Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. február 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/391/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115228389
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4115228389.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr.
Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolencíka, v právnej veci žalobcu: J. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom V., R. XXX/XX, zastúpený Advokátskou kanceláriou BIZOŇ & PARTNERS, s. r. o., so sídlom
Bratislava, Hviezdoslavovo námestie 25, IČO: 36 833 533, proti žalovanému: Poľnohospodárska pôda,
s. r. o., so sídlom Bratislava, Žehrianska 3179/3, IČO: 44 138 369, zastúpený Advokátskou kanceláriou

LawService, s. r. o., so sídlom Zvolen, Stráž 3/223, IČO: 36 861 723, o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcu a odvolaniu žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo
dňa 13. apríla 2017, č. k. 25C/505/2015-190, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o náhrade trov konania p o
t v r d z u j e .

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (do 30.6.2016 ako súd prvého stupňa v zmysle § 9 ods. 1 zák. č. 99/163 Zb.
Občiansky súdny poriadok, ďalej len „OSP“ a ako súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) uznesením zo dňa 13. apríla 2017, č. k.
25C/505/2015-190, konanie zastavil, o trovách konania rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na

náhradu trov konania a zároveň rozhodol, že žalobcovi sa vracia súdny poplatok vo výške 92,80 eura,
po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2.Rozhodnutieprávneodôvodnilspoukazomna§144,§145ods.1,§146ods.1a §255ods.2CSP.

3. V odôvodnení uznesenia súd poukázal na to, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči

žalovanému určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Vzhľadom na vyjadrenie žalobcu zo dňa
13.10.2016 v zmysle cit. zák. ust., súd konanie zastavil.

4. O vrátení súdneho poplatku rozhodol podľa § 11 zák.č.71/1992Zb. o súdnych poplatkoch.

5. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá právo

na náhradu trov konania, keď iný výrok by bol nespravodlivý, neodôvodniteľný a predčasný. Žalobca sa
domáhal určenia vlastníctva z viacerých hmotnoprávnych dôvodov. Súd sa k preskúmaniu uvedených
dôvodov nedostal, keď skôr prišlo k vyriešeniu veci v správnom konaní, na základe výsledku ktorého
by ďalšie konanie bolo bezpredmetné. Katastrálny úrad kúpnu zmluvu strán nezavkladoval z dôvodu
zákonného predkupného práva štátu. Na tomto výsledku nesú resp. nenesú zodpovednosť obe sporné
strany. Obe strany zmluvu podpísali. Aj Katastrálny úrad mal spočiatku iný názor na zavkladovanie

kúpnej zmluvy. Je irelevantné aký bol postoj žalovaného v správnom konaní. V čase keď prišlo k
späťvzatiu návrhu nemožno vysloviť názor, že by návrh bol podaný predčasne, alebo nedôvodne,ale nemožno konštatovať, že bol návrh dôvodný. Súd vo veci rozhodoval len o procesných nárokoch
z ktorých nemožno vyvodiť hmotnoprávny záver. Žiadna zo strán nezavinila zastavenie konania. K
späťvzatiu nedošlo pre správanie žalovaného ani žalobcu. Nie je zrejmé, aký by bol hmotnoprávny

výsledok dokazovania. Vyžadovalo by si to rozsiahle dokazovanie, ako vo veci samej, čo by bolo
aj zjavne nehospodárne, keď otázka trov konania je vedľajším produktom súdneho konania nie jeho
podstata. Výška trov tiež nebola žalobcom určená správne.

6. Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o trovách konania podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie,

žiadajúc odvolací súd, aby uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že uloží
žalovanému povinnosť nahradiť mu trovy konania vo výške 2 674,67 eura. Zároveň si uplatnil aj náhradu
trov odvolacieho konania. Namietal, že súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom
znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP), súd dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP), nedostatočne zistil skutkový stav veci
(§ 365 ods. 1 písm. g/ CSP) a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365
ods. 1 písm. h/ CSP).

7.1. Poukázal na to, že nárok na náhradu trov konania nie je nárokom hmotnoprávnym, ale

procesnoprávnym, preto je potrebné aj otázku, kto zavinil zastavenie konania, posudzovať z procesného
hľadiska.

7.2. Dôvodom zrušenia rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva k pozemku v prospech
žalovaného bolo posúdenie kúpnej zmluvy ako absolútne neplatného právneho úkonu. Z procesného

hľadiska sa teda žalobca domohol nároku, ktorý v žalobe uplatnil. Žalobca nemal v čase podania žaloby
inú možnosť ako domáhať sa súdnej ochrany svojich práv. Žalobca sa nemohol spoliehať na to, že sa
celá vec vyrieši v správnom konaní, keďže na konanie prokurátora nemal vplyv (žalobca mal postavenie
pána sporu- dominus litis, len v rámci tohto súdneho konania). K rozhodnutiu vziať svoju žalobu v
celom rozsahu späť žalobca dospel až následne v októbri 2016, kedy zistil, že do všetkých konaní

prebiehajúcich na totožnom skutkovom základe vstupuje Krajská, v niektorých veciach z jej poverenia
Okresná prokuratúra Nitra ako vedľajší účastník na strane žalovaného Okresného úradu Nitra, ktorá
tak môže plnohodnotne chrániť zákonnosť rozhodnutia Okresného úradu Nitra. Až momentom pribratia
žalobcu za účastníka konania pod sp. zn. 11S/18/2016, v ktorom môže uplatňovať procesné úkony a tak
sa plnohodnotne brániť, sa jeho postavenie stalo istým a skutkový stav nemenným. Týmto momentom

zároveň odpadol aj dôvod zotrvania žalobcu v tomto spore sp. zn. 25C/505/2015, ktorý bol procesné
rozhodnutý v jeho prospech.

7.3. Žalobca, ktorý nebol viazaný žiadnou lehotou na späťvzatie žaloby, pritom (v súlade so zásadou
rýchlosti a hospodárnosti konania) vzal žalobu späť v dostatočnom časovom predstihu ešte pred

otvorením prvého pojednávania vo veci samej, a to v záujme minimalizovať trovy konania oboch strán
sporu. Žalovaný sa dokonca sám priznával, že zneužíval informácie v obchodnom styku z Ministerstva
hospodárstva, keď takto zdôvodňoval svoju žiadosť o obštrukčné prerušenie konania, hoci takýto
skutkový dôvod nebol predmetom tohto sporu a v tom čase ani iných občianskoprávnych sporov. Súd v
odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca si nesprávne vyčíslil výšku trov konania, pričom toto svoje

tvrdenie žiadnym spôsobom nezdôvodnil. Ak súd považoval vyčíslenie trov za nesprávne z dôvodu,
že neuznal znalecky určenú hodnotu pozemku ako hodnotu predmetu konania, bol povinný takýto
svoj záver výslovne uviesť a náležíte ho zdôvodniť. Prvostupňový súd bez odôvodnenia odklonil od
predchádzajúceho rozhodnutia toho istého súdu v skutkovo totožnej veci.

7.4. Záverom konštatoval, že pri dodržaní kritéria procesného zavinenia je potrebné vec posudzovať
z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala a
skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené.
V konaní je zrejmé, že žalobkyňa dosiahla to, čoho sa podanou žalobou domáhala, teda „evidenčného
obnovenia vlastníckeho práva v liste vlastníctva z titulu neplatnej kúpnej zmluvy“, pretože žalovaný

prehral svoj spor v konaní o proteste prokurátora. Vzhľadom k tomu zastavenie konania v zmysle § 256
ods. 1 CSP treba posudzovať tak, že ho procesne zavinil žalovaný.7.5. V ďalšom vyjadrení uviedol, že žalovaný podával všetky dostupné opravné prostriedky proti
každému rozhodnutiu v správnom konaní, podal aj žalobu o určenie vlastníckeho práva k pozemku a
vykonával všetky úkony smerujúce k tomu, aby spochybnil a poprel jeho vlastnícke právo. Práve z týchto

dôvodov žalovaný zneisťoval právne postavenie a svoju žalobu preto vzal späť až po dostatočnom
časovom odstupe, keď nadobudol pocit, že skutkový stav je nemenný. Rozhodnutie Okresného úradu
Nitra, katastrálny odbor zo dňa 18.3.2016. č.: V 5458/2015-26, ktorým správny orgán zastavil vkladové
konanie k pozemku z dôvodu, že kúpnu zmluvu vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon, na čo
on v tomto konaní poukazoval, je právoplatné a vykonateľné. Navyše absolútnu neplatnosť právnych

úkonovskúmajúsúdyexoffobezohľadu,naktorýdôvodabsolútnejneplatnostistranavkonanípoukáže.

8.1. Aj žalovaný proti uzneseniu v časti výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie,
žiadajúc jeho zmenu a priznanie náhrady trov konania žalovanému v rozsahu 100%.

8.2. Uviedol, že podľa právnej teórie a ustálenej súdnej praxe, zavinenie účastníka pri zastavení

konania je nutné posudzovať len z procesného hľadiska, podľa procesného výsledku. Procesné
zavinenie spočíva vo vzťahu „výsledku chovania žalovaného k požiadavkám žalobcu.“ Úmyslom
zákonodarcu je, aby sa zavinenie posudzovalo z objektívneho hľadiska, nakoľko k späťvzatiu dochádza
často pred tým, než súd vykoná dokazovanie. Na tento účel zvolil konštrukciu tzv. procesného zavinenia,
čo vylučuje skúmanie toho, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie. Pojem zavinenie je

nevyhnutné vykladať komplexne a extenzívne. Prvkom zavinenia môže byť aj náhoda, napr. odpadnutie
predmetu sporu, pretože nič z toho nemožno pripočítať na ťarchu toho, kto sa bráni.

8.3. Poukázal na to, že žalobca žalobu podal dňa 21.9.2015 a protest prokurátora bol na
Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor podaný dňa 26.10.2015. Rozhodnutím Okresného úradu Nitra,

katastrálneho odboru č. UP 67/2015-9 zo dňa 5.11.2015 bolo vyhovené protestu prokurátora. Následne
bolo Okresný úradom, katastrálnym odborom, odborom opravných prostriedkov zamietnuté odvolanie
voči rozhodnutiu o vyhovení protestu prokurátora a to rozhodnutím č.k. Upo 22/2015-4/To zo dňa
15.1.2016. K prevzatiu právneho zastúpenia žalovaného došlo dňa 26.5.2016, späťvzatie návrhu zo dňa
13.10.2016 bolo súdu doručené až po uplynutí značného časového obdobia.

8.4. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalovaný síce správne uvádza,
že otázku, kto zavinil zastavenie konania, je potrebné posudzovať z procesného hľadiska, no na druhej
strane ignoruje ustálený výklad predmetného ustanovenia (resp. jeho predchodcu v OSP), a teda že
procesné zavinenie je dané objektívnym posúdením vzťahu medzi žalobcom požadovaným výsledkom

konania a dôvodom späťvzatia žaloby.

8.5. V prípade, ak je žalovaný presvedčený, že medzi uvedenými právnymi skutočnosťami
neexistuje príčinná súvislosť a k späťvzatiu žaloby pristúpil z iného dôvodu (napr. z dôvodu straty záujmu
pokračovať v konaní; z dôvodu, že si uvedomil, že podal nedôvodnú žalobu; a iné), žalovaný mal tento

dôvod riadne a určito definovať a nakoľko tak žalovaný neurobil, iný dôvod ako v tomto vyjadrení,
resp. vo svojom odvolaní zo dňa 27.4.2017 na späťvzatie žaloby nebol. Toto tvrdenie žalovaného je iba
špekuláciou, nie je ničím podložené a jeho účelom malo byť iba vnášanie pochybností do správania
žalobcu. Z hľadiska vzniku trov konania na strane žalovaného uviedol, že je právne irelevantné, kedy
prevzal právny zástupca žalovaného, advokátska kancelária LawService, s.r.o., právne zastúpenie

žalovaného, keďže žalovaný bol takmer počas celého konania zastúpený inou advokátskou kanceláriou,
a to advokátskou kanceláriou AKAK s. r. o. , ktorá prevzala právne zastúpenie žalovaného ešte pred
advokátskou kanceláriou LawService, s.r.o..

8.6. V tejto súvislosti žalobca poukázal na paralelný prípad - jedná sa o obdobný prípad

ako keď v trestnom konaní odsúdi súd páchateľa, zaviaže v ho adhéznom konaní na náhradu
škody, teda v trestnom konaní dosiahne výsledok, ktorý bol uplatnený občianskou žalobou, z toho
dôvodu zoberie žalobca žalobu späť. Bolo by nespravodlivé, aby súd priznal náhradu trov konania
odsúdenému zaviazanému v adhéznom konaní na náhradu škody od poškodeného prípadne, aby
náhradu vzniknutých trov poškodenému nepriznal.

9. Žalovaný k odvolaniu žalobcu uviedol, že prvkom zavinenia môže byť náhoda, napr. odpadnutie
predmetu sporu, pretože nič z toho nemožno pripočítať na ťarchu toho, kto sa bráni. V predmetnom
konaní žalovaný popieral vlastnícke právo žalobcu resp. bránil svoje právo, nie je preto zrejmé, nazáklade akých skutočností by mu malo byť pričítané procesné zavinenie. Vo veci nebolo vykonané
žiadne dokazovanie, nie je zrejmé, aký by bol výsledok sporu.

10.1. Doplnil, že zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania,
ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil.
K zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov. Je zrejmé, a nepopiera to ani
žalobca, že k zastaveniu konania nedošlo z dôvodu neskoršieho správania žalovaného, z procesného
hľadiska žalobca svojím návrhom na zastavenie konania toto zastavenie procesné zavinil. Z obsahu

protestu prokurátora je zrejmé, že prokurátor podal protest z dôvodu porušenia predkupného práva
štátu k dotknutým nehnuteľnostiam. Toto údajné predkupné právo mohol porušiť jedine žalobca ako
predávajúci a ako subjekt povinný z predkupného práva, nie žalovaný ako kupujúci. Žalovaný, ktorý
bol v pozícii kupujúceho žiadne predkupné právo porušiť nemohol. Žalovaný upriamil pozornosť súdu
na to, že žalobca žalobu vzal späť až takmer po roku po podaní protestu prokurátora a po rozhodnutí
katastrálneho orgánu, ktorým bolo protestu vyhovené.

10.2. Žalobca vzala žalobu späť z dôvodu, že stratil aktívnu vecnú legitimáciu po tom, ako kúpnou
zmluvou č.XXXXX/XXXX/XXXX/Lužianky/XXX/XXXX zo dňa 02.03.2016 previedol vlastnícke právo k
dotknutej nehnuteľnosti na spoločnosť MH Invest, s.r.o., ako to vyplýva z priloženej zmluvy uverejnenej
v Centrálnom registri zmlúv.

11. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie (žalobkyne a žalovaného) bolo podané oprávnenou osobou
v zákonom stanovenej lehote, preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o
trovách konania, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), odvolanie prejednal bez

nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 a contrario CSP a dospel k záveru, že
uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti o náhrade trov konanie je treba podľa § 387 ods. 1
CSP potvrdiť, pretože je vo výroku vecne správne.

12. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v

súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava
dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že
nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP
s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

13.1. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

13.2. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

13.3. Podľa § 381 CSP odvolací súd nie je viazaný odvolacím návrhom.

13.4. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

13.5. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

13.6. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

13.7. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.13.8. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

14. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je
omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda ak súd nepoužil správny právny predpis ,
alebo síce aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne záver.

15. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky
je aj to, že strana sporu, ktorá v konaní, spravidla v spore, uspela, má zásadne právo na to, aby sa jej
nahradili všetky trovy, ktoré zaplatila vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Ak sa
chce súd odchýliť od tohto pravidla, musí vychádzať zo zákona a túto odchýlku aj náležite odôvodniť,
inak porušuje základné právo na súdnu ochranu dotknutého účastníka.

16.1. Podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.marca 2015, č.k.
II. ÚS 172/2015-14 „Rozhodovanie o náhrade trov konania je integrálnou súčasťou súdneho konania,
a preto všeobecný súd pri poskytovaní súdnej ochrany podľa čl. 46 ods. 1 ústavy môže rozhodnutím,
ako aj postupom predchádzajúcim jeho vydaniu, ktorý nie je v súlade so zákonom (čl. 46 ods. 4 a čl.

51 ods. 1 ústavy), porušiť základné právo účastníka konania na súdnu ochranu (obdobne II. ÚS 56/05).
Obsahom práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je ratione materiae aj právo na rozhodnutie
o trovách konania, resp. o náhrade trov konania v súlade so zákonom (Robins c. Spojené kráľovstvo
z 23. 9. 1997).

16.2. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania je potrebné primerane odôvodniť. Odôvodnenie
rozhodnutia o trovách konania treba posudzovať v kontexte celého rozhodnutia (nález Ústavného súdu
SR, IV.ÚS 142/2014, rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5M Cdo 6/2007).

16.3. Zmyslom a účelom inštitútu náhrady trov konania pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnej

strane náhradu tých trov konania, ktoré účelne vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo
bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred
všeobecným súdom. Výnimky z tohto pravidla musí ustanoviť zákon; tieto sa musia uplatňovať len
za splnenia všetkých zákonom ustanovených podmienok a skôr reštriktívne, napr. takou výnimkou je
nepriznanie náhrady trov konania podľa § 257 CSP (porovnaj napr. II. ÚS 31/04).

16.4. Pri rozhodovaní o trovách konania v zmysle § 255 CSP v spojitosti s § 251 CSP platí, že
sa hradia len preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky a že sa právo na náhradu trov
konania riadi mierou procesného úspechu.

17.1. V sporových konaniach sa teda ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu,
t. j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane, čo vyplýva z
ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov

konania právo.

17.2. V zmysle citovaného ustanovenia § 255 ods. 1 CSP strana, ktorá v spore uspela, má nárok na
náhradu trov tohto konania, čo vyplýva zo zásady zodpovednosti za výsledok súdneho konania alebo
zo zásady úspechu v súdnom konaní. Plný úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobného petitu a

výroku rozhodnutia, ktorým sa rozhodlo o veci samej. Pri späťvzatí žaloby platí o náhrade trov konania
ustanovenie § 256 ods. 1 CSP a len v prípade, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd
výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať (§ 257 CSP).

18. Nemožno opomenúť, že ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vychádza z § 146 ods. 2 OSP, v

zmysle prvej vety ktorého ustanovenia platilo, že ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo
zastaviť, bol povinný uhradiť jeho trovy. V druhej vete tohto ustanovenia bolo uvedené, že ak sa však pre
správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.19.1. Ak teda dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je
povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení
konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Pokiaľ

žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie žalovaného, spočívajúce napríklad v úhrade žalovanej
sumy po začatí konania, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie
konania. Ak by žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu
na správanie žalovaného pri dôvodne podanej žalobe, platí, že žalobca procesne zavinil zastavenie
konania, teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, preto trovy žalovaného znáša žalobca.

Ak dôvodom späťvzatia žaloby je oprávnene uplatnená námietka premlčania vznesená žalovaným, z
procesného hľadiska zásadne platí, že zastavenie konania zavinil žalobca a je povinný nahradiť trovy
konania, ktoré vznikli žalovanému (R 11/1998).

19.2. Záver súdu o tom, že je splnený predpoklad na priznanie nároku na náhradu trov konania podľa
§ 256 ods.1 CSP však nevylučuje, aby súd súčasne nedošiel k záveru, že sú splnené predpoklady aj

na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP (dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd v takom prípade napriek
procesnému zavineniu rozhodne, že strane, ktorá procesne nezavinila zastavenie konania, neprizná
nárok na náhradu trov konania, pretože sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa.

20. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom odvolacieho konania je výrok uznesenia súdu prvej

inštancie o nároku na náhradu trov konania, ktorým súd žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu
trov konania.

21. Odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania dospel k záveru, že súd prvej
inštancie vecne správne rozhodol, hoci vec nesprávne právne posúdil.

22. ŽalobcasíceniejepovinnýuviesťdôvodspäťvzatiažalobyaaniCivilnýsporovýporiadokžiadnym
konkrétnym dôvodom nepodmieňuje samotnú legitimáciu na späťvzatie žaloby, avšak z hľadiska
komplexného vnímania sporového konania je príčina, ktorá viedla žalobcu k späťvzatiu žaloby do
značnej miery relevantná, a to aj vzhľadom na rozhodovanie o náhrade trov konania, či pri posudzovaní

prípadného nesúhlasu žalovaného so späťvzatím žaloby, preto je vhodné, aby žalobca už priamo v
späťvzatí žaloby uviedol dôvod jej späťvzatia. Žalobkyňa v tejto preskúmavanej veci uviedol dôvody,
pre ktoré vzal žalobu späť (teda, že z procesného hľadiska sa žalobkyňa počas prebiehajúceho sporu
v správnom konaní domohla nároku, ktorý v žalobe uplatnila).

23. Vzhľadom na aplikáciu zásady oficiality pri rozhodovaní o náhrade trov konania musí mať
súd pri posudzovaní procesného zavinenia v zmysle § 256 ods.1 CSP preukázané, či v konečnom
dôsledku k zastaveniu konania došlo z dôvodu na strane žalovaného. Z formálneho hľadiska je procesné
zavinenie zastavenia konania pri späťvzatí žaloby vždy na strane žalobcu, ktorý ako jediný môže vziať
žalobu späť a tento úkon realizuje na vlastnú procesnú zodpovednosť. Tento reštriktívny záver však

nemožno bez ďalšieho generalizovať pri rozhodovaní súdu o náhrade trov konania. Ak žalovaný svojím
správaním, spočívajúcim predovšetkým v splnení žalovanej povinnosti po začatí konania, vyvolá u
žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia žaloby, považuje sa na účely náhrady trov konania žalovaný za stranu,
ktorá procesne zavinila zastavenie konania (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S.,
Bajánková, J., Tomašovič, M.,a kol Civilný sporový poriadok. Komentár.Praha: C.H.Beck,2016, 531 s.).

24. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní o náhrade trov prvoinštančného
konania v odôvodnení napadnutého výroku rozhodnutia o náhrade trov konania obmedzil iba na
konštatovanie , že žiadna zo strán nezavinila zastavenie konania. Ak súd prvej inštancie prišiel k
uvedenému záveru, potom ale nemal právne posúdenie daného stavu odôvodňovať podľa ust. § 255

ods. 2 CSP, ale podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP.

25. Správny právny záver v tomto prípade je, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania tým, že
zobral späť žalobu, a preto žalovanému a žalobcovi, teda žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania
nepriznal, avšak sa (prednostne) nevysporiadal s existenciou, resp. neexistenciou dôvodov hodných

osobitného zreteľa, čo primälo odvolací súd postupovať procesným postupom podľa § 387 v spojení s §
257 CSP tak, že odvolaním žalobkyne a žalovaným napadnuté uznesenie Okresného súdu Nitra zo dňa
13.04.2017, č. k. 25C/505/2015-190 v časti výroku o trovách konania potvrdil, vychádzajúc z toho, že
žalovaný nesporne procesne nezavinil zastavenie konania, pretože v tomto súdnom konaní nesplnil to,čo od neho žalobca požadoval v žalobnom petite, avšak ani žalobkyni nemožno pričítať jednoznačné
zavinenie zastavenia konania, keďže je treba prihliadnuť aj na okolnosti, ktoré ju viedli k uplatneniu jej
nároku a k späťvzatiu žaloby, v čom odvolací súd výnimočne videl dôvody hodné osobitného zreteľa,

pre ktoré rozhodol o potvrdení napadnutého uznesenia.

26. Odvolací súd zdôrazňuje, že zmyslom ustanovenia § 257 CSP je, že pri jeho aplikácii nemôže súd
žiadnej zo strán (úspešnej , ani neúspešnej, či strane , ktorá zavinila či nezavinila zastavenie konania)
priznať náhradu rov konania. Moderovať je teda možno aj trovy zastaveného konania, pričom pri

posudzovaní nároku na náhradu trov konania podľa § 256 ods. 1 CSP je súd povinný skúmať, či niektorá
zo strán sporu zavinila zastavenie konania. Z hľadiska aplikácie ust. § 257 CSP sú tiež významné
okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu práva (nároku) na súde a aj postoj strán sporu. Odvolací súd v zmysle
uvedeného preskúmal existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP a dospel k
záveru o ich existencii na strane žalobkyne, čo odôvodňuje uvedený postup odvolacieho súdu.

27. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru zavinenia žalobcu za
zastavenie konania v dôsledku späťvzatia žaloby, pretože vzal svoju žalobu späť bez toho, aby takýto
jej úkon bol vyvolaný správaním sa žalovaného v konaní. Odvolací súd však poznamenáva, že aj v časti
konania, v ktorom súd rozhoduje o trovách konania je potrebné vysporiadať sa s možnosťou aplikácie §
257 CSP a preskúmať, či v danej veci na niektorej strane, resp. na strane oboch (žalobca aj žalovaný) nie

sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie súdu, ktorým by nepriznal
nárok na náhradu trov konania procesne úspešnej strane, resp. by jej priznal nárok na náhradu trov
konania len čiastočne.

28.1. V tomto smere odvolací súd konštatuje, že ustanovenie § 257 CSP preberá doterajšiu úpravu v

ustanovení § 150 ods. 1 prvej vety OSP, v zmysle ktorého platilo, že „Ak sú tu dôvody hodné osobitného
zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä
na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri
prvomúkone,ktorýmupatril;toneplatí,akúčastníkkonanianemoholtietoskutočnostiadôkazyuplatniť“.

28.2. Účelom ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem
upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je
výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť
života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami
uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov

konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok
vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné
okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa.

28.3. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú

prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana
sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť
len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné
pomery oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru
o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom

na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (uznesenie Ústavného súdu SR z 8.
decembra 2011, sp. zn. II. ÚS 563/2011-14).

29. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy
v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255a

nasl. CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu
trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj
náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach
u strán sporu. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP sa nesmie javiť ako
neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom.

30. V zmysle judikatúry ustanovenie 150 ods.1 OSP (teraz ustanovenie § 257 CSP) nie je
možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale
ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštneokolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania
výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť
kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania (uznesenie Najvyššieho

súdu SR z 28. januára 2010, sp. zn. 2 M Cdo 17/2009).

31. Vzhľadom k uvedenému je teda nevyhnutné, aby súd aj napriek tomu, že rozhoduje o
trovách konania zastaveného konania, ako aj o trovách odvolacieho konania, na základe zásady
procesného zavinenia strany, prihliadol na dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP.

Odvolací súd vychádzajúc z obsahu súdneho spisu a skutočností z neho vyplývajúcich dospel k
záveru, že v predmetnej veci je daná existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktorá predstavuje
odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok podľa § 255 ods. 1 CSP, ako aj odchýlku od zásady
zodpovednostizazavineniepodľa§256ods.1CSP.Dôvodyhodnéosobitnéhozreteľavšaknespočívajú
v nepriaznivej majetkovej alebo sociálnej situácii strán sporu, ale vychádzajú zo samotného charakteru
konania. Odvolací súd prihliadal na skutočnosti, ktoré žalobcu viedli k tomu, aby podal žalobu o určenie

vlastníckeho práva, či nešlo o zjavne bezúspešné bránenie práva, ako sa správali strany počas konania
a podobne.

32. Poukazujúc na zistené skutočnosti odvolací súd nespochybňuje, že žalobca zavinil zastavenie
konanie, keď vzal späť žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, poukazujúc pritom na

splnenie toho, čo žalobou žiadal, avšak v tomto konaní nedošlo zo strany žalovaného k splneniu toho,
čo od neho žiadala, ale k späťvzatiu žaloby došlo z dôvodu, že v správnom konaní prokurátor úspešným
protestom ochránil práva žalobcu, ktorý už potom nemal potrebu pokračovať v tomto začatom konaní o
určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Možno teda konštatovať, že žalovaný svojim neskorším
správaním v konaní nedal žalobcovi taký podnet, ktorý by ho primäl vziať podanú žalobu späť, teda

nesplnil to, čo v žalobnom petite žalobca od neho požadoval .

33. V predmetnej veci však odvolací súd videl dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce
v celom procese týkajúcom sa priebehu výkupu pozemkov v kat. úz. Lužianky, ktorého účelom
bude vybudovanie strategického objektu v okrese Nitra (automobilová továreň pre výrobu osobných

automobilov zn. Jaguár). Po podaní žaloby žalobcom, t. j. po 21.09.2015, bol podaný protest prokurátora
Okresnej prokuratúry Nitra smerujúci proti rozhodnutiu Okresného úradu Nitra zo dňa 21.09.2015, č.
V-5458/2015, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného na základe kúpnej
zmluvy uzavretej medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim. Okresný úrad Nitra,
katastrálny odbor, v konaní č. V 5458/2015 predmetnému protestu prokurátora vyhovel rozhodnutím

zo dňa 05.11.2015 č. UP 67/2015-9. Vyhovením protestu prokurátora bolo navrátené vlastnícke
právo žalobcovi, čím prišlo k odpadnutiu dôvodu podanej civilnej určovacej žaloby, čo v konečnom
dôsledku primälo žalobcu vziať späť podanú žalobu. Práve tieto skutočnosti považuje odvolací súd
za dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nevyhovel odvolaniu strán a nezmenil napadnuté
rozhodnutie v časti výroku o trovách konania tak, že by niektorej zo strán priznal nárok na náhradu trov

zastaveného prvoinštančného konania. Intervencia prokurátora Okresnej prokuratúry Nitra spôsobila
množstvo ďalších nadväzujúcich súdnych konaní na Okresnom súde Nitra o určenie vlastníckeho práva
fyzických osôb k pozemkom, ktoré sa nachádzajú v uvedenom strategickom objekte, ktoré tieto fyzické
osoby previedli na žalovaného uzavretím kúpnych zmlúv, ktoré boli neskôr vyhodnotené ako absolútne
neplatné právne úkony, a následne boli prevedené na štát v dôsledku uplatnenia si predkupného práva

štátu.

34. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že hore uvedené dôvody hodného zreteľa nemajú sociálnu
povahu, a teda nie je potrebné pri ich aplikácii skúmať ich dopad na všetky strany sporu. Ustanovenie
§ 257 CSP má výnimočný charakter a používa sa iba vo výnimočných prípadoch s cieľom odstrániť

neprimeranú tvrdosť zákonných ustanovení na strany sporu, pričom aplikácia daného ustanovenia je
odôvodnená správaním sa a postojom žalovaného v čase odkupovania sporných nehnuteľností od
fyzických osôb, ako aj na postojom a správaním sa žalobcu v čase pred podaním určovacej žaloby, ako
aj po jeho podaní.

35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol s poukazom na tie
isté právne dôvody, ako v prípade náhrady trov prvoinštančného konania, ako aj z dôvodu, že každá zo
strán mala len čiastočný úspech v odvolacom konaní, preto o trovách odvolacieho konania vzhľadom
na charakter sporu a okolnosti tohto prípadu i okolnosti, ktoré viedli žalobcu k podaniu žaloby i k jejnáslednému späťvzatiu rozhodol s poukazom na ust. § 256 ods. 2, 257 a § 396 ods. 1, 2 CSP tak,
že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

36. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
Civilného sporového poriadku v spojení § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).