáva len

konštatovať správnosť dôvodov použitých na podporu takýchto záverov a s týmito sa v rozhodujúcej
časti stotožniť. Pochybenie súdu prvej inštancie však nastalo pri výpočte sumy na vyrovnanie podielov,
čo bolo dôvodom, prečo bolo potrebné pristúpiť k zmene rozsudku súdu prvej inštancie.

27. Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vykoná sa vyporiadanie podľa zásad

uvedených v ustanovení § 150 Občianskeho zákonníka. Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov podľa ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka pozostáva jednak zo stránky kvalittívnej,
t. j. usporiadania vlastníctva k jednolivým veciam patriacim do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, jednak zo stránky kvantitatívnej, ktorá sa týka jednotlivých hodnôt bývalých manželov.
Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva mnaželov je všetko, čo do bezpodielového

spoluvlastníctva manželov patrilo a čo zároveň existovalo ku dňu jeho zániku. Vyporiadavanie
bezpodielového psoluvlastníctva manželov sa vykonáva ako vyporiadanie v tzv. širšom zmysle, čo
znamená, že do úvahy sa berú a vyporiadavajú aj pohľadávky a dlhy vzniknuté za trvania manželstva
strán a ich spoločného hospodárenia. V rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov
súd i bez návrhu musí prihliadnuť na to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na oddelený majetok

niektorého z manželov. Na návrh účastníka musí súd prihliadnuť tiež na to, čo niektorý z manželov o
svojho oddeleného majetku vynaložil na spoločný majetok. Ak pri vyporiadaní nastane rozdiel medzi
hodnotami, ktoré zostanú jednému z manželov a ktoré zostanú druhému, je potrebné vyrovnanie do
výšky podielu vykonať formou zaplatenia príslušnej peňažnej sumy.

28. To, čo každý z manželov vynaložil na spoločný majetok zo svojho, musí byť uhradené zo spoločného
majetku druhým manželom iba vo výške zodpovedajúcej pomeru veľkosti podielov, ktorý každý z nich
dostáva z bezpodielového spoluvlastníctva (rozsudok NS ČSSR z 28.11.1969, sp. zn. 8Cz 36/1969, R
57/1970).

29. Pri zohľadnení toho, čo zo svojho výlučného majetku vynaložili manželia na spoločný majetok, je
potrebné postupovať tak, že to, čo každý z manželov vynaložil na spoločný majetok zo svojho, má mu
byť uhradené zo spoločného majetku druhým manželom avšak len vo výške zodpovedajúcej pomeru
veľkosti podielu, ktorý každý z nich dostáva zo spoločného majetku. Pohľadávka toho z manželov,
ktorý zo svojho výlučného majetku niečo vynaložil na spoločný majetok, nesmeruje voči druhému z

manželov, ale voči celej mase spoločného majetku, ktorého hodnota je nižšia o výšku takejto investície
(vnosu). Preto pri stanovení výšky vyrovnacích podielov (finančného vyrovnania) nemožno hodnotu
investície (vnosu) odpočítať od čiastky, ktorú by mal účastník druhému zaplatiť. Správny je preto taký
postup, že v prvom rade je potrebné určiť výšku celkového majetku (hodnôt, vecí a aktív) tvoriaceho
masu BSM a výšku investície (vnosu). Spôsob určenia výšky podielu každého z manželov je taký, že

od celkovej hodnoty spoločného majetku manželov je nutné odpočítať výšku investície (vnosu). Takto
získaná hodnota je určujúca pre základné vyčíslenie výšky podielu pre každého z účastníkov, pri rovnosti
podielov je to polovica uvedenej čiastky. K podielu manžela, ktorý zo svojho výlučného majetku niečo
vynaložil na spoločný majetok, je potrebné pripočítať výšku jeho investície (vnosu). Súčet musí dať vo
svojom súhrne celkovú hodnotu aktív spoločného majetku manželov. Následne možno vypočítať sumu

konkrétneho vyrovnávacieho podielu (finančného vyrovnania). Pokiaľ sú súčasťou vyporiadania aj dlhy
(pasíva), aj na ich úhrade sa manželia podieľajú rovným dielom, preto je pri výpočte potrebné zohľadniť
aj výšku pasív (k tomu pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 4072/2010, sp. zn.
22 Cdo 4509/2011).30. Občiansky zákonník nemá výslovne ustanovenie o tom, ako majú byť vyporiadané pohľadávky a
dlhy manželov, ktoré sú spojené s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom a vznikli za jeho trvania. Tieto

pohľadávky a dlhy totiž v ustanovení § 143 Občianskeho zákonníka nie sú vyslovene upravené. Pri
týchto osobitne neupravených vzťahoch je potrebné vychádzať z ustanovení Občianskeho zákonníka,
ktoré upravujú vzťahy svojím obsahom najbližšie a primerane použiť ustanovenie § 149 a § 150
Občianskeho zákonníka a vykonať tiež vyporiadanie pohľadávok a dlhov manželov, pokiaľ vznikli
za trvania ich bezpodielového spoluvlastníctva a v súvislosti s ich hospodárskym a spotrebným

spoločenstvom. Vyporiadanie týchto práv a povinností sa však týka vzťahu medzi manželmi a
nezasahuje do práv a povinností tretích osôb, ktoré nie sú účastníkmi konania o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov (Zhodnotenie NS ČSSR, sp. zn. Cpj 86/71, R42/1972).

31. Podľa ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov je každý z manželov povinný nahradiť, čo sa zo spoločných prostriedkov vynaložilo na jeho

ostatný majetok. Ak zákon používa slová, že je povinný nahradiť, čo bolo vynaložené, potom už z
jazykového výkladu vyplýva, že ide o náklady, ktoré boli vynaložené v minulom čase a ich výška
ku dňu zániku manželstva, ani ku dňu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva, nie je nijako
modifikovaná. Zákonodarca vychádza z toho, že manželia spoločne vynaložili spoločné prostriedky na
ostatný majetok jedného z nich a s týmto ich použitím uzrozumení a vedomí si toho, že ich „vrátanie

do bezpodielového spoluvlastníctva“ bude pripadať do úvahy len pri jeho vyporiadaní. Práve princíp
vyporiadania spočívajúci v tom, že tak vyporiada to, čo bolo vynaložené v zhode na ostatný majetok
jedného z manželov vynaložené, tak vylučuje, aby také vyporiadanie bolo nemorálne. Ustanovenie §
150 veta druhá Občianskeho zákonníka tak vytvára predpoklad k tomu, aby nedochádzalo k obohateniu
jedného z rozvedených manželov na úkor majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva

manželov a teda na úkor druhého manžela.(k tomu pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn.
22Cdo 2655/98, sp. zn. 22Cdo 1128/2005, sp. zn. 22Cdo 1562/2000).

32. Pri správnom vyporiadaní BSM je potrebné ustáliť tzv. masu BSM, do ktorej je potrebné započítať
nielen spoločne nadobudnuté veci, ale aj aktíva a pasíva. Ako bolo zistené dokazovaním pred súdom

prvej inštancie, celková hodnota vecí patriacich do BSM predstavuje sumu 65.294,65 eur (nehnuteľnosť
prikázaná do vlastníctva žalobkyne v hodnote 64.000 eur + hnuteľnosti prikázané do vlastníctva
žalobkyne v hodnote 1.084,65 eur + hnuteľnosti prikázané do vlastníctva žalovaného v hodnote 210
eur) a pasívum predstavuje sumu 23.831,30 eur (zostatok úveru v K., a.s.). Čistá hodnota majetku
patriacehodoBSMtakpredstavujesumu41.463,35eur(65.294,65eur-23.831,30eur).Vnosžalobkyne

predstavuje sumu 37.462,14 eur (suma 35.517,49 eur ako časť kúpnej ceny za nehnuteľnosť + suma
650 eur na nákup vstavanej skrine + suma 1.294,65 eur na nákup hnuteľností). Zo spoločného majetku
strán bola vynaložená na výlučný majetok žalovaného suma 4.069,82 eur (vklady na stavebné sporenie
žalovaného). Od celkovej hodnoty majetku patriaceho do BSM je nutné odpočítať vnosy a zahrnúť (teda
vrátiť do BSM) to, čo má každý z bezpodielových spoluvlastníkov nahradiť do tohto majetku, ak šlo o

sumu vynaloženú na jeho individuálny majetok. Celková vyporiadavaná hodnota majetku patriaceho do
BSM tak predstavuje sumu 8.071,03 eur (41.463,35 eur - 37.462,14 eur + 4.069,82 eur). Táto hodnota
je určujúca pre základné vyčíslenie výšky podielu pre každú zo strán; pri rovnosti podielov by mala
každá strana obdržať polovicu uvedenej sumy, t. j. 4.035,515 eur (8.071,03 eur : 2). K podielu žalobkyne
je nutné prirátať výšku ňou uskutočneného vnosu 37.462,14 eur. Konečná výška podielu žalobkyne

predstavuje sumu 41.497,655 eur (4.035,515 eur + 37.462,14 eur) a konečná výšku podielu žalovaného
predstavuje sumu 4.035,515 eur. Súhrn oboch uvedených súm musí dať vo svojom súčte celkovú
hodnotu aktív spoločného majetku (64.000 eur + 1.084,65 eur + 210 eur - 23.831,30 eur + 4.069,82
eur), t. j. v danom prípade sumu 45.533,17 eur (41.497,655 eur + 4.069,82 eur). Žalobkyňa pri vyporianí
BSM získala majetok v hodnote 41.253,35 eur (nehnuteľnosť v hodnote 64.000 eur + hnuteľnosti v

hodnote 1.084,65 eur - dlh v K., a.s. v sume 23.831,30 eur), teda menej o sumu 244,305 eur, ako
je konečná výška jej podielu (41.497,655 eur - 41.253,35 eur). Žalovaný pri vyporiadaní BSM získal
majetok v hodnote 4.279,82 eur (hnuteľnosti v hodnote 210 eur + vklad na stavebné sporenie v sume
4.069,82 eur), teda viac o sumu 244,305 eur, ako je konečná výška jej podielu (4.035,515 eur - 4.279,82
eur). Ak teda vyrovnávací podiel žalovaného predstavuje sumu 4.035,515 eur a získava majetok v

hodnote 4.279,82 eur, musí v rámci vyporiadania spoločného majetku zaplatiť žalobkyni sumu 244,305
eur (4.279,82 eur - 4.035,515 eur). V konaní však bol predmetom vyporiadania aj neuhradený zostatok
dlhu z úveru v K., a.s. v sume 23.831,30 eur. Aj na úhrade tohto dlhu sa strany podieľajú rovnakým
dielom, pričom žalobkyňa zaplatila po rozvode na jeho úhradu sumu 847,44 eur a žalovaný zaplatilpo rozvode na jeho úhradu sumu 3.642,33 eur, a preto je žalobkyňa povinná nahradiť žalovanému
čiastku zodpovedajúcemu jej podielu 1/2-ica z celkovej zaplatenej sumy (3.642,33 eur + 847,44 eur =
4.489,77 eur : 2 = 2.244,89 eur - 847,44 eur = 1.397,45 eur alebo 3.642,33 - 847,44 eur = 2.794,89 :

2 = 1.397,45 eur), teda sumu 1.397,45 eur. Započítaním tejto sumy 1.397,45 eur na vyrovnací podiel
žalobkyne vychádza v prospech žalovaného konečná suma 1.153,15 eur (244,305 eur - 1.397,45 eur =
- 1.153,15 eur), ktorú má žalovaný obdržať od žalobkyne na vyporiadanie zaniknutého bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Vzhľadom na uvedené bolo namieste žalobkyni uložiť povinnosť zaplatiť
žalovanému sumu 1.153,15 eur, aby podiely oboch strán na spoločnom majetku boli rovnaké.

33. Súd prvej inštancie pochybil, keď pri výpočte výšky vyrovnacieho podielu postupoval inak, resp.
na základe iného výpočtového mechanizmu. Súd prvej inštancie totiž neodpočítal od aktív zahrnutých
do masy BSM pasívum (dlh v K., a.s. v sume 23.831,30 eur), neznížil celkovú hodnotu spoločného
majetku manželov o celé vnosy žalobkyne (len v polovici 18.083,74 eur), nevrátil do masy BSM to, čo
bolo zo spoločného majetku manželov vynaložené na oddelený majetok žalovaného (vklad na stavebné

sporenie žalovaného v sume 4.069,82 eur). Ďalej pochybil pri zápočte súm zaplatených stranami na úver
v K., a.s., keď v neprospech žalobkyne započítal len polovicu sumy zaplatenej žalovaným (1.825,17 eur
z 3.642,33 eur) a naopak v jej prospech započítal celú ňou zaplatenú sumu (847,44 eur). Z uvedeného
je zrejmé, že súd prvej inštancie nepostupoval správne pri výpočte sumy na vyrovnanie podielov, jeho
rozhodnutie tak spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, a preto bolo potrebné pristúpiť k zmene

rozsudku v časti tzv. výplatovej povinnosti.

34. Napokon žalovaný napadol odvolaním aj výrok rozsudku súdu prvej inštancie o povinnosti zaplatiť
súdny poplatok. Poukazoval na pochybenie súdu prvej inštancie pri jeho výpočte, keď sadzba súdneho
poplatku je 3 % z predmetu konania a nie je 1 % použitá súdom prvej inštancie a na nesprávne

odpočítanie žalobkyni od súdneho poplatku za vyporiadanie ňou zaplatený súdny poplatok za žalobu.

35. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
(ďalej aj „zákon o súdnych o poplatkoch“) poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa
sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu (písm. a) ustanovenia), resp. obaja účastníci v konaní o

vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo jeden z nich podľa rozhodnutia súdu
(písm. c) ustanovenia).

36. Podľa § 2 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch, ak vznikne viacerým poplatníkom podľa odseku 1
povinnosť zaplatiť poplatok spoločne, platia ho spoločne a nerozdielne.

37. Podľa Položky 6 Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zákona o súdnych poplatkoch
poplatok z návrhu na vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je 66 eur (písm. a)
položky) a za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov z predmetu konania, ak sa
konanie skončilo rozsudkom je 3% a ak sa konanie skončilo súdnym zmierom 1%, najmenej však 66

eur a najviac 16.596,50 eur (písm. b) položky).

38. Nakoniec, čo sa týka poplatkovej povinnosti, odvolací súd uvádza, že konanie o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov je konaním, v ktorom majú obe strany tak postavenie
žalobcu, ako aj postavenie žalovaného (iudicium duplex). Táto skutočnosť sa prejavuje najmä tým,

že podaním žaloby žalobcu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdom je
uplatnené aj rovnaké právo žalovaného, a taktiež jeho právo na súdnu ochranu v tejto veci. Na
špecifickosť konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov reflektuje aj zákon
o súdnych poplatkoch, v zmysle ktorého poplatníkom sú obaja účastníci v konaní o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo jeden z nich podľa rozhodnutia súdu, pričom ak

vznikne viacerým poplatníkom povinnosť zaplatiť poplatok spoločne, platia ho spoločne a nerozdielne.
Keďže spor skončil vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na ktorom mali strany
rovnaký podiel a aj postoj strán sporu vo veci bol v zásade rovnaký, správnym je uloženie poplatkovej
povinnosti za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov obom stranám sporu a to
spoločne a nerozdielne. Konanie sa skončilo rozsudkom o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva

manželov, preto mala byť pri výpočte súdneho poplatku použitá sadzba 3% z ceny všetkých
vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ostatných hodnôt, ktoré sa pritom
vyporiadavajú, t. j. hodnota aktív v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (§ 7 ods. 8 zákona o
súdnych poplatkoch), teda zo sumy 65.294 eur (po zaokrúhlení základu poplatku na celé eurá nadolpodľa§7ods.11vetyprvejzákonaosúdnychpoplatkoch).3%ztejtosumy65.294eurpredstavujúsumu
1.958,82 eur a tá po zaokrúhlení podľa § 7 ods. 11 vety druhej písm. c) zákona o súdnych poplatkoch
vedie k záveru o súdnom poplatku práve v sume 1.958,50 eur. Preto došlo k zmene napadnutého

výroku rozsudku súdu prvej inštancie o poplatkovej povinnosti spôsobom uvedeným vo výroku III. tohto
rozsudku.

39. S poukazom na vyššie uvádzané odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých
výrokoch 1., 2. o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o prikázaní vecí do výlučného

vlastníctva žalobkyne a žalovaného, o povinnosti žalobkyne zaplatiť dlh v sume 23.831,30 eur, vrátane
závislých výrokov 4., 6. o náhrade trov konania štátu a strán (osobitne odvolaním nenapadnutých), s
použitím ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku z dôvodu ich vecnej správnosti potvrdil,
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku 3. o výplatovej povinnosti a v napadnutom výroku
5. o poplatkovej povinnosti zmenil s použitím ustanovenia § 388 Civilného sporového poriadku.

40. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 262
ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom konaní úspešnej
žalobykni priznal v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd
prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.

41. Žalobkyňa napadla odvolaním aj uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým uznesením súd prvej
inštancie nevyhovel jej návrhu na opravu výroku 3. rozsudku, t. j. v časti tzv. výplatovej povinnosti.
Žalobkyňa namietala, že sú prvej inštancie pochybil pri spôsobe výpočte výšky sumy, ktorú má zaplatiť
na vyrovnanie žalovanému, keď podľa jej výpočtu predostretého jednak v návrhu na opravu rozsudku,

jednak v odvolaní proti uzneseniu, mala za to, že žalovaný by mal jej zaplatiť sumu 565,59 eur.

42. Podľa § 224 Civilného sporového poriadku súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby
v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí
subjektom konania.

43. Povinnosťou súdu je odstrániť pochybenia v prípade, ak sa v rozsudku vyskytne chyba v písaní
alebo počítaní, alebo ak rozsudok obsahuje inú zrejmú nesprávnosť, a to aj po nadobudnutí jeho
právoplatnosti. Účelom inštitútu opravného uznesenia je tak napravenie pochybení, ktorých sa dopustil
súd pri príprave a tvorbe vonkajšej podoby konkrétneho súdneho rozhodnutia. Opravným uznesením

je možné opraviť chyby v písaní, počítaní, či iné zrejmé nesprávnosti v ktorejkoľvek časti súdneho
rozhodnutia. Predmetom opravy môžu byť predovšetkým také očividné pochybenia, ku ktorým došlo pri
vyhlásení alebo pri písomnom vyhotovovaní rozhodnutia, ktoré sa prejavujú pisárskou chybou alebo sú
následkom chýb v počítaní. Pojem iná zrejmá nesprávnosť je potrebné vykladať tak, že ide o výskyt
takej okolnosti, ku ktorým došlo zjavným a okamžitým zlyhaním duševnej či mechanickej činnosti osoby,

ktorá rozhodnutie vyhlasovala alebo vyhotovovala a ktorá je každému zrejmá, teda ide o chyby zrejmé
na prvý pohľad, pričom predovšetkým ide o chyby technického rázu.

44. Ako už bolo uvedené vyššie, žalobkyňa žiadala opraviť výrok rozsudku súdu prvej inštancie
v časti tzv. výplatovej povinnosti vychádzajúc z vlastných výpočtov výšky jej vyrovnacieho podielu.

Žalobkyňa však nevychádzala pri svojom návrhu na opravu z jednoduchého pochybenia súdu prvej
inštancie pri výpočte výšky vyrovnacieho podielu (napr. pri sčítaní alebo odčítaní) tak, ako to má
na mysli citované ustanovenie § 224 Civilného sporového poriadku, ale pri jeho výpočte použila iný
mechanizmu, t. j. spôsob výpočtu, ako súd prvej inštancie, čo napokon viedlo aj k rozdielnemu výsledku.
Vpozitívnomvymedzeníjepostuppodľaustanovenia§224Civilnéhosporovéhoporiadkupoužiteľnýlen

na prípady odstraňovania zjavných nedostatkov súdu, preto nie je možné týmto spôsobom opraviť vecnú
nesprávnosť rozsudku. Z obsahu dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie je bezpečne poznateľné, že
obsah jeho výroku je prejavom autoritatívnej vôle súdu prvej inštancie. Žalobkyňa sa návrhom na opravu
rozsudku snaží zmeniť mechanizmus výpočtu vyrovnacieho podielu, čo je neprípustné, keďže dôvod,
pre ktorý žiadala žalobkyňa vykonať opravu výroku 3. rozsudku súdu prvej inštancie sa týkal skúmania

a vyhodnocovania hmotnoprávnej stránky vzťahu strán sporu, pričom posudzovanie merita veci je
vecou samotného konania, ktorého výsledok v nadväznosti na závery dokazovania a právne posúdenie
sa premietne spravidla v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej. Z dôvodu, že v preskúmavanom
prípade nebolo preukázané, že by písomné vyhotovenie rozsudku vykazovalo žalobkyňou signalizovanéočividné pochybenie, ku ktorému by malo dôjsť chybou v počítaní, správne súd prvej inštancie návrh
žalobkyne na opravu rozsudku zamietol.

45. Odvolací súd riadiac sa uvádzaným, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa
ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku z dôvodu vecnej správnosti vo výroku potvrdil.

46. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).