Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. marec 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/26/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616205114
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6616205114.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity

Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v spore žalobcu
OTP Banka Slovensko, a. s., so sídlom Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31 318 916, proti žalovanej
Q. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. X, XXXX/XX, XXX XX R., v konaní o zaplatenie 20 554,27 € s
príslušenstvom o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 9C/106/2016-84 z 21.
10. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v treťom výroku, ktorým žalobu vo zvyšku zamietol a v štvrtom výroku
o trovách konania mení tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 2 565,39 € a úrok vo výške 7,39

% p. a. zo sumy 20 554,27 € od 19. apríla 2016 do zaplatenia.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie žalobu o zaplatenie dlžnej istiny úveru s príslušenstvom čiastočne o zaplatenie
sumy 2 565,39 € a zaplatenie úrokov vo výške 7,39 % ročne zo sumy 20 554,27 € zamietol. Žalovanej
uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 20 554,27 €, úroky vo výške 1 952,31 €, úroky z omeškania vo výške
978,69 €, poplatky vo výške 714,76 € a úrok z omeškania vo výške 1 % ročne zo sumy 20 554,27 € od 19.
apríla 2016 do zaplatenia. Konanie o zaplatenie 76,92 € čiastočne zastavil. Žalovanej uložil povinnosť

nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 89,89 %.
1.1 V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že sa žalobca podanou žalobou domáhal
od žalovanej zaplatenia dlžnej istiny úveru zo zmluvy o EASYOTP úvere č. 012/4021/12SU (ďalej
len „zmluva o úvere“) po predčasnom zosplatnení úveru zo strany žalobcu z dôvodu, že si žalovaná
svoj záväzok splácať úver v dohodnutých splátkach neplnila. Vyhlásenie úveru za predčasne splatný
nadobudlo účinnosť 19. augusta 2014. Žalobca si v konaní uplatnil voči žalovanej nárok na zaplatenie
dlžnej istiny 20 554,27 € spolu s dohodnutým úrokom z úveru kvantifikovaným k 18. aprílu 2016 v sume

4 517,70 €, kvantifikovaným úrokom z omeškania k 18. aprílu 2016 v sume 978,96 € a bežné úroky
z úveru vo výške 7,39 % p. a. z dlžnej istiny úveru, ako aj úroky z omeškania vo výške 1 % p. a. z
dlžnej istiny žiadal od 19. apríla 2016 až do zaplatenia. Poplatky vyčíslené sumou 714,76 € sú trovy
dražby nehnuteľnosti (záložné právo v zmysle zmluvy o úvere). Na požiadanie súdu prvej inštancie
vyčíslil žalobca zmluvný úrok ku dňu 19. augusta 2014 (ku dňu predčasnej splatnosti úveru) sumou 1
952,31 €. Prvoinštančný súd posúdil zmluvu o úvere podľa ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 ods. 1, § 53 ods. 9), ustanovenia § 565 a § 517 Občianskeho

zákonníka, podľa § 9 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,
ako aj podľa ustanovení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník o zmluve o úvere (§ 497 a §
499) a dospel k názoru, že žaloba je dôvodná len v časti zaplatenia dlžnej istiny z úveru vo výške 20554,27 € spolu s úrokom z omeškania kvantifikovaným za obdobie do 18. apríla 2016 sumou 978,96 €
a naďalej za obdobie od 19. apríla 2016 do zaplatenia vo výške 1 % ročne z dlžnej istiny. Zmluvné úroky
priznal žalobcovi len za obdobie do 19. augusta 2014 vo výške 1 952,31 € (deň nadobudnutia účinnosti

vyhlásenia o predčasnej splatnosti úveru). Súd zistil, že žalobca oznámil žalovanej zosplatnenie úveru
v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka písomným podaním zo dňa 5. augusta 2014. Predčasné
zosplatnenie úveru je podľa názoru súdu prvej inštancie jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý
umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorázové okamžité vrátenie celej požičanej sumy.
Žalobca ako veriteľ môže od dlžníčky požadovať zmluvné úroky len do vyhlásenia predčasnej splatnosti

úveru. Na zaplatenie zmluvných úrokov po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru nemá žalobca podľa
názoru súdu prvej inštancie nárok. Tento záver vyplýva z podstaty zmluvného úroku, ktorý je odplatou
za používanie finančných prostriedkov poskytnutých dlžníkovi do doby splatnosti úveru. Vyhlásením
predčasnej splatnosti úveru došlo k zániku zmluvného vzťahu medzi účastníkmi zmluvy o úvere.
1.2 Rozhodnutie o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 89,89
% je výsledkom porovnania úspechu a neúspechu sporných strán. Žalobcov neúspech predstavuje

zamietnutá pohľadávka 2 565,39 €, zastavenie konania v časti o 76,92 € a zamietnutá žaloba o
zaplatenie zmluvných úrokov vo výške 7,39 % ročne zo sumy 20 554,27 €. Súčet týchto súm má podľa
názoru súdu prvej inštancie predstavovať úspech žalobcu v spore v rozsahu 89,89 %. Žalovaná bola
podľavýpočtovprvoinštančnéhosúduúspešnávsporevrozsahu10,11%.Pomerúspechuaneúspechu
strán sporu súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku nevypočítal. Vo výroku

rozhodnutia uložil žalovanej povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania „v pomere 89,89 %“.

2. Proti tretiemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd žalobu o zaplatenie 2 565,39 € a
o zaplatenie úrokov vo výške 7,39 % ročne zo sumy 20 554,27 € (od 19. apríla 2016 do zaplatenia)
zamietol, podal odvolanie žalobca. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že po vyhlásení

predčasnej splatnosti úveru nemá žalobca nárok na zaplatenie zmluvných úrokov z úveru. Uplatnil jediný
odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej
aj „C. s. p.“), že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie spočíva podľa názoru žalobcu v nesprávnej
aplikácii ustanovenia § 497, § 502 ods. 1 a § 503 Obchodného zákonníka súdom prvej inštancie, z

ktorých vyplýva povinnosť dlžníka platiť úrok z úveru až do vrátenia úveru. Povinnosť dlžníčky platiť
úrok z poskytnutého úveru okrem týchto ustanovení zákona vzniká tiež na základe zmluvných dojednaní
v zmluve o úvere. Zmluva o úvere vyhlásením predčasnej splatnosti úveru nezanikla. Vyhlásenie
predčasnej splatnosti úveru a odstúpenie od zmluvy predstavujú dva rozličné inštitúty. Veriteľov nárok
voči dlžníkovi na zaplatenie zmluvného úroku nezanikol a trvá až do úplného splatenia istiny pohľadávky.

Na podporu svojho názoru poukázal žalobca na rozhodnutia odvolacích súdov, Krajského súdu Košice
sp. zn. 4Cob/146/2013 z 24. 01. 2004 a Krajského súdu v Nitre sp. zn. 25Co/140/2013 zo 16. 10.
2013. Úročenie spotrebiteľského úveru bežnými úrokmi až do doby vrátenia poskytnutých prostriedkov
priamo upravoval aj zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a nepriamo ho predpokladá aj
zákon č. 129/2010 Z. z. ako lex specialis pre oblasť spotrebiteľských úverov (vo vzťahu k Obchodnému

zákonníku ako lex generalis). Zákon č. 258/2001 Z. z. v § 6 ods. 1 uvádzal, že spotrebiteľ má povinnosť
uhradiť úrok len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia. Zákon č.
129/2010 Z. z. zase v ustanoveniach týkajúcich sa odstúpenia spotrebiteľa od zmluvy uvádza, že dlžník
(spotrebiteľ) je povinný zaplatiť veriteľovi istinu a úrok z tejto istiny odo dňa, keď sa spotrebiteľský úver
začal čerpať až do dňa splatenia istiny. Právne posúdenie prvoinštančného súdu v tom, že žalobca má

nárok na zaplatenie zmluvného úroku len do doby splatnosti istiny úverovej pohľadávky predstavuje
teda nesprávne právne posúdenie veci. Právnym výkladom, podľa ktorého by dlžníci v omeškaní (t. j. po
splatnosti pohľadávky) boli povinní platiť len zákonné úroky z omeškania a nie sú povinní platiť zmluvné
úroky z poskytnutého úveru, by došlo k legalizovaniu zvýhodnenia neplatiacich dlžníkov (s povinnosťou
platiť zákonné úroky z omeškania na úrovni v súčasnosti 5 % p. a.) oproti platiacim klientom (s úrokovou

sadzbou na úrovni úrokovej sadzby žalovaného vo výške 7,39 % p. a.).
2.1 Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalovanej uloží, aby do troch
dní odo dňa právoplatnosti rozsudku zaplatila žalobcovi zvyšok vyčísleného úroku 2 565,39 € a úrok vo
výške 7,39 % p. a. zo sumy 20 554,27 € od 19. apríla 2016 do zaplatenia.

3. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

4. Spor na Okresnom súde Lučenec začal 28. apríla 2016 za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok, ktorý bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený § 473 Civilného sporového poriadku. Podľa §470 ods. 1, 2 C. s. p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5. Krajský súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa § 34 C. s. p. prejednal vec bez
nariadenia odvolacieho pojednávania z dôvodu, že skutkový stav zistený súdom prvej inštancie
zodpovedá obsahu spisu, dôkazy vykonané súdom prvej inštancie nebolo potrebné doplniť ani
zopakovaťaprejednanievecinaodvolacompojednávanínevyžadujedôležitýverejnýzáujem(§385ods.

1 C. s. p.). Odvolací súd viazaný skutkovým stavom súdu prvej inštancie (§ 383 C. s. p.), ako aj rozsahom
a odvolacími dôvodmi žalobcu (§ 379, § 380 ods. 1 C. s. p.) preskúmal vec z hľadiska uplatneného
odvolacieho dôvodu žalobcom a dospel k názoru, že odvolanie je dôvodné a preto rozhodnutie súdu
prvej inštancie v napadnutej časti (tretí výrok) a závislom výroku o trovách konania poľa § 388 C. s.
p. zmenil.

6. Súdom zistený skutkový stav možno zhrnúť takto:
žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníčke na základe zmluvy o EASYOTP úvere č.
012/4021/12SU z 13. 07. 2012 účelový spotrebný úver zabezpečený nehnuteľnosťou v sume 20 880,- €
a žalovaná sa zaviazala použiť úver dohodnutým spôsobom na dohodnutý účel a poskytnutý úver vrátiť
banke, zaplatiť úrok, príslušenstvo a poplatky podľa zmluvy. Zmluva o úvere bola uzavretá podľa § 497

a nasledujúce Obchodného zákonníka a úver bol poskytnutý za účelom nadobudnutia nehnuteľnosti
označenej ako byt zapísaný na LV č. XXXX pre katastrálne územie, okres a obec R. vo vlastníctve R. Y.
a M. Y. spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu.
V článku 2 zmluvy o úvere si dohodli strany zabezpečenie úveru záložným právom na nehnuteľnosť
- byt, ktorý mala žalovaná za poskytnutý úver nadobudnúť. Druhým spôsobom zabezpečenia úveru

bola dohoda o zrážkach zo mzdy žalovanej. Podľa zmluvy mala žalovaná splácať úver v mesačných
anuitných splátkach zahŕňajúcich splátku istiny aj úroku počnúc dňom 10. 09. 2012 s konečnou
splatnosťou úveru 10. 07. 2032. Úver bol podľa dohody účastníkov zmluvy o úvere úročený úrokmi
vo výške 7,19 % p. a.. V prípade podstatných porušení zmluvných povinností žalovanou ako dlžníkom
bola podľa článku VII. bod 2 písm. e) zmluvy o úvere banka oprávnená vyhlásiť úver alebo jeho časť

za splatný, vrátane úrokov a poplatkov jednorázovo pred termínom splatnosti. V článku VII. bod 5
zmluvy o úvere je uvedené, že dlžník je povinný vrátiť nesplatený úver spolu s úrokmi, poplatkami a s
príslušenstvom najneskôr do 10 kalendárnych dní odo dňa doručenia oznámenia o odstúpení od zmluvy
alebo oznámenia o vyhlásení úveru za splatný. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere v zmysle
článku VIII. bod 2 zmluvy o úvere boli Všeobecné obchodné podmienky OTP banky Slovensko, a. s.

pre poskytovanie spotrebných úverov pre obyvateľstvo v znení účinnom od 01. 01. 2012. Listom zo 4.
marca 2014 doručenom žalovanej 7. marca 2014 vyzval žalobca žalovanú, ktorá v tom čase už bola
v omeškaní so splácaním úveru viac ako tri mesiace o uhradenie dlžnej čiastky po lehote splatnosti
vyčíslenej ku dňu 04. 11. 2013 na 2 147,41 €. V tomto liste upozornil žalobca žalovanú podľa § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka, že v prípade nevyrovnania svojich záväzkov po lehote určenej v tejto

výzve vyhlási žalobca úver za predčasne splatný, čím stratí žalovaná možnosť splácať úver mesačnými
splátkami a banka bude požadovať splatenie celého úveru do 10 dní od doručenia vyhlásenia úveru
za predčasne splatný. Vyhlásenie úveru za predčasne splatný uskutočnil žalobca listom z 5. augusta
2014 doručenom žalovanej 08. 08. 2014, v ktorom banka žalovanej oznámila, že vyhlasuje predčasnú
splatnosť celého úveru vrátane úrokov a poplatkov, že účinnosť vyhlásenia úveru za predčasne splatný

nastáva 10. deň odo dňa doručenia tejto výzvy a bol vyčíslený zostatok dlhu k 5. augustu 2014. Na
úver zaplatila žalovaná podľa prehľadu úhrad predloženého žalobcom 972,20 €, z ktorých na úhradu
istinu bolo použitých 204,34 €, na úhradu úrokov 657,44 €, na úhradu úroku z omeškania 3,92 € a na
úhradu poplatkov 106,50 €. Žalobu o zaplatenie dlžnej sumy doručil Okresnému súdu Lučenec žalobca
28. apríla 2016. V žalobe vyčíslil žalobca zostatok nesplatenej istiny k 18. aprílu 2016 na 20 554,27 €,

nezaplatený bežný úrok úveru k 18. 04. 2016 na 4 517,70 €, úrok z omeškania k 18. aprílu 2016 na
978,96 € a okrem kvantifikovaných úrokov a úrokov z omeškania požadoval žalobca aj platenie bežného
úroku úveru vo výške 7,39 % p. a. z dlžnej istiny od 19. apríla 2016 do zaplatenia a zaplatenie úroku
z omeškania vo výške 1 % p. a. z dlžnej istiny od 19. apríla 2016 do zaplatenia. Uplatnil si aj nárok na
zaplatenie poplatkov vo výške 714,76 €. Po výzve súdu prvej inštancie rozčlenil žalobca dlžné úroky

z úveru na obdobie do zosplatnenia dňom 19. augusta 2014 na 1 952,31 € a po zosplatnení od 19.
augusta 2014 do 18. apríla 2016 na 2 565,39 €.7. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi všetky uplatnené nároky okrem zmluvného úroku z úveru za
obdobie od 19. augusta 2014 do 18. apríla 2016 vo výške 2 565,39 € a zmluvných úrokov vo výške
7,39 % p. a. z dlžnej istiny 20 554,27 € za obdobie od 19. apríla 2016 do zaplatenia. Tento zamietajúci

výrok bol napadnutý odvolaním žalobcu. Úlohou odvolacieho súdu je posúdiť, či odvolací dôvod podľa
§ 365 ods. 1 písm. h) C. s. p. (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci) vo vzťahu k vyslovenému názoru súdu prvej inštancie, že po zosplatnení úveru stratil
žalobca nárok na dohodnuté úroky z úveru je správny alebo ide o nesprávne právne posúdenie veci,
ako to namieta žalobca.

8. Súd prvej inštancie podľa dôvodov rozhodnutia podriadil zmluvu o úvere nielen ustanoveniam
Obchodného zákonníka, ale aj zákonu č. 129/2010 Z. z., ktorý v § 1 ods. 3 písm. b), c), d) vylučoval
aplikáciu tohto zákona na úvery zabezpečené záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je
nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti a ktorého lehota splatnosti je viac
ako 10 rokov. Účelom poskytnutého úveru žalovanej bolo nadobudnutie vlastníckeho práva k bytu č.

18 v bytovom dome súpisného čísla 2900 spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu vedených na LV č. XXXX pre katastrálne územie R., ktorého lehota
splatnostibola20rokovanávratnosťmalabyťzabezpečenázáložnýmprávonakupovanúnehnuteľnosť.
Či bolo záložné právo na nehnuteľnosť v zmysle zmluvy o úvere zriadené, zo spisu nevyplýva. Pre
vylúčenie aplikácie zákona č. 129/2010 Z. z. na zmluvu o úvere uzavretú medzi stranami sporu postačí,

že účelom úveru bolo nadobudnutie vlastníckych práv k nehnuteľnosti a splatnosť úveru bola viac ako
10 rokov. Napriek uvedenému žalobca nevytýka súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie
veci podľa ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z., nesúhlasí iba so záverom súdu prvej inštancie, že
po zosplatnení môže žalobca od dlžníčky požadovať zmluvné úroky len do vyhlásenia predčasnej
splatnosti úveru. Tento svoj záver súd prvej inštancie osobitne nezdôvodňoval, odkázal v bode 24

odôvodnenia len na ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktoré musí veriteľ pri zosplatnení
úveru poskytnutého spotrebiteľovi dodržať.

9. Zmluva o úvere uzavretá medzi stranami sporu je zmluvou spotrebiteľskou nepodliehajúcou zákonu
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“), pretože zákon č. 129/2010 Z. z. v
znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere (do 31. 12. 2012) aplikáciu tohto zákona na druh úveru
poskytnutý žalovanej v § 1 ods. 3 písm. b), c), d), e) výslovne vylučoval. Otázky vzniku zmluvného vzťahu
zo zmluvy o úvere, práv a povinností strán, ktoré zo zmluvného vzťahu vyplývajú, riešenia otázok, na akú
dobu je dlžník povinný platiť úroky z poskytnutého úveru, vzťah úrokov z úveru a úrokov z omeškania,

výšku úrokov z omeškania, sú predmetom úpravy zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej
aj „Obchodný zákonník“). Zmluva o úvere je v zmysle § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka
v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere tzv. absolútnym obchodom a preto bez ohľadu na
povahu účastníkov zmluvy o úvere je potrebné pri posudzovaní tohto právneho vzťahu vychádzať aj z
ustanovení Obchodného zákonníka o zmluve o úvere § 497 a nasledujúce.

10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (znenie zákonných
ustanovení Obchodného zákonníka ku dňu uzavretia zmluvy o úvere bude odvolací súd aplikovať v
celom texte odôvodnenia rozhodnutia) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykleúrokypožadované

za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednanú
úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v
najvyššej prípustnej výške.

12. Žalobca doložil súdu dôkaz o tom, že výzvu na zaplatenie záväzku zo zmluvy o úvere aj oznámenie o

vyhlásení úveru za predčasne splatný doručil žalovanej do vlastných rúk. Žalovaná sa súdneho konania
nezúčastňovala z dôvodu, že si zásielky odosielané súdom na adresu jej bydliska evidovanú v Registri
obyvateľov Slovenskej republiky nepreberala. Pojednávania dňa 21. 10. 2016, na ktorom súd prvej
inštancie vo veci rozhodol, sa nezúčastnila žiadna zo strán. Súd prvej inštancie sám konštatoval, žemedzi stranami je sporná skutočnosť, či je dôvodné priznať žalobcovi zmluvné úroky aj po vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 19. apríla 2014. Priamo v zápisnici sudkyňa uviedla, že po dátume
zosplatnenia úveru žalobcovi zmluvné úroky neprináležia. V súlade s týmto záverom aj vo veci samej

rozhodla a rozhodnutie odôvodnila. Úlohou odvolacieho súdu je v dôsledku odvolania žalobcu posúdiť,
či súd prvej inštancie zaujal správny právny názor k časti uplatňovaného nároku zodpovedajúceho
dohodnutým úrokom z úveru vo výške 2 565,39 € vyčísleným žalobcom za obdobie od 19. augusta
2014 do 18. apríla 2016 a úrokom z úveru vo výške 7,39 % p. a. zo sumy 20 554,27 € za obdobie
od 19. apríla 2016 do zaplatenia, ktoré nepriznal žalobcovi s odôvodnením, že žalobcovi vznikol nárok

na zmluvný úrok len do zosplatnenia úveru, pretože po zosplatnení úveru ako sankcia za omeškanie s
platením dlhu nastupuje zákonný úrok z omeškania. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (v znení
účinnom ku dňu uzavretie zmluvy o úvere, ktoré zostalo nemenné aj ku dňu zosplatnenia úveru), ak ide o
plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach môže dodávateľ uplatnil právo podľa
§ 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania zo zaplatením splátky a keď súčasne upozornil
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

13. Zákonný postup podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka žalobca dodržal. Túto skutočnosť v
dôvodoch rozhodnutia nespochybňuje ani súd prvej inštancie. Na konštatovanie v bode 24. odôvodnenia
súdu prvej inštancie, že v prípade spotrebiteľskej zmluvy je žalobca pri zosplatnení úveru povinný
dodržiavať ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nadväzuje jeho právny záver, že pokiaľ k

zosplatneniu došlo, žalobca ako veriteľ môže oprávnene od dlžníčky požadovať zmluvné úroky len do
vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Z ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka takýto záver
podľa názoru odvolacieho súdu vyvodiť nie je možné.

14.Podstatnýmináležitosťamizmluvyoúverepodľa§497Obchodnéhozákonníkajeurčeniezmluvných

strán, výšky úveru a záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie dlžníka peňažné prostriedky v dohodnutej
výške, ako aj záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky. Obchodný zákonník
nemá priamu úpravu, z ktorej by vyplývalo, či veriteľovi patria zmluvné úroky v prípade predčasného
zosplatnenia úveru iba do okamihu tohto zosplatnenia alebo mu tieto úroky patria až do doby konečného
vrátenia peňažných prostriedkov dlžníkom. Takáto úprava absentuje aj pri zmluve o pôžičke podľa §

657 Občianskeho zákonníka alebo v zákone č. 129/2010 Z. z.. Snahou zákonodarcu o úpravu tejto
otázky priamo v Občianskom zákonníku bola navrhovaná zmena ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka zákonom č. 106/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov tak, že sa na konci
tohto ustanovenia mala pripojiť veta: „úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov patria dodávateľovi

len do uplatnenia práva podľa § 565“. Navrhovanú zmenu odôvodňovala dôvodová správa nasledovne:
„V súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok sa zavádza nové pravidlo, podľa ktorého úroky
za poskytnutie peňažných prostriedkov patria dodávateľovi len do uplatnenia práva podľa § 565
Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na nejednoznačnosť výkladu a neprimerané postupy niektorých
veriteľov sa jednoznačne zakotvuje, že tzv. odplatné úroky budú veriteľovi patriť výhradne len do

okamihu uplatnenia práva na jednorazové zosplatnenie úveru alebo pôžičky poskytnutej spotrebiteľovi
v súlade s § 53 ods. 9 OZ. Z uvedeného plynie, že veriteľ si nebude môcť po jednorázovom zosplatnení
uplatniť úroky za čas, ktorý by mala úverová zmluva ešte trvať bez výhody postupného splácania dlhu
spotrebiteľomvsplátkach.Povedanéinak,akbolúverdojednanýnadobu10rokov,v3.rokudošlokjeho
jednorázovému zosplatneniu podľa § 53 ods. 9 OZ, za obdobie zvyšných 7 rokov už veriteľovi nebudú

patriť odplatné úroky. V týchto prípadoch bude mať po jednorazovom zosplatnení veriteľ nárok len na
úroky z omeškania, ktorými sa bude úročiť celá výška dlhu spotrebiteľa, ktorá sa ustálila v dôsledku
uplatnenia práva na jednorázové zosplatnenie úveru“. Navrhovaná zmena sa do zákona č. 106/2014 Z.
z. nepremietla v dôsledku pozmeňujúceho návrhu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej
republiky, ktorý uznesením z 18. marca 2014 č. 392a navrhol v článku I. vypustiť bod 5 v znení: „V § 53

ods. 9 sa na konci pripája táto veta: Úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov patria dodávateľovi
len do uplatnenia práva podľa § 565“ z dôvodu možného spôsobenia problémov v aplikačnej praxi.

15. Odvolaciemu súdu sú z jeho rozhodovacej činnosti známe rozhodnutia súdov prvej a druhej inštancie
vychádzajúce z názoru, že úroky z úveru prináležia veriteľovi len za čas do splatnosti dlhu (napríklad

rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 25Co/400/2014 z 29. 07. 2015, rozsudok Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 19Co/4/2017 zo 16. 02. 2017, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
15Co/296/2016), ale aj opačné rozhodnutia obsahujúce názor, že povinnosť platiť úroky za poskytnutie
peňažných prostriedkov v spotrebiteľských vzťahoch trvá aj po splatnosti pohľadávky až do vráteniaúveru (napríklad uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 14Co/41/2014, rozsudok Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/432/2015, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 14Co/108/2014),
čím odvolací súd poukazuje na to, že prax súdov pri rozhodovaní o nároku na zmluvné úroky z úveru

po jeho zosplatnení je rôzna.

16. Neuhradenie splatných peňažných záväzkov v termíne ich splatnosti sa podľa článku VII. bod 1
zmluvy považovalo za podstatné porušenie zmluvných povinností dlžníka. Pri podstatnom porušení
zmluvných povinností dlžníka bola banka podľa článku VII. bod 2 písm. e) zmluvy o úvere oprávnená

vyhlásiť úver alebo jeho časť za splatný, vrátane úrokov a poplatkov jednorázovo pred termínom
splatnosti. Žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru, vrátane úrokov a poplatkov oprávnene, len z
dôvodu porušenia povinností dlžníka splácať úver. V zmluve bolo dohodnuté, že v prípade oznámenia
banky o vyhlásení úveru za splatný je dlžník povinný vrátiť nesplatený úver spolu s úrokmi, poplatkami a
príslušenstvomnajneskôrdo10kalendárnychdníoddoručeniaoznámeniaovyhláseníúveruzasplatný.

17. Podstatnou otázkou pre rozhodnutie o odvolaní žalobcu je, či je možný súbeh úrokov z úveru
aj úrokov z omeškania alebo sa navzájom vylučujú. Ustanovenie § 503 Obchodného zákonníka
neupravuje dobu, dokedy je dlžník povinný platiť úroky z úveru, iba splatnosť úrokov a dispozitívne
v odseku 3 poslednej vete povinnosť dlžníka zaplatiť úroky len za dobu od poskytnutia do vrátenia
peňažných prostriedkov v prípade vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov dlžníkom pred dobou

určenou v zmluve. Zo žiadneho ustanovenia Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka, či
zákona č. 129/2010 Z. z. nevyplýva zákaz dohody účastníkov úverovej zmluvy o povinnosti dlžníka
platiť úroky z úveru až do úplného splatenia úveru. Prípustnosť dohody účastníkov zmluvy o úvere o
povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov vyplýva aj
z judikatúry Najvyššieho súdu Českej republiky, ktorá je aplikovateľná v Slovenskej republike vzhľadom

na v minulosti totožnú a v súčasnosti príbuznú právnu úpravu úverov poskytnutých spotrebiteľom. V
rozhodnutí sp. zn. 33Odo/657/2005 z 27. 06. 2017 Najvyšší súd Českej republiky vyslovil záver, že
nie je možné vylúčiť, aby si zmluvné strany pri peňažnej pôžičke dohodli úroky aj za dobu, počas
ktorej bude istina dlžníkom skutočne užívaná (do jej faktického vrátenia veriteľovi) teda aj za dobu,
počas ktorej je dlžník v omeškaní so splnením svojho záväzku z dôvodu, že istinu v dohodnutej dobe

splatnosti veriteľovi nevráti. Najvyšší súd v tomto rozhodnutí výslovne uviedol, že zmluvné úroky sú
odmenouzaužívanieistiny,úrokzomeškaniapredstavujezákonnúsankciuzaomeškaniezozaplatením
istiny a oba nároky môžu existovať vedľa seba. Z hľadiska posúdenia doby, za ktorú boli pri peňažnej
pôžičke dohodnuté úroky, bude preto vždy určujúci obsah zmluvy podľa dohody zmluvných strán. O
možnom súbehu dohodnutých úrokov a úrokov z omeškania pri pôžičke je rozhodnutie Najvyššieho

súdu Českej republiky z 24. 07. 2014 sp. zn. 33Cdo/1401/2014. Najvyšší súd tu zdôraznil, že oba úroky
môžu byť veriteľom požadované vedľa seba bez ohľadu na skutočnosť, či sa jedná alebo nejedná o
občianskoprávny vzťah. S odkazom na ďalšie svoje rozhodnutia (sp. zn. 33Odo/518/2003 z 25. 09.
2003, sp. zn. 33Odo/657/2005 z 27. 06. 2007, sp. zn. 33Cdo/1401/2014 z 24. 07. 2014) Najvyšší súd
Českej republiky v rozhodnutí z 21. 08. 2014 sp. zn. 33Cdo/212/2014 dal jednoznačnú odpoveď, že

„dohodnuté úroky z úveru predstavujú odmenu za požičanie peňazí a úroky z omeškania sú sankciou
za porušenie povinností, t. j. za nezaplatenie dlhu riadne a včas. Kým povinnosť dlžníka zaplatiť
veriteľovi dohodnuté úroky vzniká zo záväzku v zmluve, povinnosť platiť úroky z omeškania vyplýva
bez ďalšieho zo zákona ako dôsledok omeškania so splnením dlhu. Aj keď dlžník nie je v omeškaní
so splnením dlhu, môže veriteľ požadovať dohodnuté úroky a úroky z omeškania môže požadovať pri

omeškaní dlžníka aj u bezúročnej (bezodplatnej) pôžičky. Dohodnuté úroky a úroky z omeškania sú
príslušenstvom pohľadávky (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka), majú však iný právny dôvod a veriteľ
ich môže požadovať vedľa seba. Z uvedeného výkladu vyplýva záver, že pre posúdenie primeranosti
výšky úrokového zaťaženia nie je možné obe sadzby úrokov sčítať a že zákonné úroky z omeškania
nenahradzajú od splatnosti pohľadávky úroky, ktoré si strany dohodli“.

18. Odvolaciemu súdu je známe uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS
476/2012 z 18. septembra 2012, ktorým bola odmietnutá sťažnosť sťažovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č. k. 29C/131/2011-127 z 23. novembra 2011 a rozsudku Krajského súdu v
Prešove č. k. 1Co/30/2012-145 z 30. mája 2012, v ktorých s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/143/98 neboli žalobcovi v súdnom spore priznané zmluvné
úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov na základe zmluvy o úvere po splatnosti dlhu z
dôvodu, že namietané rozhodnutie krajského súdu nie je možné považovať za svojvoľné alebo zjavne
neodôvodnené, resp. za také, ktoré by popieralo zmysel práva na súdnu ochranu, keď krajský súdstotožňujúc sa s rozhodnutím okresného súdu s poukazom na štandardnú obchodnoprávnu judikatúru v
oblastiúrokovzúverupotvrdilrozhodnutieokresnéhosúduporozšírenívecnejargumentácienapodporu
správnosti odôvodnenia rozsudku okresného súdu. Napriek tomu odvolací súd podľa § 388 C. s. p.

zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a vyhovel žalobe v časti zmluvných úrokov po dobe splatnosti
úveru, pretože rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako súdu odvolacieho vo veci sp.
zn. 4Obo/143/98 s poukazom na ďalšie citované rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky a
všeobecných súdov Slovenskej republiky už nie je možné považovať za štandardnú obchodnoprávnu
judikatúru ani ustálenú súdnu prax.

19. Odvolací súd považujúc odvolanie žalobcu za dôvodné uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
dohodnuté úroky z nesplatenej istiny 20 554,27 € za obdobie od 19. augusta 2014 do 18. apríla 2016 a
vo výške 7,39 % ročne z dlžnej sumy 20 554,27 € za obdobie od 19. apríla 2016 do zaplatenia.

20. Výrok o trovách konania je podľa § 379 písm. a) C. s. p. závislým výrokom na rozhodnutí vo veci

samej. Podľa § 396 ods. 2 C. s. p., ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu
trov konania na súde prvej inštancie. Odvolací súd v súlade s § 396 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1
a § 255 ods. 1 C. s. p. zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie aj vo výroku o trovách konania tak, že
žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní
od právoplatnosti rozsudku z dôvodu, že po zmene rozhodnutia vo veci samej sa žalobca považuje za

úspešnú stranu v rozsahu 100 % tak v prvoinštančnom, ako aj odvolacom konaní. O výške náhrady trov
konania pred súdom prvej inštancie a odvolacím súdom rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 C. s. p. súd
prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej

inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).