Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. január 2018

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 2T/69/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613010137
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Lesňáková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2018:5613010137.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Silviou Lesňákovou na hlavnom pojednávaní dňa
10. januára 2018 v Liptovskom Mikuláši, takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý
F. Q. K. T. C. O. H., nar. X. X. XXXX v E. F., trvale bytom L. XXX, E. O., okres E. F., výsluhový dôchodca,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

dňa 19. 10. 2011 v čase medzi 14.00 a 15.00 hod. v Dovalove, okres Liptovský Mikuláš, po tom,
čo ako policajt mimo služby a v občianskom odeve po preukázaní svojej príslušnosti k Policajnému
zboru SR len ústnym vyhlásením, vyzval P. X., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom A. XX, B. B., zástupcu

obchodnejspoločnosti,nachádzajúcehosavodvorerodinnéhodomuč.XXXV.L.aponúkajúcehopracie
prostriedky majiteľke tohto rodinného domu M. A., aby preukázal svoju totožnosť, čo P. X. odmietol,
preto v úmysle mu zabrániť vzdialiť sa z miesta, svojou hornou časťou tela vošiel do pravej prednej časti
vozidla zn. KIA, ev. č. BB-595 DM, nachádzajúceho sa na cestnej komunikácii v blízkosti rodinného
domu M. A., na ktorom P. X. prišiel, vybral zo zapaľovania kľúč a zo stredového odkladacieho priestoru
mobilný telefón, keď P. X. videl vo svojom vozidle F. Q., pribehol ku vozidlu a snažil sa ho vytiahnuť

z vozidla von ťahaním za oblečenie, na čo F. Q. reagoval prudkým pohybom lakťa smerom dozadu,
ktorým zasiahol P. X. do hrudníka, avšak kľúč od vozidla a mobilný telefón získať späť od F. Q. sa P.
X. nepodarilo, pretože F. Q. ich odhodil smerom ku bráničke rodinného domu č. XXX, v dôsledku čoho
kľúč od vozidla a mobilný telefón zn. Samsung S8500 Wave poškodil; ako si P. X. zbieral mobilný telefón
a kľúče zo zeme, F. Q. v snahe zabrániť mu zobrať kľúče od auta, mu celým telom skočil na chrbát a
začal P. X. ťahať za obe ramená, čím mu spôsobil opuch a palpačnú bolestivosť v oblasti vonkajšieho
členka pravej dolnej končatiny, následne, keď sa P. X. podarilo vyšmyknúť, nasadol do vozidla s cieľom

odísť, avšak F. Q. vtedy opakovane pristúpil k pravým predným dverám vozidla a P. X. sediacemu už vo
vozidle na mieste vozidla, bránil tieto dvere zavrieť, následne sa opäť dostal svojou hornou časťou tela
cez sediaceho vo vozidle P. X., vytrhol mu kľúč od vozidla a vyšiel z auta von, pričom aj napriek výzve
P. X. kráčajúceho tvárou v tvár k F. Q., aby mu kľúč od vozidla vrátil, tieto F. Q., ako spadol po potknutí
sa o obrubník na zem, hodil smerom k tam prítomnej M. A., aby ich zobrala a neodovzdala P. X., čo aj
urobila,pričomkľúčeodvozidlaboliP.X.vrátenéažpopríchodepolicajnejhliadkyObvodnéhooddelenia

Policajného zboru Liptovský Hrádok, ktorú P. X. neskôr privolal; týmto konaním F. Q. pri služobnom
zákroku nepostupoval v súlade s ustanovením § 8 ods. 1, § 15 ods. 1, § 18 ods. 3 zákona č. 171/1993 Z.
z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov v súvislosti s plnením úloh policajta pri vykonávaní
služobnej činnosti, postupe policajta mimo služby, preukazovaní totožnosti a postupe policajta v prípade,
ak kontrolovaná osoba odmietne preukázať svoju totožnosť, týmto konaním spôsobil P. X. pomliaždenie
hrudníka a podvrtnutie členka vpravo, ktoré poškodeného obmedzovalo v obvyklom spôsobe života a
vyžiadali si jeho práceneschopnosť v trvaní 21 dní,t e d a

inému úmyselne ublížil na zdraví,

ako verejný činiteľ v úmysle spôsobiť inému škodu, vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim
zákonu,

č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona,

prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e:

Podľa § 326 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j/, § 37 písm. h/, § 38 ods. 2, § 41 ods. 1 a

§ 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona na ú h r n n ý peňažný trest vo výmere 400,- (štyristo) Eur.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona mu súd u s t a n o v u j e pre prípad, že by výkon peňažného
trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody na 3 (tri) mesiace.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd u k l a d á obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému
P. X., nar. XX. X. XXXX v B. B., trvale bytom G. XX, I. Z. O., okres B., škodu vo výške 538,30 eura.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodeného P. X., nar. XX. X. XXXX v B. B., trvale bytom

G. XX, I. Z. O., okres B., o d k a z u j e so zvyškom jeho nároku na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podal dňa 7. 5. 2013 na
F. Q. obžalobu pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/
Trestnéhozákonavsúbehusprečinomublíženianazdravípodľa§156ods.1Trestnéhozákona,ktorých

sa mal dopustiť na vyššie popísanom skutkovom základe. Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom
zo dňa 22. 6. 2016, ktorým obžalovaného oslobodil spod obžaloby okresného prokurátora Okresnej
prokuratúry Liptovský Mikuláš č. 1Pv 598/11/5505-32 zo dňa 6. 5. 2013 pre skutok právne kvalifikovaný
ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a prečin zneužívania právomoci
verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, pretože skutok nie je trestným činom.

Na podklade odvolania prokurátora odvolací Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 1To/109/2016-397 zo
dňa 14. 2. 2017 postupom podľa § 321 ods. 1 písm. b/, d/ Trestného poriadku napadnutý rozsudok zrušil
a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu opäť
prerokoval a rozhodol. Podľa názoru odvolacieho súdu konanie obžalovaného, najmä vzhľadom na jeho

motív a spôsob vykonania, napĺňa všetky znaky stíhaných trestných činov. Zároveň uložil súdu zaoberať
sa každým čiastkovým argumentom obsiahnutým v odvolaní prokurátora.
Okresný súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v otázkach hmotného a procesného
práva, vykonal hlavné pojednávanie, na ktorom doplnil dokazovanie za účelom rozhodnutia o treste
obžalovaného jednotlivými lustráciami a posudkami k jeho osobe. Keďže odvolací súd nenariadil doplniť

dokazovanie za účelom rozhodnutia o vine obžalovaného, podkladom pre súdom zistený skutkový stav
je dokazovanie vykonané pred pôvodným rozhodnutím vo veci.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní nemal záujem uzavrieť dohodu o vine a treste s prokurátorom
a po zákonnom poučení v súlade s ustanovením § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku vyhlásil,
že je nevinný. Obžalovaný vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní, keď spáchanie skutku poprel.

Vypovedal, že uvedeného dňa 19. 10. 2011 spolu so synom vykonával práce na dome, takže boloblečený v pracovnom odeve. Pri týchto prácach počul ako jemu neznámy muž vstúpil na pozemok jeho
bezprostrednej susedy M. A. a rozprával sa s ňou ohľadne prania a práčky, pričom sa nachádzali na
chodníku približujúc sa k vchodovým dverám jej domu. Vzhľadom na okolnosti, keď bol deťmi susedy

A., ako aj ňou samou požiadaný, aby na ňu dozrel, pretože v dome býva sama a v nedávnej minulosti
bola telefonicky kontaktovaná neznámou osobou vydávajúcou sa za jej vnuka so žiadosťou o finančnú
hotovosť. Počas toho ako smeroval k oploteniu a k domu susedy A. si všimol stáť na ceste oproti
bráničke susedy A. naštartované červené vozidlo s bežiacim motorom a spusteným bočným ľavým
predným oknom. Po tom, čo vošiel na pozemok susedy A., táto ho požiadala, aby sa neznámeho pána

opýtal, čo chce. Následne tomuto mužovi uviedol, že je sused, že je policajt a že ho prosí o preukázanie
totožnosti. Zároveň ho chcel upozorniť na páchanie priestupkov na úseku bezpečnosti a plynulosti
cestnej premávky, keďže vozidlo pred domom bolo ponechané bez dozoru, odomknuté a jeho motor
bol vchode. Neznámy muž reagoval odmietavo, začal kričať a vulgárne sa vyjadrovať na jeho osobu
a adresu polície. Obžalovaný ho kľudným hlasom upozornil a vyzval, na čo neznámy spustil spŕšku
nadávok a odmietol sa legitimovať. Obžalovaný bol prekvapený z vulgárnej reakcie neznámeho, v ktorej

tento naďalej pokračoval. Obžalovaný poukázal na to, že poškodený, keďže sa dopúšťal priestupkov,
nemusel mu preukazovať svoju príslušnosť k policajnému zboru a bolo postačujúce slovné vyhlásenie
v zmysle zákona o policajnom zbore. Následne neznámeho vyzval úradným spôsobom, aby mu v
mene zákona preukázal svoju totožnosť, na čo poškodený naďalej vulgárne reagoval a kričal. Keďže
obžalovaný nechcel vyostrovať situáciu, požiadal ho, aby zotrval na mieste s tým, že zavolá policajnú

hliadku a vec sa vysvetlí. Keďže nechcel stresovať susedu jednal slušne a kľudne. Poškodený naďalej
reagoval agresívne s tým, že obžalovaný nevie s kým hovorí, že to auto patrí A. a A. a že ho zoblečie z
uniformy. Obžalovaný následne zistil, že má mobilný telefón vypnutý a poškodený sa v tej chvíli vybral
preč smerom k autu s tým, že kričal, že má „v piči nejakých policajtov“. V priebehu tejto slovnej výmeny
sa z dvora rodinného domu susediaceho so susedou A., teda z dvora obžalovaného k nim blížil syn

obžalovaného, ktorého požiadal, aby mu išiel pre služobný preukaz do domu. Keďže neznámy muž sa
vybral k svojmu autu, obžalovaný išiel za ním a vyhodnotil situáciu tak, že mu treba zabrániť v odchode
a rozhodol sa vzhľadom na väčšiu fyzickú zdatnosť a agresívnu reakciu poškodeného, že tak urobí
vybratím kľúča zo zapaľovania, čo sa mu podarilo cez pootvorené predné ľavé okno počas toho, ako
poškodený už sedel v aute. Poškodený ho chytil za pravú ruku, ktorou obžalovaný vyťahoval kľúč zo

zapaľovania a držal mu ju oboma rukami s tým, že mu ju udrel o vysunutú sklenenú výplň okna. Prudkým
pohybom ju obžalovaný vyšklbol z rúk poškodeného a aj napriek tomu, že pocítil bolesť, kľúč nepustil.
Následneustúpilodvozidla,zktoréhopoškodenývybeholvonacelousiloudoobžalovanéhosotiloboma
rukami do oblasti pŕs, následkom čoho obžalovaný spadol na chrbát a zadnú časť tela, pričom spadol
na cestu a ľavou časťou hlavy narazil o asfalt. Následne vyskočil, pričom poškodený ho opätovne sotil,

následkom čoho opäť spadol zadnou časťou tela do sediacej polohy na asfalt. V pravej ruke pritom držal
kľúč, ktorý hodil susede stojacej na trávniku pred bránou jej pozemku s tým, aby kľúče držala a strážila
do príchodu polície. Počas toho, ako druhý krát padal na zem, zachytil, že sa k nim blíži jeho syn, ktorého
vyzval, aby sa do toho nemiešal. Počas toho, ako sa postavil, videl ako si poškodený zo zeme zbieral
mobil a vkladal do mobilu baterku, pričom stále vykrikoval a vyhrážal sa mu, že ho vyzlečie z uniformy.

Následne začal poškodený telefonovať a otočil sa chrbtom k obžalovanému. Obžalovaný spojazdnil svoj
mobil s tým, že chcel privolať policajnú hliadku. Následne zistil, že policajnú hliadku volal poškodený a
pýtalsanajehomeno,načomuonodpovedal.Taktiežsynobžalovanéhovolalhliadku,pretoobžalovaný
už políciu neprivolal. Obžalovaný ďalej vypovedal, že po ukončení telefonovania poškodeným na políciu
už medzi nimi nedošlo k žiadnemu fyzickému kontaktu, no poškodený stále nadával, urážal ho a vyhrážal

sa mu, na čo obžalovaný nijak nereagoval. Obžalovaný ďalej poukázal, že konaním poškodeného mu
boli spôsobené zranenia, v dôsledku ktorých rovnakého dňa o 16.37 hod. podstúpil lekárske ošetrenie, o
čom doložil doklad. Obžalovaný ďalej poukázal na to, že počas čakania na policajnú hliadku ho napadlo,
že si odfotí auto aj osobu neznámeho muža, preto ho nafotil do mobilného telefónu a tieto fotografie
doložil. Poukázal na to, že poškodený bol mohutnejšej postavy, bol vyšší najmenej o 10 cm od neho, aj

mladší. Poprel, že by poškodenému skočil na chrbát, taktiež že by mu okrem kľúčov z auta vzal nejaké
iné veci alebo že by okrem kľúčov, ktoré patrili poškodenému odhadzoval z vozidla aj niečo iné. Ďalej
vypovedal, že na neznámom mužovi si nevšimol žiadne zranenie, nesťažoval sa na bolesti, ani nežiadal
lekárske ošetrenie.
Svedok poškodený P. X. vypovedal, že dňa 19. 10. 2011 asi o 13.00 hod. prišiel do Liptovského Hrádku,

časť Dovalovo, kde vystúpil z auta, pričom toto nechal naštartované na ceste pri rodinnom dome,
chcel zazvoniť na zvonček, avšak tento sa nachádzal na dome. Bránička nebola zamknutá preto ju
otvoril, zazvonil na zvonček domu, vrátil sa za bráničku a zatvoril ju. Z domu vyšla pani, ktorá na neho
kričala, čo potrebuje. Vysvetľoval jej, nepočula ho dobre, zakričala, aby išiel bližšie, preto vošiel dnu najej pozemok, kde sa s ňou začal rozprávať. Po niekoľkých minútach ho neznámy muž chytil za plece,
na čo sa otočil a myslel si, že je to jej syn, pozdravil sa mu a pokračoval v rozhovore. Následne ho
tento muž vyzval, aby mu ukázal občiansky preukaz, pričom pani mu povedala, že je to sused a že je

policajt. Poškodený mu na to odpovedal, že mu občiansky preukaz neukáže, nech sa mu preukáže on,
že je policajt, na čo mu on odpovedal, že sa mu preukazovať nebude, že postačí slovné vyhlásenie.
Poukázal na to, že neznámy muž bol v civile a bolo z neho cítiť alkohol. Následne mu oznámil, že
pokiaľ mu neukáže občiansky preukaz, zavolá na neho policajnú hliadku. Neznámy muž odišiel, pričom
poškodený počul ako sa zavrela bránička a zároveň otvorili dvere na aute. Keď sa otočil, neznámy muž

bol do pol pása v jeho aute, prehadzoval mu veci, teda videl, ako v aute lietajú veci, papiere, bločky
a podobne, čo ho nahnevalo, preto na neho zakričal a vybehol z bráničky. Muža chytil za chrbát, za
bundu, možno aj za plece a počas toho ako ho ťahal mu pán lakťom udrel do hrudníka a vbehol znovu
do auta, keď ho pustil. Následne mu neznámy muž ľavou rukou vypol motor, vzal kľúče zo zapaľovania
a zobral mobil zo stredu, teda z otvoreného úložného priestoru medzi prednými sedadlami. Vtedy ho
poškodený vytiahol z auta, pričom v rukách držal jeho veci, takže sa začali naťahovať o kľúče a mobil.

Keď mu ich chcel vziať, obžalovaný ich prehodil ponad jeho hlavu a hodil ich 2 - 3 metre od auta na
zem a kričal na tú pani, aby ich vzala. Následne poškodený uviedol, že pani ich chcela zobrať, išla sa
zohnúť, no on jej v tom zabránil, pretože sa rozbehol a rýchlo chytil kľúče zo zeme, ako aj mobil, ktorý
bol celý rozsypaný. Počas tohto zbierania čupel na špičkách a vzápätí mu obžalovaný skočil na chrbát
a jemu v nohe niečo prasklo. Ďalej poškodený vypovedal, že bol v šoku, sadol si do auta a chcel odísť.

Keď zatváral dvere, pravou rukou dával kľúč do zapaľovania, chytil mu obžalovaný dvere od auta oboma
rukami, začali sa naťahovať. Dvere pustil a obžalovaný mu opäť vytrhol kľúče z ruky a zapaľovania.
Následne poškodený vyšiel z auta von, aby získal svoje kľúče. Počas toho, ako poškodený pristupoval k
obžalovanému, tento cúval, zakopol o obrubník a spadol na chrbát na trávnik. Snažil sa mu vziať kľúče,
no obžalovaný ich podal tej staršej pani. Pani mu odmietla kľúče vrátiť s tým, že počkajú na policajnú

hliadku. Keďže mal rozbitý mobil, žiadal, aby hliadku zavolal obžalovaný, ktorý to odmietol. Následne
vošiel do auta, zobral si ďalší starý mobil z úložného priestoru opierky, do ktorého si vložil SIM - kartu
a zavolal políciu. Ďalej poškodený vypovedal, že počas telefonátu na políciu mu obžalovaný odmietol
povedať, kde sa presne nachádza, taktiež odmietol uviesť svoje meno, s tým, že mu mám dať mobil a
on im to povie. Po ukončení telefonátu poškodený obžalovanému povedal, že nevie čo spravil, s kým

sa rozpráva a koho je to auto. Bol rozčúlený, preto nadával. Ďalej vypovedal, že obžalovaný spolu so
svojim synom vzal kľúče od jeho auta a odišiel dnu do svojho domu, odkiaľ po chvíli vyšiel a odfotil si
jeho, aj jeho auto. Následne prišla policajná hliadka, ktorá mu kontrolovala doklady, ako aj povolenie
na predaj. Policajtom oznámil, že obžalovaný mu vzal jeho kľúče, aj to že mu rozbil mobil. Následne
sadol do auta a odišiel. Počas cesty domov telefonoval svojmu známemu na políciu, čo sa stalo. Ďalej

zistil, že mu z úložného priestoru chýba 130,- Eur, ako aj kožené puzdro zn. Ducatti. K svojim zraneniam
poškodený vypovedal, že utrpel zranenie členka v dôsledku skočenia obžalovaného na jeho chrbát a
zranenie hrudníka v dôsledku úderu obžalovaného lakťom. Zranenie popísal ako citlivé, pri chodení
pociťoval rezavú bolesť, aj pri našlapovaní, niekedy aj v kľude, dával si pozor pri našľapovaní. Pokiaľ sa
týka zranenia hrudníka, uviedol že ho toto zranenie nejako zvlášť neobmedzovalo v obvyklom spôsobe

života, pričom keď pociťoval 10 minútovú bolesť v podobe tlaku, nešlo o stálu bolesť, ale raz za čas, ktorá
sa počas práceneschopnosti prejavovala častejšie, avšak ho neobmedzovala pri bežných činnostiach.
Svedkyňa M. A. na hlavnom pojednávaní svedkyňa v podrobnostiach vzhľadom na odstup času a svoj
vek poukázala na svoju výpoveď z prípravného konania, pričom vypovedala, že dňa 19. 10. 2011 v
poobedňajších hodinách prišiel k nej neznámy vysoký muž a to na pozemok rodinného domu, kde

ona bola v tom čase na chodníku niekde v strede. Zastavil autom na ceste a išiel smerom k nej.
Bráničku si otvoril sám a išiel po chodníku k nej, ponúkal jej prášky na pranie, pýtal sa v čom perie,
ani sa nepredstavil. Počas tohto rozhovoru sa presúvali pomaly k vchodu jej domu, zastavili až pred
vchodovými dverami. Mala pocit, že sa chce dostať ku nej do domu. Obžalovaný je jej bezprostredným
susedom a v ten deň pracoval na dome, aj v jeho okolí. Poukázala tiež na udalosť spred nejakého

času, kedy mala telefonát a jej neznámy muž sa predstavil ako jej vnuk s tým, že potrebuje peniaze a
príde si pre ne. Následne zistila od svojej dcéry, že vnuk je v Anglicku, preto usúdili, že ju chcel niekto
oklamať. Na základe tohto požiadali ona aj jej deti, aby sused, ktorý je policajtom, dal na ňu pozor, ak
ku nej niekto cudzí príde. Počas tohto rozhovoru s neznámym mužom, sused prišiel k nej do dvora
cez bráničku, ona ho registrovala, kedy ho zaregistroval neznámy muž, uviesť nevedela, avšak určite v

momente, keď už stál pri nich. Obžalovaný tomuto mužovi povedal, aby sa legitimoval, pretože bol cudzí
a aby sa predstavil, tiež mu povedal, že je policajt, bol oblečený v civile, pretože bol doma. Následne
vypovedala, že neznámy obžalovanému povedal, že každý vagabund môže povedať, že je policajt a že
mu nič ukazovať nebude, ani sa mu nepreukázal. Potvrdila, že tento muž začal nadávať „od kokotovcez piče“. Bol vulgárny, avšak nadávať začal on. Následne sa nadávajúc pobral preč, a to po chodníku
k bráničku smerom k svojmu autu, ktoré mal odparkované na ceste. Keď sused videl, že tento chlap
odchádza preč, pobral sa za ním a ona išla za nimi. Následne videla ako obžalovaný chrbtom k nej sa

nachádzal hornou časťou tela v aute neznámeho muža, nespomínala si, či bol zohnutý cez otvorené
okno alebo dvere, pretože to bola krátka chvíľa. Po tom ako vyšiel z auta von, hodil jej kľúče od auta s
tým, aby neznámemu kľúče nedala, aby ich držala. Neznámy muž sa vyhrážal, že obžalovanému ukáže,
že má známych, od nej si pýtal kľúče, avšak mu povedala, že kľúče dá až policajtom. Následne sa začali
obidvaja trhať a to tak, že neznámy držal obžalovaného oboma rukami za oblečenie a približovali sa

smerom k nej, obžalovaný chrbtom k nej. Neznámy do neho sotil, pustil ho a obžalovaný spadol zadnou
časťou tela na zem a v snahe neudrieť si chrbát sa zachytil rukami, pričom spadol na cestu pri aute, v
dôsledku čoho si poranil ruku. Potom videla, že syn obžalovaného niekam telefonuje, nepočula kde, ale
zrejme na políciu. V priebehu 20 - 30 minút prišli na miesto policajti, ktorým odovzdala kľúče. V tomto
čase medzi obžalovaným a poškodeným už nedošlo k žiadnej roztržke, len slovnej, kde poškodený sa
stále obžalovanému vyhrážal, že ešte uvidí, že má známych v Bystrici, že ho vyzlečie z uniformy a ukáže

mu. Po príchode polície, títo zisťovali okolnosti udalosti a svedkyňa bola v šoku. Taktiež vypovedala, že
poškodený počas tohto incidentu nespadol a nevidela ani, že by obžalovaný skočil na neho zozadu na
chrbát. Taktiež nevidela mobil poškodeného, ani na ceste, obžalovaný jej hodil len kľúče. Nevidela ani,
že by niečo zbieral zo zeme. V momente, keď bol obžalovaný hornou časťou tela v aute, nevidela žiadne
iné veci, alebo papiere. Vzdialenosť medzi ňou a autom bola približne 4 metre. Zasahovať obžalovaného

do auta poškodeného videla len raz a to vtedy, keď bol chrbtom ku nej a následne jej hodil kľúče od auta,
teda naťahovali sa len raz, inak medzi nimi bola slovná výmena. Na poškodenom si žiadne zranenia
nevšimla. Po incidente nasadol do auta a odišiel. Mala vedomosť len o zranení obžalovaného.

Z odborného vyjadrenia F.. P. A., odbor zdravotníctva a farmácie, odvetvie chirurgia, ktorý bol

vypočutý na hlavnom pojednávaní a zotrval na jeho záveroch s tým, že objektivizoval zranenia
poškodeného, ako aj mechanizmus vzniku zranení vyplýva, že poškodený P. X. utrpel dňa 19. 10.
2011 zranenia - pomliaždenie hrudníka v oblasti prsnej kosti a podvrtnutie členka vpravo. Mechanizmus
vzniku zranení, konkrétne poranenia hrudníka vzniklo ako brachiálne direktné násilie tupým násilím,
najpravdepodobnejšie úderom do oblasti hrudníka. Popísal mechanizmus vzniku poranenia členka

pravej nohy v pravo, ktoré vzniklo ako následok torzie a intrarotácie nohy pri zlome našlapení nohy
a navalení útočníka zozadu na telo poškodeného. Konštatoval, že k poraneniam mohlo dôjsť tak,
ako uviedol poškodený, teda brachiálnym tupým násilím na oblasť hrudníka a poranenie členka, ako
následok navalenia na končatinu pri nekoordinovanom pohybe, teda zlé našlapenie pravej dolnej
končatiny v pozícii vnútornej rotácie nohy. Poškodenému bolo vypísané tlačivo o práceneschopnosti na

dobu 45 dní, avšak táto doba je k utrpeným zraneniam neprimeraná nadsadená, preto túto limitoval
na hornú hranicu s dĺžkou 21 dní vrátane rehabilitácie, pričom sa odvolal na konkrétne vyšetrenie
poškodeného zo dňa 31. 10. 2011, kde lekár konštatoval, že obtiaže s hrudníkom poškodený už nemá, je
naznačený len mierny opuch členka a boli ordinované rehabilitačné liečenia, pričom doba nevyhnutného
liečenia v podobných prípadoch býva do 21 dní. Poškodený počas tejto doby prechodne trpel bolesťami

v oblasti hrudníka a prsnej kosti. Mohol mať sťažené dýchanie, bolesť akcelerovala pri pohybe, kašli
kýchaní a podobne. Prechodne mal obmedzenú funkciu hybnosti členkom, ktorý opúchal a bolel, taktiež
prechodne, pričom dĺžku tohto obdobia limitoval 3 týždňami. Dobu liečenia hrudníka ako solového
poranenia limitoval dĺžkou 7 dní. Dobu liečenia poranenia členkového zhybu vpravo limitoval dĺžkou 21
dní.

Súd na hlavnom pojednávaní so súhlasom obžalovaného a prokurátora v súlade s ustanovením § 263
ods. 1 Trestného poriadku vykonal dokazovanie prečítaním zápisníc z prípravného konania o výsluchu
svedka Ľ. F., Q. F., E. U., P. X., V. O., F. Q., X.. X. U. a F. F., ako aj prečítaním listinných dôkazov.
Z výpovede svedka Ľ. F. vyplýva, že bol členom hliadky, ktorá dňa 19. 10. 2011 bola na miesto skutku

privolaná na základe telefonátu poškodeného. Po príchode, sa tam nachádzal jemu neznámy muž -
poškodený, kolegovia F. Q., F. Q. a nejaká staršia pani. Následne k veci vyťažil poškodeného, ako aj
obžalovaného, z ktorých každý uviedol svoju verziu udalostí, ako aj svedkyňu A.. Ďalej svedok potvrdil,
že poškodený mu ukazoval kľúč od auta, ktorý mu mal obžalovaný poškodiť, avšak on si žiadne viditeľné
poškodenie kľúča nevšimol, v tom čase ho mala pri sebe ešte pani A.. Vzhľadom na to, že nikto z nich

nechcel podať oznámenie, vrátil kľúč X., spísal si úradný záznam, ako aj zápis do hliadkovej knihy.
Poukázal na to, že žiadne viditeľné zranenia si na poškodenom nevšimol, tento o žiadnych zraneniach
a ani o bolestiach nehovoril. Poškodený mu uviedol, že obžalovaný mu kľúče zobral len raz, keď by ich
vytiahol zo spínacej skrinky. Taktiež mu ukazoval mobilný telefón, ktorý mu mal obžalovaný podľa tvrdenípoškodenéhohodiťnazem,priktoromsamumaluvoľniťkrytabaterka,avšakžiadnezjavnépoškodenia
si na ňom nevšimol. Poukázal tiež na to, že poškodený sa správal arogantne, na obžalovaného stále
vykrikoval, čo si to dovolil, keby vedel koho on pozná, aké má známosti, spomínal aj mená A. a A.,

pričom svedok ho musel niekoľkokrát napomenúť, aby sa ukľudnil.
Svedok Q. F., kolega obžalovaného, nebol priamym svedkom incidentu, ani ho neriešil. Mal len
sprostredkované informácie o incidente. Počas nočnej služby stretol na oddelení kolegu F. Q., ktorý ma
zdravotnícky golier na krku a jednu ruku mal v podvese, ktorý mu uviedol, že ako dopadol, keď chcel
pomôcť. Rovnaké skutočnosti vyplynuli aj z výpovede svedka E. U..

Svedkyňa P. X., suseda M. A.Š. uviedla, že dňa 19. 10. 2011, niekedy v poobedňajších hodinách jej na
zvonček zazvonil neznámy muž, ktorý ponúkal pracie gule, tieto však nemal pri sebe. Tento muž sa jej
nepredstavil, nemal v rukách ani ponúkaný tovar, ani žiadny doklad, predávaný tovar odmietla, debatu
s ním ukončila a on išiel preč.
Z výpovede svedka V. O. vyplynulo, že v uvedený deň aj jeho neznámy muž oslovil za účelom predaja
pracích gúľ, čo on odmietol, preto muž odišiel ďalej k susedným domom. Muž sa mu nepredstavil,

nepredložil mu žiaden papier, doklad, ani nič podobné. Neskôr svedok počas príchodu k oploteniu domu
a do dvora obžalovaného počul krik, respektíve zvýšené hlasy od domu pani A., kde na dvore videl ju,
neznámeho muža ponúkajúceho pracie gule a obžalovaného, ktorý vyzýval neznámeho na preukázanie
sa totožnosti. Neznámy muž mu na to odpovedal, že mu „hovno ukáže“ a odišiel smerom ku svojmu
autu, pričom obžalovaný išiel za ním. Následne ich svedok stratil z dohľadu a po nejakej dobe, keď

sa vracal cez pozemok obžalovaného von na cestu zaregistroval, ako sa obžalovaný s poškodeným
škriepia pri jeho aute. Obžalovaný opakovane neznámeho vyzýval na preukázanie dokladu totožnosti,
na čo sa mu on vyhrážal, či vie kto je A.Č., že ho vyzlečú z uniformy. Následne svedok odišiel preč a
pri návrate videl týchto dvoch stáť pri aute, avšak už nikto nekričal, ani sa nevyhrážal. Svedok si na
nikom nevšimol žiadne zranenia, nikoho ležať, či sedieť na zemi, ani porozhadzované veci. Po príchode

polície viac situáciu nesledoval.
Z výpovede svedka F. Q. vyplynulo, že situáciu z uvedeného dňa začal sledovať až po tom, čo počul
hlasy zo susedného dvora a videl, ako neznámy muž odchádzal z dvora susedy A., pričom ho nasledoval
jeho otec, teda obžalovaný s tým, že žiadal, aby mu predložil svoj občiansky preukaz. Neznámy muž
na to reagoval tak, že jeho otcovi vulgárne nadával, vyhrážal sa, že ho vyzlečie z uniformy, či pozná A.

a A. a toto stále opakoval. Keď ho otec vo dvore zbadal, zakričal, aby mu doniesol služobný preukaz,
na čo on odišiel do garáže, vzal preukaz a vrátil sa pred dom. Následne videl, ako sa na ceste jeho
otec dvíha zo zeme, pričom na tejto bol zadnou časťou tela a nachádzal sa v blízkosti obrubníka medzi
ich pozemkom a pozemkom susedy A.. Neznámy muž bol od neho vzdialený asi meter. Jeho otec,
teda obžalovaný niečo držal v ruke a hodil to smerom k pani A., ktorá sa taktiež nachádzala pred

domom asi meter od neho. Následne neznámy muž strčil do jeho otca, ktorý už bol vzpriamenej polohe,
oboma rukami do hornej časti tela, následkom čoho jeho otec opäť spadol na zem zadnou časťou tela.
Svedok chcel pribehnúť na pomoc otcovi, ten to však odmietol s tým, že prídu policajti. Keď pribehol k
otcovi, ktorý pomaly vstával zo zeme, podal mu služobný preukaz, ktorý obžalovaný ukázal neznámemu
mužovi, tento reagoval tak, že mu je to jedno, že aj tak pôjde do civilu, že má známych policajtov v

Banskej Bystrici. Neznámy muž držal v ruke telefón, následne telefonoval pravdepodobne na políciu.
Pýtal sa na meno otca, ktorý mu aj odpovedal. Po príchode policajnej hliadky, neznámy muž opakovane
vykrikoval a vyhrážal sa, že obžalovaného vyzlečie z uniformy. Správanie svojho otca opísal ako slušné
bez nadávok a vyhrážania. Svedok taktiež uviedol, že na poškodenom si žiadne viditeľné zranenia
nevšimol, nesťažoval sa na bolesti, ani na úraz, nežiadal lekárske ošetrenie. Na zranenie zápästia a

bolesť hlavy sa sťažoval jeho otec. Svedok taktiež nezaregistroval poškodené veci a ani to, že by sa
poškodený na to sťažoval. Nevšimol si ani žiadne rozhádzané veci na zemi.
Z výpovede svedkyne X.. X. U. vyplynulo, že dňa 19. 10. 1011 bola spolu s kolegom Ľ. F. vyslaná
na preverenie oznámenia do obce Dovalovo. Po príchode na miesto začali s kolegom vyťažovať
oznamovateľa, ktorý im popísal okolnosti, pričom poškodený sa na žiadne zranenia ani bolesti

nesťažoval, nežiadal sa na lekárske ošetrenie a nevšimla si na ňom žiadne viditeľné zranenia, ani stopy
po fyzickom napadnutí. Pri komunikácii poškodeného s nimi mal tento pri sebe mobilný telefón, avšak
poškodený jej mobilný telefón k nahliadnutiu nedal, len hovoril o jeho poškodení. Taktiež kľúč od auta
nebol poškodený, ani mu nechýbali žiadne časti, poškodený sa o tom nezmieňoval. K správaniu sa
poškodenému sa uviedla, že bol agresívny, vulgárne sa vyjadroval, bol nervózny, vykrikoval a chodil

hore dole, rozkladal rukami, na čo ho upozornili, aby sa ukľudnil, pretože s nimi komunikoval zvýšeným
hlasom a aj k nej sa správal dosť nevhodným spôsobom, preto ho upozornila, aby sa správal slušne, tak
na ňu vyskočil, že sa bude správať ako on chce. K situácii vyťažili aj obžalovaného F. Q. a pani A.. Ďalej
poukázala na to, že pri vyťažovaní obžalovaného, poškodený neustále do tohto zasahoval, vykrikoval,že sa postará, aby bol vyzlečený z uniformy, že ho dostane do civilu a to cez nejakých vplyvných ľudí
z Banskej Bystrice.
Svedok F. F. sa vyjadril k spolupráci s poškodeným P. X. ako predajcom pracích gúľ, ktorý od neho

kupoval tovar na ďalší predaj. Spoluprácu s ním ukončil už skôr z dôvodu, že na X. bolo viacej sťažností
od ľudí, pretože ich predával za omnoho vyššiu, než odporúčanú sumu. Keďže mu robil zlé meno z
uvedených dôvodov mu prestal predávať svoj tovar. V čase skutku mu však už pracie gule nepredával,
nakoľko mal pozastavenú činnosť.
Z lekárskej správy F.. M. C. zo dňa 20. 10. 2011 vyplýva, že P. X. bol predchádzajúci deň napadnutý

neznámymi osobami s objektívnym nálezom bolesti v oblasti sterna, opuch a palpačná bolestivosť
v oblasti vonkajšieho členku, pravej dolnej končatiny. Odporúčaný bol röntgen hrudníka a členku s
negatívnym výsledkom. Z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti vyplýva, že poškodený P. X.
bol neschopný práce od 20. 10. 2011 do 5. 12. 2011.
Súd vykonal dokazovanie aj prečítaním prepisu zvukového záznamu telefonického hovoru zo dňa 19.
10. 2011 medzi poškodeným P. X. a Operačným strediskom Žilina a stálou službou OO PZ Liptovský

Hrádok, z ktorého vyplynulo, že políciu za účelom privolania hliadky kontaktoval poškodený P. X.Ý..
Polícii oznamoval, kde sa nachádza a okolnosti udalosti. Z tohto prepisu okrem iného vyplynulo, že
v rámci telefonického rozhovoru na požiadanie poškodeného obžalovaný oznámil svoju hodnosť a
priezvisko, čo vyvracia tvrdenia poškodeného o tom, že pri telefonáte na stálu službu mu obžalovaný
nechcel prezradiť svoje identifikačné údaje, respektíve meno a priezvisko.

Prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, sa dopustí ten, kto inému úmyselne
ublíži na zdraví. Objektom tohto trestného činu je ľudské zdravie a predmetom útoku je živý človek.
Objektívnou stránkou tohto trestného činu je aktívne konanie páchateľa smerujúce k spôsobeniu
ublíženia na zdraví. Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmysel, ktorý musí zahŕňať aj to, že
smeroval k spôsobeniu ublíženia na zdraví. Ublížením na zdraví v zmysle § 123 ods. 2 Trestného zákona

sa rozumie také poškodenie
Prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona,
sa dopustí verejný činiteľ, ktorý v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému
neoprávnený prospech, vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu. Objektom tohto
trestného činu je záujem štátu na riadnom výkone právomoci verejných činiteľov a na ochrane práv

a povinností fyzických a právnických osôb. Na naplnenie tejto skutkovej podstaty sa vyžaduje, aby
sa činu dopustil špeciálny subjekt, t.j. verejný činiteľ, a to jednou z troch taxatívne uvedených foriem
konania, pričom z hľadiska zavinenia úmysel páchateľa okrem konania musí zahŕňať aj úmysel spôsobiť
niekomu škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech. Objektívna stránka tohto
trestného činu zahŕňa konanie verejného činiteľa, ktoré spočíva vo vykonávaní svojej právomoci

spôsobom odporujúcim zákonu, pričom takto musí verejný činiteľ konať v úmysle spôsobiť inému škodu
alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech. Zákonný znak "v úmysle spôsobiť inému
škodu" charakterizuje pohnútku konania páchateľa, ktorá sa musí preukázať. Za škodu v zmysle tohto
ustanovenia treba považovať tak škodu materiálnu, ako aj nemateriálnu.
Z vykonaných dôkazov mal súd preukázaný skutkový stav, ktorý bol ustálený na základe výpovedí

všetkých zúčastnených, teda obžalovaného, poškodeného a svedkyne M. A., pričom podstatnou
spornou otázkou, v ktorej sa ich výpovede rozchádzali bola okolnosť „skočenia“ na chrbát poškodeného
obžalovaným. Obžalovaný uvedené poprel, rovnako svedkyňa M. A. v prípravnom konaní vypovedala,
že nič také nevidela, pri výpovedi na hlavnom pojednávaní sa už vzhľadom na odstup času nevedela k
tejto okolnosti vyjadriť. Poškodený uviedol, že obžalovaný mu v čase, keď v drepe zbieral zo zeme svoje

veci, váhou svojho tela skočil na chrbát, v dôsledku čoho mu spôsobil zranenie členka a túto okolnosť
objektivizoval vo svojom odbornom vyjadrení, ako aj svojou výpoveďou odborník zapísaný v zozname
znalcov F.. P. A.. Hoci obžalovaný spáchanie skutku, ktorý mu je kladený za vinu od počiatku popieral,
z jeho spáchania je usvedčovaný najmä výpoveďou svedka poškodeného P. X., ktorý popísal, akým
spôsobom obžalovaný voči nemu zakročil. Aj z výpovede svedkyne M. A. mal súd preukázané, že medzi

obžalovaným a poškodeným došlo k zápasu.
Okrem tvrdení poškodeného o mechanizme vzniku zranení, je obžalovaný z prečinu ublíženia na zdraví
usvedčovaný aj lekárskymi správami, odborným vyjadrením a výpoveďou F.. P. A., ktorý objektivizoval
zraneniapoškodeného,akoajmechanizmusichvznikuakonštatoval,žeprimeranoudĺžkouobmedzenia
v obvyklom spôsobe života je doba 21 dní (u oboch zranení), vo vzťahu k prečinu ublíženia na zdraví

išlo o pomliaždenie hrudníka (u ktorého lekár popísal dobu liečenia do 10 dní, dobu liečenia hrudníka
ako solového poranenia ako vyplýva zo záverov odborného vyjadrenia na č. l. 163 spisu limitoval
dĺžkou 7 dní). Je nesporné, že medzi obžalovaným a poškodeným došlo k vzniku vyhrotenej situácie, čo
tvrdil obžalovaný, poškodený aj vypočutí svedkovia M. A. a čiastočne F. Q. a V. O. v rozsahu, v akomsledovali situáciu. Z odborného vyjadrenia a z výpovede F.. A. však v prípade spôsobenéhozranenia
členka vyplynulo, že toto vzniklo ako následok torzie a intrarotácie nohy pri zlom našliapnutí nohy a
navalení obžalovaného na chrbát poškodeného, pričom pokiaľ by poškodený lepšie stúpil, k zraneniu

členka by ani nedošlo. Z uvedeného súd ustálil, že k spôsobeniu zranenia členka nedošlo úmyselným
konaním obžalovaného. Keďže z odborného vyjadrenia vyplýva, že dobu liečenia hrudníka F.. P. A.
samostatne limituje na 7 dní, aj v súlade s ustálenou judikatúrou sa za ublíženie na zdraví považuje
porucha zdravia poškodeného, ktorá mu sťažuje obvyklý spôsob života alebo výkon obvyklej činnosti po
dobu okolo 7 dní. Nemožno sa však obmedziť len na kritérium dĺžky pracovnej neschopnosti alebo doby

trvania poruchy, ale musí ísť o poruchu zdravia, ktorá sťažuje postihnutému obvyklý spôsob života alebo
má naň iný vplyv, a to nielen po krátku prechodnú dobu (porucha zdravia v zmysle zákonnej definície
ublíženia na zdraví podľa § 123 ods. 2 Trestného zákona). Zo spôsobu konania obžalovaného (priamy
úder lakťom smerujúcim do miest, kde stál poškodený) však súd ustálil, že možno vyvodiť minimálne
nepriamy úmysel obžalovaného spôsobiť poškodenému zranenie hrudníka.
Pre posúdenie trestnej zodpovednosti obžalovaného a uznanie viny za prečin zneužívania právomoci

verejného činiteľa súd vyhodnotil jeho práva a povinnosti ako príslušníka Policajného zboru podľa
zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore. Záujmom spoločnosti vyjadreným v tomto zákone je okrem
iného zachovanie zákonnosti postupu príslušníkov polície pri zákrokoch, a to za situácie počas alebo
mimo služby. Litere zákona nezodpovedá prekročenie zverených právomocí policajta. Z vykonaného
dokazovania je bez pochybností preukázané, že poškodený ako podomový predajca v inkriminovanom

čase na mieste skutku nespáchal protiprávnu činnosť alebo aktivitu. Bežným spôsobom komunikoval
so súhlasom možnej zákazníčky, a to na mieste jej nehnuteľnosti. Konanie poškodeného na pozemku,
na ktorom sa zdržiaval, v plnom rozsahu zodpovedalo ustanoveniu čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej
republiky, podľa ktorého každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť,
aby konal niečo, čo zákon neukladá. Bol to práve obžalovaný, ktorý vzájomný konflikt podnietil a tento

neskôr skončil fyzickým napadnutím poškodeného. Základnou povinnosťou obžalovaného mala byť
maximálna obozretnosť pri uskutočnení zákroku mimo služby. Základným predpokladom legálnosti jeho
konania malo byť zistenie, že zakročuje proti osobe, ktorá spáchala trestný čin alebo priestupok a
týmto mal byť bezprostredne ohrozený život, zdravie alebo majetok poškodeného. Obžalovaný ako
príslušník Policajného zboru (v služobnom zaradení kriminalistický technik) vykonal zákrok bez takejto

vedomosti, pričom tento aj z hľadiska intenzity súd vyhodnotil ako neprimeraný. Z týchto dôvodov
konanie obžalovaného nemožno obhájiť ani prípadným, a v tomto konaní nezisteným, nesprávnym
postupom poškodeného pri podomovom predaji podľa zákona č. 108/2000 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
pripodomovompredajiazásielkovompredaji.Anivtomtoprípadenedisponovalprávomocamiverejného
činiteľa, ktoré by mu umožňovali vykonať posudzovaný zákrok voči osobe poškodeného.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že obžalovaný ako príslušník Policajného zboru, keď
zakročil spôsobom popísaným v skutku voči poškodenému, tak nepostupoval v súlade s ustanoveniami
zákona o Policajnom zbore, pretože pri uskutočňovaní zákroku mimo služby si nepočínal obozretne a
nebolo ani preukázané, že by poškodený bol pristihnutý pri páchaní trestného činu alebo priestupku,
ktorým by bol bezprostredne ohrozený život, zdravie alebo majetok, teda obžalovaný vykonal zákrok

nedôvodne a neprimerane, čím obžalovaný ako príslušník Policajného zboru pri služobnom zákroku
nepostupoval v súlade s ustanovením § 8 ods. 1, § 15 ods. 1, § 18 ods. 3 zákona č. 171/1993 Z. z.
o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov v súvislosti s plnením úloh policajta pri vykonávaní
služobnej činnosti, postupe policajta mimo služby, preukazovaní totožnosti a postupe policajta v prípade,
ak kontrolovaná osoba odmietne preukázať svoju totožnosť, a v súvislosti s jeho neoprávneným

konaním bola poškodenému spôsobená škoda na majetku (poškodenie mobilu a kľúčov) a na zdraví
(pomliaždenie hrudníka a podvrtnutie členka vpravo s obmedzením v obvyklom spôsobe života v trvaní
21 dní).
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd potom dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil
vyššie uvedených trestných činov a išlo o konanie úmyselné, pretože obžalovaný porušil jednak záujem

spoločnosti na ochrane ľudského zdravia a tiež záujem štátu na riadnom výkone právomoci verejných
činiteľov a na ochrane práv a povinností fyzických a právnických osôb. Z hľadiska subjektívnej stránky
jeho konanie súd posúdil v zmysle § 15 písm. b/ Trestného zákona ako spáchané úmyselne minimálne
v nepriamom úmysle, pretože vedel, že svojim konaním môže porušenie spôsobiť a pre prípad, že ho
spôsobí, bol s tým uzrozumený.

Vykonaným dokazovaním, zhodnotením všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti,
súd dospel k záveru, že skutok, ktorý je uvedený v obžalobe sa stal, konanie obžalovaného F. Q.
popísané v obžalobe napĺňa všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty žalovaných prečinov, a to
prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona aprečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, z toho dôvodu súd obžalovaného
F. Q. uznal vinným z ich spáchania.
Súd odmietol vykonať ďalšie obhajobou navrhnuté dôkazy vyžiadaním správ od ÚPSVaR, či poškodený

bol ku dňu 19. 10. 2011 evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, od Sociálnej poisťovne a Všeobecnej
zdravotnej poisťovne, či poškodený bol ku dňu skutku zamestnaný a u akého zamestnávateľa, od
Okresného úradu Banská Bystrica, či poškodený bol evidovaný ako osoba oprávnená vykonávať
podnikateľskú činnosť, od Sociálnej poisťovne a Všeobecnej zdravotnej poisťovne vzťahujúcich sa
na predloženie práceneschopnosti poškodeného a nákladov vynaložených na zdravotnú starostlivosť

poškodeného v súvislosti so skutkom zo dňa 19. 10. 2011 a správy od OR PZ Liptovský Mikuláš
vzťahujúcej sa na spôsob vybavenia sťažnosti poškodeného na privolanú policajnú hliadku OO PZ
Liptovský Hrádok, pretože sa týkajú okolností nepodstatných pre rozhodnutie. S poukazom na už
vykonané dokazovanie mal súd za to, že skutkový stav bol zistený úplným spôsobom a poskytoval
dostatočnýpodkladprekonečnérozhodnutievoveci, žiadenzuvedenýchdôkazovnemoholpodstatným
spôsobom prispieť k zmene dôkaznej situácie a ovplyvniť rozhodnutie súdu v tejto trestnej veci, pretože

sa netýkal samotného priebehu skutkového stavu, ale v zásade len nepriamych okolností týkajúcich sa
osoby poškodeného.
V rámci úvah o treste súd k osobe obžalovaného správou o povesti z miesta jeho trvalého bydliska
zistil, že žije riadny občianskym životom. Z lustrácie v registri priestupkov Ministerstva vnútra SR
obžalovanému nevyplýva žiaden záznam. V odpise registra trestov nemá žiaden záznam. Proti

obžalovanému sa nevedie žiadne iné trestné konanie. Z pracovných a služobných posudkov na
obžalovaného ako príslušníka Policajného zboru vyplýva pozitívne hodnotenie výkonu jeho funkcie, v
ktorej pôsobil do 31. 5. 2017, kedy na vlastnú žiadosť ukončil služobný pomer. V priebehu výkonu služby
bol niekoľko krát disciplinárne odmenený.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo všeobecných zásad upravených v ustanovení
§ 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd

prihliadnenajmänaspôsobspáchaniačinuajehonásledok,zavinenie,pohnútku,poľahčujúceokolnosti,
priťažujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadol podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona na pomer a
mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností, pričom u obžalovaného zistil jednu

poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j/ Trestného zákona, a to, že pred spáchaním skutku viedol
riadny život, a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ Trestného zákona, že spáchal viacero
trestných činov. Za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona možno uložiť
trest odňatia slobody na šesť mesiacov až dva roky a za prečin zneužívania právomoci verejného
činiteľa podľa § 326 ods. 1 Trestného zákona možno uložiť trest odňatia slobody na dva roky až

päť rokov. Pri rovnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností sa trestná sadzba nemení, preto súd
mohol ukladať trest odňatia slobody v nezmenenej trestnej sadzbe, pričom je povinný ukladať úhrnný
trest podľa zákonného ustanovenia vzťahujúceho sa na trestný čin z nich najprísnejšie trestný (t. j.
prečin podľa § 326 ods. 1 Trestného zákona), oba trestné činy sú prečinmi. S poukazom na osobu
páchateľa, ktorý pred spáchaním skutku viedol bezúhonný život, okolnosti spáchania skutku, dobu, ktorá

uplynula od skutku, počas ktorej sa obžalovaný nedopustil žiadnej trestnej činnosti, majetkové pomery
obžalovaného, povahu spáchaných prečinov, rešpektujúc individuálnu i generálnu prevenciu, a taktiež i
zásaduproporcionalitytrestuanásledkutrestnéhočinu,súdvyhodnotil,žedostatočnýmaprimeranýmje
uloženie alternatívneho trestu, a to peňažného trestu bližšie k dolnej hranici trestnej sadzby ustanovenej
zákonom, ktorý z hľadiska naplnenia účelu trestu možno považovať za postačujúci. Pre prípad, že by

výkon uloženého peňažného trestu bol úmyselne zmarený, ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo
výmere troch mesiacov.

V rámci adhézneho konania o náhrade škody, keďže v súvislosti s konaním obžalovaného vznikla
poškodenému škoda na zdraví, ktorej náhradu si uplatnil riadne a včas, súd priznal poškodenému

peňažnú náhradu spočívajúcu v bolestnom za utrpené zranenia, ktoré znalec vo vypracovanom
znaleckom posudku bodovo ohodnotil spolu na 35 bodov. Opatrením Ministerstva zdravotníctva SR k
zákonu Národnej rady SR č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia v znení neskorších predpisov, vyhláseným v Zbierke zákonov SR, bola v r. 2011 ustanovenávýška náhrady za bolesť - hodnota 1 bodu v sume 15,38 eura, náhrada škody preto predstavuje spolu
538,30 eura. Vo zvyšku súd poškodeného odkázal na civilný proces, pretože vynaloženie nákladov na
opravu mobilu vo výške 200,- Eur nebolo v trestnom konaní dostatočne preukázané.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom
Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať: Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v
prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, príbuzný obžalovaného v priamom rade,

jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť
na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny
orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného. Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade

škody a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len
osoba oprávnená konať za právnickú osobu, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký
výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto
porušeniemohlospôsobiť,ževýrokjenesprávnyalebožechýba.Rozsudokmožnonapadnúťodvolaním

len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.
Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa
odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.