Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. december 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoE/140/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3807208189
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3807208189.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v exekučnej veci oprávneného Majetkový
holding, a.s., Prievozská 2/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 823 364, proti povinnému W. M., nar.
XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/XX, M., trvale bytom A., pre vymoženie 12.476,57 eur s príslušenstvom,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č. k. 16Er/1373/2007-91 zo dňa 10.

marca 2017, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

Návrh na prerušenie konania z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I zastavil exekúciu a výrokom II priznal
súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Martišíkovi, Exekútorsky úrad so sídlom Samoty 1061, Púchov
nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že
pôvodný oprávnený návrhom doručeným exekútorskému úradu dňa 28.06.2007 navrhol vykonať
exekúciu voči povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je zmenkový platobný rozkaz
Okresného súdu Bratislava V č.k. 1Zm/715/06-33 zo dňa 16.03.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť a

vykonateľnosť dňa 24.04.2007. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi udelené
súdom dňa 11.07.2007. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukázaním na § 39 ods. 4, § 243f ods. 1, 4, 6,
§ 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Okresný súd Prievidza uznesením č.k. 16Er/1373/2007-77
zo dňa 16.08.2010 pripustil zmenu účastníka na strane oprávneného, a to z pôvodne oprávneného:
Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., IČO: 31 335 004, so sídlom Bajkalská 30, Bratislava, na nového
oprávneného: Majetkový Holding, a.s., IČO: 35 823 364, so sídlom Prievozská 2/A, Bratislava.

Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.10.2010. Oprávnený doručil dňa 11.01.2016
tamojšiemu súdu doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 05.01.2016. Z doplnenia návrhu
na vykonanie exekúcie vyplýva, že právny vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného- Prvou
stavebnou sporiteľňou, a.s. a povinným vznikol uzavretím Zmluvy o mimoriadnom medziúvere č.
2749512 4 02 a stavebnom úvere č. 2749512 7 01, ktorú povinný uzatvoril dňa 10.06.2005. K
doplneniu návrhu predložil zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere uzavretú s povinným

dňa 10.06.2005 a návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu zo dňa 21.11.2006. Zmluvy o
mimoriadnom medziúvere č. 2749512 4 02 a stavebnom úvere č. 2749512 7 01, ktorú povinný uzatvoril
dňa 10.06.2005 vyplýva, že ju uzavrel oprávnený ako veriteľ a povinný ako dlžník. Predmetná zmluva je
zmluvou typovou, povinný nepoužil predmet plnenia na podnikanie, čo jednoznačne vyplýva z uzavretej
zmluvy. Na druhej strane je nepochybné, že oprávnený uzatváral predmetnú zmluvu v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čo je zjavné aj z výpisu z obchodného registra,

kde týmto predmetom (okrem iných) je „poskytovanie úverov ". Zo samotnej zmluvy a jej zmluvných
dojednaní je zrejmé, že povinný nemohol individuálne ovplyvniť ich obsah, boli už vopred pripravené „napredtlačenom formulári", nakoľko sa uzavierali vo viacerých prípadoch pre veľký počet spotrebiteľov. Z
obsahu zmluvy, s prihliadnutím na právne postavenie účastníkov zmluvy má súd prvej inštancie za to, že
úver bol povinnému poskytnutý ako spotrebiteľovi. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že

rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval
nárok zo zmenky. Exekučným titulom je zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V č.k.
1Zm/715/06-33 zo dňa 16.03.2007. Z pripojených listín a zo samotného exekučného titulu vyplýva, že
zmenkový súd sa nezaoberal obsahom spotrebiteľskej zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný
nárok. Spotrebiteľskú zmluvu nemal pri rozhodovaní ani k dispozícii, rozhodoval výlučne na podklade

tvrdení oprávneného a na podklade predloženého originálu zmenky, tak ako to upravovala právna
úprava v znení platnom ku dňu vydania exekučného titulu. Keďže zmenkový súd vôbec neskúmal
spotrebiteľskú zmluvu, plnenie z ktorej bolo zabezpečené predloženou zmenkou, je nepochybné,
že nebolo v základnom konaní prihliadnuté na prípadné neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo
neprípustnosť použitia zmenky, prípadne na rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom. Z listinných
dôkazov predložených oprávneným nevyplýva, že by sa zmenkový súd zaoberal spotrebiteľským

charakterom právneho vzťahu účastníkov konania a že by prihliadal na okolnosti uvedené v § 57
ods. 1 písm. m) bod prvý až tretí EP. V posudzovanej veci oprávnený nepreukázal, že nie je daný
dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP (s poukazom na § 243f ods. 4 EP).
Preto súd prvej inštancie vychádzal z prezumpcie dôvodu na zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 6 EP)
a exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP zastavil. Nakoľko súd zastavil konanie, v zmysle ust. §

262 ods.1 CSP, ktorý je vo vzťahu k Exekučnému poriadku lex generalis, rozhodoval o nároku na
náhradu trov konania. V zmysle ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku na náhradu trov konania zaviazal
oprávneného, pretože v súdnom konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul - zmenkový platobný rozkaz,
sauplatňovalnárokzozmenky,vymáhanýnárokvznikolvsúvislostisospotrebiteľskouzmluvouanebolo
prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky,

alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Opak sa zo žiadneho dôkazu nepreukázal, čím
oprávnený zavinil zastavenie exekúcie, pričom pri podávaní návrhu podľa Exekučného poriadku musel
oprávnený predpokladať, že súdnemu exekútorovi vzniknú trovy.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený z dôvodu, že
napadnuté uznesenie je nesprávne, pretože súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle § 365 ods. 1 písm. d) CSP, v zmysle § 365 ods. 1 písm.
f) CSP súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a v zmysle
§ 365 ods. 1 písm. h) CSP vychádza rozhodnutie súdu prvej inštancie z nesprávneho právneho

posúdenia veci. Na začiatok uviedol, že vydaním napadnutého rozhodnutia bolo porušené právo
oprávneného na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, keď exekučný súd nerešpektoval
pri svojom rozhodovaní zákonom stanovené účinky exekučného titulu ako právoplatného súdneho
rozhodnutia. Právoplatné súdne rozhodnutia musia exekučné súdy plne rešpektovať k ich zmene možno
dospieť výlučne prostredníctvom konania o mimoriadnych opravných prostriedkoch upravených v CSP.

V prejednávanom prípade nebolo právoplatné súdne rozhodnutie napadnuté mimoriadnymi opravnými
prostriedkami a teda v príslušnom konaní zrušené a ani zmenené a preto exekučný súd bol a je
povinný plne rešpektovať jeho záväznosť a zásadnú nemennosť garantovanú ustanoveniami CSP.
Pokiaľ zákonodarca prijatím zákona č. 438/2015 Z.z. dal exekučným súdom právomoc dodatočne vo
vykonávacom konaní vecne preskúmať právoplatné súdne rozhodnutia, a to mimo rámca základného

konania a v ňom zakotvených riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov, potom takáto právna
úprava je v priamom rozpore nielen s ustanoveniami CSP, ale tiež v priamom rozpore s článkami Ústavy
SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. V tejto súvislosti dal do pozornosti nálezy
Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 21/08, PL. ÚS 16/95, Pl. ÚS 16/06. V zmysle uvedených rozhodnutí
je z ústavnoprávneho hľadiska absolútne neudržateľné, že k opätovnému vecnému prieskumu a teda

k opätovnému vecnému prejednaniu už právoplatne skončenej veci dochádza mimo rámca základného
konania, vo vykonávacom konaní. Ustanovenie § 243f Exekučného poriadku nepochybne odporuje
zákazuretroaktivityaprincípuprávnejistoty.Totoustanovenieumožňujeexekučnýmsúdomdodatočnea
spätne vecne preskúmavať právoplatné súdne rozhodnutia už v prebiehajúcich exekučných konaniach.
Z pohľadu právnej teórie ide nepochybne o pravú retroaktivitu, keďže nová právna úprava neguje účinky

právoplatných súdnych rozhodnutí spätne do minulosti. V tejto súvislosti upozornil oprávnený na to, že
uplatňovanie právnej retroaktivity je vylúčené aj v podmienkach procesného práva. Oprávnený mal za
to, že nová právna úprava, ktorou bol novelizovaný Exekučný poriadok ignoruje, všetky základné právne
poučky o princípoch právneho štátu, jednotnú judikatúru Ústavného súdu a judikatúru Európskehosúdu pre ľudské práva. S poukazom na uvedené skutočnosti očakáva, že sudcovská obec odmietne
aplikovať zjavne protiústavnú novelu Exekučného poriadku. Základné princípy právneho štátu platia
pre všetkých rovnako. Právna úprava ochrany spotrebiteľa nemôže byť odrazom svojvôle zákonodarcu

a musí rešpektovať základné princípy právneho štátu. Pokiaľ tieto základné princípy nerešpektoval
zákonodarca pri tvorbe právneho predpisu, mali by ich zohľadniť pri svojom rozhodovaní súdy, pretože
súdy sú pri svojom rozhodovaní v prvom rade viazané Ústavou SR. Oprávnený žiada, aby odvolací
súd dôkladne zvážil všetky nim uvádzané skutočnosti, a aby v záujme ochrany základných práv
oprávneného podal v zmysle čl. 125 Ústavy SR návrh na vyslovenie nesúladu ustanovení § 39

ods. 4, § 44 ods. 2 a § 57 ods. 1 písm. m) a § 243f Exekučného poriadku s článkami Ústavy SR
a odvolacie konanie do času rozhodnutia Ústavného súdu prerušil. Oprávnený ďalej uvádza, že v
súlade s novelou Exekučného poriadku doplnil návrh na vykonanie exekúcie a poskytol aj listinné
dôkazy na preukázanie týchto skutočností. Vychádzajúc z právnej úpravy platnej v čase vydania
exekučného titulu bolo jedinou podmienkou pre uplatnenie práva zo zmenky predloženie originálu
zmenky a súd nebol oprávnený skúmať žiadne ďalšie skutočnosti, okrem platnosti samotnej zmenky.

Zákonodarca uložil túto povinnosť oprávneným preto, aby mohol exekučný súd sám kvalifikovane
preskúmať, či spotrebiteľská zmluva obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky alebo existovalo
obmedzenie, či neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi. Exekučný súd zastavil
predmetnú exekúciu z dôvodu, že sa zmenkový súd nezaoberal Zmluvou o mimoriadnom medziúvere,
avšak nekonkretizoval jedinú neprijateľnú zmluvnú podmienku, žiadne obmedzenie alebo neprípustnosť

použitia zmenky a nekonkretizoval ani rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom, na ktoré zmenkový súd
neprihliadol. Vzhľadom na uvedené mal za to, že napadnuté rozhodnutie je nesprávne, exekučný súd
neúplne zistil skutkový stav veci, keď nevykonal navrhnuté dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností
v zmysle § 365 ods. 1 písm. e) CSP. Oprávnený si svoju zákonom stanovenú povinnosť doplniť návrh
splnil a v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekučný súd mal preskúmať doklady,

na základe ktorých mal určiť, či spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľné podmienky a len v tom
prípade zastaviť exekúciu. Rovnako mal aj preskúmať existenciu obmedzenie resp. neprípustnosti
použitia zmenky vo vzťahu k vymáhanému nároku, avšak zákaz použitia zmenky platí s účinnosť len
odo dňa 01.05.2014. V čase vystavenia zmenky teda neexistovalo žiadne obmedzenie a ani žiadny
zákaz čo do použitia zmenky ako zabezpečovacieho inštitútu vo vzťahu k spotrebiteľským zmluvám. V

tejto súvislosti dal do pozornosti spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu zo dňa 20.10.2015. S poukazom na použitie zmenky na zabezpečenie záväzku zo
Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, mal oprávnený za to, podľa úpravy účinnej v
čase podpisu zmluvy a v čase vystavenia zmenky nebol daný dôvod na zastavenie predmetnej exekúcie
v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd

napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil. Zároveň požiadal, aby konajúci súd podal návrh na
vyslovenie nesúladu ustanovení Exekučného poriadku § 39 ods. 4, § 44 ods. 2 a § 57 ods. 1 písm. m)
a § 243f Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1, čl. 20 a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a toto konanie do času
rozhodnutia Ústavného súdu prerušil.
3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

4. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015
Z. z.), ďalej len CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že
uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušiť a vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie podľa § 391 CSP. Návrh na prerušenie konania odvolací súd zamietol podľa
§ 162 ods. 3 CSP.

5. Podľa § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“, ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Podľa § 470 ods. 1 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.
7. Podľa § 164 CSP, ak sú neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne

alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo
ak súd dal na takéto konanie podnet.
8. Podľa § 162 ods. 1 CSP súd konanie preruší, ak: a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v
tomto konaní oprávnený riešiť, b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky
na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu SR (ďalej len ústavný

súd), návrh na začatie konania, c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom
EÚ podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie
prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí Ministerstvu spravodlivosti.9. Podľa § 162 ods. 2 CSP súd konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním uznesenia
o prerušení konania upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania.
10. Podľa § 162 ods. 3 CSP o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s

rozhodnutím vo veci samej.
11. Odvolací súd nevzhliadol žiaden dôvod na prerušenie konania tak obligatórny v zmysle ust. § 162
CSP, ako aj fakultatívny v zmysle § 164 CSP a preto návrh na prerušenie konania zamietol.
12. Podľa § 243h veta prvá zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, ak tento zákon v
§ 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa

predpisov účinných do 31. marca 2017.
13. Podľa ustanovenia § 39 ods. 4 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), v návrhu
na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému,
ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s
povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje
nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto

skutočnosti osvedčujú.
14. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017),
dôvodom na zastavenie exekúcie je, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo
vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol
v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2.

obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
15. Podľa ustanovenia § 243f ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), v
exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti
tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je
oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti

tohto zákona.
16. Podľa ustanovenia § 243f ods. 4 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), ak sa v
konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57
ods. 1 písm. m).
17. Podľa ustanovenia § 243f ods. 6 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), ak

oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný dôvod
na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní
exekúcie.
18. V preskúmavanej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 14.06.2007 domáhal
vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 12.476,57 eur s príslušenstvom,

a to na podklade exekučného titulu, ktorým je zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V
č.k. 1Zm/715/06-33 zo dňa 16.03.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 12.04.2007
čo do istiny a dňa 24.04.2007 čo do trov konania. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu
exekútorovi JUDr. Jozefovi Martišíkovi vydané dňa 11.07.2007.
19. V zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), oprávnený, ktorý

vymáha nárok zo zmenky na základe vykonateľného exekučného titulu od povinného ako fyzickej
osoby, bol po účinnosti novely Exekučného poriadku uskutočnenej zákonom č. 438/2015 Z. z. povinný
do 30 dní doplniť návrh na vykonanie exekúcie o opísanie rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú
vlastnéhovzťahuspovinným,akoajpriložiťdôkazy,ktorétietoskutočnostiosvedčujú.Medzitietodôkazy
možno zaradiť zmenku, zmluvu uzavretú medzi oprávneným (jeho právnym predchodcom) a povinným,

jej prípadne prílohy a dohodu o vyplnení zmenky. Ak si oprávnený túto zákonnú povinnosť splnil, je
povinnosťou exekučného súdu preskúmať, či je alebo nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa
ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (viď § 243f ods. 6).
20. S poukazom na ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený v zákonnej lehote doplnil
svoj návrh na vykonanie exekúcie. V doplnení uviedol, že pohľadávka vymáhaná v tejto exekúcii je

pohľadávkou z titulu nesplateného úveru poskytnutého povinnému pôvodným veriteľom Prvá stavebná
sporiteľňa, a.s., na základe Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere. Zaplatenie
pohľadávky z úveru bolo zabezpečené vlastnou zmenkou vystavenou povinným na rad spoločnosti Prvá
stavebná sporiteľňa, a.s. , ktorá zmenku indosovala v prospech oprávneného v tejto exekúcii. Z dôvodu
porušenia platobných povinností povinným a nezaplatenia úverovej pohľadávky v lehote jej splatnosti

bol nárok z nesplateného úveru uplatnený v zmenkovom konaní, v ktorom bolo o nároku zo zmenky
právoplatnerozhodnutévzmenkovýmplatobnýmrozkazompodč.k.1Zm/715/06-33,ktorýjeexekučným
titulom v tejto exekúcii. Oprávnený súdu predložil kópiu zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom
úvere a Dohodu o vydaní biankozmenky.21. Povinnosťou exekučného súdu bolo z predloženého doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie
preskúmať, či vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pričom existencia
spotrebiteľského vzťahu musí vychádzať z právnej normy účinnej v čase vzniku tohto právneho

vzťahu alebo či spotrebiteľská zmluva neobsahovala neprijateľné zmluvné podmienky, alebo zákonné
obmedzeniealeboneprípustnosťpoužitiazmenkyvspotrebiteľskýchvzťahochnaktorésúdvzákladnom
konaní neprihliadal, resp. či plnenie priznané zo zmenky nie je v rozpore s dobrými mravmi alebo so
zákonom.

22. Uvedená preskúmavacia povinnosť exekučného súdu vyplýva aj zo spoločného
stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodnoprávneho
kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. októbra 2015 R 93/2015 publikovaného
v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2015, ktoré je
aplikovateľné nielen na základné konanie (konanie o veci samej), ale aj na exekučné konanie a
podľa ktorého: I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí

bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek
okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou
uplatnenéhonároku,jetentoexoffopovinnýzabezpečiťprieskumnárokuvintenciáchmožnejabsolútnej
neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť
predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených

námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu
neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. II. Ak je vystaviteľom zmenky
spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu
platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne
námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného,

je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok
uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces
dosahuje.
23. Na základe uvedeného dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného
poriadku v spojení s § 243f ods. 4 Exekučného poriadku je daný, ak oprávnený v zákonom stanovenej

lehote doplnil svoj návrh na vykonanie exekúcie, zároveň ide o nárok vzniknutý zo spotrebiteľskej
zmluvy a súd v základnom konaní neprihliadol na konkrétne existujúce neprijateľné zmluvné podmienky
v neprospech spotrebiteľa, prípadne v spotrebiteľskej veci súd neprihliadol na existujúce zákonné
obmedzenie alebo existujúcu neprípustnosť použitia zmenky. Povinnosťou súdu v exekučnom konaní
je teda vyhodnotiť, v akej miere je uplatnený nárok zo zmenky primeraný a nad tento rámec vymoženie

nároku nepripustiť.
24. Exekučný súd zastaví exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v spojení s § 243f
ods. 4 Exekučného poriadku, ak má jednotlivé dôvody pre zastavenie predpokladané právnou normou
preukázané. Tieto skutočnosti však musí exekučný súd skúmať z individuálnych okolností každého
jednotlivého prípadu, ktoré vychádzajú zo skutkových zistení na základe oprávneným predložených

dokladov podľa ustanovenia § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v spojení s § 243f ods. 1 Exekučného
poriadku.
25. V rozhodovanej veci si oprávnený predložením zákonom vyžadovaných dokladov splnil dôkazné
bremeno a úlohou exekučného súdu bolo na základe doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie posúdiť
splnenie, resp. nesplnenie podmienok pre ďalšie vedenie exekúcie a následne rozhodnúť buď o

zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, alebo o pokračovaní exekúcie
podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku.
26. Tým, že súd prvej inštancie na základe oprávneným predložených listinných dôkazov neskúmal, či
zmenkový súd v základnom konaní prihliadol na konkrétne uvedené neprijateľné zmluvné podmienky,
prípadné existujúce obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo na prípadný rozpor s

dobrými mravmi, vec nesprávne právne posúdil z hľadiska existencie dôvodov na zastavenie exekúcie
podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v spojení s § 243f ods. 4 Exekučného
poriadku.
27. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm.
a), b) CSP a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1, 2 CSP.

28. V ďalšom konaní bude úlohou exekučného súdu v naznačenom smere posúdiť, či v rozhodovanej
vecijedanýdôvodnazastavenieexekúciepodľaustanovenia§57ods.1písm.m)Exekučnéhoporiadku
v spojení s § 243f ods. 4 Exekučného poriadku.29. Súd prvej inštancie bude v ďalšom konaní viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným
v tomto uznesení (§ 391 ods. 2 CSP).
30. Záverom odvolací súd uvádza, že toto rozhodnutie predstavuje zmenu oproti jeho doterajšej

rozhodovacejpraxivotázkeskúmaniadôvodovprezastavenieexekúciepodľa §57ods.1písm.m)
Exekučného poriadku. Medzičasom však Najvyšší súd Slovenskej republiky vydal v obdobných veciach
viacero rozhodnutí v ktorých dospel k odlišným záverom (napr. uznesenie sp. zn. 3Oboer/5/2017 zo
dňa 27. júna 2017, sp. zn. 3Oboer/10/2017 zo dňa 24. augusta 2017), preto Krajský súd v Trenčíne
pristúpil k prehodnoteniu svojej rozhodovacej činnosti v záujme jej zosúladenia s rozhodovacou praxou

Najvyššieho súdu SR v zmysle čl. 2 ods. 1, 2 CSP.
31. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).