Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. marec 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/13/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6215208733
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6215208733.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov

JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: Spoločenstvo JUH, so sídlom
Písecká 5, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 35 653 345, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Atilla Nagy,
s.r.o., so sídlom Cibická cesta 2, 900 21 Svätý Jur, proti žalovanému: ČSOB stavebná sporiteľňa, a.
s., so sídlom Radlinského 10, 813 23 Bratislava, IČO: 35 799 200, o určenie prednostného záložného
veriteľa, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 13. 05. 2016, č.
k.: 11C/1/2016-97, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že.
„Súd u r č u j e, že navrhovateľ je prednostným záložným veriteľom k predmetu zálohu:
- bytu č. XX, nachádzajúcom sa na 8. poschodí bytového domu na ulici O., vo Z. C. vchod číslo 9,
súpisné číslo XXX, zapísané na LV číslo XXXX katastrálne územie Z. C., bytový dom, ktorý je postavený
na parcele registra C, parcelné číslo XXX spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a
zariadeniach domu vo veľkosti 743618 k pomere celku, katastrálne územie Z. C., obec Z. C., okres Z. C.,

- k prislúchajúcemu spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 95/4680 na pozemku na parcele číslo XXX,
parcelaregistraC/468m2zapísanýchnaLVčísloXXXXkatastrálneúzemieZ.C.,obecZ.C.,okresZ.C..

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 132,50 Eur titulom zaplateného
súdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia vo výške 606,72 Eur na účet právneho zástupcu
navrhovateľa spoločnosti Advokátska kancelária JUDr. Attila Nagy s.r.o., so sídlom v Bratislava, číslo
účtu A XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa domáhal určenia, že je prednostným záložným veriteľom
k predmetu zálohu, ktorý je špecifikovaný v žalobnom návrhu. Tvrdil, že v zmysle zák. č. 182/1993 Z.
z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vykonáva správu bytového domu na ul. O. č. 5, vo Z. C..
Jeho záložné právo vzniklo zo zákona podľa § 15 zákona č. 182/1993 a bolo zapísané na LV č. XXXX
k bytovému domu na parcele registra C-KN, parcelné číslo XXX, súpisné číslo XXX, vrátane všetkých
bytov tohto bytového domu. Zákonné záložné právo k pozemku pod bytovým domom na parc. č. XXX,
parcela registra C-KN, o výmere 468 m2 je zapísané na LV č. XXXX, pre katastrálne územie, okres a

obec Z. C.. Zápis zákonného záložného práva k pozemku pod bytovým domom bol vykonaný v roku
1994. B. O., nar. XX. XX. XXXX, je dlhodobým neplatičom spoločenstva, voči nemu si žalobca uplatnil
pohľadávku, ktorá je predmetom exekúcie vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Ivetou Tóthovou, pod.
sp. zn. EX 554/2014 a ktorá bola uplatnená v súdnom konaní na Okresnom súde Veľký Krtíš, sp. zn.3C/300/2014. Záložné právo žalovaného vzniklo dňom 30.10.2010. Žalovaný dňa 27.07.2015 oznámil,
že realizuje výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby, s čím žalobca nesúhlasil a o svojom
stanovisku upovedomil žalovaného dňa 21.08.2015. Tento napriek tomu od výkonu záložného práva

neupustil. Medzi stranami sporu preto existuje stav právnej neistoty, ktorý možno odstrániť len určovacím
výrokom rozsudku súdu.
3. Žalovaný na svoju obranu tvrdil, že uzatvoril zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere
s dlžníkom B. O., nar. XX.XX.XXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie mimoriadneho medziúveru vo
výške 16 700,- Eur. Záväzok dlžníka z úverovej zmluvy bol zabezpečený záložným právom v prospech

žalovaného zapísaným pod V 662/2010 na LV č. XXXX na základe Zmluvy o zriadení záložného
práva k nehnuteľnostiam a mandátnou zmluvou č. 23329714/601130804-N1 zo dňa 10.05.2010. Dlžník
peňažné prostriedky použil na nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam (bytu) podľa kúpnej
zmluvy, ktorej vklad bol povolený do katastra nehnuteľností pod V 721/2010 na LV č. XXXX. Podmienky
z úverovej zmluvy si dlžník neplnil, pretože riadne a včas neuhrádzal splátky úveru, preto žalovaný
vyhlásil okamžitú splatnosť úveru dňa 02.12.2014 a následne dňa 27.07.2015 oznámil okresnému úradu

začatie realizácie výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou v zmysle zák. č. 527/2002 Z. z. o
dobrovoľných dražbách. O tomto postupe informoval žalobcu dňa 05.08.2015. Dňa 21.08.2015 doručil
žalobcažalovanémuoznámenieozačatívýkonuzáložnéhoprávazpostaveniaprednostnéhozáložného
veriteľa. K zápisu záložného práva žalovaného k predmetu zálohu došlo dňa 24.06.2010 pod V 662/10
na LV č. XXXX a LV č. XXXX a k zriadeniu záložného práva v prospech žalobcu došlo následne na

základe žiadosti z 30.10.2010 pod Z 2806/2010 na LV č. XXXX a LV č. XXXX. Existencia záložného
práva je podmienená vznikom pohľadávky. V čase vzniku pohľadávky voči dlžníkovi neexistovala
pohľadávka žalobcu, ku ktorej platne mohlo vzniknúť záložného právo žalobcu. V čase vzniku záložného
práva žalovaného a v čase prevodu vlastníckeho práva z pôvodného vlastníka na dlžníka nebola na
nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom prevodu a je zároveň predmetom zálohu, žiadna pohľadávka

zabezpečená záložným právom. Žalobca nemá postavenie prednostného záložného veriteľa.
4. Vykonaným dokazovaním okresný súd považoval žalobu za dôvodnú. Mal preukázané, že žalobca
je záložným veriteľom, ktorého záložné právo vzniklo zo zákona podľa § 15 zákona č. 182/1993 o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Z. C., odbor
katastrálny, bolo registrované zákonné záložné právo žalobcu k bytovému domu na ul. O. č. X vo

Z. C., súpisné č. XXX, na parcele registra C-KN, parc. č. XXX, ku dňu 15.06.1994. Záložné právo
žalobcu k pozemku pod bytovým domom na parcele registra C-KN, parc. č. XXX, o výmere 468 m2,
je zapísané na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Z. C., odbor katastrálny. Zápis zákonného
záložnéhokpozemkupodbytovýmdomomboluskutočnenývroku1994.Záložnéprávovzniklozápisom
dňa 28.06.1994 v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov a kontinuálne bez zmeny v poradí

záložných práv bolo pozmenené v prospech žalobcu zápisom Z 2806/2010 zo dňa 15.12.2010 na LV č.
XXXX a LV č. XXXX, pretože došlo k registrácii subjektu spoločenstva vlastníkov bytov - Spoločenstva
JUH (navrhovateľ). Navrhovateľ je záložným veriteľom k označenému bytovému doma a k všetkým
bytom v bytovom dome.
5. Žalobca voči dlžníkovi B. O. eviduje pohľadávku vo výške 7 821,39 Eur, a to z dôvodu nedoplatkov,

ktoré vznikli neuhrádzaním zálohových platieb za byt. Pohľadávka je predmetom exekúcie vedenej
súdnouexekútorkouJUDr.IvetouTóthovou,ExekútorskýúradvoVeľkomKrtíši,podsp.zn.EX554/2014
a bola uplatnená sčasti v súdnom konaní na Okresnom súde Veľký Krtíš, pod sp. zn. 3C/300/2014, ktoré
konanie nebolo skončené.
6. Dlžník dňa 10.05.2010 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom

úvere, ktorého predmetom bolo poskytnutie mimoriadneho medziúveru vo výške 16 700,- Eur. Záväzok
dlžníka z úverovej zmluvy bol zabezpečený záložným právom zriadeným v prospech odporcu na základe
Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 10.05.2010. Záložné právo žalovaného bolo zapísané k
predmetu zálohu dňa 30.04.2010 pod V 662/2010 zo dňa 24.06.2010-670/10 na LV č. XXXX. Dlžník
predmet zálohu získal do vlastníctva titulom kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený OÚ Z. C., odbor

katastrálny pod V721/2010 dňa 24.06.2010-676/10 na LV č. XXXX. Z dôvodu porušovania zmluvných
povinností dlžníkom, žalovaný vyhlásil okamžitú splatnosť úveru dňa 02.12.2014 a listom zo dňa
27.07.2015 oznámil začatie výkonu záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby v zmysle zák.
č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov. Uvedené žalovaný oznámil
žalobcovi dňa 27.07.2015, ktorý mu dňa 21.08.2015 oznámil začatie výkonu záložného práva s tým, že

toto realizuje ako prednostný záložný veriteľ a požiadal žalovaného o upustenie od výkonu záložného
práva. Žalovaný od dražby neupustil a oznámil žalobcovi termín dobrovoľnej dražby v zmysle oznámenia
č. 127/2015 zo dňa 04.12.2015, s konkrétnym termínom na 26.01.2016.7. Medzi účastníkmi preto existuje stav právnej neistoty v otázke, ktoré záložné právo je v poradí
rozhodujúce pre uspokojenie záložných práv registrované ako prvé, a ktorý z účastníkov ma postavenie
prednostného záložného veriteľa. Vyriešenie právnej otázky medzi účastníkmi predstavuje predmet

sporu. Súd dospel k záveru, že medzi stranami existuje stav právnej neistoty, ktorý nemožno odstrániť
inak ako určovacím výroku súdneho rozhodnutia. Takéto rozhodnutie môže vytvoriť pevný základ vzťahu
medzi účastníkmi a zabezpečiť, aby sa predišlo ďalším sporom. Súd preto právny záujem navrhovateľa
na navrhovanom určení vyhodnotil ako naliehavý (§ 80 písm. c) O. s. p).
8. Následne okresný súd podrobne odôvodnil svoje rozhodnutie vo vzťahu k uplatnenému nároku s

poukazom na záver, že zákonné záložné právo k bytu alebo nebytovému priestoru v bytovom dome
upravuje ustanovenie § 15 zák. č. 182/93 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení
neskorších predpisov a predstavuje osobitný druh záložného práva, ktoré vzniká priamo zo zákona
a zabezpečuje všetky pohľadávky, teda i tie ktoré vzniknú v budúcnosti. Na každom zálohu môže
vzniknúť viacero záložných práv a pri ich uspokojení sa vychádza zo zásady „prior tempore potior iure
- časovo skorší právne silnejší" vyjadrenej explicitne v § 151k ods. 1 OZ, podľa ktorej je rozhodujúce

poradie registrácie v osobitnom registri (katastri nehnuteľností) a to od najstaršej registrácie tzn. v
predmetnej veci od okamihu zápisu v katastri nehnuteľnosti. Zápis zákonného záložného práva v
katastri nehnuteľností má deklaratórny charakter a každý ďalší záložný veriteľ je na základe zápisu
uzrozumený s tým, že i keby jeho záložné právo bolo zapísané na liste vlastníctva ako prvé v poradí,
vzhľadom na záložné právo vznikajúce priamo zo zákona podľa § 15 ods. 1 Zák. č. 182/1993 Z. z. o

vlastníctve bytov, by právo prednosti malo práve zákonné záložné právo v prospech ostatných vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Pritom predpokladom pre naplnenie podstaty inštitútu
zákonného záložného práva je existencia konkrétnej pohľadávky spoločenstva vlastníkov voči inému
vlastníkovi bytu - neplatičovi (dlžníkovi), ktorá v čase realizácie záložného práva, musí existovať.
9. Mal preukázané, že zákonné záložné právo žalobcu v zmysle ustanovenia § 15 zák. č. 182/1993

Z. z. k bytovému domu so súp. č. XXXX, bolo na LV č. XXXX zapísané dňa 15. 06. 1994. Preukazuje
to LV č. XXXX, kde v časti C: ťarchy je uvedené: „zákonné záložné právo v zmysle § 15 ods. 1 zák. č.
182/1993 Zb. v znení neskorších predpisov, v prospech spoločenstva JUH, ul. O. 5, XXX X Z. C. IČO:
35653345 zo dňa 15. 6. 1994 - 192/94, Z 2806/10 - 1350/10, Z 2588/12 - 1357/12". Zákonné záložné
právo žalobcu k pozemku nachádzajúceho sa pod bytovým domom evidovaného na LV č. XXXX pre k.

ú. , obec a okres Z. C. bolo registrované v roku 1994 spolu so záložným právom k bytom v bytovom
dome, čo vyplýva zo zápisu na LV č. Y.v časti C: ťarchy, kde je zapísané: „zákonné záložné právo v
zmysle § 15 ods. 1 zák. č. 182/1993 Zb., v znení neskorších predpisov, v prospech spoločenstva JUH,
ul. O. 5, XXX XX. Z. C. - Z 2806/2010 - 192/94, 1350/10 ".
10. Záložné právo žalovaného na LV č. 1893 k predmetu zálohu bolo zapísané dňa 24. 06. 2010 na LV

č. XXXX a v časti C: ťarchy je zaznamenané: „záložné právo v prospech ČSOB stavebná sporiteľňa,
a.s. Radlinského 10, 813 23 Bratislava, IČO: 35 799 202 zriadené zmluvou č. 23329714 /601130804 -
N1 zo dňa 30.04. 2010 - V 662/2010 zo dňa 24. 06. 2010 - 670/10 ".
11. Záložné právo žalovaného bolo zapísané a vzniklo neskôr ako zákonné záložné právo žalobcu.
K obdobnému záveru je možné dospieť aj po preskúmaní zápisu na LV č. XXXX, pre k. ú., obec a

okres Z. C. vo vzťahu k predmetu zálohu - pozemku, nachádzajúceho sa pod bytovým domom. Aj tento
zápis v osobitnom registri svedčí, že záložné právo žalobcu vzniklo skôr, pretože bolo registrované pred
záložným právom žalovaného. Časovú postupnosť registrácie záložných práv na predmete zálohu podľa
zápisov na LV č. XXXX a LV XXXX pre k. ú., obec a okres Z. C. potvrdzuje aj stanovisko poskytnuté
Okresným úradom Z. C., odbor katastrálny zo dňa 02. 10. 2015.

12. Zdôraznil, že podstatou zákonného záložného práva je zabezpečenie pohľadávky, ktorú má
spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov, a ak sa nezriaďuje spoločenstvu, tak ostatní
vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome voči vlastníkovi bytu, ktorý si neplní povinnosti.
Z výpisu z registra spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov (mal preukázané, že
spoločenstvo JUH, so sídlom na ul. O. X, XXX XX Z. C. k, IČO: 35 653345 vzniklo ku dňu 10. 10.

1995. Zákonné záložné právo vlastníkov teda vzniklo pôvodne v prospech vlastníkov bytov a nebytových
priestorov ku dňu 28.06. 1994, pretože spoločenstvo JUH bolo zaregistrované až 10.10. 1995. Zápis
zákonného záložného práva na LV č. XXXX a aj na LV č. XXXX v časti C: ťarchy svedčí o vzniku
zákonného záložného práva vlastníkov bytov k dňu 15. 06. 1994 a tento zápis bol pozmenený po vzniku
spoločenstva, na základe žiadosti navrhovateľa zo dňa 30.11.2010 zápisom : „ Z 2806/10 " v roku 2010.

Uvedená zmena je formálna a korešponduje so zmenou v zmysle zriadenia spoločenstva vlastníkov
bytov a nebytových priestorov (žalobcu) a so zákonným ustanovením § 15 Ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.
z., pritom povaha zákonného záložného práva tak ako bolo zaznamenané sa od roku 1994 nemenila.
Zmena zápisu nemá vplyv na poradie zápisov záložných práv a nemožno z nej vyvodzovať, že k vznikuzáložného práva žalobcu došlo na základe jeho žiadosti k 30.11.2010. Zákonné záložné právo vlastníkov
bytov vzniklo k 15.06.1994.
13. Zákonné záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky, ktorá vznikne v súvislosti s právnymi

úkonmi týkajúcimi sa bytu, ak si vlastník bytu pohľadávku riadne a včas nesplnil a môže zabezpečovať
aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti. Preto sa súd zaoberal otázkou, či existuje konkrétna splatná
pohľadávka navrhovateľa voči dlžníkovi B. O., ako vlastníkovi predmetu zálohu, a to v prospech
ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome ul. O. č. 5, XXX XX Z. C.. Dospel
k záveru, že zákonná úprava záložného práva (§ 151a a nasl. OZ) pre vznik záložného práva nekladie

podmienku, aby žalobca preukázal existenciu pohľadávky ako predpoklad zápisu zákonného záložného
právadoosobitnéhoregistra(katasternehnuteľností),aanito,žetakátopohľadávkabymuselaexistovať
pred zápisom záložného práva iného záložného veriteľa. Občiansky zákonník pripúšťa priamo túto
formu zabezpečenia pre budúce pohľadávky spoločenstva resp. vlastníkov bytov a voči vlastníkovi, ktorý
si neplní povinností a neuhrádza plnenia do fondu prevádzky údržby a opráv, resp. plnenia spojené
s užívaním bytu. V ustanovení § 15 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových

priestorov sa zvýrazňuje právne špecifický charakter zákonného záložného oproti ďalším záložným
právam veriteľov, pretože inak by sa stratil zmysel tohto inštitútu. Účelom ustanovenia § 15 ods. 1 zákon
č. 182/1993 Z. z. je zabezpečenie pohľadávok spoločenstva a vlastníkov bytov pre budúcnosť, pretože
potom by prednosť malo vždy len uspokojenie pohľadávky z úveru zabezpečenej záložným právom
zriadeným na nehnuteľnosti v prospech ďalšieho záložného veriteľa.

14. Súd zároveň poukázal na preukázanú existenciu konkrétnej pohľadávky žalobcu vo výške 7821,39
Eur proti dlžníkovi B. O., ako vlastníkovi zálohu. Výška pohľadávky ku dňu 20. 08. 2015 sčasti je
predmetom uspokojenia v exekučnom konaní vo výške 4410,56 EUR. Pohľadávky si žalobca čiastočne
nárokuje v súdnom konaní vedenom na tamojšom súde pod sp. zn. 3C/300/2014, ktoré v čase tejto
posudzovanej veci nebolo skončené.

15. Súd uzavrel, že v čase začatia realizácie záložného práva žalovaným existovala konkrétna
pohľadávka dlžníka vo výške 7821,39 Eur a je v súlade s právom jej prednostné uspokojenie z predmetu
zálohu výkonom zákonného záložného práva navrhovateľom. Uvedené právo je v poradí rozhodujúcom
pre uspokojenie záložných práv registrované ako prvé, pretože bolo registrované v osobitnom registri
ku dňu 15.06.1994 a tento moment je rozhodujúci. Súd žalobe vyhovel a určil, že navrhovateľ je

prednostným záložným veriteľom k predmetu zálohu a z jeho prednostného postavenia mu vyplýva
zákonnéoprávnenie,abyrealizovalvýkonzáložnéhopráva,ktorézabezpečujejehosplatnúpohľadávku.
Naopak na strane žalovaného po oznámení mu doručenom dňa 21.08.2015 nie je daná zákonná
možnosť, aby vo výkone svojho záložného práva pokračoval napriek nesúhlasu žalobcu (§ 151ma ods.
9 OZ). O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p.

16. Proti rozsudku sa odvolal žalovaný. Žiadal ho zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Namietal
nesprávne a nedostatočné posúdenie skutkového stavu veci. Poukázal na ustanovenie § 150a OZ a §
151eods.2OZ,keďzáložnéprávojevprvomradeprávomakcesorickým.Záložnéprávomôžeexistovať
len v prípade, ak existuje pohľadávka záložného veriteľa. Výnimkou zo zásady akcesority je ustanovenie
§ 151c ods. 2 OZ. V zmysle týchto ustanovení záložné právo môže zabezpečovať aj pohľadávky, ktoré

vzniknú v budúcnosti, pričom základnou podmienkou budúcej pohľadávky je, že pohľadávka musí byť
pri zriadení záložného práva (nie pri vzniku) dostatočne špecifikovaná a určitá, t. j. nielen podľa titulu, na
základe ktorého vznikne, ale najmä v akej podobe vznikne. Pri zákonnom záložnom práve nie je možné
dopredu zabezpečiť budúcu pohľadávku, lebo nespĺňa základné pojmové znaky budúcej pohľadávky.
Pri zákonnom záložnom práve sa nevie dopredu určiť, či a kedy vznikne pohľadávka, aká bude jej reálna

výška a už vôbec nie je možné určiť maximálnu hodnotu istiny, ktorú bude záložné právo zabezpečovať,
pretože nie je dopredu známe, či vôbec a kedy vlastník (neplatič) prestane platiť. Aj keby podľa §
15 ods. 1 zákona 182/1993 Z. z. malo zabezpečovať všetky budúce pohľadávky vlastníkov, nemôže
záložné právo vzniknúť skôr ako vznikne samotná pohľadávka spoločenstva alebo ostatných vlastníkov
bytov voči konkrétnemu vlastníkovi bytu. V zmysle záverov súčasnej judikatúry zákonné záložné právo

podľa citovaného ustanovenia nezabezpečuje pohľadávky budúce, ale pohľadávky existujúce, pričom
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 6M Cdo 8/2010 zo dňa 27. 7. 2011. V závere poukázal
na to, že v čase prevodu vlastníckeho práva z pôvodného na nového vlastníka nebola k nehnuteľnosti
evidovaná žiadna pohľadávka, ktorá by bola zabezpečená zákonným záložným právom žalobcu, v
opačnom prípade by nemohla nastať skutočnosť zakladajúca prevod vlastníckeho práva na aktuálneho

vlastníka.
17. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca. Napadnutý rozsudok žiadal ako vecne
správny potvrdiť. Uviedol, že prvostupňový súd vychádzal z riadne zisteného skutkového stavu a
na takto zistený skutkový stav veci aplikoval príslušné zákonné ustanovenia. V plnom rozsahu sastotožnil s právnou argumentáciou prvostupňového súdu. Podľa jeho názoru výklad ustanovení zákona
o vlastníctve bytov, ktoré v odvolaní uvádza žalovaný, neobstojí, nakoľko výsledkom použitia takéhoto
výkladu by boli úplne absurdné závery nemajúce žiadny súvis s účelom, na ktorý má zákonné

záložné právo slúžiť. Rozhodnutie najvyššieho súdu, na ktoré v odvolaní žalovaný odkazuje, skutkovo
nesúvisí s prejednávanou vecou. Občiansky zákonník v spojení s príslušnými ustanoveniami Zákona o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov nespochybniteľne určuje okamih vzniku a poradie uspokojenia
pohľadávok jednotlivých záložných veriteľov. (§ 151k ods. 1 OZ, § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z.).
18. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. záložné právo vzniká ex lége, a teda jeho

registrácia v katastri nehnuteľností má len deklaratórny charakter, ktorým sa zároveň určuje poradie
rozhodujúce pre uspokojenie jednotlivých pohľadávok. Tvrdenia žalovaného viažuce sa k okamihu
vzniku záložného zákonného práva na reálny vznik pohľadávky žalobcu chápe ako výklad, ktorý
je svojou extenzívnosťou v hrubom rozpore s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami. Z
vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka sú nesporne dané okolnosti určujúce poradie
uspokojenia pohľadávok jednotlivých záložných veriteľov. Vychádzajúc z logiky žalovaného, jeho

záložné právo v čase jeho registrácie do príslušného registra nevzniklo, nakoľko ani samotný žalovaný v
čase zápisu záložného práva nevedel, v akej výške bude pohľadávku pri prípadnom výkone záložného
práva zabezpečovať. Podľa argumentácie žalovaného by platilo, že záložné právo vzniká až dňom
existencie pohľadávky, nakoľko funkcia záložného práva ako zabezpečovacieho inštitútu sa aktivuje
až naplnením subjektívnych podmienok. Podľa logiky žalovaného teda deň zápisu záložného práva

pre poradie veriteľov rozhodujúcim nie je, ale rozhodujúcim je práve deň vzniku pohľadávky v takej
výške, ktorá bude výkonom záložného práva uspokojená, teda ustanovenia Občianskeho zákonníka
pojednávajúce o poradí na uspokojovanie veriteľom takýmto absurdným výkladom žalovaného strácajú
svoj význam.
19. Takýto prístup k vzniku zákonného záložného práva, ako to v odvolaní uvádza žalovaný, je v rozpore

s účelom, ktorý sa mal týmto zákonným inštitútom dosiahnuť. Podľa názoru žalobcu cieľom zákonodarcu
bola práve ochrana jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorí sú v tejto situácii v
postavení záložných veriteľov. Žalobca s argumentáciou a logikou žalovaného nesúhlasí a takýto výklad
ustanovení zákona v prospech žalovaného kategoricky odmieta.
20. Taktiež považuje za nesprávny názor žalovaného, že ak pohľadávka žalobcu nebola v čase

zápisu zákonného záložného práva známa, mala byť určená aspoň maximálnou výškou zabezpečenej
pohľadávky. Poukázal na to, že tak, ako zákonodarca rozlišuje medzi zmluvným a zákonným záložným
právom, je nevyhnutné, aby aj samotný žalovaný rozlišoval a bral zreteľ na rozdielny režim vzťahujúci
sa k týmto záložným právam. Žalobca nepopiera, že zákon skutočne požiadavku týkajúcu sa stanovenia
maximálnej výšky zabezpečenej pohľadávky upravuje, avšak výlučne v súvislosti so vznikom záložného

práva zo zmluvy, a to za predpokladu, že nie je určená hodnota zabezpečenej pohľadávky, teda toto
ustanovenie sa netýka zákonného záložného práva.
21. Pokiaľ ide o určitosť alebo určiteľnosť budúcej pohľadávky zabezpečenej záložným právom, tvrdil,
že pohľadávka žalobcu bola v čase zápisu zákonného záložného práva a stále je určiteľná. Pohľadávka
žalobcu je daná súčtom neuhradených zálohových platieb, ktorých výška bola v čase zápisu zákonného

záložného práva žalobcovi známa, a celková výška takto zabezpečenej pohľadávky závisí, tak ako aj v
prípade žalovaného, od subjektívnych okolností spočívajúcich v správaní sa dlžníka - vlastníka bytu. Pre
odstránenie akýchkoľvek pochybností žalovaného o prednosti žalobcovho zákonného záložného práva
poukázal na autentický výklad Ministerstva financií Slovenskej republiky. Toto nepochybne uvádza, že
zákonným záložným právom je možné zabezpečiť pohľadávku do budúcna, i keď zákonné záložné

právovznikneskôr(exlége)akonímzabezpečovanápohľadávka.Pretopodľanázoružalobcuzáložným
právom možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od
splnenia podmienky, ako to vyplýva z § 151c ods. 2 OZ. V dôsledku toho vznikne záložné právo pred
vznikom samotnej pohľadávky.
22. Žalovaný v replike sa pridržiaval svojho vyjadrenia zo dňa 2. marca 2016 ako aj svojho odvolania.

Nestotožnil sa s názorom žalobcu, že zákonné záložné právo má vždy prednostné postavenie, a to z
dôvodu, že ide o záložné právo, ktoré vzniká na základe špeciálneho režimu, a to bez ohľadu na funkciu
a účel záložného práva. Funkcia a účel záložného práva ako zabezpečovacieho prostriedku je jasne a
zrozumiteľne uvedený v § 151a OZ. Pokiaľ ide o stanovisko Ministerstva financií SR, nemožno ho chápať
ako výklad autentický, keďže sa pod touto formou výkladu rozumie predovšetkým dôvodová správa.

23. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdil.24. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie vo veci bolo podané počas platnosti Občianskeho súdneho
poriadku (dňa 30. 6. 2016), pričom od 01. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (CSP).
Podľa prechodných ustanovení upravených v § 470 podľa odseku 1 platí, že ak nie je ustanovené

inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2
právneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajú
zachované. Odvolací súd preskúmal vec na základe podaného odvolania, ktorého právne účinky nastali
predo dňom platnosti CSP, pričom aplikoval podľa odseku 1 vo veci už CSP.
25. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
26. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal riadne dokazovanie
na zistenie skutkového stavu veci, na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne normy,
pričom svoje úvahy pri ich použití riadne vysvetlil a odôvodnil. Vo vzťahu k námietkam žalovaného v

odvolaní rozhodnutie obsahuje všetky podstatné odpovede. Žalovaný nenamieta nedostatočne zistený
skutkový stav veci, namieta nesprávne a nedostatočné posúdenie skutkového stavu. V zmysle právnej
úpravy v čase podávania odvolania platného procesného predpisu (O. s. p) žalovaný teda uplatňuje v
zmysle § 205 ods. 1 písm. d) O. s. p. odvolací dôvod spočívajúci v nesprávnych skutkových zisteniach.
Konkrétne vôbec nenamieta nesprávne právne posúdenie veci, hoci podľa obsahu podania možno zistiť,

že predovšetkým nesúhlasí s právnymi závermi súdu.
27. Žalovaným namietaný odvolací dôvod by bol daný v prípade pochybenia v zistení skutkového
stavu veci, spočívajúceho v tom, že skutkové zistenie, ktoré je podkladom pre rozhodnutie súdu
prvej inštancie, je vadné, nakoľko z vykonaných dôkazov nevyplynulo. Žalovaný v odvolaní vôbec
nešpecifikoval, ktoré konkrétne skutkové zistenie, ktoré je relevantné pre závery súdu prvej inštancie,

je chybné a z vykonaných dôkazov nevyplynulo. Odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal
všetky relevantné dôkazy na zistenie skutkového stavu, žalovaný ani v tomto smere nenamieta, že
by súd niektorý dôkaz nevykonal. Pokiaľ namieta nedostatočné posúdenie skutkového stavu, okresný
súd dôsledne a zrozumiteľne vyhodnotil dôkazy jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach, pričom sa
neodklonil výrazným spôsobom od rozhodovacej praxe súdov. Pokiaľ žalovaný namieta nesprávne

posúdenie skutkového stavu, taktiež konkrétne neuvádza, v čom ho súd nesprávne posúdil. Odvolací
súd uvádza, že vykonané dôkazy ako aj skutkový záver, ktorý z neho vyvodil súd prvej inštancie, je
správny, dostatočný a zrozumiteľný. V tomto rozsahu odvolanie preto nie je dôvodné
28. Hoci to žalovaný explicitne v odvolaní neuvádza, posúdením obsahu odvolací súd konštatuje, že
namieta aj nesprávne právne posúdenie veci, predovšetkým ustanovenie § 15 zákona č. 182/1993 Z.

z., a to vo vzťahu k § 151a OZ, § 151e ods. 2 OZ a § 151c ods. 2 OZ. Odvolací súd konštatuje, že
výklad žalovaného uvedený v odvolaní, považuje za tendenčný a nesprávny, nerešpektujúci prednostné
právo zákonného záložného veriteľa. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu uvedenú vo vyjadrení,
odvolací súd sa s ňou v celom rozsahu stotožňuje. Okresný súd vo svojom rozhodnutí zrozumiteľne,
presvedčivo odôvodnil svoje rozhodnutie, z ktorého vyplýva odpoveď na všetky v odvolaní namietané

argumenty žalovaného. Z tohto dôvodu sa odvolací súd obmedzuje len na zdôraznenie správnosti tohto
rozhodnutia.
29. Záložné právo k bytu alebo nebytovému priestoru v bytovom dome, ktoré upravuje ustanovenie § 15
zákona182/1993Z.z.patrídoosobitnejkategóriezáložnýchprávzdôvodu,ževznikápriamozozákona.
Slúži v právnych vzťahoch regulovaných citovaným zákonom na zabezpečenie pohľadávok, ktoré má

spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov a ak sa nezriaďuje spoločenstvo, tak ktoré majú
ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome voči vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru
v dome. Účelom tohto ustanovenia v zákone je pôsobiť prevenčne na vlastníkov bytov a nebytových
priestorov s cieľom riadneho a včasného plnenia si zákonných a zmluvných povinností, ale aj ochrana
ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov voči neplneniu si povinností jednotlivými vlastníkmi

bytovanebytovýchpriestorovvdome.Zabezpečeniepohľadávkyzáložnýmprávomspočívavtom,žeak
si dlžník nesplní svoju platobnú povinnosť riadne a včas, má spoločenstvo alebo ostatní vlastníci bytov a
nebytových priestorov v bytovom dome ako záložní veritelia právo domáhať sa uspokojenia pohľadávky
zo zálohu. Z hľadiska historického vývoja treba poznamenať, že väčšina zmlúv o prevode vlastníctva
bytov a nebytových priestorov, ktoré uzatvárali obce či iní vlastníci bytových domov s nájomcami bytov,

obsahuje informáciu o vzniku tohto záložného práva a pokiaľ by ju aj neobsahovali, dňom povolenia
vkladu vlastníckeho práva k bytu alebo nebytovému priestoru do katastra nehnuteľností záložné právo
vznikne zo zákona a zapisuje sa do katastra nehnuteľností.30. Ako podstatná otázka pre vyriešenie sporu, ktorá je namietaná v odvolaní žalovaným, je otázka
o časovom momente, kedy skutočne vzniká záložné právo podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č.
182/1993 Z. z., a to aj vzhľadom na všeobecnú úpravu inštitútu záložného práva upravenú v § 151a a

nasledujúce OZ. Vyriešenie tejto otázky má zásadný význam pri realizácii záložného práva vtedy, ak
na zálohu viazne okrem záložného práva aj iné záložné právo zriadené v prospech ďalšieho záložného
veriteľa. Právna teória poskytuje dva možné výklady, pričom odvolací súd sa prikláňa k tomu, ktorý
spočíva v tom, že právna norma hypoteticky predpokladá možnosť vzniku záložného práva, ak nastanú
určité právne skutočnosti. Je pravdou, že zákon používa neštandardný výraz „vzniknutých", ktorý termín

je rozhodujúci pri posúdení momentu vzniku záložného práva. Vzhľadom na úmysel zákonodarcu a
jeho účel mal na mysli zabezpečenie všetky budúcich pohľadávok, ktoré vzniknú ostatným vlastníkom
bytov a nebytových priestorov voči konkrétnemu dlžníkovi - neplatičovi v súvislosti s užívaním bytu alebo
nebytového priestoru v bytovom dome. Uvedený termín môže však znamenať nielen zabezpečenie
všetkých budúcich pohľadávok, ktoré vzniknú pro futuro, ale aj zabezpečenie pohľadávok, ktoré už
vznikli z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných časti a zariadení domu, respektíve z právnych

úkonov k bytu alebo nebytovému priestoru. Toto korešponduje aj so všeobecnou právnou úpravou
záložného práva, účinnou nielen v čase prijatia zákona č. 182/1993 Z. z., ale aj v súčasnosti, podľa
ktorej záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti alebo ktorej vznik
závisí od splnenia podmienky.
31. Je pravdou, že sa vyskytli názory v právnej teórii, ktoré prezentujú záver, že táto dikcia znamená,

že zákonným záložným právom sa zabezpečujú výlučne pohľadávky už existujúce, a nie budúce
pohľadávky. Pri výklade treba akceptovať akcesorickú povahu záložného práva, ktorá znamená, že
záložné právo nemôže vzniknúť skôr ako samotný záväzok, ktorý má zabezpečovať. Z tohto dôvodu
vznik, existencia a zánik záložného práva je podmienený vždy danosťou konkrétnej pohľadávky veriteľa
voči dlžníkovi. Platne teda nemôže vzniknúť záložné právo k neexistujúcej pohľadávke. Tento záver o

akcesorického vzťahu zákonného záložného práva k určitej pohľadávke podporuje rozhodnutie NS SR
citované žalovaným 6M Cdo 8/2010 zo dňa 27. 7. 2011.
32. S týmto názorom sa odvolací súd nestotožňuje a prikláňa sa k inej názorovej línii, ktorá vychádza zo
zmyslu a účelu tohto inštitútu, keď toto záložné právo sa zriaďuje súčasne s prevodom vlastníctva bytu
alebo nebytového priestoru a nie je závislé od vôle vlastníka bytu alebo nebytového priestoru. Záložné

právo vzniká priamo zo zákona, tzn., že vzniká bez toho, aby sa k jeho vzniku vyžadovala ďalšia právna
skutočnosť, napr. rozhodnutie štátneho orgánu. Záložné právo teda vzniká, ak sú splnené tri skutočnosti,
s ktorými zákon spája jeho vznik. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na právnu vetu, ktoré vyplýva
z rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 29 Odo 1014/2003 z 3. novembra 2005, ktoré rieši moment
vzniku záložného práva k nehnuteľnosti, ktorým sa zabezpečuje budúca pohľadávka. Najvyšší súd

Českej republiky v tomto konaní judikoval, že ak je budúca pohľadávka zabezpečená záložným právom
k nehnuteľnosti, vzniká záložné právo už dňom vkladu do katastra nehnuteľností. Realizačná funkcia
záložnéhoprávasavšakprejaví,ažkeďvzniknebudúca,vzáložnejzmluvezabezpečovanápohľadávka.
Závery z tohto rozhodnutia možno primerane vztiahnuť aj na vznik záložného práva, ktoré ex lége
zabezpečuje budúce pohľadávky vlastníkov a ktoré sa zapisuje do katastra nehnuteľností záznamom.

Rešpektujúc platnú právnu úpravu vzniku záložného práva k nehnuteľnostiam, ako aj princíp akcesority
záložného práva ako vedľajšieho záväzku, možno vyvodiť záver, že táto interpretácia prestavuje pre
tretie osoby (najmä ďalších záložných veriteľov) značnú neistotu v právnych vzťahoch, keď ide o
zabezpečenie a uspokojenie ich splatných pohľadávok.
33. Odvolací súd zdôrazňuje, že v prípade zákonného záložného práva je dôležité je poukázať na

to, že toto záložné právo k bytu alebo nebytovému priestoru, na rozdiel od zmluvného záložného
práva zriadeného zmluvou, v zmysle ustanovenia § 15 zákona č. 182/1993 Z. z. zo zákona vzniká.
Naproti tomu Občiansky zákonník v ustanovení § 151b OZ ustanovuje zriadenie záložného práva
zo zákona a následne v ustanovení § 151e OZ vznik záložného práva spája s jeho registráciou v
Notárskom centrálnom registri záložných práv alebo v osobitnom registri. Táto konštrukcia sa však

nemôže vzťahovať na prípad, ak záložné právo vzniká zo zákona, prípadne rozhodnutím súdu alebo
správneho orgánu, pretože ide o vznik záložného práva tradične a typicky spojeného výlučne s
jednou konštitutívnou právnou skutočnosťou. Nerešpektovanie tohto princípu by viedlo k absurdným
dôsledkom, keby záložné právo nevzniklo právoplatnosťou rozhodnutia samého alebo zo zákona, ale
až ďalšou právotvornou skutočnosťou - registráciou v registri záložných práv.

34. Je nepochybné, že na byt možno okrem záložného práva podľa § 15 ods. 1 zriadiť aj ďalšie
záložné právo v prospech tretej osoby, v danom prípade žalovaného. V tomto prípade ide o záložné
právo zriadené na základe písomnej zmluvy. Na každom byte alebo nebytovom priestore teda môže
vzniknúť viac záložných správ z rôznych právnych titulov, pričom súčasná platná právna úprava trvá nauplatnení zásady prior tempore potior iure a neustanovuje nijakú výnimku určenú zákonom. Táto zásada
jeexplicitnevyjadrenáustanovením§151kods.1OZ,podľaktorého,akvzniklonazálohuviaczáložných
práv, na ich uspokojenie je rozhodujúce poradie ich registrácie v registri záložných práv, počítanej odo

dňa ich najskoršej registrácie alebo odo dňa ich registrácie v niektorom z osobitných registrov. Citované
ustanovenie chráni záložného veriteľa, ktorý si zaregistroval svoje záložné právo v registri záložných
práv skôr, čím sa rešpektuje jeho právo priority.
35. V rozhodovanej veci ide o situáciu, keď vlastník bytu, ku ktorému je zapísané záložné právo
zo zákona, založil byt na účel získania úveru, čím vzniklo ďalšie záložné právo, ktoré je zmluvným

záložným právom. Vzniká otázka, či má vzhľadom na svoju povahu zákonné záložné právo prednostné
postavenie pri konkurencii viacerých záložných práv. V konaní bolo preukázané aj s prihliadnutím na
znenie ustanovenia § 151k ods. 1 OZ, že zákonné záložné právo bolo registrované skôr. Správne však
okresný súd uviedol aj to, že tento zápis má len deklaratórny charakter a táto skutočnosť vôbec nemusí
byť zapísaná na príslušnom liste vlastníctva. Odvolací súd zastáva názor, že každý ďalší záložný veriteľ
musí byť uzrozumený s tým, že aj keď jeho záložné právo bolo zapísané na liste vlastníctva ako prvé v

poradí, vzhľadom na záložné právo vznikajúce priamo zo zákona, by právo prednosti malo mať práve
zákonné záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Je
preto rozhodujúce, či v čase realizácie záložného práva ďalším záložným veriteľom, v danom prípade
žalovaným,existujevočikonkrétnemudlžníkovivdomereálnesplatnápohľadávkavprospechostatných
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.

36. Aj napriek tomu, že vznik zákonného záložného práva nie je podmienený zápisom do katastra
nehnuteľností, pričom v rozhodovanom prípade toto právo bolo zapísané, na jeho aktivovanie sa
vyžaduje vždy existencia konkrétnej pohľadávky, čo mal okresný súd taktiež preukázané. To znamená,
že v prípade, ak pohľadávka ďalšieho záložného veriteľa zapísaného na príslušnom liste vlastníctva v
katastri nehnuteľností ako prvá, resp. jediného poradí nie je riadne a včas splnená, môže si tento záložný

veriteľ uplatniť svoje oprávnenie vyplývajúce zo záložného práva bez obmedzení ktoré ustanovuje §
151ma OZ. Predpokladom na vznik každého záložného práva je predovšetkým existencia konkrétnej
pohľadávky, ktorá v čase realizácie záložného práva iným záložným veriteľom nemusí existovať. Ak by
vlastník bytu plnil všetky úhrady spojené s užívaním bytu, ale nesplácal by úver poskytnutý bankou,
výkonzáložnéhoprávabankouakoprednostnýmzáložnýmveriteľomzapísanýmvkatastrinehnuteľnosti

by bolo možný bez obmedzení.
37. Odvolací súd preto dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, stotožňuje sa
s ním v celom rozsahu, preto ho potvrdil.
38. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, preto

mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
39. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).