Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. január 2018

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 14Csp/248/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217219842
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2018:4217219842.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu: KRUK

Česká a Slovenská republika, s.r.o. so sídlom Československé armády 954/7, Hradec Králové, česká
republika, IČO: 24 785 199, v konaní zastúpeného Advokátskou kanceláriou Gallo, s.r.o. so sídlom
Jilemnického 4012/30, Martin, proti žalovanému: W. I., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom R. XX/XX, Y., o
zaplatenie 718,98 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 14,47 € spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 14,47 € od 17.12.2016 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaný n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 14.9.2017 žalobca doručil súdu žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného
zaplatiť mu sumu 718,98 € spolu s príslušenstvom (úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 718,98 € od 17.12.2016 do zaplatenia) a náhradu trov konania na tom skutkovom základe,
že jeho právny predchodca (obchodná spoločnosť Provident Financial, s.r.o.) uzatvoril so žalovaným

dňa 24.7.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 569271750, na základe ktorej mu boli poskytnuté
finančné prostriedky vo výške 880,- €, ktoré sa žalovaný zaviazal splatiť 60 týždennými splátkami.
Posledná splátka bola splatná dňa 17.9.2014. Zmluvné strany zároveň uzavreli zmluvu o zabezpečení
splátok úveru, predmetom ktorej bolo poskytnutie služby výberu splátok každý týždeň v hotovosti
prostredníctvomnatosplnomocnenéhoobchodnéhozástupcuveriteľaatonamiesteurčenomdlžníkom.
Za uvedenú službu sa žalovaný zaviazal uhradiť poplatok vo výške 453,20 € a to v 60 týždenných
splátkach po 7,55 € spoločne so splátkou úveru. Celková výška splátok bola 27,28 € týždenne. Žalovaný

titulom úveru uhradil len sumu 103,98 €. Žalobca nadobudol pohľadávku, ktorá je predmetom sporu
na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016. Postúpená bola pohľadávka vo výške
1.495,- €. Zaplatenia sumy vo výške 718,98 € sa domáha podanou žalobou, keď si zároveň uplatnil na
zaplatenie i úrok z omeškania z dlžnej istiny počnúc od 17.12.2016 do zaplatenia.

2. Súd vo veci rozhodol v zmysle § 297 písm. b) CSP bez nariadenia pojednávania. Vo veci po
oboznámení sa s listinnými dôkaznými prostriedkami a to zmluvou o spotrebiteľskom úvere, zmluvou

o zabezpečení splátok úveru, výpisom splátok a úhrad, oznámením o postúpení pohľadávky, podacím
hárkom, predžalobnou výzvou, podacím hárkom, výpisom z obchodného registra žalobcu ustálil
nasledovný skutkový a právny stav veci:3. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou Provident
Financial, s.r.o. dňa 16.12.2016, žalobca nadobudol od svojho právneho predchodcu pohľadávku voči
žalovanej titulom zmluvy č. 569271750 zo dňa 24.7.2013, ktorá je predmetom tohto konania.

4. Ako vyplynulo z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 569271750 zo dňa 24.7.2013,
predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 880,- €. V zmluve bolo
určené splácanie poskytnutého úveru v 60 týždenných splátkach (z toho 59 splátok po 19,73 € a
posledná 60ta splátka vo výške 19,53 €). Žalovaný sa v zmluve zaviazal splatiť poskytnutú istinu spolu

s úrokom vo výške 126,72 € a poplatkom za garantovanú službu vo výške 176,88 €. Ročná úroková
sadzba bola v zmluve ustálená vo výške 22,38 %, RPMN vo výške 70,38 % pri priemernej RPMN vo
výške48,52%.Celkovénákladyspotrebiteľabolivyčíslenévsume303,60€atedažalovanýmalcelkove
titulom úveru uhradiť veriteľovi sumu 1.183,60 €. Zároveň v tento deň uzavrel žalovaný s právnym
predchodcom žalobcu aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
č. 569271750, predmetom ktorej bolo poskytnutie služby veriteľom spočívajúcej v prevzatí peňažnej

hotovosti určenej na úhradu splátok úveru za celkovú odmenu vo výške 453,20 €, ktorú sa žalovaný
zaviazal splatiť spolu so splátkami úveru v 60tich týždenných splátkach (z toho 59 splátok po 7,55 € a
posledná 60ta splátka vo výške 7,75 €). Ako vyplynulo z prehľadu splátok a úhrad, žalovaný uhradil dňa
5.8.2013sumu 81,80€.Akovyplynulozoznámeniaopostúpenípohľadávkyzodňa16.12.2016,žalobca
nadobudol od svojho právneho predchodcu pohľadávku vo výške 1.495,- €. Po postúpení pohľadávky

žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy, žalovaný však na výzvu žalobcu na zaplatenie
dlžnej sumy zo dňa 16.8.2017 nereagoval.

5. Predmetom sporu je nárok žalobcu na zaplatenie sumy istiny vo výške 718,98 € s príslušenstvom.

6. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné

prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované

zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli

neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na
finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadovsa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia úverovej

zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 2 písm. c), d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov, na účely tohto zákona sa rozumie
c) iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo
poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm.
c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3písm.

a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a
finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou
Slovenska,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové

náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady
vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti

so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do
celkovýchnákladovpatriaajnákladynadoplnkovéslužbysúvisiacesozmluvouospotrebiteľskomúvere,
a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby,
aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných

náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v

rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú
osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a

nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 <. sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. májom 2014; vznik týchto právnych

vzťahov,akoajnárokyznichvzniknutépred1.májom2014savšakposudzujúpodľapredpisovúčinných
do 30. apríla 2014.

Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

7. Žalobca sa v tomto konaní domáha zaplatenia dlžnej istiny sumy úveru ako aj zaplatenia nákladov
spojených s úverom (zmluvný úrok, administratívny poplatok, poplatok za zabezpečenie splátok úveru)
s príslušenstvom.8. Žalobca ako právny dôvod vzniku svojho uplatneného nároku udával zmluvu o spotrebiteľskom
úvere č. 569271750 zo dňa 24.7.2013 a zmluvu o zabezpečení splátok úveru zo dňa 24.7.2013 a teda

súd sa musel zaoberať otázkou, či tieto spotrebiteľské zmluvy (podľa obsahu) boli uzavreté v súlade
s citovanými zákonnými ustanoveniami.

9. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti
podanej žaloby, keď vykonaným dokazovaním mal preukázané, že medzi právnym predchodcom

žalobcu a žalovaným vznikol dňa 24.7.2013 záväzkový vzťah titulom uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a titulom zmluvy o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté
finančné prostriedky vo výške 880,- €. Tieto finančné prostriedky sa žalovaný zaviazal splatiť v 60
týždenných splátkach (z toho 59 splátok po 19,73 € a posledná 60ta splátka vo výške 19,53 €). Žalovaný
sa v zmluve zaviazal splatiť poskytnutú istinu spolu s úrokom vo výške 126,72 € a poplatkom za
garantovanú službu vo výške 176,88 €. Ročná úroková sadzba bola v zmluve ustálená vo výške 22,38

%, RPMN vo výške 70,38 % pri priemernej RPMN vo výške 48,52 %. Celkové náklady spotrebiteľa
boli vyčíslené v sume 303,60 € a teda žalovaný mal celkove titulom úveru uhradiť veriteľovi sumu
1.183,60 €. V zmysle zmluvy o zabezpečení splátok úveru zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.
569271750 bola žalovanému poskytnutá služba spočívajúca v prevzatí peňažnej hotovosti určenej
na úhradu splátok úveru za celkovú odmenu vo výške 453,20 €, ktorú sa žalovaný zaviazal splatiť

spolu so splátkami úveru v 60tich týždenných splátkach (z toho 59 splátok po 7,55 € a posledná 60ta
splátka vo výške 7,75 €). Účastníci zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorili z hľadiska podstatných
náležitostí zmluvu o úvere v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka, zároveň však má uzavretá
zmluva charakter spotrebiteľského úveru podľa zákona č. 129/2010 Z.z. v znení neskorších predpisov.
Spotrebiteľským úverom je každé dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy

veriteľom spotrebiteľovi, a to za odplatu bez ohľadu na právnu formu, s výnimkou zmlúv vymedzených
v zákone. Musí ísť o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov, ktoré musí spotrebiteľ po uplynutí
dohodnutej doby vrátiť. Vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy v danom prípade je potrebné zmluvu
považovať aj za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 Občianskeho zákonníka platného v čase
uzavretia zmluvy, nakoľko jej účastníci definične spĺňajú charakteristiku dodávateľa a spotrebiteľa. Pre

spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom
za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto
podmienky individuálne ovplyvniť. Úver poskytnutý žalovanej túto charakteristiku spĺňa. V danom
prípade bola uzavretá štandardná formulárová spotrebiteľská zmluva, kde text zmluvy bol vopred
pripravený veriteľom a žalovaný nemal možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať do obsahu

zmluvy a príslušných obchodných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Hoci zmluva o
úvere je ako zmluvný typ upravená v Obchodnom zákonníku a jedná sa o absolútny obchodnoprávny
vzťah,idezároveňozmluvuspotrebiteľskú,pretožezmluvabolauzavretámedzidodávateľomkonajúcim
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a spotrebiteľom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a formulárový

obsah zmluvy pripravenej pre veľký počet spotrebiteľov nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť.
Vzhľadom na uvedené súd pri právnom posúdení veci zmluvu posudzoval v zmysle ustanovení zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý je lex specialis vo vzťahu k Obchodnému zákonníku,
ako aj príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského
charakteru. Z predloženého prehľadu splátok a úhrad a tvrdenia žalobcu, ktoré žalovaný nerozporoval

mal súd preukázané, že žalovaný titulom poskytnutého úveru uhradil celkove sumu 103,98 €. Žalobca
vyčíslil svoju pohľadávku titulom poskytnutého úveru na sumu istiny vo výške 718,98 €, keď konečná
splatnosť spotrebiteľského úveru nastala dňa 17.9.2014. Žalovaný tieto skutkové tvrdenia žalobcu
nepopieral, preto ich súd považoval za nesporné.

10. Preskúmaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovaným v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. súd dospel k záveru, že uzavretá zmluva neobsahuje
všetky zákonné náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z., údaj týkajúci sa rozlíšenia splátok istiny
úveru, úroku a poplatku, teda údaje v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., preto
je poskytnutý úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. potrebné považovať za

bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ ide o zmluvu o zabezpečení splátok úveru, súd má za to, že
odmena za preberanie peňažnej hotovosti v podobe splátok spotrebiteľského úveru predstavuje náklady
spotrebiteľa v súvislosti so spotrebiteľským úverom a táto suma mala byť započítaná pri výpočte
RPMN, čo v danom prípade nebolo. Súd mal za to, že zmluva o zabezpečení splátok úveru jezmluvou odvodenou od hlavnej zmluvy - zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V tejto súvislosti je nutné
konštatovať, že je nesporné, že právny predchodca žalobcu uzavrel dňa 24.7.2013 so žalovaným
zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru, pritom obe zmluvy boli

uzatvorené na rovnakom mieste s rovnakým sprostredkovateľom. Závislosť oboch zmlúv je zjavná a
nikým nespochybnená. Svedčí o tom aj konštrukcia oboch zmlúv, ktoré nielenže boli uzavreté náväzne
jedna na druhú, ale súvisia aj spôsobom a výškou platby. V zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere klient
začína splácať úver v 60 týždenných splátkach rovnako ako aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru. Je
zrejmé, že zmluvu o zabezpečení splátok úveru uzavrel žalovaný z dôvodu, že bez uzavretia tejto zmluvy

by nedošlo k poskytnutiu úveru. Je nepochybné, že vôľou žalovaného nebolo dobrovoľné poskytnutie
odmeny 453,20 € len z dôvodu, že obchodný zástupca veriteľa bude osobne preberať splátky úveru,
čím došlo k podstatnému navýšeniu odmeny za úver, ktorý bol poskytnutý v sume 880,- €, pretože
len samotný poplatok za zmluvu o zabezpečení splátok úveru činil viac ako polovicu výšky samotného
úveru. Súd preto dospel k záveru, že účelom uzatvorenia tzv. zmluvy o zabezpečení splátok úveru bolo
obchádzanie zákona spôsobom, aby sa odplata za zmluvu o zabezpečení splátok úveru nezapočítala

do výpočtu RPMN v úverovej zmluve, čím došlo k spôsobeniu značnej nerovnováhy v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v rozpore so zákonom o spotrebiteľských
úveroch ako aj § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka.

11. Keďže spotrebiteľský úver je v danom prípade pre absenciu zákonných náležitostí zmluvy o

spotrebiteľskom úvere a pre nesprávny výpočet hodnoty RPMN potrebné považovať za bezúročný a
bez poplatkov, veriteľovi vznikol nárok len za zaplatenie sumy predstavujúcej sumu rozdielu medzi
poskytnutou istinou úveru a sumou uhradenou dlžníkom, teda veriteľ nemá nárok na žiadne úroky,
poplatky a teda ani na odmenu za službu preberania peňažnej hotovosti.

12. V danej veci súd vychádzajúc z ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. sa zaoberal skúmaním,
či nárok žalobcu nie je čo i len sčasti premlčaný a to posudzujúc otázku premlčania vo vzťahu k
jednotlivým dlžných splátkam, keď počnúc účinnosťou novely zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo
zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých

zákonov vykonanej zákonom č. 102/2014 Z.z. je súd povinný na premlčanie uplatneného nároku
prihliadať z úradnej povinnosti (§ 5b zákona č. 250/2007 Z.z.). Pokiaľ ide aplikáciu novely zákona č.
250/2007 Z. z. na posudzovaný právny vzťah súd je toho názoru, že prijatá novela nevykazuje znaky
pravej retroaktivity, ktorá je v našom právnom poriadku neprípustná, ale ide o retroaktivitu nepravú,
ktorá prípustná je (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 16/09 zo dňa 27.10.2010).

Predmetnou novelou neboli dotknuté právne skutočnosti, ktoré vznikli počas platnosti a účinnosti
skorších právnych noriem, nebolo odňaté právo žalobcovi vzniknuté v minulosti podľa staršieho zákona
(v prejednávanej veci právo na vrátenie poskytnutého úveru s príslušenstvom), boli len zmenené isté
práva do budúcnosti, konkrétne právo s úspechom sa domáhať priznania tohto nároku v prípade, že
tento je premlčaný. V danej veci, nakoľko predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej

zmluvy, na tento právny vzťah je potrebné aplikovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak je
to pre spotrebiteľa priaznivejšie. Z hľadiska posudzovanej otázky je pre žalovanú ako spotrebiteľa
nepochybne výhodnejšia právna úprava premlčania podľa Občianskeho zákonníka, pretože zakotvuje
kratšiu (trojročnú) premlčaciu dobu oproti úprave premlčania v Obchodnom zákonníku. Záver o aplikácii
ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní na prejednávanú vec plynie podľa názoru súdu z

ustanovenia § 266 ods. 5 Obchodného zákonníka ako aj z ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, ktoré ukladá na právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, aplikovať tie ustanovenia
právneho poriadku, ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie. V zmysle § 54 ods. 1 veta druhá Občianskeho
zákonníka si žalovaná ako spotrebiteľ nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie len z dôvodu, že
uzavrela zmluvu podľa Obchodného zákonníka. Z uvedeného právneho názoru súd v prejednávanej

veci pri rozhodovaní vychádzal. Premlčacia doba podľa Občianskeho zákonníka začína plynúť odo dňa,
keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Možnosť vykonania práva po prvý raz ako začiatok plynutia
premlčacejdobynastávavokamihu,keďsaveriteľmôžeoprávnenedomáhaťnasúdesplneniazáväzku.
Inými slovami, je to okamih, kedy oprávnený môže po prvýkrát s úspechom podať žalobu na plnenie
záväzku. Občiansky zákonník objektívne vymedzuje začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý nezávisí

od subjektívnej okolnosti, teda od toho, či oprávnený subjekt vie alebo nevie o svojom práve. Všeobecná
trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým je objektívne
vymedzený začiatok plynutia premlčacej doby. Právo mohlo byť prvýkrát vykonané vtedy, ak je spôsobilé
byť uplatnené v konaní pred súdom prostredníctvom návrhu na začatie konania.13. V tejto súvislosti súd konštatuje, že vo vzťahu k splátkam úveru treba pristupovať v zmysle § 103
Občianskeho zákonníka tak, že premlčaciu dobu treba posudzovať vo vzťahu ku každej jednej splátke,

ktorej splatnosť nastala pred momentom predčasného zosplatnenia úveru osobitne. Vychádzajúc z
tohto právneho názoru potom súd dospel k záveru, že splátky úveru, ktoré boli splatné v období do
13.9.2014 sú premlčané, keď od momentu ich splatnosti do momentu podania žaloby na súd (dňa
14.9.2017) uplynula lehota viac ako tri roky. Preto vo vzťahu k týmto splátkam súd podanú žalobu z
dôvodu premlčania uplatneného nároku zamietol. S ohľadom na skutočnosť, že súd poskytnutý úver

pre absenciu zákonných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere považoval za bezúročný a bez
poplatkov, žalobcovi priznal len nárok na zaplatenie sumy 14,47 €, čo predstavuje sumu poslednej 60tej
splátky istiny splatnej dňa 17.9.2014 (303,60 € : 60 = 5,06 €, 19,53 € - 5,06 € = 14,47 €). Vo vzťahu k
podanej žalobe vo zvyšnej časti istiny nad sumu 14,47 € súd žalobu z dôvodu premlčania uplatneného
nároku zamietol. Súd tiež vyhovel žalobe v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne
z dlžnej sumy 14,47 € za obdobie od 17.12.2016 do zaplatenia, keď žalobu nad priznaný nárok titulom

úroku z omeškania ako nedôvodnú zamietol. Úrok z omeškania bol zo strany žalobcu uplatnený v súlade
s ustanovením § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vo výške vyplývajúcej z § 3 nariadenia vlády
č. 87/1995 Z.z..

14. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak mala strana vo

veci úspech čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán
nemá na náhradu trov konania právo. V danom prípade súd vyčíslením pomeru úspechu a neúspechu
strán sporu konštatuje, že žalovaný mal s ohľadom na výsledok sporu v konaní úspech vo väčšej časti
ako žalobca a preto by mu patril nárok na náhradu trov konania. Nakoľko však žalovanému v súvislosti
s týmto konaním preukázateľne žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol tak, že mu právo na náhradu trov

konania nepriznal, i keď jej nárok vznikol.

15. Lehotu na plnenie súd určil v súlade s § 232 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, môže

žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.