Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. marec 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/295/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813226947
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3813226947.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov

JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobkyne: T. D., bytom J. B. XX, zastúpená
advokátom JUDr. Jaroslavom Hujíkom, Hviezdoslavova 3, Prievidza, proti žalovanému: D. D., bytom
O. XX, zastúpený advokátom JUDr. Jozefom Námešným, Nábr. sv. Cyrila 47, Prievidza, o nahradenie
vyhlásenia vôle na uzavretie zmluvy, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prievidza
zo dňa 5. júna 2017, č. k. 8C/187/2013 - 178, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu doručenú súdu 31.12.2013 a žalobu doručenú
súdu 20.11.2014 zamietol a žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v podiele 100
%.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa prvou žalobou doručenou súdu 31.12.2013 proti žalovanému
domáhala nahradenia vyhlásenia vôle žalovaného, a to uzavretia zmluvy, na základe ktorej bude
žalovaný zaviazaný previesť na žalobkyňu spoluvlastnícky podiel 1/3 na pozemkoch v katastrálnom

území Prievidza označených ako parcela číslo XXXX/XX, orná pôda, 18.295 m2 a parcela číslo XXXX/
X, orná pôda, 2.264 m2 (ďalej len „sporné pozemky“) za už pri uzavretí zmluvy o budúcej zmluve
zaplatenú kúpnu cenu. Žalobu žalobkyňa odôvodnila uzavretou zmluvou o budúcej kúpnej zmluve, ktorú
predložila v osvedčenej kópii. Okrem toho sa žalobkyňa domáhala zaplatenia zmluvnej pokuty 1.659,70
eur v dôsledku toho, že žalovaný na výzvu kúpnu zmluvu neuzavrel. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť
a tvrdil, že zmluva o budúcej kúpnej zmluve predložená žalobkyňou takto uzavretá nebola, lebo v čl.
VII tejto zmluvy bol dátum, do ktorého mala byť uzavretá kúpna zmluva uvedený nie do 31.12.2012,

ale do 31.12.2008. Na výzvu originál podľa neho takto uzavretej zmluvy nepredložil. Žalobkyňa sa
druhou žalobou doručenou súdu 20.11.2014 proti žalovanému domáhala nahradenia vyhlásenia vôle
žalovaného, a to uzavretia zmluvy, na základe ktorej bude žalovaný zaviazaný previesť na žalobkyňu
nehnuteľnosti (všetko zastavané plochy a nádvoria) v katastrálnom území Prievidza zapísané na liste
vlastníctva číslo 9085, a to: parcela číslo 1403/2 18 m2, 1403/3 18 m2, 1403/5 33 m2, 1403/8 244 m2,
1403/12 638 m2, 1403/13 414 m2, 1436 18 m2, 1437 18 m2, 1438 18 m2, 1439/2 17 m2, 1440/2 15
m2, 1441/2 12 m2, 1442/2 10 m2, 1443/2 8 m2, 1444/2 6 m2, 1445/22 1 m2, 1445/3 3 m2, 1446/2 3

m2, 1446/3 1m2, 1447/2 5 m2, 1448/2 7 m2, 1449/2 9m2, 1450/2 11 m2, 1451/2 13 m2, 1452/2 15 m2,
1453/2 17 m2, parcela číslo 1454 18 m2, 1455 18 m2, 1456/2 17 m2, 1457/4 38 m2, 1481/10 1575 m2,
1481/11 286 m2, 1871/6 514 m2, 1871/8 81 m2, 1871/9 285 m2, 1871/12 2217 m2, 1871/13 2128 m2,
3264/33 3736 m2, 3264/34 41 m2 za už pri uzavretí zmluvy o budúcej zmluve zaplatenú kúpnu cenu, ato na základe zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, ktorá bola uzavretá v mene žalovaného jeho zástupcom
- manželom žalobkyne. Okrem toho sa žalobkyňa domáhala zaplatenia zmluvnej pokuty 1.659,70 eur
v dôsledku toho, že žalovaný na výzvu kúpnu zmluvu neuzavrel. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a

tvrdil, že manžela žalobkyne nesplnomocnil na to, aby v jeho mene uzavrel zmluvu, na základe ktorej
by bol oprávnený uzavierať zmluvy týkajúce sa uvedených pozemkov.

3. Vo vzťahu k prvej žalobe z vykonaného dokazovania a medzi stranami to ani nebolo sporné
vyplynulo, že spoluvlastnícke podiely na sporných pozemkoch nadobudli pôvodne kúpou z roku 2006

do podielového spoluvlastníctva, a to každý v 1/3 žalovaný, žalobkyňa s manželom a tretia osoba.
Medzi stranami nebolo sporné, že z dôvodu začatia podnikania žalovanou a s tým spojeného zrušenia
bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobkyne s jej manželom, žalobkyňa a jej manžel zmluvou
z 27.4.2007 previedli na žalovaného, s ktorého otcom v tom čase boli v priateľskom vzťahu, svoj 1/3
spoluvlastnícky podiel, pričom už pri tomto prevode sa dohodli na tom, že tento spoluvlastnícky podiel
prevedie na nich žalovaný späť. Okrem toho žalovaný v tomto období nadobudol aj spoluvlastnícky

podiel tretej osoby, pričom sa so žalobkyňou dohodol, že i tento spoluvlastnícky podiel prevedie na
žalobkyňu. Teda medzi stranami nebolo sporné, že v roku 2007 sa dohodli na tom, že výlučným
vlastníkom sporných nehnuteľností sa z dôvodov na strane žalobkyne stane načas žalovaný, ktorý
následne prevedie pôvodný spoluvlastnícky podiel žalobkyne a jej manžela a tretej osoby, teda
spoluvlastnícky podiel 2/3 na žalobkyňu. Podstatou skutkového rozporu medzi žalobkyňou a žalovaným

bolo to, že podľa žalobkyne malo v roku 2007 medzi ňou a žalovaným dôjsť k dohode aj o tom,
že žalobkyňa mala v tomto období od žalovaného kúpou, resp. vyporiadaním starých dlhov, ktoré
vznikli žalovanému, resp. jeho otcovi, voči žalobkyni a jej manželovi pri kúpe z roku 2006, nadobudnúť
aj zvyšný 1/3 podiel sporných nehnuteľností. Žalovaný, ktorý sa na právnych úkonoch týkajúcich
sa nehnuteľností zúčastňoval len formálne, keďže všetky veci za neho vybavoval jeho otec, takéto

dojednanie poprel a tvrdil, že na žalobkyňu sa zaviazal previesť len podiel 2/3. Formálnym prejavom
tohto skutkového rozporu medzi žalobkyňou a žalovaným bolo to, že medzi nimi bol sporný obsah
zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy. Vo vzťahu k tejto zmluve nebolo medzi stranami sporné to,
či medzi nimi, a to žalovaným ako budúcim predávajúcim a žalobkyňou ako budúcou kupujúcou bola
20.9.2007 uzavretá zmluva, v ktorej bolo okrem iného dojednané, že žalovaný sa zaväzuje na žalobkyňu

previesť okrem iného 2/3 spoluvlastnícky podiel na sporných pozemkoch za už zaplatenú kúpnu cenu.
Sporné však medzi stranami bolo dokedy bol žalobca povinný takúto kúpnu zmluvu uzavrieť. Zatiaľ čo
žalovaný tvrdil, že v zmluve bolo dojednané, že kúpna zmluva sa má uzavrieť do 31.12.2008, žalobkyňa
tvrdila, že povinnosť uzavrieť zmluvu bolo stanovená do 31.12.2012. Na túto spornú skutočnosť bola
žalobkyňou predložená listina, ktorý súd vykonal ako dôkaz (čl. 3 - 5, čl. 89, príloha B), a to obcou

Malá Čausa 6.2.2012 osvedčená fotokópia zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, ktorej uzavretie bolo
datované dňom 2.4.2017, no podpis žalovaného na zmluve bol osvedčený obcou Veľká Čausa až
20.9.2007, z ktorej vyplývajú medzi stranami nesporné skutočnosti o záväzku žalovaného previesť
na žalobkyňu spoluvlastnícky podiel 2/3 na sporných nehnuteľnostiach. Žalovaný však spochybňoval
ustanovenie čl. VII tejto listiny, podľa ktorého k uzavretiu kúpnej zmluvy malo dôjsť nie do 31.12.2012,

ale do 31.12.2008. K tomu treba uviesť, že žalovaný kúpnou zmluvou už z 4.2.2008 previedol na
obchodnúspoločnosť,ktorejspoločníkmiakonateľmibolažalobkyňaajejmanželpodiel2/3nasporných
nehnuteľnostiach (čl. 53 - 54). Z toho je zrejmé, že žalobkyňa a žalovaný už v roku 2008 konali v
zrejmom rozpore so zmluvou o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, keď žalovaný so súhlasom žalobkyne
podiel 2/3 na sporných pozemkoch, ktoré mal previesť na žalobkyňu, previedol na obchodnú spoločnosť

žalobkyne, resp. jej manžela. Z vykonaného dokazovania je teda zrejmé, že v roku 2007 sa žalovaný stal
výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností, pričom v tomto roku aj podpísal listinu, ktorou sa zaviazal
previesť na žalovanú spoluvlastnícky podiel 2/3 na sporných pozemkoch, pričom v roku 2008 bolo medzi
žalobkyňou a žalovaným dohodnuté, že na obchodnú spoločnosť žalobkyne prevedie i spoluvlastnícky
podiel 2/3. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný v priebehu roka 2007 k svojmu spoluvlastníckemu

podielu 1/3 nadobudol aj spoluvlastnícky podiel žalobkyne s manželom a tretej osoby, pričom v súvislosti
s týmto nadobudnutím dvoch spoluvlastníckych podielov po 1/3 sa zaviazal na žalobkyňu previesť
spoluvlastnícky podiel 2/3 a nie aj svoj podiel, ktorý nadobudol v roku 2006. Uvedený skutkový záver
o tom, že žalovaný v roku 2007 nemal, a to ani podmienene v budúcnosti, vôľu previesť na žalovanú
sporné nehnuteľnosti vo svojom výlučnom vlastníctve, ale len podiel 2/3, o ktorom sa dohodol tak, že

ho späť prevedie, svedčí i to, že v roku 2008 podiel 2/3 previedol na obchodnú spoločnosť ovládanú
žalobkyňou a jej manželom. Ak by medzi stranami skutočne bolo dohodnuté, že žalovaný na žalobkyňu
prevedie aj svoj podiel 1/3, viedlo by to v roku 2008 nielen k prevodu všetkých podielov na žalobkyňu,resp. jej obchodnú spoločnosť, ale muselo by to i viesť k tomu, aby sa žalovaná už v tomto období
domáhala prevodu 1/3 spoluvlastníckeho podielu.

4. Vo vzťahu k druhej žalobe z vykonaného dokazovania a medzi stranami to nebolo sporné vyplynulo,
že nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva číslo 9085 nadobudli do podielového spoluvlastníctva v
rovnakých podieloch 1 žalovaný a žalobkyňa s manželom. Medzi stranami nebolo sporné, že z dôvodu
začatia podnikania žalovanou a s tým spojeného zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov
žalobkyne s jej manželom, žalobkyňa a jej manžel zmluvou z 22.3.2007 previedli na žalovaného svoj

spoluvlastnícky podiel, pričom už pri tomto prevode sa dohodli na tom, že tento spoluvlastnícky podiel
1 prevedie na nich žalovaný späť. Teda medzi stranami nebolo sporné, že v roku 2007 sa dohodli na
tom, že výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností sa z dôvodov na strane žalobkyne stane žalovaný,
a to len na čas a následne prevedie pôvodný spoluvlastnícky podiel žalobkyne a jej manžela, teda
spoluvlastnícky podiel 1/2 na žalobkyňu. Podstatou skutkového sporu medzi žalobkyňou a žalovaným
boloto,žepodľažalobkynemalovroku2007medziňouažalovanýmdôjsťkdohodeotom,žežalobkyňa

mala v tomto období od žalovaného kúpou nadobudnúť aj jeho podiel 1/2 podiel na nehnuteľnostiach
zapísaných na liste vlastníctva číslo XXXX. Žalovaný takéto dojednanie poprel a tvrdil, že na žalobkyňu
sazaviazalpreviesťlenpodiel1,ktorýbolnanehoprevedenýzdôvodovnastranežalovanej.Formálnym
prejavom tohto skutkového rozporu medzi žalobkyňou a žalovaným bolo to, že medzi nimi bol sporný
obsah plnomocenstva z 12.2.2008. Z listín predložených žalobkyňou vyplynulo, že 30.1.2008 žalovaný

ako budúci predávajúci uzavrel s obchodnou spoločnosťou žalobkyne ako budúcim kupujúcim zmluvu
o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, na základe ktorej sa zaviazal v prospech tejto spoločnosti previesť
okrem iného niektoré pozemky zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX (čl. 8 - 10). Žalobkyňa svoj
nárok proti žalovanému však opierala o zmluvu z 7.10.2008 (čl. 13 - 15), ktorá bola v mene žalovaného
ako budúcim predávajúcim uzavretá jej manželom na základe plnomocenstva vystaveného žalovaným

12.2.2008 na strane jednej a žalobkyňou ako budúcou kupujúcou na strane druhej. Medzi stranami
nebolo sporné to, že žalovaný splnomocnil manžela žalobkyne na dispozíciu s nehnuteľnosťami na liste
vlastníctva číslo XXXX. Bolo však medzi nimi sporné to, či bol manžel žalobkyne s týmito pozemkami
oprávnený disponovať v celosti alebo len v polovici. Na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa predložila
originál splnomocnenia (čl. 89, príloha A), z ktorého vyplývalo, že žalovaný 12.2.2008 splnomocnil

manžela žalobkyne na to, aby v jeho mene okrem iného disponoval s nehnuteľnosťami na liste
vlastníctva číslo 9085. Žalovaný toto poprel a uviedol, že manžela žalobkyne splnomocnil len na to, aby
disponovalpolovicoupozemkovnalistevlastníctvačísloXXXX.Napreukázaniesvojhotvrdeniapredložil
originálplnomocenstva(čl.91,prílohaA),zktoréhovyplýva,žežalovaný12.2.2008splnomocnilmanžela
žalobkyne na to, aby v jeho mene disponoval podielom 1 nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č.

XXXX. Na oboch obsahovo rozdielnych splnomocneniach bol podpis žalovaného osvedčený obsahovo,
vrátane čísla knihy osvedčení, rovnakou osvedčovacou doložkou obce Veľká Čausa. K tomu treba
uviesť,žežalovanýkúpnouzmluvouužz4.2.2008previedolnaobchodnúspoločnosť,ktorejspoločníkmi
a konateľmi bola žalobkyňa a jej manžel viaceré nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX
(čl. 53 - 54). Pre posúdenie preto bolo podstatné posúdenie toho, či žalovaný mal vôľu v roku 2008

konať tak, aby, hoci aj podmienene, previedol všetky nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva číslo
XXXX na žalobkyňu. Rovnako ako v prvom prípade z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by
súčasťou dohody strán z roku 2007, keď žalobkyňa previedla na žalovaného svoj podiel 1 bolo i to, že
od žalovaného, či už kúpou alebo vyporiadaním jeho predchádzajúcich záväzkov voči jej manželovi,
nadobudne i jeho podiel na týchto pozemkoch. Predmetom ich dohody bolo len to, že žalovaný sa

formálnezdôvodovnastranežalobkynestanevlastníkomajjejpodielu1,ktorýnaňunásledneprevedie,
čo aj vyplýva zo žalovaným predloženého originálu plnomocenstva, z ktorého vyplýva, že jej manžela
splnomocnil na dispozíciu len s podielom 1 pozemkoch zapísaných na liste vlastníctva číslo XXXX.
Tomu,žeztýchtoneprehľadnýchvzťahovsažalovaný,resp.skôrjehootecnastranejednejažalobkyňa,
resp. skôr jej manžel vyporiadali už v roku 2008 svedčí i to, že v tomto roku žalovaný previedol na

obchodnú spoločnosť žalobkyne a jej manžela viaceré nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva číslo
XXXX.

5. Čo sa týka právneho posúdenia uvedených skutočností treba uviesť, že zo zhodných tvrdení strán je
zrejmé, že už zmluvy uzavreté medzi nimi v roku 2007, ktorými žalobkyňa a jej manžel na žalovaného

prevádzali spoluvlastnícky podiel 1/3 na pozemkoch parcela číslo XXXX/XX a XXXX/X a spoluvlastnícky
podiel 1 na pozemkoch na liste vlastníctva číslo XXXX sú neplatné, a to z dôvodov podľa § 37 ods.
1 Občianskeho zákonníka, keďže pri uzavretí týchto zmlúv strany nechceli vyvolať následok podľa
§ 588 Občianskeho zákonníka, teda to, že žalovaný sa stane vlastníkom spoluvlastníckych podielovžalovanej, ale to, že žalovaný bude formálne len pre účely evidencie nehnuteľností vystupovať ako
ich vlastník. Tento zastretý účel kúpnych zmlúv následne negovali uzavieraním zmlúv o uzavretí
budúcich kúpnych zmlúv a podpisovaním plnomocenstiev, ktorých účelom nebolo vytvorenie záväzku

spočívajúcehovuzavretíbudúcichzmlúv,alezabezpečeniespätnéhonadobudnutiapodielovžalobkyne.
I tieto úkony strán treba považovať za neplatné, keďže svojich obsahom a účelom spolu s pôvodne
uzavretými kúpnymi zmluvami obchádzali ustanovenia § 610 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého účastníci kúpnej zmluvy si môžu písomnou zmluvou dohodnúť aj iné vedľajšie dojednania
majúce povahu výhrad a podmienok pripúšťajúcich zánik právneho vzťahu založeného kúpnou zmluvou.

Je zrejmé, že z dôvodov na strane žalobkyne takto svoj právny vzťah nevyjadrili, zastierali ho
nepodmienenouabezvýhradnoukúpnouzmluvousnáslednýmiplnomocenstvamiazmluvamiouzavretí
budúcej kúpnej zmluvy, ktorými zastierali a obchádzali zákonom v § 610 ods. 1 Občianskeho zákonníka
upravený právny úkon. Preto treba i žalovaným manželovi žalobkyne vystavené plnomocenstvá a medzi
stranami uzavreté zmluvy o uzavretí budúcich kúpnych zmlúv považovať za neplatné právne úkony, a
to podľa § 39 Občianskeho zákonníka, keďže ich účelom bolo obchádzanie § 610 ods. 1 Občianskeho

zákonníka. Týmito úkonmi strany zastierali to, že žalovaný sa nestal bezvýhradným a nepodmieneným
vlastníkom podielov prevedených na neho žalobkyňou a jej manželom v roku 2007. Z komplexu týchto
čo do obsahu neplatných právnych úkonov však nie je zrejmé, že by vôľou strán pri uzavretí týchto
právnych úkonov a následných vkladov do katastra nehnuteľností bolo to, čoho sa svojimi žalobami
domáhala žalobkyňa, teda že žalovaný sa za ňou už zaplatenú kúpnu cenu zaviazal previesť aj svoj

v roku 2006 nadobudnutý spoluvlastnícky podiel 1/3 na pozemkoch parcela číslo 8122/15 a 8120/7 a
svoj spoluvlastnícky podiel 1 na pozemkoch na liste vlastníctva číslo XXXX. Preto nemožno dospieť k
záveru podľa § 41a ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka o tom, že by žalobkyňou tvrdené právne
úkony, a to zmluva o budúcej kúpnej zmluve z 20.9.2007 vo vzťahu k spoluvlastníckemu podielu 1/3
na pozemkoch parcely číslo XXXX/15 a XXXX/7 a zmluva z 7.10.2008 vo vzťahu k pozemkom na

liste vlastníctva číslo 9085 spôsobovali následky právneho úkonu, ktorým malo byť to, že žalovaný sa
žalobkyni zaviazal tieto nehnuteľnosti previesť za dohodnutú odplatu. Inak povedané z vykonaného
dokazovania nič nenasvedčovalo tomu, že by žalovaný tieto svoje podiely v rámci neplatne uzavretých
úkonov na žalobkyňu previedol, resp. zaviazal sa previesť. Preto súd obe žaloby zamietol. O náhrade
trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že náhradu trov konania v podiele 100 % priznal v

celom rozsahu procesne úspešnému žalovanému proti žalobkyni, ktorej obe žaloby boli v celom rozsahu
zamietnuté.
6. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, v ktorom žiadala, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobám v celom rozsahu vyhovie. Uviedla, že vo
vzťahu k žalobe, ktorou sa domáha nahradenia vyhlásenia vôle na uzavretie zmluvy v súlade so zmluvou

o budúcej zmluve zo dňa 2.4.2007 (žalovaného podpis osvedčený 20.9.2007), t.j. vyššie uvedených
dvoch pozemkov v podieloch po 1/3-ine, dospel súd na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym
skutkovým zisteniam majúcim za následok aj nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Žalovaný totiž
nepreviedol, pokiaľ ide o parc.č. CKN XXXX/XX a parc.č. CKN XXXX/X spoluvlastnícky podiel 2/3-
iny. Vyplýva to aj zo súčasného zápisu v LV č. XXXX (parc.č. CKN XXXX/XX) a v LV č. XXXXX

(parc.č. CKN XXXX/X), ktorých spoluvlastníkom už od roku 2007, kedy nadobudol podiel aj žalovaný
bol v podiele vo veľkosti 1/3-ina aj D. X., ktorý je spoluvlastníkom v tomto podiele aj v súčasnosti. Z
uvedených pozemkov jej teda žalovaný nepreviedol žiadny spoluvlastnícky podiel, a preto skutkové
zistenie súdu, že jej previedol z týchto pozemkov 2/3-iny nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a je
zjavne nesprávne, čo potvrdzujú aj aktuálne výpisy z vyššie uvedených LV. Vo vzťahu k uvedeným

dvom pozemkom sa teda mala realizovať zmluva o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 2.4.2007, ktorú
dňa 20.9.2007 (deň osvedčenia podpisu žalovaného) uzavrel sám žalovaný. Žalobe, ktorou sa domáha
nahradenia vyhlásenia vôle žalovaného vo vzťahu k uvedeným dvom pozemkom nebol teda žiadny
dôvod nevyhovieť. Vo vzťahu k vyššie uvedenej zmluve o budúcej zmluve nezodpovedá skutočnosti
záver súdu prvej inštancie, že žalovaný mal splnomocniť jej manžela len na dispozíciu podielom v 1/2-

ici splnomocnením zo dňa 12.2.2008, pretože takéto tvrdenie žalovaného napokon vyvracia aj obsah
zmluvy o budúcej zmluve, ktorú žalovaný podpísal osvedčene dňa 20.9.2007. Vo vzťahu k zmluve
o budúcej kúpnej zmluve osvedčene podpísanej žalovaným 20.9.2007 je obsiahnutý aj jej záväzok
ako budúceho kupujúceho zaplatiť za celý predmet kúpy podľa zmluvy datovanej dňom 4.2.2007,
žalovanému sumu 291.000,- Sk (9.659,43 €), ktorú kúpnu cenu žalovanému zaplatila dňa 20.9.2007.

G. D. teda v zastúpení žalovaného uzavrel takú zmluvu, ktorá nebola pokiaľ ide o rozsah prevodu
u vyššie uvedených pozemkov v rozpore so zmluvou podpísanou žalovaným dňa 20.9.2007. Pokiaľ
ide o žalobu týkajúcu sa vyššie uvedených parc. č CKN 8122/15 a parc.č CKN XXXX/X, tieto boli
zakúpené od pána B. v roku 2006 v podieloch po 1/3-ine žalovaným a manželom. Bolo dohodnuté, žežalovaný mal vyhľadať neskôr záujemcov o kúpu nehnuteľností, pričom predmetom predaja mal byť
jeho i ich podiel z nehnuteľností. Keďže žalovaný záujemcu nezabezpečil a potreboval v roku 2007
finančné prostriedky, práve preto sa dohodli, že svoje podiely z nehnuteľností prevedie za odplatu na

ňu. Teda kauzou prevodov boli vyššie uvedené skutočnosti, čo ušlo pozornosti súdu pri posudzovaní
veci a boli zo strany súdu popletené podiely z nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania a z
iných nehnuteľností, ktoré predmetom tohto konania nie sú. Práve tie podiely vo veľkosti 1/3-ina z vyššie
uvedených dvoch pozemkov mal povinnosť žalovaný previesť do jej vlastníctva podľa zmluvy, ktorú
podpísal dňa 20.9.2007. Teda žalovaný nemal povinnosť jej previesť predmetné nehnuteľnosti v celosti,

ako sa mylne domnieva súd prvej inštancie. Veď žalovaný ani nikdy nebol vlastníkov týchto pozemkov
v celosti. Teda žalobou sa nedomáha nahradenia prejavu vôle žalovaného vo väčšom rozsahu než
sa žalovaný skutočne sám zmluvou o budúcej zmluve podpísanou dňa 20.9.2007 zaviazal a za ktorý
podiel aj prevzal kúpnu cenu, tak ako vyššie uviedla. Ak by žalovaný nebol mal vôľu tento podiel jej
previesť, nebol by predsa zmluvu uzavrel, podpísal. Pokiaľ ide o druhú žalobu, týkajúcu sa nehnuteľností
zapísaných v LV č. XXXX pre kat. úz. Prievidza, súd prvej inštancie dospel k záveru, že spoluvlastnícky

podiel, z týchto zmluvou zo dňa 22.3.2007 previedli na žalovaného, pričom to malo byť len na čas a
následne jej mal žalovaný previesť pôvodný podiel patriaci do BSM jej a manžela, pričom žalovaný tvrdil,
že jej mal povinnosť previesť len podiel v 1/2-ici a nie nehnuteľnosti v celosti. Súd vykonal dokazovanie
oboznámením plnomocenstva podpísaného žalovaným dňa 12.2.2008, ktorým splnomocnil jej manžela
na dispozíciu s nehnuteľnosťami zapísaným v LV č. XXXX bez akéhokoľvek obmedzenia. Podľa zistenia

súdu však zostalo sporné, vzhľadom na skutkové tvrdenia žalovaného v tomto konaní, či mal povinnosť
previesť jej nehnuteľnosti zapísané v LV č. XXXX v celosti alebo len v 1-ici. Poukázal pritom na
rozdielnyobsahsplnomocnenínadispozíciupredmetnýminehnuteľnosťamivpodielochv1-ici,resp.bez
obmedzenia na prevod len podielu 1/2 z nehnuteľností. Z obsahu plnomocenstva na základe ktorého G.
D. uzavrel za žalovaného s ňou zmluvu o budúcej zmluve, ktorej realizácia je predmetom tohto konania,

nevyplýva, že by bol býval obmedzený disponovať len polovicou predmetných nehnuteľností zapísaných
v LV č. 9085. Niet žiadneho dôkazu, ktorý by spochybnil pravdivosť a dôveryhodnosť plnomocenstva
podľa ktorého bol oprávnený G. D. za žalovaného uzavrieť zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, ktorej
realizácie sa v tomto konaní domáha. Žalovaný v tomto konaní totiž nevypovedal pravdivo v tom, že
by jeho vôľou bolo previesť len podiel vo veľkosti 1/2-ica z nehnuteľností zapísaných v LV č. XXXX.

Predtým ako bola uzavretá zmluva o budúcej zmluve osvedčene podpísaná žalovaným osobne, t.j. v
septembri 2007, žalovaný nadobudol aj podiel ktorý z týchto nehnuteľností vlastnili oni titulom kúpy od
B.. Za kúpu týchto podielov zaplatil. Išlo o zmluvu z 22.3.2007. Až následne sa žalovaný dostal do
finančných problémov a potreboval peniaze a preto bola uzavretá zmluva priamo žalovaným v septembri
2007. Tak ako vyplýva z výpovedí jej a G. D., tie nehnuteľnosti, ktorých prevod bol zabezpečený

zmluvou o budúcej kúpnej zmluve sa nedali v roku 2007 odkúpiť od žalovaného, napriek tomu, že mal
záujem o ich predaj v celosti, pretože na predmetnom LV č. XXXX bolo vyznačené obmedzenie, resp.
zákaz dispozície z dôvodu súdnych konaní pred Okresným súdom v Trenčíne č. 36Cbi/4/2007 a č.
36Cbi/5/2007,vktorýchsariešilaneúčinnosťprevodovichpodielovnažalovanéhoavktorýchkonaniach
bolo právoplatne rozhodnuté tak, že žaloby boli zamietnuté. Bolo teda právoplatne rozhodnuté, že

predchádzajúce prevody týkajúce sa všetkých vyššie uvedených nehnuteľností neboli uskutočnené z
dôvodov pre ktoré by sa žalobca úspešne domáhal neúčinnosti týchto prevodov. Keďže počas trvania
týchto sporov žalovaný nemohol predmetné nehnuteľnosti previesť a potreboval finančné prostriedky,
tak preto sa uzavrela zmluva o budúcej zmluve. Nešlo teda tak ako sa nedôvodne domnieva súd prvej
inštancie o nedostatok vážnosti vôle previesť podiel z nehnuteľností do vlastníctva žalovaného z ich

strany s absenciou výhrady práva spätnej kúpy, a teda aj o obchádzanie ustanovenia § 610 ods. 1
Občianskeho zákonníka, ale o stav ktorý sa vytvoril náhodne, teda tým, že žalovaný potreboval finančné
prostriedky a preto mal záujem previesť jej predmetné nehnuteľnosti v celosti. Veď za tieto prevzal
kúpnu cenu podľa zmluvy, ktorú podpísal sám žalovaný dňa 20.9.2007. V tejto súvislosti poukazuje
na to, že zrejme ušlo pozornosti súdu jej tvrdenie, ktoré prezentovala pred súdom aj prostredníctvom

zástupcu Juraja D., že žalobca v tejto veci účelovo klame, o čom svedčia jeho iné vyjadrenia v iných
konaniach pred Okresným súdom v Prievidzi, napr. v konaní č. 10C/38/2014. Žalovaný ani nepopieral,
že uzavrel zmluvy o budúcich zmluvách, a to buď sám, alebo prostredníctvom splnomocnenca G. D.,
ktorého na prevody splnomocnil. Tieto dispozície realizované žalovaným alebo jeho splnomocnencom
neboli do odvolania splnomocnenia žiadnym spôsobom spochybňované ani v konaní pred Okresným

súdom Prievidza č. 15C/70/2014 (v napadnutom rozsudku nesprávne uvedený rok 2004) a súd v tomto
konaní konštatoval, že do odvolania splnomocnenia uzavreli účastníci predmetného konania v roku
2006 a v roku 2007 viacero splnomocnení v rôznych formách, viacero zmlúv o budúcich zmluvách a
následných kúpnych zmlúv, a to z vlastnej vôle, bez akýchkoľvek výhrad a pri plnom vedomí, pričomobe procesné strany sa zhodli na tom, že k narušeniu vzťahov medzi nimi došlo v priebehu roku
2010. Napriek tomu, že aj zmluvy ktoré sú predmetom tohto konania boli uzavreté aj podľa zhodných
prednesov jej, G. D. i žalovaného vo vyššie uvedenom súdnom konaní z vlastnej vôle, bez akýchkoľvek

výhrad a pri plnom vedomí, teda platné zmluvy, súd naproti tomu v tomto konaní vyslovil nedôvodné
úplne odlišný právny názor, že predmetné zmluvy sú neplatné, a to buď z dôvodu, že neobsahujú
skutočnú vôľu zmluvných strán, alebo obchádzajú ustanovenie § 610 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Tento právny názor súdu je nesprávny, nakoľko je v rozpore so skutočnou vôľou zmluvných strán pri
posudzovaných právnych úkonoch v tomto konaní, pričom zastáva zhodný názor ako Okresný súd v

Prievidzi vo veci č. 15C/70/2014, pretože ani žalovaný v uvedenom konaní, a ani žiadna iná procesná
strana vážnosť vôle pri uzatváraní zmlúv alebo dohôd o plnomocenstve v roku 2007 nespochybnila.
Nebol dôvod, tak ako vyššie uviedla, zazmluvniť tak ako sa nesprávne domnieva súd prvej inštancie do
zmluvy o prevode podielov z nehnuteľností na žalovaného právo spätnej kúpy, pretože v tom čase keď
sa prevod na žalovaného realizoval sa neuvažovalo o spätnom prevode. Úvaha o prevode nehnuteľností
do jej vlastníctva sa vyvinula až následne po vytvorení nepriaznivej finančnej situácie u žalovaného,

a to z dôvodu, že potreboval finančné prostriedky a prejavil záujem nehnuteľnosti previesť. Tak ako
už v tomto konaní bolo uvedené, žalovaný v konaní pred Okresným súdom Trenčín č. 36Cbi/5/2007
vypovedal, že aj predmetné podiely z nehnuteľností od nich kúpil, aby s nimi mohol nakladať ako so
svojimi. O žiadnom práve spätnej kúpy teda nebolo ani pomyslenie, ani reč, čoho dôkazom je aj výpoveď
otca žalovaného v konaní Okresného súdu Prievidza č. 8C/187/2013. Teda nie je správny názor súdu

prvej inštancie, že predmetné podiely z nehnuteľností mali byť prevedené z vlastníctva jej a manžela
do vlastníctva žalovaného len dočasne, že tieto prevody sú neplatné, pretože takáto argumentácia je
poplatná tvrdeniam žalovaného len v tomto konaní a úplne nezodpovedajúca výpovediam žalovaného,
ako aj otca žalovaného v iných vyššie uvedených súdnych konaniach. Pretože spisy z týchto konaní boli
pripojené k tomuto súdnemu spisu ako listinné dôkazy na oboznámenie, nemožno takýmto účelovým

tvrdeniam žalovaného uveriť, pretože sú v rozpore s výpoveďami žalovaného i jeho otca vo vyššie
uvedených konaniach, v ktorých nemali dôvod vypovedať účelovo a teda nepravdivo. Preto aj v tomto
konaní tvrdí, že jej žaloby sú dôvodné, pretože sa opierajú o právne úkony, ktoré ich účastníci, buď
priamo alebo prostredníctvom splnomocnenca uzavreli vážne, chceli vyvolať právne následky, ktoré
Občiansky zákonník s takýmito právnymi úkonmi spája. Je teda oprávnený jej nárok, ktorého základom

je základná zásada občianskoprávnych vzťahov, že uzavreté zmluvy je treba dodržiavať, plniť. Z obsahu
uzavretých zmlúv nie je možné dedukovať, žeby ktorákoľvek zo zmluvných strán pri ich uzavretí nemala
dostatokvážnostivôle,žebyichvôľanebolaurčitáalebozrozumiteľná,alebožebyboliuzavretévomyle.
Nemožno prisvedčiť právnemu názoru súdu prvej inštancie, že zmluvami o budúcich zmluvách bol
obídený zákon s následkom neplatnosti takýchto právnych úkonov podľa § 39 Občianskeho zákonníka

z dôvodu nedojednania vedľajších dojednaní podľa § 610 Občianskeho zákonníka. Ide o nesprávny
výklad dotknutých ustanovení Občianskeho zákonníka vo vzťahu k posudzovaným právnym úkonom,
pretože ustanovenie § 610 Občianskeho zákonníka, resp. ustanovenie o práve spätnej kúpy, nie sú
takými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ktorých dispozitívnu úpravu nemožno nahradiť iným
zmluvným dojednaním. Ide súhrnne o vedľajšie dojednania nespôsobujúce neplatnosť právneho úkonu

ku ktorému sú prípadne ako vedľajšie dojednania Občianskym zákonníkom demonštratívne upravené.
Nejde teda o kogentné ustanovenia, ktorých obídenie by spôsobovalo ich možnú neplatnosť podľa
§ 39 Občianskeho zákonníka. Pri posudzovaní Občianskeho zákonníka ako ucelenej komplexnej
normy nemožno pri jeho aplikácii opomenúť predovšetkým jeho všeobecné ustanovenia upravené
v prvej hlave prvej časti, najmä v ustanovení § 2 ods. 3. Jednoznačne teda nemožno odchylne

upraviť, resp. obísť len kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, čo však neplatí pri vedľajších
ustanoveniach, resp. dispozitívnych ustanoveniach umožňujúcich rôznu zmluvnú úpravu, ktorá nemusí
zodpovedať dispozitívnym ustanoveniam Občianskeho zákonníka. Preto aj zmluvná voľnosť účastníkov
občianskoprávnych vzťahov je obmedzená len kogentnými ustanoveniami OZ, v rozpore s ktorými nie
je ani uzavretie zmluvy o budúcej zmluve - upravenej v § 50a Občianskeho zákonníka, prípadne v inej

zmluve uzavretej podľa § 51 Občianskeho zákonníka. Napriek ich právnej argumentácii - odlišnej od
právneho posúdenia súdu prvej inštancie zdôrazňuje, že jej vyššie uvedené dôvody spochybňujúce
skutkové zistenia súdu vychádzajú z posúdenia vykonaného dokazovania ako celku, teda z posúdenia
všetkých súvislostí ktoré vyšli najavo vo všetkých vyššie uvedených súdnych konaniach a nielen z
účelových tvrdení žalovaného a jeho otca v tomto konaní. Vyššie uvedenú argumentáciu potvrdzuje

aj to, že jej manžel mal od žalovaného splnomocnenie zo dňa 12.2.2007 na základe ktorého uzavrel
za žalovaného zmluvu o budúcej kúpnej zmluve z januára 2008 s jej obchodnou spoločnosťou, voči
čomu nemal žalovaný nikdy žiadne výhrady a napokon sám aj riadne uzavrel zmluvy s obchodnou
spoločnosťou na nehnuteľnosti ktoré boli predmetom zmluvy o budúcej kúpnej zmluve z mesiacajanuár 2008. Poukazuje na to, že sa nejednalo len o podiel 1/2-ica z nehnuteľností. Následne dňa
7.10.2008 uzavrela so žalovaným zastúpeným Jurajom D. zmluvu o budúcej kúpnej zmluve aj na zvyšok
nehnuteľností obsiahnutých v zmluve o budúcej kúpnej zmluve, ktoré ešte boli vo vlastníctve žalovaného

a neboli prevedené v súlade so zmluvou o budúcej kúpnej zmluve uzavretej priamo so žalovaným dňa
20.9.2007, pretože pred Okresným súdom v Trenčíne prebiehali konania o neúčinnosť právnych úkonov
na nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom žaloby v tejto veci.
7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadril.

8. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP v spojení s § 470
CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu
prvej inštancie je potrebné v konečnom dôsledku ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

9. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie teda vykonal vo veci
dostatočné dokazovanie, vec po právnej stránke správne posúdil a v konečnom dôsledku aj správne vo

veci rozhodol, keď žalobu doručenú súdu 31.12.2013 a žalobu doručenú súdu 20.11.2014 zamietol.

10. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa prvou žalobou doručenou súdu prvej inštancie 31.12.2013
proti žalovanému domáhala nahradenia vyhlásenia vôle žalovaného, a to uzavretia zmluvy, na základe
ktorej bude žalovaný zaviazaný previesť na žalobkyňu spoluvlastnícky podiel 1/3 na pozemkoch v

katastrálnom území Prievidza označených ako parcela číslo XXXX/XX, orná pôda, 18.295 m2 a parcela
číslo XXXX/X, orná pôda, 2.264 m2 (ďalej len „sporné pozemky“) za už pri uzavretí zmluvy o budúcej
zmluve zaplatenú kúpnu cenu a druhou žalobou doručenou súdu 20.11.2014 sa proti žalovanému
domáhala nahradenia vyhlásenia vôle žalovaného, a to uzavretia zmluvy, na základe ktorej bude
žalovaný zaviazaný previesť na žalobkyňu nehnuteľnosti (všetko zastavané plochy a nádvoria) v

katastrálnom území Prievidza zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX, a to: parcela číslo XXXX/X 18
m2, 1403/3 18 m2, 1403/5 33 m2, 1403/8 244 m2, 1403/12 638 m2, 1403/13 414 m2, 1436 18 m2, 1437
18 m2, 1438 18 m2, 1439/2 17 m2, 1440/2 15 m2, 1441/2 12 m2, 1442/2 10 m2, 1443/2 8 m2, 1444/2
6 m2, 1445/22 1 m2, 1445/3 3 m2, 1446/2 3 m2, 1446/3 1m2, 1447/2 5 m2, 1448/2 7 m2, 1449/2 9m2,
1450/2 11 m2, 1451/2 13 m2, 1452/2 15 m2, 1453/2 17 m2, parcela číslo 1454 18 m2, 1455 18 m2,

1456/2 17 m2, 1457/4 38 m2, 1481/10 1575 m2, 1481/11 286 m2, 1871/6 514 m2, 1871/8 81 m2, 1871/9
285 m2, 1871/12 2217 m2, 1871/13 2128 m2, 3264/33 3736 m2, 3264/34 41 m2 za už pri uzavretí
zmluvy o budúcej zmluve zaplatenú kúpnu cenu, a to na základe zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, ktorá
bola uzavretá v mene žalovaného jeho zástupcom - manželom žalobkyne.

11. Vo vzťahu k prvej žalobe súd prvej inštancie správne konštatoval, že z vykonaného dokazovania
a medzi stranami to ani nebolo sporné vyplynulo, že spoluvlastnícke podiely na sporných pozemkoch
nadobudli pôvodne kúpou z roku 2006 do podielového spoluvlastníctva, a to každý v 1/3 žalovaný,
žalobkyňa s manželom a tretia osoba. Rovnako správne konštatoval, že medzi stranami nebolo
sporné, že z dôvodu začatia podnikania žalovanou a s tým spojeného zrušenia bezpodielového

spoluvlastníctva manželov žalobkyne s jej manželom, žalobkyňa a jej manžel zmluvou z 27.4.2007
previedli na žalovaného, s ktorého otcom v tom čase boli v priateľskom vzťahu, svoj 1/3 spoluvlastnícky
podiel, pričom už pri tomto prevode sa dohodli na tom, že tento spoluvlastnícky podiel prevedie na
nich žalovaný späť. Nesprávne však súd prvej inštancie dospel k záveru, že okrem toho žalovaný v
tomto období nadobudol aj spoluvlastnícky podiel tretej osoby, a že sa so žalobkyňou dohodol, že i

tento spoluvlastnícky podiel prevedie na žalobkyňu, nakoľko toto v konaní pred súdom prvej inštancie
nebolo preukázané, pričom spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti v podiele 1/3-ina bol D. X.,
ktorý je spoluvlastníkom v tomto podiele aj v súčasnosti. Teda odvolací súd na rozdiel od súdu prvej
inštancie dospel k záveru, že medzi stranami nebolo sporné, že v roku 2007 sa dohodli na tom,
že spoluvlastníkom sporných nehnuteľností v podiele 2/3 sa z dôvodov na strane žalobkyne stane

načas žalovaný, ktorý následne prevedie pôvodný spoluvlastnícky podiel žalobkyne a jej manžela na
žalobkyňu. Podstatou skutkového rozporu medzi žalobkyňou a žalovaným bolo teda to, že podľa
žalobkyne malo v roku 2007 medzi ňou a žalovaným dôjsť k dohode aj o tom, že žalobkyňa mala v
tomto období od žalovaného kúpou, resp. vyporiadaním starých dlhov, ktoré vznikli žalovanému, resp.
jeho otcovi, voči žalobkyni a jej manželovi pri kúpe z roku 2006, nadobudnúť aj podiel žalovaného v

1/3. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie ďalej vyplýva, že žalovaný, ktorý sa na
právnych úkonoch týkajúcich sa nehnuteľností zúčastňoval len formálne, keďže všetky veci za neho
vybavoval jeho otec, takéto dojednanie poprel a tvrdil, že na žalobkyňu sa zaviazal previesť len podiel
1/3. Formálnym prejavom tohto skutkového rozporu medzi žalobkyňou a žalovaným bolo to, že medzinimi bol sporný obsah zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy. Vo vzťahu k tejto zmluve bolo teda
medzi stranami sporné to, či medzi nimi, a to žalovaným ako budúcim predávajúcim a žalobkyňou
ako budúcou kupujúcou bola 20.9.2007 uzavretá zmluva, v ktorej malo byť okrem iného dojednané,

že žalovaný sa zaväzuje na žalobkyňu previesť okrem iného 2/3 spoluvlastnícky podiel na sporných
pozemkoch za už zaplatenú kúpnu cenu. Sporné medzi stranami bolo aj to dokedy bol žalobca povinný
takúto kúpnu zmluvu uzavrieť. Zatiaľ čo žalovaný tvrdil, že v zmluve bolo dojednané, že kúpna zmluva
sa má uzavrieť do 31.12.2008, žalobkyňa tvrdila, že povinnosť uzavrieť zmluvu bolo stanovená do
31.12.2012. Na túto spornú skutočnosť bola žalobkyňou predložená listina, ktorý súd vykonal ako dôkaz

(čl. 3 - 5, čl. 89, príloha B), a to obcou Malá Čausa 6.2.2012 osvedčená fotokópia zmluvy o budúcej
kúpnej zmluve, ktorej uzavretie bolo datované dňom 2.4.2017, no podpis žalovaného na zmluve bol
osvedčený obcou Veľká Čausa až 20.9.2007. Žalovaný spochybňoval ustanovenie čl. VII tejto listiny,
podľa ktorého k uzavretiu kúpnej zmluvy malo dôjsť nie do 31.12.2012, ale do 31.12.2008. Žalovaný
kúpnou zmluvou už z 4.2.2008 previedol na obchodnú spoločnosť, ktorej spoločníkmi a konateľmi
bola žalobkyňa a jej manžel podiel 1/3 na sporných nehnuteľnostiach (čl. 53 - 54). Z toho je teda aj

podľa odvolacieho súdu zrejmé, že žalobkyňa a žalovaný už v roku 2008 konali v zrejmom rozpore so
zmluvou o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, keď žalovaný so súhlasom žalobkyne podiel 1/3 na sporných
pozemkoch, ktoré mal previesť na žalobkyňu, previedol na obchodnú spoločnosť žalobkyne, resp. jej
manžela. Skutkový záver o tom, že žalovaný v roku 2007 nemal, a to ani podmienene v budúcnosti,
vôľu previesť na žalovanú aj svoj podiel 1/3 sporných nehnuteľností, ale len podiel 1/3, o ktorom sa

dohodoltak,žehospäťprevedie,svedčíito,ževroku2008podiel1/3previedolnaobchodnúspoločnosť
ovládanú žalobkyňou a jej manželom. Ak by medzi stranami skutočne bolo dohodnuté, že žalovaný
na žalobkyňu prevedie aj svoj podiel 1/3, viedlo by to v roku 2008 nielen k prevodu tohto podielu na
žalobkyňu, resp. jej obchodnú spoločnosť, ale muselo by to i viesť k tomu, aby sa žalovaná už v tomto
období domáhala prevodu 1/3 spoluvlastníckeho podielu. Vo vzťahu k druhej žalobe súd prvej inštancie

správne konštatoval, že z vykonaného dokazovania a medzi stranami to nebolo sporné vyplynulo, že
nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva číslo 9085 nadobudli do podielového spoluvlastníctva v
rovnakých podieloch 1 žalovaný a žalobkyňa s manželom. Rovnako správne konštatoval, že medzi
stranami nebolo sporné, že z dôvodu začatia podnikania žalovanou a s tým spojeného zrušenia
bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobkyne s jej manželom, žalobkyňa a jej manžel zmluvou

z 22.3.2007 previedli na žalovaného svoj spoluvlastnícky podiel, pričom už pri tomto prevode sa dohodli
na tom, že tento spoluvlastnícky podiel 1 prevedie na nich žalovaný späť. Teda ani podľa odvolacieho
súdu medzi stranami nebolo sporné, že v roku 2007 sa dohodli na tom, že výlučným vlastníkom
sporných nehnuteľností sa z dôvodov na strane žalobkyne stane žalovaný, a to len na čas a následne
prevedie pôvodný spoluvlastnícky podiel žalobkyne a jej manžela, teda spoluvlastnícky podiel 1/2 na

žalobkyňu. Podstatou skutkového sporu medzi žalobkyňou a žalovaným bolo to, že podľa žalobkyne
malo v roku 2007 medzi ňou a žalovaným dôjsť k dohode o tom, že žalobkyňa mala v tomto období
od žalovaného kúpou nadobudnúť aj jeho podiel 1/2 podiel na nehnuteľnostiach zapísaných na liste
vlastníctva číslo 9085. Žalovaný takéto dojednanie poprel a tvrdil, že na žalobkyňu sa zaviazal previesť
len podiel 1, ktorý bol na neho prevedený z dôvodov na strane žalovanej. Teda formálnym prejavom

tohto skutkového rozporu medzi žalobkyňou a žalovaným bolo to, že medzi nimi bol sporný obsah
plnomocenstva z 12.2.2008. Z listín predložených žalobkyňou pred súdom prvej inštancie vyplýva, že
30.1.2008 žalovaný ako budúci predávajúci uzavrel s obchodnou spoločnosťou žalobkyne ako budúcim
kupujúcim zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, na základe ktorej sa zaviazal v prospech tejto
spoločnosti previesť okrem iného niektoré pozemky zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX (čl. 8 -

10). Žalobkyňa svoj nárok proti žalovanému však opierala o zmluvu z 7.10.2008 (čl. 13 - 15), ktorá
bola v mene žalovaného ako budúcim predávajúcim uzavretá jej manželom na základe plnomocenstva
vystaveného žalovaným 12.2.2008 na strane jednej a žalobkyňou ako budúcou kupujúcou na strane
druhej. Medzi stranami nebolo sporné to, že žalovaný splnomocnil manžela žalobkyne na dispozíciu
s nehnuteľnosťami na liste vlastníctva číslo XXXX. Bolo však medzi nimi sporné to, či bol manžel

žalobkyne s týmito pozemkami oprávnený disponovať v celosti alebo len v polovici. Na preukázanie
svojich tvrdení žalobkyňa v konaní pred súdom prvej inštancie predložila originál splnomocnenia (čl.
89, príloha A), z ktorého vyplývalo, že žalovaný 12.2.2008 splnomocnil manžela žalobkyne na to, aby
v jeho mene okrem iného disponoval s nehnuteľnosťami na liste vlastníctva číslo XXXX. Žalovaný toto
poprel a uviedol, že manžela žalobkyne splnomocnil len na to, aby disponoval polovicou pozemkov na

liste vlastníctva číslo XXXX. Na preukázanie svojho tvrdenia predložil žalovaný v konaní pred súdom
prvej inštancie originál plnomocenstva (čl. 91, príloha A), z ktorého vyplýva, že žalovaný 12.2.2008
splnomocnilmanželažalobkynenato,abyvjehomenedisponovalpodielom1nehnuteľnostízapísaných
na liste vlastníctva č. XXXX. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie ďalej vyplýva, žena oboch obsahovo rozdielnych splnomocneniach bol podpis žalovaného osvedčený obsahovo, vrátane
čísla knihy osvedčení, rovnakou osvedčovacou doložkou obce Veľká Čausa. K tomu súd prvej inštancie
správne uviedol, že žalovaný kúpnou zmluvou už z 4.2.2008 previedol na obchodnú spoločnosť, ktorej

spoločníkmi a konateľmi bola žalobkyňa a jej manžel viaceré nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva
číslo XXXX (čl. 53 - 54). Pre posúdenie preto bolo podstatné posúdenie toho, či žalovaný mal vôľu
v roku 2008 konať tak, aby, hoci aj podmienene, previedol všetky nehnuteľnosti zapísané na liste
vlastníctva číslo XXXX na žalobkyňu. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie pritom
ani podľa odvolacieho súdu nevyplynulo, že by súčasťou dohody strán z roku 2007, keď žalobkyňa

previedla na žalovaného svoj podiel 1 bolo i to, že od žalovaného, či už kúpou alebo vyporiadaním
jeho predchádzajúcich záväzkov voči jej manželovi, nadobudne i jeho podiel na týchto pozemkoch.
Predmetom ich dohody bolo aj podľa odvolacieho súdu len to, že žalovaný sa formálne z dôvodov na
strane žalobkyne stane vlastníkom aj jej podielu 1, ktorý na ňu následne prevedie, čo aj vyplýva zo
žalovaným predloženého originálu plnomocenstva, z ktorého vyplýva, že jej manžela splnomocnil na
dispozíciu len s podielom 1 pozemkoch zapísaných na liste vlastníctva číslo XXXX. Tomu, že z týchto

neprehľadných vzťahov sa žalovaný, resp. skôr jeho otec na strane jednej a žalobkyňa, resp. skôr jej
manžel vyporiadali už v roku 2008 svedčí aj podľa odvolacieho súdu i to, že v tomto roku žalovaný
previedol na obchodnú spoločnosť žalobkyne a jej manžela viaceré nehnuteľnosti zapísané na liste
vlastníctva číslo XXXX.

12. Čo sa týka právneho posúdenia uvedených skutočností ( i keď v prípade prvej žaloby súd
prvej inštancie z časti nesprávne zistil skutkový stav), v konečnom dôsledku súd prvej inštancie
správne dospel k záveru, že zo zhodných tvrdení strán je zrejmé, že už zmluvy uzavreté medzi nimi
v roku 2007, ktorými žalobkyňa a jej manžel na žalovaného prevádzali spoluvlastnícky podiel 1/3
na pozemkoch parcela číslo XXXX/XX a XXXX/X a spoluvlastnícky podiel 1 na pozemkoch na liste

vlastníctva číslo XXXX sú neplatné, a to z dôvodov podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže
pri uzavretí týchto zmlúv strany nechceli vyvolať následok podľa § 588 Občianskeho zákonníka, teda
to, že žalovaný sa stane vlastníkom spoluvlastníckych podielov žalovanej, ale to, že žalovaný bude
formálne len pre účely evidencie nehnuteľností vystupovať ako ich vlastník. Tento zastretý účel kúpnych
zmlúv následne aj podľa odvolacieho súdu negovali uzavieraním zmlúv o uzavretí budúcich kúpnych

zmlúv a podpisovaním plnomocenstiev, ktorých účelom nebolo vytvorenie záväzku spočívajúceho v
uzavretí budúcich zmlúv, ale zabezpečenie spätného nadobudnutia podielov žalobkyne. I tieto úkony
strán treba aj podľa odvolacieho súdu považovať za neplatné, keďže svojich obsahom a účelom
spolu s pôvodne uzavretými kúpnymi zmluvami obchádzali ustanovenia § 610 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého účastníci kúpnej zmluvy si môžu písomnou zmluvou dohodnúť aj iné vedľajšie

dojednania majúce povahu výhrad a podmienok pripúšťajúcich zánik právneho vzťahu založeného
kúpnou zmluvou. Aj podľa odvolacieho súdu je zrejmé, že z dôvodov na strane žalobkyne takto svoj
právny vzťah nevyjadrili, zastierali ho nepodmienenou a bezvýhradnou kúpnou zmluvou s následnými
plnomocenstvamiazmluvamiouzavretíbudúcejkúpnejzmluvy,ktorýmizastieraliaobchádzalizákonom
v § 610 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravený právny úkon. Preto aj podľa odvolacieho súdu treba i

žalovaným manželovi žalobkyne vystavené plnomocenstvá a medzi stranami uzavreté zmluvy o uzavretí
budúcich kúpnych zmlúv považovať za neplatné právne úkony, a to podľa § 39 Občianskeho zákonníka,
keďže ich účelom bolo obchádzanie § 610 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie teda
správne dospel k záveru, že týmito úkonmi strany zastierali to, že žalovaný sa nestal bezvýhradným a
nepodmieneným vlastníkom podielov prevedených na neho žalobkyňou a jej manželom v roku 2007.

Z komplexu týchto čo do obsahu neplatných právnych úkonov však nie je ani podľa odvolacieho
súdu zrejmé, že by vôľou strán pri uzavretí týchto právnych úkonov a následných vkladov do katastra
nehnuteľností bolo to, čoho sa svojimi žalobami domáhala žalobkyňa, teda že žalovaný sa za ňou už
zaplatenú kúpnu cenu zaviazal previesť aj svoj v roku 2006 nadobudnutý spoluvlastnícky podiel 1/3 na
pozemkoch parcela číslo XXXX/XX a XXXX/X a svoj spoluvlastnícky podiel 1 na pozemkoch na liste

vlastníctva číslo XXXX. Preto nemožno dospieť k záveru podľa § 41a ods. 2 prvá veta Občianskeho
zákonníka o tom, že by žalobkyňou tvrdené právne úkony, a to zmluva o budúcej kúpnej zmluve z
20.9.2007 vo vzťahu k spoluvlastníckemu podielu 1/3 na pozemkoch parcely číslo XXXX/XX a XXXX/
X a zmluva z 7.10.2008 vo vzťahu k pozemkom na liste vlastníctva číslo XXXX spôsobovali následky
právneho úkonu, ktorým malo byť to, že žalovaný sa žalobkyni zaviazal tieto nehnuteľnosti previesť za

dohodnutú odplatu. Z vykonaného dokazovania ani podľa odvolacieho súdu nič nenasvedčovalo tomu,
že by žalovaný tieto svoje podiely v rámci neplatne uzavretých úkonov na žalobkyňu previedol, resp.
zaviazal sa previesť. Preto súd prvej inštancie v konečnom dôsledku správne obe žaloby zamietol.13. Vzhľadom na vyššie uvedené teda súd prvej inštancie v predmetnej veci z výsledkov dokazovania
v konečnom dôsledku vyvodil správny skutkový záver, na ktorý aplikoval správnu právnu úpravu, preto
odvolací súd nepovažoval námietky žalobkyne za opodstatnené a rozsudok súdu prvej inštancie v

konečnom dôsledku podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému odvolací súd priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).