Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. november 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 12Csp/7/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117200759
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Greguš

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7117200759.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v konaní pred sudcom Mgr. Milošom Gregušom v právnom spore žalobcu:

MINIHOTOVOST, SE, Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, IČ: 043 55 211, právne
zastúpený JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, IČO:
42 174 902, adresa na doručovanie: JUDr. Barbora Korenecová, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti
žalovanému: Y. o zaplatenie 112,-EUR s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 100,-EUR s 5 %-ným
ročným úrokom z omeškania od 19.1.2014 až do zaplatenia.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. P r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 78,58 %. O výške náhrady trov
konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.1.2017 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd
zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 100,-EUR, zmluvnej pokuty 12,-EUR, 5 %-ný zákonný ročný
úrok z omeškania zo sumy 100,-EUR od 18.1.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že v dôsledku cezhraničnej fúzie obchodnej spoločnosti
MINIHOTOVOST, a.s., ktorá v rámci cezhraničnej fúzie zmenila svoju právnu formu na európsku
akciovú spoločnosť MINIHOTOVOST, SE a spoločnosti MINIHOTOVOSŤ, a.s., ktorá zanikla zlúčením
bez likvidácie, prešla aktívna legitimácia na žalobcu. Žalovaný sa prostredníctvom webovej stránky
www.minipozicka.sk zaregistroval a požiadal právneho predchodcu
žalobcu o poskytnutie úveru vo výške 100,-EUR. Pri registrácii a odoslaním žiadosti o poskytnutie úveru
žalovaný zároveň potvrdil, že súhlasí so zmluvou o úvere, ako aj všeobecnými podmienkami poskytnutia

úveru a zároveň potvrdil, že údaje, ktoré právnemu predchodcovi žalobcu ako veriteľovi poskytol sú
pravdivé a úplné.

3. Žalovaný sa poskytnutý úver vo výške 100,-EUR spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo
výške 28,-EUR zaviazal vrátiť do 28 dní. Celkovo mal teda vrátiť 128,-EUR.

4. Vzhľadom k tomu, že žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok, nezaplatil ani jednu splátku, stal

sa jeho dlh splatným dňom 18.1.2014.

5. Žalobca zaslal žalovanému 4 upomienky v súlade s dohodnutými VPPÚ a tým vznikla žalovanému
povinnosť uhradiť v zmysle čl. 18 VPPÚ zmluvnú pokutu 12,-EUR.6. Žalovanému bola žaloba spolu s procesnými poučeniami zaslaná na adresu trvalého pobytu. Tento
ju neprevzal, k žalobe sa nevyjadril.

7. Podľa § 297 písmeno b) CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je
potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán
nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,-EUR.

8. V tomto prípade sa jedná o spor s jednoduchým právnym posúdením veci, skutkové tvrdenia strán
neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000,-EUR, preto súd rozhodol bez
nariadenia pojednávania. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 24.11.2017.

9. Súd vykonal dokazovanie listinami, a to: Zmluvou o úvere medzi veriteľom MINIHOTOVOSŤ, s. r. o.
a žalovaným ako dlžníkom zo dňa 21.12.2013, pripojené boli Všeobecné podmienky poskytnutia úveru

(VPPÚ) verzia 2, platné od 29.11.2013, výpisom z Obchodného registra žalobcu a zistil tento skutkový
stav:

10. Výpisom z Obchodného registra žalobcu bolo zistené, že pôvodne MINIHOTOVOSŤ, s.r.o.
sa od 31.3.2015 zmenila na MINIHOTOVOSŤ, a.s., Pribinova 25, Bratislava, tá sa v dôsledku fúzie

zlúčila s MINIHOTOVOST, a.s., Politických vězňů 1272/21, Nové Město, Praha a tá sa v dôsledku
cezhraničnejfúziezmenilanažalobcu.Jehopredmetomčinnostijeposkytovaniealebosprostredkovanie
spotrebiteľských úverov.

11. Zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 21.12.2013 súd zistil, že táto je uzatvorená

elektronicky na diaľku. Žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 100,-EUR. Žalovaný sa zaviazal
úver vrátiť spolu s celkovými nákladmi na úver 28,-EUR, spolu vo výške 128,-EUR do 28 dní odo dňa
poskytnutia úveru, t.j. do 18.1.2014.

12. Podľa § 52 odsek 1 zákona číslo 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení platnom v čase uzavretia

zmluvy (ďalej len Občiansky zákonník), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

13. Podľa § 52 odsek 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to

na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

14. Podľa § 261 odsek 3 písmeno d) Obchodného zákonníka (ďalej len Obchodný zákonník) touto
časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere.

15. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžníka sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

16. Podľa § 1 odsek 3 písmeno l) zákona číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o
spotrebiteľských úveroch) v znení v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa
musí splatiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace.

17. Podľa § 2 písmeno c) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie iným
veriteľom právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky,
ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f) a l), pričom tieto úvery alebo
pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za
iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného

predpisu, 6) ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska.

18. Podľa § 2 písmeno d) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úvera spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.

19. Podľa § 9 odsek 1 prvá veta zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej
podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

20. Podľa § 11 odsek 1 písmeno a) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver

sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu
podľa § 9 odsek 1.

21. Podľa § 24 odsek 1 zákona o spotrebiteľských úveroch na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo
pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa
vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a

tohto paragrafu.

22. Podľa § 40 odsek 3 Občianskeho zákonníka písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný
konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže
právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď

je to obvyklé.

23. Podľa § 40 odsek 4 Občianskeho zákonníka písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon
urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie
obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy,

ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom.

24. Podľa § 2 písmeno a) zákona číslo 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na
diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku
zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom

prostriedkov diaľkovej komunikácie.

25. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom
a žalovaným ako spotrebiteľom bola uzavretá v zmysle ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka
zmluva o úvere, ktorú súd vzhľadom na povahu zmluvných strán (žalobca v tomto zmluvnom vzťahu

vystupoval ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ) posúdil v zmysle ustanovenia § 52 a nasledujúce
Občianskeho zákonníka ako spotrebiteľskú zmluvu. Predmetnú zmluvu nebolo možné posúdiť ako
zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
pretože v predmetnej zmluve bola stanovená splatnosť na dobu kratšiu ako 3 mesiace a to na dobu
28 dní, a preto v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 1 odsek 3 písmeno l) zákona číslo 129/2010

Z.z. takýto úver nie je spotrebiteľským úverom. V súlade s ustanovením § 2 písmeno c) zákona číslo
129/2010 Z.z. mal právny predchodca žalobcu pri tomto zmluvnom vzťahu postavenie tzv. iného veriteľa,
nakoľko v rámci svojho podnikania poskytuje úvery a pôžičky, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom.
S poukazom na ustanovenie § 24 odsek 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, sa však aj na takéto
zmluvy vzťahujú taxatívne ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch vrátane § 9 odsek 1, odsek

2 a § 11 tohto zákona. Vychádzajúc z ustanovenia § 9 odsek 1 zákona o spotrebiteľskom úvere mal
súd za to, že v tomto prípade nebola dodržaná písomná forma, aj keď žalobca tvrdil, že uzavrel zmluvu
o poskytnutí spotrebiteľského úveru so žalovaným elektronickými prostriedkami, ale toto svoje tvrdenie
žiadnym spôsobom nepreukázal. Súdu nebolo preukázané, že by táto zmluva bola stranami podpísaná
spôsobom, ktorý je upravený v § 40 odsek 4 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k tomu je potrebné

skonštatovať, že tento úver sa považuje sa bezúročný a bez poplatkov.

26. Žalobca však podanou žalobou žiadal vrátiť len požičanú istinu 100,-EUR, ktorú mu žalovaný
nevrátil, vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností súd zaviazal žalovaného na úhradu sumy 100,-
EUR.

27. Taktiež žiadal zaplatiť zmluvnú pokutu 12,-EUR podľa čl. 18 VPPÚ za zaslané 4 upomienky.28. Podľa § 544 odsek 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

29. Podľa § 544 odsek 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

30. Podľa § 40 odsek 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje

zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

31. Podľa § 40 odsek 2 Občianskeho zákonníka písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť
iba písomne.

32. Podľa § 40 odsek 3 Občianskeho zákonníka písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný

konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže
právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď
je to obvyklé.

33. Žalobca ani v tomto prípade nepreukázal, že pre zmluvnú pokutu bola dodržaná formálna náležitosť

- písomná forma. Naviac však žalobca nepreukázal žiadnym dôkazom, že žalovanému zaslal nejakú
upomienku, za ktorú by si mohol účtovať zmluvnú pokutu a teba, že mu vôbec vzniklo právo na účtovanie
si akýchkoľvek paušálnych nákladov. Z týchto dôvodov súd nepriznal žalobcovi zmluvnú pokutu 12,-
EUR a v tejto časti žalobu zamietol.

34. Podľa § 517 odsek 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

35. Podľa § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona

povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

36. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR číslo 87/1995 Z.z. účinného od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania
je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu.

37. Pretože žalovaný nevrátil žalobcovi poskytnutý úver v dohodnutej lehote splatnosti, vznikol žalobcovi
nárok na úrok z omeškania vo výške stanovenej podľa Nariadenia vlády SR číslo 87/1995 Z.z.. Keďže
žalovaný mal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky do 18.1.2014, nasledujúcim dňom, t.j. 19.1.2014

sa dostal do omeškania. Žalobca žiadal priznať úrok z omeškania už od 18.1.2014. Výška úroku z
omeškania dňa 19.1.2014 predstavovala hodnotu sadzby ECB v tom čase 0,25 % + 5 percentuálnych
bodov v zmysle vyššie citovaného nariadenia, t.j. výška úrokov z omeškania bola 5,25 % ročne. Žalobca
však žiadal priznať len 5 %-ný ročný úrok z omeškania, preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi
spolu s istinou aj 5 %-ný ročný úrok z omeškania od 19.1.2014 až do zaplatenia. Pretože žalobca žiadal

priznať úrok z omeškania už od 18.1.2014 (dňom splatnosti), súd v prevyšujúcej časti úroku z omeškania
žalobu zamietol.

38. Podľa § 255 odsek 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

39. Podľa § 262 odsek 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

40. V tomto prípade žalobca žaloval sumu 112,-EUR. Súd mu priznal 100,-EUR. Jeho úspech bol
89,29 % oproti 10,71 %-nému neúspechu. Odpočítaním neúspechu od úspechu vychádza, že žalobca
má nárok na 78,58 % svojich trov. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota

plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané
včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (ust. § 362 ods. 1 a 2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. § 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (ust. § 365 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
(ust. § 366 CSP).