Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. november 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/128/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414217499
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Král

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1414217499.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Krála a členov senátu

JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Zuzany Kučerovej, v právnej veci žalobcu: Cuubuus International
Holding, a.s., Vlčkova 11/A, 811 06 Bratislava, IČO: 35 934 182, zast.: Dvořák Hager & Partners,
advokátska kancelária, s.r.o., Cintorínska 3/a, 811 08 Bratislava, IČO: 36 659 746, proti žalovaným:
1/ Jannock Consultants Ltd., Akara Bldg, 24 De Castro Street, Wickhams Cay 1, Road Town, Tortola,
Britské Panenské Ostrovy, IČO: BVI COMPANY NUMBER: 1652701, 2/ Joxley LLC, so sídlom 16192
Coastal Higway, Lewes, Delaware, Country of Sussex, USA, zapísaná v registri spoločností Delaware,
USA, IČ: SRV131346277-5438135 FILE, obaja zastúpení: ius aegis s.r.o., advokátska kancelária, so

sídlom Ferienčíkova 7, Bratislava, IČO: 36 857 203, o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného
práva, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV z 9. septembra 2016, č. k.
8C/166/2014- 178, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e.

Žalovaným 1/, 2/ priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštanciezamietolnávrhnaprerušeniekonaniaakoi žalobu,ktorou
sa žalobca domáhal určenia neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva, ktorú uzatvorili žalovaní
a predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva
č. XXXX, vedenom Okresným úradom C., katastrálny odbor, pre katastrálne územie E. N., a to stavby,
súpisné číslo XXXX, postavenej na pozemku, parcelné číslo XXX/X, pozemku vedenom ako zastavané
plochy a nádvoria, parcelné číslo XXX/X o výmere 16.867 m2, pozemku vedenom ako zastavané plochy

a nádvoria, parcelné číslo XXX/X o výmere 1.578 m2, pozemku vedenom ako zastavané plochy a
nádvoria, parcelné číslo XXX/X o výmere 282 m2 (ďalej len „nehnuteľnosť“). Žalobcovi uložil povinnosť
nahradiť žalovaným trovy konania vo výške 100 %.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že návrh žalobcu na prerušenie
konania zamietol, nakoľko mal za to, že na takýto postup neboli splnené podmienky. Súd prvej inštancie
si otázku, ktorá bola predmetom konania pred Okresným súdom Bratislava IV pod sp. zn. 12Cb/32/2014,

t.j. platnosť, resp. neplatnosť kúpnej zmluvy, na základe ktorej žalovaný 1/ nadobudol do vlastníctva
predmetnú nehnuteľnosť - záloh posúdil podľa § 194 ods. 1 C.s.p. sám. Výsledkom uvedeného
posúdenia prejudiciálnej otázky bol záver, že súd prvej inštancie uvedenú kúpnu zmluvu nepovažoval
za neplatnú. Súd prvej inštancie mal z priloženého spisu sp. zn. 12Cb/32/2014, za nesporné, žekúpna zmluva bola uzatvorená medzi zmluvnými stranami slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, že
zmluvu uzatvorili osoby, ktoré boli v mene zmluvných strán spôsobilé na jej uzatvorenie. Súd prvej
inštancie následne konštatoval, že kúpna zmluva obsahovala zákonné náležitosti tak, aby bola zmluvou

perfektnou. Neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by mohli spochybňovať spôsobilosť žalovaného
uzatvoriť túto zmluvu. Právna spôsobilosť žalovaného bola preukázaná príslušnými dokumentmi, ktoré
jeho existenciu podľa právneho poriadku štátu Delaware v USA dokazujú a slovenský právny poriadok
pre právnu spôsobilosť zahraničnej právnickej osoby nevyžaduje žiadne ďalšie podmienky. V tomto
smere súd prvej inštancie poukázal na ust. § 18, § 19a ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 21 ods. 2,

§ 22 veta prvá Obchodného zákonníka.

3. Pokiaľ išlo o namietaný rozpor predmetnej kúpnej zmluvy s dobrými mravmi (resp. jej odporovanie
zákonu, príp. jeho obchádzanie) súd prvej inštancie uviedol, že vykonaným dokazovaním nebolo
preukázané, že by uvedená kúpna zmluva odporovala zákonu, alebo sa priečila dobrým mravom.
Žalobcom ani neboli uvádzané skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné konštatovať rozpor kúpnej

zmluvy s dobrými mravmi alebo zákonom. Prípadný rozpor uzatvorenej zmluvy s dobrými mravmi, alebo
sozákonomnebolomožnévyvodiťibaztvrdeniažalobcu,ževidírozporkúpnejzmluvysdobrýmimravmi
v úmysle spoločnosti Aquario Shopping Center III, s.r.o. poškodiť žalobcu tým, že „všetky žalobcovi
známe skutočnosti nasvedčujú tomu, že úmyslom žalovaného 1/ je poškodiť žalobcu ako spoločníka
presunom aktív na pochybné spoločnosti bez reálneho protiplnenia“. Podľa názoru súdu prvej inštancie

výberom kupujúceho na predmetné nehnuteľnosti spoločnosťou Aquario Shopping Center III, s.r.o.,
nemôže byť nijakým spôsobom preukázaná snaha tejto spoločnosti o poškodenie žalobcu. Sám žalobca
mal záujem o predaj predmetných nehnuteľností s dohodnutou cenou nie nižšou ako 4.500.000,- eur,
pričom uzatvorená zmluva medzi spoločnosťou Aquario Shopping Center III, s.r.o. a žalovaným 1/
túto podmienku spĺňala. Pokiaľ išlo o namietaný spôsob úhrady za predmet kúpy, súd prvej inštancie v

tomto smere poukázal na to, že započítanie je rovnocenným spôsobom zániku záväzku ako poskytnutie
finančného plnenia. Takže týmto spôsobom splneným záväzkom nemohlo dôjsť k poškodeniu, či k
ukráteniu žalobcu na jeho právach a povinnostiach.

4. K argumentácii žalobcu, že k predaju predmetných nehnuteľností došlo údajne bez jeho

upovedomenia ako spoločníka predávajúceho, spoločnosti Aquario Shopping Center III s.r.o., súd prvej
inštancie uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca mal vedomosť o predaji
predmetných nehnuteľností, nakoľko sám uznesením zo dňa 21.10.2013 prijatým vo forme „per rollam“
súhlasil s predajom nehnuteľnosti s jedinou výhradou, že kúpna cena nesmie byť nižšia ako 4.500.000,-
eur. Aj v prípade, ak by žalobca skutočne nebol upovedomený o predaji predmetných nehnuteľností,

uvedené ešte nezakladá dôvod neplatnosti danej zmluvy.

5. K údajnej simulácii a teda neplatnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy - súd prvej inštancie zaujal
stanovisko, že žalobca neuviedol, aký právny úkon mal byť kúpnou zmluvou zastretý. Poukázal na to, že
pri úvahe, či právny úkon je úkonom simulovaným, zákon sleduje existenciu zastretého úkonu, ktorého

obsahom sú odlišné práva a povinnosti zmluvných strán ako pri úkone simulovanom. Simulovaný je
právny úkon predstieraný. Ide o taký prejav, ktorý má pôsobiť ako úkon vážny, ale v skutočnosti nie
je vážne mienený, pretože nevyjadruje vôľu spôsobiť právne následky. Pri posúdení, či kúpna zmluva
zastierala iný právny úkon súd sledoval vôľu zmluvných strán uzatvoriť zmluvu obsahujúcu podmienky
určenéspoločníkmipredávajúceho-spoločnostiAquarioShoppingCenterIII,s.r.o.ateda,čipredávajúci

v celosti previedol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na kupujúceho a či kupujúci zaplatil
predávajúcemu dojednanú kúpnu cenu (nie menšiu ako 4.500.000,- eur). V tomto smere potom súd
prvej inštancie uviedol, že predávajúci riadne v zmysle dojednaného previedol vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam na kupujúceho a ten splnil záväzok zaplatiť dojednanú kúpnu cenu, ktorá bola vyššia
ako suma určená spoločníkmi predávajúceho. Súd z tvrdení sporových strán považoval za nesporné,

že dojednaná kúpna cena je cena obvyklá vzhľadom na reálnu hodnotu predmetných nehnuteľností.
Samotný akt započítania pohľadávok predávajúceho a kupujúceho nemožno považovať za simuláciu
zaplatenia, resp. plnenie v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko z dikcie zákona vyplýva, že ak sa
stretnú dve pohľadávky spôsobilé na započítanie, ich zánik nastáva okamihom ich stretnutia. Zákon
možnosť zaplatenia formou započítania predpokladá a považuje za nahradenie zaplatenia kúpnej ceny.

Na základe uvedeného, súd prvej inštancie prejudiciálne posúdil platnosť tejto (kúpnej) zmluvy tak, že
išlo o platný právny úkon.6. Pokiaľ išlo o vec samu (určenie neplatnosti záložnej zmluvy), súd prvej inštancie žalobu zamietol z
dôvodu neexistencie naliehavého právneho záujmu na žalovanom určení. V tomto smere poukázal na
to, že existencia naliehavého právneho záujmu je jedným z predpokladov úspechu určovacej žaloby

v súdnom konaní. Podľa § 137 písm. c/ žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Existencia naliehavého právneho záujmu a potreba
jeho osvedčenia v konaní v podstate reflektuje preventívny charakter určovacej žaloby. Znamená to,
že určovacou žalobou sa má ustáliť nemenný stav, ktorý tvorí pevný právny základ medzi stranami

sporu.Pretovprípade,žebyurčenieexistenciealeboneexistencieprávaaleboprávnehovzťahunemalo
definitívny charakter v prejednávanej veci, nemožno ustáliť existenciu naliehavého právneho záujmu na
určení. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa v tomto konaní domáhal určenia neplatnosti zmluvy
o zriadení záložného práva uzavretej medzi žalovanými (žalobca ani nebol účastník tohto právneho
vzťahu), ktorá podľa jeho názoru je absolútne neplatným právnym úkonom. Ak by aj súd pristúpil
k určeniu neplatnosti tejto zmluvy, je zrejmé, že týmto určením by nedošlo k usporiadaniu vzťahov

medzi stranami sporu, najmä z dôvodu, že medzi stranami sporu neexistuje žiadny priamy právny
vzťah v kontexte prejednávanej veci. Aj prípadným určením požadovanej neplatnosti, by sa vzťahy
medzi stranami sporu vôbec nezmenili. Na základe vyššie uvedených úvah, súd prvej inštancie ustálil
neexistenciu naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva,
čím žalobca neosvedčil základný predpoklad úspešnosti určovacej žaloby.

7. Odhliadnuc od vyššie uvedeného, mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný 1/
bol v čase uzatvorenia záložnej zmluvy ako vlastník zálohu plne oprávnený na uzatvorenie záložnej
zmluvy. Ako vlastník mohol disponovať so zálohom v rámci vlastnej vôle ľubovoľne. Súd prvej
inštancie sa potom nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že záložná zmluva predstavuje dispozíciu
so zálohom ohrozujúcu legitímne právne záujmy žalobcu a že cieľom žalovaných bolo ukrátiť žalobcu

a zabezpečiť nevymožiteľnosť jeho pohľadávky. Tieto tvrdené skutočnosti neboli nijakým spôsobom
v konaní preukázané. Sám žalobca ako spoločník spoločnosti Aquario Shopping Center III, s.r.o.
deklaroval svoj záujem predať predmetné nehnuteľnosti.

8. S poukazom na uvedené, súd prvej inštancie nemal čo i len za pochybné, že záložná zmluva

bola uzatvorená slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, že zmluvné strany boli v čase uzatvorenia
zmluvy spôsobilé na jej uzatvorenie. Prípadnú neplatnosť záložnej zmluvy nemohla spôsobiť ani jej
forma, keďže záložná zmluva spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti. Taktiež nebolo nijakým
spôsobom preukázané, že by záložná zmluva svojím obsahom alebo účelom odporovala zákonu, alebo
ho obchádzala. Súd prvej inštancie sa potom nestotožnil ani s tvrdením žalobcu, že záložná zmluva bola

uzatvorená v rozpore s dobrými mravmi. Právny úkon možno považovať za rozporný s dobrými mravmi
vtedy, ak je jeho obsah v rozpore so všeobecne uznávaným názorom, ktorý určuje, aký má byť obsah
správania sa ľudí v ich vzájomných právnych, alebo všeobecných vzťahoch tak, aby boli dodržané
základné pravidlá, zásady mravného poriadku spoločnosti. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie žalobu
zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p..

9. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
zrušiť a konanie prerušiť až do právoplatného rozhodnutia o platnosti alebo neplatnosti kúpnej zmluvy
v súdnom konaní, ktoré je vedené na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 12Cb/32/2014,
resp. vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie po uplynutí doby, na ktorú bolo konanie

prerušené. Vo vzťahu k zamietnutiu návrhu na prerušenie konania uviedol, že platnosť, resp. neplatnosť
kúpnej zmluvy ako predbežná otázka v konaní má taký podstatný význam pre posúdenie platnosti
zmluvy o zriadení záložného práva, že bez zodpovedania tejto otázky nie je možné platnosť, resp.
neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva posúdiť. K zásadnosti uvedenej predbežnej otázky
žalobca uviedol, že v prípade, ak by zákonný sudca v konaní o určení platnosti, resp. neplatnosti kúpnej

zmluvy rozhodol o jej neplatnosti, vzhľadom na nedostatok dispozičného práva s nehnuteľnosťami
zo strany žalovaného 1/ by sa konanie o platnosti zmluvy o zriadení záložného práva obmedzilo
len na preukazovanie dobromyseľnosti, resp. nedobromyseľnosti žalovaného 2/ s poukazom na
zápis poznámky o prebiehajúcom súdnom konaní na príslušnom liste vlastníctva k nehnuteľnostiam
v čase uzatvorenia zmluvy o zriadení záložného práva. Uviedol, že súd prvej inštancie nijakým

spôsobomneodôvodnil,prečorozhodolozamietnutínávrhunaprerušeniekonania,okremvšeobecného
konštatovania, že mal za to, že na takýto postup neboli splnené procesné podmienky. Súd prvej inštancie
sa rozhodol posúdiť predbežnú otázku sám, a to na základe obsahu spisu z prebiehajúceho súdneho
konaniasp.zn.12Cb/32/2014,pričompoukázalnaskutočnosť,ževtomčasevsúdnomkonaníourčenieplatnosti/neplatnosti kúpnej zmluvy ešte nebolo ukončené dokazovanie, a teda súd prvej inštancie
nemohol platnosť, resp. neplatnosť kúpnej zmluvy relevantne preskúmať, keďže žalobca mal právo na
predloženie ďalších dôkazov. Nedostatočné odôvodnenie žalobca namietal aj vo vzťahu k ostatným

argumentom žalobcu. Podľa žalobcu sa žalobou o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného
práva domáha určenia právnej skutočnosti, a nie existencie práva, pri ktorom je potrebné preukazovať
naliehavý právny záujem, čo však v tomto prípade podľa žalobcu preukázané je, keďže len v prípade
takéhoto určenia, môžu byť nehnuteľnosti riadne vrátené do vlastníctva spoločnosti Aquario Shopping
Center III s.r.o. bez tiarch, čím sa eliminuje ohrozenie práva žalobcu na uspokojenie, čo i len čiastočné,

svojej pohľadávky voči spoločnosti Aquario Shopping Center III s.r.o. Podľa žalobcu je jeho naliehavý
právny záujem na požadovanom určení preukázaný aj existenciou splatnej, nevymožiteľnej pohľadávky
voči spoločnosti Aquario Shopping Center III s.r.o.

10. Žalovaní vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhli napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdiť. Mali za to, že súd prvej inštancie správne ustálil, že prerušenie konania z dôvodu

potreby posúdenia platnosti kúpnej zmluvy, na základe ktorej žalovaný 1/ nadobudol do vlastníctva
predmetnú nehnuteľnosť - záloh bolo hospodárne predbežne posúdiť. V ďalšom poukázali na to, že
žalobca mal právo označiť a predložiť dôkazy na podporu svojich tvrdení až do skončenia dokazovania
a toto právo aj využil. Súd prvej inštancie vykonal všetky žalobcom navrhnuté dôkazy. Sám žalobca
navrhol súdu pripojenie spisu 12Cb/32/2014 ako dôkaz podporujúci jeho tvrdenia ohľadne údajnej

neplatnosti kúpnej zmluvy. Súd si za účelom posúdenia predbežnej otázky pripojil tento spis a na
základe v tomto konaní vykonaného dokazovania mal za to, že relevantné posúdenie predbežnej otázky
platnosti kúpnej zmluvy je možné a vzhľadom na základné zásady sporového konania aj potrebné.
Ani príslušný súd v konaní 12Cb/32/2014 už ďalšie dokazovanie nevykonal a rozhodol v ňom na
základe tých istých dôkazov, ako v predmetnom konaní. Teda i žaloba žalobcu v konaní 12Cb/32/2014

bola rovnako zamietnutá. V ďalšom uviedli, že obaja účastníci kúpnej zmluvy boli právnické osoby -
podnikatelia a s prihliadnutím na všetky okolnosti je zrejme, že uzatvorenej kúpnej zmluvy sa týkalo
ich podnikateľskej činnosti. Pohľadávka, ktorej údajne premlčanie namieta žalobca sa stala splatnou
dňa 31.12.2010, t. j. k jej premlčaniu mohlo dôjsť najskôr po uplynutí štvorročnej premlčacej lehoty
dňa 31.12.2014. K započítaniu pohľadávky došlo už dňa 20.02.2014. Je tak zrejmé, že pohľadávka

žalovaného 1/ v čase jednostranného započítania s pohľadávkou spoločnosti Aquario Shopping Center
III s.r.o. z kúpnej zmluvy dňa 20.02.2014 premlčaná nebola a bola spôsobilá na započítanie. Navyše ak
by aj došlo k započítaniu premlčanej pohľadávky, uvedené by nespôsobovalo neplatnosť celej kúpnej
zmluvy ako takej, ale len neplatnosť takéhoto jednostranného zápočtu. Pokiaľ ide o údajný rozpor kúpnej
zmluvy s dobrými mravmi, žalovaní uviedli, že predávajúcemu síce neboli na účet pripísané aktíva v

dojednanej výške, ale mu boli znížené pasíva vo výške kúpnej ceny, ak takýto spôsob úhrady kúpnej
ceny nemôže byť dôvodom neplatnosti kúpnej zmluvy, ani odporovať dobrým mravom. Započítanie je
spôsob nahrádzajúci splnenie záväzku (1Obo/193/2006). Tvrdenia o úmysle žalovaného 1/ znemožniť
návrat vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam spoločnosti Aquario Shopping Center III s.r.o. žalovaní
považujú za absurdné, najmä vzhľadom na uznesenie valného zhromaždenia tejto spoločnosti zo dňa

21.10.2013 a 22.10.2013, z ktorých je zrejmé, že spoločnosť Aquario Shopping Center III s.r.o. chcela
scudziť nehnuteľnosti a za tým účelom vyvíjala aj potrebnú aktivitu. Žalovaný 1/ po riadnom nadobudnutí
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam len vykonával svoje oprávnenie - disponovať s predmetom svojho
vlastníctva. Takýto postup je potom plne v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky ako i so
zásadami mravného poriadku spoločnosti. Žalobca tak ničím nepreukázal, že by záložná zmluva svojím

obsahom a účelom odporovala zákonu, obchádzalo ho alebo sa priečila dobrým mravom. V ďalšom
zotrvali na argumentácii, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na žalovanom určení.

11. Žalobca vo svojom písomnom podaní zo dňa 03.02.2017 zotrval na svojich tvrdeniach uvedených v
odvolaní. Opätovne poukázal na to, že posúdenie platnosti /neplatnosti kúpnej zmluvy ako predbežnej

otázky v konaní má taký podstatný význam pre posúdenie platnosti zmluvy o zriadení záložného
práva, že bez zodpovedania tejto otázky nie je možné platnosť, resp. neplatnosť zmluvy o zriadení
záložného práva relevantne posúdiť. Uviedol, že k samotnému posúdeniu predbežnej otázky, ktorá
môže mať význam pre rozhodnutie súdu a o ktorej prebieha iné súdne konanie, by mal súd pristúpiť len
ojedinele a veľmi citlivo, pretože výsledok konania, v ktorom sa rieši otázka majúca podstatný vplyv a

význam pre rozhodnutie súdu môže podstatne zmeniť rozhodnutie vo veci samej. Ak by k rozhodnutiu
o podstatnej otázke majúcej vplyv na rozhodnutie súdu došlo neskôr ako k rozhodnutiu vo veci samej,
môže to spôsobovať existenciu dôvodu pre obnovu konania. Preto v týchto prípadoch bude procesne
ekonomickejšie vyčkať na rozhodnutie príslušného orgánu a konanie prerušiť. Poukázal na to, že súdv čase posudzovania predbežnej otázky nemohol vedieť ako sa vyvinie ďalšie dokazovanie v konaní
12Cb/32/2014apretoajztohtodôvodunemoholuvedenúotázkurelevantneposúdiť.Vďalšompoukázal
nato,žesasúdpriprejudiciálnomposúdeníplatnostikúpnejzmluvydostatočnenevysporiadalshlavným

argumentom žalobcu, prečo považuje kúpnu zmluvu za neplatnú, t. j. jej rozpor s dobrými mravmi. V
tomto smere je potom jeho rozhodnutie nepreskúmateľné. Poukázal na to, že uzatvorenie zmluvy o
zriadení záložného práva v období niekoľko mesiacov po podaní žaloby o určenie neplatnosti kúpnej
zmluvy napĺňa znaky rozporu s dobrými mravmi. Jeho účelom je znemožniť navrátenie nehnuteľnosti
do majetku spoločnosti Aquario Shopping Center III s.r.o. a tým zmariť čo i len čiastočné uspokojenie

pohľadávky žalobcu. Pokiaľ ide o otázku existencie naliehavého právneho záujmu na žalovanom určení,
žalobca má za to, že C.s.p. vymedzuje druhy možných žalôb demonštratívnym spôsobom a teda nie je
vylúčené ani podanie iného druhu žaloby. Civilný sporový poriadok preukázanie naliehavého právneho
záujmu požaduje výlučne len pri žalobe o určenie, či tu právo je alebo nie je. Žaloba o určenie neplatnosti
právneho úkonu nie je žalobou o určenie, či tu právo je alebo nie je a teda žalobca nemal povinnosť
preukazovať svoj naliehavý právny záujem. Žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu - zmluvy je

teda žalobou o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d/ C.s.p..

12. Žalovaní vo svojom písomnom podaní zo dňa 08.03.2017 zotrvali na svojej argumentácii, pričom v
ďalšom neuviedli žiadne nové skutkové a právne skutočnosti, ktoré by neboli dovtedy predložené.

13. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k
záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

14. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje

správnosť dôvodov napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

15. Odvolací súd sa stotožňuje s postupom súdu prvej inštancie, ktorý si otázku platnosti kúpnej
zmluvy, na základe ktorej žalovaný 1/ nadobudol do vlastníctva predmetnú nehnuteľnosť - záloh, a ktorá
bola predmetom konania vedenom pred Okresným súdom Bratislava IV pod sp. zn. 12Cb/32/2014,

posúdil sám ako predbežnú podľa § 194 ods. 1 C.s.p. a z tohto dôvodu návrh žalobcu na prerušenie
konania zamietol. Pre prejudiciálne posúdenie otázky platnosti kúpnej zmluvy boli splnené podmienky,
keď v tomto smere možno poukázať i na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR (sp.
zn. 3Cdo/150/2010), podľa ktorej „súd je povinný najskôr urobiť iné vhodné opatrenia dostupnými
procesnými prostriedkami a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Výber, resp. voľbu súdu, ktoré z

jednotlivýchopatrení(napr.spojenieveci,prerušeniekonania,riešenietzv.predbežnejotázky)slúžiacich
účelu racionálnej organizácie postupu súdu pri vedení príslušného súdneho konaní, je ale potrebné
podriadiť aj zákonnej požiadavke rýchlej a účinnej ochrany práv účastníkov v súdnom konaní a použiť to
opatrenie, prostredníctvom ktorého je ochrana práv účastníkov v súdnom konaní rýchlejšia a účinnejšia.
Rozhodujúcim hľadiskom je teda zásada hospodárnosti konania, preto prerušenie konania predstavuje

vo všeobecnosti výnimku ako pravidlo.“ V prípade existencie potreby posúdenia predbežnej otázky
zákon umožňuje súdu zvoliť výber vhodného procesného opatrenia, pričom cieľom je zabezpečenie
čo najrýchlejšej ochrany práv sporových strán. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie postupoval
správne keď otázku, ktorá je predmetom konania pred Okresným súdom Bratislava IV sp. zn.
12Cb/32/2014, teda platnosť, resp. neplatnosť kúpnej zmluvy, posúdil sám, a postupoval tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Navyše uvedená skutočnosť nemala rozhodujúci vplyv
na správnosť záverov napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci samej, nakoľko súd žalobu
zamietol predovšetkým z dôvodu neexistencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na žalovanom
určení. Ak potom žalobca nemal na určení neplatnosti záložnej zmluvy naliehavý právny záujem, bolo
potrebné žalobu (už len z tohto dôvodu) zamietnuť bez ohľadu na výsledok sporu vedeného pod sp. zn.

12Cb/32/2014. Je tak zrejmé, že posúdenie platnosti/neplatnosti kúpnej zmluvy ako otázky prejudiciálnej
nemalo žiaden vplyv na rozhodnutie súdu v tomto spore, keďže žalobca v konaní nepreukázal naliehavý
právny záujem na žalovanom určení. Inými slovami, súd by musel žalobu (z uvedeného dôvodu) v tomto
konaní zamietnuť bez ohľadu na výsledok sporu v konaní sp. zn. 12Cb/32/2014. Aj preto nebol návrh
žalobcu na prerušenie konania dôvodný.

16. K otázke naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení neplatnosti záložnej zmluvy odvolací
súd dodáva, že podľa § 137 písm. c/ C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebnépreukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Právo žalobcu domáhať sa požadovaného určenia
nevyplýva z osobitného predpisu, a preto bol žalobca povinný preukazovať existenciu naliehavého
právneho záujmu na takomto určení. V zmysle uvedeného je z hľadiska procesného základným

predpokladom úspešnosti žaloby skutočnosť, že žalobca má na požadovanom určení naliehavý právny
záujem. Existenciu naliehavého právneho záujmu musí v konaní preukázať žalobca, pričom naliehavý
právny záujem musí existovať (byť preukázaný) nielen v čase začatia konania, ale aj v čase, kedy
bol rozsudok súdu vyhlásený. Nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je
dôvodom k zamietnutiu žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite (tento nedostatok bráni

zaoberať sa vecou z hľadiska opodstatnenosti uplatneného nároku). Vo všeobecnosti platí, že naliehavý
právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo
kde by bez tohto určenia sa stalo právne postavenie žalobcu neistým, pričom žaloba o určenie nie je
spravidla opodstatnená tam, kde je možné žalovať na splnenie povinnosti. Skutočnosť, že žalobca má
vo či spoločnosti Aquario Shopping Center III s.r.o. splatnú pohľadávku, nezakladá naliehavý právny
záujem žalobcu na požadovanom určení. Existenciu naliehavého záujmu nepreukazuje ani snaha o

vrátenie nehnuteľností vo vlastníctva spoločnosti Aquario Shopping Center III s.r.o. bez tiarch.

17. V tejto súvislosti odvolací súd ďalej dodáva, že žaloba o určenie podaná podľa § 137 písm.
c/ C.s.p. (predtým § 80 písm. c/ O.s.p) nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak má požadované určenie
len povahu predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je alebo nie právny vzťah alebo právo, a to

najmä vtedy, ak takáto predbežná otázka nerieši alebo nemôže riešiť celý obsah alebo dosah sporného
právneho vzťahu alebo práva. Stav ohrozenia práva žalobcu alebo neistota v jeho právnom postavení sa
totiž v takomto prípade neodstráni iba tým, že bude vyriešená predbežná otázka, z ktorej bez ďalšieho
vzťah (právo) významný pre právny pomer účastníkov ešte nevyplýva, ale až určením, či tu právny vzťah
alebo právo je alebo nie je. Pokiaľ na základe záložnej zmluvy bolo záložné právo vložené do katastra

nehnuteľností (čo je i posudzovaný prípad), právna otázka, či záložná zmluva je alebo nie je platným
právnym úkonom, za tejto situácie predstavuje iba vyriešenie predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu,
či na nehnuteľnostiach záložcu viazne v prospech záložného veriteľa záložné právo. Aj keby záložná
zmluva bola neplatným právnym úkonom, nemôže prípadné určenie jej neplatnosti viesť k odstráneniu
právnej neistoty žalobcu alebo k zamedzeniu ohrozenia jeho práva. Určením neplatnosti záložnej zmluvy

nemusí byť bez ďalšieho postavené na isto, že vôbec nevzniklo záložné právo, a na druhej strane na
základe platnej záložnej zmluvy nemusí vždy vzniknúť záložné právo k nehnuteľnostiam, aj keď bolo
vložené do katastra nehnuteľností. Záložná zmluva nie je neplatná len preto, že nevznikla pohľadávka,
ktorú má zabezpečovať záložné právo založené na tejto zmluve (napríklad preto, že nedošlo k uzavretiu
zmluvy, podľa ktorej by mala pohľadávka vzniknúť, alebo preto, že takáto zmluva je neplatná a pod.). A

aj keď je záložná zmluva platným právnym úkonom, záložné právo nevznikne, ak nevznikla pohľadávka,
ktorú má záložné právo zabezpečovať. Vzhľadom na to, že určením platnosti alebo neplatnosti záložnej
zmluvy sa nemôže vyriešiť celý obsah a dosah sporného právneho vzťahu medzi účastníkmi, nemôže
byť na takomto určení naliehavý právny záujem v zmysle § 137 písm. c/ C.s.p. (predtým § 80 písm. c/
O.s.p.) Stav ohrozenia práva žalobcu alebo neistotu v jeho právnom postavení možno preto odstrániť len

určením, či tu je alebo nie je záložné právo, prípadne, ak už došlo k realizácii záložného práva, určením,
či tu je alebo nie je iné právo (napr. vlastnícke)- k tomu pozri i rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/89/2007.

18. Odvolací súd sa v ďalšom nestotožnil s odvolacou argumentáciou žalobcu, že tento nemal povinnosť
preukazovať svoj naliehavý právny záujem, nakoľko podal žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu,

ktorá je žalobou o určenie právnej skutočnosti podanou podľa § 137 písm. d/ C.s.p.. V tejto súvislosti
odvolací súd uvádza, že nová koncepcia (C.s.p.) rozlišuje klasickú určovaciu žalobu (písm. c/ a žalobu
o určení inej právnej skutočnosti písm. d/). Záujmom zákonodarcu tak bolo vylúčiť všetky nepotrebné a
nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti, resp. platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností,
ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Pre žalobu podanú podľa § 137

písm. d/ C.s.p. sa totiž vyžaduje, aby sa jednalo o určenie právnej skutočnosti, ktorej určenia sa
možno (bez preukazovania naliehavého právneho záujmu) domáhať vtedy, ak to vyplýva z osobitného
predpisu. Predovšetkým žaloba o určenie neplatnosti záložnej zmluvy nie je žalobou o určení právnej
skutočnosti (právny úkon - zmluvu - nemožno v tomto ohľade považovať za právnu skutočnosť, ktorú
mal na mysli § 137 písm. d/ C.s.p.), pričom súčasne zo žiadneho osobitného predpisu nevyplýva právo

domáhať sa neplatnosti záložnej zmluvy. Žalobou o určenie právnej skutočnosti, ktorej podanie vyplýva
priamo z osobitného predpisu je napr. žaloba o nahradenie prejavu vôle-rozhodnutie NS SR sp. zn.
3Cdo/236/06, o určenie užívania spoločnej veci podľa § 139 ods. 2 OZ - rozsudok NS ČR sp. zn.
22Cdo/2528/98; PR 4/99, návrh na zrušenie uznesenia o schválení zmieru - ZSP 6/02 str. 123, žalobao určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu - § 711 ods. 6 OZ - rozhodnutia NS SR sp. zn. 1Cdo/6/03,
sp. zn. 2Cdo/137/03, ZSP 78/04 z.6, žaloba o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru -§
77 ZP, žaloba o určenie neplatnosti dražby -§ 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z. - rozhodnutia NS SR

2Cdo/66/2008, 3Cdo/272/2007, o určenie doby splnenia v zmysle § 79 OZ -R 68/1969 a pod. Žaloba o
určenie neplatnosti záložnej zmluvy nespĺňa žiadne kritérium žaloby podanej podľa § 137 písm. d/ C.s.p.,
ale ide o klasickú určovaciu žalobu podľa § 137 písm. c/ C.s.p., pri ktorej je však potrebné preukazovať
existenciu naliehavého právneho záujmu, čo však žalobca v tejto veci nesplnil.

19. Odvolací súd v ďalšom dáva žalobcovi do pozornosti, že mu nie je zrejmé prečo, ak tvrdí, že účelom
uzavretia záložnej zmluvy bolo znemožniť navrátenie nehnuteľnosti do majetku spoločnosti Aquario
Shopping Center III s.r.o. a tým zmariť čo i len čiastočné uspokojenie pohľadávky žalobcu voči tejto
spoločnosti, sa teda žalobca svojich práv nedomáhal podaním odporovacej žaloby (§ 42a a nasl. OZ).

20. Napokon odvolací súd k argumentu žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku uvádza,

že právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a
použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,
neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov; ktoré by popreli zmysel a podstatu
právanaspravodlivýproces.ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikyvosvojejjudikatúreopakovanezdôraznil,
že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom

procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy
riadneho a spravodlivého procesu, ako vyplýva i z čl. 46 a nasl. Ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Jedným
z týchto princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods.
1 Dohovoru) a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu, presvedčivo a správne
vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite odôvodniť (I. ÚS 243/2007), pritom starostlivo

prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia
súdneho rozhodnutia (§ 220 ods. 2 C.s.p.) musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami
pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Súd by mal vo svojej
argumentáciiobsiahnutejvodôvodnenísvojhorozhodnutiadbaťtiežnajehocelkovúpresvedčivosť,teda
inými slovami, na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto

premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne ale v neposlednom
radeajspravodlivéapresvedčivé.Súdpritommusísúčasnevychádzaťzmateriálnejochranyzákonnosti
tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (obdobne napr.
IV. ÚS 1/2002, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 501/11). Z práva na spravodlivé
súdne konanie v tejto súvislosti vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi

a návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/07, obdobne
Kraska c/a Švajčiarsko z 29. apríla 1993, séria A, č. 254-B, str. 49, § 30). Štruktúra práva na odôvodnenie
je rámcovo upravená v § 220 ods. 2 C.s.p. Vo svojej ustálenej judikatúre ústavný súd zdôraznil, že
odôvodnenia rozhodnutí prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane
(m.m. II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08, IV. ÚS 350/09), pretože prvoinštančné a odvolacie

konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (IV. ÚS 489/2011). Tento právny názor zahŕňa aj
požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvoinštančného
súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného
súdneho konania (IV. ÚS 350/2009). Za arbitrárny, resp. nedostatočne zdôvodnený treba považovať
rozsudok všeobecného súdu aj v situácii, keď všeobecný súd svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých

zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. I. ÚS 154/2005, z 28. februára 2006).

Odvolací súd v danej veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa vyššie
uvedené kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle § 220 ods. 2 C.s.p. a preto ho nemožno

považovať za nepreskúmateľný, neodôvodnený, či zjavne arbitrárny (svojvoľný). Odôvodnenie
rozsudku zodpovedá základnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia rozhodnutia podľa § 220 ods. 2 C.s.p..
Súslednosti jednotlivých častí odôvodnenia a ich obsahové (materiálne) náplne, zakladajú súhrnne
ich zrozumiteľnosť i všeobecnú interpretačnú presvedčivosť. Súd prvej inštancie dostatočne vysvetlil
dôvody, pre ktoré si sám posúdil otázku platnosti kúpnej zmluvy ako otázku prejudiciálnu (hoci vzhľadom

na závery vyššie uvedené sa touto ani nemusel zaoberať), ako i to prečo žalobu zamietol, keď uzavrel,
že žalobca v konaní na takomto určení nepreukázal existenciu naliehavého právneho záujmu, ako
podmienku procesnej prípustnosti takejto žaloby. Z tohto dôvodu sa súd prvej inštancie už nemusel
(hoci tak urobil) z dôvodu hospodárnosti konania zaoberať vecnou stránkou sporu, keďže na podanítakejto žaloby nebol daný naliehavý právny záujem. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k
záveru, že žalobca neopodstatnene namieta, že mu v konaní postupom súdu prvej inštancie bola odňatá
možnosť pred súdom konať z dôvodu nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku. Záver súdu, že

žalobca neosvedčil naliehavý právny záujem na nim požadovanom určení, je súčasťou myšlienkového
procesu súdu, pri ktorom zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav
aplikuje konkrétnu právnu normu; je výsledkom (zavŕšením) tohto procesu. Aj tento záver je teda
situovaný do rámca právneho posúdenia veci. Vzhľadom na odvolaciu argumentáciu žalobcu, odvolací
súd dodáva, že ak žalobca naliehavý právny záujem neosvedčí, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre

zamietnutie žaloby; to znamená, že žalobu v takom prípade zamietne ako neprípustnú bez skúmania
jej vecnej stránky (viď rozhodnutia najvyššieho súdu napríklad sp. zn. 3 Cdo 98/2004, 1 Cdo 91/2006,
3 Cdo 240/2006, 1 Cdo 13/2010, 3 Cdo 56/2011). Odvolací súd dodáva, že aj Ústavný súd Slovenskej
republiky zastáva názor, že ak všeobecný súd dospeje k záveru, podľa ktorého naliehavý právny záujem
nie je daný, vecnou stránkou podaného určovacieho návrhu sa už ďalej nezaoberá (II. ÚS 137/08).

21. Odvolací súd súčasne poukazuje na to, že rozhodnutie odvolacieho súdu nevyžadovalo potrebu
doplnenia, príp. zopakovania dokazovania na pojednávaní, nakoľko súd prvej inštancie v dostatočnom
rozsahu (t. j. potrebnom pre rozhodnutie) zistil skutkový stav veci.

22. Z týchto dôvodov nezostalo odvolaciemu súdu iné, než napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v

celom rozsahu potvrdiť podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p.

23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p., v spojení s §
255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovaným 1/, 2/ úspešným v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). Podľa § 239 ods. 1 C.s.p.
proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná
sťažnosť, o ktorej rozhodne súd prvej inštancie (§ 248 C.s.p.).

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9

zákona 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).