Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. február 2017

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 12C/193/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914208313
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Margita Žilková
ECLI: ECLI:SK:OSRS:2017:6914208313.5

Rozhodnutie

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Margitou Žilkovou v spore žalobkyne Q. Z., K. E. Z. P. B.
XX, O. Z. O. Z., O. Z. XX/XX, Č. P., zast. JUDr. Róbertom Lakatošom, advokátom so sídlom v Rimavskej
Sobote, Daxnerova 5 proti žalovaným 1/ Q. U., G.. XX. XX. XXXX a 2/ Q. U.I., G.. XX. XX. XXXX, U. K.
E. Z. P. B. XX, obom zastúpeným JUDr. Janou Zvarovou, advokátkou so sídlom v Rimavskej Sobote,
Hlavné námestie 14 o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalovaným sa priznáva náhrada trov konania.

Štátu sa priznáva náhrada trov konania voči žalobkyni.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností
nachádzajúcich sa v kat. území Rimavské Janovce zapísaných na LV č. XXX a to jednak pozemkov C
KN parc. č. XXX/X - zast. plochy a nádvoria o výmere 516 m2 a parc. č. XXX/X - záhrady o výmere
687 m2 ako aj stavby rodinného domu súpisné č. XX situovaného na C KN parc. č. XXX/X. Žalobu
odôvodnila tým, že predmetné nehnuteľnosti nadobudla darovacou zmluvou zo dňa 18. 07. 2001 od
svojej t.č. už nebohej starej matky M. K.. V predmetnom rodinnom dome súpisné č. XX v Obci P.

B. však napriek prevodu do jej výlučného vlastníctva bývala jej stará matka až do svojej smrti dňa
01. 08. 2004 a potom v ňom bývala ona aj so svojim bývalým druhom Z. U. a ich dvomi spoločnými
maloletými deťmi do roku 2007. Na jar roku 2005 ju oslovili manželia W. Š. a A. Š., pričom A. Š. je
sestrou jej bývalého druha Z. U. s tým, že potrebujú peniaze na kúpu bytu, čo by chceli riešiť úverom
z banky ale majú nízke príjmy takže úver by im bol poskytnutý len za predpokladu zabezpečenia jeho
návratnosti zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam, ktoré ovšem nevlastnili. Preto ju požiadali,

aby v ich prospech založila svoje nehnuteľnosti pre banku ako zábezpeku. V tom čase s manželmi Š.
dobre vychádzala, chcela im pomôcť, a preto prejavila ochotu založiť svoje nehnuteľnosti pre banku ako
zábezpeku. Vopred sa dohodli na tom, že ak by im banka poskytla vyšší úver než potrebujú tak časť
z nich požičajú jej vtedajšiemu druhovi Z. U., ktorý mal záujem kúpiť si auto a túto časť úveru by im
potom splácal. Z Tatrabanky a.s. manželom Š. úver pre ich nízke príjmy poskytnutý nebol ale potom
im bola prisľúbená pomoc pri vybavovaní úveru v Slovenskej sporiteľni a.s. od B.. J., u ktorej W. Š.

pracoval ako murár. Následne v priebehu mesiacov máj až jún ju aj s druhom Š. pozvali na návštevu a
povedali, že 410.000,- Sk, na ktorú sumu boli nehnuteľnosti znalecky ohodnotené už od banky titulom
úveru obdržali, peniaze aj ukázali a v súlade s predchádzajúcou dohodou z nich poskytli 100.000,- Sk
s tým, že budú touto sumou prispievať na splácanie úveru. Podľa jej vedomostí Š. zo zvyšku úveru
nekúpili byt ale splatili svoje dlhy a zakúpili nové zariadenie. S odstupom času ju manželia Š. oslovili s
tým, že bude potrebné dostaviť sa do pobočky Slovenskej sporiteľne za B.. J. podpísať nejaké doklady

ohľadom zriadenia záložného práva k nehnuteľnostiam v jej vlastníctve. Keď sa do Sporiteľne dostavila,
B.. J. bola na odchode a rýchlo jej dala podpísať nejaké papiere, z ktorých však rovnopisy neobdržala,až následne zistila, že takto podpísala zmluvu o zriadení záložného práva k svojim nehnuteľnostiam dňa
24. 06. 2005. S odstupom niekoľkých mesiacov ju manželia Š. opätovne oslovili s tým, že pre banku
je potrebné zdokladovať využitie poskytnutého úveru 410.000,- Sk, a preto je potrebné aby podpísala

kúpnu zmluvu o prevode predmetných nehnuteľností do ich vlastníctva, lebo ak takáto zmluva nebude
banke predložená tak sa bude musieť celý úver vrátiť inak banka v rámci realizácie záložného práva
dá predať na dražbe aj jej nehnuteľnosti. Preto potom podpísala kúpnu zmluvu datovanú 09. 12. 2005
o prevode predmetných nehnuteľností do vlastníctva manželov Š. za dohodnutú kúpnu cenu 410.000,-
Sk, ktorá jej však nikdy nebola vyplatená, pravosť svojho podpisu na predmetnej kúpnej zmluve pritom

mala uznať v notárskom úrade JUDr. Magdalény Valušovej až dňa 15. 03. 2006. Na základe tejto kúpnej
zmluvy bol na Správe katastra v Rimavskej Sobote rozhodnutím č. Z. XXX/XXXX zo dňa 04. 04. 2006
povolený vklad a manželia Š. zapísaní ako výluční vlastníci nehnuteľností. S manželmi Š. sa však
výslovne dohodla na tom, že tento prevod bude len dočasný a nakoľko splatnosť poskytnutého im úveru
bola 15 rokov, počas ktorej doby malo na nehnuteľnostiach viaznuť záložné právo tak po splatení úveru
a výmaze záložného práva mali byť tieto nehnuteľnosti prevedené späť do jej vlastníctva. Na základe

kúpnej zmluvy Z. XXX/XXXX však previedli manželia Š. predmetné nehnuteľnosti do bezpodielového
spoluvlastníctva žalovaných, ktorí sú aj v súčasnosti zapísaní ako ich výluční vlastníci. Rozhodne však
tvrdí, že predmetné nehnuteľnosti v skutočnosti nechcela nikdy nikomu odpredať, rodinný dom až do
svojhoodchoduvroku2007doČeskejrepublikyakopredmetsvojhovlastníctvariadneužívalaaobývala
a je si vedomá len uzavretia a podpísania záložnej zmluvy v prospech manželov Š.. Nie si je vedomá

akéhokoľvek trvalého prevodu predmetných nehnuteľností. Na základe fiktívnej kúpnej zmluvy zo dňa
09. 12. 2005 jej nikdy, a najmä nie dňa 09. 12. 2005 finančné prostriedky vyplatené neboli. Pokiaľ
podpísala zmluvu o prevode nekonala v úmysle tieto nehnuteľnosti natrvalo previesť do ich vlastníctva
ale v zmysle dohody po splatení úveru a výmaze záložného práva mali byť nehnuteľnosti prevedené
späť do jej vlastníctva. Sumu poskytnutého úveru si manželia Š. podelili s jej bývalým druhom Z. U..

Vo veci podala aj dve trestné oznámenia, pričom v jednom prípade jej bolo listom zo dňa 11. 06. 2013
oznámené,žetrestnosťňouoznámenéhoskutkuzaniklauplynutím5ročnejpremlčacejdobyasosvojimi
nárokmi bola odkázaná na občianskoprávne konanie. Na základe druhého trestného oznámenia bola
vec podozrenia z prečinu podvodu odmietnutá uznesením ORPZ OKP Rimavská Sobota Č.. U.-XXX/
OEK-P.-XXXX zo dňa 15. 05. 2013. V konaní bol vypočutý ako svedok aj W. Š., ktorý uviedol, že dom

kúpil potom ako ho oslovila švagriná nakoľko mala finančné problémy, na kúpu domu si vybavil úver
a jej poskytol sumu 100.000,- Sk s tým, že mu ju bude vracať a keď ju splatí odkúpi si dom späť,
keďže však prestala splácať a potreboval peniaze tak v apríli 2013 dom predal. Podľa jeho vyjadrenia
neboli dohodnutí na termíne splatnosti pôžičky no zaplatila mu sumu len 25.000,- Sk niekedy ešte v
roku 2007. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení zdôvodňuje tým, že bez tohto určenia

je jej právne postavenie neisté, lebo na LV sú ako vlastníci sporných nehnuteľností zapísaní žalovaní.
Taktiež poukazuje na potrebu prejudicionálneho vyriešenia platnosti kúpnej zmluvy datovanej dňom 09.
12. 2005, ktorou previedla nehnuteľnosti manželom Š.. Je toho názoru, že nedošlo k platnému prevodu
vlastníckeho práva na manželov Š. z dôvodu, že ako účastníci zmluvy len predstierali uzatvorenie
kúpnej zmluvy z dôvodu potreby zdokladovania účelového použitia úveru poskytnutého manželom Š. zo

strany Slovenskej sporiteľne, kúpna cena jej vyplatená nikdy nebola. Keďže predmetná kúpna zmluva
nebola urobená vážne za účelom trvalého prevodu predmetných nehnuteľností a dôvodom jej uzavretia
nebolo to, čo sa vo všeobecnosti sleduje takýmto právnym úkonom (výmena veci za peniaze) ale len
zdokladovanie použitia úveru a absentoval v nej jeden základný prvok vôle - vážnosť, potom je aj takáto
simulovaná zmluva podľa § 37 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Absolútne neplatný právny

úkon pritom nespôsobuje právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o
vklade vlastníckeho práva do Katastra nehnuteľností. Vo vzťahu k pasívnej legitimácii žalovaných ako v
súčasnosti zapísaných vlastníkov poukázala na zásadu rímskeho práva, v zmysle ktorej nemôže platne
nadobudnúť vlastnícke právo právny nástupca, ak subjekt, od ktorého odvodzuje svoje vlastnícke právo
k nehnuteľnosti toto právo nikdy nenadobudol a teda ho ani nemohol ďalej platne previesť.

2/ Žalovaní sa na výzvu súdu k žalobe vyjadrili tak, že majú zato, že rozsudok uvádzaný v žalobe
je pre nich irelevantný a je v ňom veľké množstvo nepravdivých vyjadrení. Predmetné nehnuteľnosti
nadobudli rozhodnutím o povolení vkladu zo dňa 09. 05. 2013 č. V 867/13. Podkladom bola právoplatne
uzavretá zmluva zo dňa 05. 04. 2013 (v žiadnom prípade nie simulovaná) medzi manželmi Š. ako

predávajúcimi a žalovanými ako kupujúcimi. Jednoznačne sa teda jedná o platný právny úkon, kúpna
cena bola zaplatená, o nehnuteľnosti sa starajú. Majú zato, že manželia Š. boli platnými vlastníkmi
predmetných nehnuteľností a o skutočnostiach uvádzaných v žalobe nemali a nemajú žiadne vedomosti.3/ Žalobkyňa na pojednávaní vypovedala, že asi v marci 2005 prišli Š., že majú finančné problémy a
potrebujú pomoc a či by im nemohla zastaviť svoj dom na zabezpečenie. Nepáčilo sa jej to síce ale
nakoniec sa dohodli. Jej bývalý druh a pán Š. pracovali u B.. J., terajšej zástupkyni žalovaných a táto

vybavila úver u Slovenskej sporiteľne. Potom ich Š. zavolali, že si majú k nim prísť pre peniaze, mali
doma hotovosť 410.000,- Sk z čoho jej bývalému druhovi Z. U. požičali 100.000,- Sk na auto a s peniazmi
potom aj s druhom odišli. Toto bolo asi v máji 2005 a niekedy v júni 2005 Š. hovorili, že potrebujú nejakú
fiktívnu zmluvu o použití prostriedkov z úveru. Najprv nesúhlasila ale keďže peniaze z úveru už neboli
a buď sa museli vrátiť alebo by sa prepísala nehnuteľnosť podľa záložnej zmluvy, k uzavretiu zmluvy

pristúpila. Úver bol na 15 rokov a dohodli sa, že potom sa nehnuteľnosti prepíšu späť na ňu. Písomnosti
spisovala B.. J. a ona originál nemala, hoci ho pýtala a ku kópii sa dostala až keď už boli medzi nimi
spory. U notárky Valušovej na overenie podpisu na kúpnej zmluve nebola. Podpisovala u nej len inú
písomnosť. Uvedených poskytnutých 100.000,- Sk pre bývalého druha na auto (vyplatené boli Z. U.)
splácali v mesačných splátkach, potom v roku 2008 si vybrala úver 100.000,- Kč z čoho Š. priniesla
25.000,- Kč a takto mu celkovo bolo vyplatených 68.500,- Sk (nevedela presne uviesť ako prepočítala

Kč na Sk). Potom už pre finančné problémy nebola schopná to splácať. Po splatení úveru Š. čo malo byť
15 rokov sa jej nehnuteľnosti mali predať späť. Kúpna cena vyplatená nebola len požičaných 100.000,-
Sk. Dohodli sa, že potom by mala B.. J.Á. spraviť kúpnu zmluvu na prevod nehnuteľností späť jej. S
uzavretím kúpnej zmluvy to vtedy nemyslela vážne, len ju musela podpísať aby sa zdokladovali peniaze.
V dome bývala do 11. 11. 2007, kedy odišla do Čiech. Ostal tam bývať jej bývalý druh a potom v roku

2013 sa tam nasťahovali žalovaní. Manželia Š. predmetné nehnuteľnosti nikdy neobývali, nevie ako sa
dostali ku kľúču od domu, možno od jej druha. V rokoch 2005 až 2006 brala len antidepresíva, ale bola
pri plnom vedomí, neužívala omamné látky ani alkohol. Na ďalšom pojednávaní uviedla, že keď brat v
roku 2010 zomrel, chcela ísť do predmetného domu, zámok bol vymenený, tak ho vylomila a zavolala
políciu, že sa tam nemôže dostať (jej zástupca k tomu uviedol, že tým myslela to, že si nebola vedomá

toho, že by jej dom nepatril). Policajti prišli, videli, ako to vylomila a odišli.

4/ Žalovaná 2/ na pojednávaní vypovedala, že vzhľadom k tomu, že vôbec nemá vedomosť o tom, čo
sa dialo predtým než nehnuteľnosti od Š. kúpili, k veci nevie nič uviesť.

5/ Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, žalovanej 2/, svedkov Z. U., W. Š., A. Š., Q. U.I.
Q. B. U. a oboznámením darovacej zmluvy so zriadením vecného bremena zo dňa 18. 07. 2001,
výpisu z LV č. XXX kat. územia P.. B., prvej strany znaleckého posudku č. XX/XXXX, zmluvy o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 24. 06. 2005, kúpnej zmluvy zo dňa 09. 12. 2005, zmluvy
o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo dňa 05. 04. 2013, rozhodnutia Správy katastra

Rimavská Sobota č. Z. XXX/XX zo dňa 09. 05. 2013, zmluvy o poskytnutí flexihypotéky zo dňa 03.
04. 2013 aj s prílohou, spisu XC/XXX/XXXX OS Rimavská Sobota, spisov Okresného riaditeľstva PZ
v Rim. Sobote, odboru kriminálnej polície ČVS: U.-XXX/OEK-P.-XXXX a U.-P.-U.-XX/XXXX, oznámení
Okresného úradu Rimavská Sobota, katastrálneho odboru zo dňa 21. 03. 2016, kúpnej zmluvy zo dňa
09. 12. 2005, návrhu na vklad záložného práva č. Z. XXXX/XX aj so zmluvou o zriadení záložného práva

zo dňa 24. 06. 2005, kvitancie a žiadosti o výmaz záložného práva zo dá 19. 12. 2011, návrhu na vklad
zo dňa 15. 03. 2006, vyjadrenia z veci 18C/1/2012 OS Rim. Sobota, zmluvy o dodávke a distribúcii
elektriny zo dňa 04. 06. 2008 a vec posúdil takto:

6/ Žalobkyňa sa domáha určenia, že je vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX kat. územia

P. B. na tom základe, že kúpna zmluva zo dňa 09. 12. 2005, ktorou nehnuteľnosti predala A. Q. W. Š., je
neplatný právny úkon (simulovaný), a preto keď Š. predali nehnuteľnosti 05. 04. 2013 žalovaným, títo sa
nemohli stať ich vlastníkmi z dôvodu, že ani Š. vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam nikdy
nenadobudli, a teda ho ani nemohli ďalej platne previesť.

7/ Žalovaní ako zapísaní vlastníci k predmetným nehnuteľnostiam na základe kúpnej zmluvy zo dňa
05. 04, 2013, ktorej vklad bol povolený rozhodnutím Správy katastra Rimavská Sobota zo dňa 09.
05. 2013 č. Z. XXX/XX sa v podstate k žalobe nevedeli vyjadriť, keďže sú tvrdené skutočnosti, ktoré
mali byť predtým, než nehnuteľnosti kúpili. Vyjadrili sa preto len v tom zmysle, že nehnuteľnosti
riadne kúpili od zapísaných vlastníkov, nemali vedomosť o okolnostiach uvádzaných v žalobe, a preto

žiadali žalobu zamietnuť. Súd nemal dôvodu spochybňovať ich tvrdenia, že o žiadnych problémoch s
vlastníctvom nehnuteľností nevedeli, pretože zmluva o prevode vlastníckeho práva (kúpna zmluva) zo
dňa 05. 04. 2013 bola riadne zavkladovaná, na liste vlastníctva boli zapísaní predávajú, a inak je ajnepravdepodobné, že by kupovali (a brali na to úver) nehnuteľnosť, u ktorej by bolo spochybnené, kto
je vlastníkom. Tieto nehnuteľnosti riadne užívajú.

8/ Žalobkyňa tvrdí, že kúpna zmluva zo dňa 09. 12. 2005, ktorou predala nehnuteľnosti manželom Š.
(ktorí nehnuteľnosti ďalej predali žalovaným) je len simulovaný právny úkon, a teda absolútne neplatný.
Podávala v tomto smere aj trestné oznámenia a tiež žalobu proti manželom Š..

9/ Z veci XC/XXX/XXXX Okresného súdu Rimavská Sobota bolo zistené, že žalobkyňa podala 11. 10.

2012 žalobu proti W. Š. Q. A. Š. o neplatnosť kúpnopredajnej zmluvy, vzhľadom však k tomu, že títo
nehnuteľnosti ďalej previedli, žalobu vzala späť a konanie bolo 01. 10. 2013 zastavené.

10/ Žalobkyňa podala 17. 04. 2013 trestné oznámenie - vec bola vedená na Okresnom riaditeľstve
PolicajnéhozboruvRimavskejSobote,odborekriminálnejpolícieauznesenímzodňa15.05.2013ČVS:
U.-XXX/OEK-P. -XXXX bola vec podozrenia z prečinu podvodu odmietnutá. W. Š. pri výsluchu vo veci

uviedol, že predmetné nehnuteľnosti riadnou kúpnou zmluvou nadobudli od žalobkyne, nehnuteľnosti
odkúpili a dal žalobkyni sumu 100.000,- Sk ako pôžičku. O tom, či odkúpi žalobkyňa nehnuteľnosti späť,
bola len ústne nezáväzná dohoda, lebo v podstate sa o tom len rozprávali. Žalobkyňa vypovedala, že
so Š. sa dohodli, že fiktívne mu predá rodinný dom a že on si z úveru 310.000,- Sk ponechá a 100,000,-
Sk dá jej. Š. však nehnuteľnosti predali a ona takto nemá ani dom ani peniaze.

11/ Žalobkyňa podala ďalšie písomné oznámenie 13. 11. 2013. Predmetom podania bol predaj
predmetnýchnehnuteľnostíaodcudzenienábytku.Podľa vyhodnoteniaspisovéhomateriáluOkresného
riaditeľstva Policajného zboru v Rimavskej Sobote, odboru kriminálnej polície zo dňa 09. 01. 2014 zo
zhromaždených materiálov dal W. Š. žalobkyni a jej vtedajšiemu druhovi Z. U. sumu 100.000,- Sk, ktorú

mu mali splatiť. Vo veci nie je podozrenie zo spáchania žiadneho trestného činu. K predaju domu č. XX
v obci P. B. došlo po dobrovoľnej vzájomnej dohode, zmluva bola uzatvorená za prítomnosti notára a
obsahuje všetky formálne náležitosti. Čo a týka odcudzenia nábytku, nie je možné konkretizovať možnú
škodu. V danom prípade chýba v konaní subjektívna stránka, teda konania páchateľa W. Š. v úmysle
poškodiť žalobkyňu.

12/ Svedok Vojtech Oláh, bývalý druh žalobkyne a bratranec žalovaného vypovedal, že žalobkyňa a Š.
sa dohodli na zábezpeke úveru domom žalobkyne a tiež sa dohodli, že jej požičajú 100.000,- Sk. Keď
po pár mesiacoch prišli, že treba vrátiť peniaze, tieto už nemali, lebo sa z toho kúpili auto a nábytok, a
preto sa dom prepísal na Š. s tým, že keď sa pôžička splatí, dom sa prepíše naspäť. Kúpnu cenu za

dom nevyplatili. Nevie, ako sa Š. dostali do domu, lebo jeho stadiaľ vyhodili a to tak, že keď raz prišiel
z Holandska, tak tam býval asi 1,5 až 2 mesiace a potom prišiel Š., že je to ich dom, aby stadiaľ odišiel
a on vtedy z domu aj odišiel. Žalobkyňa ho z domu nevyhodila, ale povedala mu raz, že by bolo lepšie,
keby stadiaľ odišiel preč. Žalobkyňa občas užívala alkoholické nápoje. Pri uzatváraní kúpnej zmluvy
so Š. nebol.

13/ Svedok W. Š., v zlom vzťahu so žalobkyňou (jej býv. druh Z. U. je manželkiným bratom) vypovedal,
že žalobkyňa chcela, aby kúpili jej dom, lebo mala dlžoby a to hlavne kvôli požívaniu alkoholu. Nakoniec
sa s manželkou dohodli, že vybavia úver a dom kúpime, aby sme ho mali pre deti do budúcna. Po
poskytnutí úveru dali dopredu zálohu 100.000,- Sk a zvyšok zaplatili pri podpísaní zmluvy u nich doma,

kedy tam bola už len žalobkyňa. Po kúpe domu žalobkyňu nechali tam bývať, kým sa situácia nenapraví
a dohodli sa na nájme asi 1.000,- Sk. Neskôr sa žalobkyňa s druhom rozišla a odišla do Čiech. Dom
zostal prázdny, synovia oň nemali záujem a preto potom dom predali. V trestnom konaní klamal o tom,
že žalobkyni poskytol pôžičku 100.000,- Sk, lebo to nebola pôžička, ale urobil to preto, aby sa rodina
neobrátila proti žalobkyni za to, že predala majetok po starkej.

14/ Svedkyňa A. Š. vypovedala, že na kúpe nehnuteľností sa dohodli na prosíkanie žalobkyne, ktorá
mala veľké dlžoby. Peniaze vyplatili u nich doma prvý raz 100.000,- Sk, lebo potrebovali s druhom súrne
na auto, pričom pri prevzatí bol aj jej druh a potom zvyšných 310.000,- Sk dali žalobkyni. Bolo to neskôr,
nie v deň podpisu zmluvy, lebo žalobkyňa nechcela tieto peniaze ukázať druhovi. Dohodli sa, že bude

naďalej býval v dome v podnájme, kým sa synovia nerozhodnú, ako ďalej. Synovia však odišli do Čiech,
dom už nepotrebovali, a preto ho predali. Žalobkyňa im platila za podnájom, keď začali splácať pôžičku,
aj keď dom ešte nebol prepísaný, ale už bol vyplatený. Raz dala 25.000,- Sk, keď prišla z Čiech, a to
na nájom, lebo neplatila roky.15/ Svedok Q. U., otec žalovaného, vypovedal, že je v dobrom vzťahu aj so žalobkyňou. Má vedomosť o
tom, že táto bola v minulosti zadĺžená a potom jeho syn kúpil predmetný dom od Š. a dom bol v hroznom

stave. Papierovo bol v poriadku. Žalobkyňa mala v dedine plno pôžičiek. S manželkou s ňou išli do
Bratislavy, kde si chcela vybaviť nejakú pôžičku. Dom bol asi niekoľko mesiacov neobývaný.

16/ Svedkyňa B. U., matka žalovaného, vypovedala, že vie o tom, že žalobkyňa mala veľa pôžičiek
a hovorili spolu o tom, že chce nejakú pôžičku na splatenie starých alebo predať dom, aby staré

pôžičky vyplatila. Raz s manželom išli so žalobkyňou do Bratislavy, keď chcela nejakú pôžičku, ale nevie
čo vybavila, lebo so žalobkyňou len spísali nejaké papiere a že odpoveď jej zašlú. Raz pri stretnutí
žalobkyňa povedala, že predala dom Š. a ešte keď sa spýtala, či ho dobre predala, odpovedala že dobre
predala, že vie dať na dlžoby. Žalobkyňa ponúkala dom na predaj aj im, ale nekúpili ho. Vie o tom, že
dom ponúkala na predaj aj iným v dedine a to z dôvodu, že mala dosť dlhov. Vie o tom, že žalobkyňa
bývala v dome ešte aj po odpredaji, ale to už nevie či v podnájme alebo ako a potom odišla do Čiech.

17/ Žalobkyňa opiera svoju žalobu o to, že kúpna zmluva, ktorou nehnuteľnosti previedla do vlastníctva
Š., je absolútne neplatný právny úkon. Ide o kúpnu zmluvu datovanú dňa 09. 12. 2005, na ktorej je
overený podpis žalobkyne ako predávajúcej dňa 15. 03. 2016. Vklad bol povolený 04. 04. 2006 pod
č. Z. XXX/XXXX. Podľa zmluvy žalobkyňa ako predávajúca predala W. Š. Q. A. Š. nehnuteľnosti v kat.

území Rim. Janovce, vedené na LV č. XXX ako parc. č. XXX/X, XXX/X a dom súp. č. XX (označované v
tomto rozsudku ako predmetné nehnuteľnosti) s tým, že na nehnuteľnostiach sú ťarchy (záložné právo
v prospech Slovenskej sporiteľne podľa zmluvy Z. XXXX/XXXX). Kúpna cena bola dohodnutá podľa
znaleckého posudku Ing. Jaroslava Zorvana na 410.000,- Sk, ktorá podľa zmluvy vyplatená v hotovosti
09. 12. 2005, t. j. v deň podpisu zmluvy.

18/ Záložné právo bolo na LV č. XXX zapísané pod Z. XXXX/XXXX. Ide o zmluvu o zriadení záložného
práva k predmetným nehnuteľnostiam zo dňa 24. 06. 2005, kde záložným veriteľom je Slovenská
sporiteľňa, a. s. a záložcom žalobkyňa.

19/ Podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne;
inak je neplatný.

20/ Žalobkyňa tvrdí, že kúpna zmluva z 09. 12. 2005 (ďalej označovaná ako "predmetná kúpna zmluva")
je podľa citovaného § 37 ods. 1 Obč. zák. neplatná, lebo išlo len o simulovaný právny úkon, teda nebola

urobená vážne za účelom trvalého prevodu vlastníctva nehnuteľností.

21/ Súd na základe vykonaného dokazovania nedospel k záveru, že by žalobkyňa preukázala, že by
išlo o neplatný právny úkon, teda neuniesla dôkazné bremeno. Preukázané bolo len to, že kúpna cena
nebola vyplatená v daň podpisu zmluvy, ako sa to v zmluve uvádza. Samotné toto však nie je dôkazom

o tom, že by išlo o simulovaný právny úkon. Výpovede žalobkyne a svedkov sú síce rozdielne, čo však
vzhľadom na odstup času cca 11 rokov je do určitej miery pochopiteľné, avšak ani výpoveď žalobkyne
nepovažoval súd za úplne vierohodnú. V podstate sa preukázalo, že Š. vyplatili 100.000,- Sk (podľa ich
výpovede aj ďalších 310.000,- Sk ako doplatok kúpnej ceny za nehnuteľnosti), avšak aj tu žalobkyňa
uviedlavžalobe,žetútosumudalijejbývalémudruhovi,privýpovedi napojednávanítiežuviedla,žetúto

sumu požičali jej druhovi na auto, čo potom spolu splácali, pri podaní trestného oznámenia 17. 04. 2013
uviedla, že sa so Š. dohodli, že 310.000,- Sk si ponechá a 100.000,- Sk dá jej a takto aj urobili a v ďalšom
trestnom oznámení už uviedla, že 100.000,- Sk dal jej a jej druhovi. Svedok Z. U. (býv. druh žalobkyne)
vypovedal, že Š. požičali žalobkyni 100.000,- Sk a tieto im aj splácala. Tiež v žalobe žalobkyňa uvádza,
že pani B.. J. jej v pobočke sporiteľne dala rýchlo podpísať nejaké papiere a až následne zistila, že

takto podpísala zmluvu o zriadení záložného práva. Na tejto zmluve o zriadení záložného práva z 24.
06. 2005 je totiž overený podpis žalobkyne na úrade Mesta Rimavská Sobota, takže žalobkyňa musela
mať predmetnú zmluvu k dispozícii (minimálne pri ceste na mestský úrad a odnesení späť). Žalobkyňa
uviedla pri výpovedi aj to, že u notárky JUDr. Valušovej na overenie podpisu na kúpnej zmluve nebola,
toto je však preukázané osvedčením jej podpisu u uvedenej notárky na kúpnej zmluve dňa 15. 03.

2016. Súd však (aj hoci v prednesoch žalobkyne sú mnohé nezrovnalosti) skúmal, či došlo k platnému
právnemu úkonu - uzavretiu predmetnej kúpnej zmluvy.22/ V konaní bolo preukázané, že aj po prevode vlastníckeho práva na Š. žalobkyňa ostala v
predmetnom rodinnom dome bývať. Sporné je to, na akom základe. Žalobkyňa tvrdí, že išlo len o
predstieraný prevod a po uplynutí 15 rokov (po splatení úveru) mali byť nehnuteľnosti prevedené späť

do jej vlastníctva. Svedkovia W. Q. A. Š. vypovedali, že žalobkyňu nechali bývať v dome s tým, že im
bude platiť nájom a určité sumy im aj vyplatila.

23/ Zástupca žalobkyne poukazoval na to, že 04. 06. 2008 bola uzavretá medzi žalobkyňou a
Stredoslovenskou energetikou zmluva o dodávke elektriny a v tom čase už evidovaná ako vlastníčka

nebola a teda by sa nebola takto správala, keby dom skutočne bola bývala odpredala, pričom na to,
aby mohla uzavrieť takúto zmluvu, musela preukázať elektrárňam nejaký titul. K tomuto súd uvádza,
že nebolo spochybnené, že žalobkyňa zostala po predaji domu so súhlasom kupujúcich v tomto bývať,
takže ak aj uzavrela zmluvu na odber elektriny, má to logické vysvetlenie (aj čo sa týka titulu na
užívanie, keďže vlastníčkou evidovaná nebola). Z uvedeného dôvodu nebol vykonaný dôkaz pripojením
a oboznámením spisu XXC/X/XXXX Okresného súdu Rimavská Sobota, ktorý dôkaz navrhla žalobkyňa

až 07. 02. 2017, keďže nebolo sporné, že žalobkyňa ostala v dome bývať so súhlasom Š., s ktorými mala
v tom čase podľa zistených skutočností dobrý vzťah (jej vtedajší druh Z. U. je bratom kupujúcej A. Š.). V
tejto súvislosti súd uvádza aj to, že keby skutočne žalobkyňa si bola vedomá toho, že k platnému predaju
nehnuteľností nedošlo, a teda že by sa správala ako vlastníčka, potom nie je ničím vysvetlené, z akého
dôvodu z domu odišla a prestala sa oň starať, keď vlastník podľa § 123 Obč. zák. je v medziach zákona

oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

24/ Samotná skutočnosť, že žalobkyňa s odstupom niekoľkých rokov podávala trestné oznámenia resp.
žalobu proti Š. nie je dôkazom o tom, že došlo k simulovanému právnemu úkonu. Nie je síce vylúčené,
že kúpna cena jej nebola celá vyplatená, toto samotné však neplatnosť právneho úkonu nespôsobuje a

mohla v tomto smere vykonať určité úkony. Pritom podľa výpovedí svedkov žalobkyňa v čase predaja
nehnuteľností mala dlžoby a ponúkala nehnuteľnosti na predaj.

25/ Žalobkyňa takto podľa názoru súdu neuniesla dôkazné bremeno, že išlo o neplatný právny úkon,
predaj nehnuteľností, lebo nebol urobený vážne. Preto aj následný právny úkon - prevod nehnuteľností

do vlastníctva žalovaných (platnosť tohto úkonu ako taká nikým spochybnená nebola) je platný, žalovaní
sú vlastníci predmetných nehnuteľností, a preto súd žalobu o určenie vlastníckeho práva žalobkyne
k predmetným nehnuteľnostiam zamietol. Pritom poznamenáva, že už aj to, že žalobkyňa na tieto
nehnuteľnosti uzavrela so Slovenskou sporiteľňou, a. s. dňa 24. 06. 2005 zmluvu o zriadení záložného
práva na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej zo zmluvy o úvere uzavretej medzi záložným veriteľom

Slovenskou sporiteľnou, a. s. a manželmi Š. (viď k tomuto aj ods. 21) nasvedčuje tomu, že si musela
byť vedomá toho, že v prípade neplatenia úveru Š. môže o nehnuteľnosti prísť, teda logicky predajom
nehnuteľností by sa toto vylúčilo. Potom aj prípadné ústne jednania o tom, že po splatení úveru sa
nehnuteľnosti prevedú späť žalobkyni, majú logické vysvetlenie. Nijakým spôsobom nebolo preukázané,
že by bolo konkrétne dojednanie o bezodplatnom prevode nehnuteľností do vlastníctva žalobkyne po

splatení úveru (čo by zrejme malo byť, ak skutočne by išlo o simulovanú kúpnu zmluvu), prípadne či by
ich mala možnosť kúpiť a pod.

26/ Súd však zvážil aj možnosť, že by skutočne išlo u predmetnej kúpnej zmluvy o neplatný právny úkon.
Ani v tom prípade však nedospel k inému záveru. Vychádza pri tomto aj z nálezu Ústavného súdu SR

sp. zn. ÚS 549/2015-33 I z 16. 03. 2016. V podstate ide o dva princípy, a to jednak že nikto nemôže
previesť na iného viac práv než má sám (v prípade, že by šlo o neplatný prevod Š., by to znamenalo,
že aj následný prevod nehnuteľností na žalovaných by bol neplatný) a jednak princíp dobrej viery
chrániaci účastníkov súkromnoprávnych vzťahov ako jeden z kľúčových prejavov princípu právnej istoty
odvíjajúceho sa od princípu právneho štátu (čo by znamenalo ochranu žalovaných ako dobromyseľných

nadobúdateľovnehnuteľností).Nadobúdateľovivlastníckehopráva,pokiaľtotoprávonadobudolvdobrej
viere, musí byť poskytovaná široká ochrana, pretože v opačnom prípade by si nikdy nemohol byť istý
svojím vlastníctvom, čo by bolo v rozpore s poňatím materiálneho právneho štátu. Podľa uvedeného
nálezu pokiaľ nemožno zachovať maximum u obidvoch základných práva, treba prihliadnuť na princíp
všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecne súvislosti tohto typu kolízie základných

práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko má niesť nedbalý
vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako
vec opustila vlastníkovi sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom
(katastrálnom) konaní.27/ Pri posúdení všetkých okolností tohto prípadu, keď jednoznačne nemožno zachovať maximum u
obidvoch základných práv, súd v záujme spravodlivého vyriešenia veci uprednostnil právo žalovaných

ako dobromyseľných nadobúdateľov predmetných nehnuteľností (predávajúci Š. boli zapísaní na LV
ako vlastníci, vklad vlastníckeho práva na základe uzavretej kúpnej zmluvy zo dňa 05. 04. 2013 bolo
povolený rozhodnutím Správy katastra Rimavská Sobota), keď títo ani nemali možnosť zistiť, že by
vlastníctvo predávajúcich Š. bolo vôbec spochybnené, nehnuteľnosti kúpili a začali užívať, realizovali na
dome opravy a pod. Na druhej strane je právo žalobkyne (vlastníctvo sa nepremlčuje), ktorá v prípade

neplatného právneho úkonu (prevod vlastníctva na Š.) by mala byť vlastníčkou nehnuteľností. Nemožno
však prehliadať jednoznačný fakt, že na rozdiel od žalovaných, ktorí nemajú absolútne žiaden podiel viny
na vzniknutej situácii, žalobkyňa (samozrejme v prípade, ak by bolo došlo k simulovanému právnemu
úkonu) je tá, ktorá vedome konala tak, že (v záujme získania určitého prospechu) uzavrela so Š. fiktívnu
kúpnu zmluvu, čo v konečnom dôsledku by viedlo k tomu, že žalovaní, ktorí nič neporušili, nehnuteľnosti
riadne kúpili, by boli tí, ktorí by najviac tratili (v predmetnom rodinnom dome bývajú). Preto ak sa v

náleze hovorí o tom, že vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, tak v
danom prípade žalobkyňa je minimálne na úrovni nedbalého vlastníka, lebo u žalobkyne by ani nešlo
len o nedbalosť, teda len zanedbanie nejakých povinností, ale vedomé klamlivé konanie (predstieranie)
s úmyslom získania určitého majetkového prospechu).

28/ O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 C. s. p. a priznal žalovaným, ktorí mali vo veci
plný úspech, náhradu trov konania.

29/ Vo veci vznikli aj trovy štátu, keď uznesením zo dňa 16. 05. 2016 č. 12C/193/2014-75 bola priznaná
Slovenskej sporiteľni, a. s. náhrada vecných nákladov vo výške 3,- eur, ktorá suma bola vyplatená zo

štátnych finančných prostriedkov. Podľa v tom čase platného § 148 ods. 1 vety prvej O. s. p. štát má
podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Preto súd podľa §
262 ods. 1, § 259 a 470 C. s. p. priznal štátu právo na náhradu trov voči žalobkyni ako neúspešnej strane.
Pri posúdení všetkých okolností tohto prípadu, keď jednoznačne nemožno zachovať maximum u
obidvoch základných práv, súd v záujme spravodlivého vyriešenia veci uprednostnil právo žalovaných

ako dobromyseľných nadobúdateľov predmetných nehnuteľností (predávajúci Šerešovci boli zapísaní
na LV ako vlastníci, vklad vlastníckeho práva na základe uzavretej kúpnej zmluvy zo dňa 05. 04. 2013
bolo povolený rozhodnutím Správy katastra Rimavská Sobota), keď títo ani nemali možnosť zistiť, že
by vlastníctvo predávajúcich Šerešovcov bolo vôbec spochybnené, nehnuteľnosti kúpili a začali užívať,
realizovali na dome opravy a pod. Na druhej strane je právo žalobkyne (vlastníctvo sa nepremlčuje),

ktorá v prípade neplatného právneho úkonu (prevod vlastníctva na Šerešovcov) by mala byť vlastníčkou
nehnuteľností. Nemožno však prehliadať jednoznačný fakt, že na rozdiel od žalovaných, ktorí nemajú
absolútne žiaden podiel viny na vzniknutej situácii, žalobkyňa (samozrejme v prípade, ak by bolo došlo
k simulovanému právnemu úkonu) je tá, ktorá vedome konala tak, že (v záujme získania určitého
prospechu) uzavrela so Šerešovcami fiktívnu kúpnu zmluvu, čo v konečnom dôsledku by viedlo k tomu,

žežalovaní,ktoríničneporušili,nehnuteľnostiriadnekúpili,bybolití,ktoríbynajviactratili(vpredmetnom
rodinnom dome bývajú). Preto ak sa v náleze hovorí o tom, že vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než
nadobúdateľ v dobrej viere, tak v danom prípade žalobkyňa je minimálne na úrovni nedbalého vlastníka,
lebo u žalobkyne by ani nešlo len o nedbalosť, teda len zanedbanie nejakých povinností, ale vedomé
klamlivé konanie (predstieranie) s úmyslom získania určitého majetkového prospechu).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Rimavská Sobota písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané) uviesť spisovú značku tohto konania, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne
(odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 C. s. p.) len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 C. s. p.,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

O vrátení preddavku zaplateného žalobkyňou 15. 12. 2016 rozhodne súd samostatným uznesením.