Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. december 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/650/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711211560
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1711211560.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu
JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci žalobcu: R.. W.. B. W., Z. V.. M. X, Z.,
proti žalovanému: Mesto Pezinok, so sídlom Radničné námestie č. 7, Pezinok, o náhradu nemajetkovej
ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Pezinok, zo dňa 20. mája 2014, č.k. 8C/278/2011-78, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca, po pripustení
zmeny petitu žaloby uznesením zo dňa 29.01.2013, domáhal proti žalovanému zaplatenia škody a
nemajetkovej ujmy, spôsobenej mu nezodpovedným uplatňovaním kompetencií správcu dane Mesta
Pezinok, jeho nesprávnym úradným postupom a prekročením jeho právomocí
v sume 217.688 eur a úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 6.800 eur od 19.01.2010 do

zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 50.000 eur od 07.12.2010 do zaplatenia, vo výške z 8,75 %
ročne zo sumy 160.888 eur od 11.12.2012 do zaplatenia. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané,
že platobným výmerom č. 66762/2009 z 10.03.2009 Mesto Pezinok vyrubilo žalobcovi
miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v sume 15,76 eur za obdobie
01.01.2009 -31.12.2009. Proti tomuto výmeru podal žalobca odvolanie, v ktorom okrem iného uviedol,
že žiada zrušiť platobný výmer v celom rozsahu, pretože listom z 11.12.2008 ohlásil Mestu Pezinok,

že chatu neužíva už od roku 1999 a nebude ju užívať ani v roku 2009, z toho dôvodu nevzniká, a ani
nebude vznikať žiaden komunálny odpad. Zároveň požiadal samosprávu Mesta Pezinok o oslobodenie
poplatku za komunálny odpad. Mesto Pezinok dňa 05.05.2009 vydalo žalobcovi výzvu na zaplatenie
nedoplatku za komunálny odpad a drobné stavebné odpady za rok 2008 v sume 15,67 eur a dňa
03.06.2009 vydalo výzvu na zaplatenie nedoplatku za komunálny odpad a drobné stavebné odpady
za rok 2009 v sume 15,67 eur. Z daňovej exekučnej výzvy Mesta Pezinok z 05.01.2010
zistil, že dňa 21.12.2009 bolo začaté daňové exekučné konanie na vymoženie daňového nedoplatku -

daň za komunálne odpady a drobné stavebné odpady za obdobie roku 2009 v sume 15,76
eur. Rozhodnutím zn.:1591/5/23/1904/2010 z 20.01.2010 Mesto Pezinok v celom rozsahu vyhovelo
odvolaniu žalobcu a daňová exekučná výzva zo dňa 05.01.2010 sa zrušila. Daňové exekučné konanie
voči žalobcovi bolo zastavené. Mesto Pezinok v liste o predbežnom prerokovaní nároku na náhradu
nemajetkovejujmyavýzvanajejvyjadreniez23.01.2011okreminéhouviedlo,žedňa09.02.2010zaslali
ospravedlňujúci list Prvej stavebnej sporiteľni a.s. Bratislava a požiadali, aby povesť

žalobcu ako spoľahlivého dlžníka nebola dotknutá. Dňa 05.03.2010 dostalo Mesto Pezinok vyjadrenie
od Prvej stavebnej sporiteľne a.s., kde správa rizikových úverov potvrdila, že pri získavaní úverov v Prvej
stavebnej sporiteľni a.s. žalobca z dôvodu neoprávnenej exekúcie nebol, a ani nebude znevýhodnený.Listom zo dňa 15.04.2010 oznámila Prvá stavebná sporiteľňa a.s. žalobcovi, že v zmysle zákona č.
511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov,
obdržaním rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania, je banka povinná zablokovať finančné

prostriedky na účte povinného. Dňa 25.01.2010 Prvá stavebná sporiteľňa a.s. obdržala rozhodnutie
o zastavení daňového exekučného konania, na základe ktorého bol účet žalobcu odblokovaný. Z
lekárskej správy W.. T. Z. zo dňa 19.07.2012 zistil, že žalobca je sledovaný v kardiologickej ambulancii
od novembra 2009. Zo stanoviska k neoprávnenej exekúcii Prvej stavebnej sporiteľne a.s. zistil, že
voči žalobcovi neboli, a ani nebudú Prvou stavebnou sporiteľňou a.s. z titulu neoprávnenej exekúcie

uplatňované žiadne sankcie. Taktiež uviedli, že žalobca nebol, a ani nebude znevýhodnený pri získavaní
úverovzPrvejstavebnejsporiteľnea.s.ZozápisuMestaPezinokzpredbežnéhoprerokovanianárokuna
náhradu škody, konaného dňa 09.02.2010 súd zistil, že zástupcovia Mesta Pezinok sa ospravedlnili za
komplikácie, ktoré žalobcovi spôsobil nesprávny úradný postup Mesta Pezinok a uviedli, že príslušným
inštitúciám bude zvláštnym listom oznámené, že v prípade daňovej exekúcie voči žalobcovi išlo o
pochybenie zo strany Mesta Pezinok, čo zabezpečí, aby do budúcnosti žalobcovi nevznikli žiadne

negatívne následky. Zistený skutkový stav posúdil podľa § 3 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1,
§ 17 ods. 1, 2, 3 zákona č. 514/2003 Z.z. a § 442 Obč. zákonníka a dospel k záveru, že platobný
výmer č. 66762/2009 zo dňa 10.03.2009 vykazuje všetky znaky nezákonného rozhodnutia, avšak na
vznik nároku na náhradu škody spôsobenej takýmto nezákonným rozhodnutím, sa okrem existencie
nezákonného rozhodnutia vyžaduje aj vznik škody a existencia príčinnej súvislosti medzi nezákonným

rozhodnutím a vznikom škody. Uviedol, že žalobca si uplatnil nemajetkovú ujmu z dôvodu, že žalovaný
pošpinil, znevážil a zneuctil žalobcove dobré meno a jeho povesť v najväčšej banke v oblasti stavebného
sporenia, spochybnil jeho povesť spoľahlivého dlžníka a tým mu znemožnil a neskôr výrazne
sťažilaskomplikovalprístupkstavebnémuúveruaznemožnil prístup kúveromvinýchbankách.
Obmedzil sa však iba na všeobecné konštatovanie o pošpinení svojho dobrého mena v bankovej sfére,

neuviedol z akého dôvodu mu Slovenská sporiteľňa odmietla poskytnúť úver, len konštatoval, že to
bolo asi z dôvodu, že bol zapísaný ako dlžník v slovenskom registri bankových informácií. Z výsluchu
svedkyne zamestnankyne Prvej stavebnej sporiteľne a.s. mal za preukázané, že pri poskytovaní úveru
preverujú platobnú bonitu klienta a svedkyňa uviedla, že vedená exekúcia na žalobcu za určitých
podmienok by nebola dôvodom na zamietnutie poskytnutia úveru, ak by bola exekúcia do 300 eur. Pred

poskytnutím úveru požadujú od klienta potvrdenie od oprávneného subjektu o celkovej úhrade exekúcie.
Zároveň uviedla, že Prvá stavebná sporiteľňa a.s. nezapisuje informácie ohľadne exekúcií klientov do
slovenského registra bankových informácií, a ani nie je informačne prepojená s databázou Slovenskej
sporiteľne a.s., ktorá je jej akcionárom. Exekúciu o danom klientovi si evidujú iba v ich vnútornom
bankovomsystéme.ZosvedeckejvýpovedesvedkyneB..W.W.(manželkažalobcu)malzapreukázané,

že exekúcia mala na ich osobný život nepriamy dopad, nakoľko žalobca o ničom inom nehovoril, zároveň
chceli rozbehnúť podnikanie. Úver im nedali v dôsledku vedenej exekúcie, ale neskôr im úver dali. Z
uvedeného vyvodil, že nezákonné rozhodnutie nemohlo viesť k tomu, že by žalobca nemohol
získať úver, od čoho odvíja vznik údajnej škody. Nepreukázal aká škoda mu vznikla na jeho majetku, ako
sajehomajetokzmenšil,taktiežnepreukázalkauzálnynexusmedzinezákonnýmrozhodnutímaúdajnou

škodou. Uviedol, že o zníženie dôstojnosti fyzickej osoby, či jej vážnosti v spoločnosti, v značnej miere
ide, pokiaľ ujmu vzniknutú v osobnostnej sfére fyzická osoba vzhľadom k povahe, intenzite, opakovaniu,
trvaniu a šírke okruhu pôsobenia nepriaznivého následku, pociťuje a prežíva ako závažnú. V
prejednávanej veci sa však súd nemal možnosť oprieť o celkom konkrétne a preskúmateľné hľadiská,
ktoré by nasvedčovali existenciu nemajetkovej ujmy žalobcu. Nemal za preukázanú skutočnú výšku

škody a príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou. O náhrade trov
konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože
si náhradu trov neuplatnil a trovy mu ani nevznikli.
2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobca, žiadal napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietal, že ako dôsledok

nezákonného rozhodnutia mu vznikla škoda na majetku, resp. ušlý zisk spôsobený tým, že mu Prvá
stavebná sporiteľňa a.s. neposkytla úver a v dôsledku toho nemohol realizovať svoje podnikateľské
zámery. Uviedol, že existenciu ušlého zisku je možné dokazovať iba nepriamo, a to dokázaním
preukázateľných zárobkových zámerov v štádiu aktívnej realizácie poškodeného v čase
vzniku škodnej udalosti s prihliadnutím na pravdepodobnosť ich úspešného dokončenia a následného

dosiahnutia zisku vzhľadom k ekonomickej situácii v mieste ich realizácie, schopnostiam,
znalostiam a vytrvalosti poškodeného, ako aj zohľadnením dlhodobého vzorca správania poškodeného,
ktorý ako opakujúci sa faktor v živote poškodeného je spôsobilý naznačiť, nakoľko je pravdepodobné, že
by poškodený svoj zárobkový projekt úspešne realizoval a dosiahol z neho zárobok, pokiaľ by jeho úsilienebolo bývalo vyšlo navnivoč pre škodnú udalosť. Namietal, že v konaní predložil stavebné povolenie
zo dňa 17.02.2009, vydané Stavebným úradom obec Predajná, z ktorého jednoznačne vyplýva,
že s manželkou dňa 22.09.2008 žiadali o vydanie stavebného povolenia na rekonštrukciu, prístavbu

a nadstavbu rodinného domu a rekonštrukciu kuchyne na lekáreň, byt a prechodné ubytovanie obci
Predajná, pričom stavba mala byť ukončená v marci 2011. O vážnosti ich úsilia svedčí,
že 12.10.2009 začali so stavebnými prácami, čo vyplýva z predloženého stavebného denníka. Bolo
preto podľa jeho názoru preukázané, že s manželkou efektívne pracovali na tom, aby si v
zrekonštruovanom objekte v obci Predajná otvorili lekáreň a mali penzión. Skutočnosti, že manželka

ako spĺňajúca požiadavky na odbornú kvalifikáciu a on ako človek disponujúci ekonomickými znalosťami
a orientujúci sa vo svete podnikania, pritom obaja zodpovední a cieľavedomí ľudia, naznačujú, že by ich
podnikateľský zámer mal perspektívu byť úspešný aspoň priemerne. Podľa záznamov v
stavenom denníku stavebné práce sa od ich začatia realizovali nepretržite až do 24.11.2009, kedy boli
pre nastávajúce zimné obdobie prerušené a na jar v roku 2010 sa v prácach nepokračovalo, lebo v
priebehu roka 2010 nedostal úver, a preto musel s prácami čakať až do 21.03.2011, ako vyplýva zo

záznamov v stavebnom denníku. Predložil v konaní verejne dostupné štatistiky ohľadne tržieb a zisku
lekární v danej lokalite a tržbu, ktorú jedna referenčná lekáreň v danom období dosiahla, pre výpočet
jeho hypotetickej tržby ako základu pre výpočet ušlého zisku znížil na 15 % z tržby referenčnej lekárne.
Rovnako potupoval pri výpočte zisku, pri ktorom si uplatnil ušlý zisk len ako 8 % zo zisku, ktorý v
danom období dosahovala lekáreň v danej lokalite. Obdobne postupoval aj pri výpočte ušlého zisku,

ktorý by v danom období bol dosiahol penzión, ktorý mal v úmysle vybudovať, nebyť škodnej udalosti.
Predložil verejne dostupné štatistiky o cenách ubytovania v danej lokalite v danom období, pri výpočte
ušlého zisku rátal iba s 50 % naplnenosťou jeho plánovaného penziónu a s účtovaním
polovičnej ceny obvyklej v danej lokalite za osobu a noc. Na základe uvedeného považuje výpočet
ušlého zisku z oboch podnikateľských aktivít za reálny, spoľahlivo preukázaný a plne odôvodnený.

Pokiaľ ide o preukázanie príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody, poukázal
na to, že žalovaný dňa 23.12.2009 doručil rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania zn.:
35507/5/23/6435/2009 z 21.12.2009 Prvej stavebnej sporiteľni a.s. a táto následne zablokovala jeho
účet. Daňové exekučné konanie bolo zastavené rozhodnutím žalovaného zn.: 1591/5/23/1904/2010 z
20.01.2010, ktoré bolo oznámené Prvej stavebnej sporiteľni a.s. dňa 25.01.2010. V januári i vo februári

2010 žiadal Prvú stavebnú sporiteľňu a.s. o úver, ktorý mu nebol schválený, pričom mu pracovníčka
Prvej stavebnej sporiteľne a.s. ústne oznámila, že je to preto, že je resp., bola na neho vedená exekúcia.
Odmietla mu to potvrdiť písomne, ale potvrdil mu to písomne pracovník Prvej stavebnej sporiteľne a.s.
pán Zdenko Batrla v čestnom prehlásení z 30.04.2013. Taktiež to nepriamo potvrdila svedkyňa V.. F. K.
na pojednávaní dňa 17.10.2013, keď uviedla, že čo sa týka rozhodného obdobia december 2009/január

2010, tak takáto tolerancia zo strany Prvej stavebnej sporiteľne a.s. nebola. Ak by sa dozvedeli, že klient
má exekúciu, pravdepodobne by jeho žiadosť o úver zamietli. Ďalej uviedol, že v januári i vo februári
2010 sa pokúšal získať úver aj v inom peňažnom ústave, ale aj tam mu odmietli úver poskytnúť. Banky
nie sú zo zákona povinné vydávať potvrdenie o tom, že mu odmietajú poskytnúť úver, a ani oznamovať
dôvody takéhoto rozhodnutia, a preto takéto potvrdenie nemôže súdu predložiť. Predložil aj zmluvy o

stavebnom úvere, ktoré uzavrel s Prvou stavebnou sporiteľňou a.s., a to pred dotknutým obdobím z
29.10.1997 a po dotknutom období z 20.09.2013 za účelom preukázania, že neposkytnutie úveru Prvou
stavebnou sporiteľňou a.s., ani inou bankou v roku 2010, bolo neobvyklé. S poukazom na § 132 OSP
namietal, že tým, že sa všetky uvedené skutočnosti udiali v dotknutom období, dostatočne odôvodňujú
záver, že sú priamym dôsledkom nemožnosti získať úver v čase a bezprostredne po tom, ako mu bol pre

nezákonnú exekúciu zablokovaný účet. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu, namietal, že v konaní preukázal,
že v období od novembra 2009 začal navštevovať kardiologickú ambulanciu v dôsledku zhoršenia
jeho zdravotného stavu, a to v dôsledku vlečúceho sa konania ohľadne nezákonného rozhodnutia,
keď vzhľadom na jeho vek a vrodené predispozície, ako aj vzhľadom na predchádzajúcu obdobnú
negatívnu skúsenosť s nezákonnou exekúciou, iniciovanou žalovaným v roku 2004, vyvoláva u neho

už len samotná hrozba exekúcie so všetkými následkami stresovú reakciu, pričom vzniknutý stres je
trvalý a má (ako je všeobecne známe) psychosomatické prejavy v podobe kardiovaskulárnych ťažkostí.
V prípade, ak by súd nepovažoval zhoršenie jeho zdravotného stavu za dostatočne preukázané, navrhol
nariadiť znalecké dokazovanie, a to prípadne aj na stanovenie výšky škody a preukázanie priameho
vplyvu stresu a úzkosti vzniknutej z uvedených okolností na zmenu jeho psychického a fyzického stavu.

Uviedol, že v poradí už druhá nezákonná exekúcia, uskutočnená žalovaným, bola u neho spôsobilá
vyvolaťstresajztohodôvodu,žebolaspôsobilázabrániťmuvrealizáciijehopodnikateľskýchzámerova
taktiež zníženie jeho cti a dôveryhodnosti pri hľadaní zamestnania, resp. získavaní klientov, čo pre neho
znamenalo hrozbu výrazného zhoršenia finančnej situácie, ktoré v jeho veku má za následok zhoršenieprístupu k zdravotnej starostlivosti a celkovo k zníženiu jeho životnej úrovne. V tejto súvislosti poukázal
aj na výpoveď jeho manželky na pojednávaní dňa 29.01.2013. K vzniknutej nemajetkovej ujme
ďalej uviedol, že dlhodobo žije v usporiadanej rodine, má povesť zodpovedného, bezúhonného človeka

a seriózneho odborníka v oblasti informatiky a financií a ujma, ktorá mu bola spôsobená, spočíva
v pošpinení jeho dobrej povesti medzi kolegami a vo svete financií, v ktorom sa pohybuje v dôsledku
jeho povolania. Taktiež vzniknutá ujma spočíva v zhoršení vzťahov v jeho rodine, ktoré boli dovtedy
harmonické, čo vyplýva aj z výpovede jeho manželky na pojednávaní dňa 29.01.2013. Následky, ktoré
nastali v jeho súkromnom živote, vníma ako závažné, pretože jeho vzťah s manželkou a rodinou bol

vždy veľmi harmonický a v dôsledku opísaných problémov dnes už taký nie je, z jeho domácnosti sa
vytratil pocit pohody a pokoja; v dôsledku zhoršenej finančnej situácie má s manželkou konflikty
a nezhody, ktoré predtým nemali, a odkedy bolo vydané nezákonné rozhodnutie a nebol mu schválený
úver, čelí aj výčitkám rodiny, že sa do stavby nemal púšťať, keď ju nevie dokončiť. V pracovnom živote
sa zaoberá kontrolou hospodárenia s financiami čerpanými Slovenskou republikou z dotácie
od Európskej únie, pohybuje sa v prostredí financií, pri nadväzovaní stykov a zabezpečovaní

zákaziek a hľadaní zamestnania je v tejto sfére kladený vysoký dôraz na spoľahlivosť, resp. serióznosť.
Skutočnosť, že má zablokovaný účet pre exekúciu, sa ústnym podaním rozšíril v okruhu jeho známych,
pričom pri šírení informácií takouto formou je zrejmé, že hoci vytrhnuté z kontextu a čiastkové, posúvajú
sa ďalej a zanechávajú negatívny dojem o osobe, ku ktorej sa viažu. Informácia, že osoba ponúkajúca
služby finančnej kontroly má zablokovaný účet pre exekúciu, vyvoláva dojem, že nie je schopná pristúpiť

zodpovedne k vlastnému životu, alebo že je finančne negramotná, pričom oba úsudky majú fatálny
dosah na jej schopnosť presadiť sa v konkurenčnom boji. V tejto súvislosti poukázal
na rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 25.09.2013 sp.zn. 11Co/2/2013 v súvislosti so
stanovením výšky škody, poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva prípad Karhuvaara
a lltalehti v. Fínsko, kde Európsky súd pre ľudské práva konštatoval, že "priznaná finančná náhrada by

nemala byť neprimeraná iným finančným kompenzáciám - napríklad výške náhrady za utrpenie a bolesť
(ktoré boli spôsobené napr. telesnými zraneniami)". K požiadavke primeranosti náhrady nemajetkovej
ujmy poukázal na nález Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 302/2010 a právny názor Európskeho súdu
pre ľudské práva vyjadreným vo veci Público-Comunicacáo Social, S.A. v. Portugalsko.
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

ako vecne správny potvrdiť. Stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca v konaní
nepreukázal skutočnú výšku škody a príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a údajnou
škodou. Namietal, že z textu odvolania nevyplýva, v čom konkrétne rozsudok súdu prvej inštancie trpí
vadami, uvedenými v ust. § 205 ods. 2 písm. c/, d/, e/ a f/ OSP, ktoré uviedol vo svojom odvolaní.
Žalobca sa iba obmedzil na argumentáciu, ktorú mal uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie a

navrhuje aj vykonanie nových dôkazov, ktoré v prvoinštančnom konaní neuplatnil, napr. vyhotovenie
znaleckých posudkov, avšak nie sú splnené podmienky vykonávania dokazovania v odvolacom konaní
v zmysle § 213 OSP. Žalobcom uvedená metodika stanovenia výšky škody pri majetkovej ujme nie
je ničím podložená, výška škody sa dá určiť jedine znaleckým dokazovaním, vykonanie ktorého však
žalobca pred súdom prvej inštancie nenavrhol. Ďalej namietal, že žalobca sa pri dokazovaní, že jeho

zdravotné problémy boli spôsobené práve daňovou exekúciou, odvoláva na lekársku správu zo dňa
21.09.2012, pričom však je zrejmé, že údaje o exekúcii uviedol lekárke on sám. Rozsudok Krajského
súdu v Bratislave zo dňa 25.09.2014 sp.zn. 11Co/2/2013, na ktorý žalobca poukázal vo svojom odvolaní,
bol podľa jeho názoru vydaný v úplne odlišnom prípade, keď išlo o trestné konanie, žalobca bol sudcom
najvyššieho súdu a došlo k zverejneniu informácií štátnym orgánom, pričom v danom

prípade ide o správne konanie, zo strany správneho orgánu nedošlo k zverejneniu informácií a banka
žalobcu sa zaviazala neuplatňovať voči nemu žiadne sankcie.
4. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že všetky jeho tvrdenia, uvádzané v
prvoinštančnom, ako aj v odvolacom konaní, sa opierajú jednak o listinné dôkazy založené v
spise, jednak o výsledky práce, ako aj o ďalšie zistenia renomovaných štátnych i profesijných organizácií

a odborných médií, a to Štatistický úrad SR, MZ SR, VÚC, Slovenská lekárnická komora, Health
Policy Institute z Bratislavy, odborný ekonomický týždenník Trend a právoplatné rozhodnutia súdov.
Nedôvodne podľa jeho názoru žalovaný namieta, že nepreukázal konkrétne vady prvoinštančného
rozsudku vo svojom odvolaní, keď zo zápisníc o pojednávaní je zrejmé, že v priebehu prvoinštančného
konania viackrát navrhol vypočuť ako svedka R.. R. Z., predsedu predstavenstva a riaditeľa

Prvej stavebnej sporiteľne a.s., a keďže súd tohto svedka nevypočul, neúplne zistil skutkový stav veci, a
keďže táto vada je evidentná zo súdneho spisu, nebolo potrebné osobitne ju konkretizovať v odvolaní.
Súd vypočul svedkyňu V.. K., jej výpoveď však nevzal do úvahy a v odôvodnení rozhodnutia nezdôvodnil
z akých dôvodov, čím porušil tiež ust. § 157 ods. 2 OSP. Ďalej vo svojom vyjadrení poukázal na listinnédôkazy založené v spise, ktorými preukázal skutočnosť nezákonného zablokovania účtu
v Prvej stavebnej sporiteľni a.s., zamietnutie poskytnutia pôžičky, ako aj vznik materiálnej škody ako
priamy dôsledok nemožnosti disponovania s vlastnými peniazmi a získania úveru od Prvej stavebnej

sporiteľne a.s. v dôsledku nezákonnej exekúcie a neoprávneného zablokovania jeho účtu v
rozhodnom období a taktiež vznik nemajetkovej ujmy ako priamy dôsledok porušenia jeho základných
práv a slobôd neoprávneným zasahovaním žalovaného do jeho súkromného a
rodinného života, a to dokonca už od roku 2004. Taktiež bolo preukázané, že v dôsledku nezákonného
konania žalovaného došlo aj k protiprávnemu pošpineniu jeho mena a dobrej povesti prinajmenšom

v najväčšej banke v oblasti stavebného sporenia, tieto skutočnosti súd nevzal do úvahy a tento svoj
postup ani nezdôvodnil v odôvodnení rozsudku a dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, že nemal za preukázanú skutočnú výšku škody a príčinnú súvislosť
medzi nezákonným rozhodnutím a škodou. Nesprávne súd prvej inštancie za nezákonné považoval
výlučne vydanie platobného výmeru č. 66762/2009, hoci v skutočnosti mu
škoda a ujma vznikli vydaním nezákonného rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania a

následným zablokovaním jeho účtu v Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. Uviedol, že nemohol preukázať
skutočnosť, že komerčné banky neposkytujú podnikateľské úvery žiadateľom, voči ktorým prebieha
exekučné konanie, na ktorú skutočnosť prvoinštančný súd opakovane upozorňoval, ale napriek tomu
si súd stanovisko k poskytovaniu úverov exekvovaným žiadateľom o úver
nevyžiadal ani od jednej komerčnej banky, z čoho vyplýva, že existujú dôkazy, ktoré doteraz neboli

uplatnené, a ktoré bez svojho zavinenia nemohol v konaní predložiť. Podľa jeho názoru napadnutý
rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci z toho dôvodu, že súd
sa zaoberal výlučne zákonnosťou rozhodnutia žalovaného súvisiaceho s vydaním platobného výmeru
č. 66762/2009 z 10.03.2009 napriek tomu, že trval na tom, že škoda a nemajetková ujma mu boli
spôsobené nezákonnými rozhodnutiami žalovaného o začatí daňových exekučných konaní z rokov 2004

a 2009, ako aj nezákonným zablokovaním jeho účtu v Prvej stavebnej sporiteľni a.s. v rokoch 2009
a 2010 s týmito skutočnosťami, ktoré mali za následok vznik škody a ujmy, sa súd prvej inštancie
nezaoberal, čo vyplýva priamo z prvoinštančného spisu i z odôvodnenia rozsudku,
a preto nebolo potrebné vadu prvoinštančného konania konkretizovať. Za nedôvodné považoval aj
námietky žalovaného týkajúce sa nepodloženosti metodiky jeho výpočtu výšky škody a nemajetkovej

ujmy, keď ani znalec by nenašiel exaktnejšie východiskové poklady, než aké on použil pri výpočtoch
a okrem toho požadovanú výšku náhrad výrazne znížil oproti údajom z východiskových podkladov, a
to až na úroveň pod 10 %. S poukazom na konkrétne skutočnosti uvedené v jeho odvolaní a dôkazy
namietal, že bola preukázaná podobnosť tohto prípadu s prípadom, v ktorom Krajský súd v Bratislave
rozhodol rozsudkom sp.zn. 11Co/2/2013 z 25.09.2013 a namietal, že zákon č. 514/2003 Z.z. nerozlišuje

medzi výškou náhrady za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím a výškou náhrady za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom, ale v oboch prípadoch stanovuje nárok na náhradu v
rovnakej výške, resp. výslovne neupravuje rozsah náhrady škody, a preto treba aplikovať príslušné
ustanovenia všeobecnej úpravy, uvedenej v Občianskom zákonníku. Namietal, že
poukazom na rozhodnutia uvedené v jeho odvolaní, bola preukázaná i oprávnenosť výšky požadovanej

náhrady za nemajetkovú ujmu, ktorú dokonca výrazne znížil oproti náhrade priznanej predmetnými
rozhodnutiami. Pri výpočte ušlého zisku z plánovaných ubytovacích kapacít vychádzal z priemerných
cien ubytovania v okrese Brezno ako ich zistil Štatistický úrad SR, ním uvedené cenové
relácie sú všeobecne známe a netreba ich osobitne dokazovať, pretože sú prístupné na webovom
sídle ŠÚ SR, pričom predložil aj bločky za ubytovanie, ktoré on platil v okresoch Brezno a Banská

Bystrica v roku 2012, a teda ani znalec by nedokázal získať presnejšie informácie a nestanovil by nižšie
hodnoty ušlého zisku za predmetné obdobie, keďže on vychádzal zo štatistických údajov spoľahlivo
zistených Štatistickým úradom SR, pričom tieto ešte radikálne znížil. Preto ním vyčíslený ušlý zisk
považuje za primeraný a spoľahlivo preukázaný. Pri stanovení škody spôsobenej ušlým ziskom z tržieb
lekárne vychádzal zo spoľahlivých údajov Slovenskej lekárnickej komory, z údajov získaných redakciou

renomovaného ekonomického týždenníka Trend, ktorý ako zdroj informácií požil údaje MZ SR, ďalej
údaje VÚC, lekárenských sietí i družstiev a inštitútu Health Policy Institute z Bratislavy a z
niektorých ďalších informácií z internetových portálov. Hodnovernejšie východiskové podklady
by ani znalec nedokázal získať, a preto požiadavka žalovaného na znalecké dokazovanie spôsobenej
škody je nedôvodná. Použité východiskové podklady sú dostupné verejnosti v tlačených i

elektronických médiách, sú teda všeobecne známe, a preto ich v zmysle § 121 OSP netreba osobitne
dokazovať. K námietke žalovaného o nepreukázaní skutočností, že mu v rozhodnom období, ako aj v
obdobínadväzujúcomnaň,okremPrvejstavebnejsporiteľnea.s.odmietliposkytnúťúverajďalšiebanky,
uviedol, že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal povinnosť bánk vydávať písomné potvrdenie ozamietnutí úveru. Preto ak jeho argumenty považoval za nedostatočné, bolo jeho povinnosťou overiť si v
komerčných bankách poskytovanie podnikateľských úverov exekvovaným žiadateľom, čo však neurobil,
a pokiaľ odvolací súd dospeje k záveru, že informačné toky medzi finančnými ústavmi nefungujú tak

ako uviedol v odvolaní, môže si to taktiež overiť, pretože on bez svojho zavinenia nemôže takéto
dôkazy predložiť. Ďalej uviedol, že ním predložené úverové zmluvy preukazujú, že v roku
1997 mu Prvá stavebná sporiteľňa a.s. poskytla úver bezprostredne po overení všetkých potrebných
podpisov na zmluve a potom, ako mu žalovaný nezákonne dal zablokovať jeho účet, dostal úver podľa
obvyklých podmienok, t.j. bez preukazovania jeho i manželkinho príjmu a bez zakladania

nehnuteľnosti v prospech banky, až koncom roka 2013, t.j. takmer štyri roky po rozhodnom období,
čo preukazuje skutočnosť, že Prvá stavebná sporiteľňa a.s. evidovala informáciu o exekúcii vedenej
proti nemu ešte minimálne tri roky po rozhodnom období, čo vyplynulo aj z výpovede svedkyne V.. K.,
ktorá uviedla, že Prvá stavebná sporiteľňa a.s. uchováva evidenciu v exekučnom konaní proti klientovi
banky v informačnom systéme banky až do ukončenia zmluvného vzťahu s klientom a ešte ďalších
12 mesiacov od zrušenia zmluvy s klientom. Týmto je podľa jeho názoru preukázané, že zamietnutie

úveru Prvou stavebnou sporiteľňou a.s. v roku 2010 bolo neobvyklé, a muselo mať dôvod spočívajúci
v zablokovaní jeho účtu z dôvodu nezákonnej exekúcie. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu
ako škodu na zdraví, uviedol, že je irelevantné, ako sa lekárka dozvedela o nezákonnej exekúcii, ale
rozhodujúcou je skutočnosť, že k zhoršeniu jeho zdravotného stavu došlo až do takej miery, že musel
vyhľadať lekára špecialistu kardiológa, a to v spojitosti s dlhoročným terorom a

nezákonným zasahovaním žalovaného do jeho súkromia a rodinného života, a to v nadväznosti
na zintenzívnenie jeho protiprávneho konania práve v roku 2009. Namietal, že preukázal, že
žalovaný ho nezákonne exekvoval a tým protiprávne zasahoval do jeho ústavou chránených základných
práv a slobôd už v roku 2004. Taktiež preukázal, že v roku 2009 mu žalovaný v rozpätí jedného mesiaca
poslal až dve nedôvodné, a teda aj nezákonné vyhrážky exekúciou a podľa jeho názoru

netreba osobitne dokazovať, že nezákonné zasahovanie do súkromia a rodinného života človeka je
frustrujúcim a stresujúcim faktorom, ktorý sa negatívne prejavuje na jeho psychickom i fyzickom zdraví,
pretože je to všeobecne známy fakt (§ 121 OSP). Okrem toho predložil v konaní pred súdom prvej
inštancie dostatok informácií a dôkazov o negatívnom vplyve stresu na zdravie človeka. K
tvrdeniu žalovaného o odlišnosti prípadu, v ktorom bol vydaný rozsudok Krajského súdu v

Bratislave sp.zn. 11Co/2/2013 z 25.09.2013 uviedol, že sudca Najvyššieho súdu SR v
uvedenom prípade musel čeliť nezákonným zásahom štátnych orgánov do jeho súkromia a
rodinného života iba dva roky, avšak on viac ako šesť rokov, a pritom žiada ako náhradu vyplatiť až
o celú tretinu nižšiu sumu, než súd priznal sudcovi Najvyššieho súdu SR a poukázal
na to, že sudcovi Najvyššieho súdu SR priznal súd z náhrady v sume 150.000 eur až 84 % práve z

dôvodu porušovania jeho základných práv a slobôd štátnym orgánom a nezákonného
zasahovania štátneho orgánu do jeho súkromia a rodinného života. Ďalej uviedol, že sudca Najvyššieho
súdu SR v dôsledku nezákonných zásahov štátnych orgánov neprišiel o svoje zamestnanie a naďalej
mohol vykonávať svoje povolanie, avšak on v dôsledku nezákonných rozhodnutí
a nezákonného konania žalovaného prišiel o možnosť získať v rozhodnom období pôžičku od banky

Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. a tým zároveň prišiel aj o možnosť realizovať pripravované podnikanie v
plánovanom rozsahu. Malo to za následok rapídne zníženie životnej úrovne jeho i jeho rodiny, pretože v
dôsledku chýbajúcich úverových zdrojov nemohol s plánovaným podnikaním začať do dnes a musí byť
zamestnaný v štátnom sektore za mimoriadne nevýhodných finančných podmienok, hoci z podnikania
by dosahoval diametrálne odlišný a podstatne vyšší príjem. Namietal, že žalovaný nepravdivo tvrdí,

že nedošlo k zverejneniu informácií o exekučnom konaní, keď žalovaný sám oznámil banke, a tým
zverejnil v bankovej sfére informáciu o daňovom exekučnom konaní nezákonne vedenom proti nemu,
a taktiež nie je pravdivé, že sa banka zaviazala neuplatňovať voči nemu sankcie, keď v skutočnosti
tieto sankcie uplatnila, keď mu odmietla poskytnúť pôžičku a znemožnila mu aj prístup
k nasporeným vlastným peniazom, a aj následne viac ako dva roky voči nemu sankcie uplatňovala.

Poukázal tiež na to, že zákonč. 514/2003 Z.z. nestanovuje iný spôsob a rozsah náhrady škody pre škody
spôsobené nezákonnými rozhodnutiami v trestnom konaní a iný spôsob a rozsah náhrady škody pre
škody spôsobené nezákonnými rozhodnutiami v ostatných civilných konaniach, ale v oboch prípadoch
sa nahrádza škoda a ujma podľa rovnakých zásad vyplývajúcich z príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka. Ďalej uviedol, že v odvolaní len dôsledne a detailne spresnil všetku argumentáciu, ktorú

používal v konaní na súde prvej inštancie, znalecké dokazovanie navrhol len podmienečne, avšak na
ňom netrvá. Svoje vyjadrenie doplnil písomným podaním doručeným súdu dňa 21.09.2015, v ktorom
zdôraznil, že hlavnými príčinami, ktorých priamym a bezprostredným následkom bol vznik majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, boli nezákonné rozhodnutia žalovaného o začatí daňových exekučnýchkonanívrokoch2004 a2009atiežnáslednénezákonnézablokovaniejehoúčtuvPrvejstavebnej
sporiteľni a.s. žalovaným, a to v rokoch 2009 a 2010. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne a
skreslene interpretoval výpoveď jeho manželky, neskúmal, aké dôsledky pre jeho plánované podnikanie

malo zamietnutie úveru Prvou stavebnou sporiteľňou a.s. v rozhodujúcom období roku 2010 a
taktiež neskúmal, kedy a za akých podmienok mu banka v akej výške úver nakoniec poskytla.
5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrval na svojich tvrdeniach uvedených v
pôvodnom vyjadrení a poukázal na to, že v konaní priznal, že z jeho strany došlo k nesprávnemu
úradnému postupu, avšak tento nedostatok bol odstránený ihneď po jeho zistení. Účet žalobcu v Prvej

stavebnej sporiteľni a.s. bol zablokovaný iba v období od 23.12.2009 do 24.01.2010. Poukázal na to, že
Prvá stavebná sporiteľňa a.s. mu oznámila, že voči žalobcovi neboli, a ani nebudú, z titulu neoprávnenej
exekúcie uplatnené žiadne sankcie, a že žalobca nebude znevýhodnený pri získavaní úverov. Taktiež
poukázal na výpoveď V.. F. K., z ktorej vyplynulo, že Prvá stavebná sporiteľňa a.s. nezapisuje informácie
ohľadne exekúcií svojich klientov do slovenského registra bankových informácií, exekúcie registrujú iba
vo vnútornom systéme Prvej stavenej sporiteľne a.s., pričom nie je ani formálne prepojená s databázou

Slovenskej sporiteľne a.s., ktorá je jej akcionárom. Zároveň poukázal na výpoveď svedkyne B.. W.
W., manželky žalobcu, ktorá uviedla, že po zrušení exekúcie spolu s manželom dostali úver od Prvej
stavebnej sporiteľne a.s. Namietal, že v podaní zo dňa 28.09.2015 žalobca uviedol, že úver získal dva
roky po odblokovaní účtu, a to z dôvodu dlhodobého ochorenia manželky, a to až po zaradení B.. W.
do pracovného pomeru, nakoľko pre Prvú stavebnú sporiteľňu a.s. bolo základné kritérium výška príjmu

žalobcu a jeho manželky pre získanie predmetného úveru. Po splnení kritérií zo strany žalobcu bol
žalobcovi poskytnutý úver s tým, že v prospech banky musel zriadiť záložné právo na vlastný byt. Sám
žalobca vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 17.10.2013 uviedol, že požiadal o úver až začiatkom
roka 2011 a dostal ho až koncom roka 2011.
6. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej

len "CSP"), účinného od 01. 07. 2016; preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom
rozsahuavmedziachodvolacíchdôvodov,ktorýmijeviazaný(§379a§380ods.1CSP),beznariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a viazaný
skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.

7. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, potrebnom
na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ktorou sa žalobca domáhal proti
žalovanému zaplatenia náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, spôsobenej mu
nezodpovedným uplatňovaním kompetencií správcu dane Mesta Pezinok, jeho nesprávnym úradným
postupom a prekročením jeho právomocí, ako aj na posúdenie opodstatnenosti tvrdení, ktoré uvádzal

žalovaný na svoju obranu, zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 OSP,
účinnýmvčasevydanianapadnutéhorozsudku,dospelksprávnymskutkovýmzáveromanaichzáklade
následne vyvodil aj správny právny záver, že v konaní nebola preukázaná existencia nemajetkovej ujmy
u žalobcu, skutočná výška škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou, pričom
vec posúdil správne po právnej stránke, keď na zistený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia

zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, a svoje zistenia
a závery, pre ktoré žalobe nevyhovel, aj riadne odôvodnil a vysporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi
sporových strán súvisiacimi s predmetom konania.
8. Predmetom konania bol žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy

spôsobenej mu žalovaným, jeho nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v začatí daňového
exekučného konania na vymoženie daňového nedoplatku - daň za komunálne odpady a drobné
stavebné odpady za obdobie roku 2009 v sume 15,76 eur, napriek tomu, že nebolo ešte rozhodnuté
o odvolaní žalobcu proti platobnému výmeru č. 66762/2009 zo dňa 10.03.2009, ktorým bol predmetný
poplatok žalobcovi vyrubený. Žalobca si uplatnil náhradu škody, ktorá mu vznikla vo forme ušlého

zisku za obdobie 38 mesiacov (november 2011 až december 2014) v sume 117.688 eur, ktorá suma
predstavuje ušlý zisk lekárne, ušlý zisk z ubytovacích kapacít z dôvodu, že v dôsledku
nesprávneho úradného postupu žalovaného mu bol zablokovaný účet v Prvej stavebnej sporiteľni
a.s., nebol mu poskytnutý úver Slovenskou sporiteľňou, ktorý potreboval na rekonštrukciu rodinného
domu, zahŕňajúcu aj vybudovanie priestorov pre podnikateľské aktivity, a to ubytovacej kapacity pre

9 osôb a prevádzku lekárne, v dôsledku čoho musel oddialiť podnikateľské aktivity minimálne o 38
mesiacov. Náhradu nemajetkovej ujmy si uplatnil v sume 100.000 eur z dôvodu výrazného zhoršenia
jeho zdravotného stavu z dôvodu, že žalovaný mu jeho nesprávnym úradným postupom spôsobil trvalý
chronický stres, v dôsledku ktorého sa u neho zvýšilo riziko srdcových ochorení, zvýšil sa mu krvný tlaka od roku 2009 sa lieči na vysoký krvný tlak v kardiologickej ambulancii; ďalej z dôvodu
zhoršenia rodinnej atmosféry a predošlej pohody v rodine a tiež z dôvodu, že žalovaný pošpinil, znevážil
azneuctiljehodobrémenoapovesť vnajväčšejajnajdôležitejšejbankevoblastistavebnéhosporenia.

9. Základnými zákonom stanovenými predpokladmi vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci, v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. je existencia nesprávneho úradného postupu
alebo nezákonného rozhodnutia, vznik škody a existencia príčinnej súvislosti medzi nesprávnym
úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím a škodou. Tieto predpoklady
zodpovednosti štátu za škodu musia byť splnené súčasne. Uhrádza sa v zásade skutočná škoda

a ušlý zisk v zmysle § 17 ods. 1 cit. zákona a ust. § 17 ods. 2 cit. zákona priznáva poškodeným,
ktorýmvzniklaujmanezákonnýmrozhodnutímalebonesprávnymúradnýmpostupom,právonanáhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch, a to za súčasného splnenia dvoch podmienok, a to že samotné
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na spôsobenú ujmu a
jednak, že nie je možné túto vzniknutú ujmu uspokojiť inak, čo môže byť napr. formou verejného
ospravedlnenia, uverejnením rozsudku, v znení jeho odôvodnenia a pod. V prejednávanej veci súd

prvej inštancie správne postupoval, keď skúmal splnenie vyššie uvedených zákonných predpokladov
vzniku zodpovednosti štátu za škodu, náhrady ktorej sa žalobca v konaní domáha, a správne tiež
dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené všetky tieto zákonné predpoklady, keď žalobca
nepreukázal vznik škody a nemajetkovej ujmy v uplatnenej výške a príčinnú
súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a vznikom škody

a nemajetkovej ujmy. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázanú existenciu
nezákonného rozhodnutia, a to platobného výmeru č. 66762/2009 zo dňa 10.03.2009, ktorým žalovaný
vyrubil žalobcovi miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, proti ktorému sa
žalovaný odvolal, avšak daňová exekúcia bola voči žalobcovi vedená aj napriek tomu, že platobný výmer
nenadobudol právoplatnosť, žalovaný rozhodnutím zn. 1591/5/23/1904/2010 odvolaniu žalobcu vyhovel

v plnom rozsahu a daňová exekučná výzva bola zrušená, zároveň daňové exekučné konanie vedené
voči žalobcovi bolo zastavené. Z uvedenej skutočnosti podľa názoru odvolacieho súdu však vyplýva
existencia nesprávneho úradného postupu žalovaného spočívajúceho v začatí daňového exekučného
konania voči žalobcovi na vymoženie daňového nedoplatku - daň za komunálne odpady a drobné
stavebné odpady za obdobie roku 2009 v sume 15,76 eur, ktoré bolo žalobcovi

oznámené daňovou exekučnou výzvou zo dňa 05.01.2010, ktorá bola zrušená rozhodnutím žalovaného
zn.: 1591/5/23/1904/2010 zo dňa 20.01.2010, ktorým bolo zároveň aj zastavené daňové exekučné
konanie, vedené voči žalobcovi na základe rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania zo
dňa 21.12.2009 zn.: 35507/5/23/6435/2009. Nakoľko v prípade platobného výmeru a daňovej exekučnej
výzvy nešlo o rozhodnutia, ktoré by boli zrušené ako nezákonné po tom, ako nadobudli právoplatnosť, a

nešlo ani o rozhodnutia, ktoré by boli vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť; keď žalobcom podané
odvolania voči ním mali odkladný účinok; nebolo ich možné považovať z hľadiska aplikácie zákona č.
514/2003 Z.z. za nezákonné rozhodnutia (§ 6). Z tvrdení žalobcu však vyplýva, že ušlý zisk a
nemajetková ujma, náhrady ktorých sa v konaní domáha, mu nevznikli len v dôsledku nezákonného
vydania platobného výmeru, ale najmä v dôsledku nezákonne vedeného daňového exekučného konania

žalovaným voči žalobcovi.
10.Žalobcapredloženýmilistinnýmidôkazmi,atostavebnýmpovolenímzodňa17.02.2009astavebným
denníkom preukázal realizáciu rekonštrukcie rodinného domu, spočívajúcej v prístavbe a nadstavbe
a rekonštrukcii kuchyne na lekáreň a bytu na prechodné ubytovanie, za účelom realizácie jeho
podnikateľských aktivít, avšak nepreukázal vznik škody vo forme ušlého zisku v dôsledku nesprávneho

úradného postupu žalovaného. Ušlý zisk v zásade predstavuje to, čo poškodenému ušlo
v dôsledku spôsobenia škody, resp. to, o čo nedošlo k zväčšeniu majetku poškodeného v dôsledku
spôsobenia škody. Žalobca si vyčíslil ušlý zisk v celkovej sume 117.688 eur, z čoho suma 76.000
eur predstavuje zisk lekárne a suma 41.688 eur zisk z ubytovacích kapacít. Vychádzal
pritom z mesačných tržieb lekárne v sume 25.000 eur a z mesačného zisku 2.000 eur a z ceny

ubytovania 12 eur za noc a osobu pri 50 %-nej obsadenosti ubytovania. Ušlý zisk si vyčíslil za obdobie
38 mesiacov. V čase začatia vedenia daňového exekučného konania žalovaným proti žalobcovi žalobca
však neprevádzkoval lekáreň, a ani ubytovacie zariadenie, a teda žiaden zisk v tom čase nedosahoval
a jeho výpočtom vychádzajúcim zo štatistických údajov vyčíslil len hypotetický zisk, ale nemožno
považovať za jednoznačne preukázané, t.j. spôsobom vylučujúcim akúkoľvek pochybnosť, že žalobca

by v prípade, ak by voči nemu nebolo začaté daňové exekučné konanie, skutočne od novembra 2011
do decembra 2014 prevádzkoval lekáreň a ubytovacie zariadenie s dosiahnutým ziskom
za toto obdobie spolu v sume 117.688 eur. Vzhľadom na štádium žalobcových podnikateľských aktivít
v čase začatia vedenia daňového exekučného konania voči nemu, kedy zariadenia, v ktorých malním vyčíslený ušlý zisk dosiahnuť, ešte neprevádzkoval a nemal ani vybudované, ale len vykonával
rekonštrukciu rodinného domu za účelom vybudovania a následného prevádzkovania týchto zariadení,
žalobca predloženým výpočtom vychádzajúcim zo štatistických údajov, týkajúcich sa iných zariadení,

aj podľa názoru odvolacieho súdu nepreukázal vznik ušlého zisku v konkrétnom ním prevádzkovanom
zariadení v období od novembra 2011 do decembra 2014, ani výšku tohto ušlého zisku v sume 117.688
eur a taktiež príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom žalovaného a vznikom tohto
ušlého zisku, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že v konaní nebolo sporné, že v dôsledku vedenia
daňového exekučného konania voči žalobcovi bol jeho účet zablokovaný v období od 23.12.2009 do

25.01.2010,t.j.ccajeden mesiac. Žalobcažiadnymspôsobomnepreukázaljehotvrdenie,ževnovembri
2011 nemohol ním uvedené zariadenia prevádzkovať výlučne z toho dôvodu, že na základe jeho
žiadosti v januári a vo februári 2010 mu nebol poskytnutý peňažným ústavom úver, a to výlučne z
dôvodu zablokovania jeho účtu v dôsledku nezákonne vedeného daňového exekučného konania. I
keď žalobca predložil Zmluvu o stavebnom úvere z 29.10.1997 a Zmluvu o úvere z
20.09.2013 a poukázal na rozdielne okolnosti, za ktorých mu tieto úvery boli poskytnuté, tieto skutočnosti

sú irelevantné z hľadiska preukázania príčinnej súvislosti medzi vznikom ušlého zisku a nesprávnym
úradným postupom, a to vzhľadom na to, že poskytnutie úveru peňažným ústavom nie je jeho klientom
nárokovateľné, a teda klient nemá automaticky na základe svojej žiadosti nárok na poskytnutie úveru,
ale rozhodovanie o poskytnutí úveru klientovi a za akých podmienok je v kompetencii
peňažného ústavu. Samotná skutočnosť, že neposkytnutie úveru žalobcovi peňažným ústavom v roku

2010 bolo neobvyklé, nepreukazuje skutočnosť, že dôvodom jeho neposkytnutia bolo výlučne vedenie
daňového exekučného konania voči žalobcovi alebo zablokovanie jeho účtu do 25. januára 2010.
11. Vzťahom príčinnej súvislosti sa v právnej teórii označuje priama väzba vzťahov (objektívnych
súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti
ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom, či nezákonným rozhodnutím a škodou, vzťah príčiny

a následku; ak bola príčinou škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej
súvislosti nie je otázkou právnou, ide o jej skutkové posúdenie vo všetkých konkrétnych
súvislostiach, pričom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku, časová
súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (R 21/1992); príčinou vzniku škody nie je
skutočnosť, ktorá je už sama následkom (R 7/1979).

12. V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý
ňou spojený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na
neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž priamosť pôsobenia príčiny na následok,
pri ktorej príčina priamo - bezprostredne predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku
musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní

príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich
do úvahy ako priama príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.
13. V zmysle vyššie uvedeného je pre posúdenie existencie príčinnej súvislosti medzi nesprávnym
úradným postupom žalovaného a vznikom žalobcom tvrdenej škody vo forme ušlého zisku, ktorý
vyčíslil ako ušlý zisk z prevádzkovania lekárne a ubytovacích kapacít za obdobie od novembra 2011

do decembra 2014 v sume 117.688 eur, rozhodujúca priamosť a bezprostrednosť
pôsobenia konkrétnej príčiny, v danom prípade vedenie daňového exekučného konania voči žalobcovi,
na konkrétny následok, ktorým je v danom prípade nedosiahnutie tohto zisku, a teda či predmetné
daňové exekučné konanie bolo výlučnou príčinou jeho nedosiahnutia. Žalobca však v období
november 2011 až december 2014 lekáreň a ubytovacie kapacity neprevádzkoval z dôvodu, že nemal

ukončenú rekonštrukciu rodinného domu, súčasťou ktorej malo byť aj vybudovanie priestorov lekárne
a ubytovacích kapacít, a to podľa jeho tvrdení z dôvodu, že mu nebol poskytnutý úver, v dôsledku
vedenia daňového exekučného konania žalovaným voči nemu. Žalobca však v konaní nepreukázal,
že výlučnou príčinou neposkytnutia mu úveru peňažným ústavom bolo vedenie daňového exekučného
konania voči nemu, pričom žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno o tejto skutočnosti, ktorého sa nemôže

zbaviť tvrdením, že banky nie sú povinné oznamovať dôvody neposkytnutia úveru, keď aj z tejto
skutočnosti vyplýva, že poskytnutie úveru nie je klientom nárokovateľné a o neposkytnutí úveru klientovi
môže peňažný ústav rozhodnúť aj z iných dôvodov. Najmä však žalobca v konaní nepreukázal, že
neposkytnutie mu úveru v januári a februári 2010 bolo bezprostrednou, priamou príčinou
nedosahovania zisku z lekárne a zisku z ubytovacích kapacít v období od novembra 2011, keď z jeho

výpovede na pojednávaní dňa 17.10.2013 vyplýva, že po odblokovaní účtu o úver nepožiadal, ale o úver
požiadal až začiatkom roka 2011, dostal ho až koncom roka 2011, pričom ani po poskytnutí mu úveru
nebolo preukázané, že by rekonštrukciu rodinného domu dokončil s vybudovaním priestorov lekárne a
ubytovacíchzariadení,začalsichprevádzkovanímadosahovanímzisku,zčohovyplýva,že nemožnosťzískania úveru začiatkom roka 2010 nebola bezprostrednou a výlučnou príčinou nedosiahnutia
ním tvrdeného zisku.
14. Žalobca tiež nepreukázal existenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom

žalovaného a výrazným zhoršením jeho zdravotného stavu, keď predloženou lekárskou správou
preukázal len skutočnosť, že od novembra 2009 je v sledovaný v kardiologickej ambulancii,
z čoho však nevyplýva, že príčinou toho je výlučne nesprávny úradný postup žalovaného. Nedôvodne
žalobca namieta, že predložil listinné dôkazy, ktorými preukázal negatívne dôsledky stresu na ľudský
organizmus, keď ide len o všeobecné informácie o možných negatívnych následkoch stresu na zdraví

človeka, ktorým však nie je jednoznačne preukázaná existencia a rozsah konkrétnych negatívnych
následkovnesprávnehoúradnéhopostupužalovanéhonazdravížalobcu.Žalobcavkonanínepreukázal
ani žiadne konkrétne negatívne následky, ktoré mu mali vzniknúť v súvislosti s nesprávnym úradným
postupom žalovaného v súkromnom a pracovnom živote, spoločenskom postavení a pod., poškodením
jeho povesti, cti, dobrého mena alebo znížením jeho vážnosti, vzhľadom na ktorých intenzitu alebo
rozsah by samotné konštatovanie porušenia práva nebolo dostatočným zadosťučinením a nemajetkovú

ujmu by nebolo možné uspokojiť inak. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť,
že nesprávny úradný postup žalovaného nepochybne znamená sám osebe pre poškodeného určitú
imateriálnu ujmu, to však ale poškodeného nezbavuje povinnosti preukázať, v prípade uplatňovania
jej peňažnej náhrady, vznik takejto nemajetkovej ujmy v jednotlivých oblastiach života, ako aj to, že
iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočne účinným a efektívnym prostriedkom na

vyváženie, či zmiernenie tejto vzniknutej ujmy. Hoci aj v dôsledku nesprávneho úradného postupu
možno ujmu spočívajúcu v prežívaní stresu predpokladať, je ale už predmetom ďalšieho dokazovania
posudzovanie, či ide o ujmu nepatrnú alebo značnú, kedy je na poškodenom, aby svoje tvrdenia o
existencii takých relevantných skutočností, ktoré umocňujú hĺbku zásahu alebo významne ovplyvňujú
jeho životnú situáciu, v konaní hodnoverne preukázal. Nesprávny úradný postup žalovaného nemožno

považovať bez ďalšieho za konanie v dôsledku, ktorého by žalobcovi prináležal nárok na peňažnú
náhradu nemajetkovej ujmy, ale žalobcu ako poškodeného zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v
preukázaní vzniku konkrétnych nepriaznivých následkov nesprávneho úradného postupu žalovaného,
ku ktorým došlo poškodením jeho dobrého mena, cti alebo znížením jeho vážnosti v spoločnosti,
a to v značnej miere. Žalobca však v konaní nepreukázal dôvodnosť uplatnenej peňažnej náhrady

nemajetkovej ujmy, keď náležite nepreukázal rozsah a intenzitu nepriaznivých následkov, ktoré mu
mali vzniknúť v súvislosti s nesprávnym úradným postupom žalovaného a jeho všeobecné tvrdenia
v tomto smere zostali v konaní dôkazne nepodložené. V konaní bolo preukázané, že žalovaný
za účelom zmiernenia prípadných negatívnych následkov jeho nesprávneho úradného postupu v
osobnostnej sfére žalobcu zaslal ospravedlňujúci list Prvej stavebnej sporiteľni a.s. Bratislava, v ktorom

uvedenú spoločnosť požiadal, aby povesť žalobcu ako spoľahlivého dlžníka nebola dotknutá a v rámci
predbežného prerokovania nároku žalobcu na náhradu škody sa zástupcovia žalovaného ospravedlnili
za komplikácie, ktoré mu s tým spôsobili, že aj príslušným inštitúciám oznámia, že v prípade daňovej
exekúcie voči žalobcovi išlo o pochybenie zo strany žalovaného. Žalobca však nepreukázal takú
závažnosť konkrétnych negatívnych následkov tohto neprávneho úradného postupu v

jednotlivých oblastiach jeho života, vyplývajúcu z ich intenzity alebo rozsahu, vzhľadom na ktorú by
toto následné konanie žalovaného a jeho ospravedlnenie nebolo možné považovať za dostatočné
zadosťučinenie.
15. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že obsah odvolania žalobcu nie je spôsobilý
spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne

v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti
alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu, alebo by spochybňovali správnosť
právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie.
16. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387
ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v
spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal úspech v odvolacom konaní, priznal náhradu trov
odvolacieho konania v celom rozsahu.
18. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v

plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§

421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo

pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická

osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa,aleboakjedovolateľvsporoch sochranouslabšejstranypodľadruhejhlavytretejčastitohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou

organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).