Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 7. október 2016

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 4C/273/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6314210194
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Padúchová

ECLI: ECLI:SK:OSBR:2016:6314210194.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno, sudkyňou JUDr. Stanislavou Padúchovou, v právnej veci žalobcov 1/ E. Z., nar.

XX. XX. XXXX, bytom R. M. XXXX/XX, XXX XX J., 2/ U. V. rod. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. Y. XX,
XXX XX R., 3/ H. Z. rod. R., nar. XX. XX. XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, bytom R. M. 7, XXX XX J., všetci
zast. splnomocneným advokátom JUDr. Marianom Holým, so sídlom Advokátskej kancelárie Boženy
Němcovej 1/A, 977 01 Brezno, proti žalovanej Obci Polomka, zast. splnomocnenou advokátkou JUDr.
Máriou Stahovcovou, so sídlom Advokátskej kancelárie ul. ČSA 18, 977 01 Brezno, o určenie že vec
patrí do dedičstva a o určenie vlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že do dedičstva po poručiteľovi K. Z., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom R. M.

7, J., zomrelom dňa XX.XX.XXXX patria nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese L., obec J., k.ú. J.,
a to parcela C-KN č. XXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy, parcela C-KN č.
XXXX/X o výmere XX m2, druh pozemku zastavané plochy, parcela C-KN č. XXXX/X o výmere XX m2,
druh pozemku zastavané plochy, v spoluvlastníckom podiele X/X k celku, zamerané a identifikované
geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa 05. 11. 2014, úradne overeným dňa 10. 11.
2014 pod číslom XXX/XX.

II. Súd u r č u j e, že žalobkyňa 3/ je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v
okrese L., obec J., k.ú. J., a to parcely C-KN č. XXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané
plochy, parcely C-KN č. XXXX/X o výmere XX m2, druh pozemku zastavané plochy, parcely C-KN č.
XXXX/X o výmere XX m2, druh pozemku zastavané plochy, v spoluvlastníckom podiele X/X k celku,
zameraných a identifikovaných geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa 05. 11. 2014,
úradne overeným dňa 10. 11. 2014 pod číslom XXX/XX.

III. Žalobcom priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa podanou žalobou po pripustení jej zmeny uznesením č.k. 4C/273/2014-76 zo dňa
14. 10. 2015 domáhali určenia, že do dedičstva po poručiteľovi K. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. M.
7, J., zomrelom dňa XX.XX.XXXX patria nehnuteľnosti - pozemky C-KN XXXX/X o výmere XXX m2,
druh pozemku zastavané plochy, C-KN XXXX/X o výmere XX m2, druh pozemku zastavané plochy,
C-KN XXXX/X o výmere XX m2, druh pozemku zastavané plochy, v spoluvlastníckom podiele X/X
k celku, v k.ú. J., zamerané a identifikované geometrickým plánom č. XXXXXXXX - XX/XX zo dňa
20.10.2004 úradne overenom dňa 29.10.2004 pod číslom XXX/XX a ďalej určenia, že žalobkyňa 3/ je

podielovou spoluvlastníčkou v spoluvlastníckom podiele X/X k nehnuteľnosti - pozemkom C-KN XXXX/
X o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy, C-KN XXXX/X o výmere XX m2, druh pozemku
zastavané plochy, C-KN XXXX/X o výmere XX m2, druh pozemku zastavané plochy, v k.ú. J., zamerané
a identifikované geometrickým plánom č. XXXXXXXX - XX/XX zo dňa 20.10.2004 úradne overenom dňa29.10.2004 pod číslom XXX/XX. Právny zástupca žalobcov v ďalšom opravil, že označené nehnuteľnosti
boli zamerané a identifikované geometrickým plánom č. XXXXXXXX - XX/XXXX zo dňa 05. 11. 2014
úradne overený dňa 10. 11. 2014 pod číslom XXX/XX.

2. Podanú žalobu odôvodnili tým, že K. Z. (otec žalobcov 1/ a 2/ a manžel žalobkyne 3/), v dedičskom
konaní po svojom otcovi H. Z. na základe uznesenia Štátneho notárstva v Brezne sp. zn. D 123/57
nadobudol nehnuteľnosti zapísané v pozemkovej knihe obce J. č. záp. XXXX, m.č. XXX/X, pod B.XX/
a, č. záp. XXXX, m.č. XXX/X, pod B.3/a, č. záp. XXXX, m.č. XXX/X, pod B.3/a, č. záp. XXXX, m.č.

XXX/X, pod. B.3/a, č. záp. XXXX, m.č. XXX, pod B.2/a, a to v podiele X/X. Podľa zaopatrovacej zmluvy
spísanej Štátnym notárstvom v Brezne do Notárskeho protokolu zo dňa 26. 04. 1957 vdova po H.
Z., C. Z. rod. V., právom vlastníctva bez ťarchy odovzdala celé svoje podiely domovej nehnuteľnosti
zapísané v pozemkovej knihe obce J., č. záp. XXXX, m.č. XXX/X, pod B.10/b, č. záp. XXXX, m.č.
516/1, pod B.X/b, č. záp. XXXX, m.č. 516/2, pod B.3/b, č. záp. XXXX, m.č. 516/3, pod. B.3/b, č. záp.
XXXX, m.č. 515, pod B.2/b, svojmu synovi K. Z. a jeho manželke H. rod. R., ktorí nadobudli uvedené

nehnuteľnosti každý v podiele X/X. V dedičskom konaní po K. Z. (ďalej aj ako poručiteľ) prejednanom
notárkou JUDr. Annou Medveďovou pod sp. zn. 4D 31/2006, D not 28/2006 bol prejednaný známy
nehnuteľný majetok poručiteľa, ktorý v zmysle dedičskej dohody nadobudol syn poručiteľa - žalobca 1/.
Geometrickým plánom č. XXXXXXXX - XX/XX, úradne overeným dňa 29. 10. 2004 pod číslom XXX/XX
bol z pozkn. parcely č. XXX odčlenený diel XX o výmere X m2 do novovzniknutej parcely C-KN č. XXXX.

Do novovzniknutej parcely C-KN č. XXXX bol z pozkn. parcely č. XXX odčlenený diel XX o výmere XXX
m2, z pozkn. parcely č. XXX/X diel XX o výmere XX m2, z pozkn. parcely č. XXX/X diel XX o výmere XX
m2, z pozkn. parcely č. XXX/X diel XX o výmere XX m2 a z pozkn. parcely č. XXX/X diel XX o výmere XX
m2. Vlastnícke právo k novovzniknutým C-KN parcelám nadobudla žalovaná vydržaním, hoci vedela, že
vlastníctvo obci nepatrí, keďže čestné vyhlásenie pani E. Z. zo dňa XX. XX. XXXX, je neplatný právny

úkon, nakoľko E. Z. nie je právnym nástupcom pzkn. vlastníkov. Žalobcovia sa od roku 2012 viackrát
domáhali u žalovanej vyriešenia ich vlastníckych práv. Za tým účelom dali vyhotoviť geometrický plán č.
XXXXXXXX - XX/XXXX zo dňa 05. 11. 2014, úradne overený dňa 10. 11. 2014 pod č. XXX/XX, ktorým
pôvodné pozemnoknižné parcely boli identifikované ako novovzniknuté parcely C-KN č. XXXX/X, C-
KN č. XXXX/X a C-KN č. XXXX/X, ohľadom ktorých žiadali, aby súd určil, že v podiele X/X patria do

dedičstva do K. Z. a v podiele X/X je ich spoluvlastníčkou žalobkyňa 3/.

3. Právna zástupkyňa žalovanej vo vyjadrení k žalobe uviedla, žalované parcely sú miestnou
komunikáciou užívanou obcou od doby dávnej. Obec si túto miestnu komunikáciu dala vysporiadať do
vlastníctva Notárskou zápisnicou o vydržaní N 56/2005, Nz 20298/2005 zo dňa 09. 05. 2005, k čomu

dali súhlas všetci dotknutí vlastníci. Za právneho predchodcu žalobcov, pozemnoknižného vlastníka H.
Z., dala písomný súhlas s osvedčením vlastníctva E. Z., manželka žalobcu 1/, ktorý o danom súhlase
mal vedomosť a nič voči nemu nenamietal. Až následne v roku 2013 kvôli odstavnej ploche, kvôli
obrubníkom, začal mať žalobca 1/ námietky voči osvedčeniu vlastníctva. Žalobca 1/ podal kvôli notárskej
zápisnici v roku 2013 aj podnet na Okresnú prokuratúru v Brezne. Prokuratúra ale podnet odložila,

nekonštatovala pochybenie v notárskej zápisnici. Žalobu žiadala zamietnuť a priznať žalovanej trovy
právneho zastúpenia.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s podanou žalobou, vyjadrením k žalobe, uznesením
Štátneho notárstva v Brezne sp. zn. D 123/57 (č.l. 4 - 6 spisu), Osvedčením o dedičstve sp. zn. 4D

31/2006, D not 28/2006 (č.l. 9 - 15 spisu), Geometrickým plánom č. XXXXXXXX - XX/XX (č.l. 16 - 24
spisu),čestnýmvyhlásenímE.Z.(č.l.26spisu),Geometrickýmplánomč.XXXXXXXX-XX/XXXXzodňa
05. 11. 2014 (č.l. 29 - 31 spisu), Notárskou zápisnicou N 56/2005, Nz 20298/2005 zo dňa 09. 05. 2005
(č.l. 53 - 54 spisu), Notárskym protokolom N 159/57 zo dňa 26. 04. 1957 (č.l. 60 - 61 spisu), Uznesením
Ľudového súdu v Brezne Čd. 431/58 zo dňa 04. 02. 1959 (č.l. 62 spisu), pzkn. zápisnicami obce Polomka

(č.l. 63 - 75 spisu), výsluchom strán sporu, prednesmi a písomnými vyjadreniami právnych zástupcov a
ďalšími listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, pričom zistil tento skutkový stav veci:

5. Z uznesenia Štátneho notárstva v Brezne sp. zn. D 123/57 (dátum vydania nečitateľný), ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 12. 02. 1960 súd zistil, že bolo prejednané dedičstvo po H. Z., zomr. XX.

XX. XXXX. Nehnuteľnosti v pzknihe obce J. č. záp. XXXX, m.č. XXX/X, pod B.10/b, č. záp. XXXX, m.č.
516/1, pod B.3/a, č. záp. XXXX, m.č. 516/2, pod B.3/a, č. záp. XXXX, m.č. 516/3, pod. B.3/a, č. záp.
XXXX, m.č. XXX, pod B.2/a, zapísané na poručiteľa v X/X-ci, podľa dohody medzi dedičmi prebral synporučiteľa K. Z. „D.“. Po právoplatnosti uznesenia súd na žiadosť dedičov prevedie pozemnoknižný
zápis, že sa vkladá vlastnícke právo pre K. Z. titulom dedenia.

6. Podľa Notárskeho protokolu N 159/57, napísanom na Štátnom notárstve v Brezne dňa 26. 04. 1957
a doň spísanej zaopatrovacej zmluvy, vdova C. Z. rod. V. právom vlastníctva bez ťarchy odovzdáva celé
svoje podiely domovej nehnuteľnosti, zapísané v pzkn. obce J., č. záp. XXXX, m.č. XXX/X, pod B.10/b,
č. záp. XXXX, m.č. 516/1, pod B.3/b, č. záp. XXXX, m.č. 516/2, pod B.3/b, č. záp. XXXX, m.č. 516/3,
pod. B.3/b, č. záp. XXXX, m.č. 515, pod B.2/b na jej mene, svojmu synovi K. Z. D. a jeho manželke H.

rod. R. a povoľuje im vklad vlastníckeho práva. K. Z. a manželka uvedené podiely domovej nehnuteľnosti
prijímajú do svojho vlastníctva a zaväzujú sa C. Z. do jej smrti riadne zaopatrovať. Odbor pre výstavbu
rady ONV v Brezne dal k scudzeniu nehnuteľnosti podľa zaopatrovacej zmluvy súhlas dňa 25. 11. 1957.

7. Uznesením Ľudového súdu v Brezne Čd. 431/58 zo dňa 04. 02. 1959 súd povolil v pzkn. obce J. č.
záp. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX podľa zaopatrovacej zmluvy zo dňa XX. XX. XXXX vklad

vlastníckeho práva v prospech K. Z. a jeho manželky H. Z. rod. R..

8. Podľa zápisov vyplývajúcich z pzkn. zápisníc obce J. (č. záp. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX)
sú pzkn. vlastníkmi pzkn. parciel m.č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X a XXX, H. Z. v X/X a titulom
zaopatrovacej zmluvy zo dňa XX. XX. XXXX, K. Z. D. v X/X a H. Z. rod. R. v X/X.

9. E. Z., nar. XX. XX. XXXX v čestnom vyhlásení zo dňa 03. 06. 2004 vyhlásila, že ako právny nástupca
vlastníkov vedených v pozemkovej knihe k.ú. J., vl. č. XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, v X/
X, nemá výhrady k vzniku vlastníckeho práva vydržaním pre obec J. k parcele o.i. KN XXXX, XXXX.
Súhlasila s vysporiadaním vlastníctva na obec Polomka s tým, že na tento pozemok si nebude robiť

nároky.

10. Geometrickým plánom č. XXXXXXXX - XX/XX, úradne overeným dňa 29. 10. 2004 pod číslom XXX/
XX bol z pzkn. parcely č. XXX odčlenený diel XX o výmere X m2 do novovzniknutej parcely C-KN č.
XXXX. Do novovzniknutej parcely C-KN č. XXXX bol z pzkn. parcely č. XXX odčlenený diel XX o výmere

XXX m2, z pzkn. parcely č. XXX/X diel XX o výmere XX m2, z pzkn. parcely č. XXX/X diel XX o výmere
XX m2, z pzkn. parcely č. XXX/X diel XX o výmere XX m2 a z pzkn. parcely č. XXX/X diel XX o výmere XX
m2 (ďalej aj ako „sporné pzkn. parcely“). Podľa nového stavu je vlastníkom C-KN parciel obec Polomka.

11. Z Notárskej zápisnice N 56/2005, Nz 20298/2005, NCRIs 20014/2005 zo dňa 09. 05. 2005 súd

zistil, že notárka na žiadosť obce Polomka v zastúpení starostom obce A.. E. Z. osvedčila vyhlásenie
o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti Obce J., že je vlastníkom nehnuteľnosti v celosti v k.ú.
J. parc. KN č. XXXX (miestna komunikácia), zast. pl. o výmere X XXX m2, parc. KN č. XXXX (miestna
komunikácia)zast.pl.ovýmereXXXm2,zameranápodľaGPč.XXXXXXXX-XX/XX,úradneovereného
dňa 29. 10. 2004 pod číslom XXX/XX. Podľa notárskej zápisnice parcely č. XXXX, XXXX slúžila ako

cesta - miestna komunikácia a boli vytvorené o.i. aj zo sporných pzkn. parciel. V pzkn. zápisniciach sú
síce vedení pzkn. vlastníci, po ktorých ale ich právni nástupcovia ako dotknutí vlastníci, súhlasili formou
čestného prehlásenia s vysporiadaním pozemkov v prospech obce, nakoľko sa predmetné parcely
ako cesta dlhé roky užívali a tiež právny predchodca obce Polomka, MNV Polomka sa vysporiadal
sčasti s pzkn. vlastníkmi a z časti s ich právnymi nástupcami, ktorí túto skutočnosť potvrdili na čestnom

prehlásení ako súhlas s vysporiadaním parciel v prospech obce Polomka, ktorá sa cíti byť vlastníkom
titulom vydržania. O uvedených skutočnostiach predložila obec prehlásenia právnych nástupcov vrátane
prehlásenia E. Z..

12. V dedičskej veci po K. Z. bolo vydané Osvedčenie o dedičstva sp. zn. 4D 31/2006, D not 28/2006

zo dňa 22. 09. 2006. Dedičmi zo zákona boli deti poručiteľa - žalobcovia 1/, 2/ a manželka poručiteľa
- žalobkyňa 3/. Celé dedičstvo nadobudol na základe uzavretej dohody E. Z. (žalobca 1/). Zo súpisu
aktív dedičstva vyplýva, že doň neboli zahrnuté sporné pzkn. parcely, ktoré K. Z. zdedil v podiele X/X
po svojom otcovi H. Z. v zmysle uznesenia Štátneho notárstva v Brezne sp. zn. D 123/57 a v podiele
X/X nadobudol titulom zaopatrovacej zmluvy zo dňa 26. 04. 1957.

13. Na základe geometrického plánu č. XXXXXXXX - XX/XXXX zo dňa 05. 11. 2014, úradne overeného
dňa 10. 11. 2014 pod č. XXX/XX, boli sporné pzkn. parcely novo identifikované ako parcely C-KN č.
XXXX/X o výmere XXX m2, C-KN č. XXXX/X o výmere XX m2 a C-KN č. XXXX/X o výmere XX m2.14. Právna zástupkyňa žalovanej v ďalšom priebehu konania tvrdila, že K. Z. a žalobkyňa 3/ nadobudli
pzkn. parcely ako poľnohospodársku pôdu - oráčinu. Novovytvorené parcely, ktoré sú predmetom žaloby

sú inou, novou vecou. Ide o parcely, ktoré viac ako 50 rokov tvoria stavbu miestnej komunikácie, je
na nich cestné teleso, ktoré vystaval ešte MNV Polomka a v roku 2007 až 2008 túto komunikáciu
novo postavila, zrekonštruovala žalovaná. Žalovaná na základe stavebného povolenia č. SP C ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 14. 12. 2007, vybudovala, zrekonštruovala cestné teleso - miestnu
komunikáciu, položila asfaltový koberec. Cez danú komunikáciu žalovaná vybudovala tiež kanalizáciu

a zrekonštruovala vodovodné potrubie. Náklady na vybudovanie cestnej miestnej komunikácie boli
pritom značné. V prípade žalovaných parciel teda ide o novú vec, ku ktorej vzniklo žalovanej vlastnícke
právo titulom spracovania podľa § 135b ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaná bola pri spracovaní
cudzej veci dobromyseľná, nakoľko vlastnícke právo jej bolo osvedčené ešte v roku 2005 Notárskou
zápisnicou N 56/2005, Nz 20298/2005, pričom aj v tejto v zápisnici sa uvádza, že dané parcely
tvoria cestu, ktorá bola ako cesta využívaná ako miestna komunikácia a pôvodne vystavaná ešte

predchodcom žalovanej MNV Polomka ešte v 70. rokoch. Po vydaní notárskeho osvedčenia a zápise
do katastra nehnuteľností začala žalovaná v roku 2007 s výstavbou nového rekonštruovaného cestného
telesa, miestnej komunikácie spolu s vybudovaním kanalizácie a rekonštrukciou vodovodu. Miestna
komunikácia slúži všetkým občanom obce a podľa zákona č. 135/1961 Zb. sú miestne komunikácie
vo vlastníctve obce. Žalovaná teda dobromyseľne spracovala v roku 2007 až 2008 cudziu vec, keďže

dlhé roky predtým boli tieto parcely novou vecou, neboli ornou pôdou ale boli miestnou komunikáciou.
Nie je prípustné, aby súd určil do vlastníctva miestnu komunikáciu fyzickej osobe, nakoľko miestna
komunikácia je pozemkom, do ktorého bol zapracovaný materiál a tak patrí do vlastníctva obce.
Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 22/2005. Tvrdila, že
na určovacej žalobe nie je daný naliehavý právny záujem, ide len o akademický spor bez praktického

významu pre účastníkov, poukazujúc pritom na judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
4 Cdo 130/2007. Doplnila, že keď obec vysporadúvala pozemky pod miestnou komunikáciou, vedeli
o tom všetci v obci, bolo to vyvesené aj na úradnej tabuli. Pripustila, že žalobca 1/ nepodpísal čestné
vyhlásenie, avšak toto čestné vyhlásenie podpísala jeho manželka, teda žalobca 1/ o tom musel vedieť
a nikdy nežiadal žiadnu finančnú náhradu. Poukázala tiež na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej

republiky a z nich vyplývajúce závery, že miestna a účelová komunikácia predstavuje určitú kvalitu
pozemku, sú názvami pre druh pozemku a predstavujú určité stvárnenie či spracovanie jeho povrchu.
Nemôžetedabyťsúčasnepozemkomasúčasnestavbouvzmysleobčianskoprávnomakodverozdielne
veci, ktoré by mohli mať rozdielny právny režim či osud. Nie je možné ich od pozemku oddeľovať napr.
samostatne(oddelenejednuoddruhej)prevádzať.Pozemokcharakterizovanýakomiestnakomunikácia

môže mať len jedného vlastníka.

15. Právny zástupca žalobcov v ďalšom zdôraznil, že notárska zápisnica, ktorá má svedčiť o
vlastníckom práve žalovanej nespĺňa zákonné náležitosti podľa § 63 zákona č. 323/1992 Zb. Nie sú v
nej uvedené žiadne okolnosti odôvodňujúce začiatok držby, nepretržitosť a trvanie držby, neobsahuje

žiadny nadobúdací titul. Žalovaná ako nástupca MNV nemôže byť vlastníkom sporných nehnuteľností,
keďže aj pracovníci MNV museli vedieť, že zmluvy sa spisujú písomne, inak nebudú registrované. V
notárskej zápisnici nie sú obsiahnuté ani vyjadrenia všetkých osôb, ktorým svedčí zápis vlastníckeho
práva. Zdôraznil, že K. Z. v roku 2004 ešte žil, nevyjadril sa ale k tomu, či súhlasí s vysporiadaním
pozemkov v prospech obce. Obec oslovila E. Z., ktorá bola nevestou K. Z., lebo vedela, K. Z. nebude

súhlasiť s vysporiadaním pozemkov v prospech obce. Žalovaná v čase spísania notárskej zápisnice
nemohla byť v dobrej viere. K tvrdeniu právnej zástupkyne žalovanej, že ide o miestnu komunikáciu,
ktorá podľa cestného zákona je vo vlastníctve obce poukázal na ust. § 1 ods. 3 cestného zákona, v
ktorom je definovaná pozemná komunikácia. Túto tvorí cestné teleso a jej súčasti, nie je tam ani pol slova
pozemku. Následne v ust. § 3 a § 3a cestného zákona sú určené orgány štátnej správy pre pozemné

komunikácie, pričom podľa § 3a je obec špeciálnym stavebným úradom. V ust. § 43 zákona č. 50/1976
Zb. sú definované stavby. Podľa § 43a ods. 3 písm. a/ zákona č. 50/1976 Zb. sú inžinierskymi stavbami
diaľnice, cesty, miestne a účelové komunikácie. Z toho jednoznačne vyplýva, že stavba cesty, miestna
komunikácia je stavbou. K spracovaniu pozemku ale nemôže dôjsť tým, že sa na ňom vybuduje stavba.
Žalobcovia nespochybňujú vlastníctvo stavby, domáhajú sa určenia vlastníctva k pozemku. Zdôraznil, že

aj Občiansky zákonník rozlišuje čo je stavbou a čo pozemkom. K otázke naliehavého právneho záujmu
uviedol, že došlo k negatívnemu zásahu do vlastníckeho práva žalobcov a je namieste, aby sa vlastnícke
právo vrátilo skutočným vlastníkom, ktorí budú môcť následne požadovať od obce finančnú náhradu.16. Výsluchom žalobcu 1/ súd zistil, že E. Z., ktorá je jeho manželkou mu nepovedala o čestnom
vyhlásení, dozvedel sa o ňom až neskôr. O tom, že obec je vlastníkom sporných parciel sa dozvedel
prvýkrát v roku 2011 alebo 2012, kedy obec začala opravovať miestnu komunikáciu a na pozemku pred

jeho domom resp. na pozemku v zákrute urobila násyp. Keďže sa začal obávať, že bude mať problém so
vstupom do dvora svojho domu, obrátil sa na obec, išiel na obecný úrad, kde sa dozvedel, že vlastníkom
pozemkov je obec. Na obecnom úrade mu žiadne doklady nedali, čestné prehlásenie obdržal až od
notárky JUDr. Medveďovej.

17. Starosta obce Polomka E. Z. pred súdom uviedol, že žalobca 1/ vedel o čestnom prehlásení,
ktoré podpísala jeho manželka a na druhý deň po jeho spísaní prišiel na obecný úrad, kde mu
matrikárka odovzdala fotokópiu čestného prehlásenia aj geometrického plánu, pričom žalobca 1/
nič nenamietal. Ďalej uviedol, že vypracovaním čestných prehlásení bola poverená matrikárka, táto
oslovovala vlastníkov. Nevedel sa vyjadriť prečo oslovila E. Z.. Notársku zápisnicu išiel spisovať on,
notárke predložil doklady, ktoré mal k dispozícii vrátane čestných prehlásení, pričom nekontroloval kto

aké čestné prehlásenie podpísal. Nevedel, či E. Z. bola alebo nebola vlastníčkou. Ďalej uviedol, že
rekonštrukciamiestnejkomunikácieprebehlanazákladestavebnéhopovoleniazroku2007.Asfalt,ktorý
je položený na spornej časti stál obec cez 20 000 Eur. Obec musela vysporiadať pozemky pod cestou z
dôvodu, že chcela získať peniaze z eurofondov na vybudovanie potrieb pre obec, vrátane kanalizácie,
vodovodu atď.

18. Právna zástupkyňa žalovanej v ďalšom uviedla, že sú ochotní vyplatiť žalobcom finančnú náhradu
za parcely č. XXXX/X a XXXX/X v sume 30 centov za m2. Čo sa týka parcely č. XXXX/X súhlasia, aby
pripadla do dedičstva po K. Z.. Starosta obce Polomka v tejto súvislosti uviedol, že v žiadnom prípade
nemôže súhlasiť s tým, aby parcela č. XXXX/X (pozn. súdu - jedná sa o parcelu v zákrute tak ako je to

naznačené na č.l. 98 spisu) pripadla do dedičstva po nebohom poručiteľovi, nakoľko už v súčasnosti
sú spory medzi vlastníkmi rodinného domu, ktorý leží pri tejto parcele a žalobcom 1/.

19. Právny zástupca žalobcov záverom žiadal, aby súd podanej žalobe vyhovel. Ak žalovaná tvrdí,
že pozemky sú súčasťou cesty ako miestnej komunikácie má za to, že takáto argumentácia nie v

súlade s platným právom Slovenskej republiky. Ak aj žalovaná argumentuje českou judikatúrou, vždy
sa v tejto judikatúre hovorí o tom, že obec je vlastníkom, ak došlo k legálnej zmene vlastníckeho
práva. Práve táto legálnosť zmeny vlastníckeho práva obci nesvedčí. Naopak obec svojím postupom
zasiahla neoprávnene do vlastníckych práv žalobcov chránených ako Ústavou Slovenskej republiky
tak i medzinárodnými dohodami. Je tiež irelevantné, či žalobca 1/ vedel o súhlase s vysporiadaním

vlastníctva, ktoré podpísala jeho manželka už v roku 2007 alebo v roku 2011 či 2012, pretože
obec sa žiadnym spôsobom nemohla stať vlastníkom vydržaním, keďže od začiatku absentuje jej
dobromyseľnosť pri držbe. Zdôraznil, že práve obec pozývala osoby zapísané či už na liste vlastníctva
alebo v pozemkovej knihe na podpis čestného vyhlásenia. Nie je právne významné ani to, akým
spôsobom budú žalobcovia svoje vlastnícke právo na sporných pozemkoch realizovať. To nemôže

vyvrátiť ich naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4 Cdo 130/2007, na ktorý poukazovala právna zástupkyňa žalovanej, je právne v
prospech žalobcov. Vlastnícke právo žalobcov resp. ich právneho predchodcu bolo v konaní písomnými
dokladmi jednoznačne preukázané, z tohto dôvodu je tu aj naliehavý právny záujem na určení
vlastníckeho práva.

20. Právna zástupkyňa žalovanej záverom uviedla, že naďalej popierajú vlastnícke právo žalobcov.
Nejedná sa o oráčinu, ide o miestnu komunikáciu, ktorá nie je stavbou v zmysle § 119 Občianskeho
zákonníka. Vlastnícke právo obce vznikom spracovaním. obec nadobudla vlastnícke právo legálnym
spôsobom, z ktorého dôvodu navrhla žalobu zamietnuť.

21. Podľa § 129 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s
vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý
alebo opätovný výkon.

22. Podľa § 130 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená. Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva
ako vlastník, najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.23. Podľa§132ods.1Občianskehozákonníka,vlastníctvovecimožnonadobudnúťkúpnou,darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností

ustanovených zákonom.

24. Podľa § 134 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci,
ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak
ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom

vlastníctva,alebokveciam,ktorémôžubyťlenvovlastníctveštátualebozákonomurčenýchprávnických
osôb ( § 125). Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny
predchodca.

25. Podľa § 135b ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak niekto dobromyseľne spracuje cudziu vec na
novú vec, stáva sa vlastníkom novej veci ten, ktorého podiel na nej je väčší. Je však povinný uhradiť

druhému vlastníkovi cenu toho, o čo sa jeho majetok zmenšil. Ak sú podiely rovnaké a účastníci sa
nedohodnú, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek z nich súd. Ak niekto spracuje cudziu vec, hoci je mu
známe, že mu nepatrí, môže vlastník veci žiadať o jej vydanie a navrátenie do predošlého stavu. Ak
navrátenie do predošlého stavu nie je možné alebo účelné, určí súd podľa všetkých okolností, kto je
vlastníkom veci a aká náhrada patrí vlastníkovi alebo spracovateľovi, ak medzi nimi nedôjde k dohode.

26. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení
neskorších predpisov, tento zákon upravuje výstavbu, užívanie a ochranu pozemných komunikácií,
práva a povinnosti vlastníkov a správcov pozemných komunikácií a ich užívateľov, ako aj pôsobnosť
orgánov štátnej správy ( § 3) a orgánov štátneho odborného dozoru ( § 3c) vo veciach pozemných

komunikácií.

27. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb., pozemné komunikácie sa rozdeľujú podľa dopravného
významu, určenia a technického vybavenia na a) diaľnice, b) cesty, c) miestne komunikácie, d) účelové
komunikácie.

28. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb., pozemnú komunikáciu tvorí cestné teleso a jej súčasti.
Cestné teleso je ohraničené vonkajšími hranami priekop, rigolov, násypov a zárezov svahov, zárubných
a obkladových múrov, pätou oporných múrov a pri miestnych komunikáciách pol metra za zvýšenými
obrubami chodníkov alebo zelených pásov.

29. Podľa § 3d ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb., miestne komunikácie sú vo vlastníctve obcí.

30. Podľa § 4b ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb., miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupné a
užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú

zaradené do siete miestnych komunikácií.

31. Podľa § 24e zákona č. 135/1961 Zb., pozemky, ktoré nie sú vo vlastníctve štátu a v
správe Slovenskej správy ciest alebo ministerstva, vo vlastníctve Národnej diaľničnej spoločnosti,
samosprávneho kraja alebo obce z dôvodu, že dosiaľ nedošlo k ich majetkovoprávnemu vysporiadaniu

a nachádzajú sa pod diaľnicami, cestami alebo miestnymi komunikáciami v užívaní, možno vo verejnom
záujmevyvlastniť.Vyvlastňovaciekonaniesazačínananávrhpríslušnéhovlastníkadiaľnice,cestyalebo
miestnej komunikácie podľa § 3d, pričom návrh na vyvlastnenie práv k takýmto pozemkom môže podať
najneskôr 31. decembra 2020.

32. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon) v znení neskorších predpisov, stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami
zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu
podkladu.Pevnýmspojenímsozemousarozumiea)spojeniepevnýmzákladom,b)upevneniestrojnými
súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu, c) ukotvenie pilótami alebo lanami

s kotvou v zemi alebo na inej stavbe, d) pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia,
e) umiestnenie pod zemou.33. Podľa § 43a ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., stavby sa podľa stavebnotechnického vyhotovenia a
účelu členia na pozemné stavby a inžinierske stavby.

34. Podľa § 43a ods. 3 psím. a/ zákona č. 50/1976 Zb., inžinierske stavby sú diaľnice, cesty, miestne
a účelové komunikácie, nábrežia, chodníky a nekryté parkoviská,

35. Podľa § 118 ods. 1 Občianskeho zákonníka, predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci, a
pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty.

36. Podľa § 119 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné. Nehnuteľnosťami
sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.

37. Podľa § 120 ods. 2 Občianskeho zákonníka, stavby, vodné toky a podzemné vody nie sú súčasťou
pozemku.

38. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou prípustnosti určovacej žaloby a v tej súvislosti aj otázkou
danosti naliehavého právneho záujmu, ktoré podmienky tvoria conditio sine qua non určovacej žaloby.
Ak totiž súd dospeje k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky pre prípustnosť určovacej žaloby
resp. že nie je preukázaná danosť naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je potrebné

takúto žalobu zamietnuť bez vykonávania ďalšieho dokazovania. Pri skúmaní existencie naliehavého
právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný, účinný a správne zvolený procesný
nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len
zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) konanie. Súdna
prax sa ustálila na názore, že určovacia žaloba je prípustná pri spornosti práv (právnych vzťahov) k

nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľnosti, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť
zosúladenie evidovaného a právneho stavu. Súdna prax rovnako akceptuje žaloby, ktorými sa dedič
domáha určenia, že tá - ktorá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi. V konaní o takýchto žalobách ide o
posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci. Požadované určenie sa tu vzťahuje ku dňu
smrti poručiteľa. Vzhľadom k uvedenému mal súd za to, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem

na požadovanom určení.

39. K námietke žalovanej o nedostatku naliehavého právneho záujmu s poukazom na rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 130/2007 zo dňa 25. 02. 2009 súd uvádza,
že dovolací súd v ňom riešil prípad, keď žalobcovia sa domáhali určenia, že do dedičstva po ich

právnom predchodcovi patrí pozemok, ktorý bol odňatý ich právnemu predchodcovi štátom v roku 1973,
pričom zároveň bolo vlastnícke právo k pozemku aj v prospech štátu zapísané. Dovolací súd v tom
prípade vylúčil naliehavý právny záujem na určení vlastníctva z dôvodu, že právny predchodca žalobcov
resp. žalobcovia si mohli uplatniť nárok na vydanie veci postupom podľa reštitučných predpisov. V
prejednávanom spore však o takýto prípad nejde.

40. Vykonaným dokazovaním považoval súd za preukázané, že žalovaná v súvislosti s plánovanou
rekonštrukciou existujúcej miestnej komunikácie pristúpila k vysporiadaniu pozemkov. Za tým účelom
nechalavyhotoviťgeometrickýplán č.XXXXXXXX-XX/XX,úradneoverenýdňa29.10.2004podčíslom
XXX/XX, ktorým bola o.i. z pzkn. parcely č. XXX odčlenená jej časť o výmere X m2 do novovzniknutej

parcely C-KN č. XXXX a do novovzniknutej parcely C-KN č. XXXX bola z pzkn. parcely č. XXX odčlenená
výmera XXX m2, z pzkn. parcely č. XXX/X výmera XX m2, z pzkn. parcely č. XXX/X výmera XX m2,
z pzkn. parcely č. XXX/X výmera XX m2 a z pzkn. parcely č. XXX/X výmera XX m2. Celkovo bola
z uvedených pzkn. parciel odčlenená do novovzniknutých C-KN parciel výmera XXX m2. Žalovaná
v tejto súvislosti oslovila pzkn. vlastníkov resp. ich právnych nástupcov, či súhlasia s vysporiadaním

vlastníctva pozemkov v prospech obce. V prípade spomenutých pzkn. parciel žalovaná oslovila pani
E. Z., ktorá v čestnom vyhlásení zo dňa 03. 06. 2004 "ako právny nástupca vlastníkov daných pzkn.
parciel" uviedla, že nemá výhrady k vzniku vlastníckeho práva vydržaním pre obec a žalovanej udelila
súhlas s vysporiadaním vlastníctva s tým, že na pozemky si nebude robiť nároky. Následne Notárskou
zápisnicou N 56/2005, Nz 20298/2005, NCRIs 20014/2005 zo dňa 09. 05. 2005 bolo osvedčené

vyhlásenie žalovanej o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam (pozemkom parc. C-KN č. XXXX
a č. XXXX).41. Žalobcovia v konaní tvrdili, že žalovaná nemohla nadobudnúť vlastníctvo vydržaním k odčleneným
častiam pôvodných pzkn. parciel, keďže k tomu nebol daný súhlas dotknutých pzkn. vlastníkov resp.
ich právnych nástupcov. S týmto ich tvrdením sa súd plne stotožnil. Z predložených listinných dôkazov

celkom jednoznačne vyplýva, že pôvodné pzkn. parcely boli zapísané na H. Z. (otca K. Z.) v X/X, K. Z.
v X/X a H. Z. (žalobkyňu X/) v X/X. E. Z. ako nevesta K. Z. a žalobkyne 3/, pokiaľ čestným vyhlásením
súhlasila s vysporiadaním vlasníctva sporných pozemkov v prospech žalovanej nebola oprávnená
takýto súhlas udeliť, keďže nebola ani pzkn. vlastníčkou a ani právnym nástupcom pzkn. vlastníkov.
Postup žalovanej pri vysporiadavaní vlastníctva pozemkov pod miestnou komunikáciou považoval súd

za nanajvýš pofidérny, keďže sama žalovaná pripravovala podklady pre vysporiadanie pozemkov, z
ktorých musela bezpochyby zistiť, že E. Z. nie je ani pzkn. vlastníčkou a rovnako musela vedieť aj
to, že nie je ani právnym nástupcom pzkn. vlastníkov. Súd zdôrazňuje, že pzkn. vlastníci zapísaní
v pozemkovej knihe K. Z. a H. Z. žili a nebol dôvod, aby pri "akcii vysporiadavania pozemkov pod
miestnou komunikáciou" žalovaná neoslovila so žiadosťou o vysporiadanie vlastníctva v jej prospech
týchto dotknutých vlastníkov. V tomto smere sa súdu javí ako pravdivé tvrdenie žalobcov, že žalovaná

takýmto postupom chcela obísť pzkn. vlastníkov, ktorí by s vysporiadaním pozemkov nesúhlasili.

42. Súd potom uzavrel, že žalovaná nemohla nadobudnúť vlastníctvo k sporným častiam pzkn. parciel
vydržaním, nakoľko pre tento spôsob nadobudnutia vlastníctva neboli splnené zákonné predpoklady.
Žalovaná nemohla byť dobromyseľná, že jej vlastníctvo k dotknutým častiam pzkn. parciel patrí, keď

nemala súhlas dotknutých osôb v zmysle § 63 ods. 1 písm. a/ bod 1 Notárskeho poriadku, že nemajú k
vzniku vlastníckeho práva v prospech žalovanej obce výhrady. Keďže na strane žalovanej absentovala
dobromyseľnosť o tom, že jej sporné časti pzkn. parciel poňaté do novovzniknutých C-KN parciel patria,
pričom ide o jeden z pojmových znakov oprávnenej (a teda chránenej) držby, nemohlo dôjsť ani k
zákonnému vydržaniu a tým ani k vzniku vlastníckeho práva titulom tejto právnej skutočnosti.

43. Žalovaná ďalej uviedla, že vlastnícke právo k sporným pozemkom nadobudla spracovaním. Tvrdila,
že novovytvorené C-KN parcely sú novou vecou, ešte v 70-tych rokoch na nich bola vystavaná pozemná
komunikácia, pričom žalovaná túto dobromyseľne spracovala (zrekonštruovala) v roku 2007 - 2008, na
čo vynaložila nemalé finančné prostriedky.

44. Ustanovenie § 135b Občianskeho zákonníka rieši prípady, keď sa z cudzej veci spracovaním
vyhotoví nová vec. Spracovaním veci v právnom zmysle slova sa rozumejú prípady, keď sa z jednej veci
vytvorí iná vec, ktorá je od pôvodnej odlíšená či už vzhľadovo alebo funkčne; môže ísť o takú úpravu už
existujúcej veci, ktorou sa mení jej podstata. Ustanovenie § 135b Občianskeho zákonníka nevylučuje,

aby bola predmetom spracovania nehnuteľnosť, a to konkrétne stavba. Nadobudnutie vlastníckeho
práva spracovaním cudzej nehnuteľnej veci (stavby) je možné iba v prípadoch, kedy sa rekonštrukciou
stavby vykonajú také zmeny jej základných stavebných prvkov, ktoré charakterizujú stavbu, že sa
touto činnosťou zhotoví nová nehnuteľná vec (stavba); z uvedeného vyplýva, že nemožno nadobudnúť
vlastníctvo spracovaním len súčasti (podkrovia a pod.) cudzej stavby (Ro NS SR, sp. zn. 2 Cdo 22/2005).

O spracovanie veci ale nejde v prípade spracovania pozemku ani zriadenia stavby na ňom, pretože
pozemok a stavba sú dve samostatné veci, pričom spracovanie predpokladá, že vznikne iná vec.

45. Pre rozhodnutie sporu bolo potrebné posúdiť, či v prípade vybudovania pozemnej (miestnej)
komunikácie na pozemku ide o prípad predpokladaný ust. § 135b Občianskeho zákonníka. Súd dospel

k záveru, že k vytvoreniu novej veci spracovaním v tomto prípade dôjsť nemôže, nakoľko pozemná
komunikácia a pozemok pod ňou sú dvomi rôznymi vecami, sú vecami samostatnými. Podľa cestného
zákona tvorí pozemnú komunikáciu cestné teleso a jej súčasti. Cestné teleso je ohraničené vonkajšími
hranami priekop, rigolov, násypov a zárezov svahov, zárubných a obkladových múrov, pätou oporných
múrov a pri miestnych komunikáciách pol metra za zvýšenými obrubami chodníkov alebo zelených

pásov.Cestnýzákontedanestanovuje,žepozemnúkomunikáciuakocestnételesotvoríajpozemokpod
ňou. Pozemná komunikácia podľa názoru súdu je jednoznačne stavbou v zmysle § 119 Občianskeho
zákonníka v nadväznosti na ust. § 43 ods. 1, § 43a ods. 1, ods. 3 písm. a/ stavebného zákona. Podľa
ust. § 120 ods. 2 Občianskeho zákonníka stavba nie je súčasťou pozemku. Že miestna komunikácia
je samostatnou vecou v zmysle občianskoprávnom možno vyvodiť aj z ust. § 24e cestného zákona,

podľa ktorého pozemky, ktoré nie sú vo vlastníctve štátu a v správe Slovenskej správy ciest alebo
ministerstva, vo vlastníctve Národnej diaľničnej spoločnosti, samosprávneho kraja alebo obce z dôvodu,
že dosiaľ nedošlo k ich majetkovoprávnemu vysporiadaniu a nachádzajú sa pod diaľnicami, cestami
alebo miestnymi komunikáciami v užívaní, možno vo verejnom záujme vyvlastniť. Samotný cestnýzákon teda rozlišuje medzi miestnou komunikáciou a pozemkom a výslovne stanovuje, že pozemky pod
miestnymi komunikáciami, ktoré nie sú vo vlastníctve obce možno vyvlastniť.

46. Otázkou vzťahu pozemku a miestnej komunikácie sa zaoberal aj Najvyšší súd Českej republiky.
Podľa rozsudku sp. zn. 2 Cdon 1414/97 zo dňa 26. 10. 1999, na ktorý poukázala aj žalovaná, „miestne
a účelové komunikácie, vrátane parkovacích plôch, predstavujú určitú kvalitu pozemku, sú názvami pre
druh pozemku a predstavujú určité stvárnenie či spracovanie jeho povrchu. Nemôžu teda byť súčasne
pozemkom a súčasne stavbou v zmysle občianskoprávnom ako dve rozdielne veci, ktoré by mohli

mať rozdielny právny režim či osud. Nemožno ich od pozemku oddeľovať, napr. samostatne (oddelene
jednu od druhej) prevádzať." Rovnaký právny záver vyplýva aj z rozsudku sp. zn. 22 Cdo 52/2002 zo
dňa 31. 01. 2002. V rozsudku sp. zn. 31 Cdo 691/2005 zo dňa 11. 10. 2006 sa však Najvyšší súd
Českej republike odchýlil od názoru vyplývajúceho z rozsudku sp. zn. 22 Cdo 52/2002 a vyslovil, že
„miestna komunikácia by mohla byť samostatnou vecou odlišnou od pozemku, na ktorom sa nachádza v
prípade, že by bola stavbou v zmysle občianskeho práva, t.j. stavbou v zmysle § 119 obč. zák., ktorá ako

samostatný predmet vlastníctva môže byť predmetom občianskoprávnych vzťahov. Nemožno vylúčiť,
že miestna komunikácia môže byť stavbou, a teda samostatnou vecou v zmysle občianskoprávnom,
a že právne vzťahy k nej nemusia byť totožné so vzťahmi k pozemku, na ktorom bola zriadená. Tejto
možnostinasvedčujei§17ods.3zákonač.13/1997Sb.opozemnýchkomunikáciách,podľaktorého,ak
bola zriadená stavba dialnice, cesty alebo miestnej komunikácie na cudzom pozemku a vlastníkovi tejto

stavby sa preukázateľne nepodarilo dosiahnuť majetkoprávneho vysporiadania s vlastníkom pozemku,
je príslušný špeciálny stavebný úrad oprávnený na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno, ktoré
je nevyhnutné pre výkon vlastníckeho práva ku stavbe, a to za jednorázovú náhradu vo výške, ktorá
podľa zvláštneho predpisu prináleží za vyvlastnenie. Z tohto ustanovenia vyplýva, že zákon rozlišuje
vlastníctvo pozemku pod komunikáciou (s výnimkou účelovej) od vlastníctva samotnej komunikácie, a

teda je na tieto pozemné komunikácie, t.j. dialnice, cesty a miestne komunikácie, treba v zásade pozerať
ako na samostatné predmety právnych vzťahov."

47. Predmetný judikát Najvyššieho súdu Českej republiky, vzhľadom na obsahovú blízkosť právnych
poriadkov, je plne aplikovateľný aj v danej právnej veci. Vzhľadom na uvedené možno teda uzavrieť,

že v prípade pozemku a miestnej komunikácie ide o dve samostatné veci v zmysle občianskoprávnom,
ktoré môžu mať rozdielneho vlastníka. V prípade miestnej komunikácie je podľa § 3d ods. 3 cestného
zákona jej vlastníkom obec. Vybudovaním stavby cestného telesa (miestnej komunikácie) na cudzom
pozemku nedošlo k vytvoreniu novej veci spracovaním.

48. Vzhľadom na vyššie uvedené súd záverom konštatuje, že žalovaná nenadobudla vlastníctvo k
sporným pozemkom vydržaním a ani spracovaním cudzej veci. Súd podanej žalobe vyhovel a rozhodol
tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

49. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného

sporového poriadku (ďalej len „CSP“). V konaní boli úspešní žalobcovia, preto im súd priznal nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v
dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Brezno na Krajský súd v Banskej Bystrici (§

355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.