Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Vranov nad Topľou
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Martina Melníková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 7C/176/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814201591
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8814201591.7
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI
Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: P. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/
XX, B. K. I., Š.I. R. W. Y., za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie- Pomoc a ochrana spotrebiteľa
„POS", Nám. Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42343828, zast. JUDr. Jaroslava Oravcová, advokátka,
Dobrianskeho 1651, Vranov nad Topľou, o zaplatenie 8435,84 eur s prísl. takto
r o z h o d o l :
Žalobu z a m i e t a .
Žalovanej sa p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 100 %.
Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej sa p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1.Žalobca sa podanou žalobou domáha, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 8435,84 eur s
úrokom z omeškania zo splátok za obdobie 21.10.2010 do 10.12.2013 vo výške 700,91 eur a ročným
úrokom z omeškania vo výške 8,5 % zo sumy 8435,84 eur od 11.12.2013 do zaplatenia a trov konania.
Žalobu odôvodil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 a nasl.
zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka zo dňa 27.06.2013 medzi postupcom W. W., U..W..
a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanej. Postupca a žalovaná uzatvorili
dňa 14.05.2008 zmluvu č. 561773265, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v
znení ich dodatkov. Na základe uvedenej zmluvy W. W. U..W.. poskytla žalovanej peňažné prostriedky.
Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky
pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a VOP. Ďalej uviedol, že
zastáva názor, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere
podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 9406,73 eur, ktorá
pozostávala z istiny 7526,34 eur, riadneho úroku 1409,5 eur, úroku z omeškania 467,90 eur a ostatného
príslušenstva v sume 2,99 eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení, kde postupca deklaruje, že
výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom
a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia s tým, že sumu 2,99 eur prestavujúcu ostatné
príslušenstvo a sumu 467,90 eur predstavujúcu úrok z omeškania si žalobca neuplatňuje. Podľa zmluvy
postupca poskytol žalovanej úver 6638,78 eur, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške
95,47 eur vždy k 20. dňu v mesiaci. Žalobca si uplatňuje splátky úveru splatné od 20.07.2010 do
20.04.2018 v počte 94 a celkovej výške 8935,84 eur s tým, že splátky pôvodne splatné od 20.08.2013 do
20.04.2018sastalisplatnýmidňa11.08.2013,kedyžalobcavyhlásilmimoriadnusplatnosťúveru,zvyšné
splátky si žalobca neuplatňuje. Ďalej uviedol, že si uplatňuje úrok z omeškania v zmysle ust. § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka počnúc dňom nasledujúcim po splatnosti každej splátky samostatne a pri
splátkach, ktorých splatnosť mala vzniknúť po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru dňa 11.08.2013
si uplatňuje úrok z omeškania od toho dňa. Žalovaná odo dňa postúpenia pohľadávky uhradila na
uplatňované splátky sumu 300 eur dňa 18.09.2013, 10 eur dňa 22.10.2013, 50 eur dňa 10.11.2013 a 50
eur dňa 10.12.2013. Uplatňovaná suma pozostáva z 89 neuhradených splátok úveru v celkovej výške
8435,84 eur ( t.j. rozdiel medzi neuhradenými splátkami úveru a súčtom všetkých mesačných platieb
započítaných na tieto splátky ) a zo splatných splátok úveru a na základe uhradených platieb si žalobca
vyčísľuje úrok z omeškania a zo sumy 8435,84 eur si ho uplatňuje od 11.12.2013 do zaplatenia.
2.Súd vo veci vydal platobný rozkaz č. 4Ro/74/2014-38 zo dňa 12.03.2014, ktorý nebolo možné doručiť
žalovanej do vlastných rúk. Súd preto vykonal šetrenie pobytu žalovanej a keďže nezistil iný jej pobyt,
ustanovil jej opatrovníčku na zastupovanie v konaní, ktorá sa k žalobe nevyjadrila. V ďalšom ohľadne
doručovania zásielky pre žalovanú súd bude už postupovať podľa § 106 ods. 1 písm. a ) Civilného
sporového poriadku, podľa ktorého ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného
predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu
na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov
Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu
pobytu cudzinca.
3.Vedľajší účastník na strane žalovanej oznámil vstup do konania podaním zo dňa 13.03.2016. Vo
svojom písomnom vyjadrení zo dňa 22.09.2015 uviedol, že sa domnievajú, že postupca neadresoval
písomnú výzvu žalovanej o jej omeškaní, čím došlo k porušeniu ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č.
483/2001 Z. z. o bankách ( ďalej len „zákon o bankách“ ) a citoval predmetné ustanovenie s tým,
že na základe neho vyslovujú názor, že postupca nebol oprávnený postúpiť pohľadávku žalovanej a
teda žalobca nemá dostatočnú aktívnu vecnú legitimáciu v predmetnom konaní. Žalobca nedokázal,
že pohľadávka voči žalovanej v čase jej postúpenia bola spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods.
8 zákona o bankách. Nespochybňuje právo banky postúpiť pohľadávku z celého úverového vzťahu,
avšak pre takýto postup je nevyhnutné pristúpiť v súlade so zákonom a obchodnými podmienkami v
vyhláseniu predčasnej mimoriadnej splatnosti celého úveru, pričom poukázal na viaceré rozhodnutia
súdov. Zároveň dal súdu do pozornosti právnu skutočnosť uvedenú v prílohe k zmluve o postúpení a
to konkrétne pod označením počet dní omeškania 1162 dní, z ktorej jasne vyplýva, že žalovaná ku
dňu postúpenia pohľadávky zo dňa 27.6.2013 bola 1162 dní v omeškaní, čo predstavuje 3 roky a 67
dní. Ďalej uviedol, že žalobca si v konaní uplatňuje nepremlčané splátky, ktoré vznikli po 90 dňoch od
postúpenia pohľadávky, takéto konanie je v rozpore s § 92 ods. 8 zákona o bankách, na základe ktorého
si postupník môže uplatniť len tie nepremlčané splátky, ktoré existovali do 90 dní pred postúpením
pohľadávky. Vzhľadom na to, že žalobca si v tomto konaní uplatňuje pohľadávku, ktorá nebola na neho
platne postúpená a teda nedisponuje dostatočnou aktívnou vecnou legitimáciou v predmetnom konaní
a preto navrhujú žalobu zamietnuť v celom rozsahu.
4.Žalobca k žalobe doložil zmluvu o splátkovom úvere, všeobecné obchodné podmienky, oznámenie o
postúpení pohľadávky, Zmluvu o postúpení pohľadávok spolu s prílohami, pokus o zmier.
5.Právny zástupca žalobcu vo svojom prednese uviedol, že trvá na žalobe z dôvodov uvedených v
žalobe. V tomto konaní si uplatňuje nárok vzniknutý na základe zmluvy o úvere č. 561773265 zo
dňa 14.05.2008, ktorá bola uzavretá medzi právnym predchodcom Slovenskom sporiteľňou, a.s., ako
veriteľom a žalovanou ako dlžníkom. Na základe tejto zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver vo výške
6.638,78 eur, ktorý sa zaviazala splácať v mesačných splátkach vo výške 95,47 eur vždy k 20-tému dňu v
mesiaci, až do 20.04.2018. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok bola pohľadávka z tejto úverovej
zmluvy postúpená na základe zmluvy zo dňa 27.06.2013 na žalobcu. Žalobca vzhľadom na to, že už
pred postúpením bola žalovaná vyzvaná W. W. písomnou výzvou ku dňu 31.01.2010 na úhradu dlžnej
sumy, s ktorou bola v omeškaní v tom čase vo výške 381,92 eur vyhlásil dňa 11.08.2013 mimoriadnu
splatnosť úveru a predmetom tohto konania je teda 94 splátok podľa zmluvy o úvere tak, ako mali byť
splatné pôvodne od 20.07.2010 do 20.04.2018. Nakoľko medzi stranami bola uzavretá zmluva o úvere
ako absolútny obchod, je podľa ich názoru potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka o
premlčaní. V ďalšom uviedol, že čo sa týka námietky vedľajšieho účastníka týkajúcu sa aktívnej vecnej
legitimácie majú za to, že s touto námietkou sa nemožno stotožniť, pretože predloženými listinnými
dôkazmi, ako zmluvou o postúpení, oznámení o postúpení pohľadávky, aj výzvou pred postúpením zo
strany banky boli splnené všetky predpoklady postúpenia v zmysle § 92 ods. 8. Navyše podľa jehonázoru je nesprávny výklad vedľajšieho účastníka poslednej vety ustanovenia § 92 ods. 8, ktorá v
žiadnom prípade nehovorí o tom, že v prípade, že omeškanie presahuje alebo celkové omeškanie zo
zmluvy presahuje 1 rok, takže v takom prípade nie je možné pohľadávku postúpiť. Navyše nemožno
súhlasiť ani s tvrdením, že Slovenská sporiteľňa zámerne predmetný úver nezosplatnila a že toto
konanie je v rozpore s dobrými mravmi, za účelom navyšovania pohľadávky, pretože práve naopak tým,
že nedošlo k zosplatneniu pohľadávky, tak práve tým bola žalovanej stále ponechaná možnosť fungovať
v režime splátok podľa zmluvy o úvere a úrok z omeškania takto vznikal len z jednotlivých splátok. Ak by
sa celá dlžná suma zosplatnila už pred tým, samozrejme aj úrok z omeškania by bol vyšší pretože by sa
už od dátumu zosplatnenia od roku 2010 kedy nastali podmienky omeškania na strane žalovanej. Čiže z
tohto dôvodu aj táto námietka je podľa ich názoru nedôvodná a navyše poukazujeme na nedávne právne
názory publikované v časopise súkromné právo od P.. Č., ktorý navyše analýzou ust. § 92 ods. 8 dospel
k záveru, že toto upravuje len podmienky postúpenia z pohľadu ochrany bankového tajomstva a teda nie
je premetom a cieľom tohto ustanovenia vlastne upravovať podmienky platnosti postúpenia ako takého,
čiže aj keby nebolo preukázané doručenie tej výzvy pred postúpením, nemá to podľa ich názoru vplyv
na platnosť samotného postúpenia. Následne ešte poukázal na skutočnosť, že aj tunajším súdom, ktoré
bolo aj právoplatne skončené, bolo žiadané stanovisko K. O. W. k týmto skutočnostiam, ktoré namieta v
súvislosti s aktívnou vecnou legitimáciou vedľajší účastník, kde K. O. W. ako inštitúcia, ktorá vykonáva
dohľad nad bankovým sektorom a ktorá je oprávnená v tomto smere, ako odborná inštitúcia podávať
aj výklad zákona o bankách konštatovala, že ust. § 92 ods. 8 nevylučuje aj postúpenie nezosplatnenej
pohľadávky, najmä bankový subjekt, čiže majú za to, že námietka aktívnej vecnej legitimácie alebo jej
nedostatku, je v celom rozsahu nedôvodná.
6.Vo svojich ďalších prednesoch právny zástupca žalobcu uviedol, že námietka aktívnej legitimácie
nie je dôvodná aj keby zo strany postupcu nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť. Súdu predložil aj
listinný dôkaz o tom, že postupca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a to listom zo dňa 20.05.2013,
avšak žalovaná si neprezvala toto vyhlásenie. Opätovne tak žalobca pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti, čo je aj priaznivejšie vo vzťahu postavenia k žalovanej. K vznesenej námietke premlčania
poukazal na rozsudok najvyššieho súdu, ktorý bol citovaný aj v žalobe, kde tento jednoznačne judikoval,
že na daný právny vzťah je potrebné aplikovať obchodný zákonník a žalobca si žalujú iba splátky
nepremlčané vo 4-ročnej premlčacej dobe. Má za to, že zmluva obsahuje všetky zákonom stanovené
náležitosti, taktiež aj výška RPMN je správna. K fikcii doručenia zásielky zo strany dodávateľov uvádza,
že ani zákon ani obchodné podmienky neukladajú povinnosť dodávateľovi doručiť nejakú písomnosť
do vlastných rúk. Preto nesúhlasí s tvrdením ohľadne doručenia oznámenia o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti zo strany Slovenskej sporiteľne a teda, že nebolo doručené podľa § 45 Občianskeho
zákonníka. Poukazal preto na judikatúru súdu, ktorá už hovorila, že doručenie zásielky sa považuje
za doručené ak sa dostala do dispozičnej sféry účastníka, čo sa v danom prípade stalo, keď W. W.
doručovala zásielku na poslednú známu adresu dlžníčky.
7.Žalobca v písomnom vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 05.10.2015 prostredníctvom
právneho zástupcu uviedol, že žalovaná z poskytnutého úveru uhradila sumu v celkovej výške 2353,76
eur, pričom z úhrad žalovanej bola na istinu započítaná suma vo výške 1876,04 eur, na poplatky bola
započítaná suma vo výške 247,97 eur, na riadny úrok bola započítaná suma vo výške 37,68 eur a na
úrok z omeškania bola započítaná suma vo výške 192,07 eur. K tomuto podaniu zároveň predložil aj
výzvu postupcu zo dňa 16.02.2010.
8.V podaní doručenom súdu dňa 19.02.2016 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu poukázal na
výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, ktorá po prepočítaní na percentá a po zaokrúhlení na dve
desatinné miesta je vo výške 13,54%.
9.Žalobca v podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 02.05.2016 prostredníctvom právneho zástupcu
uviedol, že v súvislosti s aktívnou legitimáciou v konaní žalobca poukazuje na skutočnosť, že
v konaní predložil relevantné oznámenie postupcu žalovanej o postúpení pohľadávky, spolu s
podacími hárkami, preukazujúcimi odoslanie týchto písomnosti, ktoré zakladajú aktívnu legitimáciu
postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky, pričom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu
SR zo dňa 11.06.2003, sp.zn. 4 Obo 210/01, uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 30.11.2015,
sp.zn. 8Co/564/2015 a uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 27.06.2014, sp.zn. 9Co/133/2013.
Ustanovenie § 92 ods. 8 Zo B nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka
pohľadávky. Zo systematického zaradenia tohto ustanovenia je zrejmé, že účelom predmetnéhoustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia
pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového
tajomstva. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali
platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Norma obsiahnutá v §92 ods. 8 ZoB, nezakladá
občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky, v tomto prípade žalovanej, ale administratívnu
zodpovednosť postihnuteľnú Národnou bankou Slovenska podľa § 50 ods. 1 ZoB, pričom poukázal
na názor doc. X.. S.K. D., V.., J..Q.. Doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92
ods. 8 ZoB nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. To znamená, že ak banka pred
postúpením pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia
pohľadávky v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka. S nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené
len sankcie vyplývajúce zo ZoB. S nedoručením takejto výzvy teda nemôže byť spojená sankcia v
podobe neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, ale len sankcie vyplývajúce zo ZoB, konkrétne
zodpovednosti banky v zmysle ust. §50 ods. 1 ZoB, pričom v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie
Okresného súdu Prievidza zo dňa 12.10.2015, sp.zn. 8C/67/2013. V ďalšom uviedol, že v súlade s
prílohouč.1kZmluveopostúpenípohľadávok bolažalovanákudňupostúpeniapohľadávkyvomeškaní
po dobu 1162 dní, teda súčet všetkých omeškaní žalovanej so splnením čo len časti toho istého
peňažného záväzku voči banke presiahol jeden rok a teda zastáva názor, že právny predchodca žalobcu
by konal v súlade s ust. 92 ods. 8 ZoB aj v takom prípade, ak by písomnú výzvu žalovanej nezasielal.
V ďalšom poukázal na skutočnosť, že v konaní predložil súdu výzvu právneho predchodcu žalobcu zo
dňa 16.02.2010, ktorou právny predchodca žalobcu pred postúpením pohľadávky v zmysle ust. § 92
ods. 8 ZoB vyzval žalovanú na úhradu omeškaných splátok. Pokiaľ ide o postúpenie nesplatnej časti
peňažného záväzku uviedol, že ak by aj žalobca pripustil, že ust. § 92 ods. 8 ZoB upravuje podmienky
platnosti postúpenia pohľadávky banky na inú osobu, tak zo znenia ust. §92 ods. 8 ZoB nevyplýva,
že predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná. Predmetné
ustanovenie je teda potrebné vykladať tak, že pokiaľ je dlžník v omeškaní so splnením čo len časti svojho
peňažného záväzku, môže banka postúpiť pohľadávku zodpovedajúcu celej výške peňažného záväzku,
nie len časť, s ktorou je dlžník v omeškaní. Pokiaľ by predmetné ustanovenie malo na mysli postúpenie
len časti peňažného záväzku, s ktorou je dlžník v omeškaní, bolo by to v predmetnom ustanovení
výslovne uvedené. Uvedený názor je zrejmý ak zo samotného logického znenia daného ustanovenia,
inak by nebolo formulované v tom zmysle, že ak je klient v omeškaní so splnením čo len časti svojho
peňažného záväzku, ale bolo by formulované v tom zmysle, že časť peňažného záväzku , s ktorou je
dlžník v omeškaní, môže byť predmetom postúpenia, pričom v tejto súvislosti poukázal aj na uznesenie
Krajského súdu v Bankej Bystrici sp.zn. 15Co/511/2015 zo dňa 09.12.2015. Vzhľadom k uvedenému je
zrejmé, že banka môže postúpiť peňažný záväzok ako celok, vrátane jeho príslušenstva.
10.W. W., U..W.. ako banka a žalovaná ako dlžník uzatvorili dňa 14.05.2008 zmluvu o splátkovom úvere
č. 0561773265 podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka. Podľa článku. I. zmluvy, predmetom zmluvy
bolo poskytnutie splátkového úveru bankou dlžníkovi v sume, mene a za podmienok dohodnutých v tejto
zmluve o úvere. Na základe úverovej zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 6638,78 eur (200
000 Sk), ktorý sa žalovaná zaviazala ako dlžník splácať v mesačných splátkach po 95,47 eur (2876 Sk)
a to v 119 mesačných splátkach k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, konečná splatnosť úveru bola určená
na deň 20.04.2018, pričom úroková sadzba predstavovala ku dňu podpisu zmluvy 11,35% ročne a ročná
percentuálna miera nákladov 13,54%.
11.Podľa čl. II. bod 2 zmluvy žalovaná ako dlžník vyhlásila, že sa oboznámila so súčasťami Úverovej
zmluvy, ktorými sú Všeobecné obchodné podmienky, úverové podmienky, sadzobník a podmienky
určené zverejnením, za ktorých sa bankový produkt poskytuje, súhlasila s nimi a zaviazala sa ich
dodržiavať.
12.Podľa bodu 4. uvedeného článku zmluvy všetky právne vzťahy výslovne neupravené v zmluve
sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami Úverových podmienok okem čl. 7.4 b), VOP okrem čl.7.,
Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi, a to v tomto poradí.
13.V bode 5. článku II zmluvy si zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú podľa
§ 262 Obchodného zákonníka spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.
14.V zmysle bodu 1.1 Všeobecných obchodných podmienok ( ďalej len „VOP“ ) tieto VOP upravujú
všetky vzťahy vznikajúce medzi bankou a klientom na základe zmlúv uzatvorených v súvislosti sbankovými produktmi, ako aj na vzťahy vznikajúce v súvislosti s konaním, ktorého cieľom je uzavretie
zmluvy.
15.VOP tvoria súčasť akejkoľvek zmluvy uzatvorenej medzi bankou a klientom v súvislosti s príslušným
bankovým produktom, bez ohľadu na to, či je príslušný produkt vo VOP upravený. V rozsahu, v akom
sa ustanovenia písomnej zmluvy uzatvorenej medzi bankou a klientom v súvislosti s určitým bankovým
produktom líšia od ustanovení VOP, sú rozhodujúce ustanovenia takejto písomnej zmluvy. ( čl. 1 bod
1.2 a 1.3 VOP ).
16.Podľa bodu 7. VOP tieto ustanovenia VOP upravujú záväzkovoprávne vzťahy medzi bankou a
klientom - fyzickou osobou nepodnikateľom, vzniknuté na základe zmluvy o úvere, v ktorej sa banka ako
veriteľ zaväzuje, že na požiadanie klienta ako dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky
do určitej sumy a klient- fyzická osoba nepodnikateľ ako dlžník sa zaväzuje peňažné prostriedky vrátiť
a zaplatiť úroky.
17.Banka poskytne splátkový úver, t.j. peňažné prostriedky vo výške určenej v zmluve o úvere a po
splnení podmienok uvedených v zmluve o úvere a to takým spôsobom, že pripíše peňažné prostriedky v
prospechúčtuuvedenéhovzákladnýchpodmienkachzmluvyoúvere.Vrátenieposkytnutýchpeňažných
prostriedkov sa uskutoční formou splátok klientom ( bod 7.2.4 VOP ).
18.Podľa čl. 7 bod 7.3.2. VOP pohľadávku z úveru, ktorá sa skladá z istiny, jej súčasti a príslušenstva
spláca klient pravidelnými splátkami, periodicitou dohodnutou v základných podmienkach zmluvy. Banka
je oprávnená rozhodnúť o spôsobe splácania úveru pred poskytnutím úveru a kedykoľvek počas trvania
úverového vzťahu. V prípade, že ku dňu splatnosti úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov a iných
nákladov spojených so splátkovým úverom nebude na účte dostatok prostriedkov na ich úhradu a
dohodnutý úverový rámec je vyčerpaný v celej dohonutej výške, dohodli sa klient a banka na tom,
že banka je oprávnená uspokojiť splatné úroky vo forme zaťaženia účtu, i keď neexistuje klientova
pohľadávka z jeho účtu a úverový rámec je vyčerpaný v celej dohodnutej výške. Na základe tejto
skutočnosti bude rozsah čerpaného splátkového úveru vyšší ako je výška dohodnutého úverového
rámca ( nepovolené prečrpanie ) a klient je povinný okamžite vyrovnať toto nepovolené prečerpanie
minimálne do výšky dohodnutého úverového rámca.
19.Splátka je uhradená včas, ak je pripísaná na účet banky najneskôr v deň splatnosti
splátky a banka má možnosť s poukázanou sumou nakladať (čl. 7 bod 7.3.3. VOP).
20.V zmysle bodu 7.4.4. čl. 4 VOP pokiaľ je klient v omeškaní so splácaním úveru, je povinný zaplatiť
banke okrem úrokov z úveru stanovených v zmluve tiež úroky z omeškania.
21.Podľa čl. 7 bod 7.6.1. VOP ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného
dojednania zo strany klienta alebo:
a) ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako
10 dní, banka je oprávnená:
a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy a
klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej
splatnosti,
b) vypovedať zmluvu o úvere, alebo od nej odstúpiť. Účinnosť výpovede banky nastáva
okamžite, bez výpovednej lehoty, dňom jej doručenia klientovi. Odstúpením od zmluvy nezanikajú ani
zabezpečovacie zmluvy uzatvorené medzi bankou a klientom, resp. treťou osobou,
c) započítať pohľadávku z úveru banky voči akejkoľvek pohľadávke klienta voči banke,
d) zastaviť poskytnutie alebo čerpanie úveru, a to až do doby, keď pominú skutočnosti, ktoré
mali za následok pozastavenie poskytnutia alebo čerpania úveru.
22.Podľa bodu 18.14 VOP klient výslovne súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť
akékoľvek svoje pohľadávky a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo
nepodmienené, bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú, ak aj bez ohľadu na to, či banka
vznieslavsúvislostistakoutopohľadávkouakúkoľvekpožiadavkualebonie,vočiklientovinatretiuosobu
alebo previesť akékoľvek svoje záväzky na tretiu osobu. Klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávkyvoči banke alebo previesť svoje záväzky voči nej na tretiu osobu výlučne s predchádzajúcim písomným
súhlasom banky.
23.Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 09.07.2013 adresovaným žalovanej spoločnosť W. W.,
U..W.. ako postupca oznámila postúpenie pohľadávky voči nej na žalobcu ako postupníka.
24.W. W., U..W.. ako postupca a žalobca ako postupník uzavreli dňa 27.06.2013 zmluvu o postúpení
pohľadávok č. 0655/2013/CE. Podľa článku V. bod 5.1 predmetom zmluvy je dohoda zmluvných strán
o odplatnom postúpení pohľadávok a to so všetkými právami, ktoré sú spojené s postupovanými
pohľadávkami a za podmienok uvedených v tejto zmluve.
25.V zmysle čl. V. bod 5.2 zmluvy o postúpení pohľadávok na základe podmienok tejto zmluvy postupca
postupuje postupníkovi dňom účinnosti tejto zmluvy pohľadávky, vrátane ich príslušenstva a všetkých
súvisiacich práv a nárokov, ktoré sú s pohľadávkami spojené, ako aj práv plynúcich zo zabezpečenia
pohľadávok.
26.Podľa prílohy č.1 k zmluve o postúpení splatnosť úveru bola stanovená na 20.04.2018, zostatok
pohľadávky predstavoval sumu 6638,79 eur a istina celkom sumu 9406,73 eur, istina do spl sumu 0
eur a po spl 7526,34 eur, v ďalšom bol uvedený počet dní omeškania 1162 a dátum poslednej úhrady
30.04.2013.
27.Právny zástupca žalobcu listom označeným ako pokus o zmier zo dňa 13.02.2014 adresovaným
žalovanej oznámil, že pôvodným veriteľom W. W., U..W.. bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru,
ktorá skutočnosť jej bola oznámená a vyzval ju na splnenie povinnosti najneskôr do 20.02.2014.
28.Výzvou zo dňa 16.02.2010 adresovanou žalovanej postupca ako veriteľ tejto oznámil, že splácanie
predmetnej pohľadávky z uvedenej zmluvy číslo úveru 561773265 zo dňa 14.05.2008 je v omeškaní
ku dňu 31.01.2010 vo výške 381,92 eur s príslušenstvom a vyzval ju na úhradu najneskôr do 10 dní
od doručenia výzvy. Súčasne ju upozornil, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy v stanovenej lehote
pristúpi k zvereniu vymáhania predmetnej pohľadávky do mandátnej správy tretej osobe.
29.V podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 18.11.2015 predložil právny zástupca žalobcu výzvu
k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 19.07.2013 adresovaným
žalovanej, v ktorej žalobca ako nový veriteľ žalovanej oznámil, že vyhlasuje mimoriadnu splatnosť úveru
ku dňu 19.07.2013 a zároveň ju požiadal o okamžité uhradenie dlžnej čiastky do 03.08.2013 K tejto
výzve doložil aj poštový podací hárok, z ktorého vyplýva, že žalovanej bola predmetná výzva zaslaná.
30.Listom označeným ako oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 20.05.2013
adresovaným žalovanej, postupca Slovenská sporiteľňa a.s. oznámil žalovanej, že nastal prípad
porušenia v zmysle bodu 7.6.1 písm. a) VOP a preto W. W., U..W.. ku dňu 17.05.2013 vyhlásila
mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru, čím sa pohľadávka stala splatnou v celom rozsahu. Zároveň
ju vyzvali k splateniu sumy 9248,45 eur spolu s príslušenstvom do 15 dní od prevzatia tohto oznámenia.
31.Právna zástupkyňa vedľajšieho účastníka vo svojom prednese uviedla, že predmetná úverová
zmluva je zmluvou spotrebiteľkou a v prvom rade popiera aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie žaloby,
nakoľko nebolo preukázané, že by zo strany postupcu došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru
a že vlastne postupca by mal právo postúpiť predmetný úverový vzťah. Ďalej uvádza, že na tento
zmluvný vzťah je potrebné aplikovať § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka. Taktiež vzniesla námietku
premlčania ohľadne splátok splatných od 21.07.2010 do 21.02.2011, pričom poukázala na to, že pri
každej splátke nastupuje premlčacia doba osobitne a to trojročná. Keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu,
táto má obsahovať isté náležitosti s tým, že údaj ročná percentuálna miera nákladov vo výške 13,54 %
nie je podľa ich prepočtov uvedený správne. Má byť vo výške 12,63 %. V takomto prípade má byť tento
úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko ide o rozpor s ustanovením § 39 Občianskeho
zákonníka. V ďalšom poukázala na rozsudok Okresného súdu Trenčín spisová značka 17C/5/2011 zo
dňa 12.04.2011, v ktorom sa súd zaoberal otázkou fikcie doručenia výzvy, tak ako to bolo v danom
prípade, keď nie je preukázané či výzva postupcu bola doručená žalovanej. V predmetnom rozsudku
súd zakázal používať fikciu takéhoto doručenia, nakoľko je to v rozpore s § 565 Občianskeho zákonníka.
Taktiež súdu predložila a poukázala na rozsudok Okresného súdu Prešov spisová značka 9C/185/2014,ktorý však nie je právoplatný a nachádza sa na odvolacom súde, ako aj na rozsudok Okresného súdu
Prešov spisová značka 9C/150/2014. Zároveň uviedla, že popiera tvrdenie zástupcu žalobcu, že na
daný právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, nakoľko v danej veci ide
o spotrebiteľský úver a prednostne sa majú použiť ustanovenia o spotrebiteľských úveroch.
32.Vo svojom ďalšom prednese uviedla, že žalobca predložil súdu list oznámenie o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti od W. W., U..W.., zo dňa 20.05.2013, avšak podľa priloženej návratky túto
písomnosť žalovaná neprevzala, teda sa o nej ani nedozvedela. Takáto listina sa teda nedostala do
dispozičnej sféry žalovanej. V zmysle § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle pôsobí voči
neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Taktiež ani oznámenie o postúpení pohľadávky ani
zo strany postupcu ani postupníka nebolo preukázané, teda vznikajú pochybnosti o tom, či žalobca
je oprávnený vymáhať tento dlh, keďže žalovaná ako dlžník o postúpení pohľadávky nenadobudla
vedomosť, že došlo k zmene v osobe veriteľa a teda dlh môže plniť novému veriteľovi. Vyhlásením
mimoriadnej splatnosti úveru žalobcom zo dňa 19.07.2013 považuje za právne neúčinne, nakoľko
žalobca nie je subjektom oprávneným poskytovať úvery a preto ich nemôže vo vlastnej réžii ani
spravovať. Vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru je pri tom úkonom, ktorý možno podriadiť pod
pojem spravovanie úveru. Majú za to, že žalobca uplatnenú pohľadávku nenadobudol a nie je vecné
legitomovaný. V ďalšom uviedla, že žalobca si uplatnil v predmetnom konaní splátky úveru za obdobie
od 21.07.2010 do 12.08.2013, pričom žalobu podal na súde 28.02.2014 a teda s poukazom na uvedené
sú premlčané všetky splátky úveru splatné 3 roky spätne od podania žaloby, teda 11 splátok od
21.07.2010 do 21.02.2011, pričom poukázala na ust. § 100 ods. 1 a 101 Občianskeho zákonníka,
ako aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove spisová značka 6Co/105/2013 zo dňa 10.decembra
2013. Taktiež upozornila na to, že podľa § 4 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a
účinnomvčaseuzavretiazmluvy,zmluvaospotrebiteľskomúveremusípísomnúformu,inakjeneplatná,
pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Taktiež sú tam taxatívne
vymenované všetky náležitosti, ktoré zmluva musí obsahovať. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písmeno a/, b/,d/, j/, k/ a l/ úver je bezúročný a bez poplatkov. V
danom prípade táto predmetná zmluva neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písmeno e/, i/, teda považuje
sa poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhujú,
aby súd žalobu zamietol z dôvodu nedostatku legitimácie žalobcu a v prípade, že sa súd nestotožní s
právnymi závermi týkajúcimi sa nedostatku aktívnej legitimácie, aby bral do úvahy premlčanie 11 splátok
úveru a skutočnosti, ktoré odvodňujú, že úver má byť bezúročný a bez poplatkov a žalobu v pomernom
rozsahu zamietol.
33.Vedľajší účastník v písomnom vyjadrení zo dňa 22.03.2016 prostredníctvom právnej zástupkyne
uviedol, že má za to, že žalobu je potrebné zamietnuť v celom rozsahu a to z dôvodu nedostatku aktívnej
legitimácie žalobcu, keďže žalobca nepreukázal splnenie podmienok postúpenia pohľadávky v zmysle §
92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Zákona o bankách. Postúpenie pohľadávky je upravené v ustanoveniach §
524 a nasl. OZ. V tomto prípade sa však právny predchodca a žalobca musia pri postúpení pohľadávky
riadiť okrem všeobecných ustanovení OZ aj ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách, ktorý umožňuje
postúpiť pohľadávku aj inej osobe ako banke avšak po splnení určitých podmienok. Ustanovenie § 92
ods. 8 zákona o bankách /dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávku voči klientovi za splnenia určitých
podmienok, pričom predpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky je písomná výzva banky a aby
bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní. Ak tieto predpoklady nie sú splnené,
pohľadávka banky nie je postupiteľná. Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak
v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta písomne
vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku
aspoň 90 dní. nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie
postupníka. V konaní nemožno považovať za dokázanú požiadavku 90 dňového omeškania žalovanej
s niektorou splátkou, ako ani to, že by bola aj písomne vyzvaná na splnenie svojho záväzku zo zmluvy.
Žalobcatedanepreukázal,žebyvčase,kedymalabyťpohľadávkavočižalovanejpostúpenánaňho,boli
tieto podmienky splnené. Žalobca nedokázal, že pohľadávka voči žalovanej v čase jej postúpenia bola
spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách a teda predmet sporu určený žalobcom
nemá žiadny hmotnoprávny vzťah k žalovanému. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje pohľadávku,
ktorá na neho nebola platne postúpená, nakoľko doposiaľ nepredložil žiadny dôkaz o splnení povinnosti
vyplývajúcej z § 92 ods. 8 Zákona o bankách a teda nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou, pričom
tieto závery odôvodňujú viaceré rozhodnutia súdov napr. Rozsudok OS Nitra, sp.zn. 9C/261/2013 zo
dňa 17.02.2015, Rozsudok OS Prešov sp.zn. 9C/185/2014 zo dňa 30.04.2015. Čo sa týka odoslaniavýzvy uviedol, že nepredložením dôkazu o odoslaní výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách,
žalobca neuniesol bremeno splnenia tejto povinnosti. V ďalšom uviedol, že je potrebné poukázať na
to, že ak by žalobca doložil výzvu banky podľa § 92 ods., 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách
zo systému, bude potrebné preukázať, že túto výzvu aj skutočne banka zaslala žalovanej, pričom
takúto povinnosť vyvodil aj Okresný súd Považská Bystrica v rozsudku sp.zn. 3C/195/2014 zo dňa
05.03.2015. Pri tzv. bankových úveroch, kde postupcom je banka, je zároveň pre platné postúpenie
pohľadávky nutné dodržať podmienky stanovené v § 92 ods. 8 zákona o bankách pričom sa vyžaduje
súčasné splnenie oboch podmienok. Žalobca ich splnenie nepreukázal. Z tohto dôvodu je postúpenie
pohľadávky uplatnenej žalobou neplatné v zmysle § 39 OZ, pričom poukázala na Uznesenie Krajského
súdu v Prešove zo dňa 29.05.2014 sp.zn. 6Co/119/2013, ako aj na článok o aktívnej vecnej legitimácii
postupníka nachádzajúci sa v BSA, rok 2007, číslo 10. V ďalšom uviedla, že žalobca vo svojom vyjadrení
doložilvyhláseniemimoriadnejsplatnostiúveruzodňa19.07.2013spoluspodacímhárkom.Jepotrebné
poukázať na to, že banka má právo postúpiť pohľadávku z celého úverového vzťahu. Pre takýto postup
banky je však nevyhnutné pristúpiť v súlade so zákonom a obchodnými podmienkami k vyhláseniu
predčasnej mimoriadnej splatnosti celého úveru. Vyhlásiť predčasnú splatnosť bankového úveru je však
výlučným oprávnením banky, pričom toto oprávnenie môže banka realizovať ešte pred postúpením
pohľadávky. Toto oprávnenie žalobca nemá, keďže nemá bankovú licenciu. Preto aj nárok uplatnený
žalobcom, ktorý opiera o vyhlásenie mimoriadnej splatnosti je nárokom, ktorý nemá oporu v zákone
a preto mu súd nemôže poskytnúť ochranu. Záver o tom, že žalobca nemôže zosplatniť zvyšnú časť
úveru potvrdzuje Rozsudok Okresného súdu Nitra sp.zn. 9C/261/2013 zo dňa 17.02.2015 aj Uznesenie
Krajského súdu v Prešove zo dňa 29.05.2014 sp.zn. 6Co/119/2013. Banka môže postúpiť pohľadávku
za súčasného splnenia podmienok § 92 ods. 8 zákona o bankách zodpovedajúcu nesplácaného dlhu
a nie dlhu, ktorý ešte nie je splatný.
34.Podaním zo dňa 12.02.2016 právna zástupkyňa vedľajšieho účastníka predložila rozhodnutie
Slovenskej obchodnej inšpekcie, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v
Bratislave, č. SK/0207/99/2014 zo dňa 24.03.2014, v ktorom bola W. W., U..W.. uložená pokuta vo výške
10 000 eur pre porušovanie zákazu predávajúcim ukladať spotrebiteľovi povinnosť bez právneho dôvodu
vo Všeobecných obchodných podmienkach spoločnosti W. W., U..W.. s účinnosťou od 01.08.2002 v
časti 10. Oznamovanie a doručovanie v bodoch 10.6 a 10.7 a pre porušenie upierať spotrebiteľovi právo
na ochranu pre neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
35.Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 10.04.2014, doručenom súdu dňa 15.04.2014, vzniesol
námietku vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Súd uznesením č.k. 7C/176/2014-71 zo dňa
16.03.2015 námietku žalobcu zamietol, nakoľko vedľajší účastník vstúpil do konania v čase, kedy
bolo účinné znenie OSP, ktoré nevyžadovalo ako podmienku takého vstupu súhlas účastníka, na
strane ktorého do konania vstupuje. Žalobca následne dňa 10.04.2015 podal odvolanie proti tomuto
uzneseniu. Predmetné uznesenie bolo potvrdené uznesením odvolacieho súdu č.k. 6Co/126/2015-86
zo dňa 29.05.2015.
36.Vedľajší účastník na strane žalovanej vstúpil do konania za účinnosti Občianskeho zákonníka, ktorý
bolzrušenýzákonomč.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok.Súdvšakpoužitímust.§470ods.2 prvá
veta, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, zostávajú zachované, pokračoval v konaní s vedľajším účastníkom.
37.V zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
38.Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.
39.Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo dohode s dlžníkom.
40.Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ
postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky
dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámidlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení ( § 526 ods.
1 a 2 Občianskeho zákonníka).
41.V § 528 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa uvádza, že postupca je povinný odovzdať postupníkovi
všetky doklady a poskytnúť všetky potrebné informácie, ktoré sa týkajú postúpenej pohľadávky.
42.Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
43.Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
44.Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti ( § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka ).
45.Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
46.Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
47.Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
48.Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2
neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010
použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá
pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti
tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.
49.Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších
predpisov na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo
v inej právnej forme.
50.Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.
51.Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to
pripúšťa osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa
podľa osobitného predpisu ( Občiansky zákonník ).52.V zmysle § 92 ods. 8 zákona NR SR č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov,
ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka
zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo
pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to
neplatí,aksúčetvšetkýchomeškaníklientasosplnenímčolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzkuvoči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
53.Keďže vedľajší účastník na strane žalovanej namietal vecnú aktívnu legitimáciu žalobcu, súd musel
prvotne riešiť, či žalobca je vo veci aktívne vecne legitimovaný a či teda na základe postúpenia platne
nadobudol pohľadávku, ktorú si uplatňuje v tomto konaní.
54.Je nepochybné, medzi stranami nesporné a z vykonaného dokazovania to vyplynulo, že suma,
ktorej zaplatenie je predmetom tohto konania, je nárokom zo zmluvy o úvere uzavretej medzi právnym
predchodcom žalobcu - W. W., U..W.. ako bankou a žalovanou ako dlžníkom zo dňa 14.05.2008,
na základe ktorej zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver v sume 6638,78 eur, ktorý sa žalovaná
zaviazala splatiť za v zmluve dojednaných podmienok. Žalobca svoj nárok v konaní a svoju vecnú
aktívnu legitimáciu odvíja od zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0655/2013/CE uzavretej medzi ním ako
postupníkom a W. W., U..W.. ako postupcom ( bankou ).
55.Postúpenie pohľadávky je upravené v ustanoveniach § 524 a nasl. OZ. Postúpením pohľadávky treba
rozumieť zmenu v subjekte záväzkového vzťahu, konkrétne zmenu v osobe veriteľa, keď na základe
zmluvy medzi pôvodným veriteľom a treťou osobou postúpi pôvodný veriteľ svoju pohľadávku, ktorú
má v čase postúpenia voči dlžníkovi, novému veriteľovi a to aj bez súhlasu dlžníka. V danom prípade
sa však W. W., U..W.. ako banka a pôvodný veriteľ pri postúpení pohľadávky žalovanej na inú osobu
musí riadiť okrem všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka aj ustanovením §92 ods. 8 zákona
o bankách, nakoľko ten má vo vzťahu k Občianskemu zákonníku povahu lex specialis.
56.V zmysle citovaného ustanovenia tak predpokladom postúpenia pohľadávky banky na inú osobu je,
aby bol klient s plnením pohľadávky v omeškaní aspoň 90 dní a zároveň to, aby ho banka na jej splnenie
písomne vyzvala. Písomnú výzvu banky dlžníkovi na splnenie dlhu ako nevyhnutnú podmienku platnosti
postúpenia pohľadávky banky na tretiu osobu vyhodnotil aj Krajský súd v Prešove v uznesení sp.zn.
6Co/119/2013 zo dňa 29.05.2014. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávku banka nemôže
postúpiť a ak tak aj napriek tomu urobí, potom takéto postúpenie je svojim obsahom a účelom v rozpore
so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.
57.Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu-
žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
súdneho konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.6. 2010, sp. zn. 2Cdo
205/2009).
58.Súd má za to, že výzva uvedená v § 92 ods. 8 Zákona o bankách nie je právnym úkonom, čo
znamená, že platnosti resp. neplatnosti tejto výzvy sa nemožno domáhať v konaní pred súdom. Ide o tzv.
faktický úkon, ktorý je však nevyhnutnou podmienok možnosti ďalšieho právneho úkonu a to postúpenia
pohľadávky zo strany banky. V prípade ak tento faktický úkon nebol vykonaný, neplatným bude následný
právny úkon .
59.Žalobca síce doložil tunajšiemu súdu výzvu zo dňa 16.02.2010 adresovanú žalovanej, v ktorej W. W.
oznamuje žalovanej, že splácanie predmetnej pohľadávky je v omeškaní ku dňu 31.01.2010 vo výške381,92 eur ( z čoho vyplýva, že žalovaná vzhľadom na výšku mesačnej splátky bola v omeškaní viac ako
4 mesiace ) s tým, že ju zároveň vyzval na úhradu tejto sumy najneskôr v lehote 10 dní od doručenia tejto
výzvy, následne však nepreukázal, že uvedená výzva bola žalovanej aj skutočne zaslaná. Ustanovenie
§ 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od
okamihu, keď jej dôjde, treba analogicky použiť aj pri doručovaní faktického úkonu banky, pre ktorý
je stanovená písomná forma a ktorý môže mať právnu relevanciu pre posúdenie následnej platnosti
alebo neplatnosti postúpenia pohľadávky bankou iba v prípade, ak sa dostane do dispozičnej sféry
dlžníka,ktorémubolzasielaný.Vdanomprípadepreukázaniedoručeniapísomnostijetedanažalobcovi.
Žalobca však v danom prípade nepreukázal, že by vyššie uvedená výzva bola žalovanej doručovaná, že
sa dostala do dispozičnej sféry dlžníka a preto má súd za to, že nebola splnená podmienka nevyhnutná
pre platnosť postúpenia pohľadávky bankou a zmluvu o postúpení pohľadávok treba považovať v zmysle
§ 39 Občianskeho zákonníka za neplatný.
60.Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní nebolo preukázane, že žalobca nadobudol platne pohľadávku
W. W., U..W.. voči žalovanej, súd žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu z dôvodu nedostatku aktívnej
vecnej legitimácie zo strany žalobcu na podanie takejto žaloby ( obdobný názor vyplýva napr. aj z
rozsudkuOSPrešovsp.zn.9C/185/2014,rozsudkuOSPovažskábystricasp.zn.3C/195/2014,rozsudku
KS Trenčín sp.zn. 6Co/603/2015).
61. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a
účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
62. V zmysle § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
63. O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu žalobu a žalovanej súd rozhodol podľa § 255 ods. 1
Civilného sporového poriadku a túto priznal žalovanej v rozsahu 100%, ktorá mala vo veci plný úspech,
keď súd žalobu zamietol v celom rozsahu.
64.Čo sa týka vedľajšieho účastníka, ktorý vystupuje na strane žalovanej, jeho nárok na náhradu
trov konania sa odvíja od úspechu, resp. neúspechu účastníka, na strane ktorého v konaní vystupuje.
Keďže v danom prípade žalovaná bola v plnom rozsahu úspešná, súd priznal vedľajšiemu účastníkovi
vystupujúcemu na jej strane nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
65.Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.
66.Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom
súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody )
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.