Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. november 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/247/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616207682
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5616207682.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého
a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcu: J. Y., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Vajdom, so sídlom X. V. XXX, V.,
proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Generálna prokuratúra SR, so sídlom Štúrova 2,
Bratislava, IČO: 06 166 481, v konaní o zaplatenie 2.141,48 eur s príslušenstvom, o neúplnom podaní

žalobcu, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 20C/98/2016-59
zo dňa 25.04.2017, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j ea vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie neúplné podanie žalobcu vo veci samej odmietol. Svoje
rozhodnutie oprel o ustanovenie § 129 ods. C. s. p..

2. Súd prvej inštancie v rozhodnutí dôvodil, že vzhľadom na to, že podanie neobsahovalo zákonom
ustanovené obsahové náležitosti žaloby (§ 127 ods. 1 a § 132 ods. 1 C. s. p.), na základe ktorých
by súd mohol konať a bez zbytočných prieťahov meritórne rozhodnúť, vyzval žalobcu uznesením č.k.
20C/98/2016-45zodňa21.02.2017naichdoplnenievlehote15dní.Zároveňbolpoučený,žeakneúplné
podanie v súdom určenej lehote nedoplní (neopraví), pričom pre tieto nedostatky nebude možné v

konaní pokračovať, súd jeho podanie odmietne. Na uvedenú výzvu žalobca reagoval podaním zo dňa
28.03.2017, t.j. posledný deň lehoty, ktorým požiadal o predĺženie sudcovskej lehoty zo zdravotných
dôvodov, nakoľko pre zdravotné problémy žalobcu nemôže poskytnúť svojmu právnemu zástupcovi
potrebnú súčinnosť. Vytýkané nedostatky zostali neodstránené. Súd prvej inštancie dospel k záveru,
že sa nepodarilo odstrániť vytýkané nedostatky, a preto sú splnené podmienky na odmietnutie podania
žalobcu. Za daných okolností ide o také nedostatky (neuvedenie konkrétneho orgánu verejnej moci,

ktorého činnosť sa žalobou napáda a ktorého jeho konkrétneho rozhodnutia, resp. postupu sa týka,
neuvedenie, či podaniu žaloby predchádzalo predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na
základe písomnej žiadosti žalobcu podľa zákona č. 514/2003 Z.z., pre ktoré nemožno v konaní
pokračovať.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý nesúhlasil s

odmietnutím podania. Namietal, že výrok uznesenia je neurčitý a súdna judikatúra nepripúšťa, aby sa
vo výroku rozhodnutia súdov používali zátvorky. Namietal, že uznesenie nie je presvedčivé. V tejto
súvislosti uviedol viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR, z ktorých vyplýva, že súčasťou práva na
spravodlivý súdny proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie rozhodnutia všeobecného
súdu, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Uviedol tiež, že tým, že súd riadne neodôvodnil napadnuté

rozhodnutie, odňal mu právo konať pred súdom. Podľa odvolateľa žaloba mala všetky zákonom
stanovené náležitosti, odôvodnenie uznesenia neobsahuje konkrétne zdôvodnenie, prečo jeho žalobamala obsahovať uvedenie konkrétneho orgánu verejnej moci, ktorého činnosť sa žalobou napáda a
ktorého jeho konkrétneho rozhodnutia, resp. postupu sa týka, ako aj uvedenie, či podaniu žaloby
predchádzalo predbežné prejednanie nároku na náhradu škody, na základe písomnej žiadosti podľa

zákona č. 514/2003 Z.z.. Údajné vady žaloby nebránili meritórnemu prejednaniu a rozhodnutiu vo veci.
Ďalej namietal, že svojou žiadosťou zo dňa 28.03.2017 požiadal súd o predĺženie súdom určenej 15-
dňovej lehoty na odstránenie údajných vád žaloby zo dňa 31.10.2016 o dobu ďalších 15 kalendárnych
dní v súlade s ustanovením § 118 ods. 2 C. s. p.. Podľa rozhodnutia publikovaného pod R 21/1979
str. 181, lehotu (sudcovskú) možno predĺžiť rozhodnutím, avšak len na návrh, ktorý možno podať do

konca tejto lehoty. Poukázal na rozhodnutie NS SR sp.zn. 2Sžo/200/2010 zo dňa 06.07.2011, v ktorej
veci krajský súd vyzval navrhovateľku na doplnenie podania - opravného prostriedku proti rozhodnutiu
odporcu. Po reakcii navrhovateľky a jej žiadosti o predĺženie lehoty na doplnenie odvolania krajský
súd navrhovateľke neoznámil, či jej túto lehotu predĺžil, alebo nie. Ďalej uviedol, že ide o sudcovskú
lehotu, ktorú možno predĺžiť, ale toto predĺženie musí byť účastníkovi konania, ktorý o predĺženie lehoty
požiadal, oznámené spolu s určením ďalšej lehoty, v ktorej má byť úkon vykonaný. Cieľom oznámenia je

predísť plynutiu lehoty po neurčitý čas, oznámiť účastníkovi konania, či jeho žiadosti o predĺženie lehoty
bolovyhovené,alebonieazároveň,abypouplynutítejtopredĺženejlehotybolomožnépostupovaťpodľa
príslušných ustanovení hmotnoprávnych a procesnoprávnych predpisov. Postupom došlo k odňatiu
možnosti navrhovateľky konať pred súdom. O jeho žiadosti zo dňa 28.03.2017 o predĺženie lehoty
súd prvej inštancie nerozhodol pred vydaním napadnutého uznesenia, hoci to bola jeho povinnosť.

Až 09.05.2017 bol jeho advokátovi v jednej poštovej obálke spolu s napadnutým uznesením súdu
doručený list zo dňa 24.04.2017, podpísaný vyšším súdnym úradníkom, ktorým mu bolo oznámené,
že jeho žiadosti o predĺženie lehoty súd nevyhovuje. Takýto postup je možné pokladať za odmietnutie
spravodlivosti a za porušenie práva na spravodlivý súdny proces.

4. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnuté uznesenie na základe podaného odvolania v
rozsahu danom ustanovením § 379 C. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 C. s. p.)
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie postupom podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) C. s. p.
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Odvolanie žalobcu je dôvodné. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je založené na nesprávnom
procesnom postupe súdu, keď znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní
pred odvolacím súdom.

6. Po preštudovaní súdneho spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie nerozhodol o žiadosti
žalobcu o predĺženie lehoty zo dňa 28.03.2017 pred vydaním napadnutého uznesenia tak, ako namietal
odvolateľ vo svojom odvolaní. Odvolací súd síce konštatuje, že oznámenie o nepredĺžení lehoty bolo
vypracované dňa 24.04.2017, avšak bolo žalobcovi doručované spolu s napadnutým uznesením súdu
o odmietnutí podania. V tomto smere sa odvolací súd stotožnil s odvolacou námietkou a vyhodnotil

procesný postup súdu ako nesprávny. Tým, že súd prvej inštancie pred vydaním rozhodnutia včas
neoznámil žalobcovi, či mu lehotu predĺžil, alebo nepredĺžil, došlo k odňatiu možnosti žalobcu konať
pred súdom, resp. došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Tento záver odvolacieho
súdu korešponduje s názorom vyjadreným v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Sžo/200/2010
zo dňa 06.07.2011 (www.najpravo.sk), podľa ktorého „V predmetnej právnej veci krajský súd vyzval

navrhovateľku na doplnenie podania - opravného prostriedku proti rozhodnutiu odporcu. Po reakcii
navrhovateľky a jej žiadosti o predĺženie lehoty na doplnenie podania však krajský súd navrhovateľke
neoznámil, či jej túto lehotu predĺžil alebo nie. Ide o sudcovskú lehotu, ktorú možno predĺžiť, ale
toto predĺženie musí byť účastníkovi konania, ktorý o predĺženie lehoty požiadal, oznámené spolu s
určením ďalšej lehoty, v ktorej má byť úkon vykonaný. Cieľom tohto oznámenia je predísť plynutiu

lehoty po neurčitý čas, oznámiť účastníkovi konania, či jeho žiadosti o predĺženie lehoty bolo vyhovené
alebo nie, a zároveň aby po uplynutí tejto predĺženej lehoty bolo možné postupovať podľa príslušných
ustanovení hmotnoprávnych a procesnoprávnych predpisov. V predmetnej právnej veci však uvedený
postup krajského súdu absentuje.“

7. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude odstrániť nesprávny procesný postup v súvislosti s
rozhodnutím o žiadosti o predĺženie sudcovskej lehoty a následne zvolí ďalší procesný postup.

8. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizácioua ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 C. s. p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)