Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. december 2017

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 8C/220/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412213882
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Vančová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2017:1412213882.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudcom JUDr. Martinou Vančovou v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zast.: Fridrich
Paľko, s. r. o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava proti žalovanej: Slovenská republika, zastúpená
Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 811 03 Bratislava, o náhradu
škody a nemajetkovej ujmy takto
1.

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalovaného na spojenie vecí zamieta.

II. Súd žalobu zamieta.

III. Žalovaná nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 27.09.2012 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na
zaplatenie sumy vo výške 6.364,08 eura titulom náhrady škody a sumy vo výške 1.272,82 eura titulom
nemajetkovej ujmy.
2. V odôvodnení žaloby žalobca uviedol, že ako oprávnený subjekt (veriteľ zo zmluvy o úvere č.:
XXXXXXX) navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu voči povinnému: V. B.. Po doručení návrhu

na vykonanie exekúcie podal súdny exekútor na Okresný súd Bratislava IV žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Okresný súd Bratislava IV ako exekučný súd rozhodol o súdnym exekútorom
podanej žiadosti až dňa 27.01.2011 (konanie začalo dňa 15.06.2010), a to rozhodnutím o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí
zákonom stanovenej doby. Ďalej uviedol, že exekučný súd vykonaním postupu podľa ustanovenia § 44
ods. 2 Exekučného poriadku spôsobom odporujúcim zákonu, t.j. vykonaním procedúry preskúmania bez
splnenia zákonných podmienok, keď súd bez ďalších legálnych predpokladov založil svoju právomoc,

dôsledkom ktorej zrealizoval úplný judiciálny proces zahŕňajúci zistenie skutkového stavu veci, výberu
právnych noriem, aplikácie a interpretácie zvolených právnych noriem na skutkový stav a meritórne
rozhodnutievoveci,sapostavildopozícieorgánuvykonávajúcehokomplexnépreskúmanieexekučného
titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému súdu neprináleží, a teda prekročil
mieru možného rozhodovania o zákonom vymedzenom okruhu spoločenských vzťahov, a porušil tak
fundamentálnu zásadu právneho štátu - zásadu legality (čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).
Poukázal na to, že exekučný súd tým, že svojím nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie

práva žalobcu na zaplatenie dlhu v časti istiny, a to bez splnenia zákonných podmienok na takýto
postup, formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi ním
ako oprávneným a dlžníkom ako povinným odvíjajúceho svoju podstatu od uzatvorenej zmluvy o
úvere. Uviedol, že v predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdupostupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe a rovnako tak neexistuje okolnosť,
ktorábyumožňovalavytvoriťstavzakladajúcireálnunevymožiteľnosťistinyajejpríslušenstvazaložením

prekážky veci rozhodnutej. Uvedeným nesprávnym úradným postupom exekučného súdu mala byť
žalobcovi spôsobená majetková škoda a nemajetková ujma. Majetková škoda predstavuje náhradu
istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného
súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu
založeného zmluvou o úvere a nemôže preto tiež nastať akceptácia návrhu na nútené vymáhanie

istiny a príslušenstva zo strany exekučného súdu. Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch si žalobca
uplatnil ako spravodlivú satisfakciu za porušenie jeho základných práv, pretože samotné konštatovanie
ich porušenia nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Uviedol, že nesprávny úradný postup exekučného súdu je dôsledkom jeho nesústredenej
činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zmarenie nútenej vymožiteľnosti jeho majetkového práva.
Poukázal na to, že neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého

reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných práv žalobcu
v spojení s absolútnou nemožnosťou súdneho uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva vyvolala
u žalobcu, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie,
úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti. Vytvorenie absolútnej
nemožnosti súdneho uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva spôsobilo v súvislosti s vymáhanou

pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, ako
aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu
spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu, ale aj na strane jeho majiteľov. Uviedol tiež, že
nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila
neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Žalobca si uplatnil ako primeranú náhradu

nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a
rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav
predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu
pohľadávky cestou exekúcie, sumu 1.272,82 eura, ktorú vyčíslil ako 20% z uplatňovanej istiny s
príslušenstvom (hodnoty majetkového práva postihnutého procesnou deformáciou).

3. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že nie je jasný titul uplatneného
nároku, keď žalobca namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov, no uvádza aj rozhodnutie
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, čo by mohlo byť chápané ako namietanie nezákonného
rozhodnutia. Uviedol, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy
v konaní súdu, toto právo má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Uviedol tiež, že žalovaný

nárok bol na súde uplatnený predčasne, keďže neuplynulo 6 mesiacov od prijatia žiadosti žalobcu
o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Poukázal na to, že pokiaľ mal nesprávny
úradný postup spočívať v zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, tak takto
formulovaný postup nemôže byť nesprávnym úradným postupom, pretože našiel svoj bezprostredný
výraz vo vydanom rozhodnutí. Poukázal tiež na to, že zákonnosť alebo nezákonnosť rozhodnutia o

zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia nemožno posudzovať v tomto konaní. Pokiaľ ide o namietanú
lehotu 15 dní uviedol, že táto sa podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku nevzťahuje na vydanie
rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. S poukazom na ustanovenie § 9
ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. uviedol, že žalobca nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy,
resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti, že by existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v

disciplinárnom konaní, ktorým by sa konštatovalo, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, že by existovalo právoplatné rozhodnutie ESĽP, ktorým by
sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo právoplatné
rozhodnutie Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým by ústavný súd konštatoval porušenie
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Nie je tak preukázaný nesprávny úradný postup

súdu spočívajúci v existencii prieťahov. Čo sa týka samotnej majetkovej škody a nemajetkovej ujmy
uviedol, že žalobca nepreukázal vznik ani výšku materiálnej škody, nepreukázal vznik nemajetkovej
ujmy a ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Poukázal tiež na aspekt dobrých
mravov, keď žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé
finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody

voči štátu, ktorá mu mala vzniknúť práve pri jeho spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite,
takýto postup možno považovať za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Napokon poukázal na
absenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a uplatnenou majetkovou škodou
a nemajetkovou ujmou.4. Podaním doručeným súdu dňa 30.01.2013 navrhol žalovaný spojiť veci, ktoré napadli do oddelenia
8C z dôvodu, že strany sporu sú totožné a veci spolu skutkovo súvisia.
5. Súd nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie na deň 22.12.2017, na ktoré sa však napriek

riadnemu predvolaniu žalobca, jeho právny zástupca ani žalovaný nedostavili. Žalovaný ospravedlnil
svoju neúčasť podaním doručeným súdu elektronickou poštou dňa 11.12.2017 s tým, že o odročenie
pojednávania nežiadal. Žalobca svoju neúčasť neospravedlnil.
6. Súd vykonal vo veci dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav, ktorý mal súd za preukázaný z
pripojeného exekučného spisu sp. zn. 16Er/2188/2010:

7. Žalobca ako oprávnený v exekučnom konaní podal na Exekútorskom úrade súdneho exekútora
JUDr. T. K., PhD., návrh na vykonanie exekúcie do zápisnice, spísanej súdnym exekútorom dňa
15.06.2010, na vymoženie pohľadávky zo zmluvy o úvere voči povinnému - V. B.. Exekučným titulom
v danom exekučnom konaní bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., č. k. SR 01224/10 zo dňa 24.03.2010. Súdny exekútor
doručil Okresnému súdu Bratislava IV ako exekučnému súdu dňa 15.07.2010 žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd výzvou zo dňa 29.07.2010 požiadal rozhodcovský
súd o predloženie kompletného spisového materiálu. Uznesením č. k. 16Er/2188/2010-10 zo dňa
14.1.2010 exekučný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.01.2011. Uznesením č. k. 16Er/2188/2010-17
zo dňa 24.03.2011 exekučný súd rozhodol o zastavení exekučného konania, trovách exekúcie súdneho

exekútora a trovách exekučného konania. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.04.2014.
8. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 (ďalej len „zákon č.
514/2003 Z.z.“) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym

úradným postupom.
9. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon
neustanovuje inak.

10. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

11. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
12. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2013 štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej

lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo
iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za
nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo
výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy

Slovenskej republiky.
13. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2013 pri posudzovaní
nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných
prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o

prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom
konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok
prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa
rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej

republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
14. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenejnesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

15. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
16. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.

17. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.
18. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2
sa určuje s prihliadnutím najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
19. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom od 01.06.2011 (ďalej len
„Exekučný poriadok.“) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia
vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov,
exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

20. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj
na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.
21. Podľa § 166 ods. 1 C. s. p., v záujme hospodárnosti konania súd spojí na spoločné konanie také
konania, ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých strán. Ak boli také

konania pridelené viacerým sudcom toho istého súdu, rozhodne o spojení konaní ten sudca, u ktorého
sa začalo konanie skôr.
22. Podľa § 166 ods. 2 C. s. p., ak sa v žalobe uvádzajú veci, ktoré sa na spojenie nehodia, alebo ak
odpadnú dôvody, pre ktoré súd konania spojil, súd môže niektorú vec vylúčiť na samostatné konanie.
23. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
25. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
26. V prvom rade sa súd v konaní vyporiadal s podaným návrhom žalovaného na spojenie vecí. V konaní

sp. zn. 8C/220/2012, strán sporu žalobcu: POHOTOVOSŤ, a. s., c/a Slovenská republika o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy je právnym dôvodom vzniku škody rozhodnutie súdu o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia po zákonom ustanovenej lehote.
27. Súd zamietol návrh na spojenie vecí, ktoré napadli do oddelenia 8C na spoločné konanie z dôvodu,
že preskúmaním obsahov spisov oddelenia 8C, je zrejmé, že žalované istiny nie sú rovnaké, ani právny

dôvodvznikuškodyniejevdanýchveciachtotožný.Vozvyšnýchkonaniaoddelenia8Cjeodlišnýprávny
dôvod vzniku škody (nerozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonnej lehote) a preto
sa, aj z dôvodu rôznych skutkových okolností, súd bude musieť zaoberať touto žalobou zvlášť. Zároveň
súd starostlivo zvážil aj možnosť spojiť toto konanie s inými konaniami oddelenia 8C, vedenými medzi
totožnými stranami sporu a týkajúcich sa totožného dôvodu vzniku škody, vo zvyšných oddeleniach

súdu, avšak bolo zistené, že v jednotlivých súdnych oddeleniach je štádium týchto konaní v rôznych
fázach, a preto súd ani takéto spojenie vecí, najmä z hľadiska hospodárnosti nepovažoval za vhodné.
28.Vzhľadomnauvedenésúdrozhodolozamietnutínávrhnaspojenievecíoddelenia8Cdospoločného
konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.29. Žalobca sa v posudzovanej veci domáhal náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá
mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom tunajšieho súdu v exekučnom konaní, ktorý
nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnom

stanovenej 15-dňovej lehote.
30. K námietke žalovaného týkajúcej sa predčasnosti uplatnenia nároku žalobcu na súde z dôvodu,
že ku dňu podania žaloby neuplynula 6-mesačná lehota na predbežné prerokovanie žiadosti žalobcu
o náhradu škody v zmysle § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., súd uvádza, že pre rozhodnutie
súdu je relevantné, či táto lehota uplynula ku dňu rozhodovania súdu, nakoľko pre rozhodnutie súdu je

rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia, a nie v čase podania žaloby. V čase rozhodovania súdu
o podanej žalobe 6-mesačná lehota uplynula, a preto nebola predmetná námietka uplatnená dôvodne
a súd tak pristúpil k vecnému posúdeniu žalovaného nároku.
31. Základnými predpokladmi objektívnej zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom sú nesprávny úradný postup, škoda (majetková, resp. nemajetková ujma) a príčinná
súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom.

32. Súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci nebol splnený prvý predpoklad zodpovednosti štátu
za škodu, t. j. nesprávny úradný postup, nakoľko, k namietanému nesprávnemu úradnému postup
spočívajúcemu v nedodržaní zákonnej 15-dňovej lehoty na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
nemohlo dôjsť, nakoľko v ustanovení § 44 ods. 2 Exekučného poriadku stanovená 15-dňová lehota
na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie sa nevzťahuje na prípady, ak exekučným titulom je

rozhodcovský rozsudok (§ 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku). Exekučným titulom v namietanej
exekučnej veci sp. zn. 16Er/2188/2010 bol rozhodcovský rozsudok, preto súd pri vydávaní poverenia
na vykonanie exekúcie nebol viazaný 15-dňovou zákonnou lehotou. Súd zároveň poukazuje na tú
skutočnosť, že zákonná 15-dňová lehota sa vzťahuje iba na prípady, keď exekučný súd nezistí rozpor
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo

exekučného titulu so zákonom a poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi udelí, nie
však na prípady, ak súd zistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom a žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietne. V prípade negatívneho rozhodnutia exekučného súdu teda
zákon lehotu nestanovuje (porov. nález Ústavného súdu SR zo dňa 10.07.2013, sp. zn. II. ÚS 520/2012).

Nakoľko vo vyššie uvedenej exekučnej veci, na ktorú žalobca v žalobe poukázal súd zistil rozpor
exekučného titulu so zákonom a v danej veci rozhodnutím zamietol žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, nevzťahovala sa na predmetné konanie 15-dňová lehota ustanovená v § 44 ods.
2 Exekučného poriadku.
33. Žalobca v konaní nepreukázal, že v predmetnej exekučnej veci došlo k sťažnostiam na prieťahy v

konaní, k disciplinárnemu postihu sudcu v tejto súvislosti alebo k vydaniu právoplatného rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva alebo Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý by prieťahy
v konaní konštatoval. Prieťahy v konaní neboli zistené ani tunajším súdom. Súd zároveň uvádza,
že v zmysle aktuálneho znenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., účinného od 01.01.2013, pri
posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon

alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v
zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy v
konaní, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v
disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské

práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov. k disciplinárnemu postihu sudcu v tejto súvislosti alebo k vydaniu právoplatného rozhodnutia.
Nakoľko ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 513/2003 Z. z. vo vyššie uvedenom znení nadobudlo účinnosť

až dňa 01.01.2013, nie je možné ho aplikovať na daný právny vzťah, avšak súd zastáva názor, že v danej
veci môže samostatne posúdiť, či došlo k nesprávnemu úradnému postupu spočívajúceho v zbytočných
prieťahochvkonaníresp.vnedodržanízákonnomstanovenejlehotynarozhodnutieožiadostioudelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. V tejto súvislosti súd poukazuje na charakter predmetnej exekučnej
veci - rozhodovanie o žiadosti o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie, kde

exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok v spotrebiteľskej veci, kedy je exekučný súd povinný
ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej
doložky rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa a preskúmať, či rozhodcovské konanie
prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy (porov. uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa03.03.2011, č.k. IV. ÚS 60/2011-13, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 13.10.2011, sp. zn. 3 Cdo
146/2011, zo dňa 26.09.2011, sp. zn. 3 MCdo 11/2010 a zo dňa 29.03.2011, sp. zn. 5 Cdo 291/2010,
ako aj rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Asturcom C-40/08). Vychádzajúc z vyššie uvedeného bol

exekučný súd povinný skúmať súlad exekučného titulu s ustanoveniami vnútroštátneho a európskeho
práva o ochrane spotrebiteľa, pričom išlo o pomerne náročný proces aplikácie práva, a preto skúmanie
súladu exekučného titulu s ustanoveniami vnútroštátneho a európskeho práva si vyžadovalo určitý
časový priestor, čo malo vplyv na posúdenie dĺžky konania ako primeranej a prieťahov v konaní ako
zbytočných. Súd zároveň poukazuje na rozsiahly počet exekučných konaní iniciovaných žalobcom v

postavení oprávneného subjektu (čo je skutočnosť všeobecne známa), čo má rovnako vplyv (zásadný)
na posúdenie celkovej dĺžky konania z pohľadu namietaných prieťahov. V tejto súvislosti súd dáva do
pozornosti nález Ústavného súdu SR zo dňa 10.07.2013, sp. zn. II. ÚS 520/2012, v ktorom ústavný
súd posudzoval sťažnosť rovnakého žalobcu na prieťahy v exekučnom konaní (v inej veci), pričom ani
konanie trvajúce pred exekučným súdom 24 mesiacov (ktoré sa rovnako skončilo zamietnutím žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie) nepovažoval za prieťahy v konaní.

Ústavný súd v predmetnom rozhodnutí konštatoval, že „V posudzovanom prípade je významná, priam
kľúčová, skutočnosť, že sťažovateľka pred okresným súdom iniciovala značne vysoký počet exekučných
konaní (ide o stovky až tisíce exekučných konaní - návrhov v typovo obdobných veciach). Ústavný
súd konštantne judikuje, že zaťaženosť súdov, nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť
súdne konanie, nie je dôvodom, ktorý by zbavoval súd, resp. štát zodpovednosti za zbytočné prieťahy

v konaní. Prieťahy by mohli byť takto ospravedlniteľné len na krátky čas a len v tom prípade, že by
sa prijali adekvátne opatrenia na riešenie situácie [napr. II. ÚS 48/96, I. ÚS 39/00, III. ÚS 425/2012,
mutatis mutandis Buchholz proti Nemecku (rozhodnutie Komory, 6. máj 1981, č. 7759/77, § 51 a §
61); Zimmermann a Steiner proti Švajčiarsku (rozhodnutie Komory, 13. júl 1983, č. 8737/79, § 29,
§ 30), pozri aj KMEC, J., KOSAŘ, D., KRATOCHVÍL, J., BOBEK, M. Evropská úmluva o lidských

právech. Komentář. Praha: C.H. Beck, 2012, s. 710, 715. ISBN 978-80-7400-365-3]. Ústavný súd však
konštatuje, že danú judikatúru vytvoril po vzore Európskeho súdu pre ľudské práva na ochranu práva
na konanie bez zbytočných prieťahov v takpovediac nehromadných veciach. Nešlo teda (dosiaľ) o
situácie, keď jeden navrhovateľ stovkami až tisíckami podaní prispel k zaťaženosti súdu, a týmto k dlhšej
dobe rozhodovania, aj sám. Už spomenutá doktrína absencie možnosti liberácie z dôvodu zaťaženosti

aj naďalej plne platí, avšak v prípadoch relevantne odlišných od prerokúvanej veci (porovnaj proces
argumentácienazývanýodlíšenie,ang.distinguishing,vcommonlawvKÜHN,Z.,BOBEK,M.,POLČÁK,
R. a kol. Judikatura a právní argumentace. Praha : Auditorium, 2006, s. 22, s. 29. ISBN 80-903786-0-9).
V prípadoch obdobných prerokúvanej veci sa táto doktrína modifikuje do podoby reflektovanej v tomto
rozhodnutí.Presúčasnýprípadaprípadyobdobné,kde,akoužústavnýsúduviedol,jedinásťažovateľka

iniciovala konanie v stovkách až tisíckach typovo obdobných veciach, je nevyhnutné vziať daný fakt do
úvahy, a to smerom ku kritériám posudzovania prieťahov a v záujme ochrany práv a slobôd iných.
In concreto tak ústavný súd túto skutočnosť musel zohľadniť pri posudzovaní kritéria faktickej zložitosti
veci/vecí (referenčným vzhľadom na špecifiká prípadov nie je jedna vec sťažovateľky, ale jej typovo
rovnaké veci pred konkrétnym súdom), o ktorej/ktorých súd koná, a kritéria správania sťažovateľky ako

účastníčky súdneho konania. Povinnosť všeobecného súdu vysporiadať sa s veľkým množstvom podaní
sťažovateľky ipso facto zvyšuje faktickú zložitosť veci/vecí z dôvodov, ktoré vyplývajú zo správania
sťažovateľky.
V takýchto prípadoch je možné z ústavného hľadiska akceptovať relatívne dlhšiu dobu trvania
predmetných konaní. Ústavný súd konštatuje, že povinnosť okresného súdu vysporiadať sa so všetkými

návrhmi sťažovateľky sa tak nevyhnutne dostáva do konkurencie s povinnosťou tohto súdu poskytnúť
súdnu ochranu bez zbytočných prieťahov a v primeranej dobe aj ostatným účastníkom iných konaní,
ktorí sa pred dotknutým súdom uchádzajú o súdnu ochranu. Obdobný právny názor už ústavný súd v
minulosti prezentoval napríklad v rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 64/97, keď pri hodnotení porušenia práva
na konanie bez zbytočných prieťahov poukázal na to, že „[v] rovnakom čase na identickom súde sa

právo na konanie bez zbytočných prieťahov zaručuje mnohým osobám, ktoré sa v početných konaniach
obrátili na súd s požiadavkou na odstránenie svojej právnej neistoty“.

34. Aj s poukazom na uvedené závery ústavného súdu (s ktorými sa tunajší súd v plnom rozsahu
stotožňuje) súd dospel k záveru, že nedošlo v danom prípade k prieťahom v konaní, a teda ani z tohto

dôvodu nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu.
35. Súd je toho názoru, že nemožno hovoriť o nesprávnom úradnom postupe exekučného súdu, ktorý
predchádzal vydaniu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanieexekúcie.Nesprávnymúradnýmpostupommožnorozumieťporušeniepravidielpredpísanýchprávnymi normami pre postup štátnych orgánov pri ich činnosti, a to najmä takej, ktorá nevedie k
vydaniu rozhodnutia. Škoda, za ktorú zodpovedá štát, môže byť spôsobená aj nesprávnym úradným
postupom realizovaným v rámci rozhodovacej činnosti, avšak v prípade takejto škody je určujúce

to, že úkony tzv. úradného postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú, a ak by aj bolo
rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neprejavia. Z uvedeného výkladu je zrejmé, že
v prípade namietaného postupu exekučného súdu nemohlo ísť o nesprávny úradný postup, keďže
tento postup sa bezprostredne prejavil v obsahu vydaného rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Keďže žalobca namietal postup

preskúmania exekučného titulu, ktorého výsledkom bolo rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, súd sa v rámci komplexného posúdenia
veci zaoberal nárokom žalobcu aj z toho hľadiska, či jeho opodstatnenosť neodôvodňuje existencia
nezákonného rozhodnutia v zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.. V takom prípade by však
rozhodnutie muselo byť zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom (§ 6 ods. 1
zákona č. 514/2003 Z.z.). Rozhodnutie exekučného súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie však nebolo príslušným orgánom pre nezákonnosť zrušené
ani zmenené, čím nebola splnená podmienka na uplatnenie práva na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z..

36. Na základe uvedeného možno uzavrieť, že vecný základ nároku žalobcu v obidvoch prípadoch

(nesprávneho úradného postupu aj nezákonného rozhodnutia) nebol daný, preto už nebolo potrebné
podrobne sa zaoberať zvyšnými dvomi predpokladmi pre vznik zodpovednosti štátu za škodu. Súd len
v stručnosti uvádza, že žalobca nepreukázal ani vznik škody, jej výšku a ani príčinnú súvislosť medzi
tvrdeným nesprávnym úradným postupom (nezákonným rozhodnutím) exekučného súdu a tvrdenou
škodou. Neuniesol tak v konaní dôkazné bremeno, ktoré ho ako žalobcu (vychádzajúc z prejednávacej

zásady ovládajúcej sporové konanie) zaťažovalo. K žalobcom uplatnenej náhrade nemajetkovej ujmy
v peniazoch súd navyše uvádza, že uvedené právo vzniká iba v prípade, ak samotné konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, a ak nie je možné túto ujmu uspokojiť inak. Aj tu
platí povinnosť preukázania nemajetkovej ujmy, a to v podobe dopadu nesprávneho úradného postupu,

jeho vplyvu a následkov na žalobcu v rôznych oblastiach pôsobenia. Žalobca tvrdil, že nezákonným
zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy a spôsobila neistotu v plánovaní
ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Svoje tvrdenia však žalobca nijakým spôsobom nekonkretizoval
(a ani ničím nepreukázal). Rovnako nepreukázal, že samotné konštatovanie porušenia práva nie je
dostatočným zadosťučinením. Súd poukazuje tiež na to, že odvodzovať výšku nemajetkovej ujmy

paušálne od hodnoty majetkového práva, ktoré malo byť podľa názoru žalobcu postihnuté procesnou
deformáciou, nie je možné, keď výška nemajetkovej ujmy v peniazoch sa v zmysle § 17 ods. 3 zákona
č. 514/2003 Z.z. určuje v každom individuálnom prípade s prihliadnutím najmä na osobu poškodeného,
jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,
za ktorých k nej došlo, na závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote a na

závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Výška nemajetkovej ujmy
sa preto líši v závislosti od individuálnych daností každého jednotlivého prípadu.
37. Súd poukazuje na to, že v konaní nebola žalobcom preukázaná ani príčinná súvislosť medzi
tvrdeným nesprávnym úradným postupom súdu a tvrdenou škodou. Príčinná súvislosť predstavuje
priamu väzbu javov (objektívnych skutočností), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav

(následok). Vzťah príčiny a následku musí byť pritom priamy, bezprostredný a neprerušený (nestačí,
ak je iba sprostredkovaný). Žalobca mal v konaní súdu preukázať, že ku škode vo výške požadovanej
žalobcom došlo v dôsledku tvrdeného nesprávneho úradného postupu súdu. Nakoľko však v konaní
nebol žalobcom preukázaný nesprávny úradný postup (nezákonné rozhodnutie) ani existencia škody
na jeho strane nemohla byť preukázaná ani existencia príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným

postupom a vzniknutou škodou.
38. Na základe vyššie uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol v celom
rozsahu.
39. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení § 262 ods.
1C.s.p.tak,žežalovanej,akoúspešnejstranesporunáhradutrovkonanianepriznal,nakoľkojejvkonaní

žiadne trovy nevznikli.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Bratislave, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, písomne, v troch vyhotoveniach.

Podľa § 363 C.s.p v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.